Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-126-2016.pdf
PDF · 188.88 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/126/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu: VISK, s. r. o., so sídlom Košice, Národná trieda 39, zastúpeného advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, AK so sídlom Košice, Gelnická 33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 04. 11. 2016, č. 104231520/2016, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 04. 11. 2016, č. 104231520/2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 08. 08. 2016 č. 1416632/2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 04. 11. 2016, č. 104231520/2016 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 08. 08. 2016 č. 1416632/2016, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba Daňový poriadok), daňovému subjektu VISK, s. r. o., Národná trieda 39, Košice, IČO: 36 600 881, DIČ: 2022111113, IČ DPH: SK2022111113, ako platiteľovi dane určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 54 260,31 eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie marec 2007 a znížený nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 58 242,65 eur na sumu 3 982,34 eur.
2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu ako platiteľa DPH daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 11. 06. 2008 protokol a jeho Dodatok č. 1 zo dňa 02. 07. 2008. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane dňa 14. 07. 2008 pod č. 695/231/58219/2008/Dub rozhodnutie, ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie o sumu 1 634 646,- Sk. O odvolaní žalobcu podanom proti citovanému rozhodnutiu správcu dane rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 12. 11. 2008, ktorým potvrdilo napadnuté rozhodnutie. Následne Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 10. 06. 2009 č. k. 7S/6/2009-56 zrušil citované rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu z dôvodu, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene.
3. Žalovaný poukázal na to, že dňa 15. 08. 2011 podal žalobca žiadosť o obnovu predmetného konania, ktorú správca dane rozhodnutím zo dňa 05. 10. 2011 č. 695/321/84432/2011/Eá,Pá zamietol.
Žalovaný rozhodnutím zo dňa 03. 10. 2012 č. 1020503/1/562603-1191824/2012/4897 zmenil citované rozhodnutie správcu dane a obnovu predmetného konania povolil v rozsahu preverenia zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami č. 10070013 zo dňa 08. 03. 2007, č. 10070015 zo dňa 14. 03. 2007, č. 10070016 zo dňa 22. 03. 2007 a č. 10070017 zo dňa 28. 03. 2007 od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava. V rámci konania o povolení obnovy predmetného konania žalovaný zistil, že v zdaňovacích obdobiach máj 2007 a marec 2007 ide o skutkovo zhodné prípady a dospel k záveru, že námietky a dôvody, uvedené v odvolaní a v žiadosti žalobcu zakladali dôvody uvedené v § 51 ods. 1 písm. b) zákona o správe daní na povolenie obnovy konania.
4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že správca dane na základe povolenej obnovy konania vykonal dokazovanie v rozsahu preverenia zdaniteľných obchodov deklarovaných citovanými faktúrami č. 10070013, č. 10070015, č. 10070016 a č. 10070017 od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava a dňa 18. 11. 20013 vydal rozhodnutie č. 9801403/5/5143201/2013/Pet, Eck, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007 v sume 54 260,31 eur. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 17. 03. 2014 č. 1100303/1/139456/2014/4897 zrušil citované rozhodnutie správcu dane na základe žalobcom podaného odvolania z dôvodu, že jeho názor nebol v súlade s právnym názorom, uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžf/39/2011 konštatujúc, že správca dane nepreukázal, že objektívne skutočnosti týkajúce sa sporných obchodov boli zistené a najmä vyhodnotené tak, aby boli nespochybniteľným podkladom pre vyvodenie záverov o porušení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 67 ods. 1 a 3 zákona o DPH. Správca dane po doplnení dokazovania v naznačenom smere dňa 08. 08. 2016 pod č. 1416632/2016 vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007 zo 4 faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava za rýdze zlato Au rýdzosť 999/1000. Išlo o faktúry č. 10070013 zo dňa 08. 03. 2007 (základ dane 2 146 400,- Sk, DPH 407 816,- Sk), č. 10070015 zo dňa 14. 03. 2007 (základ dane 2 175 000,- Sk, DPH 413 250,- Sk), č. 10070016 zo dňa 22. 03. 2007 (základ dane 2 144 000,- Sk, DPH 407 360,- Sk) a č. 10070017 zo dňa 28. 03. 2007 (základ dane 2 138 000,- Sk, DPH 406 220,- Sk). Z dokladov predložených v rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že predmetné zlato mal žalobca nakúpiť od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava na základe kúpnej zmluvy č. 01/2007/ VISK zo dňa 15. 01. 2007, uvedených faktúr, objednávok, protokolov o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní kontroly rýdzosti a množstva dodávaného tovaru, príslušných certifikátov a následne ho predať do Českej republiky spoločnosti EUROPA GOLD, s. r. o., Lomnického 6/812, Praha, ako to vyplýva z faktúr č. OF20071007 zo dňa 08. 03. 2007, č. OF20071008 zo dňa 14. 03. 2007, č. OF20071009 zo dňa 22. 03. 2007 a č. OF20071010 zo dňa 28. 03. 2007, ako predaj oslobodený od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH. Táto spoločnosť časť tohto tovaru odpredala späť na Slovensko spoločnosti RESTAR TRANS, s. r. o., Trebišov a časť spoločnosti IDEA-W, s. r. o. Košice, ktorá však za príslušné zdaňovacie obdobie nepriznala žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z Čiech.
5. Správca dane z dôkazov zabezpečených počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a v obnovenom konaní zistil nasledovný reťazec nákupu a predaja zlata: RESTAR TRANS, s. r. o., Trebišov
- ALHALA s. r. o., Prešov - PNEU-VAN, s. r. o., Košice - UNION STEEL, s. r. o., Košice - Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava - VISK, s. r. o., Košice - EUROPA GOLD, s. r. o., Praha, Česká republika - RESTAR TRANS, s. r. o., Trebišov a IDEA-W, s. r. o. Košice. Zistil, že fakturačný reťazec je uzatvoreným kruhom, v ktorom bolo deklarované dodávanie tovaru od prvého dodávateľa, cez ďalších deklarovaných obchodníkov späť k tomu istému prvému zistenému dodávateľovi v reťazci, z čoho je zrejmé, že uvedený reťazec vykazuje typické znaky karuselového obchodovania. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne popísal priebeh dokazovania pred správcom dane ako aj zistenia z tohto dokazovania, ktoré boli podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia správcu dane.
6. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v tomto prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pritom v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Po preskúmaní rozhodnutia a príslušného spisového materiálu zistil, že cieľom daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2007 a následného vyrubovacieho konania bolo využitie všetkých zákonom získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátov pri zachovaní práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Konštatoval, že ak si daňový subjekt - žalobca v zdaňovacom období marec 2007
uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., musel byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca preukázal nadobudnutie tovaru - zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., iba listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie tovaru nepreukázal. Predložil iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstáli len za situácie, že obchodné transakcie nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Keďže deklarované zdaniteľné obchody nezodpovedali bežným obchodným zvyklostiam, správca dane mal oprávnené pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil žalobca a vyzýval ho k preukázaniu toho, čo uvádzal v daňovom priznaní. Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikanie. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu chýbali, potom pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných žalobcom v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku boli oprávnené.
