Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/39/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci ţalobcu: V., s.r.o., so sídlom N. t. X., K., IČO: X., právne

zastúpeného JUDr. E. K., advokátom, so sídlom G. X., K.e, proti ţalovanému: Finančné

riaditeľstvo SR, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. I/223/4427-32884/2009/990057-r zo dňa 12. marca 2009, o odvolaní

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. - 132 zo dňa 19.

mája 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. - 132 zo dňa 19. mája 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalovaný je p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

v sume 697,50 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu ţalobcu

JUDr. E. K., G. X., X. K., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len ako „krajský súd“ alebo

„prvostupňový súd“) zrušil, odvolávajúc sa na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. d)

(ďalej len ako „OSP“) v záhlaví uvedené rozhodnutie

ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný svojím rozhodnutím potvrdil podľa

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o správe

daní“ alebo „“) rozhodnutie Daňového úradu Košice I číslo

/Dub zo dňa 5. decembra 2008, ktorým správca dane podľa § 15 ods. 14

zákona o správe daní zníţil platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ţalobcovi) nadmerný odpočet

uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2007 o sumu 125.376,35 €

(3.777.088,--Sk) a priznal mu nadmerný odpočet v sume 5.026,26 € (151.421,--Sk). O trovách

konania rozhodol podľa a v konaní úspešnému ţalobcovi priznal právo

na náhradu trov konania v sume 740 €.

V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd, vychádzajúc z ustanovení § 67

ods. 1 písm. a), , o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „zákon o DPH“),

ods. 8, zákona o správe daní, a o správnom

konaní /na tomto mieste považuje za potrebné odvolací súd upriamiť pozornosť

krajského súdu, že na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní, a teda nie je na mieste odvolávať sa na ustanovenia správneho poriadku/

a zisteného skutkového stavu, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vyslovený v jeho uznesení zo dňa 30. marca 2011 sp. zn. uviedol, ţe

ak správca dane nemal zlato k dispozícii za účelom jeho ohliadky a posúdenia v čase výkonu

daňovej kontroly, potom to, či sa skutočne jedná o investičné zlato moţno vyvodiť iba

z nepriamych dôkazov. Poukazujúc na to, ţe na jednotlivých faktúrach dodávateľa – T. T. C.,

s.r.o, B. č. 10070026 zo dňa 9. mája 2007, č. 10070027 zo dňa 16. mája 2007, č. 10070029

zo dňa 23. mája 2007 a č. 10070032 zo dňa 30. mája 2007 je v poloţke popis uvedené Rýdze

zlato Au, rýdzosť 999/1000 a v poloţke mnoţstvo 8000,00 g a 10 000,00 g, avšak na nich

absentuje akýkoľvek údaj o forme dodaného zlata uviedol, ţe z ustanovenia § 67 ods. 1 písm.

a) vyplýva, ţe na to, aby mohla byť v jeho zmysle splnená definícia

pojmu investičné zlato, musia byť kumulatívne splnené tri náleţitosti, a to forma zlata (prút

alebo tehla), hmotnosť zlata (taká, akú akceptuje trh drahých kovov) a rýdzosť zlata (995

tisícin a viac). Tieţ mal za to, ţe ani údaj o fakturovanom mnoţstve nemoţno v tomto prípade

akceptovať, pretoţe ak sa vezme do úvahy úzke prepojenie hmotnosti s formou, tak potom

z faktúr nemoţno zistiť, či sa uvedené mnoţstvo týka jedného alebo viacerých kusov, teda či

ide o jednotlivú alebo celkovú hmotnosť vzhľadom na formu, v ktorej sa zlato nachádza

a okrem toho správca dane, ako aj ţalovaný vychádzali, pokiaľ ide o kritérium hmotnosti

dodaného zlata, výlučne z údajov uvedených v prílohe č. II Nariadenia Rady ES č. 1777/2005

bez toho, aby v tomto smere vykonali aj ďalšie dokazovanie poukazujúc zároveň na to, ţe ak

zákonodarca pouţil termín „zlato“, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov“ mal tým

na mysli stav, ktorý na trhu s drahými kovmi skutočne existuje a nie ktorý zjednodušene

vyplýva z inej právnej normy, najmä ak údaje týkajúce sa hmotnosti zlata môţu byť značne

odlišné (... trh akceptuje zlaté tehly o hmotnosti 12,5 kg a 4 kg podľa prílohy č. II Nariadenia

