Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/174/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: VÚB Leasing, a. s., Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému v 1. rade: KG outsourcing s. r. o., Družstevná 492/8, 900 84 Báhoň, IČO: 44 752 695, v 2. rade: Z. E., H.. XX.XX.XXXX, C. M. XXX/X, XXX XX C., zastúpený: Mgr. Ing. Vladimírom Haukvitzom, advokátom, Lachova 11, 851 03 Bratislava, o zaplatenie 7.938,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -119 zo dňa 12.2.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -119 zo dňa 12.2.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému v 2. rade právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) prvým výrokom konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil. Druhým výrokom konanie v časti 62,16 eur zastavil. Tretím výrokom zaviazal žalovaného v 2. rade uhradiť žalobcovi sumu 7.875,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 22.05.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Štvrtým výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na §, 489, 491 ods.1, 657, 658 ods.1, 121 ods. 3, 517 ods. 1, 2 (ďalej len )., nariadenia vlády SR č. , §, , , ods. 2, (ďalej len ). V odôvodnení svojho rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť istinu 7.938,15 eur spolu s príslušenstvom titulom nesplatenej pôžičky a nahradiť mu trovy súdneho konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade uzatvoril dňa 03.08.2012 Zmluvu o zabezpečení č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 7.474,88 eur na zakúpenie osobného motorového vozidla S. XXX X.XHDI P.. Žalovaný mal pôžičku splácať v 84 pravidelných mesačných splátkach vo výške 156,64 eur. Žalovaný doposiaľ uhradil 4 splátky v celkovej sume 626,56 eur. Žalobca so žalovaným v 2. rade uzatvoril zmluvu o pristúpení k záväzku č. XXXXXXXXX, v ktorom sa v podľa bodu II písm. a) zmluvy žalovaný v 2. rade zaviazal ako pristupujúci dlžník splniť dlh uvedený v bode I. zmluvy a žalovaný v 2. rade sa tak stal dlžníkom žalobcu popri dlžníkovi v 1. rade.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s zmluvou a zmluvou o zabezpečení zo dňa 03.08.2012, kúpnou zmluvou so spoločnosťou AAA AUTO zo dňa 03.08.2012, splátkovým kalendárom,

prehľadom úhrad zo zmluvy XXXXXXXXX, vyhlásením okamžitej splatnosti pôžičky, faktúrou z predčasného ukončenia zmluvy č. XXXXXXXXX, dohoda o pristúpení k záväzku č. XXXXXXXXX, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, rozhodnutím Okresného súdu Pezinok č.k. - 35 zo dňa 29.05.2015, rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. - 59 zo dňa 30.05.2017, výpismi z obchodného registra žalobcu a žalovaného 1/ prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam: Žalobca a žalovaný v 1. rade dňa 03.08.2012 uzatvorili Zmluvu o zabezpečení č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému v 1. rade celkovú sumu pôžičky 7.474,88 eur na zakúpenie osobného motorového vozidla S. XXX X.XHDI P.. Žalovaný v 1. rade mal pôžičku splácať v 84 pravidelných mesačných splátkach vo výške 156,64 eur. Žalovaný v 1. rade doposiaľ uhradil 4 splátky v celkovej sume 626,56 eur. Žalobca so žalovaným v 2. rade uzatvoril zmluvu o pristúpení k záväzku č. XXXXXXXXX, v ktorom sa v podľa bodu II písm. a) zmluvy žalovaný v 2. rade zaviazal ako pristupujúci dlžník splniť dlh uvedený v bode I. zmluvy a žalovaný v 2. rade sa tak stal dlžníkom žalobcu popri dlžníkovi v 1. rade. Žalovaný v 2. rade namietal v konaní výšku úrokov z omeškania, platnosť zmluvy o pristúpení k záväzku vzhľadom na tú skutočnosť, že bola z jeho strany uzatvorená v omyle a že vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade je v rozpore s ustanovením a , ktoré upravujú zodpovednosť spoločníka a povinnosť konateľa z titulu zodpovednosti spoločnosti za jej záväzky. Zo zmluvy o zabezpečení č. XXXXXXXXX vyplýva, že žalobca na základe nej poskytol žalovanému v 1. rade celkovú sumu pôžičky 7.474,88 eur účelovo určenú na zakúpenie osobného motorového vozidla S. XXX X.XHDI P.. Z vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky a faktúry z predčasného ukončenia zmluvy č. XXXXXXXXX má súd preukázané, že žalovaný v 1. rade si neplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy, a to uhrádzať pravidelné mesačné platby vo výške 156,64 eur a bol vyzvaný na úhradu celkovej dlžnej sumy 7.938,15 eur najneskôr do 21.05.2013. Z kúpnej zmluvy so spoločnosťou AAA AUTO zo dňa 03.08.2012 má súd preukázané, že bola uzatvorená na prevod osobného motorového vozidla S. XXX, pri kúpnej cene za automobil 7.146,- eur. Kúpna cena vo výške 2.143,80 eur bola zaplatená pri podpise zmluvy, a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5.002,20 eur bola zaplatená prostredníctvom pôžičky poskytnutej od žalobcu. Z rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. - 35 zo dňa 29.05.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. - 59 zo dňa 30.05.2017 má súd preukázané, že konanie o určenie neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku č. XXXXXXXXX zo dňa 03.08.2012 uzatvorenú medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom súd zamietol a predmetnú zmluvu považoval za platnú. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol ex offo vymazaný z obchodného registra, čím de facto zanikol bez právneho nástupcu, a teda stratil procesnú subjektivitu, súd konanie voči nemu zastavil. Vzhľadom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v časti istiny 62,16 eur a súhlas žalovaného v 2. rade, súd konanie v tejto časti zastavil. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vznikol záväzkový vzťah založený predmetnou zmluvou o zabezpečení. Žalovaný v 1. rade porušil svoje zmluvné povinnosti, keď nesplatil žalobcovi poskytnutú pôžičku riadne a včas. Žalovaný v 1. rade svoj záväzok plnil len čiastočne, kedy uhradil žalovanému 4 splátky spolu vo výške 626,56 eur. Zvyšok dlhu žalobca v 1. rade žalovanému neuhradil. Žalovaný v 2. rade k tomuto záväzkovému vzťahu pristúpil na základe platnej zmluvy o pristúpení k záväzku. Platnosťou zmluvy sa zaoberal Okresný súd Pezinok v rozsudku č.k. - 35 zo dňa 29.05.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. - 59 zo dňa 30.05.2017 ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené a Dohoda, ktorou žalovaný v 2. rade k záväzku pristúpil, vyhlásil za platnú. Vzhľadom na toto rozhodnutie sa súd v tomto konaní už platnosťou Dohody o pristúpení k záväzku č. XXXXXXXXX nezaoberal. Žalovaný v 2. rade ďalej namietal nesprávne uplatnenie sankčného úroku vo výške 8,50 % vzhľadom na skutočnosť, že je v rozpore s nariadením vlády č. . Úrok z omeškania uplatnený v konaní je vo výške 8,50 % ročne od 22.05.2013 do zaplatenia je uplatnený správne, nakoľko úroková sadzba ECB pre hlavné refinančné operácie bola ku dňu 22.05.2013 vo výške 0,50 % a podľa ustanovení platných pre záväzky vzniknuté do 01.02.2013 sa táto suma navyšuje o 8 percentuálnych bodov. Výška sankčného úroku pre záväzkové vzťahy vzniknuté pred 01.02.2013, ak k omeškaniu dôjde po 01.02.2013, sa riadi podľa predpisov účinných ku dňu 31.01.2013. Zmluva o zabezpečení a Dohoda o pristúpení k záväzku boli podpísané dňa 03.08.2012 a k omeškaniu žalovaných 1/ a 2/ došlo dňa 03.08.2012 teda výška úrokov z omeškania je 8,50 % aj za dobu omeškania po 31.01.2013.

Žalovaný v 2. rade ďalej namietal, že Dohodu o pristúpení k záväzku č. XXXXXXXXX podpísal v omyle, túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal, naviac v konaní , v ktorom sa prejednávala platnosť tejto dohody pred Okresným súdom Pezinok, omyl ani nenamietal. Žalovaný v 2. rade ďalej namietal rozpor s ustanoveniami a , ktoré upravujú zodpovednosť spoločníka a povinnosť konateľa z titulu zodpovednosti spoločnosti za jej záväzky a tvrdil, že žalobca mal vedomosť o skutočnosti, že za kupujúceho konal ako konateľ spoločnosti, v ktorej bol zároveň jediným spoločníkom. K tomu ručeniu súd konštatoval, že žalovaný v 2. rade pristúpil k predmetnému záväzku nie ako ručiteľ, ale ako fyzická osoba v postavení spoludlžníka, a teda zodpovednosť za záväzky spoločnosti týmto nebola rozšírená z titulu postavenia konateľa. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle a priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Podľa odvolateľa súd odignoroval jeho právne argumenty, ktorými preukazoval, že dohoda o pristúpení k záväzku je neplatným právnym úkonom, pretože je v rozpore so zákonom. Nemožno totiž v danom prípade nezohľadniť tú skutočnosť, že ako žalovaný v 2. rade realizoval podnikateľskú činnosť nie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale účasťou na podnikaní právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným. Pojmovým znakom tejto obchodnej spoločnosti je práve obmedzené ručenie spoločníka za jej záväzky ( ) a aj oddelenie záväzkov spoločnosti a spoločníka. Kým spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Žalobca uzavrel so spoločnosťou KG outsourcing, s.r.o. (žalovaný v 1. rade) aj Zmluvu o zabezpečení pohľadávky. Žalobca však úmyselne tento právny úkon ignoroval, neuplatnil si nárok vyplývajúci z tejto zmluvy o zabezpečení voči spoločnosti s ručením obmedzeným a uplatňuje v súdnom konaní výlučne nárok na zaplatenie ako voči spoločnosti KG outsourcing s.r.o., tak aj súčasne na základe dohody o pristúpení k záväzku aj proti žalovanému v 2. rade, s cieľom exekučným konaním uspokojiť svoju pohľadávku. Takéto konanie žalobcu nie je možné označiť inak, ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ súd prvej inštancie v rozsudku napadnutom týmto odvolaním nezohľadnil tieto východiská, potom jeho prístup nemožno hodnotiť inak ako prísne formalistický a odporujúci základnému právu na súdnu ochranu a právu na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie je viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu ( ) v náleze ústavne konformným, presvedčivým a najmä spravodlivým spôsobom sa mal vysporiadať aj s právnym záverom uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý v identickej veci sa riadil právnym názorom Ústavného súdu vysloveným nálezom . Súčasne poukázal aj na rozhodovaciu všeobecných súdov, napr. na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.11C/339/2015 zo dňa 03.06.2016, ktorý v podobnej veci určil, že dohoda o pristúpení k záväzku je neplatná a v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na nález Ústavného súdu zo dňa 13.12.2011 vo vzťahu k možným právnym účinkom. Súd prvej inštancie sa v bode 10. odôvodnenia odvoláva na rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -35 zo dňa 29.05.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -59 zo dňa 30.05.2017, pričom skutkový základ v konaní oboch súdov nie je možné použiť v tomto konaní, pretože na základe žaloby manželky žalovaného v 2. rade sa súd zaoberal otázkou, či súhlas manželky bol vôbec potrebný, a teda, či pristúpenie k záväzku spadá do rámca Obč. zák., (ďalej len ) podľa ktorého „bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Ani súd prvej inštancie, ani odvolací súd nedospeli k záveru, že právny úkon jedného z manželov sa týka spoločných vecí, ak druhý z manželov „v dôsledku jeho účinkov môže byť v rámci exekúcie pozbavený spoluvlastníctva svojho majetku.“ Nie je teda „nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam, ale postačí, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy), či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí.“ A ak by takýto úkon so sekundárnym dopadom nebol bežný, potom sa na jeho platnosť musí vyžadovať súhlas druhého z manželov. Z uvedeného vyplýva, že poukazovanie súdom prvej inštancie na predmetné konania, ktoré charakterom skutkového základu s prejednávanou vecou nesúvisia, je nenáležité a alibistické. Výroková časť rozsudku súdu prvej inštancie je v zjavnom rozpore s odôvodnením, nerešpektuje právne názory Ústavného súdu vyslovené v nálezoch zo dňa 08.12.2010 a zo dňa 13.12.2011 ako aj právny záver NS SR , a preto na základe uvedeného navrhol, aby

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -119 zo dňa 12.02.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

5. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle , s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

6. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol ex offo vymazaný z obchodného registra, čím de facto zanikol bez právneho nástupcu, a teda stratil procesnú subjektivitu, súd konanie voči nemu správne zastavil. Z dôvodu späťvzatia žaloby v časti uplatneného riadneho úroku zo strany žalobcu v časti istiny 62,16 eur a súhlas žalovaného v 2. rade súd konanie v tejto časti zastavil.

7. Z obsahu súdneho spisu je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vznikol záväzkový vzťah založený Zmluvou o zabezpečení č.XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému v 1. rade pôžičku vo výške 7.474,88 eur na zakúpenie osobného motorového vozidla S. XXX X.XHDI P.. Žalovaný v 1. rade porušil svoje zmluvné povinnosti, keď nesplatil žalobcovi poskytnutú pôžičku riadne a včas. Svoj záväzok plnil len čiastočne, kedy uhradil žalovanému 4 splátky spolu vo výške 626,56 eur. Zvyšok dlhu žalobca v 1. rade žalovanému neuhradil. Žalovaný v 2. rade k tomuto záväzkovému vzťahu pristúpil na základe platnej zmluvy o pristúpení k záväzku. 8. Žalovaný v 2. rade namietal platnosť zmluvy o pristúpení k záväzku vzhľadom na tú skutočnosť, že bola z jeho strany uzatvorená v omyle a že vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade je v rozpore s ustanovením a , ktoré upravujú zodpovednosť spoločníka a povinnosť konateľa z titulu zodpovednosti spoločnosti za jej záväzky a výšku úrokov z omeškania. Namietal aj výšku úroku z omeškania.

9. Odvolací súd sa plne stotožnil s právnym názorom súdu, ktorý v bode 10. odôvodnenia rozsudku uviedol, že z rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. - 35 zo dňa 29.05.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. - 59 zo dňa 30.05.2017 mal súd za preukázané, že konanie o určenie neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku č. XXXXXXXXX zo dňa 03.08.2012 uzatvorenú medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom súd zamietol, a predmetnú zmluvu považoval za platnú.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že sám žalovaný v 2. rade podal dňa 10.7.2014 návrh na prerušenie konania, a to až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok č.k. o určenie neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku č. XXXXXXXXX. Súd svojím uznesením č.k. -65 zo dňa7.8.2014 konanie na návrh žalovaného prerušil. Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. - 35 zo dňa 29.05.2015 návrh žalobcu: Q.na E. proti žalovanému v 1. rade: Z.B. E. a žalovanému v 2. rade: Consumer Finance Holding,a.s. o určenie neplatnosti Dohody a pristúpení k záväzku zamietol s tým, že pristúpením žalovaného v 1. rade k peňažnému záväzku iného dlžníka nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas žalobkyne. Krajský súd v Bratislave č.k. - 59 zo dňa 30.05.2017 rozsudok súdu potvrdil ako

vecne správny. Súdy dospeli k jednoznačnému právnemu záveru, že keďže sa zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá jedným z manželov bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí. Inak povedané, táto zmluva nemôže byť z tohto dôvodu neplatná, čiže je platná.

11. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade aj Zmluvu o zabezpečení pohľadávky, avšak neuplatnil si nárok vyplývajúci z tejto zmluvy o zabezpečení voči žalovanému v 1. rade a uplatňuje v súdnom konaní výlučne nárok na zaplatenie ako voči spoločnosti KG outsourcing s.r.o., tak aj súčasne na základe dohody o pristúpení k záväzku aj proti žalovanému v 2. rade, čo je konanie v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd dodáva:

12. Podľa dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

13. Podľa kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne. Pristúpenie k záväzku podľa tohto ustanovenia má ten význam, že ak sa niekto písomnou dohodou s veriteľom zaviazal, že mu za dlžníka zaplatí peňažný dlh, stáva sa jeho dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú voči nemu zaviazaní solidárne.

14. Pri ručení podľa ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Rozdiel medzi ručením a pristúpením k dlhu spočíva teda v tom, že pri pristúpení k dlhu veriteľ môže požadovať plnenie buď od dlžníka alebo od pristupujúceho dlžníka, teda od ktoréhokoľvek z nich. Preto žalobca nemusel najprv uplatniť nárok vyplývajúci zo zmluvy o zabezpečení voči žalovanému v 1. rade. Jeho konanie preto nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože konal v súlade so zákonom. Odvolací súd dodáva, že ak záväzok splní jeden z nich, zanikne záväzok aj toho druhého. Pristúpiť k záväzku inak, než písomnou dohodou nie je možné. Ide o podmienku ustanovenú v zákone. Súhlas pôvodného dlžníka sa nevyžaduje, keďže obsah jeho záväzku sa tým nemení. Pristúpenie k záväzku nemá na existenciu zabezpečovacích prostriedkov pohľadávky žiaden vplyv, pretože ním sa nemení právny vzťah medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. Ak pristupujúci dlžník splnil dlh za pôvodného dlžníka, so zánikom hlavného záväzku zanikne aj jeho zabezpečenie.

15. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 2. rade, že Dohodu o pristúpení k záväzku č. XXXXXXXXX podpísal v omyle, túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Dohoda je preto platná.

16. K námietke žalovaného v 2. rade o tom, že realizoval podnikateľskú činnosť nie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale účasťou na podnikaní právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným a pojmovým znakom tejto obchodnej spoločnosti je práve obmedzené ručenie spoločníka za jej záväzky ( ) a aj oddelenie záväzkov spoločnosti a spoločníka, a kým spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením súdu v bode 26. rozsudku, kde súd uviedol, že žalovaný v 2. rade pristúpil k predmetnému záväzku nie ako ručiteľ, ale ako fyzická osoba v postavení spoludlžníka, a teda zodpovednosť za záväzky spoločnosti týmto nebola rozšírená z titulu postavenia konateľa. Odvolací súd k tomu dodáva, že zo samotnej Dohody o pristúpení k záväzku vyplýva, že ju za pristupujúceho dlžníka podpísal Z. E. ako fyzická osoba, a nie ako konateľ žalovaného v 1. rade.

17. K námietke žalovaného v 2. rade ohľadne nesprávnej výšky uplatneného úroku sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením súdu v bode 24. rozsudku.

18. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, odvolací súd mu voči žalovanému v 2. rade priznal právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

20. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).