7. Pri preverovaní splnenia podmienok pre odpočítanie dane v predmetnom zdaňovacom období vychádzal správca dane z konkrétnej faktúry a z dokladov, ktoré k nej boli predložené, z dôkazov, ktoré zabezpečil v spolupráci s inými správcami dane, s orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií, nazeraním do spisov súvisiacich daňových subjektov, pričom ako jeden z dôkazov využil výpoveď svedka JUDr. Milana Chovanca, bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., a to v zápisnici o výsluchu svedka ČVS: PPZ-191/NKA-FP-VY-2012 z 24. 07. 2014, spísanej Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície expozitúra Východ, Košice, bez prítomnosti správcu dane, ako aj žalobcu, výpoveď tohto svedka zo dňa 19. 09. 2014, realizovanú za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, kde svedok do zápisnice uviedol, že v celom rozsahu trvá na výpovedi, ktorú učinil 24. 07. 2014 a že obchody tak, ako ich popísal v uvedenej zápisnici prebiehali vo všetkých obdobiach a v prípadoch, kde bola dodávateľom spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., UNION STEEL, s. r. o., a odberateľom bola spoločnosť VISK, s. r. o., (žalobca). V danom období spoločnosť UNION STEEL, s. r. o., svojimi fiktívnymi faktúrami o dodaní zlata znižovala vzniknutú daňovú povinnosť v spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o.. Menovaný svedok opätovne potvrdil, že každý nákup od Schoeller Münzhandel GmbH Wien bol realizovaný takým spôsobom, že on a N. fyzicky prevzali zlato, ale daňový doklad bol vystavený po dohode s pracovníkom M. bez uvedenia odberateľa, čo vopred účelovo dohodli, aby tieto daňové doklady o nákupe mohli poskytnúť spoločnostiam, ktoré znižovali vzniknutú daňovú povinnosť v danom období v spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o.. V tomto prípade to bola spoločnosť UNION STEEL, s. r. o., pričom on a N. nemali vedomosť, či si Viliam Baran tieto faktúry účtoval priamo v spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., alebo ich poskytol iným účelovým spoločnostiam, ktoré fakturačne vstupovali do UNION STEEL, s. r. o. Väčšinou v deň nákupu zlata z Rakúska Chovanec a N. tento tovar odovzdali v spoločnosti ZLATOKOV, spol. s. r. o., pričom po dodaní tovaru vystavili faktúry a preberacie protokoly od Tatra Trade Corporation, s. r. o., na ZLATOKOV, spol. s. r. o., a až následne (spätne) vystavovali faktúry z UNION STEEL, s. r. o, na Tatra Trade Corporation, s. r. o. Vo vzťahu k fakturácii medzi Tatra Trade Corporation, s. r. o., a žalobcom svedok uviedol, že v období 1 - 8/2007 tovar, uvedený na faktúrach v roku 2007 nikdy reálne neexistoval a nikdy nebol reálne dodaný tak, ako to popísal v zápisnici zo dňa 24. 07. 2014. Na otázku zástupcu žalobcu svedok Milan Chovanec uviedol, že od novembra 2013 sa rozhodol na základe vlastného rozhodnutia k veci vypovedať pravdivo tak, ako sa jednotlivé skutkové okolnosti stali s tým, že všetky predchádzajúce výpovede boli účelové tak, ako to mali dohodnuté s obchodnými partnermi pre prípad daňových konaní a vypočúvania pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Uvedený svedok vysvetlil, akou formou dostal daňový subjekt VISK, s. r. o., 4 % zo základu dane z každej faktúry vystavenej od Tatra Trade Corporation, s. r. o., na základe ktorej jej vznikol nárok na odpočítanie DPH a táto spoločnosť získavala po odpočítaní nákladov na optimalizáciu DPH približne 5 % zo základu dane, keďže si vzniknutú daňovú povinnosť, ktorá vznikla predajom spoločnosti žalobcu ponížila fiktívnymi faktúrami od UNION STEEL, s. r. o., a uviedol, že Kasardovi vyplatil 15 % fakturovanej DPH. Cena tovaru bez DPH žalobcom nikdy reálne vyplatená nebola a na fingované úhrady vzájomných faktúr sa využívali príjmové a výdavkové pokladničné bloky, alebo čiastkové úhrady boli platené prostredníctvom bankových úhrad peniazmi, ktoré dostal žalobca od svojho českého odberateľa, ktorému ich za týmto účelom poskytol Milan Chovanec. A takto sa vrátili do Tatra Trade Corporation, s. r. o.
8. Námietky, týkajúce sa hodnotenia, resp. nehodnotenia výpovedí Milana Chovanca správcom dane, považoval za neopodstatnené, pretože závery správcu dane zodpovedajú zásade voľného hodnotenia
dôkazov a zásade objektívnej pravdy, pričom výpovede menového svedka boli jedným z rozhodujúcich, ale nie jediným dôkazom zabezpečeným a hodnoteným správcom dane. Konanie správcu dane pri zabezpečení dôkazov bolo v súlade s procesnoprávnou normou a výsledky šetrenia bolo možné použiť ako dôkazy zaobstarané v súlade s § 24 Daňového poriadku. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov získaných z rôznych zdrojov. To svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Tento počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní získal dostatok dôkazov o jednotlivých spoločnostiach zapojených do obchodovania so zlatom a o samostatnom predmete fakturácie, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a výpovede bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., potvrdili správnosť dokazovania vedeného správcom dane, ako aj správnosť vyvodených záverov o tom, že nedošlo k dodaniu zlata fakturovaného v reťazci spoločností RESTAR TRANS, s. r. o., Trebišov - ALHALA s. r. o., Prešov - PNEU-VAN, s. r. o., Košice - UNION STEEL, s. r. o., Košice - Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava
- VISK, s. r. o., Košice - EUROPA GOLD, s. r. o., Praha, Česká republika - RESTAR TRANS, s. r. o., Trebišov a IDEA-W, s. r. o. Košice.
9. K námietkam týkajúcim sa rozporov vo výpovediach svedka Milana Chovanca uviedol, že namietané rozpory nie sú takými skutočnosťami, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na závery správcu dane. Týmito tvrdeniami sa žalobca snažil preukázať nesprávnosť hodnotenia správcu dane a spochybniť pravdivosť tvrdení svedka, ale tieto tvrdenia žalobcu nie sú schopné preukázať reálne dodanie fakturovaného tovaru. Svedok potvrdil, že žalobca bol do obchodov so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o., zapojený od januára 2007 (je zrejmé, že odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., si uplatňoval už v zdaňovacích obdobiach január až august 2007) a že zlato fakturované žalobcovi reálne neexistovalo (zlato, ktoré zabezpečil Milan Chovanec od Rakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH bolo dodávané spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o., a nie žalobcovi - VISK, s. r. o.).
