Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 311/2012
PDF · 124.24 KB
No categories available
II. ÚS 311/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2012
predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. B. F., B.,
vedené pod sp. zn. Rvp 5260/2012 a sp. zn. Rvp 5521/2012 vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Komárno sp. zn. 12 Er 718/2008
z 5. apríla 2012 a sp. zn. 8 Er 719/2011 z 10. mája 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 5260/2012 a sp. zn. Rvp 5521/2012
s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 5260/2012.
2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. mája 2012
a 6. júna 2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vedené pod sp. zn.
Rvp 5260/2012 a sp. zn. Rvp 5521/2012, ktorými namietal porušenie základných práv
podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom
a uzneseniami Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 12 Er 718/2008
z 5. apríla 2012 a sp. zn. 8 Er 719/2011 z 10. mája 2012 v časti vylúčenia súdneho
exekútora z exekúcie.
2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako
exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre
obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B, s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007.
Okresný súd napadnutými uzneseniami rozhodol o vylúčení sťažovateľa ako súdneho
exekútora z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti
P., s. r. o., čím zasiahol do ním označených práv. Sťažovateľ ústavnému súdu zároveň
navrhol, aby sťažnostiam vyhovel a nálezom vyslovil porušenie ním označených práv podľa
ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu postupom okresného súdu v označených
konaniach a jeho napadnutými rozhodnutiami, napadnuté uznesenia okresného súdu zrušil,
veci vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.
II.
3. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného
poriadku.
4. Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú
tých istých účastníkov.
5. V danom prípade sa sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 5260/2012 a sp. zn.
Rvp 5521/2012 týkajú tých istých účastníkov konania (sťažovateľ a okresný súd), pričom
navyše sú takmer identické z hľadiska právnej argumentácie použitej v nich sťažovateľom,
ako aj z hľadiska právneho problému, ku ktorému bude potrebné zo strany ústavného súdu
prijať meritórny záver.
6. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol o spojení sťažností na spoločné
konanie podľa § 112 ods. 1 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku
tohto uznesenia).
III.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Predmetom sťažností je namietané porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 12
ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu postupom
a rozhodnutiami okresného súdu o vylúčení súdneho exekútora z dôvodu zaujatosti
navrhovaného súdneho exekútora proti oprávnenej, čo je okolnosť vylučujúca sťažovateľa
z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku.
10. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady
meritórneho prerokovania ústavných sťažností (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde),
a dospel k záveru, že ich podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
11. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany
základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine
v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ
musí teda namietať porušenie svojich základných práv a v spojitosti s konaním pred
všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu
účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (napr. II. ÚS 3/05).
12. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.
Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý v ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje, že
exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri
výkone exekučnej činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom verejnej moci, postavenie
verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku
preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj
konanie vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto
skutočnosť má význam len právne technicky či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska
funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak súdny
exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri
výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb,
vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí
platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.
13. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený
a povinný iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie
priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj
poverený exekútor.
14. Z citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že poverený súdny
exekútor je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie.
15. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie
sťažnosti ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd vylúčil exekútora
z dôvodu zaujatosti navrhovaného súdneho exekútora proti oprávnenej, teda vzhľadom
na okolnosť vylučujúcu navrhovaného exekútora z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1
Exekučného poriadku. V takomto prípade je súdny exekútor objektom rozhodovania a sám
ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to ani v záujme
ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).
16. Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd nepochybne zistil, že
sťažovateľ nemal v namietaných konaniach pred okresným súdom, výsledkom ktorých sú
namietané rozhodnutia, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou
na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 113/02,
I. ÚS 343/09, II. ÚS 245/2011).
17. Keďže porušenie označených práv v namietaných konaniach pred ústavným
súdom namietala osoba odlišná od účastníka týchto súdnych konaní, ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní sťažností tieto odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ako podané zjavne neoprávnenou osobou.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. septembra 2012