Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/91/2019

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu SetCar sk, a.s., ul. Priemyselná 10, 038 5 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienn Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 636,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. -82 zo dňa 23. mája 2019 , takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. -82 zo dňa 23.mája 2019 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 636,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 5.7.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že dňa 30.4.2018 došlo vo Zvolene ku škodovej udalosti a poškodenej spoločnosti VAHOKAD s.r.o. Dobrá Niva vznikla škoda na motorovom vozidle BMW XXXd xP., ev.č. ZV XXX DG, v dôsledku ktorej bola nútená na základe zmluvy o nájme užívať náhradné motorové vozidlo. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 14.6.2018 v celkovej výške 1.623,60 Eur ( 1.353,-Eur bez DPH ). Poškodený si u žalovaného ako u poisťovateľa uplatnil náhradu vzniknutej škody. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.6.2018 neuznal uplatnenú výšku škody a priznal len sumu 716,30 Eur. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.5.2018 uzavretej medzi spoločnosť VAHOKAD s.r.o. Dobrá Niva ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá spočíva v neuhradenom poistnom plnení za nájom náhradného motorového vozidla.

3. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Namietal, že žalobca nešpecifikoval skutočnosti a dôkazy, na ktoré sa odvoláva a niektoré ani nepredložil spolu so žalobou. Zo zmluvy o nájme nie je zrejmý ani počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného motorového vozidla. Tento údaj je ručne dopísaný na faktúre č. XX.X.XXXX. zo dňa 30.5.2018. Namietal, že žalobca nemá v obchodnom registri ako predmet svojho podnikania zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok a ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. V priebehu celého konania namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pretože poškodený mal voči žalobcovi záväzok, bol teda jeho dlžníkom a z tohto dôvodu nemohol so žalobcom platne

uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, lebo túto pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, preto mu pohľadávka nevznikla.

4. Z napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že podľa tvrdenia žalobcu poškodený nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti bol obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Vynaložené náklady na započítanie osobného automobilu je potrebné považovať za skutočnú škodu. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného o neexistencii pohľadávky a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože podľa zmluvy o postúpení pohľadávok nebola postúpená pohľadávka, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi.

5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca preukázal nevyhnutnosť a účelnosť nákladov vynaložených v súvislosti s poistnou udalosťou voči zapožičaniu vozidla počas opravy poškodeného vozidla, ktorú poistnú udalosť spôsobil klient žalovaného. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla okresný súd zvýraznil, že poškodený z titulu škodovej poistnej udalosti nemohol užívať svoje motorového vozidlo, ocitol sa v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla po dobu opravy svojho vozidla, preto nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby si v takejto situácii robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom za poskytnutie náhradného motorového vozidla. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený tento skutkový a právny stav, ktorý a musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla. Náklady nájomného za takéhoto stavu vzniknuté sú nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť. Poškodený nemal možnosť ovplyvniť dobu opravy poškodeného motorového vozidla, pričom účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so vzniknutou poistnou udalosťou. Zhodne bolo preukázané, že došlo k dopravnej nehode zavinenej klientom žalovaného. Žalovaný na základe poistnej udalosti poistné plnenie krátil, ale v konaní žalovaný jeho námietky, ktorými spochybňoval uplatnený nárok ničím nepreukázal. Poškodená spoločnosť bola veriteľom žalovaného. Ako veriteľ žalovaného postúpila svoju pohľadávku podľa žalobcovi.

6. Okresný súd neprihliadol na námietku žalovaného voči postúpeniu predmetnej pohľadávky a z toho vyplývajúci namietaný nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 636,70 Eur vyhovel s poukazom ustanovenia , , , o povinnom zmluvnom poistení a a .

7. Okresný súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy v sadzbe 5 % ročne, pretože žalovaný v zmysle sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa a . Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považoval za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú nedostatočne odôvodnil. Podľa žalovaného preto napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné odôvodnenie, čím došlo k porušeniu zásady spravodlivého práva na spravodlivý súdny proces.

9. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne vysporiadal s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Tvrdil, že žalobca nebol v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný. So súdom uvedeného zisteného skutkového stavu, ktorý vychádza a potvrdzujú ho dôkazy predložené žalobcom vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok spočívajúci v neuhradenej faktúre. Z toho potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Vzhľadom na znenie , keďže poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením takejto zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, pretože uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. V uvedenom prípade došlo len k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý podľa vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku

žalobcu. Tvrdil preto, že medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s .

10. Podľa žalovaného preto nemohlo dôjsť ani k vzájomnému zápočtu realizovaného podľa zmluvy o postúpení. Prejav vôle totiž podľa zmluvy najprv smeroval k postúpeniu pohľadávky (neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z týchto dôvodov preto žalobca nemôže byť aktívne vecne legitimovaný na strane žalobcu v tomto konaní a odkázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 29.1.2008. Vzhľadom na uvedenú nemožnosť uzatvorenia uvedeného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným o postúpení uvedených pohľadávok sa jedná preto o právny úkon absolútne neplatný podľa .

11. Žalovaný v konaní namietal priznanie úroku z omeškania žalobcovi v rozpore s ustálenou judikatúrou, pričom odkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, pričom žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.

12. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 9.8.2019. V ňom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a z tohto dôvodu ho navrhol potvrdiť a zároveň priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

14. Podľa žalobcu tvrdenie žalovaného v odvolaní o nevysporiadaní sa so skutočnosťami, ktorých zohľadnenie je nevyhnutné pre právne posúdenie veci, ako aj tvrdenie o nedostatočnosti odôvodnenia právnych záverov súdu prvej inštancie považoval za neopodstatnené. Poukázal na to, že súd prvej inštancie mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok, a považoval postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu za platné. Za nesprávne preto považoval tvrdenie žalovaného v odvolaní, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ evidoval voči poškodenému ako dlžníkovi. Právne posúdenie, ako aj odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v otázke namietanej aktívnej legitimácie žalobcu považoval za riadne odôvodnené, zrozumiteľné a správne.

15. Žalobca zdôraznil, že samotný žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky, čo je zrejmé aj z toho, že čiastočne poukázal poistné plnenie priamo na účet žalobcu ako postupníka. Žalovaný teda svojim konaním sám potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti. Poskytnutie čiastočného poistného plnenia preukazuje nespornosť toho, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o arbitrárnosti a svojvôli súdu prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktoré bolo riadne odôvodnené v napadnutom rozhodnutí neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

16. Podľa žalovaného tým, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry nespôsobuje rozpor s (ďalej aj „“) alebo neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a zároveň aj k postúpeniu pohľadávky. Nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom vozidla voči žalovanému tak ostal zachovaný, avšak zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení a rozpore s sú neopodstatnené. Nárok na náhradu škody podľa Zákona o PZP spôsobenej prevádzkou motorového vozidla má poškodený voči žalovanému a nie voči žalobcovi ako prenajímateľovi vozidla. Dlžníkom voči poškodenému je preto žalovaný. V čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Nakoľko išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu nájomného s nárokom na zaplatenie

odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Tak isto je nepodložené a účelové tvrdenie žalovaného, že najprv došlo k cedovaniu pohľadávky a následne k započítaniu vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a poškodeným. Žalovaný tvrdil, že v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil za odplatu aj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

17. Žalovaný zdôrazňoval, že pri posudzovaní vzniku škody nie je ju možné posudzovať len formalisticky, t. j., že poškodený neuhradil predmetnú faktúru ak nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov z majetkovej sféry poškodeného do majetkovej sféry žalobcu ako prenajímateľa. Neexistuje žiaden rozdiel, či poškodený uhradí v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému alebo sa tieto úkony zrealizujú vzájomným zápočtom. Žalobca tvrdil, že ku škode a jej reálnemu vzniku došlo na základe dohody o započítaní s odkazom na rozhodnutie Okresného súdu Martin sp. zn. . V tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 22.3.2018, ktorý námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok neakceptoval.

18. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu nevyjadril.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. a (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 30.4.2018 vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle poškodeného, spoločnosti VAHOKAD s.r.o., značky O. XXXd X P., evidenčné číslo ZV XXX DG. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Fabia, evidenčné číslo ZV XXX DL poisteného v poisťovni žalovaného. Počas jeho opravy poškodený užíval náhradné vozidlo žalobcu, na základe nájomnej zmluvy po dobu od 21.5.2018 do 31.5.2018. Oprava vozidla bola vykonaná v servise spoločnosti J. D. s.r.o., K.. Ľ. B. XX, O. O., ktorý vyúčtoval poškodenému cenu opravy faktúrou č. XXXXXXXXX na sumu 171,44 Eur so splatnosťou 8.6.2018. Po ukončení nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 30.5.2018, s dátumom splatnosti 14.6.2018 na sumu 1.623,60 Eur.

21. Dňa 31.5.2018 bola uzavretá medzi poškodenou spoločnosťou VAHOKAD s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zmluva o postúpení pohľadávky. Jej predmetom bolo postúpenie peňažnej pohľadávky voči žalovanému ako likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom B. E., ev.č. ZV XXXDL, vo výške 1.353,- Eur, z titulu nároku postupcu voči poisťovni podľa , pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 30.4.2018 na vozidle O. XXXdxDrive, ev.č. ZV XXX/DG Postupované bolo aj príslušenstvo a práva spojené s touto pohľadávkou. Za postúpenie bola dohodnutá odplata vo výške 1.353,- Eur, ktorá podľa zmluvy zodpovedá faktúre č. XXXXXX, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. J. Y. P. W., ev. č. BL XXXNH. V bode 5. zmluvy bolo dohodnuté započítanie vzájomných pohľadávok zmluvných strán, keď na jednej strane je nárok na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na druhej strane nárok na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Postúpenie bolo žalovanému oznámené postupcom, listom zo dňa 31.5.2018.

22. Žalovaný zaslal žalobcovi Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19.6.2018 k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.5.2018, z ktorého vyplýva, že dňa 15.6.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznáva poistné plnenie vo výške 716,30 Eur, ktoré bolo uhradené žalobcovi , pričom sumu 636,70 Eur z celkovej sumy 1.623,60 Eur označil za nepriznané.

23. Podľa (ďalej len ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

24. Podľa a fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

25. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

26. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

27. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

28. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

29. Podľa , a započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

30. Podľa (ďalej „“) na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

31. Podľa a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

32. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

33. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

34. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle poukazuje. Vzhľadom na obsah a rozsah žalobcom podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci ešte nasledovné.

35. Žalovaný v odvolaní namietal neexistenciu aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neprípustnosti uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným, z dôvodu jej absolútnej neplatnosti pre rozpor so zákonom a z dôvodu namietania priznaných úrokov z omeškania.

36. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní.

37. Predmetom konania je nárok na náhradu škody uplatnenú žalobcom voči žalovanému z dôvodu poškodenia motorového vozidla poškodenému, a to motorovým vozidlom poisteného u žalovaného. Súd

prvej inštancie správne posúdil tento nárok ako nárok na náhradu škody v zmysle , s použitím . Forma tohto nároku na náhradu škody predstavuje vynaložené náklady poškodeným pri zabezpečení náhradného motorového vozidla po dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Odvolací súd zdôrazňuje, že časť tohto nároku žalovaný aj uhradil vo výške 716,30 Eur.

38. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému na náhradu škody na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným a ním dňa 31.5.2018. Žalobca bol zároveň subjektom, t.j. prenajímateľom, ktorý poškodenému ako nájomcovi požičal náhradné motorové vozidlo.

39. Odvolací súd konštatuje, že žiadne zákonné ustanovenie nebráni, a žalovaný to ani nenamietal, poškodenému postúpiť svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému tretiemu subjektu. Pokiaľ žalovaný v priebehu celého konania vrátane odvolania namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, s takýmto právnym posúdením odvolací súd nesúhlasí.