Rady ES č. 1777/2005; obchodu so zlatom so sídlom v Londýne vyhovuje tehla s hmotnosťou

minimálne pribliţne 10,9 kg a maximálne pribliţne 13,4 kg – napokon aj z vyjadrenia

dodávateľa ţalobcu – spoločnosti T. T. C., s.r.o., zo dňa 29.10.2007 vyplýva, ţe pokiaľ ide

o nákup zlata, je pre neho smerodajný údaj Londýnskej burzy kovov). Poukázal zároveň na to,

ţe s týmto súvisí aj skutočnosť, ţe daňový subjekt, v tomto prípade ţalobca, znáša dôkazné

bremeno len vo vzťahu k tým faktom, ktoré sám uviedol, v danom prípade, ţe mu nebolo

dodané investičné zlato a preto ak správca dane dospel k opačnému názoru, teda, ţe ţalobcovi

investičné zlato dodané bolo, bol povinný tento názor dostatočným spôsobom odôvodniť

vykonanými dôkazmi. Na strane druhej však podotkol, ţe zo ţiadnych skutkových tvrdení

a ani zo ţiadnych dôkazov nevyplýva (a teda nebol preukázaný) priemyselný účel ďalšieho

vyuţitia dodaného zlata. Vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe správca dane zmenou výkladu

ustanovenia bez súčasnej jeho legislatívnej zmeny porušil

princíp právnej istoty, poukázal na to, ţe je, bolo a bude povinnosťou správnych orgánov

tento princíp dôsledne dodrţiavať a aplikovať ho v konaní a v prípade odlišného postupu,

tento odlišný postup riadne odôvodniť a preukázať jeho dôvodnosť a nutnosť.

Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov, a preto ho v súlade s ustanovením zrušil

a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

V konaní úspešnému ţalobcovi priznal podľa náhradu trov konania

v sume 740 €, pozostávajúce z hodnoty jedného úkonu právnej sluţby v zmysle § 11 ods. 1

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej

len ako „“) v sume 53,49 € (prevzatie a príprava zastupovania

vrátane prvej porady s klientom zo dňa 25.5.2009), z hodnoty jedného úkonu právnej sluţby

v sume 53,49 € v zmysle § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky (písomné podanie na súd – ţaloba

zo dňa 25.5.2009), z hodnoty jedného úkonu právnej sluţby v zmysle § 11 ods. 4 veta prvá

citovanej vyhlášky v sume 120,23 € (zastupovanie pred KS v Košiciach dňa 11.2.2010),

z hodnoty jedného úkonu právnej sluţby v zmysle § 11 ods. 4 veta prvá citovanej vyhlášky

v sume 120,23 € (odvolanie proti rozsudku KS v Košiciach sp. zn. zo dňa

26.3.2010), z hodnoty jedného úkonu právnej sluţby v zmysle § 11 ods. 4 veta prvá citovanej

vyhlášky v sume 123,50 € (zastupovanie pred Krajským súdom v Košiciach dňa 19.5.2011),

zo sumy 35,73 € (2x 6,95 € + 2x 7,21 € + 7,41 €, vyhlášky č. ),

zo sumy 101,33 € (DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 20 % zo sumy

506,67 €) a zo sumy 132 € (zaplatený súdny poplatok za ţalobu a odvolanie). Zároveň

nepriznal ţalobcovi odmenu v sume 120,23 € za úkon právnej sluţby (prevzatie a príprava

zastupovania v odvolacom konaní dňa 11.3.2010), nakoľko plnomocenstvom zo dňa

25.5.2009 bol právny zástupca splnomocnený ţalobcom na zastupovanie okrem iného

„v súdnom konaní“ a „pred súdmi“ a keďţe obsahová náplň tohto úkonu sa kryje s obsahom

úkonu – prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom zo dňa 25.5.2009,

došlo by jej priznaním k duplicitnému priznaniu tarifnej odmeny za skutkovo rovnaký úkon.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, majúc

za to, ţe vec bola prvostupňovým súdom posúdená po právnej stránke nesprávne. V odvolaní

poukázal na to, ţe správcovi dane počas daňovej kontroly nebolo umoţnené fyzicky

obhliadnuť fakturované zlato, pretoţe v ten istý deň, ako bolo nakúpené, bolo predané

českému odberateľovi, a preto bolo moţné vychádzať iba z listinných dôkazov, ktoré mu

predloţil daňový subjekt V., s.r.o., a to: z konkrétnych faktúr (č. 10070026 zo dňa 9. mája

2007, č. 10070027 zo dňa 16. mája 2007, č. 10070029 zo dňa 23. mája 2007 a č. 10070032

zo dňa 30. mája 2007), Kúpnej zmluvy číslo 01/2007/VISK zo dňa 15. januára 2007,

objednávok podľa uvedenej kúpnej zmluvy, protokolov o odovzdaní a prevzatí tovaru

a vykonaní kontroly rýdzosti a mnoţstva dodávaného tovaru, príslušných certifikátov

od dodávateľa T. T. C., s.r.o., K. X., B. a zo získaných vyjadrení zúčastnených strán, pričom

všetky uvádzané dôkazy sú súčasťou administratívneho spisu. Poukázal ďalej na to, ţe

uvedenými dôkazmi ţalobca deklaroval, ţe nakúpil a následne predal zlato označené ako

rýdze zlato Au, rýdzosť 999/1000 v mnoţstvách 8 000 g a 10 000 g, t.j. nakupované zlato

spĺňa kritériá investičného zlata (forma – tehla, rýdzosť 999,9 tisícin podľa predloţených

certifikátov a hmotnosť, ktorú akceptuje trh drahých kovov), pričom podľa certifikátov, ktoré

boli prílohou kaţdej z faktúr a ktoré sprevádzali fakturovaný tovar v celom obchodnom

reťazci, sa jednalo o zlato švajčiarskeho rafinéra Argor – Heraeus SA, ktorý je celosvetovo

jedným z najznámejších producentov zlatých odliatkov. Naviac uviedol, ţe ţalobca počas

daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní, nespochybňoval hmotnosť zlata, ako takú, ktorú

by neakceptoval trh drahých kovov. Vo vzťahu k výhrade krajského súdu, ţe na uvedených

faktúrach absentuje akýkoľvek údaj o forme dodaného zlata a ţe ani údaj o fakturovanom

mnoţstve nemoţno akceptovať vzhľadom na prepojenie hmotnosti s formou uviedol, ţe

uvedené faktúry síce neobsahujú údaj o forme, ale k tomu sa ţalobca vyjadril v zápisnici

o ústnom pojednávaní č.j. /Pá z 18. júna 2007 a taktieţ z vyjadrení

jednotlivých daňových subjektov v preverovanom reťazci nákupu a predaja zlata vyplynulo,

ţe predmetné zlato sa nakupovalo a predávalo vo forme zlatých tehličiek. Dôvodil ďalej, ţe

pri posudzovaní kritéria hmotnosti dodaného zlata vychádzal spolu so správcom dane

z údajov uvedených v prílohe č. II Nariadenia Rady ES č. 1777/2005, pretoţe z citovaného

nariadenia vyplýva, ţe hmotnosti akceptované na trhoch s drahými kovmi, na ktoré sa

odkazuje v článku 26b časti A prvom pododseku bode i) smernice 77/388/EHS, pokrývajú

prinajmenšom jednotky a obchodované hmotnosti nachádzajúce sa v prílohe II k citovanému

nariadeniu, v ktorej je určená minimálna definícia hmotností všeobecne akceptovaných na

trhu s drahými kovmi a tieto hmotnosti a jednotky musí kaţdý členský štát akceptovať ako

„investičné zlato“. Vychádzajúc preto zo znenia ustanovenia ,

ktoré je v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty konštatoval, ţe „Odporúčaná špecifikácia Asociácie Londýnskej burzy pre

dodávku kvalitných tehál“ nie je relevantná pre posúdenie opodstatnenosti nároku na

odpočítanie dane zo sporných faktúr za nákup investičného zlata. Zdôraznil skutočnosť, ţe

počas daňovej kontroly bolo jednoznačne preukázané (a v ďalšom konaní nebolo

spochybnené), ţe daňový subjekt V. s.r.o. zlato nevyrábal, nepretváral zlato na investičné

zlato, pričom investičné zlato iba nakupoval a predával v nezmenenom stave za účelom

dosiahnutia zisku doplniac, ţe daňový subjekt nijakým spôsobom nepreukázal, ţe by sa

mohlo jednať o transakcie so zlatom určeným na priemyselný účel podliehajúcim zdaneniu

a preto mal za to, ţe ţalobca nakupoval a predával zlato, ktoré je v zmysle ustanovenia § 67

ods. 3 oslobodené od dane a z uvedeného dôvodu nevznikol

ţalobcovi nárok na odpočítanie dane podľa ustanovenia

V odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej aj ako „najvyšší súd“)

sp. zn. zo dňa 21. januára 2010 vydaný v identickej veci, kde najvyšší súd

vyslovil právny názor, ţe: „... sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne č. k. – 80 zo dňa 25. marca 2009, v ktorom krajský súd

zamietol žalobu z dôvodu, že v daňovom konaní bolo preukázané, že investičné zlato žalobca

nevyrába, nepretvára na investičné zlato a jeho podnikanie spočívalo v nákupe a predaji

investičného zlata vo forme tehál a z uvedeného dôvodu ustálil, že sa jedná o investičné zlato,

ktoré je v zmysle oslobodené od dane, pričom tieto

skutočnosti správca dane zistil z faktúr žalobcu, na ktorých je uvedený tovar Au, rýdzosť

