Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-2028-2019.pdf
PDF · 81.38 KB
Case nature
Subarea
16Ek/2028/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: D. Č., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. XXX, XXX XX Y., proti povinnému: O. U., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. XXX, XXX XX Y., o vymoženie 113,42 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 05.11.2019, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 113,42 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 21D/144/2019, Dnot 62/2019 zo dňa 01.10.2019 (ďalej ako „exekučný titul“ alebo „uznesenie“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.10.2019.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
6. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj rozhodnutie o dedičstve.
7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
8. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (II. ÚS 545/2010-15).“
11. Formálna stránka vykonateľnosti exekučného titulu je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 95/2010 zo dňa 22.06.2010). Exekúcia môže byť vykonaná len na podklade formálne a materiálne vykonateľného exekučného titulu, ktorý priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Exekučný poriadok v ustanovení § 45 ods. 1 a 2 taxatívnym spôsobom ustanovuje, čo môže byť exekučným titulom, a teda podkladom pre vykonanie exekúcie. Nedostatok exekučného titulu spočívajúci v jeho formálnej alebo materiálnej nevykonateľnosti je dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku.
9. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V predmetnom štádiu exekučného konania sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom.
10. Návrhom na vykonanie exekúcie si oprávnený uplatnil vymáhaný nárok, ktorý pozostával z istiny vo výške 113,42 EUR, pričom v rámci Doplňujúcich informácii o peňažnom nároku oprávnený uviedol, že táto suma predstavuje dlh poručiteľky, ktorý bol uznesením priznaný ako náklad s pohrebom poručiteľky, a ktorý bol vynaložený oprávneným ako dcérou poručiteľky vo výške 567,10 EUR, pričom na jedného dediča z celkového počtu 5 dedičov predstavuje podiel na týchto nákladoch sumu vo výške 113,42 EUR, ktoré mal dedič uhradiť oprávnenému.
11. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, na podklade ktorého oprávnený navrhol vykonať exekúciu, je uznesenie Okresného súdu Michalovce vydaného prostredníctvom notárky JUDr. Alexandry Palovčíkovej poverenej Okresným súdom Michalovce funkciou súdnej komisárky, sp. zn. 21D/144/2019, Dnot 62/2019 zo dňa 01.10.2019. Súd preskúmaním exekučného titulu mal za preukázané, že jeho I. výrokom schválil dohodu o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov uzavretú medzi pozostalým manželom a dedičmi, jeho II. výrokom súd určil súpis aktív a pasív dedičstva, jeho III. výrokom bola schválená dohoda o dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktoré nadobudli ako dedičia oprávnený, povinný a ďalšie fyzické osoby, ktoré nie sú účastníkmi tohto exekučného konania, jeho IV. výrokom bola priznaná odmena notárovi JUDr. Alexandre Palovčíkovej v celkovej sume vo výške 350,16 EUR, ktorú sumu sú povinní zaplatiť dedičia spoločne v lehote do jedného dňa odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Piatym výrokom exekučného titulu žiadnemu z dedičov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Súd preskúmaním predmetného uznesenia mal za preukázané, že pohľadávka nákladov spojených s pohrebom poručiteľky, ktoré boli vynaložené oprávneným ako dcérou poručiteľky
vo výške 567,10 EUR, sú v predmetnom uznesení zaradené v súpise aktív a pasív dedičstva medzi pasíva ako dlh poručiteľa.
12. Súd preskúmaním exekučného titulu mal rovnako preukázané, že predmetným uznesením nebola uložená povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 113,42 EUR, teda ako podielovej sumy nákladov spojených s pohrebom poručiteľky (567,10 / 5 = 113,42 EUR), ktorú uhradil oprávnený, a teda týmto uznesením povinnému nebola uložená povinnosť na peňažné plnenie v prospech oprávneného.
13. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že pokiaľ sa v uznesení o schválení dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva len konštatuje prechod určitých dlhov uvedených v pasívach dedičstva poručiteľa na povinného ako dediča, nemôže veriteľ poručiteľa, resp. iný dedič podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému ako dedičovi iba na základe uznesenia o schválení dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, keďže uznesenie o schválení dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva je v takom prípade len verejnej listinou, ktorou sa iba preukazuje prechod práv a povinností z poručiteľa na dedičov, no samo osebe nepredstavuje exekučný titul, nakoľko predloženým uznesením povinný ako nadobúdajúci dedič nebol zaviazaný k zaplateniu peňažnej povinnosti voči inému nadobúdajúcemu dedičovi, teda ani voči oprávnenému. Súd k uvedenému uvádza, že uznesenie o dedičstve môže byť exekučným titulom iba vtedy, ak dedičia vysporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou, pričom nadobúdajúci dedič sa zaviazal výplatou voči odstupujúcemu dedičovi. Teda priamo v exekučnom titule je zahrnutý konkrétny záväzok dediča voči inému dedičovi ako oprávnenej osobe. Len takýto záväzok dediča voči inému dedičovi môže byť vymáhateľný. V predloženom uznesení však takýto záväzok absentuje, v čoho dôsledku uznesenie čo sa týka oprávneným navrhnutého vymáhaného nároku nemožno považovať za materiálne vykonateľný exekučný titul, na ktorého podklade by bolo možné viesť exekúciu.
14. Súd v tomto bode odkazuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 26CoE/72/2016 z dňa 09.03.2017, podľa ktorého: „Uznesenie o dedičstve je súdnym rozhodnutím, avšak oprávneným predložené rozhodnutie nespĺňa zákonnú podmienku v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. aby sa ním priznalo právo resp. aby ním niekto bol priamo zaviazaný k plneniu nejakej povinnosti. Ak uznesenie súdu vydané v dedičskom konaní obsahuje iba schválenie dohody uzavretej medzi dedičmi, podľa ktorej dedičia preberajú majetkové podiely poručiteľa, ktoré mu patrili v deň jeho smrti, nejde o exekučný titul. Vykonateľnosť uznesenia o dedičstve predpokladá, aby vo vzťahu medzi dedičmi, prípadne aj ďalšími účastníkmi konania o dedičstve bola v spojitosti s meritórnym rozhodnutím judikovaná nejaká konkrétna povinnosť na plnenie, napríklad pri vyporiadaní medzi dedičmi podľa výšky ich podielov. Uznesenie o dedičstve samo osebe nie je exekučným titulom, na základe ktorého by mohla oprávnená osoba, dedič, vymôcť pohľadávku, majetkové právo alebo iné právo na plnenie voči osobe, ktorá pojmovo nemohla a ani nebola účastníkom konania o dedičstve. Analogicky teda platí, že osoba, ktorá nebola účastníkom dedičského konania, nemôže na základe takéhoto rozhodnutia vymáhať svoje pohľadávky voči dedičovi výlučne na podklade uznesenia o dedičstve. Uznesenie o dedičstve je exekučným titulom iba vtedy, ak dedičia vysporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou, pričom nadobúdajúci dedič sa zaviazal výplatou voči odstupujúcemu dedičovi. Teda priamo v rozhodnutí je zahrnutý konkrétny záväzok dediča voči oprávnenej osobe, dedičovi. Len takýto záväzok dediča voči inému dedičovi možno bez ďalšieho vymáhať.“
15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. V zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku exekučným titulom môže byť aj rozhodnutie o dedičstve, ale to len za predpokladu, že ukladá povinnému ako dedičovi určitú povinnosť, ako to nepriamo vyplýva aj z ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého návrh na vykonanie exekúcie môže oprávnený podať, až keď povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu exekučným titulom. V posudzovanom prípade nie je uvedená požiadavka naplnená, pretože povinnému ako dedičovi poručiteľa nebola v predmetnom uznesení uložená povinnosť zaplatiť akúkoľvek peňažnú pohľadávku v prospech oprávneného.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zistil rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1, ako aj § 45 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku, rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
19. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
21. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 36,30 EUR. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.