Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/88/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. M. B., bývajúcej

v B., proti ţalovaným 1/ W., spol. s r.o., so sídlom v B., a 2/ Ing. J. B., bývajúcemu v B.,

o neplatnosť právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13.

novembra 2007 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 13. novembra 2007 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou dňa 1. apríla 2005 na Okresnom súde Bratislava II sa ţalobkyňa

domáhala určenia neplatnosti „dohody o pristúpení k záväzku uzavretej 2.8.2004 medzi

ţalovanými 1/ a 2/“, a tieţ určenia neplatnosti „vyhlásenia ţalovaného 2/ o súhlase

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sp. zn. N 294/2004, Nz 62066/2004, spísanej 2.8.2004

notárom JUDr. I. L., PhD.“. V ţalobe uviedla, ţe ţalovaný 2/ ako jej manţel uskutočnil vyššie

uvedené právne úkony bez jej súhlasu, hoci nešlo o beţné veci týkajúce sa spoločných vecí,

preto v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka sú tieto úkony neplatné a tejto neplatnosti sa

dovoláva.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 8. júna 2006 č. k. -111 ţalobe

vyhovel, t.j. určil neplatnosť označenej dohody a vyhlásenia, a zároveň rozhodol o povinnosti

ţalovaných zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania 128 458,50 Sk (4 264,04 EUR) do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania vyslovil

záver, ţe uvedené právne úkony, na základe ktorých by mohol byť postihnutý majetok

v bezpodielovom spoluvlastníctve ţalobkyne a ţalovaného 2/, presahovali rámec beţných

vecí, preto k nim bol potrebný súhlas ţalobkyne a absencia tohto súhlasu je dôvodom ich

relatívnej neplatnosti podľa § 145 ods. 1 v spojení s § 40a Obč. zákonníka.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie ţalovanej 1/ rozsudkom

z 13. novembra 2007 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu

zamietol. Súčasne rozhodol, ţe ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov

konania 17 137,-- Sk (568,84 EUR) do rúk jej právnej zástupkyne JUDr. Ľ. K. do troch dní

a ţe ţalovanému 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol

toho názoru, ţe pristúpením ţalovaného 2/ k peňaţnému záväzku, ktorý mala voči ţalovanej

1/ obchodná spoločnosť I., s.r.o., a vyhlásením ţalovaného 2/ o súhlase s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice (teda s tým, aby sa táto stala titulom pre exekúciu) nevznikol spoločný

záväzok manţelov, ale iba záväzok ţalovaného 2/, pretoţe nešlo o vybavovanie záleţitostí

týkajúcich sa spoločných vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov. Predmetné právne

úkony sa primárne netýkajú spoločných vecí tak, ako to predpokladá § 145 ods. 1 Obč.

zákonníka, preto k nim nebol potrebný súhlas ţalobkyne. Odvolací súd v odôvodnení

rozsudku ďalej uviedol, ţe ak by sa mala prijať argumentácia ţalobkyne, t. j., ak by sa pod

sankciou relatívnej neplatnosti mal vyţadovať súhlas manţela ku kaţdému právnemu úkonu

urobeného druhým manţelom, s ktorým by bola spojená moţnosť uplatnenia § 147 ods. 1

Obč. zákonníka (t.j. moţnosť uspokojiť v exekúcii pohľadávku veriteľa len jedného

z manţelov, ktorá vznikla za trvania manţelstva, i z majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva manţelov), nemohol by jeden z manţelov bez súhlasu druhého urobiť ţiaden

taký úkon. Takýto výklad by bol nesprávny, pretoţe by bol v rozpore s citovanými

ustanoveniami a mal by za následok právnu neistotu účastníkov záväzkovoprávnych vzťahov.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Vyčítala odvolaciemu súdu, ţe vo svojich

právnych úvahách nezohľadnil, ţe súhlas manţela k úkonu druhého manţela nie v beţnej veci

v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka poskytuje manţelovi ochranu pred dôsledkami

vyplývajúcimi z § 147 ods. 1 Obč. zákonníka, ţe poskytol vyššiu právnu ochranu účastníkovi

právneho vzťahu, v prospech ktorého sa druhý z manţelov zaviazal splniť dlh pristúpením

k záväzku iného dlţníka, neţ akú by mal tento účastník v prípade, ak by jeden z manţelov

v prospech neho scudzil vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, a ţe

do pojmu „spoločné veci“ nezahrnul aj pohľadávku. Namietala tieţ, ţe odvolací súd sa

nezaoberal otázkou platnosti napadnutých právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi,

ktorý videla v tom, ţe exekučným vymáhaním pohľadávky, vzniklej v dôsledku pristúpenia

k dlhu ţalovaným 2/, by bez svojho zavinenia mohla prísť o celý majetok v bezpodielovom

spoluvlastníctve manţelov.

Ţalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok

ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) rozsudkom z 29. septembra 2009 sp. zn. dovolanie

ţalobkyne zamietol a zároveň rozhodol, ţe ţalovaným sa nepriznáva náhrada trov

dovolacieho konania. Zamietnutie dovolania odôvodnil jeho neopodstatnenosťou, teda

neexistenciou namietaného dovolacieho dôvodu. Poukazujúc na skutkový stav zistený

v základnom konaní povaţoval za správny právny záver odvolacieho súdu, ţe pristúpením

ţalovaného 2/ k peňaţnému záväzku iného dlţníka nevznikol spoločný záväzok manţelov,

pretoţe nešlo o vybavovanie záleţitosti týkajúcej sa spoločných vecí, a z tohto dôvodu

k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas ţalobkyne. V odôvodnení rozsudku

tieţ uviedol, ţe len samotná moţnosť exekučného postihu celého majetku v bezpodielovom

spoluvlastníctve manţelov na vymoţenie pohľadávky len jedného z manţelov nezakladá

rozpor právneho úkonu (z ktorého by mala takáto pohľadávka vzniknúť) s dobrými mravmi,

pretoţe ide o zákonom výslovne predpokladanú moţnosť konštituovanú v § 147 ods. 1

Obč. zákonníka. Nepriaznivé dopady vyplývajúce z tohto ustanovenia pre toho manţela, voči

ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva,

s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu manţelov do doby,

pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Vzhľadom na konštrukciu, vznik a rozsah

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov moţno eliminovanie týchto nepriaznivých

dopadov riešiť len zmenou rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo jeho zánikom.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 8. decembra

2010 sp. zn. okrem iného rozhodol, ţe rozsudok najvyššieho súdu

z 29. septembra 2009 sp. zn. sa zrušuje a vec sa vracia najvyššiemu súdu

na ďalšie konanie. Zrušenie označeného rozsudku najvyššieho súdu odôvodnil tým, ţe

najvyšší súd prílišným formalizmom a neprípustne zuţujúcou interpretáciou právnej normy

bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu dospel k záverom, ktoré sú extrémne

nespravodlivé, a teda zasahujúce do základných práv ţalobkyne na súdnu ochranu

a na spravodlivé súdne konanie. Vyslovil názor, ţe ak dôsledkom právneho úkonu (dohody

o pristúpení k záväzku, uzavretej len jedným z manţelov) je stav, keď sa veriteľ v zmysle

§ 147 ods. 1 Obč. zákonníka môţe domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej

pohľadávky voči jednému z manţelov aj z majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva manţelov (ďalej len „BSM“), potom účinky tohto právneho úkonu sa môţu

prejaviť vo sfére spoločných vecí tak, ako to má na mysli § 145 ods. 1 Obč. zákonníka.

Pre aplikáciu tohto ustanovenia nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný vzťah

právneho úkonu k spoločným veciam, ale je postačujúce, ak ide o vzťah sekundárny

(nepriamy) či vzťah účinkov alebo moţných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére

spoločných vecí. So záverom najvyššieho súdu, ţe dohoda o pristúpení k záväzku sa netýka

spoločných vecí a preto je vyňatá z aplikácie § 145 ods. 1 Obč. zákonníka by sa dalo súhlasiť,

ak by manţel, ktorý ju uzavrel, mimo masy BSM vlastnil majetok relevantnej hodnoty, ktorý

by mohol byť predmetom exekučného konania jeho veriteľa. Keďţe v predmetnej veci obsah

spisu tomu nenasvedčuje, právny úkon sa týka vybavovania spoločných vecí a mala byť

skúmaná jeho relatívna neplatnosť podľa uvedeného ustanovenia.

