Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 21 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (28)7f0/384527.8d0d57.pdf
PDF · 206.85 KB
No categories available
6Sžf/39/2011
Najvyšší súd 6Sžf/39/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny
Adamcovej v právnej veci ţalobcu: V., s.r.o., so sídlom N. t. X., K., IČO: X., právne
zastúpeného JUDr. E. K., advokátom, so sídlom G. X., K.e, proti ţalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. I/223/4427-32884/2009/990057-r zo dňa 12. marca 2009, o odvolaní
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/70/2009 - 132 zo dňa 19.
mája 2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/70/2009 - 132 zo dňa 19. mája 2011 p o t v r d z u j e .
Ţalovaný je p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v sume 697,50 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu ţalobcu
JUDr. E. K., G. X., X. K., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len ako „krajský súd“ alebo
„prvostupňový súd“) zrušil, odvolávajúc sa na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. d)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) v záhlaví uvedené rozhodnutie
ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný svojím rozhodnutím potvrdil podľa
§ 48 ods. 5 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o správe
daní“ alebo „zákon č. 511/1992 Zb.“) rozhodnutie Daňového úradu Košice I číslo
695/231/94042/2008/Dub zo dňa 5. decembra 2008, ktorým správca dane podľa § 15 ods. 14
zákona o správe daní zníţil platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ţalobcovi) nadmerný odpočet
uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2007 o sumu 125.376,35 €
(3.777.088,--Sk) a priznal mu nadmerný odpočet v sume 5.026,26 € (151.421,--Sk). O trovách
konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému ţalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v sume 740 €.
V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd, vychádzajúc z ustanovení § 67
ods. 1 písm. a), § 67 ods. 3, ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“), § 29
ods. 8, § 30 ods. 3 zákona o správe daní, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní /na tomto mieste považuje za potrebné odvolací súd upriamiť pozornosť
krajského súdu, že na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní, a teda nie je na mieste odvolávať sa na ustanovenia správneho poriadku/
a zisteného skutkového stavu, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyslovený v jeho uznesení zo dňa 30. marca 2011 sp. zn. 6Sţf/15/2010 uviedol, ţe
ak správca dane nemal zlato k dispozícii za účelom jeho ohliadky a posúdenia v čase výkonu
daňovej kontroly, potom to, či sa skutočne jedná o investičné zlato moţno vyvodiť iba
z nepriamych dôkazov. Poukazujúc na to, ţe na jednotlivých faktúrach dodávateľa – T. T. C.,
s.r.o, B. č. 10070026 zo dňa 9. mája 2007, č. 10070027 zo dňa 16. mája 2007, č. 10070029
zo dňa 23. mája 2007 a č. 10070032 zo dňa 30. mája 2007 je v poloţke popis uvedené Rýdze
zlato Au, rýdzosť 999/1000 a v poloţke mnoţstvo 8000,00 g a 10 000,00 g, avšak na nich
absentuje akýkoľvek údaj o forme dodaného zlata uviedol, ţe z ustanovenia § 67 ods. 1 písm.
a) zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, ţe na to, aby mohla byť v jeho zmysle splnená definícia
pojmu investičné zlato, musia byť kumulatívne splnené tri náleţitosti, a to forma zlata (prút
alebo tehla), hmotnosť zlata (taká, akú akceptuje trh drahých kovov) a rýdzosť zlata (995
tisícin a viac). Tieţ mal za to, ţe ani údaj o fakturovanom mnoţstve nemoţno v tomto prípade
akceptovať, pretoţe ak sa vezme do úvahy úzke prepojenie hmotnosti s formou, tak potom
z faktúr nemoţno zistiť, či sa uvedené mnoţstvo týka jedného alebo viacerých kusov, teda či
ide o jednotlivú alebo celkovú hmotnosť vzhľadom na formu, v ktorej sa zlato nachádza
a okrem toho správca dane, ako aj ţalovaný vychádzali, pokiaľ ide o kritérium hmotnosti
dodaného zlata, výlučne z údajov uvedených v prílohe č. II Nariadenia Rady ES č. 1777/2005
bez toho, aby v tomto smere vykonali aj ďalšie dokazovanie poukazujúc zároveň na to, ţe ak
zákonodarca pouţil termín „zlato“, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov“ mal tým
na mysli stav, ktorý na trhu s drahými kovmi skutočne existuje a nie ktorý zjednodušene
vyplýva z inej právnej normy, najmä ak údaje týkajúce sa hmotnosti zlata môţu byť značne
odlišné (... trh akceptuje zlaté tehly o hmotnosti 12,5 kg a 4 kg podľa prílohy č. II Nariadenia
Rady ES č. 1777/2005; obchodu so zlatom so sídlom v Londýne vyhovuje tehla s hmotnosťou
minimálne pribliţne 10,9 kg a maximálne pribliţne 13,4 kg – napokon aj z vyjadrenia
dodávateľa ţalobcu – spoločnosti T. T. C., s.r.o., zo dňa 29.10.2007 vyplýva, ţe pokiaľ ide
o nákup zlata, je pre neho smerodajný údaj Londýnskej burzy kovov). Poukázal zároveň na to,
ţe s týmto súvisí aj skutočnosť, ţe daňový subjekt, v tomto prípade ţalobca, znáša dôkazné
bremeno len vo vzťahu k tým faktom, ktoré sám uviedol, v danom prípade, ţe mu nebolo
dodané investičné zlato a preto ak správca dane dospel k opačnému názoru, teda, ţe ţalobcovi
investičné zlato dodané bolo, bol povinný tento názor dostatočným spôsobom odôvodniť
vykonanými dôkazmi. Na strane druhej však podotkol, ţe zo ţiadnych skutkových tvrdení
a ani zo ţiadnych dôkazov nevyplýva (a teda nebol preukázaný) priemyselný účel ďalšieho
vyuţitia dodaného zlata. Vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe správca dane zmenou výkladu
ustanovenia § 67 zákona č. 222/2004 Z. z. bez súčasnej jeho legislatívnej zmeny porušil
princíp právnej istoty, poukázal na to, ţe je, bolo a bude povinnosťou správnych orgánov
tento princíp dôsledne dodrţiavať a aplikovať ho v konaní a v prípade odlišného postupu,
tento odlišný postup riadne odôvodniť a preukázať jeho dôvodnosť a nutnosť.
Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, a preto ho v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 písm. d) OSP zrušil
a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
V konaní úspešnému ţalobcovi priznal podľa § 250k ods. 1 OSP náhradu trov konania
v sume 740 €, pozostávajúce z hodnoty jedného úkonu právnej sluţby v zmysle § 11 ods. 1
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) v sume 53,49 € (prevzatie a príprava zastupovania
vrátane prvej porady s klientom zo dňa 25.5.2009), z hodnoty jedného úkonu právnej sluţby
v sume 53,49 € v zmysle § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky (písomné podanie na súd – ţaloba
zo dňa 25.5.2009), z hodnoty jedného úkonu právnej sluţby v zmysle § 11 ods. 4 veta prvá
citovanej vyhlášky v sume 120,23 € (zastupovanie pred KS v Košiciach dňa 11.2.2010),
z hodnoty jedného úkonu právnej sluţby v zmysle § 11 ods. 4 veta prvá citovanej vyhlášky
v sume 120,23 € (odvolanie proti rozsudku KS v Košiciach sp. zn. 6S/70/2009 zo dňa
26.3.2010), z hodnoty jedného úkonu právnej sluţby v zmysle § 11 ods. 4 veta prvá citovanej
vyhlášky v sume 123,50 € (zastupovanie pred Krajským súdom v Košiciach dňa 19.5.2011),
zo sumy 35,73 € (2x 6,95 € + 2x 7,21 € + 7,41 €, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.),
zo sumy 101,33 € (DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 20 % zo sumy
506,67 €) a zo sumy 132 € (zaplatený súdny poplatok za ţalobu a odvolanie). Zároveň
nepriznal ţalobcovi odmenu v sume 120,23 € za úkon právnej sluţby (prevzatie a príprava
zastupovania v odvolacom konaní dňa 11.3.2010), nakoľko plnomocenstvom zo dňa
25.5.2009 bol právny zástupca splnomocnený ţalobcom na zastupovanie okrem iného
„v súdnom konaní“ a „pred súdmi“ a keďţe obsahová náplň tohto úkonu sa kryje s obsahom
úkonu – prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom zo dňa 25.5.2009,
došlo by jej priznaním k duplicitnému priznaniu tarifnej odmeny za skutkovo rovnaký úkon.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, majúc
za to, ţe vec bola prvostupňovým súdom posúdená po právnej stránke nesprávne. V odvolaní
poukázal na to, ţe správcovi dane počas daňovej kontroly nebolo umoţnené fyzicky
obhliadnuť fakturované zlato, pretoţe v ten istý deň, ako bolo nakúpené, bolo predané
českému odberateľovi, a preto bolo moţné vychádzať iba z listinných dôkazov, ktoré mu
predloţil daňový subjekt V., s.r.o., a to: z konkrétnych faktúr (č. 10070026 zo dňa 9. mája
2007, č. 10070027 zo dňa 16. mája 2007, č. 10070029 zo dňa 23. mája 2007 a č. 10070032
zo dňa 30. mája 2007), Kúpnej zmluvy číslo 01/2007/VISK zo dňa 15. januára 2007,
objednávok podľa uvedenej kúpnej zmluvy, protokolov o odovzdaní a prevzatí tovaru
a vykonaní kontroly rýdzosti a mnoţstva dodávaného tovaru, príslušných certifikátov
od dodávateľa T. T. C., s.r.o., K. X., B. a zo získaných vyjadrení zúčastnených strán, pričom
všetky uvádzané dôkazy sú súčasťou administratívneho spisu. Poukázal ďalej na to, ţe
