Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/120/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, Poľská republika, IČO: 001254524, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zast. Bartošík Šváby s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti povinnej: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, A. G. Z., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Blankou Ružekovou, Exekútorský úrad so sídlom v Senici, Fajnorova 1547/13, pod sp. zn. EX 41/2016, o vymoženie 3.185,48 EUR s prísl., o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 05.12.2018, č.k. -26

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorom žiadala zrušenie exekučného titulu z dôvodu, že nie je právoplatný ani vykonateľný, z dôvodu porušenia jej ústavných práv, pretože sa nikdy nezúčastnila súdneho konania v prejednávanej veci. Ďalej uviedla, že jej povinnosť plniť skončila zaplatením, zároveň jej vznikol preplatok, o ktorý sa oprávnený bezdôvodne obohatil a žiadala o jeho vrátenie. Povinná namietala svoju nemajetnosť, neprijateľné zmluvné podmienky a žiadala exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) g) a h) Exekučného poriadku. Oprávnený vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že povinná namieta len skutočnosti, ktoré nemajú žiadny vplyv na skutočnosť, že si svoju povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnila v celom rozsahu. Povinná síce uhradila istinu vymáhanej pohľadávky, neuhradila však jej príslušenstvo. K nemajetnosti povinnej uviedol, že povinná nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci jej nemajetnosť, naviac v roku 2018 uhradila oprávnenému sumu vo výške 1.164,10 EUR. Vzhľadom na to, že povinná namietla skutočnosti, ktoré mali byť podkladom pôvodného súdneho konania, oprávnený navrhol zamietnuť návrh povinnej v celom rozsahu.

3. Súd prvej inštancie po citovaní § 57 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku uviedol, že v rámci skúmania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu a naprávať jeho prípadné chyby a nedostatky ani exekučný titul skúmať v rámci rozhodovania o námietkach z dôvodu, že nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, pretože opačný postup by bol v rozpore so zásadou záväznosti výroku súdneho rozhodnutia. Povinná mala využiť svoje právo a domáhať sa nápravy podaním opravných prostriedkov v základnom konaní. Zo spisu sp. zn. Okresného súdu Spišská Nová Ves súd prvej inštancie zistil, že exekučný titul bol riadne doručený a povinná voči nemu nepodala odpor. Povinná mala právo podať špecifický opravný prostriedok vo forme odporu proti

doručovanému platobnému rozkazu, čo však nevyužila. Konanie, v ktorom je vydaný platobný rozkaz, má formu skráteného konania, v ktorom sa nenariaďuje ústne pojednávanie a námietka povinnej o nezúčastnení sa súdneho konania je bezpredmetná. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že rozsah preskúmania exekučného titulu exekučným súdom sa obmedzuje len na to, či exekučný titul, na podklade ktorého má byť vedené exekučné konanie, spĺňa podmienky uvedené v § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. či exekučný titul vydal orgán oprávnený na jeho vydanie, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a či sú účastníci exekučného konania nositeľmi vymáhaných práv a povinností a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. . V danom prípade je exekučným titulom rozhodnutie vydané v civilnom konaní - platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -52 zo dňa 19.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.05.2013.

4. Následne súd konštatoval, že právoplatné rozhodnutie už v rámci prebiehajúceho exekučného konania nie je možné preskúmavať z hľadiska správnosti aplikácie právnych predpisov súdom v pôvodnom konaní, meniť ho, zrušovať, a ani inak naprávať prípadné chyby a nedostatky tohto exekučného titulu. Takýto postup by bol v rozpore nielen so zásadou záväznosti výroku súdneho rozhodnutia, ale i s právom oprávneného na súdnu ochranu v zmysle . Pri vecnom posúdení návrhu na nariadenie výkonu exekúcie totiž exekučný súd skúma, či exekučný titul vydal orgán, ktorý mal na to právomoc, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní, či exekúcia je navrhnutá v takom rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávneného a či právo nie je prekludované. Vykonateľnosť, v jednote oboch aspektov, možno tak stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho činí spôsobilým k nútenému uskutočneniu cestou exekúcie.

5. Súd prvej inštancie tak preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie pre neprijateľné zmluvné podmienky, nemajetnosť a ostatné namietané skutočnosti a dospel k záveru, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiaden konkrétny dôvod, na základe ktorého by mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj zákonné ustanovenia súd prvej inštancie nevidel dôvod na zastavenie exekúcie, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná, ktorá uviedla, že exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom, nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh, ako aj bez návrhu účastníka konania. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, napr. ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným (§ 57 ods. 1 písm. a) EP), ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b) EP), ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané (§ 57 ods. 1 písm. f) EP) alebo ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP). Z uvedeného vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Povinná mala za to, že vydanie exekučného titulu je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekučný titul - platobný rozkaz je tzv. ničotný akt - paakt, čo je tak závažný nedostatok exekučného titulu, na ktorý musí súd prihliadať v každom štádiu exekúcie. Predmetný exekučný titul nemal prvoinštančný súd správne vydať z dôvodu nevykonania procesnej podmienky podľa (resp. ). Zároveň mal súd k dispozícii Zmluvu o poskytnutí úveru uzavretú medzi oprávneným a povinnou a nepopierateľne vedel o tom, že táto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd vedel, že nemôže vydať platobný rozkaz a napriek tomu konal v rozpore so zákonom a vydal ho. Podľa povinnej tu teda existujú okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku a dôvodu, pre ktoré je exekúcia neprípustná a sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu. Povinná až začiatkom roka 2018 bola oboznámená s tým, že ako spotrebiteľ má právo brániť sa proti neprijateľným podmienkam v spotrebiteľských zmluvách, že ako spotrebiteľ je oslobodená od platenia súdnych poplatkov a takisto jej nebola známa skutočnosť, že súd ma úradnú povinnosť skúmať spotrebiteľské zmluvy a zisťovať ich rozpor so zákonom. Podľa povinnej princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu ochrany spotrebiteľa. To

znamená, že ak spotrebiteľ nevyužije možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať spôsobilosť a vykonateľnosť exekučného titulu a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že súd vydal exekučný titul v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, tento je nespôsobilý, ničotný a nevykonateľný. Povinná mala za to, že zmluvný úrok popri úroku z omeškania po splatení úveru a odstúpení od zmluvy o úvere oprávnenému nemal byť vôbec priznaný, je v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu je exekúcia v tejto časti neprípustná. Prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, nevykonal všetky dôkazy, nesprávne zistil skutkový stav a sú naplnené podmienky na zastavenie exekúcie aspoň z časti. Na záver povinná uviedla, že oprávnený sa mal domáhať svojho práva podaním riadnej žaloby a nie návrhom na vydanie platobného rozkazu. Tým, že tak konal vo veci nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, možno sa domnievať, že sa jednalo o nekalú praktiku, keďže pri vydanom platobnom rozkaze nie je tento exekučný titul preskúmateľný. Zároveň oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa exekučné konanie muselo zastaviť, vznikla mu aj povinnosť nahradiť trovy tohto konania. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti povinná navrhla, aby odvolací súd exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov konania a trov exekúcie.

7. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že uznesenie považuje za vecne správne, pretože súd v rámci exekučného konania nielenže nemá povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu, on na to nemá ani len právomoc. Povinnou namietané skutočnosti exekučný súd nemôže preskúmavať v rámci exekučného konania, nakoľko by to znamenalo prekročenie právomocí exekučného súdu. V rámci exekučného konania súd nemôže skúmať zákonnosť exekučného titulu vydaného v pôvodnom konaní, meniť ho, zrušovať ani inak naprávať prípadné chyby a nedostatky. Tieto úkony prislúchajú len súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti nemu. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. a konštatoval, že žiadne z tvrdení povinnej nemohlo privodiť iné rozhodnutie, ako zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na skutočnosť, že povinná opakovane vo svojom odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania na Okresnom súde Spišská Nová Ves oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

8. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadrila povinná, v ktorom citovala rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18, v zmysle ktorého mala za to, že komunitárne a únijné právo má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, a to aj pred Exekučným poriadkom. Vo vzťahu k uplatňovanému zmluvnému úroku vo výške 16,5 % ročne z istiny uviedla, že pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru je príznačné, že veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom (zosplatnením úveru) veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinností a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktoré by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil; de facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, akoby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Tým by bola založená nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala povinná za to, že sú tu okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, resp. jeho časti a dôvody, pre ktoré je exekúcia z časti neprípustná sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie.

9. Krajský súd ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala povinná v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné.

10. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

11. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (387 ods. 2 ).

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam povinnej odvolací súd uvádza nasledovné :

13. Podľa a veta prvá , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

15. V posudzovanom prípade je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -52 zo dňa 19.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.05.2013, ktorým bola odporcovi (povinnej) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 3.185,48 EUR, 16,5 % zmluvný úrok ročne zo sumy 3.185,48 EUR od 21.05.2009 do zaplatenia, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.185,48 EUR od 21.05.2009 do zaplatenia, trovy konania vo výške 197,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 309,55 EUR v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučné konanie nie je považované za štandardné sporové konanie. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu, pričom exekučný súd meritórne nerozhoduje a nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinnou, naopak je viazaný exekučným titulom, skutkovým a právnym posúdením tohto vzťahu orgánom, ktorý exekučný titul vydal. Právoplatné rozhodnutie môže účastník napadnúť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami, a to návrhom na obnovu konania, dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním. V exekučnom konaní sa správnosť tohto rozhodnutia predpokladá, pokiaľ nenastanú skutočnosti predpokladané o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie vedenej na základe tohto rozhodnutia. V zmysle Exekučného poriadku ide o okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (nie pred jeho vydaním) a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná ( Exekučného poriadku).

17. V zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

18. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).

19. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

20. Námietky povinnej v podanom odvolaní smerovali len proti vecnej správnosti a zákonnosti samotného exekučného titulu, resp. konaniu, ktoré mu predchádzalo. Tieto námietky mohla povinná uplatniť v základnom konaní v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý však nepodala, a preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

21. Zastaviť exekúciu z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, možno v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku iba v prípade, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky.

22. Ani z ustanovení iného právneho predpisu v zmysle ust. Exekučného poriadku nevyplýva, že by dôvodom pre zastavenie exekúcie mala byť tá skutočnosť, že súd neprihliadol pri vydaní platobného rozkazu na neprijateľné zmluvné podmienky. Porušenie ust. (účinné od 15.10.2008) bolo možné namietať v odpore proti platobnému rozkazu, prípadne aj prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov. V štádiu exekučného konania už exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, ani zákonnosť postupu súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania môže exekučný súd vstúpiť iba v prípade, že rozhodnutie je vydané v rozhodcovskom konaní, o aký prípad v prejednávanej veci nejde.

23. Povinná nepreukázala, že v posudzovanom exekučnom konaní boli dané dôvody na jeho zastavenie tak, ako to predpokladá ust. § 57 Exekučného poriadku a takéto dôvody nezistil ani odvolací súd.

24. Exekučný poriadok pritom taxatívne určuje dôvody pre zastavenie exekúcie a tieto nemožno rozširovať.

25. Na záver odvolací súd konštatuje, že na skutočnosti, ktoré existovali pred vydaním exekučného titulu, v exekučnom konaní už nemožno prihliadať, ani ich preskúmavať, a teda v exekučnom konaní nemožno naprávať prípadné pochybenia súdu v základnom konaní, na ktorý účel slúžia riadne a mimoriadne opravné prostriedky.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa .

27. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť ( ).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).