Ústavný súd ďalej v odôvodnení svojho nálezu uviedol, ţe ak uţ najvyšší súd odmietol

odklon od doterajšej judikatúry (na čo mal in concreto relevantný a obhájiteľný dôvod), mal

posúdiť predmetný právny úkon (dohodu o pristúpení k záväzku) cez prizmu dobrých

mravov, pretoţe môţe ísť o úkon priečiaci sa dobrým mravom, a teda neplatný v zmysle § 39

Obč. zákonníka. Za odporujúce sa dobrým mravom sa totiţ javí, ak spoločník (fyzická osoba)

spoločnosti s ručením obmedzeným bez súhlasu svojho manţela (manţelky) dohodou

s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, a teda sa stane spoločným a nerozdielnym

dlţníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť

moţnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďţe

ani spoločnosť a ani pristupujúci dlţník nie sú reálne schopní záväzok splniť a nemajú ani

vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou.

Najvyšší súd po opätovnom prejednaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je dôvodné.

Rešpektujúc právny názor ústavného súdu, ktorým bol najvyšší súd viazaný (§ 56

ods. 6 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov), právne posúdenie veci

odvolacím súdom (s ktorým sa najvyšší súd pôvodne stotoţnil) vychádzajúce so záveru, ţe

dohoda o pristúpení k záväzku, uzavretá jedným z manţelov, nie je právnym úkonom

týkajúcim sa spoločných vecí a preto aplikácia § 145 ods. 1 obč. zákonníka neprichádza

do úvahy, nebolo správne. Keďţe pouţitie uvedeného ustanovenia v prejednávanej veci bolo

závislé od toho, či ţalovaný 2/ ako manţel ţalobkyne vlastnil v čase uzavretie dohody

o pristúpení k záväzku mimo masy BSM majetok relevantnej hodnoty, ktorý by mohol byť

predmetom exekučného uspokojenia jeho veriteľa, predpokladom správneho právneho

posúdenia veci bolo objasnenie tejto skutkovej okolnosti. Odvolací súd v dôsledku iného

právneho názoru sa však nezaoberal skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa v tomto

smere, nepovaţoval ich za relevantné, nehodnotil ich správnosť, resp. úplnosť, a prípadné

nedostatky v týchto zisteniach (ak by k takému záveru dospel) neodstránil zopakovaním alebo

doplnením dokazovania. Najvyšší súd preto ako dovolací súd podľa

pre nesprávne právne posúdenie veci a v dôsledku neho nedostatočné zistenie skutkového

stavu rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vzhľadom na právny názor ústavného súdu o nevyhnutnosti posúdiť označený právny

úkon aj cez prizmu dobrých mravov, pretoţe sa javí, ţe môţe ísť o právny úkon priečiaci sa

dobrým mravom a teda neplatný v zmysle § 39 Obč. zákonníka, bude potrebné, aby sa

odvolací súd najprv zaoberal touto moţnosťou. Neplatnosť právneho úkonu pre rozpor

s dobrými mravmi je absolútnou neplatnosťou. Z povahy absolútnej neplatnosti právneho

úkonu je zrejmé, ţe vylučuje zároveň jeho relatívnu neplatnosť. Keďţe aj posúdenie platnosti

právneho úkonu z hľadiska dobrých mravov v predmetnej veci závisí v zmysle záverov

ústavného súdu od objasnenia skutkových okolností, a to či hlavný dlţník (spoločnosť I. s.r.o.,

v ktorej bol ţalovaný 2/ jedným z dvoch spoločníkov a konateľom) a pristupujúci dlţník

(ţalovaný 2/) mali vo svojom výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný

exekúciou a boli reálne schopní splniť záväzok (v sume 1 115 735,40 Sk s prísl.), resp. či

cieľom konania ţalovaných (ktorého prejavom bolo uzavretie dohody o pristúpení k záväzku)

bolo vytvorenie moţnosti exekučného uspokojenia pohľadávky z vecí patriacich do BSM,

bude potrebné doplniť dokazovanie na ich riadne zistenie. V súvislosti s hlavným dlţníkom

vyvoláva totiţ pochybnosti prednes samotného ţalovaného 2/ na odvolacom pojednávaní,

na ktorom uviedol, ţe v čase uzavretia dohody o pristúpení k záväzku mali vo firme I.

na sklade zásoby v hodnote 22 mil. Sk a ţe bol presvedčený, ţe to bude na úhradu spornej

pohľadávky stačiť. Len ak nebudú splnené podmienky pre záver o absolútnej neplatnosti

právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, pristúpi odvolací súd k posúdeniu jeho

platnosti z hľadiska ustanovenia § 145 ods. 1 Obč. zákonníka.

V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia, znova aj o trovách

pôvodného konania ako i dovolacieho konania ( posledná veta ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. augusta 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová