Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Co-111-2018.pdf
PDF · 105.53 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/111/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: C. M., G.. XX.XX.XXXX, K. Y. C. XX, XXX XX A., právne zastúpeným JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, proti žalovanému: STAVITEĽ KUŠNÍR, s.r.o. v konkurze, so sídlom Priemyselná štvrť 13, 083 01 Sabinov, IČO: 36 470 678, správca konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Peter Rychnavský, PhD., so sídlom Rázusova 111/19, 093 01 Vranov nad Topľou, zastúpeného JUDr. Jozefom Tarabčákom, advokátom, so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, v konaní U. G. O. Ú., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7C/46/2012-118 zo dňa 02.05.2018 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto, cit.:
„I. Súd žalobu žalobcu zamieta.
II. Stranám náhradu trov konania nepriznáva“.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 34, § 37 ods. 1, § 40, § 49a a § 588 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa v žalobe zo dňa 17.09.2012 domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2012 uzatvorenej medzi kupujúcim, v tomto konaní žalobcom a predávajúcim, v tomto konaní žalovaným. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území A. za kúpnu cenu 35.000 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na danom určení, nakoľko predmetné nehnuteľnosti už podľa výpisu z listu vlastníctva nadobudla tretia osoba. Súd je toho názoru, že vyslovením neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2012 sa právne postavenie žalobcu ako kupujúceho nezmení. Ak by žalobe o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy vyhovel, nedošlo by k obnove vlastníckeho práva žalovaného. Jeho žaloba nemá preventívny charakter, ktorý by ho chránil pred prípadnými ďalšími spormi. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu, vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Zároveň súd prvej inštancie v tomto konaní nemal za preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu, čo bolo rovnako dôvodom pre zamietnutie žaloby. Žalobca nepristúpil k rozšíreniu okruhu strán sporu o nadobúdateľa nehnuteľností, pričom súdu vo svojej výpovedi potvrdil, že má vedomosť, že došlo k scudzeniu nehnuteľností a súd zároveň oboznámil
túto skutočnosť na pojednávaní vo veci samej. K výpovedi žalobcu o uvedení do omylu likvidátorkou spoločnosti žalovaného súd prvej inštancie dodal, že žalobca sa v tomto konaní nemôže domáhať vyslovenia neplatnosti právneho úkonu práve s poukazom na čl. 4 Kúpnej zmluvy, kde je uvedené, že na predmetných nehnuteľnostiach viaznu ťarchy exekučných konaní a záložných práv. Žalobca mal tak postupovať s patričnou obozretnosťou a mal si túto skutočnosť preveriť dožiadaním potrebných informácií na správe katastra. Samotné uspokojenie sa s informáciou zo strany likvidátorky spoločnosti, že tieto ťarchy a exekúcie budú vyplatené zaplatením kúpnej ceny, je pre súd nepostačujúce.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 257 CSP. Žalobca bol neúspešný, nemá nárok na náhradu trov konania a rovnako súd náhradu trov konania nepriznal žalovanému. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd prvej inštancie považoval postoj žalovaného v tomto konaní, jeho právnu argumentáciu, ako aj okolnosť, že zo strany správcu úpadcu došlo k speňaženiu nehnuteľností, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2012.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal, že má naliehavý právny záujem na podaní žaloby, pretože určením neplatnosti Zmluvy, sa zmení jeho právne postavenie ako kupujúceho a nebude ďalej ohrozené alebo neisté. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR dňa 04.03.2009, sp. zn. 3Cdo/241/2008, cit. „právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.“ Ďalej citoval nález Ústavného súdu zo dňa 11.12.2013, sp. zn. I.ÚS 482/2013-50, ktorý konštatoval, že „je ústavne neakceptovateľný záver, podľa ktorého krajský súd objektívnu nespôsobilosť prípadného vyhovujúce rozsudku (vo veci určenia, že nehnuteľnosť patrila do dedičstva po poručiteľovi) vyvolať zmenu v zápise vlastníkov spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností striktne stotožňuje s absenciou zmeny právneho postavenia sťažovateľa po takomto určení, a tým vylučuje danosť jeho naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že neobstojí odôvodnenie súdu prvej inštancie, že sa právne postavenie žalobcu ako kupujúceho nezmení. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvej inštancie o jeho neobozretnosti pri preverení si informácií, že na predmetných nehnuteľnostiach viaznu ťarchy exekučných konaní a záložných práv poukázal na ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Zároveň poukázal na ustanovenia § 151md ods. 1 písm. f a § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru ako kupujúci bol jednoznačne dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, a teda bol uvedený do omylu, keďže následne bolo záložné právo zapísané na list vlastníctva v rozpore so Zmluvou a zákonom. K záveru súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie uviedol, že v konaní nedošlo k zmene účastníka na strane žalobcu alebo na strane žalovaného, keďže nedošlo k platnému právnemu nástupníctvu. A to aj s poukazom nato, že správca nebol oprávnený speňažiť uvedené nehnuteľnosti, lebo nevykonal všetky povinnosti, ktoré mu ukladajú ustanovenia § 77 a § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Z uvedených dôvodov navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. V preskúmavanej veci odvolateľ odôvodnil odvolanie nesprávnym právnym posúdením veci súdom, keď v ňom vymedzil to, ktoré právne posúdenie veci pokladá za nesprávne (právny záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení, o neobozretnosti žalobcu pri preverení tiarch vedených na nehnuteľnostiach a nedostatočnej pasívnej legitimácii žalovaného). Zároveň namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
8. Odvolací súd po posúdení odvolacích námietok odvolateľa dospel k záveru, že zo strany súdu prvej inštancie sa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal 17.09.2012 na súde prvej inštancie žalobu proti žalovanému o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka, konkrétne kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2012 uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom A., katastrálny odbor, okres A., obec A., katastrálne územie na LV č. XXXX ako pozemok č. XXXX/X o výmere 2.268 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok č. XXXX/X o výmere 368 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok č. XXXX/X o výmere 38 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok č. XXXX o výmere 479 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba - výrobná hala súp. č. XXXX, postavená na parcele č. XXXX a stavba - sklad I., postavená na parcele č. XXXX/X bez súp. čísla (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobu podal s odôvodnením, že bol žalovanou predávajúcou stranou uvedený do omylu, že sa stane vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností bez tiarch, ktoré na spomínaných nehnuteľnostiach viazli v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že nemal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko po začatí súdneho konania došlo k zmene vlastníka nehnuteľností, a požadovaným určením by tak nenastala zmena právneho postavenia žalobcu.
10. Je nesporné, že žalobca ako kupujúci a žalovaný a ako predávajúci uzavreli dňa 25.04.2012 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 35.000 eur. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam rozhodnutím Správy katastra A. č. V XXX/XX zo dňa 10.05.2012 v prospech žalobcu.
11. Predmetom odvolacieho prieskumu a podstatnou spornou otázkou tak bolo to, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy.
12. Podľa § 137 písm. c) CSP , t.j. v čase rozhodovania súdu I. inštancie, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
13. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria prípustnosť určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení sa prejaví tým, že v prípade, ak súd určovacej žalobe vyhovie, dôjde k zmene právneho postavenia žalobcu.
14. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/112/2004 naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP, sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
15. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou legitimáciou žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme (či je, alebo nie je daný) je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom pre zastavenie konania, či pre odmietnutie žaloby. Uvedenú interpretáciu si osvojila právna prax (TOMAŠOVIČ, Marek. § 137 []. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 493.).
16. „Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)“ (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/91/2006 zo dňa 18.06.2007 zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdu SR 5/2007).
17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne právne posúdil, že na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.04.2012 nie je podľa § 137 písm. c/ CSP naliehavý právny záujem a správne poukázal na súdnu prax vyplývajúcu napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/98/2004 z 25.02.2009. V preskúmavanej veci odvolateľ neopodstatnene namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke existencie naliehavého právneho záujmu. Podľa odvolacieho súdu právne postavenie žalobcu ako kupujúceho z kúpnej zmluvy by sa na základe ním podanej procesne neprípustnej žaloby nezmenilo. Žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy žalobca nedosiahne automaticky stav, že nehnuteľnosti touto zmluvou prevedené sa vrátia späť žalovanému oproti vráteniu kúpnej ceny, nakoľko ako súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, dňa 09.11.2017 došlo vo vzťahu k nehnuteľnostiam k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Z LV č. XXXX je zrejmé, že novým vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1 je M. B., bytom XX. G. XXX/ XX, A.. Naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena. V danom prípade žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nevytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a nezabráni prípadným ďalším žalobám. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy a toho času uvedená nehnuteľnosť je vo vlastníctve tretej osoby. V danom prípade určovacia žaloba nie je opodstatnená, pretože vyriešenie určitej otázky (neplatnosti kúpnej zmluvy) neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Určením neplatnosti kúpnej zmluvy by sa žalovaný nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, ako správne konštatoval súd prvej inštancie.
