Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-123-2019.pdf
PDF · 201.91 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/123/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Cb-mont s.r.o., so sídlom Poľovnícka 41, 974 06 Banská Bystrica, IČO: 36 017 469, zastúpeného zástupcom Aequitas s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovanému: OMOSS spol. s r.o., so sídlom Osadská 679/15, 028 01 Trstená, IČO: 36 390 151, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom F. XXX/XX, XXX XX Z.; Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, v konaní o zaplatenie 89.504,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Námestove č.k. 7Cb/17/2017-454(453) zo dňa 23. mája 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 7Cb/17/2017-551 zo dňa 15. apríla 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Námestove č.k. 7Cb/17/2017-454(453) zo dňa 23. mája 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 7Cb/17/2017-551 zo dňa 15. apríla 2019 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 89.504,59 Eur s úrokom s omeškania 0,05 % denne zo sumy 23.136,40 Eur od 5.7.2015 do zaplatenia a zo sumy 65.454,41 Eur od 30.7.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I./) Samostatným výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok II./). V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd poukázal na žalobu, ust. § 536 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 89.504,59 Eur s úrokom z omeškania 0,05% ročne zo sumy 23.136,40 Eur od 5.7.2015 do zaplatenia a zo sumy 65.454,41 Eur od 30.7.2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že pre žalovaného vykonal na základe zmluvy o dielo stavebné práce, za ktoré mu žalovaný riadne nezaplatil dohodnutú cenu. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že k zhotoveniu diela v rozsahu, ako je vymedzené v zmluve, žalobcom nedošlo, v dôsledku čoho bol žalovaný nútený časť diela vykonať. Podľa žalovaného v decembri 2015 nebolo dielo vykonané ani spôsobilé na užívanie z dôvodu, že napr. klampiarske práce (strecha) sa vykonávali až v mesiaci apríl - máj 2016, ešte ani v mesiaci jún 2016. Faktúra č. 20160078 na sumu 65.454,41 Eur bola neprevzatá a neuhradená z dôvodu, že nespĺňala podmienky riadne vystavenej faktúry podľa čl. IX. bod 9.3. zmluvy. Žalovaný uviedol, že túto faktúru neeviduje v účtovníctve. Žalovaný poukázal na to, že z dôvodu, keď žalobca nebol spôsobilý v rámci svojej dodávky zaobstarať žeriav, dopravovať svojich pracovníkov na stavbu, žalovaný na stavbu zaobstaral žeriav a zabezpečoval dopravu pracovníkov žalobcu, za čo žalobcovi vyúčtoval náklady faktúrou č. 20150292
na sumu 21.890,40 Eur so splatnosťou 20.9.2015, faktúrou č. 20150396 na sumu 11.891,52 Eur so splatnosťou 4.12.2015 a za dopravu pracovníkov žalobcu dopravným prostriedkom žalovaného faktúru č. 20150422 na sumu 1.584 Eur so splatnosťou dňa 13.12.2015. Žalovaný ďalej uvádzal, že vzhľadom na situáciu, v ktorej sa ocitol pri zhotovovaní diela pre svojho objednávateľa SHMÚ Bratislava žalovaný v záujme splnenia svojich zmluvných záväzkov bol nútený vykonať časť diela na vlastné náklady. Žalovaný v dôsledku omeškania žalobcu s plnením termínu dokončenia diela vystavil žalobcovi v zmysle zmluvy o dielo čl. XII bod 12.1 zmluvnú pokutu 0,05% z ceny diela za každú deň omeškania, faktúrou č. 20164001 zo dňa 7.10.2016 so splatnosťou dňa 21.10.2016 v sume 31008,37 Eur, za 296 dní omeškania s termínom plnenia. Zmluvná pokuta bola žalovaným vyúčtovaná za dobu omeškania s plnením diela od 8.8.2015 do 31.5.2016, pričom žalovaný zohľadnil skutočnosť, že stavenisko bolo odovzdané dňa 8.7.2015, a preto mal za to, že dielo malo byť ukončené ku dňu 8.8.2015. Naposledy listom zo dňa 6.10.2016 žalovaný vyzval žalobcu na odovzdanie a prevzatie diela a zároveň navrhol urovnanie s vyúčtovaním oprávnených nárokov voči žalobcovi jednak za nezrealizované práce žalobcom v sume 113.597,10 Eur, čo si uplatňoval žalovaný voči žalobcovi ako kompenzačnú námietku.
2. Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 1/ KH/-2014. V zmluve nebol uvedený dátum jej uzatvorenia. Z tejto zmluvy okresný súd zistil, že žalobca sa zaviazal pre žalovaného vykonať stavebné práce - výrobná a realizačná dokumentácia oceľovej konštrukcie a fasádneho opláštenia a výroba, dodávka a montáž oceľovej konštrukcie na stavbe Veža meteorologického rádiolokátora Kubínska Hoľa. Žalovaný sa zaviazal za tieto práce žalobcovi zaplatiť 251.419,21 Eur. Podľa čl. IV. zmluvy sa žalobca zaviazal začať s plnením v októbri 2014 a plnenie odovzdať 30.6.2015. Podľa bodu 4.2. zmluvy termín plnenia diela sa predlžuje o čas, počas ktorého nemohol zhotoviteľ vykonávať dielo kvôli prekážkam na strane objednávateľa. Podľa bodu 9.2. zmluvy objednávateľ bude uhrádzať zhotoviteľovi mesačné faktúry (daňové doklady) za zdaniteľné plnenia zodpovedajúce zákonu č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov do 30 dní od ich doručenia objednávateľovi. Konečnú vyúčtovaciu faktúru uhradí po odovzdaní a prevzatí kompletného diela zápisnicou o odovzdaní a prevzatí diela do 30 dní odo dňa doručenia konečnej faktúry objednávateľovi, pričom v zápise o odovzdaní diela budú uvedené vady a nedorobky, ktoré sami o sebe alebo v spojení s inými nebránia plynulému užívaniu diela.
3. Ďalej okresný súd mal za zistené, že medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaný nezaplatil žalobcovi časť ceny diela, ktorú mu vyúčtoval faktúrou č. 20150050 na sumu 112.618,92 Eur s termínom splatnosti 28.6.2015 (z tejto faktúry žalobca uplatnil 23.136,40 Eur) a faktúrou č. 20160078 na sumu 65.454,41 Eur s termínom splatnosti 24.7.2015. Nebolo sporné, že žalovaný vystavil žalobcovi faktúry, a to č. 20150422 na sumu 1.584 Eur s termínom splatnosti 13.12.2015 za dopravu pracovníkov na stavbu, č. 20150396 na sumu 11.891,52 Eur s dátumom splatnosti 4.12.2015, ktorou žalovaný vyfakturoval žalobcovi dopravu a prácu motorovým vozidlom žeriav TS 326AC 28t, MAN NO 100 BN, č. 20150292 na sumu 21.890,40 Eur a faktúru č. 20164001 na sumu 31.008,37 Eur s termínom splatnosti 21.10.2016, ktorou žalovaný vyfakturoval žalobcovi zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu plnenia, vo výške 0,05% z ceny diela za 296 dní omeškania. Spolu teda žalovaný vyfakturoval žalobcovi 66.374,29 Eur, ktoré žalovaný žiadal započítať s pohľadávkou žalobcu, ktorú mu vyfakturoval faktúrou č. 20150050 na sumu 112.618,92 Eur s termínom splatnosti 28.6.2015. Žalobca poprel, že by žalovanému vznikli pohľadávky titulom zmluvnej pokuty a platieb za dopravu pracovníkov a prácu žeriavom a nákladným motorovým vozidlom. Poprel, že by bola dohoda v tom, že za výkon žeriavu, nákladného auta a dopravu pracovníkov žalobca mu zaplatí určitú cenu. Tvrdil, že už v rámci predzmluvných rokovaní sa dohodli, že zníži žalobca ponúknutú cenu s tým, že žalovaný vyhlásil, že zabezpečí žeriav, ako aj vývoz materiálu a pracovníkov žalobcu na vlastné náklady, na základe čoho žalobca aj skutočne znížil ponúknutú cenu. Ďalej žalobca poukázal na to, že na dané práce žalovanému nikdy nevystavil objednávku, od žalovaného neobdržal žiadnu cenovú ponuku a faktúry žalovaného za žeriav, vývoz materiálu a pracovníkov žalobcu vrátil žalovanému späť ako neodôvodnené. Okresný súd považoval obranu žalobcu voči kompenzačnej námietke žalovaného za oprávnenú. Podľa výsluchu žalobcu vyplynulo, že skutočne už v rámci predzmluvných rokovaní so žalovaným sa dohodli na tom, že žeriav a dopravu pracovníkov na stavbu zabezpečí žalovaný. Čiastočne to potvrdil v rámci svojho výsluchu aj svedok Ing. X., ktorý bol za žalovaného stavbyvedúcim na stavbe, keď uviedol, že v rámci predzmluvných rokovaní žalobcovi uviedli, že v prípade potreby môžu žalobcovi poskytnúť stavebné mechanizmy, ak to bude potrebné. Tvrdil však, že nikto mu ale nepovedal, že to bude zadarmo. Ing. X. uviedol, že s p. A., ktorý s ním komunikoval ohľadne stavby za žalobcu, odsúhlasil, že za 1 km prepravy svojich pracovníkov žalobca zaplatí 2,50
Eur. P. A. to však vo svojej svedeckej výpovedi poprel. P. A. ako zamestnanec žalobcu uviedol, že časť ich pracovníkov mala vlastnú dopravu a časť pracovníkov využívala dopravu žalovaného, po tom, čo sa s Ing. X. dohodli, že môžu využiť ich prepravu. Uviedol, že Ing. X. mu o cene za prepravu nepovedal nič. Žalovaný argumentoval, že za dopravu pracovníkov, vývoz materiálu a výkony žeriava fakturoval žalobcovi obvyklú cenu, pretože na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu, spočívajúcemu v tom, že mu žalovaný poskytol tieto služby. Okresný súd tento argument žalovaného neakceptoval, pretože z vykonaného dokazovania (ani z tvrdení samotného žalovaného) nevyplynulo, že by na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na obsah bezdôvodného obohatenia v spojení s ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný neobjasnil, ktorým zo spôsobov vyplývajúcich z ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa mal žalobca na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný poskytol žeriav a dopravu pracovníkov aj vývoz materiálu dobrovoľne a vedome, neprichádzalo preto do úvahy, že by na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ žalovaný voči žalobcovi uplatnil kompenzačnú námietku obvyklého nájomného za žeriav a obvyklé prepravné, v rámci vydania bezdôvodného obohatenia, okresný súd túto námietku neuznal. Okresný súd neuznal ani argumentáciu žalovaného, že v priebehu mimosúdnych rokovaní žalobca časť nákladov na dopravu a žeriav uznal a prisvedčil vysvetleniu žalobcu, že urobil tak len preto, že sa snažil spor so žalovaným vysporiadať mimosúdne, z ktorého titulu bol ochotný urobiť určité ústupky. Okresný súd skonštatoval, že žalobca sa skutočne intenzívne pokúšal dosiahnuť so žalovaným dohodu, z ktorého dôvodu aj opakovane odročil na jeho žiadosť pojednávanie s tým, že chcel so žalovaným rokovať. V rámci rokovaní o dohode je podľa názoru okresného súdu pochopiteľné a bežné, že každá zo strán, pokiaľ chce dosiahnuť dohodu, urobí určité ústupky. Túto ochotu zo strany žalobcu podľa vyvolaných mimosúdnych rokovaní však nebolo možné vyložiť tak, že žalobca uznal náklady za dopravu a výkon žeriava, a to ani čiastočne.
4. Čo sa týkalo zmluvnej pokuty za omeškanie žalobcu s odovzdaním diela, ktorú žalovaný chcel započítať s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie ceny za dielo, tak túto požiadavku žalovaného okresný súd neakceptoval. Žalovaný žiadal započítať zmluvnú pokutu za 296 dní omeškania žalobcu vo výške 0,05% denne z ceny diela, čo predstavovalo sumu 31.008,37 Eur. Zo zmluvy o dielo, konkrétne z bodu 12.1 vyplynulo, že v prípade, že zhotoviteľ nedodrží termín plnenia, dohodnutý v zmluve, uhradí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z celkovej hodnoty diela, za každý deň omeškania. Podľa čl. IV. zmluvy sa žalovaný zaviazal začať s plnením v októbri 2014 a plnenie odovzdať 30.6.2015. Podľa bodu 4.2. zmluvy termín plnenia diela sa predlžuje o čas, počas ktorého nemohol zhotoviteľ vykonávať dielo kvôli prekážkam na strane objednávateľa. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný odovzdal žalobcovi stavenisko až dňa 8.7.2015, teda až po termíne 30.6.2015, kedy mal podľa zmluvy žalobca odovzdať dielo žalovanému. Žiadna sporová strana netvrdila, že by v dôsledku tejto skutočnosti, teda, že stavenisko bolo žalobcovi odovzdané až po tom, čo uplynul dohodnutý termín odovzdania diela, zmluvné strany reflektovali na túto skutočnosť uzatvorením napr. dodatku k zmluve o dielo, ktorým by sa zmenil termín odovzdania diela. Preto nebolo zrejmé, z akého dôvodu žalovaný uplatnil právo na zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním diela od 8.8.2015, čo bol mesiac nasledujúci po odovzdaní staveniska, teda prečo, práve dobu 30 dní považoval za takú, po ktorú sa v dôsledku jeho omeškania s odovzdaním staveniska predĺžil termín odovzdania diela. Ako správne poukázal žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, v zmysle zmluvy o dielo zhotovenie diela sa predpokladalo v časovom rozpätí 9 mesiacov, nie 30 dní. Žalovaný neobjasnil, prečo si voči žalobcovi uplatnil zmluvnú pokutu za 296 dní omeškania s odovzdaním diela, keď na druhej strane tvrdí, že žalobca dielo doteraz neodovzdal a že preto si nemôže účtovať konečnou - vyúčtovacou faktúrou cenu za dielo. Z listu žalobcu, adresovaného žalovanému, datovaného 7.6.2016 vyplynulo, že žalobca žalovaného vyzval na prevzatie diela po tom, čo boli odstránené všetky vady a nedorobky, ktoré boli dôvodom neprevzatia diela. Okresný súd z rozhodnutia mesta Dolný Kubín č. 9316/685 TS2/A10 zo dňa 28.12.2015 zistil, že týmto rozhodnutím bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na stavbu Veža meteorologického rádiolokátora Kubínska hoľa a elektrická prípojka, teda na stavbu, na ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať stavebné práce. Z tohto rozhodnutia vyplynulo, že pri miestnom zisťovaní v kolaudačnom konaní boli na stavbe zistené tieto nedostatky, ktoré však nebránili užívaniu stavby a mali byť odstránené v lehotách v nasledovnom dojednaní:
- dokončiť terénne úpravy, zabezpečiť úpravu terénu po výkopových prácach, odstrániť kamenivo vzniknuté po výkopoch, pozemky dotknuté výstavbou uviesť do primerane pôvodného stavu, T.: 30.6.2016. Okresný súd uviedol, že z tohto listinného dôkazu bolo zrejmé, že dielo bolo dokončené už 28.12.2015, kedy bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, a preto tvrdenie žalovaného, že žalobca v podstate dielo
nedokončil až doteraz, nebolo pravdivé. Pokiaľ svedok Ing. X. v rámci svojej výpovede uviedol, že v čase kolaudácie diela stavba nebola dokončená, pretože nebola dokončená strecha a vnútorné opláštenie stien, toto jeho tvrdenie bolo v rozpore s kolaudačným rozhodnutím. Okresný súd považoval za preukázané to, čo bolo uvedené v kolaudačnom rozhodnutí a v tejto časti považoval výpoveď Ing. X. za nevierohodnú. Z výsluchu svedka V. K., ktorý bol zamestnancom žalovaného, okresný súd zistil, že žalobca žalovaného vyzval na prevzatie diela už vo februári 2016, no žalovaný dielo odmietol prevziať, lebo nebolo dokončené. Ako však vyplynulo z kolaudačného rozhodnutia, v tom čase už dielo bolo dokončené, a pokiaľ ho žalovaný odmietol prevziať, dostal sa ako veriteľ do omeškania so splnením svojho záväzku na prevzatie diela. Podľa záveru okresného súdu si potom nemôže voči žalobcovi uplatňovať zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním diela.
5. Okresný súd vzhľadom k inštitútu zmluvnej pokuty poukázal na jej funkciu, ktorá okrem zabezpečovacej a sankčnej je aj reparačná, t.j. zmluvná pokuta má charakter paušalizovanej náhrady škody. Nebolo preukázané, že by žalovanému v súvislosti s oneskoreným odovzdaním diela žalobcom vznikla akákoľvek škoda. Na výslovnú otázku okresného súdu Ing. X., ktorý je zamestnancom žalovaného a na stavbe bol stavbyvedúcim, uviedol, že ich objednávateľ - investor stavby stavbu v riadnom termíne prevzal a skolaudoval a dohodnutú cenu za dielo im zaplatil bez akéhokoľvek zníženia. Ak žalovaný tvrdil, že v dôsledku omeškania žalobcu s odovzdaním diela musel nechať žeriav na stavbe počas celej zimy a prepraviť ho naspäť až po zlepšení poveternostných podmienok, čím mu vznikol ušlý zisk spočívajúci v tom, že žeriav mohol byť použitý na inej stavbe, nebolo preukázané, že by mu vôbec vznikol ušlý zisk a ani v akej výške a ani to, že by zaň bol prípadne zodpovedný žalobca. Svedok V. K. síce v rámci svojho výsluchu uviedol, že žeriav bol použitý ešte v decembri 2015 a že oni (žalovaný) žeriav nepotrebovali, že ho potreboval len žalobca, svedok E. J. uviedol, že žalovaný žeriav potreboval aj na výkon prác, na ktoré sa zaviazal on sám - žalovaný napr. montoval s pomocou žeriavu radar a technológiu k nemu, hasiace prístroje aj podlahy a sadrokartónové sviečky. Žalovaný nevyvrátil toto tvrdenie žalobcu, že žeriav nebol potrebný len na plnenie záväzkov žalobcu, ale aj jeho vlastných, pričom okresný súd považoval vzhľadom na druh prác, ktoré mal na stavbe vykonať žalovaný, za logické, aby pri nich využil žeriav, keďže išlo o špecifickú stavbu v náročnom teréne - vysokej nadmorskej výške a ináč, než pomocou žeriavu, zrejme stavbu ani nebolo možné, ani v rozsahu prác, na ktoré bol povinný žalovaný, realizovať. V nadväznosti na túto skutočnosť, že žalovanému nevznikla v súvislosti s oneskoreným odovzdaním diela žalobcom žiadna škoda, bol okresný súd názoru, že uplatnenie zmluvnej pokuty žalovaným je výkonom práva, ktorý bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka). Podľa okresného súdu žalovanému nielenže nevznikla žiadna škoda, ale v čase, keď si voči žalobcovi uplatnil zmluvnú pokutu, bol v omeškaní so splnením svojho záväzku na zaplatenie ceny za dielo. Okresný súd bol názoru, že výkon jeho práva na zmluvnú pokutu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a aj z tohto dôvodu mu zmluvnú pokutu nepriznal.
6. Ak sa aj žalovaný bránil, že žalobca dielo doteraz nedokončil a neodovzdal, tak tieto tvrdenia žalovaného boli vyvrátené listinným dôkazom, a to kolaudačným rozhodnutím. Z listu žalovaného, adresovaného žalobcovi, datovaného 6.10.2016 (čl. 64 - 65) navyše vyplynulo, že skutočným dôvodom, pre ktorý žalovaný odmietol žalobcovi zaplatiť konečnú - vyúčtovaciu faktúru, bola požiadavka žalovaného, aby žalobca znížil cenu za práce o sumy, ktoré si žalovaný vyúčtoval za výkon žeriava a nákladného motorového vozidla NO 100 BN.
7. Ak žalovaný tvrdil, že za žalobcu vykonal určité práce, na ktorých vykonanie bol povinný žalobca (konkrétne strechu na objekte rádiolokátora), okresný súd túto námietku neakceptoval. Z výsluchu Ing. X., ktorý bol stavbyvedúcim na stavbe, vyplynulo, že žalobca si vo faktúrach, ktoré boli predmetom sporu, účtoval len práce, ktoré skutočne vykonal. Žalovaný napokon ani nešpecifikoval, ktoré z prác, za ktoré si žalobca účtoval uplatnenými faktúrami, žalobca riadne nevykonal.
8. Okresný súd preto obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú a žalobe vyhovel.
9. Okresný súd zamietol návrhy žalovaného na vypočutie svedka F. O., ktorý vykonával na stavbe funkciu stavebného dozoru, na predloženie podkladov na vykonanie cenovej ponuky a na predloženie stavebného denníka. O stavebnom denníku žalovaný tvrdil, že ho má okresný súd vyžiadať od žalobcu, no ten uviedol, že ho nemá, pretože ho odovzdal žalovanému a žalovaný mu ho nevrátil. Okresný súd návrhy na vykonanie dokazovania považoval za oneskorené, keďže žalovanému nič nebránilo,
aby ich uplatnil už skôr a jednak za nadbytočné, kedy žalovaný riadne nevysvetlil, akým spôsobom by tieto dôkazy mohli prispieť k objasneniu veci. V tejto súvislosti nevykonaných dôkazov okresný súd poukázal na Čl. 5 CSP. Okresný súd uviedol, že v rozsahu ustanovenom v zákone môže odmietnuť vykonanie dôkazov a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Okresný súd považoval za zjavné zneužitie práva aj taký návrh na vykonanie dokazovania, ktorý je uskutočnený sporovou stranou a ktorý už mohol byť urobený skôr, ale nebolo to takto vykonané, pričom v prípade akceptovania návrhu a vykonania dôkazu by si to vyžiadalo opätovné odročenie pojednávania. Aj s ohľadom na túto zásadu okresný súd zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania zo dňa 23.5.2018.
10. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobcovi priznal trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené v samostatnom rozhodnutí.
11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP. Žalovaný žiadal rozsudok okresného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa žalovaného okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože neboli vykonané dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný uviedol, že podľa Zmluvy o dielo č. 1/KH/-2014 sa žalobca zaviazal k zhotoveniu diela v zmysle čl. II, III. zmluvy v termíne do 30.06.2015. K zhotoveniu diela v rozsahu, ako bolo dohodnuté v zmluve a v termíne, ako bolo dojednané, však zo strany žalobcu ako zhotoviteľa nedošlo. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania v podstate ani sám žalobca nenamietal a nepopieral to, že dielo v rozsahu, na aký sa zmluvne zaviazal pre žalovaného, nevykonal. Žalovaný nepovažoval za správny záver okresného súdu, ktorý nekriticky prevzal od žalobcu, že termín na vykonanie diela bol 9 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia uzavretej zmluvy takýto záver nie je možné vyvodiť. Termín dokončenia diela v zmluve o dielo bol zreteľne stanovený do 30.6.2015. Žalobca k tomuto termínu dielo neukončil, jeho montážnu časť ani nezačal. Naviac, žalobca voči žalovanému ani nevzniesol požiadavku na konkrétny termín odovzdania staveniska, a ani sa nedomáhal odovzdania staveniska. V konaní bolo výpoveďami svedkov, Ing. X. a K. preukázané, že stavenisko bolo pripravené už v mesiaci máj 2015. Bolo vecou žalobcu, že si stavenisko neprevzal. Žalovaný predložil okresnému súdu fotodokumentáciu, z ktorej bolo možné jednoznačne určiť, že dielo nebolo ani vykonané ani spôsobilé k užívaniu v mesiaci december 2015, z dôvodu, že klampiarske práce (strecha) sa vykonávali až v mesiaci apríl - máj 2016, pričom tieto práce namiesto zhotoviteľa, a to žalobcu vykonal žalovaný z dôvodu, že zhotoviteľ nebol schopný tieto práce vykonať, ako to v konečnom dôsledku nakoniec aj potvrdili vo svojich výpovediach aj zástupca žalobcu: p. A. a Ing. J.. Žalovaný nesúhlasil so závermi okresného súdu, ktorý mal za to, že žalobca si záväzok zo zmluvy o dielo splnil, čo malo vychádzať z kolaudačného rozhodnutia. Kolaudáciu stavby vykonáva investor, ktorým v tomto prípade nebol ani žalobca ani žalovaný. Samotná kolaudácia nemusí vždy znamenať, že stavba, ktorá je skolaudovaná, je aj skutočne stavebne ukončená. V mesiaci december 2015, kedy prebehla kolaudácia, dielo nebolo dokončené, keďže žalobca nebol spôsobilý na diele niektoré práce vykonať, a to napríklad klampiarske práce. Žalovaný však v záujme a pod tlakom skutočností ako zhotoviteľ stavby pre SHMÚ, keď tento investor musel skolaudovať dielo najneskôr do konca roku 2015, z dôvodu, že inak by mu hrozili sankcie v hrozbe nutnosti vrátenia finančných prostriedkov, ktoré získal na vykonanie diela, sám vykonal nevyhnutné provizórne zakrytie diela - strechu, tak, aby bolo možné vykonať kolaudačné konanie a za žalobcu dokončoval dielo aj v priebehu roku 2016, kedy odstránil provizórne riešenie a vykonal práce v súlade s projektovou dokumentáciou. Žalovaný sa bránil, že žalobca dielo protokolárne tak, ako mu to vyplývalo zo zmluvy o dielo neodovzdal, a ani nevykonal práce na diele v rozsahu, na ktorý sa zaviazal. Podľa žalovaného preto žalobcovi nevzniklo právo na vystavenie a zaplatenie „konečnej“ faktúry č. 20160078 na sumu 65.454,41 Eur. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobca nevykonal práce, a to:
- povlakové krytiny
- izolácie tepelné
- konštrukcie tesárske
- konštrukcie klampiarske
- konštrukcie stolárske.
Ak žalobca neodovzdal dielo tak, ako sa zaviazal podľa uzavretej zmluvy o dielo, tak nemal právo na vystavenie tzv. konečnej faktúry č. 20160078. Z obsahu žaloby nebolo možné ani ustáliť žalobcovi
priznané kapitalizované úroky z omeškania v sume 913,78 Eur, t.j. za aké obdobie a z akej sumy sú vypočítané. Aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 9.3.2018 vyplynulo, že nevykonal dielo v rozsahu svojich záväzkov, keď sám uviedol, že „fakturoval len práce, ktoré skutočne vykonal“. Aj z tejto argumentácie žalobcu bolo nesporné, že nevykonal dielo podľa zmluvy o dielo.
12. Okresný súd sa stotožnil aj s tvrdením žalobcu, ktoré nebolo preukázané, že údajne v rámci predzmluvných rokovaní so žalovaným sa dohodli na tom, že žalovaný poskytne žalobcovi žeriav a zabezpečí prepravu pracovníkov na stavenisko bezplatne. Pre tento záver okresného súdu niet opory vo vykonanom dokazovaní. Tomuto odporujú aj samotné vyjadrenia žalobcu z korešpondencie pred podaním žaloby, napr. list žalobcu zo dňa 18.3.2016, v ktorom žalobca sám žalovanému navrhuje zníženie ceny diela o sumu 14.491,16 Eur, náhradu nákladov na žeriav v sume 14.599,00 Eur, náhradu nákladov na dopravu pracovníkov žalobcu na stavbu v sume 1.320 Eur, náhradu za nedostatočne ošetrené zvary zľava v sume 3.980,80 Eur, zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie termínu plnenia diela v sume 11.732,90 Eur, spolu o sumu 49.123,86 Eur. Žalobca svojim vyjadrením akceptoval jednotkovú cenu žalovaného, ktorú účtoval za žeriav, jednotkovú cenu za dopravu pracovníkov žalobcu, ktorú vykonával žalovaný. Podľa žalovaného mala byť uznaná jeho kompenzačná námietka proti žalobcovým nárokom najmenej v rozsahu 49.123,86 Eur. Ak by v rámci poskytnutých tvrdení žalobcu v predzmluvných vzťahoch mala byť uzavretá dohoda o tom, že žalovaný poskytne žeriav a prepravu pracovníkov žalobcu na stavbu zdarma, tak ak tomu by tak bolo, nebol by dôvod, aby žalobca uznal žalovaným vyúčtované náklady za žeriav a dopravu pracovníkov, hoci, ako to vyplýva z listu zo dňa 18.3.2016 v nižšej výške ako mu žalovaný vyúčtoval. Tento stav len potvrdzuje tvrdenia žalovaného, ktoré sú pravdivé, že žalobca si bol vedomý toho, že služby žalovaného využíval a tieto mu žalovaný neposkytol bezplatne a žalobca nenamietal jednotkovú cenu za poskytnuté služby, len jej rozsah. Ak žalovaný pre žalobcu poskytol služby a zaňho vykonal časť diela, tak len z titulu, že mal záväzok voči svojmu investorovi - SHMÚ, kedy pre nesplnenie zákazky hrozili vysoké sankcie pre žalovaného, ako aj povinnosť SHMÚ vrátiť prostriedky čerpané z eurofondov. Tieto náklady na strane žalovaného by neboli vznikli, pokiaľ by žalobca riadne a včas vykonal dielo. Tieto náklady sú bezdôvodným obohatením na strane žalobcu, a tieto žalovaný vyúčtoval žalobcovi faktúrami. Žalovaný sa nestotožnil ani so závermi okresného súdu v rovine zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta, hoci v nižšej výške, len za obdobie do 22.12.2015, bola zo strany žalobcu uznaná v liste zo dňa 18.3.2016, pretože žalobca si bol vedomý porušenia svojej zmluvnej povinnosti. Zo zmluvy o dielo vyplýval pevný termín dokončenia diela dňa 30.06.2015. Pokiaľ si zmluvné strany vymienili dohodu o zmluvnej pokute za nedodržanie termínu plnenia vo výške 0,05% z celkovej ceny diela, potom bolo nesporné zo strany žalovaného, že namieste bola uplatnená táto zmluvná pokuta voči žalobcovi, pretože nesplnenie jeho zmluvnej povinnosti malo zásadný význam. Zmluvná pokuta bola vyúčtovaná faktúrou č. 20164001 v sume 31.008,37 Eur za dobu omeškania s plnením diela od 08.08.2015 do 31.05.2016, kedy dielo za žalobcu aj fyzicky aj skutočne v súlade s PD a zmluvnými podmienkami ukončil žalovaný. Žalobca nepreukázal, že vykonal dielo riadne a včas. Žalovaným uplatnená pokuta bola v súlade so zmluvou o dielo, nebola vyúčtovaná v rozpore so zmluvnými podmienkami, bola uplatnená za porušenie zmluvnej povinnosti, a preto záver okresného súdu k zmluvnej pokute, že je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd sa nezaoberal moderáciou zmluvnej pokuty, len stroho zmluvnú pokutu nepriznal, pričom neprihliadol na kritériá, a to význam zabezpečovanej povinnosti a spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy. Zmluvná pokuta bola dohodnutá recipročne. Podľa názoru žalovaného súd nemôže ani v rámci využitia moderačného práva nepriznať zmluvnú pokutu vôbec, môže ju len primerane znížiť, ak zistí okolnosti pre takýto postup.
13. Žalovaný listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov, preukázal dôvodnosť svojich tvrdení, kompenzačných nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré náklady by mu neboli vznikli, ak by žalobca vykonal dielo riadne a včas podľa zmluvy o dielo, preto súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie má vady. Podľa žalovaného je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšia konanie.
14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 17. augusta 2018. Žalobca považoval rozsudok za vecne, ako aj právne správny, a preto ho navrhol potvrdiť. Mal za to, že prijaté závery okresného súdu zodpovedajú rozsahu vykonaných dôkazov. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 23.136,40 Eur ako zostatku faktúry č. 20150050 vrátane príslušenstva. Práce účtované touto faktúrou boli žalobcom riadne zrealizované. Podľa žalobcu žalovaný nebol oprávnený jednostranne započítať
zostatok neuhradenej faktúry č. 20150050, pretože faktúra č. 20150292 bola vystavená neoprávnene a nárok na zaplatenie faktúry č. 20150292 žalovanému nemohol vzniknúť. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku nároku započítaním. Faktúra č. 20150292 bola žalobcom vrátená žalovanému ako neoprávnená. Žalobca predložil v konaní pred súdom prvej inštancie listiny zo dňa 3.12.2015, 23.12.2015, 13.01.2016 a 10.2.2016, ktorými vracal neoprávnené faktúry, návrh dohody o vzájomnom započítaní ako aj jednostranný zápočet, a to list zo dňa 10.02.2016, 16.5.2016. Žalobca sa stotožnil so závermi okresného súdu, že skutočne už v rámci predzmluvných rokovaní so žalovaným bolo dohodnuté, že žeriav a dopravu pracovníkov na stavbu zabezpečí žalovaný. Žalobca dielo dokončil, odovzdal žalovanému ku dňu 22.12.2015, preto žalobca mal právo na vystavenie konečnej faktúry v zmysle bodu 9.2 zmluvy o dielo. To, že dielo vykonal žalobca, preukazuje aj to, že dielo bolo prevzaté vyšším investorom - SHMÚ s vadami a nedorobkami, ktoré nebránili riadnemu užívaniu diela. Dielo bolo skolaudované a žalovaný mal zo strany SHMÚ vyplatenú plnú výšku ceny diela, bez krátenia zádržného. Žalobca fakturoval len tie práce, ktoré skutočne vykonal. Obrana žalovaného, že žalobca doteraz dielo nedokončil a neodovzdal, bola vyvrátená, a to kolaudačným rozhodnutím. Okresný súd správne konštatoval, že podľa zmluvy o dielo žalobca mal na zhotovenie diela 9 mesiacov. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo zmluvy o dielo, a to z čl. IV., kde bol dohodnutý začiatok doby plnenia Október 2014, koniec plnenia bol dohodnutý do 30.06.2015, t.j. dohodnutý čas na zhotovenie diela bol 9 mesiacov. K nedodržaniu termínu nedošlo z dôvodov na strane žalobcu, ale na strane žalovaného, pretože stavenisko bolo odovzdané žalobcovi až dňa 8.7.2015, čo potvrdil sám žalovaný v odpore. Išlo o prekážky na strane žalovaného ako objednávateľa. Sám žalovaný v odpore uviedol, že stavenisko bolo odovzdané žalobcovi až dňa 8.7.2015 a tento dátum vyplynul aj zo Záznamu z kontrolného dňa 27.8.2018, ktorý v konaní žalobca predložili. Z fotografií predložených žalovaným nebolo zrejmé, akým spôsobom žalovaný preukazoval nesplnenie diela, keďže z fotografií nebolo zrejmé, kedy boli vyhotovené, ani kto ich vyhotovil. Z kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo vydané dňa 28.12.2015, vyplynulo, že dielo bolo dokončené už 28.12.2015, a teda tvrdenie žalovaného, že žalobca dielo nedokončil, je nepravdivé. Ak by stavba nebola ukončená, tak stavebný úrad by nevydal kolaudačné rozhodnutie. Žalobca výpovede svedkov Ing. X. a K., na ktoré sa odvoláva žalovaný, považuje za nevierohodné. Žalovaný neoprávnene odmietol podpísať Zápis o odovzdaní a prevzatí diela, z ktorého dôvodu zmaril splnenie podmienky a na uvedenú podmienku sa neprihliada. Niektoré práce ako povlakové krytiny, izolácie tepelné, konštrukcie tesárske, konštrukcie klampiarske, konštrukcie stolárske nebolo možné vykonať tak, ako boli uvedené v zmluve o dielo z dôvodov na strane žalovaného, a to konkrétne z dôvodu, že žalovaný dňa 02.04.2014 predložil žalobcovi Projekt pre stavebné povolenie z roku 2004 (nie projekt pre realizáciu stavby), v predloženom projekte bola nedostatočná rozpracovanosť, nedostatočné podrobnosti projektu, a z toho vyplývajúce nezrovnalosti pri návrhu samotnej oceľovej konštrukcie. To, akým spôsobom boli vypočítané kapitalizované úroky z omeškania, za aké obdobie, jednoznačne vyplýva z podanej žaloby.
15. Žalobca sa stotožnil so záverom okresného súdu, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný poskytol žeriav a dopravu pracovníkov aj vývoz materiálu dobrovoľne a vedome, preto neprichádza do úvahy, že by na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie. Potom, pokiaľ si žalovaný voči žalobcovi uplatnil ako kompenzačnú námietku obvyklé nájomné za žeriav a obvyklé prepravné, v rámci vydania bezdôvodného obohatenia, toto považoval okresný súd za neodpodstatnené. Žalobca sa snažil spor urovnať mimosúdne so žalovaným, a preto bol ochotný urobiť určité ústupky, ktoré však nie je možné vyložiť ako uznanie nákladov za dopravu a výkon žeriava, a to ani čiastočne, čo správne vyhodnotil aj okresný súd. Žalobca trval na tom, že práce žeriavom, vývoz materiálu a dopravu pracovníkov nemal zabezpečovať žalobca. Žalovaný už pri rokovaní k zmluve vyhlásil, že zabezpečí žeriav, ako aj vývoz materiálu a dopravu pracovníkov žalobcu na vlastné náklady. Práve pre takéto vyhlásenie žalovaného potom žalobca túto zákazku realizoval za cenu uvedenú v zmluve o dielo, v opačnom prípade by žalobca neuzavrel zmluvu o dielo a nebol by práce na zákazke ani zahájil. Takisto žalobca nesúhlasil s uplatneným nárokom zmluvnej pokuty, vyúčtovanej žalovaným. Žalobcovi bolo odovzdané stavenisko zo strany žalovaného dňa 8.7.2015 a dokončenie diela bolo 22.12.2015, t.j. reálny čas zhotovenia diela 6 mesiacov, preto žalobca sa nemohol dostať do omeškania, keďže dielo zhotovil ešte v skoršom celkovom čase, ako bolo dohodnuté v zmluve. Ak žalovaný stavenisko žalobcovi odovzdal až dňa 8.7.2015, išlo o prekážky na strane žalovaného ako objednávateľa, preto žalovaný nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovanému v súvislosti s odovzdaním diela žalobcom, resp. ním tvrdeným oneskoreným odovzdaním diela nevznikla žiadna škoda, preto okresný súd bol správneho názoru, že uplatnenie zmluvnej pokuty žalovaným bolo výkonom práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a taký výkon nemôže požívať právnu ochranu. Ak žalovanému nevznikol
nárok na zmluvnú pokutu, tak potom je irelevantná úvaha aj o moderácii zmluvnej pokuty. Žalobca mal za to, že sú splnené všetky podmienky k tomu, aby bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený.
16. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ by zmluvné strany dohodli bezplatné zabezpečenie žeriavu a dopravu pracovníkov, materiálu na stavenisko, tak by uvedené zakotvili do zmluvy ako spolupôsobenie zhotoviteľa vo vymedzenom rozsahu a za aplikácie ust. § 539 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa žalovaného k žiadnej takejto dohode v rámci predzmluvných rokovaní nedošlo. Zo zmluvy o dielo vyplýva povinnosť žalobcu ako zhotoviteľa podľa ust. § 539 ods. 3 Obchodného zákonníka zabezpečiť vykonanie diela, vrátane materiálno-technického zabezpečenia. Žalobca nebol spôsobilý vykonať dielo v rozsahu, na aký sa zmluvne zaviazal a neinformoval žalovaného o tom, že nie je spôsobilý toto dielo vykonať. Termín ukončenia diela bol pevne dohodnutý najneskôr do 30.6.2015. Z dôvodu, aby žalovaný splnil svoj záväzok voči investorovi, a to voči SHMÚ, tak vykonal za žalobcu práce, ktoré žalobca nebol spôsobilý vykonať sám a poskytol mu aj technické prostriedky na vykonanie diela, žeriav a dopravu pracovníkov, avšak týmto poskytnutím služieb a mechanických prostriedkov vznikli žalovanému náklady, ktoré by inak neboli vznikli, ak by si uvedené bol spôsobilý zabezpečiť žalobca sám. Žalobca mohol dielo vykonať riadne a v dohodnutom termíne plnenia. K tomuto mal vytvorené zo strany žalovaného riadne podmienky tak, ako to vyplynulo z výpovede Ing. X. na pojednávaní konanom pred okresným súdom. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré sa týkalo tvrdení o údajnom omeškaní žalovaného s odovzdaním staveniska, keďže termín odovzdania staveniska ani nebol predmetom zmluvných ustanovení. Žalobca bol v omeškaní s termínom ukončenia diela a dielo bolo skutočne ukončené podľa PD vykonaním prác žalovaným za žalobcu až k 30.5.2016. Z vykonaných dôkazov, najmä z výpovede svedkov Ing. X. a K. bolo preukázané, že žalobca nebol spôsobilý na diele niektoré práce vykonať, a to klampiarske práce. Ak aj v mesiaci december 2015 prebehla kolaudácia, dielo bolo nedokončené, a to pre nesplnený záväzok žalobcu zhotoviť toto dielo riadne. Len pre záväzky žalovaného voči investorovi SHMÚ a pod tlakom skutočností, že investor SHMÚ musel skolaudovať dielo najneskôr do konca roku 2015, pretože inak by hrozili vysoké sankcie v hrozbe nutnosti vrátenia finančných prostriedkov, ktoré boli získané na vykonanie diela, sám žalovaný vykonal nevyhnutné provizórne zakrytie diela - strechu, tak, aby bolo možné vykonať kolaudačné konanie a za žalobcu dokončil dielo v priebehu roku 2016, kedy odstránil provizórne riešenie a vykonal práce v súlade s projektovou dokumentáciou. Vznikol opodstatnený nárok na zmluvnú pokutu, ktorý si žalovaný uplatnil, a pokiaľ ho okresný súd neakceptoval, tak žalovaný považoval rozhodnutie okresného súdu za rozhodnutie, ktoré nebolo vecne správne, preto žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Ďalej bolo zaslané aj ďalšie vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že v rámci súkromno-právneho vzťahu nevidí žiaden rozumný dôvod na to, aby pri vykonávaní obchodnej zákazky poskytoval pre žalobcu akékoľvek služby bez nároku na odplatu. Svedok V. K. uviedol, že žalovaný na plnenie diela voči investorovi žeriav nepotreboval, pričom mal vedomosť o tom, že žalobcovi sa žeriav bude „fakturovať tak, ako aj iným obchodným partnerom“ žalovaného. Žalobca služby žalovaného prijal a neposkytol za ne žiadne plnenie, čím vzniklo na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie, vydania ktorého sa žalovaný domáha. Kolaudačné rozhodnutie slúži len ako dôkaz, že dielo bolo ako celok dokončené. Bez ďalšieho však nemôže byť dôkazom riadne splnených zmluvných záväzkov žalobcu. Ak aj žalobca tvrdí, že „niektoré práce, ako povlakové krytiny, izolácie tepelné, konštrukcie tesárske, konštrukcie klampiarske, konštrukcie stolárske, nebolo možné vykonať tak, ako boli uvedené v zmluve o dielo“, tak túto obranu považoval žalovaný za účelovú. Žalobca pred podpisom zmluvy mal povinnosť sa oboznámiť s rozsahom a špecifikami diela a súvisiacou projektovou dokumentáciou. Voľba žalobcu ako zhotoviteľa bola výsledkom súťaže, v ktorej žalobca proklamoval, že je schopný vykonať dielo tak, ako sa následne zmluvne zaviazal. Žalobca však dielo nebol spôsobilý vykonať a meškal s dohodnutými termínmi. Žalovaný navrhol okresnému súdu vykonať viaceré dôkazy, ktoré by potvrdili jeho obranu, a to oboznámiť sa s obsahom stavebných denníkov, súpismi odsúhlasených prác, cenovou ponukou, ako aj výsluchom svedka, ktorý na stavbe diela vykonával pozíciu stavebného dozoru. Napriek týmto dôkazom, ktoré boli podstatné, okresný súd ich nevykonal. Žalovaný zdôraznil, že vznikol mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie na strane žalobcu a nesúhlasil s vyhodnotením, ktoré vo vzťahu k zmluvnej pokute uskutočnil okresný súd. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôkazy neposúdil vo vzájomnej súvislosti a nekriticky si osvojil argumentáciu žalobcu. Žalovaný zotrval na návrhu zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie.
18. K vyjadreniam žalovaného zaslal vyjadrenie žalobca v podaní zo dňa 19. novembra 2018 a zo dňa 14. januára 2019. V týchto vyjadreniach žalobca zotrval na doterajších argumentoch a stanoviskách. Pokiaľ žalovaný poukázal na ust. § 539 ods. 1 a ods. 3 Obchodného zákonníka, tak žalobca mal za to, že žalovaný prvýkrát túto obranu uviedol až v odvolacom konaní, čo je neprípustné vzhľadom k ust. § 366 CSP. Z dôvodu, že žalovaný prevzal záväzok o tom, že zabezpečí žeriav, vývoz materiálu a dopravu pracovníkov, tak žalobca znížil cenu diela. O pravdivosti tvrdení žalobcu svedčí to, že žalobca žalovanému na dané práce nevystavil objednávky, zo strany žalovaného žalobca neobdržal žiadnu cenovú ponuku a žalobca faktúry za žeriav, vývoz materiálu, dopravu pracovníkov žalobcu vracal žalovanému späť ako neoprávnene vystavené. Práce žeriavom, vývoz materiálu, dopravu pracovníkov nemal zabezpečovať žalobca, keď tieto položky ani neboli nacenené v prílohe k zmluve o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Zo svedeckej výpovede p. X. vyplýva, že žeriav mal zabezpečovať žalovaný. Žalobca dielo zrealizoval, odovzdal žalovanému ku dňu 22.12.2015, a preto mal právo na vystavenie konečnej faktúry v zmysle bodu 9.2. zmluvy o dielo. Z vyjadrení žalovaného nie je zrejmé, v čom mal byť žalobca nespôsobilý vykonať dielo. Niektoré práce, a to povlakové krytiny, izolácie tepelné, konštrukcie tesárske, konštrukcie klampiarske, konštrukcie stolárske nebolo možné vykonať tak, ako boli uvedené v zmluve o dielo, avšak z dôvodov na strane žalovaného, pretože žalovaný dňa 02.04.2014 predložil žalobcovi projekt pre stavebné povolenie z roku 2004, v predloženom projekte bola nedostatočná rozpracovanosť, nedostatočné podrobnosti projektu a z tohto vyplývajúce nezrovnalosti pri návrhu samotnej oceľovej konštrukcie. Termín plnenia diela nebolo možné splniť, avšak nie z dôvodov na strane žalobcu, ale na strane žalovaného, pretože tento stavenisko odovzdal žalobcovi až dňa 08.07.2015, čo potvrdil aj žalovaný v odpore. Čas pre zhotovenie diela, a to 9 mesiacov, vyplýva priamo zo zmluvy o dielo, pretože začiatkom plnenia bol október 2014 a koniec plnenia bol jún 2015. Žalobca predložil Preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 17.12.2015 medzi SHMÚ a žalovaným, ktorým žalovaný odovzdal SHMÚ dielo dňa 17.12.2015 a v tomto preberacom protokole sa uvádza, že stavebné práce boli zrealizované podľa zmluvy o dielo a dohôd v zmysle zápisov z kontrolných dní v dobrej kvalite a termíne. Žalobca bol schopný odovzdať dielo v rozsahu a v lehote dohodnutej v zmluve o dielo za podmienky, že by žalovaný zabezpečil stavebnú pripravenosť stavby riadne a včas, a že by predložil projekt pre realizáciu stavby, čo však žalovaný neurobil. To, že dielo bolo žalobcom vykonané a žalovanému odovzdané ku dňu 22.12.2015, potvrdzuje aj listinný dôkaz, a to kolaudačné rozhodnutie. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca dielo doteraz nedokončil sú preto nepravdivé a vyvrátené práve listinným dôkazom - kolaudačným rozhodnutím. Ak aj konkrétny termín odovzdania staveniska nebol v zmluve o dielo dohodnutý, je nelogické, ak objednávateľ odovzdá stavenisko po dátume, ktorý bol uvedený v zmluve o dielo ako termín ukončenia diela, t.j. v danom prípade po dátume 30. júna 2015, aby zhotoviteľ dielo v termíne dohodnutom v zmluve vykonal. Bez odovzdania staveniska nemôže žalobca realizovať a dokončiť dielo, t.j. že pre svoje plnenie nemal vytvorené podmienky zo strany žalovaného. K tomu, aby žalobca mohol dielo realizovať, bolo potrebné, aby žalovaný pripravil a vybudoval základy. Žalovaný však odovzdal stavenisko žalobcovi až 08.07.2015. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanému s oneskoreným odovzdaním diela žalobcom nevznikla žiadna škoda, a preto uplatnenie zmluvnej pokuty žalovaným je výkonom práva, ktorý v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nemôže požívať právnu - súdnu ochranu. Ak by dielo nebolo riadne ukončené a vykonané, tak by ani nemohlo byť vydané kolaudačné rozhodnutie. Stavba musela byť ku kolaudácii stavebne dokončená, inak by nebolo možné takéto kolaudačné rozhodnutie vydať, a preto akékoľvek tvrdenia žalovaného o „provizórnom“ zakrytí strechy považoval žalobca za účelové. Zo strany SHMÚ ako hlavného investora bola žalovanému vyplatená celá cena diela, na ktorej sa žalovaný so SHMÚ dohodol. Žalovaný mal zaplatené od SHMÚ za celé dielo, boli mu zaplatené aj práce za žeriav, za vývoz materiálu a pracovníkov žalobcu na stavenisko, keďže tieto práce mal zabezpečovať žalovaný a boli zahrnuté aj v zmluve o dielo medzi žalovaným a SHMÚ. Žalovanému nárok na zmluvnú pokutu nevznikol. Žalobca zotrval na návrhu potvrdenia rozsudku okresného súdu.
19. Vo vyjadrení zo dňa 14. januára 2019 žalobca zdôraznil, že medzi účastníkmi konania neexistovala dohoda o poskytnutí služieb za odplatu. Žalobca popieral tvrdenia žalovaného v celom rozsahu. Žalobca žalovanému na dané práce ohľadne zabezpečenia žeriavu, vývozu materiálu a dopravy pracovníkov nevystavil objednávku, zo strany žalovaného žalobca neobdržal ani žiadnu cenovú ponuku a faktúry za žeriav, vývoz materiálov, dopravu pracovníkov žalobcu vracal žalovanému späť ako neoprávnene vystavené. Podľa svedeckej výpovede p. X., žeriav mal zabezpečiť žalovaný. Žalobca sa stotožnil so záverom okresného súdu v tom, že žeriav a doprava pracovníkov bola žalovaným poskytnutá vrátane aj s vývozom materiálu dobrovoľne a vedome, a preto neprichádza do úvahy to, že by na strane žalobcu
vzniklo bezdôvodné obohatenie. Aj vo vyjadrení zo dňa 14. januára 2019 žalobca zotrval na doterajších svojich vyjadreniach.
20. Postupom okresného súdu boli tieto vyjadrenia žalobcu doručené zástupcom žalovaného.
21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/123/2019-569 zo dňa 23.09.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.11.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
23. Krajský súd za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), v medziach podaných odvolacích dôvodov žalovaného, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, pretože odvolací súd nezistil dôvody na doplnenie, prípadne zopakovanie dokazovania vykonaného pred okresným súdom. Podľa názoru krajského súdu dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie bolo v potrebnom a požadovanom rozsahu, nevyhnutnom tak na posúdenie žalobcovho nároku, ako aj na vyhodnotenie prostriedkov procesnej obrany žalovaného.
24. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného, ako aj následným vyjadreniam žalovaného považuje za potrebné zvýrazniť to, že podstatné a určujúce boli odvolacie dôvody žalovaného, ktoré boli vyjadrené v podanom odvolaní zo dňa 09.07.2018. Pokiaľ v následných vyjadreniach boli uvádzané zo strany žalovaného námietky, ktoré naviac neodzneli pred súdom prvej inštancie a nepremietli sa ani v zákonnej odvolacej lehote v podanom odvolaní žalovaného zo dňa 09.07.2018, tak potom tieto nemohli predstavovať ani reálny základ k posudzovaniu napadnutého rozsudku okresného súdu, ak rozsah a dôvody odvolania sú pre krajský súd ako súd odvolací zaväzujúce, len ak odzneli do uplynutia lehoty na podanie odvolania a nepredstavujú novoty v odvolacom konaní, v zmysle ust. § 366 CSP, pre ktoré ani nebol preukázaný žiaden z taxatívnych dôvodov vyplývajúci z písm. a) až d) ust. § 366 CSP, pre ktorý by mal krajský súd k takýmto prihliadať. Z uvedeného preto základom pre konanie odvolacieho súdu bol rozsah a dôvody odvolania obsiahnuté v podaní zo dňa 09.07.2018.
25. K rozsahu vykonaného dokazovania sa krajský súd stotožňuje s postupom okresného súdu, ktorý zamietol návrhy žalovaného na ďalšie dokazovanie, pretože v dostatočnom rozsahu bol zistený dôkazný stav v danej sporovej veci tak pre posúdenie žalobcovho nároku, ako aj obrany v rovine kompenzačnej námietky uplatnenej žalovaným. Rovnako má krajský súd za to, že súd prvej inštancie správne zhodnocoval dôkazy vykonané pred ním vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti žalobcovho nároku. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalovaného, že by závery k dôvodnosti žalobcovho nároku nevyplývali z dôkazov vykonaných pred okresným súdom. Nebol namieste ani odvolací dôvod žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, keďže tento súd vyjadril skutkové závery, ako aj právne zhodnotenie danej sporovej právnej veci. V každej vyvolanej sporovej právnej veci je potrebné, aby vykonané dôkazy boli posúdené v logických súvislostiach s tým, čo vyšlo v danej veci najavo, a to bolo zo strany okresného súdu aj uskutočnené. Ďalej k spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných pred okresným súdom považuje krajský súd za potrebné uviesť, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá sporová strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Opätovne uvádza krajský súd, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci.
26. Dokazovanie je procesný postup súdu upravený procesno-právnym predpisom, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd ustaľuje skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 256/2012). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu. Procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na procesné úkony strany sporu primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (IV. ÚS 329/04). Uvedené vyplýva priamo z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/2004 zo dňa 27. októbra 2004, podľa ktorého ... „Ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň sa poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ... „Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.
27. K dostatočnosti rozsahu vykonaného dokazovania, v spojení aj s neakceptovaním návrhu žalovaného pred súdom prvej inštancie o doplnení dokazovania a o správnosti postupu okresného súdu a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajského súdu sa poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, z ktorého vyplýva charakter a význam dokazovania v súdnom konaní s tým, že pokiaľ okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania, tak táto skutočnosť sama o sebe nemôže viesť k záveru o porušení práva sporovej strany, ak záver okresného súdu v napadnutom rozsudku o nevykonaní dôkazov bol zdôvodnený a súčasne jeho záveru o nevykonaní dôkazov navrhnutých žalovaným predchádzala racionálna úvaha tohto okresného súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania. Treba zdôrazniť, že v konečnom dôsledku je to súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených, navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná (§ 185 ods. 1 CSP).
28. Pre posúdenie žalobcovho nároku o zaplatenie ceny diela a obrany žalovaného v rovine kompenzačnej námietky bolo potrebné primárne prihliadnuť k zmluvnému vzťahu, ktorý bol kreovaný medzi žalobcom a žalovaným, vo väzbe aj k rozsahu vykonaných dôkazov pred okresným súdom. Krajský súd má za to, že aj z logických súvislostí vyplýva, že ak žalobcov nárok by tu nebol daný, čo do základu a výšky ako nárok opodstatnený, tak potom by ani nebolo racionálneho dôvodu pre uplatňovanú obranu žalovaným, ktorá spočívala v kompenzačnej námietke proti žalobcovmu nároku.
29. Nárok žalobcu bol uplatňovaný na základe uzavretej Zmluvy o dielo č. 1/KH/-214, v ktorej zmluve vystupoval žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ (ďalej len „zmluva o dielo“). Dielo sa týkalo stavby: Veža meteorologického rádiolokátora Kubínska hoľa. Nárok vyplynul z faktúry č. 20150050 na 23.136,40 Eur, z faktúry č. 20160078 na 65.454,41 Eur, celkom 88.590,81 Eur, ku ktorej istite žalobca uplatnil aj úroky z omeškania 913,78 Eur, t.j. celkom požadovaná pohľadávka žalobcom voči žalovanému prestavovala 89.504,59 Eur, vrátane aj uplatneného úroku z omeškania zo sumy 23.136,40 Eur od 05.07.2015 do zaplatenia a zo sumy 65.454,41 Eur od 30.07.2016 do zaplatenia. Nebol namieste odvolací dôvod žalovaného v tom, že mu nebol zrejmý žalobcom požadovaný a vyčíslený úrok z omeškania vo výške 913,78 Eur, keďže spôsob vyčíslenia týchto úrokov z omeškania, ako aj ich obdobie v špecifikácii, nepochybne vyplynulo z podanej žaloby žalobcu zo dňa 21. marca 2017, ktorá bola žalovanému doručená v zmysle doručenky na č.l. 51 spisu dňa 31.05.2017. Podľa zmluvy o dielo, s odkazom na čl. XII. bod 12.2 zmluvy o dielo bol dohodnutý pre prípad omeškania úrok z omeškania vo
výške 0,05% z ceny neuhradenej faktúry za každý, aj začatý deň omeškania platby jednotlivých faktúr, čo žalobca v žalobe vyčíslil, a to:
- úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 60.000 Eur od dňa 05.07.2015 do 15.07.2015, t.j. suma 330 Eur;
- úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 10.000 Eur od dňa 05.07.2015 do 27.07.2015, t.j. suma 115 Eur;
- úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 20.000 Eur od dňa 05.07.2015 do 17.08.2015, t.j. suma 440 Eur;
- úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 728,52 Eur od dňa 05.07.2015 do 21.09.2015, t.j. suma 28,78 Eur; úrok z omeškania tak predstavoval sumu celkom 913,78 Eur, ktorá sa stala predmetom súdneho konania.
30. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania, obsahu uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobca svoj záväzok vykonať zmluvne dohodnuté dielo splnil. Toto dielo aj bolo odovzdané žalovanému, keďže žalovaný mal umožnenú dispozíciu, nakladanie s týmto dielom zhotoveným žalobcom, pokiaľ aj odovzdanie diela vykonaného žalobcom sa stalo predmetom splnenia zmluvného záväzku žalovaným voči jeho zmluvnému partnerovi - investorovi Slovenský hydrometeorologický ústav (ďalej len „SHMÚ“), ktorý žalovanému zaplatil dielo, aj tú časť zmluvného plnenia realizovaného žalobcom.
31. K týmto záverom krajského súdu, ktoré sú v zhode so záverom okresného súdu o tom, že žalobca má splnený predpoklad nielen zmluvný, ale aj zákonný na uplatnenú cenu diela, je potrebné poukázať na čl. IV. bodu 4.1, 4.2 zmluvy o dielo, z ktorej vyplynulo, že ...„doba plnenia predmetu zmluvy podľa čl. III. Je: Začiatok doby plnenia: Október/2014
Koniec doby plnenia: 30.6.2015
Termín plnenia diela sa predlžuje o čas, počas ktorého nemohol zhotoviteľ vykonávať dielo kvôli prekážkam na strane objednávateľa“. V čl. X. uzavretej zmluvy o dielo bolo dohodnuté splnenie záväzkov zhotoviteľa, a to žalobcu a odovzdanie a prevzatie diela. Z preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce „Veža meteorologického rádiolokátora Kubínska hoľa“, kde je ako zhotoviteľ uvedený žalovaný vo vzťahu k svojmu zmluvnému partnerovi SHMÚ Bratislava (č.l. 306 a 307), vyplýva ukončenie preberacieho konania dňa 17.12.2015 s konštatovaním, že stavebné práce podľa zmluvy o dielo a dohôd v zmysle zápisov z kontrolných dní boli realizované v dobrej kvalite a v termíne. Z Rozhodnutia Mesta Dolný Kubín, Číslo: 9316/2015/685TS2/A10 zo dňa 28.12.2015 (č.l. 72 - 74 spisu) vyplýva, že bolo vydané povolenie na užívanie stavby „Veža meteorologického rádiolokátora Kubínska hoľa a elektrická prípojka“ stavebníkovi SHMÚ Bratislava, s odôvodnením, že stavba bola uskutočnená v súlade s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, v konaní o zmene stavby pred dokončením a boli dodržané podmienky stavebného povolenia a podmienky určené v územnom rozhodnutí. Bola tu previazanosť zmluvných vzťahov, t.j. medzi žalobcom a žalovaným podľa zmluvy o dielo, v zmysle ktorej žalobca realizoval dielo pre stavbu „Veža meteorologického rádiolokátora Kubínska hoľa“ podľa predmetu plnenia vyjadreného v čl. III. zmluvy o dielo so záväzkovým vzťahom žalovaného voči hlavnému investorovi SHMÚ Bratislava. S odkazom k listinným dôkazom, k Preberaciemu protokolu zo dňa 14.12.2015 a ku Kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 28.12.2015, keď súčasťou týchto konaní sa stal aj zmluvný záväzok žalobcu ako zhotoviteľa, ktorý bol plnený voči žalovanému ako objednávateľovi podľa uzavretej zmluvy o dielo, bolo namieste konštatovať, že bola splnená zmluvná, ako aj zákonná podmienka pre cenu diela, uplatnenú žalobcom z titulu vykonania diela a odovzdania žalovanému. Z logických súvislostí vyplýva, že pokiaľ by nebolo žalobcom odovzdané jeho zmluvné dielo žalovanému, tak následne by nebolo možné, aby žalovaný vo vzťahu k svojmu zmluvnému partnerovi plnil svoj záväzok, súčasťou ktorého bol aj zmluvný záväzok žalobcu voči žalovanému. Vzhľadom k týmto dôkazom a k previazanosti zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, žalovaným a jeho zmluvným partnerom, potom jedným z dôkazov o tom, že dielo žalobca vykonal, bolo aj kolaudačné rozhodnutie v spojení s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania, za stavu, keď žalobca vyzýval žalovaného na prevzatie diela zápisnične, k čomu žalovaný nepristúpil, ktorú skutočnosť však nemožno vyložiť na ujmu splatných nárokov žalobcu z titulu ceny zmluvného diela.
32. K tomuto záveru krajského súdu, ktorý je v zhode aj so zaujatím stanoviska okresným súdom, je potrebné poukázať aj na to, že žalobca vyzýval žalovaného na prevzatie diela, konkrétne výzvou zo dňa 07.06.2016, avšak k takémuto spôsobu odovzdania a prevzatia diela žalovaný nepristúpil. V podaní zo dňa 06.10.2016 (č.l. 64 spisu) sa žalovaný vyjadril, že nepodpíše preberací protokol o odovzdaní diela z dôvodu, keď na doklade je uvedený nepravdivý údaj o konečnom ukončení s dátumom realizácie predmetného diela. Vzhľadom k danému postupu, pokiaľ žalobca vyzýval aj na protokolárne odovzdanie a prevzatie diela, k čomu žalovaný nepristúpil, ktorý postup žalovaného nebol dôvodný s ohľadom k vyššie uvedeným záverom, tak potom absencia preberacieho protokolu medzi žalobcom a žalovaným nemôže zasiahnuť do opodstatneného nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Tým obrana žalovaného o tom, že dielo nebolo zápisnične medzi žalobcom a žalovaným odovzdané a prevzaté, nebola ani zo strany odvolacieho súdu akceptovaná. Ak žalobcovi vznikol nárok na cenu diela, ktorý nebol žalovaným uhradený, tak nastalo omeškanie žalovaného so splnením zmluvného záväzku zaplatiť cenu diela. Bol správny tak skutkovo aj právne postup okresného súdu, ak žalobe žalobcu vyhovel spolu aj s požadovaným príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania. Krajský súd k splneniu záväzku žalobcom zmluvne dielo vykonať a odovzdať žalovanému, podporne poukazuje aj na ust. § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným. Uvedené v danej sporovej právnej veci nastalo vzhľadom k tomu, keď zmluvný záväzok, ktorý žalobca splnil voči žalovanému, sa tento stal predmetom plnenia a odovzdania žalovaným svojmu zmluvnému partnerovi - investorovi SHMÚ Bratislava. Krajský súd uvedené vyjadril len podporne, keďže základ pre konštatovanie opodstatnenosti žalobcovho nároku vychádza z vyššie uvedených zhodnotení a dôkazov vykonaných pred okresným súdom.
33. V ďalšom krajský súd na základe podaného odvolania žalovaným sa zaoberal závermi okresného súdu vo vzťahu k uplatnenej kompenzačnej námietke žalovaným v rozsahu 49.123,86 Eur, v ktorej bola zahrnutá zmluvná pokuta z titulu žalovaným tvrdeného omeškania žalobcu s vykonaním diela a náklady, u ktorých žalovaný tvrdil, že boli vynaložené za žalobcu, a to za poskytnutie žeriavu a zabezpečovanie dopravy pracovníkov žalobcu. Podľa žalovaného náklady si mal v zmysle dohody hradiť žalobca. Krajský súd má za to, ako aj súd prvej inštancie, že táto žalovaným uplatnená kompenzačná námietka nebola preukázaná. Žalovanému nevznikol nárok na zmluvnú pokutu a súčasne nepreukázal ani dohodu so žalobcom v tom, že by náklady na žeriav a prepravu pracovníkov žalobcu mal hradiť žalobca.
34. Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute žalovaným za omeškanie žalobcu so zhotovením diela, okresný súd vyjadril závery v odseku 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie uviedol, že ak bol žalovaný v omeškaní so splnením svojho záväzku, a to prevziať dielo od žalobcu, tak potom nemohol uplatňovať voči žalobcovi zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním diela. Krajský súd je názoru, čo vyvodil na základe výsledkov vykonaného dokazovania aj okresný súd, že žalobca ako zhotoviteľ diela nemôže byť v omeškaní s jeho vykonaním a odovzdaním po tú dobu, po ktorú trvalo omeškanie na strane žalovaného ako objednávateľa, a to v rovine odovzdania staveniska žalobcovi, čo bola nevyhnutná podmienka k začatiu vykonávania diela žalobcom. V samotnej zmluve o dielo žalobca a žalovaný v čl. IV. bodu 4.2 dohodli, že termín plnenia diela sa predlžuje o čas, počas ktorého nemohol zhotoviteľ vykonávať dielo kvôli prekážkam na strane objednávateľa - žalovaného. V tomto čl. IV. bodu 4.2 zmluvy o dielo zmluvné strany dohodli podmienku, ktorá ak nastane, tak dochádza k predĺženiu termínu plnenia diela. Okresný súd na základe logického zdôvodnenia uviedol, že ak bol v zmluve o dielo dohodnutý začiatok doby plnenia október 2014 a koniec doby plnenia do 30.06.2015, tak bolo zrejmé, že dohodnutý čas realizácie diela žalobcom pre žalovaného bol 9 mesiacov. Doba realizácie diela žalobcom pre žalovaného, a to v dĺžke 9 mesiacov aj podľa záveru krajského súdu vyplýva priamo zo zmluvy o dielo. Tomuto zhodnoteniu zo strany okresného súdu nemožno nič vytknúť. Je nepochybné, že omeškaním nie je stav, ak zmluvná strana nemohla plniť pre omeškanie druhej zmluvnej strany (§ 365 ods. 4 Obchodného zákonníka).
35. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že žalobcovi bolo odovzdané stavenisko dňa 08.07.2015, z čoho nevyhnutne vyplýva, že nemohol byť žalobcom dodržaný termín plnenia diela do 30.06.2015. V odpore zo dňa 08.06.2017 (č.l. 53 - 54 spisu) žalovaný potvrdil, že stavenisko bolo žalobcovi odovzdané až dňa 08.07.2015. Rovnako aj v Zázname z kontrolného dňa na stavbe „Veža meteorologického rádiolokátora Kubínska hoľa“ zo dňa 27.08.2015 (č.l. 239 - 240 spisu) sa konštatuje, že stavebná pripravenosť bola zhotoviteľovi odovzdaná dňa 08.07.2015. Termín plnenia diela sa tak nevyhnutne
predĺžil o čas, po ktorý nemohol žalobca ako zhotoviteľ vykonávať dielo kvôli prekážkam na strane žalovaného ako objednávateľa. Nebolo preukázané, že nastalo omeškanie žalobcu so zhotovením diela, za ktoré v rámci kompenzačnej námietky žalovaný uplatňoval zmluvnú pokutu, a to s odkazom na časové súvislosti, odovzdanie staveniska žalobcovi 08. júla 2015, z ktorého titulu nemohol dodržať termín plnenia do 30.06.2015 pri zmluvne vymedzenom čase realizácie diela žalobcom žalovanému 9 mesiacov. Ďalej krajský súd poukazuje na listinné dôkazy - Kolaudačné rozhodnutie zo dňa 28.12.2015, Protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 14.12.2015 o zrealizovaní diela včetne zmluvnej zákazky žalobcom už v mesiaci december 2015. Krajský súd má za to, že termín plnenia diela sa zákonite a nevyhnutne predĺžil o čas, po ktorý žalobca ako zhotoviteľ nemohol vykonávať dielo kvôli prekážkam na strane žalovaného ako objednávateľa, z ktorého dôvodu nemohlo nastať omeškanie žalobcu s plnením diela, preto nebol tu daný zmluvný, ani zákonný podklad pre žalovaným uplatnenú kompenzačnú námietku v rovine zmluvnej pokuty.
36. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalovaného, že okresný súd v súvislosti s moderáciou zmluvnej pokuty nemohol postupovať tak, že v celosti nepriznal zmluvnú pokutu žalovanému. V danej veci okresný súd neuplatňoval zákonné moderačné právo, ale skonštatoval, že neboli splnené podmienky pre zmluvnú pokutu uplatnenú žalovaným, ak žalovaný ako veriteľ sa dostal do omeškania so splnením svojho záväzku, a to aj v rovine (ne)prevzatia diela od žalobcu. Okresný súd mal za to, že ak sa omeškal žalovaný s prevzatím diela od žalobcu a rovnako sa omeškal aj so zaplatením ceny diela žalobcovi, tak nie je namieste, aby bola uplatňovaná zmluvná pokuta žalovaným za omeškanie s vykonaním diela žalobcom, ktoré omeškanie tu vzhľadom k uvedeným zhodnoteniam okresného súdu a krajského súdu nenastalo. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalovaného v tom, že je potrebné zobrať do úvahy z uzavretej zmluvy o dielo len jeden termín, a to koniec doby plnenia 30.06.2015. Tento termín doby plnenia diela nadväzuje na začiatok doby plnenia uvedený ako október 2014, ktoré termínové vymedzenia je nevyhnutné, aby boli brané do úvahy. Začiatok a koniec doby plnenia vymedzuje dobu realizácie diela vzhľadom na dohodnutý predmet plnenia, a tým bolo nevyhnutné túto dobu zobrať do úvahy, keďže bola vyjadrená samotnými zmluvnými stranami, a to žalobcom a žalovaným. Krajský súd k uplatnenej zmluvnej pokute žalovaným ako časť kompenzačnej námietky dodáva, že nebol preukázaný základný zákonný, ako aj zmluvne dohodnutý predpoklad, a to omeškanie žalobcu. Ak žalobca mohol začať zmluvne dohodnuté dielo vykonávať až po 08.07.2015 z titulu odovzdania staveniska žalovaným žalobcovi, tak logicky nemohol žalobca ukončiť dielo v termíne plnenia do 30.06.2015. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania nebolo možné konštatovať omeškanie žalobcu, a tým ani následok zmluvnej pokuty uplatnenej žalovaným, pre ktorú sa vyžaduje porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom.
37. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý sa týkal popisu prác, ktoré žalobca nevykonal, a to povlakové krytiny, izolácie tepelné, konštrukcie tesárske, konštrukcie klampiarske, konštrukcie stolárske, krajský súd uvádza, že žalovaný v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom nepreukázal, že by zo strany žalobcu došlo k účtovaniu prác, ktoré nevykonal.
38. Odvolacím dôvodom žalovaný poukázal podľa neho na nesprávnosť postupu a záverov okresného súdu, ktorý neakceptoval kompenzačnú námietku žalovaného, spočívajúcu vo vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, pokiaľ žalovaný poskytol žalobcovi žeriav v súvislosti s vykonávaním diela žalobcom a zabezpečoval prepravu pracovníkov žalobcu. Vo vzniknutých nákladoch žalovaný mal za to, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, ktoré v rámci kompenzačnej námietky žalovaný uplatnil voči žalobcovi. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobca tieto náklady na poskytnutie žeriavu, zabezpečenia dopravy pracovníkov žalobcu na stavbu akceptoval, čo vyplýva z listu zo dňa 18.03.2016 (č.l. 66 spisu). S týmito odvolacími dôvodmi žalovaného sa krajský súd nestotožňuje. Tak, ako správne uviedol okresný súd v odseku 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti týchto nákladov ako uplatnenej kompenzačnej námietky žalovaným, žalovaný nepreukázal, o aký druh bezdôvodného obohatenia má sa jednať, ktoré mal získať žalobca vzhľadom k vymedzeniu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bezdôvodným obohatením má byť majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Oproti tomu tu bola obrana a tvrdenie žalovaného, že mala byť uzavretá dohoda o odplatnosti poskytnutia takýchto činností, a to poskytnutia žeriavu, prepravy pracovníkov žalobcu. Je zrejmé, že ak žalovaný tvrdí obranu o dohodnutej odplatnosti, ktorá z výsledkov vykonaného dokazovania nebola preukázaná, tak potom sa nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ žalovaný na rozdiel od žalobcu tvrdil, že
bola uzavretá dohoda medzi žalovaným a žalobcom o fakturovaní, resp. o odplatnosti týchto činností, poskytnutí žeriava a prepravy pracovníkov, tak bol povinný takúto dohodu preukázať. To, že takáto ním tvrdená dohoda bola uzavretá, žalovaný nepreukázal, a to dohodu o rozsahu poskytnutých činností, o výške ceny, prípadne spôsobu určenia odplatnosti. Ak žalovaný uplatňoval kompenzačnú námietku, tak dôkazné bremeno na jej preukázanie bolo na žalovanom, čo sa mu nepodarilo.
39. Nie je možné s úspechom odvolacím dôvodom uplatňovať tvrdené bezdôvodné obohatenie vo vynaložení nákladov žalovaným namiesto žalobcu a súčasne tvrdiť, že bola uzavretá medzi žalovaným a žalobcom dohoda o fakturovaní týchto činností, a to poskytnutia žeriavu, prepravy pracovníkov žalobcu. Tvrdenia o uzavretej dohode o odplatnosti vychádzajú z tvrdení o zmluvnom základe fakturovania, čo je odlišný stav oproti bezdôvodnému obohateniu, u ktorého je naopak absencia zmluvného základu. Predsa, odvolacím dôvodom namietané bezdôvodné obohatenie vychádza z neexistencie zmluvného vzťahu oproti tvrdeniam o fakturovaní nákladov na základe dohodnutej odplatnosti medzi žalovaným a žalobcom, ktorá dohoda nebola žalovaným preukázaná a ktoré tvrdenie vychádza z existencie poukazovanej dohody, resp. zmluvy. Je nepochybné, že odvolaním namietané bezdôvodné obohatenie, za súčasného tvrdenia uzavretia dohody o odplatnosti účtovania nákladov žalovaným vychádzajú z rozdielneho skutkovo-právneho základu, t.j. bezdôvodné obohatenie z neexistencie zmluvy, resp. dohody a tvrdená odplatnosť fakturovania z tvrdenej existencie zmluvy, dohody medzi žalobcom a žalovaným, ktoré uzavretie nebolo preukázané. Pre žalovaným tvrdenú dohodu o odplatnosti, ktorú mal uzavrieť so žalobcom, nesvedčil žiaden z listinných dôkazov. Nebola vystavená žiadna objednávka na žeriav, na práce, na prepravu pracovníkov, nebola preukázaná žiadna cenová dohoda.
40. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že boli protichodné tvrdenia žalobcu a žalovaného, ako aj vypočutých svedkov o fakturovaní, resp. nefakturovaní žeriavu, prepravy pracovníkov. Pri existencii tejto protichodnosti svedeckých výpovedí, tvrdení žalobcu a žalovaného je potrebné zdôrazniť dôkazné bremeno, ktoré mal žalovaný, ak uplatnil takúto kompenzačnú námietku. Mal preukázať, čo sa mu nepodarilo, ak tvrdil odplatnosť dohody, dohodu o cene, prípadne spôsob jej určenia. Žalobca tvrdil, že cenu diela znížil práve z titulu, že žalovaný bude zabezpečovať práce žeriavom, prepravu pracovníkov, oproti čomu boli tvrdenia žalovaného o odplatnom fakturovaní týchto činností. K listu zo dňa 18.03.2016 (č.l. 66 spisu) krajský súd uvádza, že zo strany žalobcu išlo o návrh na finančné vysporiadanie, ktorý návrh bol podmienený akceptáciou žalovaného, ku ktorej ak nedošlo, tak nemožno na tento list žalobcu nazerať tak, ako sa toho domáhal v odvolaní žalovaný, že okresný súd mal uznať nárok žalovaného uplatnený v rámci kompenzačnej námietky. Pokiaľ ide o zabezpečenie mechanizmov a dopravy pracovníkov na dielo, resp. miesto vykonávania diela, z dokazovania nevyplynulo, že by malo ísť o spoplatnenú službu, ktorá by bola objednaná žalobcom alebo zmluvne dohodnutá so žalovaným alebo poskytnutá cenová ponuka za tieto služby. Ak žalovaný nepreukázal svoju kompenzačnú námietku, tak potom bolo nevyhnutné vyvodiť skutkový záver, že túto časť služieb, a to poskytnutie stavebných mechanizmov a dopravu pracovníkov žalobcu na miesto výkonu diela mal zabezpečovať žalovaný, ktoré činnosti mal aj nacenené so svojim zmluvným partnerom a uhradené. Krajský súd uvádza, že svedecké výpovede, a to svedka Ing. K. X. a P. A. si odporovali. Svedok Ing. K. X. tvrdil dohodu o odplatnosti pri fakturovaní činností, resp. prác žeriavom a pri preprave pracovníkov, resp. zamestnancov žalobcu na miesto vykonávania diela. Z výpovede svedka P. A. vyplynula dohoda, podľa ktorej žeriav poskytne žalovaný na celé obdobie výstavby, ako aj, že mu nikto nehovoril o tom, že by sa malo za žeriav zaplatiť. Nebolo preto možné pri protichodnosti svedeckých výpovedí prijať záver o preukázaní odplatnosti dohody.
41. Na základe vyššie uvedených záverov potom ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý ak osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, bol rovnako potvrdený ako vecne správny výrok.
42. Krajský súd v úvodnej časti svojho rozsudku uviedol na strane žalovaného obidvoch zástupcov. Vychádzal z toho, že plnomocenstvo udelené žalovaným pôvodne JUDr. Petrovi Vevurkovi nezaniklo, keďže k prípadnému zániku nebola žalovaným doložená žiadna právna skutočnosť a súčasne žalovaný doložil Splnomocnenie zo dňa 18.9.2018 (č.l. 486 spisu) udelené ďalšiemu zástupcovi Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121. V zmysle ust. § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
Zo spisu nevyplynul zánik plnomocenstva pôvodne udeleného žalovaným JUDr. Petrovi Vevurkovi a súčasne bolo udelené plnomocenstvo aj zástupcovi Karkó, s.r.o., tak potom bolo podľa názoru krajského súdu namieste, aby v úvodnej časti rozsudku krajského súdu boli uvedení súčasne obidvaja zástupcovia žalovaného, keďže Civilný sporový poriadok nevylučuje u strany sporu súčasné zastúpenie viacerými advokátmi.
43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol voči žalovanému priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.