uvedenými dôkazmi ţalobca deklaroval, ţe nakúpil a následne predal zlato označené ako
rýdze zlato Au, rýdzosť 999/1000 v mnoţstvách 8 000 g a 10 000 g, t.j. nakupované zlato
spĺňa kritériá investičného zlata (forma – tehla, rýdzosť 999,9 tisícin podľa predloţených
certifikátov a hmotnosť, ktorú akceptuje trh drahých kovov), pričom podľa certifikátov, ktoré
boli prílohou kaţdej z faktúr a ktoré sprevádzali fakturovaný tovar v celom obchodnom
reťazci, sa jednalo o zlato švajčiarskeho rafinéra Argor – Heraeus SA, ktorý je celosvetovo
jedným z najznámejších producentov zlatých odliatkov. Naviac uviedol, ţe ţalobca počas
daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní, nespochybňoval hmotnosť zlata, ako takú, ktorú
by neakceptoval trh drahých kovov. Vo vzťahu k výhrade krajského súdu, ţe na uvedených
faktúrach absentuje akýkoľvek údaj o forme dodaného zlata a ţe ani údaj o fakturovanom
mnoţstve nemoţno akceptovať vzhľadom na prepojenie hmotnosti s formou uviedol, ţe
uvedené faktúry síce neobsahujú údaj o forme, ale k tomu sa ţalobca vyjadril v zápisnici
o ústnom pojednávaní č.j. 695/321/57940/07/Pá z 18. júna 2007 a taktieţ z vyjadrení
jednotlivých daňových subjektov v preverovanom reťazci nákupu a predaja zlata vyplynulo,
ţe predmetné zlato sa nakupovalo a predávalo vo forme zlatých tehličiek. Dôvodil ďalej, ţe
pri posudzovaní kritéria hmotnosti dodaného zlata vychádzal spolu so správcom dane
z údajov uvedených v prílohe č. II Nariadenia Rady ES č. 1777/2005, pretoţe z citovaného
nariadenia vyplýva, ţe hmotnosti akceptované na trhoch s drahými kovmi, na ktoré sa
odkazuje v článku 26b časti A prvom pododseku bode i) smernice 77/388/EHS, pokrývajú
prinajmenšom jednotky a obchodované hmotnosti nachádzajúce sa v prílohe II k citovanému
nariadeniu, v ktorej je určená minimálna definícia hmotností všeobecne akceptovaných na
trhu s drahými kovmi a tieto hmotnosti a jednotky musí kaţdý členský štát akceptovať ako
„investičné zlato“. Vychádzajúc preto zo znenia ustanovenia § 67 zákona č. 222/2004 Z. z.,
ktoré je v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty konštatoval, ţe „Odporúčaná špecifikácia Asociácie Londýnskej burzy pre
dodávku kvalitných tehál“ nie je relevantná pre posúdenie opodstatnenosti nároku na
odpočítanie dane zo sporných faktúr za nákup investičného zlata. Zdôraznil skutočnosť, ţe
počas daňovej kontroly bolo jednoznačne preukázané (a v ďalšom konaní nebolo
spochybnené), ţe daňový subjekt V. s.r.o. zlato nevyrábal, nepretváral zlato na investičné
zlato, pričom investičné zlato iba nakupoval a predával v nezmenenom stave za účelom
dosiahnutia zisku doplniac, ţe daňový subjekt nijakým spôsobom nepreukázal, ţe by sa
mohlo jednať o transakcie so zlatom určeným na priemyselný účel podliehajúcim zdaneniu
a preto mal za to, ţe ţalobca nakupoval a predával zlato, ktoré je v zmysle ustanovenia § 67
ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane a z uvedeného dôvodu nevznikol
ţalobcovi nárok na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
V odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej aj ako „najvyšší súd“)
sp. zn. 3Sţf/76/2009 zo dňa 21. januára 2010 vydaný v identickej veci, kde najvyšší súd
vyslovil právny názor, ţe: „... sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/4/2009 – 80 zo dňa 25. marca 2009, v ktorom krajský súd
zamietol žalobu z dôvodu, že v daňovom konaní bolo preukázané, že investičné zlato žalobca
nevyrába, nepretvára na investičné zlato a jeho podnikanie spočívalo v nákupe a predaji
investičného zlata vo forme tehál a z uvedeného dôvodu ustálil, že sa jedná o investičné zlato,
ktoré je v zmysle § 67 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane, pričom tieto
skutočnosti správca dane zistil z faktúr žalobcu, na ktorých je uvedený tovar Au, rýdzosť
999,9/1000, Argor Heraeus a množstvo 13 kg...“. Upozornil tieţ na to, ţe v predmetnom
rozsudku sa ďalej uvádza, ţe: „... žalobca a jeho dodávateľ nie sú platiteľmi, pretože
nevyrábajú investičné zlato, ani nepretvárajú zlato na investičné zlato, obaja len zlaté tehly
nakupujú a v takom istom stave aj predávajú, teda ich zámer je obchodovať s investičným
zlatom, preto žalobca nesplnil podmienku stanovenú v citovanom ustanovení zákona o dani
z pridanej hodnoty a žalobcovi nevznikla možnosť odpočítania dane podľa § 49 zákona
č. 222/2004 Z. z....“.
K dôvodom týkajúcich sa zmeny výkladu ustanovenia § 67 zákona č. 222/2004 Z. z.
uviedol, ţe daň z pridanej hodnoty je v práve Európskeho spoločenstva upravená smernicami,
ktoré nezakladajú práva a povinnosti priamo fyzickým a právnickým osobám, ale vyţadujú si
transpozíciu, t.j. prevzatie do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu, čo
v oblasti dane z pridanej hodnoty konkrétne znamená, ţe na základe Šiestej smernice v znení
jej zmien a doplnkov a na základe ostatných smerníc upravujúcich daň z pridanej hodnoty
v Európskej únii bol vypracovaný a schválený zákon č. 222/2004 Z. z., pričom zo znenia
ustanovenia § 67, ktoré je v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006, je zrejmá
nielen definícia investičného zlata na účely zákona o dani z pridanej hodnoty, ale
i skutočnosť, ţe dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata v tuzemsku
z iného členského štátu, dovoz a sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene
a na účet inej osoby, je oslobodené od dane s moţnosťou nároku na odpočítanie dane v plnej
výške v určitých zákonom vymedzených prípadoch doplniac, ţe platiteľ dane, ktorý vyrába
investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, má moţnosť rozhodnúť sa, ţe
dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať – a v tomto prípade môţe
uplatňovať nárok na odpočítanie dane vzťahujúcej sa na výrobu investičného zlata alebo
pretváranie zlata na investičné zlato v plnej výške. K pracovnej pomôcke č. 14/3/2008 zo dňa
7.5.2008 uviedol, ţe táto je zameraná na postup pri výkone daňovej kontroly u daňového
subjektu, ktorý obchoduje so zlatom alebo investičným zlatom a je interným materiálom,
ktorého cieľom je poskytnúť daňovým kontrolórom informácie vyuţiteľné pri daňovej
kontrole dodajúc, ţe táto vychádza z platnej legislatívy a jej cieľom nebola zmena výkladu
zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobu ako nedôvodnú zamietol.
Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe medzi účastníkmi
konania nebol spor o rýdzosť dodaného tovaru, ale o formu a hmotnosť s tým, ţe na jeho
faktúrach od dodávateľa T. T. C., s.r.o. je uvedené iba celkové mnoţstvo dodaného tovaru
v gramoch, údaj rýdze zlato Au, rýdzosť 999,9/1000 a cena. Nesúhlasil s tvrdením
ţalovaného, ţe forma zlata bola ustálená na základe jeho vyjadrenia v zápisnici o ústnom
pojednávaní č. 695/321/57940/07/Pá z 18.6.2007, ako aj z vyjadrení jednotlivých daňových
subjektov v preverovanom reťazci nákupu a predaja zlata majúc za to, ţe aj napriek
vyjadreniam, ţe predmetné zlato sa nakupovalo a predávalo vo forme zlatých tehličiek, forma
zlata ostala sporná. Poukázal na to, ţe tieto vyjadrenia je potrebné interpretovať so značnou
dávkou opatrnosti, pretoţe za stavu, keď daňové orgány štyri roky nenamietali akýkoľvek
nákup a predaj zlata v cenách vrátane dane z pridanej hodnoty a nenamietali odpočítanie dane,
nebolo pre dodávateľov a odberateľov zlata podstatné presne definovať zlato vo faktúre. Ďalej
poukázal na tvrdenie ţalovaného uvedené v odvolaní na str. 3, ţe: „Podľa certifikátov, ktoré
boli prílohou každej z faktúr a ktoré sprevádzali fakturovaný tovar v celom obchodnom
reťazci, sa jednalo o zlato švajčiarskeho refinéra Argor-Heraeus SA, ktoré je celosvetovo
jedným z najznámejších producentov zlatých odliatkov.“ dodajúc, ţe tehlou ani prútom nie je
zliatok, odliatok, kváder, pás, plech, atď.; tehlou nie je ani tehla, ktorá nespĺňa špecifické
poţiadavky na odlievanie, tvar, vzhľad, úkos, označenie, atď., a preto mal za to, ţe ak sám
ţalovaný odliatok povaţuje za tehlu, je jeho záver, ţe v danom prípade išlo o formu tehly,
ktorú akceptuje trh drahých kovov, prejavom absolútnej svojvôle.
Rovnako mal za to, ţe aj pri existencii certifikátov je sporná aj hmotnosť, nakoľko
z faktúry nevyplýva počet dodaných kusov a ich jednotlivá a celková hmotnosť. V tejto
súvislosti poukázal na to, ţe pokiaľ je definičným znakom tehly hmotnosť, ktorú akceptuje trh
drahých kovov, tak moţno usudzovať, ţe hmotnosť musí byť deklarovaná na forme, v ktorej
je zlato, pričom v danom prípade hmotnosť na forme, t.j. na tehličke, deklarovaná nebola.
Upozornil ďalej na to, ţe pokiaľ ţalovaný nepovaţoval Smernicu pre dodávku
kvalitných tehál pre účely londýnskeho trhu za dôkaz preukazujúci, ţe fakturované zlato
nemôţe byť na účely zákona č. 222/2004 Z. z. povaţované za investičné zlato, tak potom bol
povinný túto skutočnosť taktieţ doloţiť dôkazmi, ktoré by jeho tvrdenia jednoznačne vyvrátili
a pritom mali minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závaţnosť a vierohodnosť, ako
dôkaz predloţený ním. Odvolávajúc sa na ustanovenie § 67 ods. 1 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z. z. zdôraznil, ţe v danom ustanovení sa neuvádza, ţe ide o hmotnosti, ktorú
sú uvedené v prílohe č. II Nariadenia Rady ES č. 1777/2005, ale sa výslovne uvádza, ţe musí
ísť o hmotnosti akceptované trhom drahých kovov dodajúc, ţe zlaté tehly, ktoré nakupoval,
nemali potrebnú hmotnosť a teda sa nejednalo o nákup investičného zlata. V súvislosti
s Nariadením Rady č. 1777/2005 a opatrením obsiahnutým v tomto vykonávacom nariadení
uviedol, ţe tieto boli určené výlučne na vykonanie niektorých ustanovení Šiestej smernice,
ktorá ale bola s účinnosťou od 1.1.2007 nahradená Smernicou Rady 2006/112/ES
a z uvedeného dôvodu zastal názor, ţe účinnosť Nariadenia Rady ES č. 1777/2005,
bez ohľadu na to, ţe bolo záväzné v celom rozsahu a bolo priamo aplikovateľné, bez potreby
akejkoľvek legislatívnej formy na jeho zavedenie na úrovni členských štátov, bola časovo
limitovaná účinnosťou Šiestej smernice.
Poukázal ďalej na to, ţe ţalovaný si neuvedomuje rozloţenie dôkazného bremena
daňového subjektu a dôkazného bremena daňových orgánov zdôrazniac, ţe v daňovom
konaní, aj napriek ustanoveniu § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. platí zásada, ţe dôkazné
bremeno znáša ten, kto niečo tvrdí. Uviedol, ţe on nedeklaroval, ţe ide o dodanie
investičného zlata a preto sa jeho dôkazné bremeno netýka skutočnosti, ţe išlo o investičné
zlato. Práve naopak tvrdil, ţe ak daňové orgány tvrdia, ţe išlo o investičné zlato a teda mal
pri uvedených dodávkach pouţiť osobitný reţim platný pre investičné zlato, boli povinné
jednoznačne preukázať, ţe boli splnené podmienky pre pouţitie uvedeného osobitného
reţimu, keďţe ustanovenie § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. nie je formulované
ako vyvrátiteľná domnienka, t.j. „ak sa nepreukáže opak platí, že zlato je považované
za investičné zlato“. Dôvodil ďalej tým, ţe sú to práve daňové orgány, ktoré veľmi často
argumentujú tým, ţe „pre účely dane z pridanej hodnoty sú určené prísne podmienky, ich
dodržanie nespočíva len vo formálnej deklarácii, doklady musia mať povahu faktu, musia byť
vystavené na materiálnom podklade a musia byť ako právna skutočnosť aj preukázané“
a preto pri dôkaznom bremene daňových orgánov, rovnako ako pri dôkaznom bremene
daňového subjektu nepostačuje, aby daňové orgány len niečo tvrdili alebo sa o niečom
domnievali doplniac na záver, ţe daňové orgány jednoznačne nepreukázali, ţe v danom
prípade tovarom bolo investičné zlato a mal sa pouţiť osobitný reţim oslobodenia podľa
ustanovenia § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
Uviedol ďalej, ţe v ţiadnej norme EÚ a ani v zákone č. 222/2004 Z. z. nie sú tvar
a vlastnosti tehly definované, pričom uvedené právne normy však zhodne odkazujú na trh
drahých kovov. Poukázal na to, ţe v bode 8 Smernice Asociácie Londýnskej burzy drahých
kovov sa uvádza, aké rozmery a vzhľad má mať zlatá tehla s tým, ţe zo smernice vyplýva,
ţe pre trh drahých kovov nepostačuje len zlato vo forme prútu alebo tehly, ale je potrebné,
aby aj forma mala poţadované parametre. Odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR č. 8Sţf/17/2011, v ktorom sa uvádza, ţe: „... ak ustanovenie zákona neobsahuje presnú
a dostatočnú definíciu, nemôže to byť na ujmu daňového subjektu...“ konštatoval, ţe daňové
orgány v rozpore s uvedeným za stavu, keď ţiadny právny predpis nedefinuje tehlu, jej
vlastnosti a tvar pre účely trhu drahých kovov dospeli k autoritatívnemu záveru, ţe v danom
prípade išlo o tehly, ktoré trh drahých kovov akceptuje.
Záverom svojho vyjadrenia venoval pozornosť aplikácii pracovnej pomôcky
Daňového riaditeľstva SR č. 14/03/2008 v nadväznosti na odvolaciu námietku ţalovaného
a stotoţniac sa s právnym názorom krajského súdu obsiahnutým v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, ţe má právo, aby ţalovaný zrozumiteľne zodpovedal na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, pričom v prípade odlišného postupu je povinný riadne
odôvodniť a preukázať dôvodnosť a nutnosť takéhoto postupu.
V druhej časti vyjadrenia k odvolaniu ţalovaného ţalobca namietal zákonnosť daňovej
kontroly, avšak tejto časti vyjadrenia Najvyšší súd Slovenskej republiky venovať pozornosť
nebude, nakoľko sa nejedná o odvolanie, takţe ďalšie námietky ţalobcu uplatnené
vo vyjadrení po uplynutí lehoty na podanie odvolania, sú v rámci preskúmavania napadnutého
rozsudku na základe odvolania podaného ţalovaným, irelevantné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“)
ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212
ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP),
po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu a dospel k záveru, ţe
odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté
(§ 244 ods. 1, 2 OSP).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Napadnutý rozsudok bol vydaný prvostupňovým súdom následne po tom, ako bol jeho
predchádzajúci rozsudok č. k. 6S/702/2009-90 zo dňa 11. februára 2011 uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţf/15/2010 zo dňa 30. marca 2011 zrušený
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, nakoľko mal najvyšší súd za to, ţe sa prvostupňový
súd dostatočne nevysporiadal s niektorými námietkami ţalobcu a teda nedal odpovede
na otázky ním nastolené.
Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie č. I/223/4427-32884/2009/990057-r
zo dňa 12. marca 2009, ktorým ţalovaný správny orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992
Zb. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice I číslo 695/231/94042/2008/Dub zo dňa
5. decembra 2008, ktorým bol ţalobcovi podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. zníţený
nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2007 o sumu 125.376,35 € a zároveň mu bol priznaný nadmerný odpočet v sume
5.026,26 €.
Najvyšší súd z obsahu administratívneho a súdneho spisu zistil, ţe medzi účastníkmi
konania vznikol spor o výklad pojmu „investičné zlato“ v zmysle ustanovenia § 67 ods. 1
písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. a jeho aplikácia na tovar dodaný ţalobcovi spoločnosťou T.
T. C. s.r.o. na základe Kúpnej zmluvy číslo 01/2007/Visk zo dňa 15. januára 2007, ako rýdze
zlato Au, rýdzosť 999/1000, ktorého kúpna cena s DPH bola vyúčtovaná ţalobcovi faktúrou
č. 10070027 za 10 000,00 g vo výške 155.700,00 € + 19% DPH = 29.583,00 €, faktúrou č.
10070029 za 10 000,00 g vo výške 153.900,00 € + 19 % DPH = 29.241,00 € a faktúrou č.
10070032 za 10 000,00 g vo výške 152.280,00 € + 19 % DPH = 28.933,20 €.
Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
na účely tohto ustanovenia investičným zlatom je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého
hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac.
Podľa § 67 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty od dane
je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského
štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo forme certifikátu na alokované
alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata vrátane pôţičiek v zlate
a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva týkajúce sa
investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity
a forwardy, ktoré vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa
investičného zlata. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby
je oslobodené od dane.
Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ, ktorý
vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môţe sa rozhodnúť, ţe
dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať. Sprostredkovanie dodania
investičného zlata v mene a na účet inej osoby môţe byť tieţ zdaňované, ak sa toto
sprostredkovanie týka dodania investičného zlata, ktorého dodanie sa platiteľ rozhodol
zdaňovať.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd z obsahu spisového materiálu mal za preukázané, ţe Daňový úrad
Košice I preveroval splnenie podmienok pre odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie
obdobie máj 2007 u ţalobcu, pričom vychádzal z konkrétnych faktúr, objednávok, zmlúv,
preberacích protokolov, certifikátov jednotlivých tehál a z vyjadrení konateľov
zainteresovaných spoločností v reťazci nákupu a predaja zlata. Z dokladov predloţených
daňovým subjektom, z výsledkov šetrení miestne príslušných správcov dane, z vyjadrení
kompetentných osôb dospel správca dane ako aj ţalovaný k záveru, ţe sa jednalo o nákup
a predaj zlata, ktoré spĺňalo definíciu investičného zlata v súlade s ustanovením § 67 ods. 1
písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. (rýdze zlato Au, rýdzosť 999/1000, vo forme zlatých tehál),
pričom ani jeden z preverovaných daňových subjektov nie je platiteľom, ktorý vyrába
investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato. V tejto súvislosti upriamuje najvyšší
súd pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v obdobnej veci
pod sp. zn. 3Sţf 43/2010 (§ 250ja ods. 7 OSP).
Investičné zlato musí kumulatívne spĺňať 3 zákonné náleţitosti, ktorými sú forma –
rýdzosť – hmotnosť. Medzi účastníkmi nebol spor o rýdzosť dodaného tovaru, ale forma
a hmotnosť. Je nesporné, ţe forma zlata, špecifikovaná opisom vo faktúrach ako „Rýdze zlato
Au“, nezodpovedá pojmu prút alebo tehla. Ďalej z jednotlivých faktúr vyplýva, ţe nie je
uvedený počet dodaných kusov a ich jednotlivá hmotnosť a preto na základe uvedeného
moţno konštatovať, ţe dodané zlato nie je vo faktúrach deklarované ako investičné zlato.
Oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) predstavuje výnimku
zo všeobecného pravidla, ţe kaţdé dodanie tovaru alebo poskytnutie sluţieb platiteľom dane
za odplatu podlieha dani z pridanej hodnoty. Je nepochybné, ţe aj právna úpravu reţimu
oslobodenia v investičnom zlate podľa § 67 zákona č. 222/2004 Z. z. predstavuje výnimku
zo všeobecnej zásady. Túto výnimku ako kaţdú inú výnimku, je potrebné interpretovať
reštriktívne a v ţiadnom prípade nie tak, aby popierala systém DPH zaloţený na zásade, ţe
na tovar a sluţby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby.
V tomto kontexte je potrebné selektovať rozloţenie dôkazného bremena ţalobcu
(daňového subjektu) a dôkazného bremena daňových orgánov pri preukazovaní reţimu
oslobodenia podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Správca dane a ţalovaný
však v danom prípade nesprávne posúdili rozloţenie dôkazného bremena, keď ho v celom
rozsahu určili ţalobcovi ako daňovému subjektu v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.
Podľa daňových orgánov daňový subjekt t.j. ţalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, ţe dodanie tovaru (zlata) podliehalo zdaneniu. Vzhľadom na základnú zásadu
DPH, ţe na tovar a sluţby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby vo všeobecnosti, nie je
podľa názoru odvolacieho súdu potrebné preukazovať uplatnenie základnej zásady, ţe tovar
(zlato) podlieha zdaneniu.
Daňový subjekt by mal dôkaznú povinnosť len v prípade, ak by uplatňoval reţim
oslobodenia podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 224/2004 Z. z., teda výnimku zo všeobecnej
zásady. Ak by daňový subjekt túto dôkaznú povinnosť nesplnil, potom by sa dodanie tovaru
posudzovalo podľa všeobecnej zásady a podliehalo by zdaneniu. Ak daňové orgány tvrdili, ţe
ţalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 224/2004 Z. z. v nadväznosti na § 67 ods. 1
písm. a) zákona č. 224/2004 Z. z. tým, ţe pri uvedených dodávkach mal pouţiť osobitný
reţim platný pre investičné zlato, boli povinné jednoznačne preukázať, ţe boli splnené
podmienky pre pouţitie uvedeného osobitného reţimu.
Z bodu 8. Smernice Asociácie Londýnskej burzy drahých kovov pre dodávku
kvalitných zlatých a strieborných tehál vyplýva, ţe odporúčaný rozmer zlatej tehly
je pribliţne: dĺţka (vrchná strana) 250 mm +/- 40 mm/úkos: 7 % aţ 15 %, šírka (vrchná
strana) 70 mm +/- 15 mm/úkos: 15 % aţ 30 %, výška 35 mm +/- 10 mm.
Kapitola VII – osobitné reţimy (článok 26b a 26c smernice 77/3888/EHS/Nariadenia
Rady ES č. 1777/2005 zo dňa 17.10.2005 o vykonávacích opatreniach smernice 77/388/EHS
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v čl. 19 bod 1. uvádza, ţe „hmotnosti
akceptované na trhoch s drahými kovmi“, na ktoré sa odkazuje v článku 26b časti
A pododseku bode i/ smernice 77/388/EHS pokrývajú prinajmenšom jednotky a obchodované
hmotnosti, ktoré sa nachádzajú v prílohe II k tomuto nariadeniu. V jednotlivých faktúrach
dodávateľa T. T. C., s.r.o. B. je uvedené iba celkové mnoţstvo dodaného tovaru – 10 000 g,
rýdze zlato Au, rýdzosť 999/1000, s cenou podľa kúpnej zmluvy + 19 % daň z pridanej
hodnoty. Rozmery týchto tehál nevyplývali ani z odovzdávacieho protokolu.
Daňové orgány svoje závery, ţe išlo o dodanie investičného zlata opreli len o strohé
údaje uvedené na faktúrach (celkové mnoţstvo dodaného zlata v gramoch a údaj rýdze zlato
Au, rýdzosť 999,9/1000). K záveru, ţe zlato bolo dodané v poţadovanej forme (tehál, ktoré
spĺňali špecifické poţiadavky trhu drahých kovov) im postačovalo vyjadrenie ţalobcu, ţe
zlato malo formu tehál. Daňové orgány teda jednoznačne nepreukázali, ţe v danom prípade sa
jednalo o investičné zlato a teda sa mal pouţiť osobitný reţim oslobodenia podľa ustanovenia
§ 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 224/2004 Z. z.
Úsudok správcu dane, ţe predmetom dodávky bolo investičné zlato, nemá teda základ
vo vykonanom dokazovaní. Ţalobca nedeklaroval, ţe dodal investičné zlato a preto jeho
tvrdenie, ţe nešlo o investičné zlato zodpovedá doteraz zistenému skutkovému stavu.
Z vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP
ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP
a § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a v odvolaní úspešnému
ţalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 697,50 €. Priznaná náhrada trov
odvolacieho konania pozostáva z odmeny za 1 úkon právnej sluţby vykonaný dňa 19. júla
2011 [vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu ţalovaného - § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška
č. 655/2004 Z. z.“)] v sume 123,50 €, z odmeny za 1 úkon právnej sluţby uskutočnený dňa
20. júna 2012 (účasť na vyhlásení rozsudku - § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.)
v sume 31,79 €, z reţijného paušálu podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky v sume 15,04 € (1x
7,41 € a 1x 7,63 €), z náhrady hotových výdavkov a to z náhrady cestovných výdavkov
v sume 254,40 € [Košice – Bratislava – Košice 1,412 (cena nafty) x 0,096 (priemerná
spotreba) = 0,135 €, sadzba paušálnej náhrady 0,0183 €, cena za 1 km 0,183 + 0,135 = 0,318
x 800 km = 254,40 €] a z náhrady za parkovné v sume 4 €, z náhrady za stratu času podľa
§ 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v sume 152,52 € (12 polhodín x 12,71 €) a z dane
z pridanej hodnoty v sume 116,25 € (20 % zo sumy 581,25 €). Pri rozhodovaní o náhrade trov
odvolacieho konania nevzhliadol najvyšší súd uplatnené hotové výdavky za ubytovanie
právneho zástupcu ţalobcu v sume 116,30 € za trovy, ktoré by boli nevyhnutne potrebné
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ţalobcu (§ 142 ods. 1 OSP). Priznanú náhradu
trov odvolacieho konania je ţalovaný povinný zaplatiť advokátovi ţalobcu v súlade
s ustanovením § 149 ods. 1 OSP do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 20. júna 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth