Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-74-2019.pdf
PDF · 109.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/74/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, F., o zaplatenie 984,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 18. októbra 2017 č.k. 27C/79/2016-61 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobcu voči výroku III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z a s t a v u j e.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., II. a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) p o t v r d z u j e .
III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 21.08. 2014 do zaplatenia, vo výroku II. súd povolil žalovanej zaplatiť istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške 25,- eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok, vo výroku III. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku IV. súd žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a), § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52, § 544 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 255 CSP.
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uzavretá zmluvu o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 1 písm. k) presne uvedenú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny a úroku len výška mesačných poplatkov. Ďalej súd zistil, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy. Nepreukázal, že by posudzoval schopnosti splácať úver žalovanou, nepredložil údaje o jej sociálno-ekonomickej situácii (§ 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z.). Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a tiež ods. 2 cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žaloba bola podaná dôvodne
len v časti nesplatenej istiny 600,- eur, nakoľko v konaní žalovaná nepreukázala zaplatenie žiadnej čiastky z titulu poskytnutého úveru a žalobca neeviduje žiadnu splátku. Zároveň súd viazaný žalobným návrhom zaviazal žalovanú zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne z priznanej sumy 600,- eur od 21.8.2014 do zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti celého úveru, nakoľko si ho uplatnil v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Súd zamietol žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur s poukazom na skutočnosť, že nebola v zmluve individuálne dohodnutá a z tohto dôvodu žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu. V časti poplatkov 341,10 eur a 10,- eur a tiež v časti uplatneného zmluvného úroku z dôvodov uvedených vyššie súd žalobu zamietol a to v časti istiny, ako i v uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny. Súd vyhovel žiadosti žalovanej o umožnenie zaplatiť dlh v splátkach pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko to odôvodňujú jej osobné a aj majetkové pomery, je invalidnou dôchodkyňou, v súčasnosti poberá invalidný dôchodok 154,60 eur, spláca viacero úverov a rovnako i jej manžel. Pracuje na dohodu o činnosti s hrubým príjmom 460,- eur. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešný vo výške 34% (istina 600,- eur + úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku 94,93 eur) a žalovaná vo výške 66%, t.j. celkový úspech žalovanej je 32% (66-34). Z týchto dôvodov vzniklo žalovanej právo na plnú náhradu trov konania, ktoré jej súd nepriznal, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, nakoľko má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. K námietkam súdu o absencii podstatných náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.10.2017 sp. zn. 15Co/187/2017-88, Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.09.2017 sp. zn. 11Co/108/2017. Z citovaného rozsudku jednoznačne vyplýva, že civilný súd je viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o výške škody spôsobenej trestným činom a nie o vzniku a existencii škody. Podľa žalobcu sa mal súd v rozsudku zaoberať výškou náhrady škody a nie náležitosťami uzavretej zmluvy o úvere. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v Galanta sp. zn. 17C/277/2016 a Okresného súdu v Pezinku sp. zn. 9C/128/2016. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná a uviedla, že súd nedal preveriť všetky dôkazy, čo poslala na súd v Trnave, keď žiadala, aby sa nahliadlo do spisu jej manžela V. W., nar. XX.XX.XXXX, keď spis je pod č. V 5722/14, ktorý si tiež zobral úver od Pohotovosti a veľmi veľa preplatil a tiež to splácal z rodinného rozpočtu. Stŕhali mu to v práci a posiela dôkaz koľko zaplatil. Je toho názoru, že Pohotovosti nie je nič dlžná, lebo tú sumu, čo manžel zaplatil, im už nikto nevráti. Ďalej uviedla, že jej manžel nemal exekútora, ale ho platil, rozsudok nie je spravodlivý na základe dôkazov, ktoré poslala. Z oznámenia o splatení úveru zo dňa 17.10.2017 zaslaného v prílohe odvolania vyplýva, že V. W., bytom C. XXX/XX, F. bolo oznámené, že úver, ktorý čerpal od spoločnosti Pohotovosť na základe Zmluvy o úvere zo dňa 13.12.2012 bol v plnej výške uhradený dňa 13.10.2017.
6. Uznesením zo dňa 21.11.2017 Okresný súd Trnava v zmysle § 127 ods. 1, § 363, § 373 ods. 1 CSP vyzval žalovanú, aby doplnila svoje odvolanie doručené súdu dňa 14.11.2017 v lehote 10 dní od jeho doručenia a to o skutočnosť, čoho sa domáha, t.j. uviesť návrh výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní, napríklad zrušenia veci a jej vrátenia súdu prvého stupňa, zmeny napadnutého rozhodnutia, v akom rozsahu, či celý rozsudok alebo len niektorú jeho časť, nakoľko jej odvolanie zo dňa 14.11.2017 neobsahuje náležitosti riadneho odvolania uvedené v ustanovení § 127 a § 363 CSP. Predmetné uznesenie bolo doručené žalovanej dňa 01.12.2017.
7. Žalovaná zaslala súdu prvej inštancie podanie zo dňa 10.12.2017, doručené súdu prvej inštancie dňa 13.12.2017, v ktorom uvádza, že chce doplniť svoje vyjadrenie označené ako odvolanie zo dňa 13.11.2017 pod č. 27C/79/2016-75, kde bola obvinená, že spáchala úverový podvod, trestný čin, z ktorého nebola obvinená na policajnej stanici v Trnave. Vzhľadom na jej súčasnú situáciu žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj od trov právneho zastúpenia, nakoľko v súčasnosti je na
invalidnom dôchodku a je zamestnaná na skúšobnú dobu. Navrhuje súdu v Trnave, aby odvolanie Pohotovosti, s.r.o. zamietol v celom rozsahu. Nespáchala žiaden trestný čin, nikdy nebola obvinená, bola vypočúvaná na policajnej stanici v Trnave. Treba si vyžiadať zápisnicu, nevie pod akým spisovým číslom, lebo jej ju nedali.
8. Podaním zo dňa 10.12.2017, doručeným súdu dňa 13.12.2017 žalovaná uviedla, že chce doplniť svoje vyjadrenie označené ako odvolanie 27C/79/2016-75 a súčasne by chcela súd požiadať vzhľadom na svoju súčasnú situáciu o oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj od trov právneho zastúpenia, nakoľko je v súčasnosti na invalidnom dôchodku a je zamestnaná len na skúšobnú dobu. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že spolu s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrela spotrebiteľský úver, zmluvu zo dňa 22.08.2013 a zároveň 05.09.2013 prišla o prácu a z dôkazov čo poslala vyplýva, že im nič nie je dlžná a preto žiada návrh zamietnuť v celom rozsahu.
9. Žalobca podaním zo dňa 14.02.2018 (elektronickou formou) k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 18.10.2017, keď žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti a opakovane predložila svoje vyjadrenie k žalobe žalobcu a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
10. Podaním zo dňa 16.02.2018 oznámil žalobca súdu, že dňa 13.11.2017 podal odvolanie, v ktorom omylom uviedol, že v predmetnom konaní si uplatňuje nárok na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca omylom podal nesprávne odvolanie, týmto berie svoje odvolanie zo dňa 13.11.2017 späť a žiada súd o vrátenie poplatku za podané odvolanie.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I., II. a III. vecne správne a je potrebné ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť a odvolacie konanie o odvolaní žalobcu voči výroku III. je potrebné podľa § 369 ods. 1 až 3 CSP zastaviť a to z dôvodu jeho späťvzatia.
12. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 27C/79/2016 bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 984,10 eur spolu s úrokom vo výške 39,15% zo sumy 600,- eur od 28.08.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 600,- eur od 21.08.2014 do zaplatenia.
13. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie a to na základe odvolania žalobcu voči výroku III., v ktorom súd žalobu zamietol (ohľadne istiny 384,10 eur, úrok vo výške 39,15% zo sumy 600,- eur od 28.08.2013 do zaplatenia) a taktiež preskúmanie správnosti výroku I., II. a závislého výroku IV., ktorými súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur spolu s príslušenstvom, keď vo výroku II. jej povolil ho splácať v mesačných splátkach vo výške 25,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
14. Podaním zo dňa 16.02.2018 vzal žalobca prostredníctvom splnomocnenca svoje odvolanie späť.
15. Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
16. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
17. Ak teda žalobca (v procesnom postavení iniciátora odvolacieho konania o tejto časti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie) vzal späť odvolanie ešte pred pristúpením odvolacieho súdu k vecnému zaoberaniu sa takýmto odvolaním, odvolaciemu súdu neostávalo iné, než po prejednaní veci bez pojednávania (podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolacie konanie podľa § 269 ods. 1 a 3 CSP o tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie zastaviť. Tým zároveň podľa § 369 ods. 2 CSP právoplatnosť pôvodne napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti nastala ako keby k podaniu odvolania ani nedošlo.
18. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovanej voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie a to v napadnutom výroku I., II. a IV., ktorými súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% od 21.08.2014 do zaplatenia, vo výroku II. jej povolil splácať istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške 25,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok a vo výroku IV. súd žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.
19. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
20. Prioritne odvolací súd zdôrazňuje, resp. opakuje, svoju viazanosť nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Už v tomto štádiu odôvodnenia možno uviesť, že odvolacia argumentácia (odvolacie dôvody) žalovanej, napriek svojej relatívnej rozsiahlosti, takmer vôbec nereagovala na nosné závery rozhodnutia súdu prvej inštancie. Jediná odvolacia námietka, ktorú je možné ako relevantnú preskúmať a posúdiť vo vzťahu ku konaniu vo veci samej a k napadnutému rozsudku je tá, v ktorej žalovaná namieta, že žalobcovi nie je nič dlžná a preto žiada žalobu zamietnuť. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, však dospel k záveru, že ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.
21. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) upravujúceho zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 1 ods. 2), keďže v prejednávanom prípade právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je od svojho vzniku vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.). Žalobca ako právnická osoba poskytla v rámci svojho podnikania úver žalovanej, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru za podmienok dojednaných v zmluve o úvere. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch,
ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku správne vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď mal preukázané zo zmluvy o úvere, ktorú podrobil kontrole, že v zmluve o úvere nie je uvedená výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmysle zákonnej požiadavky na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozhodnutia za náležité.
22. Žalovaná v odvolaní namietala, že žalobcovi nie je nič dlžná, nakoľko aj jej manžel mal uzavretú zmluvu so žalobcom a predmetný úver veľmi veľa preplatil a preto nie je už ochotná žalobcovi nič zaplatiť. Odvolací súd posúdil túto odvolaciu námietku žalovanej ako nedôvodnú, nakoľko žalovaná nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy preukazujúce úhradu dĺžnej sumy z predmetnej úverovej zmluvy, čím by preukázala nedôvodnosť priznaného nároku. To, že jej manžel mal tiež uzatvorenú úverovú zmluvu so žalobcom a ktorú údajne preplatil, neznamená, že ona nie je povinná žalobcovi zo svojej úverovej zmluvy nič platiť, nakoľko ide o dva samostatné zmluvné vzťahy, uzatvorené s rôznymi zmluvnými stranami a preto nie je v danom prípade možno realizovať zánik jej dlhu započítaním s údajným preplatením úveru zo strany jej manžela. Z predmetnej úverovej zmluvy je v tomto konaní dlžníkom len ona, a preto len ona je povinná tento dlh žalobcovi zaplatiť. V prípade, ak je jej manžel toho názoru, že na jeho úverovom zmluvnom vzťahu so žalobcom preplatil, ma možnosť sa prípadne predmetného preplatku na súde od žalobcu domáhať.
23. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
24. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. III. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, ktoré inak odvolaním ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, bola každá sporová strana úspešná na polovicu, preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Odvolací súd uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).