Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Cn-5-2024.pdf
PDF · 97.91 KB
No categories available
23Cn/5/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, so sídlom Jakubovo námestie 14, 813 48 Bratislava, IČO: 17 310 598, proti žalovanému: Obec Holumnica
- OÚ, so sídlom 32 Holumnica, 059 94 Holumnica, IČO: 00 326 186, o nesúhlase s postúpením veci, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Nesúhlas Okresného súdu Prešov s postúpením veci sp. zn. 21Cb/5/2024 z Okresného súdu Poprad, tam vedenej pod sp. zn. 23Cn/22/2023 je dôvodný.
II. Na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Okresný súd Poprad.
odôvodnenie:
1. Krajskému súdu v Prešove bola predložená vec na konanie o nesúhlase Okresného súdu Prešov s postúpením veci z Okresného súdu Poprad pracovisko Kežmarok. 2. Okresný súd Poprad dňa Okresný súd Poprad pracovisko Kežmarok dňa 21.12.2023 postúpil vec Okresnému súdu Prešov z dôvodu kauzálnej príslušnosti v obchodnoprávnych sporoch, keďže mal za to, že sa jedná o obchodnoprávny spor. Uviedol, že podľa ust. § 40 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. Zároveň poukázal na ust. § 21 a § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). 3. Okresný súd Prešov nesúhlasil s postúpením veci, nakoľko predmetom konania nie je obchodnoprávny vzťah a vzťah medzi subjektami v zmysle ust. § 261 Obchodného zákonníka. Uviedol, že v uvedenej veci je predmetom žaloba o zaplatenie 174,10 eur s príslušenstvom, ktorá bola podaná na Okresnom súde Poprad dňa 18.12.2023 a postúpená bola Okresnému súdu Prešov dňa 11.01.2024. Krajskému súdu v Prešove ako príslušnému súdu na rozhodnutie v zmysle ust. § 43 ods. 2 CSP postúpil vec z dôvodu, že žalobca so žalovaným medzi sebou nemali uzatvorený zmluvný vzťah, ktorý by bol výsledkom ich slobodnej vôle a následného konsenzu. Uviedol, že žalobca si svoj nárok odvádza priamo zo zákona (Autorský zákon), a teda vo veci nejde o vzťah upravený Obchodným zákonníkom a v prejednávanom spore tak absentuje obchodnoprávna kauza. V tejto súvislosti odkázal na ust. § 36. § 40, § 43 ods. 2 a § 12 ods. 1 a nasl. Civilného sporového poriadku.
4. Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd Okresnému súdu Poprad a Okresnému súdu Prešov, príslušný na rozhodnutie o príslušnosti (§ 43 ods. 2 CSP) skúmal, či nesúhlas s postúpením veci je dôvodný.
5. Podľa § 40 CSP znení účinnom do 31.05.2023, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
6. Podľa ust. § 40 CSP v znení účinnom do 30.06.2023, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí.
7. Podľa § 40 CSP v znení účinnom od 01.07.2023, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
8. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
9. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
10. Podľa § 43 ods. 3 CSP, právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované.
11. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
12. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
13. Podľa § 471c CSP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
14. Konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania a takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Civilný sporový poriadok upravuje a rozlišuje vecnú príslušnosť ( ust. § 12 CSP) miestnu príslušnosť (ust. § 13 až 21 CSP), funkčnú príslušnosť ( ust. § 34 až § 35 CSP) a kauzálnu príslušnosť ( ust. § 22 až § 33 CSP). Vecná príslušnosť určuje, ktorý súd je príslušný na konanie v prvej inštancii. V zásade platí, že a konanie v prvej inštancii sú príslušné okresné súdy. Výnimkou z tohto pravidla predstavuje konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa ust. § 31 CSP, v ktorých je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach v rámci obvodov týchto súdov. Miestna príslušnosť určuje, ktorý z vecne príslušných súdov je príslušný a rozhodnutie v konkrétnej veci, a to na základe zákonom ustanovených kritérií. Civilný sporový poriadok v rámci zákonných ustanovení upravuje všeobecnú miestnu príslušnosť a osobitnú miestnu príslušnosť, ktorá je buď daná a výber alebo výlučnú miestnu príslušnosť. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Ndob/2/2019, zo dňa 29.01..2019 uviedol, že „osobitná úprava kauzálnej príslušnosti v ust. § 22 až 33 CSP je úprava obsahujúca kritériá určenia príslušného súdu, ktoré s ohľadom na predmet konania určujú ako jediný oprávnený vo veci konať takto vymedzený súd aj pre prípad, že by bola inak založená podľa všeobecných ustanovení týkajúcich sa miestnej príslušnosti príslušnosť iného prvoinštančného súdu. Má tak povahu prioritnej voči všetkým ostatným do úvahy prichádzajúcim vymedzeniam príslušnosti.“ Následne Najvyšší súd SR tento názor doplnil v uznesení sp. zn. 2Ndob/23/2023 zo dňa 28.09.2023 pričom uviedol, že „kauzálna príslušnosť má tak povahu prioritnej voči všetkým do úvahy prichádzajúcim vymedzeniam príslušnosti. Z uvedeného vyplýva, že tak ako to vyplýva zo systematiky CSP je potrebné medzi uvedenými druhmi príslušnosti rozlišovať a nezamieňať či (účelovo) stotožňovať kauzálnu príslušnosť súdu s jeho vecnou príslušnosťou. Uvedený záver o potrebe rozlišovania medzi zákonom upravenými príslušnosťami je možné z obdobných dôvodov prijať aj v prípade úpravy miestnej a kauzálnej príslušnosti (nie je možné ich stotožňovať a zamieňať).“
