Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Csp-60-2019.pdf
PDF · 120.03 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/60/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, proti žalovanej: H. J., Q.. X.XX.XXXX, W. U. F. XXXX/XX, U. - T. U., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, o zaplatenie 1.982,82 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 3.12.2018 si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie 1.982,82 EUR, spolu s úrokmi vo výške 9 % ročne zo sumy 1.982,82 Eur od 16.1.2018 do zaplatenia, zmluvnými úrokmi vo výške 24 % ročne zo sumy 1.982,82 Eur od 16.1.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 15.4.2009 bola medzi veriteľom - Poštová banka, a.s. a žalovanou v právnom postavení dlžníka uzavretá zmluva o úvere číslo 7256107109, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo výške 2,000,- Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v Zmluve. V dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaná svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“, resp. v zozname platieb, v prípade, ak tieto boli poukázané po vystavení listiny Aktuálny stav úveru. Na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanej, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaná ani napriek zaslanej výzve zo strany banky nezaplatila dlžnú pohľadávku. V konaní je voči žalovanému uplatňovaná nesplatená istina úveru, ako aj zmluvné úroky vo výške 24 % a úroky z omeškania vo výške 9 %. Úroky sú uplatňované odo dňa nasledujúceho po dni poslednej platby žalovaného. Úhrady realizované žalovanou boli započítané na úroky do dátumu poslednej platby, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. Pohľadávka voči žalovanej so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom, následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.02.2011, uzavretá medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom. Ďalej Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014, uzavretá medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupníkom. Na žalobcu bola následne postúpená pohľadávka Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014, uzavretá medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT
COLLECTION, a.s. ako postupníkom. Pohľadávka bola voči žalovanému už súdne uplatňovaná, a to na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 12.7.2013, sp. zn. PVC10110577, právoplatným dňa 26.8.2013, vykonateľným dňa 30.8.2013. Dňa 2.3.2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia bola právoplatne zamietnutá. Veriteľovi nemožno odpierať súdnu ochranu a nepriznanie jeho nároku v konaní na štátnom súde ktoré bude viesť po zastavení exekučného konania len z toho dôvodu, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ktoré na rozdiel od zastavenia exekučného konania výslovne v zákone dáva veriteľovi možnosť pokračovania v konaní o zaplatenie po jeho zrušení, ktorého iniciovanie je závislé výlučne od vôle dlžníka. V tejto súvislosti si poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré v obdobných veciach nároku žalobcu vyhoveli.
3. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania žalobe vyhovel v časti uplatnenej istiny spolu so zákonným úrokom z omeškania vydaním platobného rozkazu sp.zn. 15Up/988/2018 zo dňa 6.2.2019. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, a tak Okresný súd Banská Bystrica na žiadosť žalobcu o pokračovanie v konaní vec postúpil Okresnému súdu Žilina dňa 2.5.2019.
4. V podanom odpore (č.l. 80) žalovaná tvrdila, že titulom uvedenej zmluvy jej boli u zamestnávateľa vykonávané zrážky zo mzdy v celkovej sume 3.640,- Eur.
5. Dňa 11.6.2019 (č.l. 96) doručila žalovaná prostredníctvom Združenia na ochranu práv občana - AVES, vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázala na to, že úver sa stal predčasne splatným dňa 3.10.2009, kedy výška dlžnej sumy bola v sume 2.168,- Eur. Následne došlo k viacerým postúpeniam pohľadávky, a to až do postúpenia pohľadávky žalobcovi, pričom prvé postúpenie bolo realizované zmluvou zo dňa 15.12.2010. Žalovaná namietala, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, a tak už prvé postúpenie na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED je absolútnej neplatným právnym úkonom. Žalobca nie je nositeľom uplatneného práva, a tak nie je vo veci aktívne legitimovaný. Okrem toho žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku, nakoľko k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo dňa 3.10.2009 a žaloba bola podaná na súde dňa 9.12.2018. Ani uplatnenie nároku na rozhodcovskom súde nemá vplyv na plynutie premlčacej doby a rozsudok vydaný rozhodcovským súdom dňa 12.7.2013 bol nulitným právnym úkonom, pretože bol vykonaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. V závere žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
6. Dňa 12.9.2019 doručila žalovaná prostredníctvom novoustanoveného právneho zástupcu (Združeniu na ochranu práv občana - AVES vypovedala plnú moc na zastupovanie v konaní), vyjadrenie vo veci (č.l. 151). V tomto podaní právny zástupca žalovanej rovnako namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa (Poštová banka, a.s.) na ďalšie subjekty. Ďalej namietal tvrdenie žalobcu, že je nutné podriadiť zmluvný vzťah pod ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský zmluvný vzťah v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Taktiež vzniesol námietku premlčania žalobného nároku, nakoľko žaloba mohla byť na súde najneskôr podaná 3.9.2012, t.j. vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote. Skutočnosť, že pohľadávka bola uplatnená na rozhodcovskom súde na plynutie premlčacej doby nemá vplyv, pretože bola uplatnená u nepríslušného orgánu, ktorý nemal právomoc konať, čo odôvodnil neplatnosťou rozhodcovskej doložky. V závere tiež namietal, že zmluva nemá náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., a to najmä v zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladoch spotrebiteľa a tiež údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. S ohľadom na túto skutočnosť, je úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná tiež namietala prípustnosť v zmluve uvedenej odplaty v zmysle § 53 ods. 6 OZ. Okrem toho právny zástupca žalovanej podal vzájomnú žalobu a tvrdil, že nakoľko žalovaná uhradila titulom zmluvy o úvere sumu 3.640,- Eur a žalobca mal s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť nárok iba na úhradu istiny úveru, žalovaná tak uhradila nad rámec sumu 910,- Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie, t.j. plnenie bez právneho dôvodu za obdobie od októbra 2016 do decembra 2017 (nepremlčaný nárok žalovanej). Žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu uhradila od októbra 2012 do decembra 2017 sumu 2.730,- Eur a žalobcovi sumu 910,- Eur.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 20.11.2019, ktoré vykonal v prítomnosti žalobcu a žalovanej, iba za účasti právnej zástupkyne žalovanej. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 11.1.2019 žiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti a neúčasti žalobcu a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti na základe listinných dôkazov. Právna zástupkyňa žalovanej
na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a jednotlivo zdôraznila dôvody, pre ktoré žalovaná žiada žalobu zamietnuť, prednostne namietala aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky, taktiež vzniesla námietku premlčania žalobného nároku. Navyše poukázala na nedostatky zmluvy o úvere, prioritne tvrdila, že zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom, ďalej tvrdila, že je na ňu nutné nahliadať ako na bezúročnú a bez poplatkov. V ďalšom si vzájomnou žalobou uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 910,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením s listinným dôkazmi, vyjadreniami strán sporu a vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení zákona:
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
18. Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
19. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 147 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): (1) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. (2) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. (3) Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
(4) Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
21. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) a j) zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v rozhodnom čase (ku dňu 16.4.2009): i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
22. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v rozhodnom čase, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
24. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohl'adávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Podľa § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v rozhodnom čase, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
27. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prednostne zaoberal žalovanou vznesenou námietkou nedostatku aktívnej legitimácie, t.j. tým, či žalobca je vôbec aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). 28. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 OZ neplatný. V danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. V posudzovanej právnej veci na základe dôkazov predložených žalobcom má vyplývať, že banka vyzvala žalovanú na splatenie úveru s príslušenstvom
(vyhlásila úver za predčasne splatný) výzvou zo dňa 3.10.2009 (č.l. 69), ktorá bola doručená žalovanej dňa 8.2.2010. Právny predchodca žalobcu - banka, žalovaného v čase mimoriadneho zosplatnenia, vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní neupozornila na uplatnenie tohto práva, resp. žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti došlo najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za stavu, keď banka súčasne vopred, v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornila žalovaného ako dlžníka na uplatnenie tohto práva. Žalobca súdu nepredložil a tak nepreukázal existenciu žiadnej výzvy adresovanej žalovanej, síce v ktorých banka vyzýva žalovanú na zaplatenie dlžných splátok a upozorňuje na možnosť zosplatnenia úveru. V súvislosti s oznámením banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 3.10.2009 neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách. V prejednávanej veci tak žalobca nepreukázal, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca v konaní preukázal iba skutočnosť, že listom zo dňa 3.9.2010 priamo úver zosplatnil. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré obsahovalo výzvu na splatenie celej pohľadávky zosplatnenej ku dňu 3.10.2009 bolo preukázané doručovaním zásielky (s jej doručením dňa 8.2.2010 - č.l. 70). V oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 3.10.2009 právny predchodca žalobcu zároveň žalovanú vyzval na úhradu sumy 2.168,08 Eur do 10 dní od doručenia výzvy. Následne postúpil právny predchodca žalobcu, t.j. Poštová banka, a.s. pohľadávku žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2010 (prvou v poradí) zo dňa 15.12.2010.
29. Podľa výkladu § 92 ods. 8 zákona o bankách v rozsudku NS SR sp.zn. 7 Cdo 26/2017, úrvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8 bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že žalovanú vyzval na úhradu dlžných splátok a až následne úver zosplatnil, preto nemožno ani následne postúpenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na ďalší subjekt a následne na samotného žalobcu považovať za platné. Žalobca totiž preukázal iba oznámenie o zosplatnení, v ktorom neuviedol, na základe akej skutočnosti došlo k zosplatneniu úveru, obsahuje iba konštatovanie o porušení zmluvy bez ďalšieho, čím nie sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Rovnako sa súd stotožnil s názorom žalovanej, že žalobcom predložené zmluvy o postúpení pohľadávok neobsahujú identifikáciu a špecifikáciu predmetnej pohľadávky. Zo zmlúv nevyplýva, že sa postupovala práve táto pohľadávka a príloha, ktorá má osvedčovať, že došlo k postúpeniu tejto pohľadávky nie je podpísaná postupcom ani postupníkom. Prílohy, na ktoré odkazujú jednotlivé zmluvy o postúpení, nie sú vo všetkých prípadoch postúpenia prílohou žaloby.
30. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa v konaní zaplatenia predmetnej pohľadávky.
31. V ďalšom sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 16.4.2009 Zmluvu o úvere dostupná pôžička, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2.000,- Eur. Počet mesačných splátok bol určený na 70, výška mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške 60,24 Eur, s tým, že celková výška nákladov bola vyčíslená v sume 1.714,98 Eur. Ročná úroková sadzba 24 %, priemerná RPMN 17,91 % a RPMN banky 27,67 %, dátum prvej splátky do 15.5.2009 a dátum konečnej splatnosti úveru 15.2.2015. Listom zo dňa 3.9.2009 označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ (č.l. 69) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že úverová pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o
úvere č. 7256107109 zo dňa 15.4.2009 sa stáva dňa 3.10.2009 predčasne splatnou v celom rozsahu. Výzva bola žalovanej doručená dňa 8.2.2010 (č.l. 70).
32. Premlčanie je márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je, že právo ktoré nebolo v určenom čase vykonané sa oslabuje (stáva sa z neho tzv. naturálne právo) a toto právo nemožno v zásade priznať. S poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je v danom prípade trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustálenej judikatúry pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci objektívny okamih, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz. Všeobecne platí, že právo sa môže vykonať po prvý raz, ako náhle vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu; tento okamih nastáva splatnosťou dlhu, t.j. dňom kedy mal dlžník povinnosť prvýkrát splniť dlh. Tento deň je potom dňom začiatku plynutia premlčacej doby, podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
33. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 3.10.2009, pričom k tomuto dátumu sa stal splatným celý dlh vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere, dňom nasledujúcim si mohol žalobca, respektíve jeho právny predchodca uplatniť právo na zaplatenie dlžnej sumy žalobou na súde. Avšak v danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je zrejmé, že citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka), v danom prípade splátky splatnej dňa 15.6.2009. Žalobca podal na súde žalobu dňa 3.12.2018, t.j. takmer 10 rokov po splatnosti splátky, na základe ktorej sa stal splatným celý dlh. Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva. V tomto prípade podľa názoru súdu bola premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde. Pre úplnosť súd poznamenáva, že v prípade, ak by si žalobca odvodzoval plynutie premlčacej doby od mimoriadnej splatnosti úveru (čo s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemá oporu v zákone), aj v takomto prípade by uplynula 3-ročná premlčacia lehota, a to dňa 3.10.2012. Žaloba bola podaná na súde dňa 3.12.2018, z toho dôvodu súd má za to, že nárok žalobcu uplatnený na súde žalobou dňa 3.12.2018 je premlčaný, a preto súd žalobu v celom rozsahu zmietol. Skutočnosť, že žalobca, resp. jeho právny predchodca podal žalobu na rozhodcovskom súde, ktorý aj vo veci rozhodol, avšak exekučný súd zastavil exekučné konanie, na plynutí premlčacej doby nič nemení. Rozhodnutie rozhodcovským rozsudkom o nároku žalobcu a následný návrh na vykonanie exekúcie nemá vplyv na spočívanie premlčacej doby. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 101 OZ všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, že o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, akou je choroba, a pod.). V posudzovanej veci žalobca svoj nárok uplatnil na rozhodcovskom súde, ktorý vo veci rozhodol vydaním rozhodcovského rozsudku. Na tomto podklade podal návrh na začatie exekučného konanie, pričom exekučný súd žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Súd zároveň vychádzal aj z § 6 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého, ak bolo konanie pred rozhodcovským súdom zastavené pre nedostatok jeho právomoci alebo o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu sa rozhodlo v konaní podľa osobitného zákona, zostávajú právne účinky žaloby podanej na rozhodcovský súd zachované, ak bude žaloba podaná do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu o zastavení rozhodcovského
konania alebo od právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení, že rozhodcovský súd nemá právomoc. V posudzovanej veci je zrejmé, že rozhodcovský súd rozhodol o veci, a tak nemožno na uvedené aplikovať podmienku zachovania lehoty podanej na súd. Na základe uvedeného je zrejmé, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko si ho žalobca neuplatnil vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote na súde.
34. Žalovaná v konaní podala vzájomnú žalobu a žiadala, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 910,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 18.9.2019 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia. Súd v tomto smere konštatuje, že v zmysle § 147 ods. 2 CSP uvedený nárok posúdil ako procesnú obranu žalovanej, nakoľko vzájomnou žalobou žalovaná nežiadala viac, ako si uplatnil žalobca, a tak o nároku na zaplatenie sumy 910,- Eur nerozhodoval súd ako samostatnom predmete sporu.
35. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie, no zároveň aj z dôvodu premlčania nároku, vzájomnou žalobou, ktorou sa žalovaná domáhala zaplatenia sumy 910,- Eur sa osobitne nezaoberal, nakoľko ju vyhodnotil ako procesnú obranu.
36. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, t.j. v zmysle zásady úspechu v konaní. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešnou stranou sporu, nakoľko súd žalobu zamietol. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.