, Argor Heraeus a množstvo 13 kg...“. Upozornil tieţ na to, ţe v predmetnom

rozsudku sa ďalej uvádza, ţe: „... žalobca a jeho dodávateľ nie sú platiteľmi, pretože

nevyrábajú investičné zlato, ani nepretvárajú zlato na investičné zlato, obaja len zlaté tehly

nakupujú a v takom istom stave aj predávajú, teda ich zámer je obchodovať s investičným

zlatom, preto žalobca nesplnil podmienku stanovenú v citovanom ustanovení zákona o dani

z pridanej hodnoty a žalobcovi nevznikla možnosť odpočítania dane podľa § 49 zákona

č. ...“.

K dôvodom týkajúcich sa zmeny výkladu ustanovenia

uviedol, ţe daň z pridanej hodnoty je v práve Európskeho spoločenstva upravená smernicami,

ktoré nezakladajú práva a povinnosti priamo fyzickým a právnickým osobám, ale vyţadujú si

transpozíciu, t.j. prevzatie do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu, čo

v oblasti dane z pridanej hodnoty konkrétne znamená, ţe na základe Šiestej smernice v znení

jej zmien a doplnkov a na základe ostatných smerníc upravujúcich daň z pridanej hodnoty

v Európskej únii bol vypracovaný a schválený , pričom zo znenia

ustanovenia § 67, ktoré je v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006, je zrejmá

nielen definícia investičného zlata na účely zákona o dani z pridanej hodnoty, ale

i skutočnosť, ţe dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata v tuzemsku

z iného členského štátu, dovoz a sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene

a na účet inej osoby, je oslobodené od dane s moţnosťou nároku na odpočítanie dane v plnej

výške v určitých zákonom vymedzených prípadoch doplniac, ţe platiteľ dane, ktorý vyrába

investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, má moţnosť rozhodnúť sa, ţe

dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať – a v tomto prípade môţe

uplatňovať nárok na odpočítanie dane vzťahujúcej sa na výrobu investičného zlata alebo

pretváranie zlata na investičné zlato v plnej výške. K pracovnej pomôcke č. zo dňa

7.5.2008 uviedol, ţe táto je zameraná na postup pri výkone daňovej kontroly u daňového

subjektu, ktorý obchoduje so zlatom alebo investičným zlatom a je interným materiálom,

ktorého cieľom je poskytnúť daňovým kontrolórom informácie vyuţiteľné pri daňovej

kontrole dodajúc, ţe táto vychádza z platnej legislatívy a jej cieľom nebola zmena výkladu

zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobu ako nedôvodnú zamietol.

Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe medzi účastníkmi

konania nebol spor o rýdzosť dodaného tovaru, ale o formu a hmotnosť s tým, ţe na jeho

faktúrach od dodávateľa T. T. C., s.r.o. je uvedené iba celkové mnoţstvo dodaného tovaru

v gramoch, údaj rýdze zlato Au, rýdzosť a cena. Nesúhlasil s tvrdením

ţalovaného, ţe forma zlata bola ustálená na základe jeho vyjadrenia v zápisnici o ústnom

pojednávaní č. /Pá z 18.6.2007, ako aj z vyjadrení jednotlivých daňových

subjektov v preverovanom reťazci nákupu a predaja zlata majúc za to, ţe aj napriek

vyjadreniam, ţe predmetné zlato sa nakupovalo a predávalo vo forme zlatých tehličiek, forma

zlata ostala sporná. Poukázal na to, ţe tieto vyjadrenia je potrebné interpretovať so značnou

dávkou opatrnosti, pretoţe za stavu, keď daňové orgány štyri roky nenamietali akýkoľvek

nákup a predaj zlata v cenách vrátane dane z pridanej hodnoty a nenamietali odpočítanie dane,

nebolo pre dodávateľov a odberateľov zlata podstatné presne definovať zlato vo faktúre. Ďalej

poukázal na tvrdenie ţalovaného uvedené v odvolaní na str. 3, ţe: „Podľa certifikátov, ktoré

boli prílohou každej z faktúr a ktoré sprevádzali fakturovaný tovar v celom obchodnom

reťazci, sa jednalo o zlato švajčiarskeho refinéra Argor-Heraeus SA, ktoré je celosvetovo

jedným z najznámejších producentov zlatých odliatkov.“ dodajúc, ţe tehlou ani prútom nie je

zliatok, odliatok, kváder, pás, plech, atď.; tehlou nie je ani tehla, ktorá nespĺňa špecifické

poţiadavky na odlievanie, tvar, vzhľad, úkos, označenie, atď., a preto mal za to, ţe ak sám