18. Odvolací súd preto uzatvára, že žalobcom požadovaným určením neplatnosti kúpnej zmluvy sa nemôže odstrániť jeho právna neistota a vyriešiť celý obsah právneho vzťahu strán daného sporu. Žalobca nemal naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP na ním požadovanom určení, a preto súd prvej inštancie správne jeho žalobu zamietol.
19. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o neobozretnosti žalobcu pri preverení tiarch vedených na nehnuteľnostiach odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama podľa
okolností konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.
20. Odvolací súd poukazuje na judikát Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/1251/2002, v zmysle ktorého o ospravedlniteľný omyl nejde, pokiaľ mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, ak mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť. Z uvedeného teda vyplýva, že úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre rozhodujúci omyl predpokladá, že táto osoba predtým využila možnosť overiť si sama skutočnosti rozhodné pre určenie právneho úkonu, resp. že využije možnosť sa omylu tohto druhu vyhnúť, teda ak takáto osoba nemohla pri vyvinutí obvyklej pozornosti, starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať, poznať skutočný stav, t.j. šlo by o tzv. ospravedlniteľný omyl.
21. Napokon pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že bol jednoznačne dobromyseľný, že nadobudol záloh nezaťažený záložným právom v zmysle § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka a teda bol uvedený do omylu, keďže následne bolo záložne právo zapísané na LV v rozpore so zmluvou a zákonom, ako aj na to, že nedošlo k platnému právnemu nástupníctvu, nakoľko správca nebol oprávnený speňažiť predmetné nehnuteľnosti, lebo nevykonal všetky povinnosti, ktoré mu ukladajú ustanovenia § 77 a § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, odvolací súd uvádza, že v danom prípade ide o uplatnenie novoty v odvolacom konaní.
22. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
23. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
24. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
25. Ust. § 154 CSP vyjadruje princíp koncentrácie čo sa týka možnosti strán sporu produkovať skutočnosti a dôkazy najneskôr do momentu vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, ktorým sa dokazovanie končí, čo znamená, že strana je v možnosti predkladať tvrdenia a navrhovať dôkazy v ďalšom konaní obmedzená. Na skutočnosti a dôkazy predložené neskôr, odvolací súd prihliadnuť môže len výnimočne, za podmienok stanovených v § 366 CSP. Zo zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie, na ktorom bolo vyhlásené dokazovanie za skončené (čl. 116 spisu), na ktorom bol osobne prítomný žalobca a ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku je zjavné, že sudca poučil strany sporu v zmysle § 154 CSP. Napriek uvedenému poučeniu pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania, žalobca netvrdil skutočnosti tykajúce sa zániku záložného práva v zmysle ustanovenia § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka a nedodržania povinnosti správcom, ktoré mu ukladajú ustanovenia § 77 a § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Keďže skutočnosti tvrdené žalobcom v odvolacom konaní, sú novotou, ktorú v priebehu konania pred súdom prvej inštancie do rozhodného momentu žalobca neprodukoval, nejde o novoty spôsobilé k odvolaciemu prieskumu z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov vymedzených § 366 písm. d/ CSP (žalobca v odvolaní netvrdil, teda ani nepreukázal, že tieto skutočnosti nemohol bez svojej viny uviesť v prvoinštančnom konaní), teda za súčasného zistenia, že v tomto smere bol žalobca kvalifikovane zo strany súdu prvej inštancie poučený, odvolací súd nemohol na tieto novoty v odvolacom konaní prihliadnuť.
26. Pokiaľ ide o nedostatok pasívnej legitimácie v prejednavanej veci odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní o určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy môže byť žalobe vyhovené len vtedy, ak sa konania zúčastnia (na strane žalobcu alebo žalovaného) všetci účastníci zmluvy, ktorí ju uzatvorili, prípadne ich právni nástupcovia. V opačnom prípade, teda keď sa konania o určenie platnosti, či neplatnosti zmluvy, nezúčastnia všetci jej účastníci, nemožno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pretože rozsudok o takejto žalobe nebude záväzný
pre všetkých účastníkov zmluvy. Takejto žalobe preto nemožno vyhovieť. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva, nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 160 CSP.
27. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu a nedostatku pasívnej legitimácie na požadovanom určení. Závery súdu prvej inštancie sú preto správne.
28. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
29. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).