15. Súd musí aj bez námietky svoju vecnú príslušnosť a kauzálnu príslušnosť skúmať počas celého konania. Túto príslušnosť skúmajú súdy ex offo., t.j. z úradnej povinnosti, pričom nie je potrebné vzniesť námietku nepríslušnosti. Civilný sporový poriadok v ust. § 40 výslovne ukladá súdu povinnosť skúmať aj bez námietky vecnú príslušnosť, kauzálnu a funkčnú príslušnosť počas celého konania. Ak súd postupom podľa ust. § 40 a 41 CSP zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. V zmysle vyššie citovaných ustanovení, žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu bola žaloba doručená. Ak súd ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti.
16. Súčasťou tzv. súdnej reformy vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku uskutočnenou jeho novelizáciou, zákonom č. 150/2022 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení zákona č. 398/2022 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola s účinnosťou od 01. júna 2023 nová právna úprava príslušnosti súdov na konanie v obchodnoprávnych sporoch, a to v prípade súdov prvej inštancie príslušnosti kauzálnej (§ 2 - Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch) a v prípade odvolacích súdov funkčnej príslušnosti odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch (§ 34 ods. 2 CSP). Ustanovenie § 34 ods. 2 CSP v texte pod jednotlivými písmenami a) až c) priamo odkazuje na určité ustanovenia § 22 (kauzálna príslušnosť pre obchodnoprávne spory) a § 23 (kauzálna príslušnosť pre zmenkové spory a šekové spory).
17. Vzhľadom na zákonný príkaz daný súdom ust. § 40 skúmať svoju vecnú, miestnu a kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu je potrebné sa prvotne zaoberať tým, ako zákonodarca vyriešil aplikabilitu CSP v novelizovanom znení s účinnosťou od 01.júúna.2023 ohľadom príslušnosti súdov prvej inštancie v konaniach o obchodnoprávnych sporoch začatých a právoplatne neskončených do 31.05.2023.
18. Prechodné ustanovenie § 471c CSP s účinnosťou od 01.júna 2023 zákonodarcom prijaté k novým úpravám tohto kódexu procesného práva, predstavuje ustanovenie intertemporálnej povahy ktorým sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy, teda vzájomný vzťah týchto úprav. Základným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti (novej) procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych konaní. Súd ani sporové strany nemajú hľadať procesný režim v spleti prechodných ustanovení, ale sústrediť sa na hmotnoprávnu podstatu veci [porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 1703].
19. Zmyslom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konanie začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (pozri nález z 2.4.2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018). „Podstatou okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení) čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu.“ (nález zo 4.júla 2017 sp. zn. III. ÚS 267/2017)
20. Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 5Ndob/5/2023 zo dňa uviedol, že „pre konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 zákonodarca v prechodnom ustanovení § 471c CSP výslovne určil, že sa majú dokončiť na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, ktoré ustanovenie a contrario teda nepokrýva funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov. Ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny režim týkal aj funkčnej a kauzálnej príslušnosti, vyjadril by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil v prechodnom ustanovení § 470 ods. 4 CSP (konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo).“
21. Nadriadený súd preto uvádza, že ak bol podľa predpisov účinných do 31.05.2023 na konanie v obchodnoprávnych sporoch vecne príslušný aj Okresný súd Poprad, zatiaľ čo s účinnosťou od 1.6.2023 je na konanie v obchodnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu v Prešove kauzálne príslušný Okresný súd Prešov a súčasne ustanovenie §471c CSP ako prechodné ustanovenie explicitne neupravilo, že konania začaté a právoplatne neskončené do 31.05.2023 sa dokončia na súde kauzálne príslušnom podľa predpisov účinných do 31.05.2023, potom je so zreteľom na princíp okamžitej použiteľnosti novej procesnej právnej úpravy na konanie v obchodnoprávnych sporoch začatých a právoplatne neskončených do 31.05.2023 pre obvod Krajského súdu v Prešove kauzálne príslušný Okresný súd Prešov v tých postúpených veciach, v ktorých nedošlo k otvoreniu pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
22. Vychádzajúc z vyššie spomínaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, jedným z cieľov súdnej reformy bola aj špecializácia súdov/sudcov, ktorá je v CSP explicitne zvýraznená novou úpravou kauzálnej príslušnosti súdov. Táto úprava stanovuje ktoré zo súdov vymedzených v ust. § 22 CSP konajú v obchodnoprávnych sporoch, a to s dôrazom na kauzu - právny charakter týchto sporov.
23. V danom spore o príslušnosť je však medzi súdmi prvej inštancie sporné posúdenie, či sa jedná alebo nejedná o obchodnoprávny spor.
24. Ustanovenie § 1 Obchodného zákonníka upravuje rozsah pôsobnosti Obchodného zákonníka. Pôsobnosťou Obchodného zákonníka rozumieme vymedzenie rozsahu spoločenských vzťahov, na ktoré sa aplikuje, teda spomínané ustanovenie bližšie špecifikuje oblasť, ktorou sa uvedený právny predpis zaoberá a ktoré oblasti a vzťahy upravuje. Obchodný zákonník predovšetkým upravuje postavenie podnikateľov, úpravu niektorých vzťahov, ktoré s podnikaním súvisia a úpravu obchodno-záväzkových vzťahov. Uvedené právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení uvedeného zákona, riešia sa podľa predpisov Občianskeho práva. . A ak tieto otázky nie je možné riešiť ani podľa predpisov občianskeho práva, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva Obchodný zákonník.
25. Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je vyjadrený v ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda tento je založený na zásade subsidiarity, čo značí, že Občiansky zákonník je všeobecným predpisom k Obchodnému zákonníku. To znamená, že ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, budú sa riešiť podľa predpisov Občianskeho práva.
26. Obchodný zákonník v III. časti s názvom Obchodné záväzkové vzťahy v ust. § 261 upravuje obchodné záväzkové vzťahy. V odseku 1 sa jedná o úpravu záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, že s prihliadnutím na všetky okolnosti sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Zákon stanovuje, že rozhodujúcou je povaha účastníkov pri vzniku záväzkových vzťahov. Následne v odseku 2 je rozsah pôsobnosti obchodného zákonníka rozšírený aj na záväzkové vzťahy vzniknuté medzi podnikateľom a subjektom verejného práva, pričom musí platiť, že sa tieto vzťahy týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky.
27. Základným kritériom pre uplatnenie režimu Obchodného zákonníka pri úprave záväzkových vzťahov j kritérium subjektu. Splnenie podmienky zákonom ustanoveného „statusu“ subjektu je vyžadované na obidvoch stranách právneho vzťahu- Primárny subjektom záväzkových vzťahov je podnikateľ. Kto je podnikateľom Obchodný zákonník v rámci svojich ustanovení vymedzuje § 2 ods. 2 a v ust. § 23 pre zahraničné osoby. Primárnym subjektom v obchodných záväzkových vzťahov je podnikateľ, sekundárnym subjektom je subjekt verejného práva, terciárnym aj iná entita v prípade voľby obchodného zákonníka (§ 262 ods. 1 ). Určujúcou pre obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka je aj zrejmá súvislosť s podnikateľskou činnosťou „a to pri vzniku záväzku na obidvoch stranách záväzkového vzťahu s prihliadnutím na všetky okolnosti vzniku záväzku, t. j. rozhodujúcou skutočnosťou je, ako sa účel vzniku záväzku javí pri objektívnom posúdení. Z uvedeného zákonného vymedzenia vyplýva, že záväzky vzniknuté v rámci predmetu podnikania (tzv. základné činnosti), ako aj záväzky vzniknuté z činností súvisiacich s predmetom podnikania (t. j. činností zabezpečujúcich chod a rozvoj podniku, tzv. akcesorické činnosti) sa budú subsumovať pod obchodné záväzkové vzťahy, t. j. budú mať charakter obchodných záväzkov a budú sa riadiť Obchodným zákonníkom.“ (In: Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 1171-1178)
28. Ako vyplýva z predloženého súdneho spisu v danom konaní sa žalobca, spoločnosť SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, domáha žalobou zaplatenia sumy 174,10 eur s prísl. Žalobca je orgánom kolektívnej správy práv, ktorá pôsobí na území Slovenskej republiky na základe oprávnenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 2/2023 zo dňa 07.06.2023, na výkon kolektívnej správy práv k umeleckému výkonu, zvukovému záznamu a audiovizuálnemu záznamu podľa ust. § 143 Autorského zákona. Na základe zápisu Ministerstva kultúry SR je SLOVGRAM organizáciou kolektívnej správy, ktorá je povinná prerozdeliť nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní podľa § 164 ods. 1 Autorského zákona príjem z výkonu kolektívnej správy podľa § 147 ods. 2 vo vzťahu k výberu primeranej odmeny za káblovú retransmisiu pre výrobcov hudobných audiovizuálnych záznamov podľa § 146 ods. 2 písm. a) Autorského zákona. V podanej žalobe žalobca uviedol, že žalovaný je používateľom predmetov ochrany káblovou retransmisiou podľa ust. § 28 Autorského zákona. Ďalej uviedol, že predmetom ochrany sa rozumejú umelecké výkony, zvukové záznamy a hudobné audiovizuálne záznamy. V tejto súvislosti poukázal, že s použitím predmetov ochrany káblovou retransmisiou autorský zákon spája majetkové práva nositeľov práv spravované žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy, a to konkrétne právo výkonného umelca na primeranú odmenu podľa ust. § 99 ods. 2 v spojení s ust. § 110 písm. b) a § 119 Autorského zákona. Z vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že predmetom sporu je majetkové právo žalobcu ako práva výkonného umelca na primeranú odmenu podľa § 99 ods. 2 písm. b), právo na výrobcu zvukového záznamu na primeranú odmenu podľa ust. § 110 písm. b) a právo na primeranú odmenu podľa § 119 Autorského zákona.
29. Podľa § 143 ods. 1 Autorského zákona, kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
30. Podľa § 143 ods. 2 Autorského zákona, výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.
31. Podľa ust. § 144 ods. 1 Autorského zákona, právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou kolektívnej správy, ak a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv, b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a c) má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv (ďalej len „oprávnenie“).
32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné odvolacím súdom posúdiť, či daný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom obchodnoprávnym v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka alebo nie. Kritérium subjektu v predmetnom prípade absentuje, nakoľko žalobca a žalovaný nie sú subjektami v zmysle ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka zapísanými v obchodnom registri. Avšak, čo sa týka predmetu daného sporu, týmto je majetkové právo žalobcu ako právo výkonného umelca na primeranú odmenu podľa § 99 ods. 2 písm. b), § 110 písm. b.) a § 119 Autorského zákona. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy práv, ktorá na území SR pôsobí na základe oprávnenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 2/2023 zo dňa 07.06.2023 v znení podľa rozhodnutia Ministerstva kultúry SR č. MK-1586/2016-232/8533 zo dňa 07.07.2016. V zmysle stanov SLOVGRAMU zverejnenej na internetovej stránke žalobcu vyplýva, že sa jedná o nezávislú, nezárobkovú spoločnosť s vlastnou subjektivitou. Žalobca je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa zákona č. 83/1990 Z.z.
33. Z predloženého súdneho spisu je zrejmé, že žalobca ako občianske združenie si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 174,10 eur s príslušenstvom, pričom ako organizácia kolektívnej správy si uplatňuje právo výkonného umelca na primeranú odmenu podľa § 99 ods. 2 písm. b) Autorského zákona. Na to, aby sa určitý záväzkový vzťah spadal do množiny obchodnoprávnych záväzkov, musí napĺňať kritériá stanovené v § 261 Obchodného zákonníka, prípadne si strany môžu v zmysle ust. § 262 Obchodného zákonníka dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v ust. § 261 Obchodného zákonníka sa spravuje Obchodným zákonníkom. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu je potrebné konštatovať, že daný vzťah nespĺňa kritériá vymedzené ust. § 261 Obchodného zákonníka, a súčasne absentuje dohoda v zmysle ust. § 262 Obchodného zákonníka. V predmetnom prípade sa jedná o súkromnoprávny spor, z ktorého si nároky žalobca uplatňuje z osobitého právneho predpisu (Autorský zákon). Ako uvádza žalobca v podanej žalobe, SLOVGRAM je organizáciou
kolektívnej správy, ktorá je povinná prerozdeliť nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní podľa ust. § 164 ods. 1 príjem z výkonu kolektívnej správy práv podľa ust. § 147 ods. 2 Autorského zákona.
34. Okresný súd Poprad preto postúpil vec Okresnému súdu Prešov v tomto štádiu konania nedôvodne, keďže v dôsledku nesprávne posúdených okolností v čase začatia konania bol spor zapísaný do nesprávneho súdneho registra „Cb“, hoci nejde o obchodnoprávny spor. Nesprávne zapísaná vec môže byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do správne určeného súdneho registra s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa pôvodného pridelenia ( § 152 ods. 10 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. účinného do 31.10.2023). Preto Krajský súd ako nadriadený súd uzavrel, že nesúhlas Okresného súdu Prešov s postúpením veci Okresným súdom Poprad je dôvodný. Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Okresný súd Poprad.
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).