ţalovaný odliatok povaţuje za tehlu, je jeho záver, ţe v danom prípade išlo o formu tehly,

ktorú akceptuje trh drahých kovov, prejavom absolútnej svojvôle.

Rovnako mal za to, ţe aj pri existencii certifikátov je sporná aj hmotnosť, nakoľko

z faktúry nevyplýva počet dodaných kusov a ich jednotlivá a celková hmotnosť. V tejto

súvislosti poukázal na to, ţe pokiaľ je definičným znakom tehly hmotnosť, ktorú akceptuje trh

drahých kovov, tak moţno usudzovať, ţe hmotnosť musí byť deklarovaná na forme, v ktorej

je zlato, pričom v danom prípade hmotnosť na forme, t.j. na tehličke, deklarovaná nebola.

Upozornil ďalej na to, ţe pokiaľ ţalovaný nepovaţoval Smernicu pre dodávku

kvalitných tehál pre účely londýnskeho trhu za dôkaz preukazujúci, ţe fakturované zlato

nemôţe byť na účely povaţované za investičné zlato, tak potom bol

povinný túto skutočnosť taktieţ doloţiť dôkazmi, ktoré by jeho tvrdenia jednoznačne vyvrátili

a pritom mali minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závaţnosť a vierohodnosť, ako

dôkaz predloţený ním. Odvolávajúc sa na ustanovenie § 67 ods. 1 písm. a) zákona

č. zdôraznil, ţe v danom ustanovení sa neuvádza, ţe ide o hmotnosti, ktorú

sú uvedené v prílohe č. II Nariadenia Rady ES č. 1777/2005, ale sa výslovne uvádza, ţe musí

ísť o hmotnosti akceptované trhom drahých kovov dodajúc, ţe zlaté tehly, ktoré nakupoval,

nemali potrebnú hmotnosť a teda sa nejednalo o nákup investičného zlata. V súvislosti

s Nariadením Rady č. 1777/2005 a opatrením obsiahnutým v tomto vykonávacom nariadení

uviedol, ţe tieto boli určené výlučne na vykonanie niektorých ustanovení Šiestej smernice,

ktorá ale bola s účinnosťou od 1.1.2007 nahradená Smernicou Rady 2006/112/ES

a z uvedeného dôvodu zastal názor, ţe účinnosť Nariadenia Rady ES č. 1777/2005,

bez ohľadu na to, ţe bolo záväzné v celom rozsahu a bolo priamo aplikovateľné, bez potreby

akejkoľvek legislatívnej formy na jeho zavedenie na úrovni členských štátov, bola časovo

limitovaná účinnosťou Šiestej smernice.

Poukázal ďalej na to, ţe ţalovaný si neuvedomuje rozloţenie dôkazného bremena

daňového subjektu a dôkazného bremena daňových orgánov zdôrazniac, ţe v daňovom

konaní, aj napriek ustanoveniu platí zásada, ţe dôkazné

bremeno znáša ten, kto niečo tvrdí. Uviedol, ţe on nedeklaroval, ţe ide o dodanie

investičného zlata a preto sa jeho dôkazné bremeno netýka skutočnosti, ţe išlo o investičné

zlato. Práve naopak tvrdil, ţe ak daňové orgány tvrdia, ţe išlo o investičné zlato a teda mal

pri uvedených dodávkach pouţiť osobitný reţim platný pre investičné zlato, boli povinné

jednoznačne preukázať, ţe boli splnené podmienky pre pouţitie uvedeného osobitného

reţimu, keďţe ustanovenie nie je formulované

ako vyvrátiteľná domnienka, t.j. „ak sa nepreukáže opak platí, že zlato je považované

za investičné zlato“. Dôvodil ďalej tým, ţe sú to práve daňové orgány, ktoré veľmi často

argumentujú tým, ţe „pre účely dane z pridanej hodnoty sú určené prísne podmienky, ich

dodržanie nespočíva len vo formálnej deklarácii, doklady musia mať povahu faktu, musia byť

vystavené na materiálnom podklade a musia byť ako právna skutočnosť aj preukázané“

a preto pri dôkaznom bremene daňových orgánov, rovnako ako pri dôkaznom bremene

daňového subjektu nepostačuje, aby daňové orgány len niečo tvrdili alebo sa o niečom

domnievali doplniac na záver, ţe daňové orgány jednoznačne nepreukázali, ţe v danom

prípade tovarom bolo investičné zlato a mal sa pouţiť osobitný reţim oslobodenia podľa

ustanovenia § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

Uviedol ďalej, ţe v ţiadnej norme EÚ a ani v nie sú tvar

a vlastnosti tehly definované, pričom uvedené právne normy však zhodne odkazujú na trh

drahých kovov. Poukázal na to, ţe v bode 8 Smernice Asociácie Londýnskej burzy drahých

kovov sa uvádza, aké rozmery a vzhľad má mať zlatá tehla s tým, ţe zo smernice vyplýva,

ţe pre trh drahých kovov nepostačuje len zlato vo forme prútu alebo tehly, ale je potrebné,

aby aj forma mala poţadované parametre. Odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR č. , v ktorom sa uvádza, ţe: „... ak ustanovenie zákona neobsahuje presnú

a dostatočnú definíciu, nemôže to byť na ujmu daňového subjektu...“ konštatoval, ţe daňové

orgány v rozpore s uvedeným za stavu, keď ţiadny právny predpis nedefinuje tehlu, jej

vlastnosti a tvar pre účely trhu drahých kovov dospeli k autoritatívnemu záveru, ţe v danom

prípade išlo o tehly, ktoré trh drahých kovov akceptuje.

Záverom svojho vyjadrenia venoval pozornosť aplikácii pracovnej pomôcky

Daňového riaditeľstva SR č. 14/03/2008 v nadväznosti na odvolaciu námietku ţalovaného

a stotoţniac sa s právnym názorom krajského súdu obsiahnutým v odôvodnení napadnutého

rozsudku uviedol, ţe má právo, aby ţalovaný zrozumiteľne zodpovedal na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky, pričom v prípade odlišného postupu je povinný riadne

odôvodniť a preukázať dôvodnosť a nutnosť takéhoto postupu.

V druhej časti vyjadrenia k odvolaniu ţalovaného ţalobca namietal zákonnosť daňovej

kontroly, avšak tejto časti vyjadrenia Najvyšší súd Slovenskej republiky venovať pozornosť

nebude, nakoľko sa nejedná o odvolanie, takţe ďalšie námietky ţalobcu uplatnené

vo vyjadrení po uplynutí lehoty na podanie odvolania, sú v rámci preskúmavania napadnutého

rozsudku na základe odvolania podaného ţalovaným, irelevantné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“)

ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212

ods. 1 ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ods. 2 , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ),

po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu a dospel k záveru, ţe

odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté

(, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti ( ).

Napadnutý rozsudok bol vydaný prvostupňovým súdom následne po tom, ako bol jeho

predchádzajúci rozsudok č. k. -90 zo dňa 11. februára 2011 uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. marca 2011 zrušený

a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, nakoľko mal najvyšší súd za to, ţe sa prvostupňový

súd dostatočne nevysporiadal s niektorými námietkami ţalobcu a teda nedal odpovede

na otázky ním nastolené.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie č. I/223/4427-32884/2009/990057-r

zo dňa 12. marca 2009, ktorým ţalovaný správny orgán podľa

Zb. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice I číslo /Dub zo dňa

5. decembra 2008, ktorým bol ţalobcovi podľa zníţený

nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie máj 2007 o sumu 125.376,35 € a zároveň mu bol priznaný nadmerný odpočet v sume

5.026,26 €.

Najvyšší súd z obsahu administratívneho a súdneho spisu zistil, ţe medzi účastníkmi

konania vznikol spor o výklad pojmu „investičné zlato“ v zmysle ustanovenia § 67 ods. 1

písm. a) a jeho aplikácia na tovar dodaný ţalobcovi spoločnosťou T.

T. C. s.r.o. na základe Kúpnej zmluvy číslo 01/2007/Visk zo dňa 15. januára 2007, ako rýdze

zlato Au, rýdzosť 999/1000, ktorého kúpna cena s DPH bola vyúčtovaná ţalobcovi faktúrou

č. 10070027 za 10 000,00 g vo výške 155.700,00 € + 19% DPH = 29.583,00 €, faktúrou č.

10070029 za 10 000,00 g vo výške 153.900,00 € + 19 % DPH = 29.241,00 € a faktúrou č.

10070032 za 10 000,00 g vo výške 152.280,00 € + 19 % DPH = 28.933,20 €.

Podľa o dani z pridanej hodnoty

na účely tohto ustanovenia investičným zlatom je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého

hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac.

Podľa o dani z pridanej hodnoty od dane

je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského

štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo forme certifikátu na alokované

alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata vrátane pôţičiek v zlate

a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva týkajúce sa

investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity

a forwardy, ktoré vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa

investičného zlata. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby

je oslobodené od dane.

Podľa o dani z pridanej hodnoty platiteľ, ktorý

vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môţe sa rozhodnúť, ţe

dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať. Sprostredkovanie dodania

investičného zlata v mene a na účet inej osoby môţe byť tieţ zdaňované, ak sa toto

sprostredkovanie týka dodania investičného zlata, ktorého dodanie sa platiteľ rozhodol

zdaňovať.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu mal za preukázané, ţe Daňový úrad

Košice I preveroval splnenie podmienok pre odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie

obdobie máj 2007 u ţalobcu, pričom vychádzal z konkrétnych faktúr, objednávok, zmlúv,

preberacích protokolov, certifikátov jednotlivých tehál a z vyjadrení konateľov

zainteresovaných spoločností v reťazci nákupu a predaja zlata. Z dokladov predloţených

daňovým subjektom, z výsledkov šetrení miestne príslušných správcov dane, z vyjadrení

kompetentných osôb dospel správca dane ako aj ţalovaný k záveru, ţe sa jednalo o nákup

a predaj zlata, ktoré spĺňalo definíciu investičného zlata v súlade s ustanovením § 67 ods. 1

písm. a) (rýdze zlato Au, rýdzosť 999/1000, vo forme zlatých tehál),

pričom ani jeden z preverovaných daňových subjektov nie je platiteľom, ktorý vyrába

investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato. V tejto súvislosti upriamuje najvyšší

súd pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v obdobnej veci

pod sp. zn. ( ).

Investičné zlato musí kumulatívne spĺňať 3 zákonné náleţitosti, ktorými sú forma –

rýdzosť – hmotnosť. Medzi účastníkmi nebol spor o rýdzosť dodaného tovaru, ale forma

a hmotnosť. Je nesporné, ţe forma zlata, špecifikovaná opisom vo faktúrach ako „Rýdze zlato

Au“, nezodpovedá pojmu prút alebo tehla. Ďalej z jednotlivých faktúr vyplýva, ţe nie je

uvedený počet dodaných kusov a ich jednotlivá hmotnosť a preto na základe uvedeného

moţno konštatovať, ţe dodané zlato nie je vo faktúrach deklarované ako investičné zlato.

Oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) predstavuje výnimku

zo všeobecného pravidla, ţe kaţdé dodanie tovaru alebo poskytnutie sluţieb platiteľom dane

za odplatu podlieha dani z pridanej hodnoty. Je nepochybné, ţe aj právna úpravu reţimu

oslobodenia v investičnom zlate podľa predstavuje výnimku

zo všeobecnej zásady. Túto výnimku ako kaţdú inú výnimku, je potrebné interpretovať

reštriktívne a v ţiadnom prípade nie tak, aby popierala systém DPH zaloţený na zásade, ţe

na tovar a sluţby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby.

V tomto kontexte je potrebné selektovať rozloţenie dôkazného bremena ţalobcu

(daňového subjektu) a dôkazného bremena daňových orgánov pri preukazovaní reţimu

oslobodenia podľa Správca dane a ţalovaný

však v danom prípade nesprávne posúdili rozloţenie dôkazného bremena, keď ho v celom

rozsahu určili ţalobcovi ako daňovému subjektu v zmysle

Podľa daňových orgánov daňový subjekt t.j. ţalobca neuniesol dôkazné bremeno

a nepreukázal, ţe dodanie tovaru (zlata) podliehalo zdaneniu. Vzhľadom na základnú zásadu

DPH, ţe na tovar a sluţby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby vo všeobecnosti, nie je

podľa názoru odvolacieho súdu potrebné preukazovať uplatnenie základnej zásady, ţe tovar

(zlato) podlieha zdaneniu.

Daňový subjekt by mal dôkaznú povinnosť len v prípade, ak by uplatňoval reţim

oslobodenia podľa , teda výnimku zo všeobecnej

zásady. Ak by daňový subjekt túto dôkaznú povinnosť nesplnil, potom by sa dodanie tovaru

posudzovalo podľa všeobecnej zásady a podliehalo by zdaneniu. Ak daňové orgány tvrdili, ţe

ţalobca porušil ustanovenie v nadväznosti na

písm. a) tým, ţe pri uvedených dodávkach mal pouţiť osobitný

reţim platný pre investičné zlato, boli povinné jednoznačne preukázať, ţe boli splnené

podmienky pre pouţitie uvedeného osobitného reţimu.