10. K námietke týkajúcej sa spochybnenia pravdivosti tvrdení Milana Chovanca žalovaný uviedol, že Milan Chovanec popísal finančné toky a spôsoby fakturácie a úhrad medzi spoločnosťami, keď uviedol, že spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., v niektorých obdobiach aj spoločnosť UNION STEEL, s. r. o., vystavila daňovému subjektu VISK, s. r. o., faktúry za tovar, ktorý neexistoval a následne daňový subjekt VISK s.r.o. fakturoval dodanie fiktívneho tovaru českej spoločnosti EUROPA GOLD, s. r. o., Praha alebo EURO AD, s. r. o., pričom peniaze, ktoré žalobcovi uhradili tieto spoločnosti, im poskytol práve menovaný svedok. Z týchto prostriedkov potom žalobca uhrádzal fakturované čiastky spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o. Argumentácia žalobcu s poukazom na to, že úhrady spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., z vlastných zdrojov daňového subjektu VISK, s. r. o., a že daňový subjekt na týchto transakciách z dôvodu nevyplatených nadmerných odpočtov nezarobil, považoval žalovaný za neopodstatnené a nepreukazujúce nelogickosť tvrdení Milana Chovanca ani správcu dane s tým, že provízie medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s. r. o., a daňovým subjektom - žalobcom nemajú vplyv na závery správcu dane o nepreukázaní splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane.
11. Správca dane nemal dôvod zaoberať sa výpoveďou svedka J. Szentkutiho zo dňa 29. 05. 2013 a nemal ani dôvod v rámci rozhodnutia sa vysporadúvať s úradným záznamom zo dňa 09. 08. 2007, pretože tieto dôkazy, ktoré sa týkali iných zdaňovacích období, podľa jeho názoru nemali vplyv na záver správcu dane v danej veci. Jozef Szentkuti síce tvrdil, že v jeho priestoroch prebiehali obchody so zlatom, ale jeho tvrdenie nepreukazuje, že sa jednalo o zlato, ktoré bolo predmetom fakturácie medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s. r. o., a VISK, s. r. o., a medzi spoločnosťami VISK, s. r. o., a EUROPA GOLD, s. r. o. Preto jeho výpoveď nebolo možné považovať za dôkaz, ktorý by preukázal reálnu existenciu zlata fakturovaného v marci 2007. Sergej Barobin, konateľ spoločnosti EUROPA GOLD, s. r. o., konal na základe pokynov Viliama Barana (konateľ spol. UNION STEEL, s. r. o.) a nepreukázal reálu existenciu zlata, ani jeho prepravu do ČR a z ČR na Slovensko. Aj keď Viliam Baran potvrdil existenciu zlata a obchodovanie s ním, tento v rámci svojich výpovedí nepopísal podrobne priebeh uvedených transakcií. Na otázky vyšetrovateľov odpovedal vyhýbavo s odkazom na účtovné doklady, ktoré nekonkretizoval. Z jeho výpovede a z ďalších dôkazov zabezpečených správcom dane je zrejmé, že spoločnosť EUROPA GOLD, s. r. o., bola založená účelovo a faktúry a ich prílohy boli vyhotovené len za účelom dokladového preukázania intrakomunitárnych dodávok zo Slovenska do Českej republiky, ku ktorým reálne nedošlo. Uvedené nebolo preukázané ani tým, že konateľ spoločnosti
VISK, s. r. o., v auguste 2007 ukázal správcovi dane zlatú tehlu, o čom správca dane vyhotovil úradný záznam.
12. Z odpovede na dožiadanie Daňového úradu Trenčín, týkajúcej sa šetrenia u daňového subjektu ZLATOKOV SK, a. s., Trenčín vyplýva, že spoločnosť ZLATOKOV, spol. s r. o., v období január až november 2007 obchodovala s komoditou rýdze zlato Au rýdzosť 999/1000 so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o., v zmysle došlých faktúr, pričom certifikáty od výrobcu zlata doložené neboli. Spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., reálne obstarané zlato z rakúskej spoločnosti dodala spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o., t. j. nikdy nedodala žiadne zlato spoločnosti VISK, s. r. o., jednalo o fiktívne obchody s cieľom získania daňovej výhody. Táto odpoveď potvrdila skutočnosti, ktoré uviedol Milan Chovanec vo svojich výpovediach zo dňa 24. 07. 2014 a 19. 09. 2014 a 15. 04. 2015. Skutočnosť, že v spise správcu dane sa nachádza prvý preberací protokol až z apríla 2007 nespochybňuje podľa názoru žalovaného samotnú fakturáciu a dodávku tovaru. Táto spoločnosť má zaúčtované faktúry od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., aj z období pred aprílom 2007. Preto skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca (rozpory v evidencii spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o.) nemajú na závery správcu dane vplyv.
13. Za neopodstatnené považuje aj námietky týkajúce sa neuvedenia a nehodnotenia takého ťažiskového dôkazu, akým by podľa žalobcu mala byť výpoveď J. Szentkutiho, pretože ak sa aj zástupcovia spoločností stretávali v priestoroch tohto svedka, táto skutočnosť nepreukazuje, že v jeho priestoroch dochádzalo k reálnym obchodom s tovarom, ktorý bol uvedený na faktúrach. Z výpovedí svedkov vyplýva, že so zlatom sa malo obchodovať na rôznych miestach v Košiciach a v Bratislave. Správca dane uvedené výpovede, ako aj výpoveď menovaného vyhodnotil a svoje závery uviedol v rozhodnutí.
14. Bolo zistené a preukázané, že zdaniteľné obchody medzi spoločnosťami RESTAR TRANS, s. r. o., Trebišov - ALHALA s. r. o., Prešov - PNEU-VAN, s. r. o., Košice - UNION STEEL, s. r. o., Košice - Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava - VISK, s. r. o., Košice - EUROPA GOLD, s. r. o., Praha, Česká republika - RESTAR TRANS, s. r. o., Trebišov a IDEA-W, s. r. o. Košice neboli reálne uskutočnené a k dodaniu predmetu fakturácie nedošlo. Rýdze zlato, ktoré bolo predmetom karuselového obchodovania a ktoré na základe šetrenia správcu dane malo slúžiť na účely odpočítania daní a získania daňovej výhody a to vzhľadom na skutočnosť, že zlato z fakturačného reťazca malo svoj začiatok u spoločnosti RESTAR TRANS, s. r. o., pričom konečný predaj v rámci zisteného reťazca na území SR bol do iného členského štátu EÚ - ČR spoločnosti EUROPA GOLD, s. r. o., ktorý pri splnení podmienok uvedených v § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. je oslobodený od dane a následne predmetný tovar touto spoločnosťou bol predaný na Slovensko spoločnosti RESTAR TRANS, s. r. o., a časť spoločnosti IDEA-W, s. r. o. Konateľ spoločnosti RESTAR TRANS, s. r. o., je bezdomovec a spoločnosť, ktorej je konateľom, nepozná. Posledné daňové priznanie podala za III. štvrťrok 2006. Dodania uvedenej spoločnosti neboli žiadnym spôsobom preukázané a všetky následné dodania v dodávateľsko-odberateľskom reťazci boli subjektami dokladované iba vystavenými faktúrami, pričom reťazec končil opäť u spoločnosti RESTAR TRANS, s. r. o.
15. K námietkam žalobcu, kde poukazuje a odvoláva sa na ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že z § 24 ods. 4 Daňového poriadku vyplýva, že ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vo vyrubovacom konaní bol správca dane povinný hodnotiť všetky dôkazy, ktoré za obstaral v súlade so zákonom, súčasťou ktorých boli aj dôkazy zabezpečené Finančným riaditeľstvom SR, odborom boja proti podvodom, oddelením koordinácie. Tieto dôkazy sú dôkazným prostriedkom pri správe daní a správca ich vyhodnotil v prvostupňovom rozhodnutí. Daňový subjekt, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom na ten druh a obsah daňovej transakcie, ktorú deklaruje, nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu tovaru deklarovaného spornou faktúrou vystavenou spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o., pre spoločnosť žalobcu skutočne došlo, čím vzniklo aj právo na odpočítanie dane. Doklady, ktoré daňový subjekt predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Finančné riaditeľstvo dospelo k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci bolo správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, ako aj daňového poriadku. Postup správcu dane pri vydaní napadnutého
rozhodnutia považoval za súladný s platnou právnou úpravou a tento zodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti.
16. Včas podanou žalobou zo dňa 13.12. 2015 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správne orgány nehodnotili každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadali na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že rozhodujúci vplyv na prijatie právneho záveru, že k dodaniu zlata nedošlo, mali výpovede konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., M. Chovanca, pravdivosť ktorých správne orgány nehodnotili, len ich mechanicky prevzali a pripísali im absolútnu hodnotu pravdivosti. Žalovaný k namietaným rozporom vo výpovediach M. Chovanca uviedol len finálny záver, že nie sú takými skutočnosťami, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na závery správcu dane. Neprihliadol na závery orgánov činných v trestnom konaní, z ktorých vyplýva existencia tovaru, ktorý bol predmetom zdaniteľného plnenia. 17. Žalobca poukázal na to, že správca dane mal povinnosť uviesť, prečo a z akých dôvodov pripisuje výpovedi M. Chovanca, ktorý riadil činnosť zločineckej skupiny vyššiu hodnotu pravdivosti ako výpovedi V. Kasardu. Úvahou v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku podľa jeho názoru nie je oznámenie finálneho záveru, že jediným cieľom umelo vytvorených plnení vo fakturačnom reťazci spoločnosti bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpávanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu a to cez deklarované faktúry za dodávky zlata bez reálneho plnenia. S rozpormi vo výpovediach Chovanca sa vôbec nezaoberal a zo vzájomne sa vylučujúcich výpovedí nevyvodil žiadne závery. So zásadnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa vysporiadal len formálne, a preto jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 18. Konštatoval, že ak mal V. Kasarda vedieť o pravom účele a fiktívnosti týchto obchodov, potom by M. Chovanec V. Kasardovi nemusel nič ozrejmovať a už vôbec nie to, že má problém s prefinancovaním fiktívnych nákupov zlata s odkazom na jeho výpoveď z 24. 07. 2014. V nadväznosti na uvedené poukázal na výpoveď S. Barobina z 28. 08. 2011 pred orgánmi polície, kde menovaný okrem iného vyhlásil, že s V. Kasardom ho zoznámil V. Baran, ktorý uviedol, že s ním bude jednať a obchodovať S. Barobin, pretože V. Baran nechcel, aby sa V. Kasarda dozvedel, že zlato je cez neho, tzn., že ak by V. Kasarda a S. Barobin vedeli o fiktívnosti obchodov ako tvrdí M. Chovanec, potom je v rozpore s logikou, aby V. Baran nechcel, aby sa V. Kasarda dozvedel, že UNION STEEL s. r. o., dodáva zlato spoločnosti Tatra Trade Corporation s. r. o., teda nechcel, aby sa žalobca dozvedel, že je súčasťou karuselových obchodov so zlatom. Aj keď V. Baran na otázky vyšetrovateľov odpovedal vyhýbavo a odkazoval na účtovníctvo, rozhodujúcim je, že potvrdil existenciu zlata a obchodovanie s ním.
19. Žalovaný sa nezaoberal ani závažnými rozpormi vo vyjadreniach M. Chovanca, ktorý uviedol, že väčšinou v deň nákupu zlata z Rakúska sa tento tovar fyzicky odovzdal v ZLATOKOV, spol. s r. o., a s výsledkami miestneho zisťovania v tejto spoločnosti, z ktorých vyplýva značný časový a vecný nesúlad. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že preberacie protokoly pre ZLATOKOV, spol. s r. o., ktoré nie sú v súlade s evidenciou, nemajú vplyv na závery správcu dane, týkajúce sa vzťahov medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s. r. o., a žalobcom. Toto zistenie je podľa jeho názoru ďalším dôkazom spochybňujúcim hodnovernosť tvrdení M. Chovanca a v konečnom dôsledku aj záverov správcu dane, týkajúcich sa vzťahov medzi Tatra Trade Corporation, s. r. o. a žalobcom.
20. Žalovaný sa vôbec nezaoberal závažnými rozpormi vo vyjadrení Chovanca ohľadne fyzického dodania tovaru - zlata z Rakúska spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o. Má za to, že ak preberacie protokoly pre ZLATOKOV, spol. s r. o., nie sú v súlade s evidenciou daňového subjektu, potom táto skutočnosť spochybňuje samotnú hodnovernosť výpovede Chovanca, aj prijatý záver týkajúci sa vzťahu medzi spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o. Ak predaj zlata medzi Tatra Trade Corporation, s. r. o., a žalobcom a medzi žalobcom a EUROPA GOLD, s. r. o., a EURO AD, s. r. o., v priestoroch firmy MIKADO, s. r. o., zhodne potvrdili svedkovia J. Szentkuti, V. Kasarda a S. Barobin a aj M. Chovanec, ktorý sa obchodov osobne zúčastnil, potom jediným logickým záverom je, že zlato reálne existovalo a mohlo ísť len o zlato nakúpené od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o., alebo UNION STEEL, s. r. o.
21. Žalobca poukázal na to, že základným kritériom pre hodnotenie každého dôkazu je výpovedná hodnota dôkazu k otázke, ktorú treba objasniť. J. Szentkutiho považuje za korunného svedka, pretože podľa vyjadrení M. Chovanca, V. Kasardu, S. Barobina a aj H.. E. v priestoroch J. Szentkutiho malo byť fyzicky odovzdávané zlato od Tatra Trade Corporation, s. r. o., pre žalobcu, v týchto priestoroch sa
realizovali obchody so zlatom a J. Szentkuti bol pri každom obchode, zlato videl a mal ho v ruke, poznal M. Chovanca i V. Kasardu. Ak za stavu, keď bolo potrebné preukázať existenciu zlata, žalovanému nie je zrejmé, prečo najzávažnejším dôkazom sú práve výpovede J. Szentkutiho, potom výklad hodnotenia dôkazov žalovaným deformuje uplatňovanie zásady voľného hodnotenia dôkazov a objektívnej pravdy. Podľa jeho názoru ide o abstrakciu dôkazného bremena, čo vedie k tomu, že voľnosť pri hodnotení dôkazov sa nahradzuje ľubovôľou konajúceho orgánu.
22. Skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi. Postupom správcu dane, ktorý odmietol opätovné vypočutie svedka J. Szentkutiho došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
23. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 04. 2017 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v stručnej forme zopakoval. Uviedol, že vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo. Predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodania tovarov sa ukázali len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Nárokované právo bolo odvodené z hospodárskych činností, pre ktoré objektívne neexistuje žiadne iné vysvetlenie ako vytvorenie nárokovaného práva. Jediným cieľom umelo vytvorených plnení bolo zníženie daňového zaťaženia a odpočítanie jednotlivých odpočtov zo štátneho rozpočtu a to cez faktúry za dodávky zlata, bez reálneho plnenia. K námietkam žalobcu uviedol, že postupoval v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku a preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, o čom svedčí aj odôvodnenie rozhodnutia, kde sa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a teda aj s námietkami týkajúcimi sa výpovedí Milana Chovanca a ich hodnotenia. Spochybňovaním pravdivosti tvrdení Milana Chovanca a poukazovaním na „zásadné rozpory“ v tvrdeniach Milana Chovanca žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov, nielen výpovede Milana Chovanca, ale aj odpovede na dožiadania, odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, výpovede konateľov spoločností zapojených do fakturačné reťazca, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane o neexistencii zlata fakturovaného v reťazci spoločností RESTAR TRANS, s. r. o., Trebišov - ALHALA s. r. o., Prešov - PNEU-VAN, s. r. o., Košice - UNION STEEL, s. r. o., Košice - Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava - VISK, s. r. o., Košice - EUROPA GOLD, s. r. o., Praha, Česká republika - RESTAR TRANS, s. r. o., Trebišov a IDEA-W, s. r. o. Košice. V odôvodnení sa vysporiadal aj s námietkami týkajúcich sa dokladov o dodávkach zlata pre ZLATOKOV, spol. s r. o., postavením žalobcu vo fakturačnom reťazci spoločností. Postup správcu dane, ani žalovaného v danej veci nebol tendenčný, pretože ani správca dane, ani on neprezentovali nové dôvody a dôkazy, neporušili základné zásady správy dane. Cieľom vyrubovacieho a následne aj odvolacieho konania bolo nestranné a nezávislé využitie zákonom stanovených prostriedkov vedúcich k správnemu určeniu dane. Žalobca tvrdil a faktúrami s prílohami preukazoval, že tovar nakúpil od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava, ale šetrením správcu dane sa tieto tvrdenia nepotvrdili, lebo fakturované dodávky tovaru neboli preukázané, teda nebola potvrdená pravdivosť údajov uvedených na faktúrach. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predložené doklady majú materiálny podklad. Zo spisového materiálu správcu dane vyplýva, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmet fakturácie od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava existoval, či údaje, uvedené na faktúrach, odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudok sp. zn. 2 Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011, ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu, napr. vo veciach 9 Afs/60/2012, 2 Afs/24/2007 vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočností, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je potrebné chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. V danom prípade správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, ako aj jeho postup pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. Správca dane upovedomil žalobcu o všetkých zistených skutočnostiach a poskytol mu
dostatok priestoru a príležitostí na predloženie takých dôkazov, ktoré by boli schopné preukázať dodanie predmetu fakturácie tak, ako je to uvedené na faktúrach, z ktorých žalobca odpočítal daň. Žalobca nebol postupom orgánov finančnej správy ukrátený na svojich právach a námietky uvedené v žalobe nemožno akceptovať.
24. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP"), po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
25. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol zo dňa 11. 06. 2008 č. 695/321/45122/2008/ Eck,Pet a Dodatok č. 1 zo dňa 02. 07. 2008 k protokolu. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane dňa 14. 07. 2008 pod č. 695/231/58219/2008/Dub rozhodnutie, ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie o sumu 1 634 646,- Sk. O odvolaní žalobcu podanom proti citovanému rozhodnutiu správcu dane rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 12. 11. 2008, ktorým potvrdilo napadnuté rozhodnutie. Následne Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 10. 06. 2009 č. k. 7S/6/2009-56 zrušil citované rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu z dôvodu, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene. Rozhodnutím zo dňa 05. 10. 2011 č. 695/321/84432/2011/Eá,Pá správca dane zamietol žiadosť žalobcu o obnovu predmetného konania zo dňa 15. 08. 2011. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 03. 10. 2012 č. 1020503/1/562603-1191824/2012/4897 zmenil citované rozhodnutie správcu dane a obnovu predmetného konania povolil v rozsahu preverenia zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami č. 10070013 zo dňa 08. 03. 2007, č. 10070015 zo dňa 14. 03. 2007, č. 10070016 zo dňa 22. 03. 2007 a č. 10070017 zo dňa 28. 03. 2007 od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava. Následne správca dane na základe povolenej obnovy konania dňa 18. 11. 2013 vydal rozhodnutie č. 9801403/5/5143201/2013/Pet, Eck, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007 v sume 54 260,31 eur. Rozhodnutím zo dňa 17. 03. 2014 č. 1100303/1/139456/2014/4897 žalovaný zrušil citované rozhodnutie správcu dane na základe žalobcom podaného odvolania z dôvodu, že jeho názor nebol v súlade s právnym názorom, uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžf/39/2011 konštatujúc, že správca dane nepreukázal, že objektívne skutočnosti týkajúce sa sporných obchodov boli zistené a najmä vyhodnotené tak, aby boli nespochybniteľným podkladom pre vyvodenie záverov o porušení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 67 ods. 1 a 3 zákona o DPH.
26. Správca dane po doplnení dokazovania v naznačenom smere dňa 08. 08. 2016 pod č. 1416632/2016 vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007 zo 4 faktúr (č. 10070013 zo dňa 08. 03. 2007 - základ dane 2 146 400,- Sk, DPH 407 816,- Sk, č. 10070015 zo dňa 14. 03. 2007 - základ dane 2 175 000,- Sk, DPH 413 250,- Sk, č. 10070016 zo dňa 22. 03. 2007 - základ dane 2 144 000,- Sk, DPH 407 360,- Sk a č. 10070017 zo dňa 28. 03. 2007 - základ dane 2 138 000,- Sk, DPH 406 220,- Sk) od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava za rýdze zlato Au rýdzosť 999/1000.
27. Z kúpnej zmluvy č. 01/2007/VISK, uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava ako predávajúcim dňa 15. 01. 2007 vyplýva, že jej predmetom je tovar - Rýdze zlato Au, rýdzosť 999,9/1000 podľa špecifikácie, uvedenej v prílohe 1 zmluvy, kde celkový objem dodávaného tovaru je 4000g až 18 000g zlata mesačne podľa objednávky s tým, že kupujúci nie je povinný objednať a kúpiť mesačne dohodnuté množstvo tovaru. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú (1 rok) do 14. 01. 2008. Ako prílohy k daňovému priznaniu predložil žalobca aj uvedené faktúry, im zodpovedajúce objednávky, dodacie listy a príslušné certifikáty od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava.
28. Súčasťou administratívneho spisu sú aj faktúry zo dňa 08. 03. 2007 č. OF20071007 - dátum dodania 08. 03. 2007, zo dňa 14. 03. 2007 č. OF20071008 - dátum dodania 14. 03. 2007, zo dňa 22. 03. 2007 č. OF20071009 - dátum dodania 22. 03. 2007 a zo dňa 28. 03. 2007 č. OF20071010 - dátum dodania 28. 03. 2007, z ktorých vyplýva, že žalobca mal v tom istom zdaňovacom období predať zlato odberateľovi EUROPA GOLD, s. r. o., Praha, Lomnického 6/812, Česká republika, a to na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 12. 01. 2007 č. 2007/01/01/EUROPA, predmet ktorej je totožný s predmetom vyššie citovanej kúpnej zmluvy. Predmetné faktúry korešpondujú s protokolmi o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní kontroly rýdzosti a množstva dodávaného tovaru podľa cit. zmluvy vo vzťahu k jednotlivým vyššie špecifikovaným faktúram.
29. Správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a v obnovenom konaní vychádzal z listinných dôkazov a vykonaných šetrení, Protokolu z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2007 zo dňa 11. 06. 2008 č. 695/321/45122/2008/Eck,Pet a Dodatku č. 1 zo dňa 02. 07. 2008 k protokolu, odpovede rakúskeho dožiadaného orgánu na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č: E_SK_AT_201309013_63469/13/Lam_IND-13-1852_R zo dňa 29. 10. 2013 a č. VAT SK 25097/14/ Schm_AT_IND-14-0653_20140321_AF RI R zo dňa 07. 07. 2014 (overený preklad) vo vzťahu k spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH, odpovede českého dožiadaného orgánu na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. E_SK_CZ_20070709_I/621/9065-79329/07/Kano_P200700653(R) a č. E_SK_CZ_20130204_10780/13/petp_P201300329_R vo vzťahu k spoločnosti EUROPA GOLD, s. r. o., Praha, výpovedí Vladimíra Kasardu - konateľa žalobcu, Tomáša Gacsaya - konateľa spoločnosti ALHALA, s. r. o., Prešov, Viliama Barana - konateľa spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., Košice, Vojtecha Svozila - konateľa spoločnosti EURO AD, s. r. o., Marcela Perháča - bývalého konateľa spoločnosti IDEA-W, s. r. o. Košice, Juraja Heila - konateľa spoločnosti RESTAR TRANS, s. r. o., Trebišov, pred orgánmi činnými v trestnom konaní (z vyšetrovacieho spisu č.: ČVS: PPZ-186/NKA-FP- VY-2012, predtým ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011), dôkazných materiálov získaných od orgánov činných v trestnom konaní (z vyšetrovacieho spisu č.: ČVS: PPZ-191/NKA-FP-VY-2012), odpovede Daňového úradu Trenčín zo dňa 18. 09. 2014 na dožiadanie vo vzťahu k spoločnosti ZLATOKOV SK, a. s., Trenčín, zápisníc o výsluchu svedka Milana Chovanca zo dňa 23. 08. 2013, 24. 07. 2014, a svedka S. Barobina zo dňa 30. 09. 2011 a 15. 10. 2013, získaných od orgánov činných v trestnom konaní z vyšetrovacieho spisu č.: ČVS:PPZ-191/NKA-FP-VY-2012, zápisníc o ústnom pojednávaní zo dňa 19. 09. 2014 a 15. 04. 2015 so svedkom Milanom Chovancom, konateľom spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava, zápisníc o ústnom pojednávaní so žalobcom resp. jeho splnomocneným zástupcom, úradného záznamu o podanom vysvetlení Rudolfom Uzíkom - konateľom spoločnosti PNEU-VAN, s. r. o., Košice pred Službou kriminálnej polície a vyšetrovania Polície ČR, Jičín zo dňa 10. 04. 2008, odpovede Daňového úradu Trebišov zo dňa 21. 11. 2007, 07. 01. 2008 a zo dňa 11. 03. 2008 na dožiadanie vo vzťahu k spoločnosti RESTAR TRANS, s. r. o., Trebišov, odpovede Daňového úradu Košice IV zo dňa 18. 03. 2008 na dožiadanie vo vzťahu k spoločnosti UNION STEEL, s. r. o., Košice, odpovede Daňového úradu Sabinov zo dňa 01. 08. 2007, 18. 10. 2007 a zo dňa 29. 11. 2007 na dožiadanie vo vzťahu k spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava, odpovede Daňového úradu Prešov II zo dňa 12. 02. 2008 a 08. 10. 2013 na dožiadanie vo vzťahu k spoločnosti ALHALA, s. r. o., Prešov, odpovede Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty Bratislava zo dňa 07. 01. 2013 na dožiadanie vo vzťahu k spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava a ďalších (všetky s prílohami), ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
30. Svedok Jozef Szentkuti, ktorého navrhol vypočuť ako svedka obchodu so zlatom žalobca, v zápisnici o ústnom pojednávaní z 29.05.2013 u správcu dane, za prítomnosti konateľa žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, uviedol, že v januári a februári 2007 mal prevádzku v priestoroch na Hroncovej ulici 5 v Košiciach ako fyzická osoba Jozef Szentkuti - MIKADO, že konateľa žalobcu pána Vladimíra Kasardu pozná a poskytoval mu priestory vo svojej prevádzke na Hroncovej ulici 5, Košice za účelom obchodov, ktorý ho informoval, že ide o obchod so zlatom. Tieto obchody boli uskutočňované cez pracovnú dobu, t. j. do 16:00 hod. a na dátumy ich uskutočnenia si nepamätá. Jednalo sa o odovzdávanie a preberanie tovaru, doklady sa nevystavovali. Tieto boli už prichystané. Koľkokrát bol obchod uskutočnený, nevedel presne odpovedať, iba uviedol, že to bolo viackrát. Pri odovzdávaní a preberaní tovaru boli prítomné viaceré osoby, z ktorých okrem pána Kasardu poznal ešte Milana Chovanca. Videl na stole položených viac kusov zlata obdĺžnikového tvaru, neboli balené a jeden mal aj v ruke.
31. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2019 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom jej rozsahu. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že vo veciach tých istých účastníkov, avšak iných zdaňovacích období toho istého roka 2007, už bolo krajským resp. Najvyšším súdom SR rozhodnuté, pričom pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2007, ktorá vec je identická s predmetnou vecou,
v tejto dňa 05. 12. 20017 pod sp. zn. 4Sžfk/9/2016 rozhodol Najvyšší súd SR, ktorý v celom rozsahu akceptoval argumentáciu žalobcu, ktorá je totožná s jeho argumentáciou v žalobe, podanej v tejto veci.
32. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na písomnom vyjadrení zo dňa 24. 04. 2017 a z dôvodov v ňom obsiahnutých navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
33. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. zákona o DPH v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
34. Podľa ods. 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
35. Ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojim charakterom vypovedajú čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od daní použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúry a doklady predložené daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly samy o sebe ešte uskutočnenie deklarovaných obchodov nepreukázali, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie dane môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto práva. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. K rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatnené právo nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, ktorými v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
36. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
37. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo.
38. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
39. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) a c) Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktorý je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
40. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
41. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočností rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a dokladmi k ním.
42. V uvedených ustanoveniach sú stanovené podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje pri uplatnení práva na odpočet DPH. Aby mohol byť pri dodaní tovaru uplatnený odpočet DPH, nestačí len vyhotovenie faktúry s náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH. Musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho, faktického dodania, ktoré musí byť rovnako materiálne preukázané. Tieto dva druhy preukázania musia byť splnené kumulatívne. Dôkazné bremeno v takomto prípade zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie formálnej, ako aj materiálnej podmienky. Daňový subjekt má povinnosť preukázať faktúry resp. iné dokumenty, na základe ktorých si uplatňuje odpočet DPH. Tieto preukázané listiny sa musia zhodovať so skutočne zrealizovanými plneniami. Preukázanie samotnej faktúry je dostačujúce iba v prípade, že je nepochybne preukázateľná zhoda údajov uvedených vo faktúre s reálnym plnením. Doklady musia byť vystavené na reálnom materiálnom podklade, pričom údaje v nich musia byť aj ako právna skutočnosť reálne preukázateľné. Ak správca dane s prihliadnutím na objektívne skutočnosti zistí, že právo na odpočet DPH sa uplatňuje neoprávnene, spôsobom pokúšajúcim sa obísť zákon, subjektu právo na odpočet dane zamietne. Uvedené vyplýva z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie a rovnako aj so smernice Rady Európskej únie 2006/112/ES o spoločnom systéme dani z pridanej hodnoty.
43. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
44. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočností rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci, čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.
45. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
46. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba, alebo právnická osoba (§ 491 ods.2 Správneho súdneho poriadku).
47. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
48. Žalobca v podanej žalobe namieta predovšetkým nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania správcom dane a následne žalovaným, ktorý sa s hodnotením dokazovania správcom dane stotožnil, najmä pokiaľ ide o nesprávne vyhodnotenie výpovedí M. Chovanca, V. Kasardu, S. Barobina a J. Szentkutiho.
49. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane na vykonal u žalobcu ako u platiteľa dane daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007. Žalobca bol v prejednávanej veci odberateľom investičného zlata od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava a mal za to, že dodanie investičného zlata je oslobodené od dane, a teda z dodávok od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava nemala vzniknúť daňová povinnosť.
50. Poverenie na výkon daňovej kontroly bolo vydané dňa 15. 06. 2007, daňová kontrola začala dňa 18. 06. 2007. Rozhodnutím č. 695/321/84413/2007/Eá zo dňa 01. 10. 2007 správca dane prerušil konanie vo veci daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007 z dôvodu podania podnetu na začatie konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia (MVI) s tým, že v konaní bude pokračovať z vlastného podnetu po ukončení uvedeného konania. Listom zo dňa 26. 11. 2007 Daňové riaditeľstvo SR správcovi dane oznámilo, že jeho žiadosti o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly vyhovuje a lehotu predlžuje do 30. 06. 2008. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 695/321/45122/2008/Eck,Pet dňa 11. 06. 2008, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 04. 07. 2008, t. j. týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. K protokolu sa písomne, podaním zo dňa 25. 06. 2008, vyjadril žalobca, na základe čoho správca dane vypracoval dňa 02. 07. 2008 Dodatok č. 1 k protokolu, v ktorom zotrval na záveroch v ňom obsiahnutých. Dňa 04. 07. 2008 sa uskutočnilo záverečné prerokovanie protokolu, ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní z uvedeného dňa. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane dňa 14. 07. 2008 pod č. 695/231/58219/2008/Dub rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2007 o sumu 1 634 646,- Sk a priznaný mu bol nadmerný odpočet v sume 119 972,- Sk. Rozhodnutím správcu dane zo dňa 02. 09. 2009 pod č. 695/231/68897/09/Eá,Pá bolo zamietnuté odvolanie žalobcu podané proti jeho citovanému rozhodnutiu ako oneskorene podané. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 15. 08. 2011 vydal správca dane dňa 05. 10. 2011 pod č. 695/231/84432/2011/Eá,Pá rozhodnutie, ktorým túto žiadosť zamietol považujúc ju za neopodstatnenú. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 03. 10. 2012 č. 1020503/1/562603-1191824/2012/4897 zmenil naposledy citované rozhodnutie správcu dane a obnovu predmetného daňového konania povolil v rozsahu, ako už bol vyššie špecifikovaný s poukazom na závery Najvyššieho súdu SR, obsiahnuté v jeho rozsudku zo dňa 20. 06. 2012 sp. zn. 6 Sžf/39/2011, predmetom ktorého bola DPH za zdaňovacie obdobie máj 2007, pričom v zdaňovacích obdobiach marec 2007 a máj 2007 ide skutkovo zhodné prípady. V obnovenom konaní, po doplnení dokazovania v zmysle naposledy citovaného rozhodnutia odvolacieho orgánu vydal správca dane dňa 18. 11. 2013 pod č. 9801403/5/5143201/2013/Pet,Eck rozhodnutie, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007 v sume 54 260,31 eur. Rozhodnutím zo dňa 17. 03. 2014 č. 1100303/1/139456/2014/4897 žalovaný citované rozhodnutie správcu dane na základe žalobcom podaného odvolania z dôvodu, že jeho názor nebol v súlade s právnym názorom, uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžf/39/2011 konštatujúc, že správca dane nepreukázal, že objektívne skutočnosti, týkajúce sa sporných obchodov, boli zistené a najmä vyhodnotené tak, aby boli nespochybniteľným podkladom pre vyvodenie záverov o porušení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 67 ods. 1 a 3 zákona o DPH, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom správca dane vykonal úkony na zabezpečenie dostatku relevantných dôkazov, ktoré preveril, posúdil a vyhodnotil a dňa 08. 08. 2016 vydal rozhodnutie č. 1416632/2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku a o určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 54 260,31 eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za predmetné zdaňovacie obdobie a znížený nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 58 242,65 eur na sumu 3 982,34 eur. O odvolaní žalobcu zo dňa 22. 08. 2016, podanom proti citovanému rozhodnutiu správcu dane, dôvody ktorého korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
51. Žalovaný vo svojom rozhodnutí pripísal ťažiskovú váhu rozhodujúceho dôkazu o neuskutočnení obchodov s rýdzim ale s investičným zlatom práve výpovedi svedka M. Chovanca, bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o., zo dňa 24. 07. 2014 pred Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície, expozitúrou Východ v Košiciach. Svedok M. Chovanec bol vypočutý aj v rámci daňového konania dňa 19. 09. 2014, za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, nakoľko žalobca namietal, že počas výpovede zo dňa 24. 07. 2014 pred Národnou kriminálnou agentúrou nebol prítomný správca dane ani splnomocnený zástupca žalobcu. Tento svedok vo výpovedi zo dňa 19. 09. 2014 uviedol, že trvá na svojej výpovedi zo dňa 24. 07. 2014, týkajúcej sa konkrétne vzťahu medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s. r. o., a VISK, s. r. o., v tom zmysle, že tovar, ktorý bol uvedený na faktúrach v roku 2007 nikdy reálne neexistoval a nikdy nebol reálne dodaný. Tento obchod
sa vopred účelovo dohodol s cieľom získať financie prostredníctvom znižovania dane z pridanej hodnoty fingovanými obchodmi alebo neoprávneným uplatnením nadmerných odpočtov na DPH z fingovaných obchodov. Žalovaný teda na základe uvedeného konštatoval, že k reálnemu uskutočneniu obchodov s investičným zlatom nedošlo, a teda žalobcovi bol určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007. Podľa názoru žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa o neexistencii predmetu plnenia, t. j. zlata i fiktívnosti obchodov v predmetnom reťazci spoločností svedčia predovšetkým výpovede M. Chovanca zo dňa 24. 07. 2014, 19. 09. 2014 a 15. 04. 2015.
52. Správca dane pravdivosť výpovede M. Chovanca do novembra 2013, v ktorých menovaný potvrdil existenciu tovaru, podrobne popísal obchody, ktoré prebiehali v priestore firmy MIKADO v Košiciach, spochybnil strohým konštatovaním, že tieto výpovede boli účelové, pretože v novej výpovedi z 24.07.2014 jednoznačne uviedol, že išlo len o fiktívne obchody. Žalobca v daňovom konaní poukazoval na zásadné rozpory vo výpovediach menovaného svedka, ktorými sa správca dane nezaoberal. Žalovaný konštatoval, že rozpory vo výpovediach M. Chovanca nezistil, menovaný výpoveďou zo dňa 19. 09. 2014 potvrdil svoju výpoveď zo dňa 24. 07. 2014, čím jednoznačne potvrdil, že predmet fakturácie pre žalobcu nikdy reálne neexistoval. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že správne orgány pravdivosť výpovedí M. Chovanca do novembra 2013, ktoré boli v prospech žalobcu nehodnotili, iba ich odmietli, a jeho výpovede, ktoré boli v neprospech žalobcu, mechanicky prevzali a pripísali im absolútnu hodnotu pravdivosti. Podľa názoru súdu z výpovede M. Chovanca zo dňa 15. 04. 2015 vyplýva, že vnútorné rozpory medzi výpoveďou M. Chovanca a inými dôkazmi sa po jeho výpovedi z 15. 04. 2015 nijako neodstránili, práve naopak, tieto sa ešte viac prehĺbili. Žalovaný ani správca dane sa rozpormi vo výpovediach M. Chovanca vôbec nezaoberal a zo vzájomne sa vylučujúcich výpovedí nevyvodil žiadne závery. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu poukázal na množstvo rozporov vo výpovediach M. Chovanca a napriek tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žiadne rozpory vo výpovediach tohto svedka nezistil. Poukázal len na to, že M. Chovanec vo výpovedi zo dňa 24. 07. 2014 potvrdil, že žalobca bol do obchodov so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s. r. o., zapojený od januára 2007, zlato fakturované žalobcovi reálne neexistovalo, M. Chovanec dodával zlato spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o., nie žalobcovi. Žalovaný sa teda so zásadnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vysporiadal iba formálne.
53. Žalobca poukazoval na to, že predaj zlata medzi Tatra Trade Corporation, s. r. o., a žalobcom a medzi žalobcom a EUROPA GOLD, s. r. o., a EURO AD, s. r. o., v priestoroch firmy MIKADO, s. r. o., zhodne potvrdili svedkovia J. Szentkuti, V. Kasarda a S. Barobin a aj M. Chovanec, ktorý sa obchodov osobne zúčastnil (V. Svozil uviedol, že išlo o kanceláriu v Košiciach) s tým, že mohlo ísť len o zlato nakúpené od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s. r. o., alebo UNION STEEL, s. r. o.
54. Predmetný obchod, t. j. nákup tovaru a jeho predaj, ako aj ďalšie v priebehu roku 2007, sa uskutočňovali okrem iných aj v priestoroch sídla spoločnosti MIKADO, s. r. o., na Hroncovej 5 v Košiciach. Svedok Jozef Szentkuti vo svojej výpovedi zo dňa 29. 05. 2013 uviedol aj to, že M. Chovanec, ktorého pozná, sa obchodov sa osobne zúčastnil. Je otázne, z akého dôvodu by sa M. Chovanec viackrát nachádzal v priestoroch firmy MIKADO, s. r. o., ak by v rámci obchodného vzťahu so žalobcom zlato nikdy reálne neexistovalo a nikdy nebolo reálne dodané. Aj z uvedeného vyplýva, že výpoveď M. Chovanca, že tovar nikdy reálne neexistoval a išlo o fiktívne faktúry nie je pravdivá. Závažný logický rozpor vyplýva aj z tvrdenia M. Chovanca vo výpovedi zo dňa 24. 07. 2014, v ktorej uviedol, že všetci zainteresovaní vedeli o pravom účele a fiktívnosti týchto obchodov a z výpovede S. Barobina, konateľa spoločnosti EUROPA GOLD, s. r. o., Praha zo dňa 28. 08. 2011 pred orgánmi polície, kde podľa žalobcu vyhlásil, že s V. Kasardom ho zoznámil V. Baran, ktorý uviedol, že s V. Kasardom bude jednať a obchodovať S. Barobin, pretože nechcel, aby sa V. Kasarda dozvedel že zlato je cez neho, resp. z jeho čestných prehlásení zo dňa 12. 09. 2007 a 14. 02. 2008, v ktorých uviedol, že tovar kúpil na Slovensku od žalobcu, k transakcii došlo v Bratislave, tento prepravil do ČR svojim motorovým vozidlom zn. Renault Laguna ŠPZ 6A49051 a následne potvrdil predaj zlata spoločnosti RESTAR TRANS, s. r. o., Trebišov a časť spoločnosti IDEA-W, s. r. o. Košice. Žalovaný sa vôbec nezaoberal závažnými rozpormi vo vyjadreniach M. Chovanca, ktorý uviedol, že väčšinou v deň nákupu zlata v Rakúsku sa tento tovar fyzicky odovzdal v ZLATOKOVE, spol. s r. o., a výsledkami miestneho zisťovania v tejto spoločnosti, z ktorých vyplýva značný časový a vecný nesúlad. Žalobca poukazoval najmä na to, že v septembri, októbri a novembri 2007 bolo vyhotovených spolu päť preberacích protokolov pre ZLATOKOV, spol. s r. o., pričom k týmto plneniam nie sú uvedené žiadne faktúry, posledná faktúra za dodaný tovar je z augusta 2007. K námietkam žalobcu ohľadom závažných nezrovnalostí zistených pri
miestnom zisťovaní spoločnosti ZLATOKOV spol. s r. o., sa žalovaný vysporiadal len ich rekapituláciou s oznámením finálneho záveru, že táto odpoveď potvrdila skutočnosti, ktoré uviedol M. Chovanec vo svojich výpovediach, teda, že zlato nakúpené od spoločnosti Schoeller Münzhandell GmbH spoločnosť Tatra Trade Corporation, s. r. o., predala spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r. o. Žalobca poukazoval, že ak preberacie protokoly pre ZLATOKOV, spol. s r. o., nie sú v súlade s evidenciou daňového subjektu, potom táto skutočnosť spochybňuje samotnú hodnovernosť výpovede M. Chovanca aj prijaté závery týkajúce sa vzťahov spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o. Správca dane neuviedol, prečo a z akých dôvodov pripisuje výpovedi M. Chovanca, ktorý mal riadiť činnosť zločineckej skupiny vyššiu hodnotu pravdivosti, ako výpovedi V. Kasardu.
55. Správny súd konštatuje, že tunajší súd rozhodol rozsudkom v konaniach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania (7S/125/2016 zo dňa 28. 03. 2018 - zdaňovacie obdobie jún 2007, 6S/28/2014 zo dňa 27. 06. 2019 - zdaňovacie obdobie január 2007, 6S/108/2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. decembra 2017 sp. zn. 4Sžfk/9/2016 - zdaňovacie obdobie máj 2007 a 7S/156/2015 zo dňa 20. 11. 2019 - zdaňovacie obdobie júl 2007), preto v zmysle § 140 Správneho súdneho poriadku na uvedené rozhodnutia v celom rozsahu poukazuje.
56. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 191 ods. 1 písm. e/, d/ SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
57. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať v súlade s právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP).
58. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
59. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.