40. Žalovaný namietal, že žalobca ako prenajímateľ vozidla voči poškodenému je jeho veriteľom a preto nemohol poškodený na žalobcu postúpiť žiadnu pohľadávku, pretože sa jedná o záväzok z dôvodu uzavretej zmluvy o nájme medzi poškodeným a žalobcom. S takýmto skutkovým vyhodnotením a právnym záverom odvolací súd nesúhlasí. Žalovaný opomína skutočnosť, že sa jedná o samostatné právne vzťahy. Na jednej strane je vzťah medzi žalobcom a poškodeným vzniknutý na základe zmluvy o nájme motorového vozidla, v ktorom vystupuje poškodený ako dlžník žalobcu - veriteľa. Na druhej strane existuje samostatný vzťah medzi poškodeným a žalovaným, pričom poškodenému zákonná úprava priznáva priamy nárok na náhradu škody od žalovaného ako poisťovateľa škodcu, ktorý spôsobil poistnú udalosť v zmysle .

41. Podľa odvolacieho súdu poškodenému a žalobcovi žiadna zákonná úprava nebráni, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, spočívajúci vo výške odplaty za užívanie náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla, postúpil žalobcovi, ktorý je zároveň prenajímateľom tohto vozidla. V danom prípade je potrebné odlíšiť zmluvný vzťah medzi poškodeným a žalobcom (nájomná zmluva a pohľadávka žalobcu vzniknutá z tohto nájomného vzťahu), pričom práve táto pohľadávka jej úhradou poškodeným predstavuje majetkovú ujmu, t.j. škodu na strane poškodeného, ktorý nárok na jej náhradu voči žalovanému je samostatným právnym vzťahom odlišným od vzťahu medzi poškodeným a žalobcom. Odvolací súd zdôrazňuje tak, ako na to poukazoval aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, že poškodený nepostúpil na žalobcu nárok na zaplatenie dohodnutého nájomného (pretože tento je pohľadávkou žalobcu voči poškodenému), ale v zmysle obsahu zmluvy o postúpení medzi žalobcom a poškodeným postúpil na žalobcu priamy nárok na náhradu škody podľa . Odvolací súd preto nesúhlasí so záverom žalovaného, že poškodený mal postúpiť na žalobcu záväzok a nie pohľadávku. Záväzok poškodeného voči žalobcovi vo výške dohodnutého nájomného po jeho úhrade predstavuje ujmu, t.j. škodu v majetkovej sfére poškodeného a ide o samostatný nárok uplatniteľný priamo poškodeným voči žalovanému. Žalovaný nerozlišoval medzi týmito samostatnými právnymi vzťahmi medzi poškodeným a žalobcom a medzi poškodeným a žalovaným. Postavenie poškodeného ako dlžníka žalobcu predstavuje len časť právnych vzťahov vzniknutých na základe poistnej udalosti medzi stranami konania a poškodeným.

42. Odvolací súd nesúhlasí ani s ďalším záverom žalovaného, že k úhrade faktúry nemohlo ani dôjsť na základe vzájomného zápočtu medzi žalobcom a poškodeným, keď tvrdil, že prejav vôle strán smeroval najprv k postúpeniu pohľadávky (podľa žalovaného neexistujúcej pohľadávky) a až následne k zápočtu vzájomných pohľadávok. Treba zdôrazniť opätovne rozlišovanie právnych úkonov a účinkov vyvolaných zmluvou o postúpení pohľadávky. Stranám tejto zmluvy nič nebránilo vzájomné plnenia „uhradiť“ vzájomným zápočtom. Započítanie predstavuje zákonom dovolený legálny spôsob zániku záväzkov, kedy reálnu úhradu finančnými prostriedkami nahrádza zápočet vzájomných pohľadávok ako zákonom predpokladaný zánik záväzkov. Teda zaplatenie dohodnutého nájomného žalobcovi zo strany poškodeného, čím dochádza na jeho strane k vzniku škody, bolo nahradené započítaním oproti pohľadávke poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky voči žalovanému. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že dohodou podľa § 364 Obch. zák. je možné započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky, t.j. aj nesplatné, resp. voči splatnej aj nesplatnú pohľadávku. Vzájomné platobné povinnosti, a to úhrada nájomného zo strany poškodeného v prospech žalobcu a následne úhrada žalobcu voči poškodenému ako odplata za postúpenie pohľadávky voči žalovanému bola nahradená vzájomným započítaním podľa zmluvy o postúpení pohľadávok. Skutočnosť, že k týmto úkonom došlo v jednej

zmluve v ten istý okamih nie je v rozpore so zákonom ako správne uviedol okresný súd. Uvedenými úkonmi sa postavenie žalovaného nezmenilo ani k povahe jeho záväzku a ani k jeho výške, zmenil sa „len“ subjekt oprávnený na toto plnenie.

43. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď považoval zmluvu o postúpení, vrátane dohody o zápočte v nej obsiahnutú, za platnú, zákonom predpokladanú a účinnú, na základe čoho dospel aj k správnemu záveru o existencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

44. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nedostatočnosť odôvodnenia, arbitrárnosť a svojvôľu napadnutého rozhodnutia, s takýmto záverom odvolací súd nesúhlasí. Súd prvej inštancie dostatočne jasne, zrozumiteľne, logicky a na základe skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o aktívnej legitimácii na strane žalobcu pri nároku uplatňovanom voči žalovanému.

45. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní o priznaní úrokov z omeškania žalobcovi v rozpore s ustálenou judikatúrou (bod 16. odvolania) odvolací súd uvádza, že toto skutkové tvrdenie uviedol žalovaný ako prostriedok procesnej obrany prvýkrát až v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný nesprávnosť uplatneného úroku z omeškania nenamietal napriek tomu, že mu bola doručená žaloba a opis príloh k nej. Po podaní vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného súd prvej inštancie uznesením vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu k odporu a zároveň bol poučený o povinnosti predložiť a označiť skutočnosti a dôkazy v lehote 15 V zmysle prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú nielen skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení, ale aj hmotnoprávne námietky. Pretože v priebehu celého konania žalovaný nenamietal dôvodnosť a oprávnenosť uplatnených úrokov z omeškania, odvolací súd nemohol prihliadnuť na uvedený prostriedok procesnej obrany žalovaného uplatneného prvýkrát až v odvolaní a vychádzal zo skutkových tvrdení a zistení tak, ako ich ustálil a zistil súd prvej inštancie do dňa vyhlásenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nad rámec uvedeného uvádza, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalobca už v žalobnom návrhu uviedol a odôvodnil dôvody, na základe ktorých sa domáhal konkrétnej výšky úroku z omeškania z konkrétnej sumy a od konkrétneho dátumu. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný v priebehu celého konania nepoprel a preto z nich súd prvej inštancie aj vychádzal v zmysle . dní s poučením o tom, že inak na ne súd prvej inštancie nemusí prihliadať. Zároveň v predposlednom odseku tohto rozhodnutia bol poučený aj o zákonnej koncentrácii v zmysle , t.j. o povinnosti predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaný sa však na výzvu súdu nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil, hoci bol poučený o povinnosti predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa o skončení dokazovania.

46. V zmysle prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú nielen skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení, ale aj hmotnoprávne námietky. Pretože v priebehu celého konania žalovaný nenamietal dôvodnosť a oprávnenosť uplatnených úrokov z omeškania, odvolací súd nemohol prihliadnuť na uvedený prostriedok procesnej obrany žalovaného uplatneného prvýkrát až v odvolaní a vychádzal zo skutkových tvrdení a zistení tak, ako ich ustálil a zistil súd prvej inštancie do dňa vyhlásenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nad rámec uvedeného uvádza, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalobca už v žalobnom návrhu uviedol a odôvodnil dôvody, na základe ktorých sa domáhal konkrétnej výšky úroku z omeškania z konkrétnej sumy a od konkrétneho dátumu. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný v priebehu celého konania nepoprel a preto z nich súd prvej inštancie aj vychádzal v zmysle .

47. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti druhej výrokovej vete, ktorou súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade so zásadou úspechu v konaní v zmysle priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu a aj v tejto časti je preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie správne.

48. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa potvrdil.

49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100%.

50. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).