Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Er/4631/2015

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Ul. Pribinova č. 25, právne zastúpenej Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Ul. Pribinova č. 25 proti povinnému: Z. I., J.. XX.XX.XXXX, G.: S. I., XXX XX I., v konaní o vymoženie 691,72 EUR a trov exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd v y l u č u j e súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 24351/15.

II. Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 24351/15.

odôvodnenie:

1. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. dňa 06.10.2015 doručil na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný do zápisnice na jeho exekútorskom úrade dňa 16.03.2015 a na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, Ul. Karloveské rameno č. 8 zo dňa 02.11.2009 sp. zn. SR 18224/09.

2. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý súdu oznámil podľa ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Zároveň súdny exekútor uviedol rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to nález sp. zn. zo dňa 13.04.2011, v ktorom ústavný súd všeobecne konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu exekučnej činnosti pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Upozornil pri tom na skutočnosť, že nález bol vydaný v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. . Súdny exekútor zároveň uviedol, že spomínaný nález ústavného súdu a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do jeho základných práv. Ďalej súdny exekútor uviedol, že nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.04.2011 sp. zn. je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. a akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie označeného rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania, v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa. Okrem iného súdny exekútor tiež uviedol, že proti označenému rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do jeho základných práv, bol súdny exekútor nútený podať v zmysle čl. 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské práva individuálnu sťažnosť. Súdny exekútor tiež uviedol, že postupy a rozhodnutia všeobecných

súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

3. Spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a k návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor postúpil súdu aj navrhovateľom predložené listiny, a to Zmluvu o úvere č. 5022660 uzatvorenú medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 29.09.2008 (ďalej len Zmluva o úvere), Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

4. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd postupuje v tejto exekučnej veci podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 s prihliadnutím na výnimky uvedené v § 243i až 243k (ďalej len EP).

6. Podľa ustanovenia EP exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a 5 , zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

7. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 EP exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

8. Podľa ustanovenia § 30 ods. 3 EP len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad..

9. Podľa ustanovenia § 30 ods. 7 EP exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.

10. Podľa ust. § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa§ 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

11. Nestrannosť a nezávislosť súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti sú zákonnými predpokladmi výkonu exekúcie. Ak určité okolnosti vzbudzujú objektívnu pochybnosť o nestrannosti, resp. nezaujatosti súdneho exekútora, nemôže súdny exekútor exekúciu vykonávať a vzhľadom na citované ustanovenie § 30 ods. 1 EP je z vykonávania exekúcie vylúčený. Pre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie postačuje možnosť pochybnosti o jeho nezaujatosti, nemusí aj reálne dôjsť k takému konaniu súdneho exekútora, z ktorého by jeho zaujatosť bola zrejmá. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý súdu oznámil, že pred začatím exekučnej činnosti bol zamestnancom oprávneného.

12. Nakoľko sa súdnym exekútorom uvádzané skutočnosti týkajúce sa konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. ako aj následného konania na Ústavnom súde SR týkajú len účastníkov toho konania, teda konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod

sp. zn. a súdneho exekútora, súd pri posudzovaní otázky vylúčenia súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej na tunajšom súde nemohol prihliadať na uvedené konanie na Okresnom súde Žiar nad Hronom a na Ústavnom súde SR ani na právne závery z neho. Rovnako súd pri posudzovaní otázky vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nemôže byť ovplyvňovaný ani vyjadrením uvedeným súdnym exekútorom, a to že postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorého v kontexte celého vyjadrenia súdneho exekútora pre súd vyznieva upozornenie na následné uplatnenie si náhrady škody voči súdu v prípade vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie z dôvodu, že súdny exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného. V zmysle a SR súd rozhoduje (aj) otázku vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie nestranne a nezávisle. Je pri tom viazaný SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5 SR a zákonom. Záver, teda rozhodnutie, si po preskúmaní skutkových okolností prípadu a právnych predpisov robí súd sám.

13. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom stanovených predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti uplatnenej účastníkom exekučného konania (§ 30 ods. 5 EP) alebo na základe oznámenia exekútora o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený (§ 30 ods. 3 EP).

14. Nestranný je len taký súdny exekútor, ktorý podľa svojho svedomia a vedomia je nezávislý od prejednávanej veci a od strán sporu v tom zmysle, že je voči ním neutrálny, že voči ním nemá predsudky, sympatie ani antipatie, že strany sporu sú v jeho očiach úplne rovné, že ani jedna z nich nemá v jeho očiach a priori žiadnu výhodu ani nevýhodu, prednosť ani nedostatok, že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, ako mu bola vec zverená na rozhodnutie, a že preto bude môcť posudzovať vec absolútne nezávisle a slobodne. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska exekútora, ale podľa objektívnych symptómov. Exekútor môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť subjektívne vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho status alebo funkcie, ktoré vo veci vykonával. Uplatňuje sa tu teória zdania, podľa ktorej nestačí, že exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán, a to nielen účastníkov, ale aj verejnosti.

15. Zamestnanecký vzťah (hoci aj bývalý) medzi účastníkom konania (zákon nevyžaduje, aby to bol len povinný) a súdnym exekútorom, ktorý má exekúciu vykonať, sám osebe vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Súd zvážil všetky okolnosti prípadu a dospel k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod spisovou značkou EX 24351/15 možno mať objektívnu pochybnosť vzhľadom na jeho pomer k účastníkovi exekučného konania, a to oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred začatím vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného.

16. Z vyššie uvedeného dôvodu súd vylúčil podľa ust. § 30 ods. 7 EP z ďalšieho vedenia exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pre jeho pomer k oprávnenému.

17. Podľa § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

18. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZSU“) v znení účinnom pri podpise Zmluvy o úvere, ktorej prílohou boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

19. Podľa § 3 ZSU (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť

veriteľom aj predávajúci, (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

20. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ust. až 3 (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa ust. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa ust. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa a (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa Smernice Rady Európskej únie č.93/13//EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to v článku 3, ods. 1: Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

26. Súd vyhodnotil, že Zmluva o úvere bola uzatvorená medzi oprávneným ako dodávateľom podľa ust. a zároveň veriteľom podľa ust. ZSU a povinným ako spotrebiteľom podľa ust. a zároveň dlžníkom podľa ust. ZSU, a to v zmysle citovaných ustanovení a citovaných ustanovení ZSU ako zmluva o spotrebiteľskom úvere hoci je označená ako zmluva o úvere a nie ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Jedná sa teda o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa aplikujú prednostne ustanovenia spotrebiteľského práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú špeciálnymi ustanoveniami vo vzťahu k jednotlivým hmotnoprávnym predpisom, podľa zásady „lex specialis derogat legi generali“. Vzhľadom na obsah všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá sa týka sporov, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, vzťahuje sa režim spotrebiteľského práva aj na tieto všeobecné obchodné podmienky. Vzhľadom na doposiaľ uvedené posúdil súd vzťah medzi oprávneným a povinným, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie táto exekúcia, ako spotrebiteľskú vec. 27. Keďže Zmluva o úvere v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, bola uzatvorená ešte pred nadobudnutím účinnosti o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 02.04.2010, súd posudzoval jej platnosť podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2008.

28. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá bola obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, nebola uzavretá individuálne. Individuálnosť vyjednania však neznamená len fyzické oddelenie časti dojednaní od iných, ale spočíva v prvom rade v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, resp. jej príloh, v tomto prípade všeobecných podmienok, ktoré mu predkladá dodávateľ. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. januára 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. v ustanovení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( ). Opak v tomto prípade dodávateľ súdu nepreukázal, nakoľko povinný nemohol ovplyvniť obsah všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka naformulovaná a obsiahnutá vo všeobecných podmienkach predstavuje zásah do práv spotrebiteľa, ktorý jej obsah ovplyvniť nemohol.

29. Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne ustanovenie je stav, ak zmluvné podmienky v dokumentoch predložených spotrebiteľovi, boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj tento prípad. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru dodávateľ predkladá klientom pripravené vopred bez možnosti ich zmeny, a teda nemožnosti individuálneho dojednania. Preto súd rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach v zmysle vyhodnotil ako formulárovú a neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v neprospech spotrebiteľa. Z týchto skutočností jednoznačne nevyplýva, že ide o samostatne uzatvorenú listinu.

30. Je nesporné, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru povinný prevzal spolu so Zmluvou o úvere ako spolu súvisiace dokumenty. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne, spočívalo na strane dodávateľa, teda oprávneného, ktorý dôkazné bremeno neuniesol.

31. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na návrh dodávateľa na jej základe, mohol byť spôsobilým exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. Súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý je určený veriteľom vopred vo formulári predtlačenej zmluvy, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy.

32. Ústavný súd SR v rozhodnutí z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. a nasl. za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP.

33. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, podaním žaloby na rozhodcovský súd sa však stáva výhradnou, nakoľko žalovaný nemá podľa znenia rozhodcovskej doložky možnosť zmeniť výber súdu z rozhodcovského súdu na všeobecný. Ak je žalovaným spotrebiteľ (dlžník), je možnosť jeho voľby súdu len zdanlivá a reálne mu tento výber rozhodcovská doložka neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude najčastejšie a najskôr dodávateľ a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Súčasťou konštantnej a relevantnej rozhodovacej praxe súdov je i záver, podľa ktorého možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi

obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Preto súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou.

34. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré poskytuje spotrebiteľovi možnosť výberu súdu, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Pravdepodobnosť, že samotný spotrebiteľ raz bude ako žalobca vyberať súd, je, ako už bolo skôr spomínané, v prípade úverového vzťahu veľmi nízka, keďže jemu majú byť poskytnuté finančné prostriedky zo strany dodávateľa (veriteľa) jednorazovo hneď na začiatku zmluvného vzťahu, pričom dodávateľ má záujem mu tieto prostriedky poskytnúť, jednak preto, že mu majú byť vrátené v určitej dobe, na viac zhodnotené o príslušný úrok a iné platby, jednak s prihliadnutím na jeho predmet podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov).

35. Oprávnený (dodávateľ) podaním návrhu v rozhodcovskom konaní v tomto prípade teda uskutočnil výber súdu predpokladaný v rozhodcovskej doložke. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky bolo, že povinný (spotrebiteľ) stratil právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska, pretože po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom.

36. Keďže vzhľadom na doposiaľ uvedené dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd ju posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle . Nakoľko je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je zároveň v zmysle ust. neplatnou. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt, ktorý nemôže byť podkladom pre vedenie exekúcie.

37. Pri otázke oprávnenia exekučného súdu posudzovať právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu sa exekučný súd stotožnil s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. (rozhodnutie Najvyššieho súdu R 46/2012, sp. zn. zo dňa 13.10.2011, rovnako uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. ).

38. Vzhľadom na doposiaľ uvedené súd zastáva názor, že dojednaná rozhodcovská doložka uvedená v všeobecných podmienkach predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. .

39. Súc vedený všetkými doposiaľ vymedzenými úvahami súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 EP z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že oprávnený napriek tomu, že má vedomosť o tom, že súdny exekútor, ktorého navrhuje na vykonanie exekúcie v tejto exekučnej veci, je bývalý zamestnanec oprávneného, a že z tohto dôvodu bol v iných exekúciách vykonávaných v prospech oprávneného opakovane súdom vylučovaný, navrhol, aby exekúciu v tejto exekučnej veci vykonal tento exekútor, teda exekútor, ktorý je z vykonávania exekúcie pre svoj pomer k oprávnenému vylúčený. Súd zastáva názor, že takýto návrh je za daných okolností v rozpore s ustanovením EP. Druhým dôvodom je, že dojednaná rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 30 ods. 10 EP)

Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Všeobecnými náležitosťami podania sú spisová značka konania, v ktorom sa odvolanie podáva; ktorému súdu je odvolanie určené; kto odvolanie podáva; ktorej veci sa odvolanie týka; čo sa odvolaním sleduje a podpis osoby, ktorá odvolanie podáva.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.