Z bodu 8. Smernice Asociácie Londýnskej burzy drahých kovov pre dodávku

kvalitných zlatých a strieborných tehál vyplýva, ţe odporúčaný rozmer zlatej tehly

je pribliţne: dĺţka (vrchná strana) 250 mm +/- 40 mm/úkos: 7 % aţ 15 %, šírka (vrchná

strana) 70 mm +/- 15 mm/úkos: 15 % aţ 30 %, výška 35 mm +/- 10 mm.

Kapitola VII – osobitné reţimy (článok 26b a 26c smernice 77/3888/EHS/Nariadenia

Rady ES č. 1777/2005 zo dňa 17.10.2005 o vykonávacích opatreniach smernice 77/388/EHS

o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v čl. 19 bod 1. uvádza, ţe „hmotnosti

akceptované na trhoch s drahými kovmi“, na ktoré sa odkazuje v článku 26b časti

A pododseku bode i/ smernice 77/388/EHS pokrývajú prinajmenšom jednotky a obchodované

hmotnosti, ktoré sa nachádzajú v prílohe II k tomuto nariadeniu. V jednotlivých faktúrach

dodávateľa T. T. C., s.r.o. B. je uvedené iba celkové mnoţstvo dodaného tovaru – 10 000 g,

rýdze zlato Au, rýdzosť 999/1000, s cenou podľa kúpnej zmluvy + 19 % daň z pridanej

hodnoty. Rozmery týchto tehál nevyplývali ani z odovzdávacieho protokolu.

Daňové orgány svoje závery, ţe išlo o dodanie investičného zlata opreli len o strohé

údaje uvedené na faktúrach (celkové mnoţstvo dodaného zlata v gramoch a údaj rýdze zlato

Au, rýdzosť ). K záveru, ţe zlato bolo dodané v poţadovanej forme (tehál, ktoré

spĺňali špecifické poţiadavky trhu drahých kovov) im postačovalo vyjadrenie ţalobcu, ţe

zlato malo formu tehál. Daňové orgány teda jednoznačne nepreukázali, ţe v danom prípade sa

jednalo o investičné zlato a teda sa mal pouţiť osobitný reţim oslobodenia podľa ustanovenia

Úsudok správcu dane, ţe predmetom dodávky bolo investičné zlato, nemá teda základ

vo vykonanom dokazovaní. Ţalobca nedeklaroval, ţe dodal investičné zlato a preto jeho

tvrdenie, ţe nešlo o investičné zlato zodpovedá doteraz zistenému skutkovému stavu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa veta druhá v spojení s ,

ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

a v spojení s vety prvej a v odvolaní úspešnému

ţalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 697,50 €. Priznaná náhrada trov

odvolacieho konania pozostáva z odmeny za 1 úkon právnej sluţby vykonaný dňa 19. júla

2011 [vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu ţalovaného - § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška

č. “)] v sume 123,50 €, z odmeny za 1 úkon právnej sluţby uskutočnený dňa

20. júna 2012 (účasť na vyhlásení rozsudku - vyhlášky č. )

v sume 31,79 €, z reţijného paušálu podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky v sume 15,04 € (1x

7,41 € a 1x 7,63 €), z náhrady hotových výdavkov a to z náhrady cestovných výdavkov

v sume 254,40 € [Košice – Bratislava – Košice 1,412 (cena nafty) x 0,096 (priemerná

spotreba) = 0,135 €, sadzba paušálnej náhrady 0,0183 €, cena za 1 km 0,183 + 0,135 = 0,318

x 800 km = 254,40 €] a z náhrady za parkovné v sume 4 €, z náhrady za stratu času podľa

vyhlášky č. v sume 152,52 € (12 polhodín x 12,71 €) a z dane

z pridanej hodnoty v sume 116,25 € (20 % zo sumy 581,25 €). Pri rozhodovaní o náhrade trov

odvolacieho konania nevzhliadol najvyšší súd uplatnené hotové výdavky za ubytovanie

právneho zástupcu ţalobcu v sume 116,30 € za trovy, ktoré by boli nevyhnutne potrebné

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ţalobcu ( ). Priznanú náhradu

trov odvolacieho konania je ţalovaný povinný zaplatiť advokátovi ţalobcu v súlade

s ustanovením do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 20. júna 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth