Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Er/718/2008

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: W. H., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, F. B., o vymoženie pohľadávky vo výške 724,96 eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .

II. Súd p r i z n á v a vylúčenému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie v sume 51,95 eur.

III. Súd oprávnenému ukladá povinnosť z a p l a t i ť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému sumu 51,95 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 31.10.2008 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 724,96 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 31.10.2008.

2. Okresný súd Komárno vydal dňa 23.12.2008 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*031551 v konaní vedenom pod sp.zn. (EX 10192/2008) pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

3. Súd uznesením č. k. -63 zo dňa 4.7.2013 súdneho exekútora vylúčil z vykonania exekúcie. Zároveň rozhodol, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne osobitným uznesením. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.7.2013.

4. Následne uznesením č. k. -75 zo dňa 30.6.2014 vyšší súdny úradník exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a to z dôvodu, že oprávnený v súdom určenej lehote nenavrhol poveriť vykonaním exekúcie ďalšieho súdneho exekútora. Súd zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť vylúčenému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie v sume 117,12 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, pretože oprávnený odstránil dôvod na základe ktorého bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Oprávnený navrhol vykonaním exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora. Oprávnený navyše namietal priznanie duplicitnej odmeny za úkony doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a doručenie exekučného príkazu. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -95 zo dňa 30.9.2015 uznesenie súdu prvej inštancie v časti

vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia mal za to, že napriek tomu, že oprávnený ignoroval výzvu súdu prvého stupňa, právo na voľbu súdneho exekútora, ktorý vykoná exekúciu, mu zostalo zachované počas celého priebehu exekučného konania, a to až do jeho právoplatného skončenia. Keďže oprávnený v písomnom podaní zo dňa 9.7.2014 požiadal o poverenie vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, odvolací súd napadnuté uznesenie súd prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie má o návrhu oprávneného na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora rozhodnúť. Odvolací súd zároveň poznamenal, že sa s dôvodmi odvolania proti výroku o trovách exekúcie nezaoberal, nakoľko rozhodol súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom a v takomto prípade ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie podľa nie je prípustné. Odvolací súd mal za to, že v takomto prípade nastupuje režim podľa tretej vety . To znamená, že podaním odvolania proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sa napadnuté uznesenie súdneho úradníka v časti o trovách exekúcie zrušilo a vo veci musí opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa, ktorému je vec pridelená na rozhodnutie podľa platného rozvrhu práce na príslušnom okresnom súde. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.5.2016.

5. Podľa (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa prvej vety , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa (ďalej iba „OSP“) v znení účinnom do 30.6.2016, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa prvej vety o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v až 243k <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401.html> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

6. Súd konštatuje, že od 1.7.2016 došlo k zmene zákonnej úpravy, stratil účinnosť a nadobudol účinnosť . V zmysle zákonného ustanovenia v znení účinnom do 31.6.2016, ak odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťal, rozhodnutie sa podaním odvolania zo zákona zrušilo a opätovne rozhodol sudca. V danom prípade oprávnený dňa 15.7.2014, t.j. ešte za účinnosti , podal odvolanie proti uzneseniu č. k. -75 zo dňa 30.6.2014 vydaným vyšším súdnym úradníkom. To znamená, že podaním odvolania súdneho exekútora sa uvedené uznesenie čo do časti výroku o trovách exekúcie zrušilo ex lege. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. -95 zo dňa 30.9.2015 sudkyňa opätovne preskúmala v doposiaľ vykonanom exekučnom konaní všetky nazhromaždené dôkazy a dospela k tomuto skutkovému a právnemu záveru.

7. Súd zo súdneho spisu zistil, že exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07560/08 zo dňa 11.8.2008. Oprávnený predložil aj zmluvu o úvere uzavretú dňa 7.3.2008, v ktorej povinný je označený svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Po označení povinného ako fyzickej osoby nepodnikateľa, je uvedené aj jeho označenie ako fyzickej osoby podnikateľa. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené oprávneným ako formulár. Ďalej bolo zistené, že vylúčený súdny exekútor dňa

23.6.2014 doručil súdu vyúčtovanie trov exekúcie, v ktorom žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 119,47 eur. Oprávnený v priebehu odvolacieho konania dňa 15.7.2014 navrhol, aby súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora.

8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9. Osobitným predpisom v zmysle Exekučného poriadku je o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého , spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom ( ) a spotrebiteľom ( ) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: , pozri aj , ).

11. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: ).

12. Exekučný súd je povinný nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, prihliadať na zákonnosť prebiehajúcej exekúcie a v prípade, že zistí existenciu takej skutočnosti, pre ktorú nie je možné v ďalšom vykonávaní exekúcie pokračovať, je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

13. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd ako prvé skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

14. Za týmto účelom súd preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 7.3.2008 uzavretú medzi oprávneným a povinným, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutie úveru, pričom zistil, že v obchodných podmienkach v bode 17 je obsiahnutá rozhodcovská doložka v nasledovnom znení: : „ Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

15. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nepochybne zistil, že povinný je a aj v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zo dňa 7.3.2008 bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko primárne je povinný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom

v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (bližšie pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. , ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.) Ustanovenie v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj s prihliadnutím na znenie nemožno mať za preukázaný nespotrebiteľský charakter predkladanej zmluvy o úvere. Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný predmetnú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným napr. z občianskeho preukazu. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný (dlžník) v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. S poukazom na vyššie uvedené súd oprávneným predloženú zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, jednoznačne považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle . V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. -31 zo dňa 29.4.2016.

17. Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V zmluve o úvere boli zmluvné podmienky vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah ( , čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam vrátane Všeobecných podmienok poskytnutie úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa neplatná. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na zmluve o úvere nemožno, podľa názoru súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením .

18. Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

19. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom

konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.

20. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -95 zo dňa 30.9.2015 zrušil uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. -75 zo dňa 30.6.2014 o zastavení exekúcie, a to z dôvodu, že oprávnený v odvolacej lehote odstránil dôvod zastavenia konania, pretože navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora. Súd v tejto súvislosti však poznamenáva, že v súlade zo zásadou hospodárnosti konania nepoveril súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora s ďalším vykonaním exekúcie, nakoľko to považoval za nadbytočné, pretože existoval dôvod na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

22. Exekučné konanie sa začalo dňa 31.10.2008, teda na vyúčtovanie trov exekúcie platí vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platná do 31. decembra 2008 (ďalej len „Vyhláška“).

23. Podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur (1000 Sk). Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).

Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

24. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie špecifikoval nasledovné úkony:

- podľa vyhlášky č.

o získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur o doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (2x) 6,64 eur o doručenie príkazu na začatie exekúcie (7 x banky v SR) 23,24 eur o doručenie príkazu na začatie exekúcie (1 x Soc. poisť.) 3,32 eur o doručenie exekučného príkazu (7 x banky) 23,24 eur o každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného(1x-lust. Soc. Poisť.) 3,32 eur

o každé ďalšie zisťovanie majetku povinného(1x -lustrácia banky) 3,32 eur Spolu (po zaokrúhlení) 66,50 eur

- podľa vyhlášky č. o poštovné 9,00 eur o Iné - spotrebovaný papier, archivácia spisu, spisový obal, sken spisu, kancelárske potreby 2,06 eur o hotové výdavky za blokačné úkony 21,00 eur o ďalšie poplatky za elektronickú lustráciu a blokáciu 1,10 eur Spolu 33,16 eur

25. Spolu si teda súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 119,47 eur (66,50 eur + 33,16 eur + 20 % DPH).

26. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi vznikli preukázateľné a účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 51,95 eur.

27. Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky sú stanovené úkony odmeňované paušálnou sumou. Súdny exekútor si uplatnil odmenu 66,50 eur + 20 % DPH za 20 úkonov exekučnej činnosti. Súd priznal exekútorovi sumu 3,32 eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie -1x, sumu 3,32 eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - 1x (teda iba za jeden úkon, aj keď bolo doručované 7x, podľa názoru exekučného súdu sa jedná o úkon, ktorým je samotné doručenie bez ohľadu na to, koľkým účastníkom a koľkokrát sa má doručiť), sumu 3,32 eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov, sumu 3,32 eur za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 1x, (teda iba za jeden úkon, aj keď bolo doručované 2x, podľa názoru exekučného súdu sa jedná o úkon, ktorým je samotné doručenie bez ohľadu na to, koľkým účastníkom sa má doručiť), sumu 3,32 eur za doručenie exekučného príkazu - 1x (teda iba za jeden úkon, aj keď bolo doručované 7x, podľa názoru exekučného súdu sa jedná o úkon, ktorým je samotné doručenie bez ohľadu na to, koľkým účastníkom sa má doručiť), sumu 3,32 eur za zisťovanie platiteľa mzdy povinného, sumu 3,32 eur za ďalšie zisťovanie majetku povinného. Z použitia gramatického výkladu vyplýva, že nie je možné uplatniť si paušálnu odmenu za každé uskutočnené doručenie písomnosti uvedenej v písmene b) až f) tak, ako to je možné v prípade viacnásobných úkonov exekučnej činnosti uvedených v ustanovení § 15 ods. 1 písmená g) až j) Vyhlášky. Súd teda vypočítal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony odmeňované paušálnou sumou vo výške 23,24 eur za 7 úkonov exekučnej činnosti. Vzhľadom na to, že súdom vypočítaná odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti je nižšia ako suma 33,19 eur, pričom v zmysle § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky odmena súdneho exekútora je najmenej 33,19 eur, súd priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur, čo po započítaní 20 % DPH predstavuje sumu 39,83 eur.

28. Hotové výdavky titulom poštovného si vyčíslil súdny exekútor v sume 9,00 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za také výdavky, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise. Súd priznal exekútorovi výdavky za poštovné za doručenie 5 zásielok cestou pošty (1,30 + 3,20 eur + 1,50 eur + 1,50 eur + 1,50 eur) v sume 9,00 eur, čo po započítaní 20 % DPH predstavuje sumu 10,80 eur. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov titulom elek. lustrácie bánk vo výške 0,70 eur, titulom el. komunikácie s dopravným inšpektorátom vo výške 0,20 eur a titulom elektronickej blokácie DI vo výške 0,20 eur, čo po započítaní 20 % DPH prestavuje sumu 1,32 eur.

29. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov za blokačné úkony vo výške 21,- eur. Súd súdnemu exekútorovi nemohol priznať uvedené hotové výdavky, nakoľko z exekučného spisu nevyplýva, že by súdnemu exekútori takéto hotové výdavky vznikli. V zmysle § 95 ods. 2 a § 96 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné príkazy a príkazy na začatie exekúcie sa doručujú bankám do vlastných rúk, súdny exekútor však žiadnym spôsobom ich doručenie cestou pošty (t.j. pripojením doručeniek alebo podacieho hárka) nepreukázal v exekučnom spise. Pokiaľ súdny exekútor mal aj iné hotové výdavky súvisiace s blokačnými úkonmi, súd má za to, že tie sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora v zmysle § 25 Vyhlášky.

30. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za spotrebovaný papier, archiváciu spisu, spisový obal, sken spisu, kancelárske potreby z dôvodu, že súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, resp. nespochybniteľnú výšku. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa ust. § 14 a 15 Vyhlášky v spojení s ust. § 25 Vyhlášky.

31. V zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, keďže oprávnený predložil súdu nespôsobilý exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Súd preto vychádzal pri rozhodovaní o trovách exekúcie zo zákonného ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie vo výške 51,95 eur zaviazal oprávneného tak, ako to je uvedené v tretej výrokovej vete tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno v dvoch vyhotoveniach.

Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.