Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-116-2019.pdf
PDF · 103.68 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/116/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne R. J., Y.. XX.X.XXXX, E. N. XX, XXX XX N., právne zastúpená Beňo & Partners, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796, o náhradu škody na zdraví s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/22/2017-210 zo dňa 3.9.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 12C/22/2017-215 z 13.9.2018 a opravným uznesením č.k. 12C/22/2017-256 z 19.9.2019.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia 26.638,- eur s prísl. zamietol. Náhradu trov konania stranám a štátu nepriznal.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, záver znaleckých posudkov vypracovaných v konaní, a to znalcom N.. B.C.Q. E., I.. a znalkyňou N.. R. A., a uviedol, že žalobkyňa sa narodila 27.1.2000 a v čase podania žaloby bola maloletou. Do dovŕšenia jej plnoletosti jej zákonným zástupcom boli rodičia a v spore matka. Dňa 10.6.2015 vyhotovil N.. N. V., primár oddelenia úrazovej chirurgie, lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením zdravia žalobkyne zo dňa 5.1.2014. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vyčíslené počtom 1580 bodov pri stanovení položiek 351a, 304, 432 a 255 v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. Listom zo dňa 23.6.2015 žalobkyňa prostredníctvom spoločnosti L. si uplatnila u žalovaného nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa stala dňa 5.1.2014 z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 27.152,80 eura za 1580 bodov po 17,16 eura a náklady za vyhotovenie lekárskeho posudku v hodnote 40,- eur. Prílohou podania bol lekársky posudok vypracovaný N.. V. a lekárska dokumentácia. Žalovaný listom zo dňa 7.8.2015 zástupcu žalobkyne požiadal o predloženie lekárskeho posudku v súlade so zákonom za účelom možného došetrenia škodovej udalosti. Listom zo dňa 24.8.2015 žalovaný oznámil zástupcovi žalobkyne ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňom 21.8.2015 priznaním poistného plnenia vo výške 515,- eur. Listom zo dňa 7.12.2016 žalovaný zástupcovi žalobkyne oznámil, že v súvislosti s pochybnosťami o správnosti bodového hodnotenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia požiadal o vydanie znaleckého posudku. Podľa predložených lekárskych správ z obdobia od 5.1.2014 do 24.3.2015 bola žalobkyňa liečená vo viacerých zdravotníckych zariadeniach v súvislosti so zraneniami spojenými s dopravnou nehodou. Dňa 20.9.2016 N.. K. J. zástupcovi žalobkyne spoločnosti L. oznámil, že na základe lekárskych nálezov a prepúšťacích správ a opakovaných hospitalizácií po opätovnom vyšetrení na detskej ambulancii dňa 9.6.2016, pacientka udáva ľahké obmedzenie hybnosti zápästia, obmedzenie hybnosti chrbtice a zjazvenia na pravom predlaktí. V ďalšom sa odvolal na údaje obsiahnuté v lekárskych prepúšťacích správach z opakovaných hospitalizácií. V rámci sporu bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorého vypracovaním bol poverený znalec N.. B. E., I.., z ktorého záveru znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že bolo možné po prvýkrát hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia u poškodenej vo vzťahu k somatickým následkom rok od úrazu. Znalec sa vyjadril, že zdravotný stav žalobkyne je možné považovať za trvalý a ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 351a - ľahké obmedzenie pohyblivosti pravého zápästia s počtom bodov 60, podľa položky 304a - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľavého stupňa s počtom bodov 190 a podľa položky 432 - plošné jazvy na pravom predlaktí po operácií a vybratí materiálu s počtom bodov 30. Stotožnil sa so závermi lekárskeho posudku N.. K. J., ako aj so závermi lekárskeho posudku N.. N. V.. Zo záveru znaleckého posudku vypracovaného N.. R. A. zo dňa 9.4.2018 vo vzťahu k psychickým následkom vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne možno považovať za ustálený, za účelom hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v marci roku 2015. Poškodená v čase posudku sa nachádzala vo fáze zhojenia za prežitú autohaváriu a traumatické okolnosti, ktoré s ňou súviseli. Znalkyňa uviedla, že psychické následky, ktoré mala poškodená asociované s autohaváriou a so stresujúcimi okolnosťami, ktoré nasledovali po autohavárií v období od januára 2014 do júna 2015 nemajú trvalý vplyv na jej súčasný zdravotný stav. Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa týkalo ohodnotenia podľa položky 254 - vážne duševné poruchy pri iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy s počtom bodov 130. Porucha adaptácie so zmiešanou poruchou správania sa a emócií s potrahovaným priebehom u poškodenej ustúpila cca po 15 mesiacoch od jej vzniku, nemala trvalý rast a z hľadiska odškodnenia ju bolo možné odškodniť len na dolnej hranici uvedenej položky. Poškodená maloletá žalobkyňa nespĺňa diagnostické kritériá pre postraumatickú stresovú poruchu.
Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 11 ods. 6-9, § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., § 26, § 27, § 444, § 106 Občianskeho zákonníka, § 2, § 4, § 5, § 10 zákona č. 437/2004 Z.z., a uviedol, že s poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval za preukázané, že sú splnené podmienky pre zamietnutie žaloby. Zdôraznil, že žaloba bola podaná dňa 7.4.2017 a zapísaná pod sp.zn. 13Csp/34/2017. Zmena spočívajúca v zápise veci do správneho registra sp.zn. 12C/22/2017 dňom 19.4.2017, nemá vplyv na plynutie hmotnoprávnych lehôt. Súd poukázal na to, že predmetom uplatneného nároku bol nárok na náhradu škody z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný prípad zodpovednosti založený na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie.
V danom prípade nebola sporná skutočnosť, že škoda na zdraví bola žalobkyni spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku dňa X.X.XXXX, ktorého vodičom bol Z. Č.. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre úsudok o zodpovednom subjekte. Nejedná sa preto o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte a ani o stav právneho záveru o zodpovednosti tejto osoby. Žalobkyňa sa o osobe zodpovednej za škodu mohla dozvedieť už pri dopravnej nehode. Škodu si uplatnila priamo voči poisťovni v súlade s ust. § 15 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, a preto žalovaný je vecne pasívne legitimovaný v spore. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným súd prvej inštancie sa zaoberal touto námietkou a dospel k záveru, že nárok je premlčaný. Poukázal na to, že pri škode na zdraví vychádza súdna prax z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody, a to bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sú samostatné dielčie nároky, ktoré sa ako také i samostatne premlčujú. V prípade škody na zdraví zákon neurčuje objektívnu premlčaciu dobu vôbec. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a jej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V prípade odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa za začiatok plynutia premlčacej doby považuje deň, kedy sú preukázateľné nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného a pre jeho spoločenské uplatnenie. Rozhodujúci je teda okamih, kedy sa natoľko ustálil zdravotný stav poškodeného, že je možné ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri tomto uplatnenom nároku je to spravidla 1 rok od poškodenia. V súlade s ustálenou súdnou praxou súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že poškodený sa o škode vo forme
sťaženia spoločenského uplatnenia dozvedel v čase, keď sa po skončení liečby jeho zdravotný stav ustálil natoľko, že bolo možné objektívne vykonať jeho hodnotenie. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 3Cdo/146/2000 z 27.1.2011, sp.zn. 4Cdo/152/2010 z 28.2.2011 a sp.zn. 6Cdo/226/13. Ďalej poukázal na záver znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca N.. B.C.Q. E., I.., z ktorého vyplýva, že rok 2015, teda rok od úrazu je možné považovať za dátum, kedy bolo možné po prvýkrát hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej vo vzťahu k somatickým následkom. Podľa záveru znaleckého posudku vypracovaného N.. R. A. zo dňa 9.4.2018 vo vzťahu k psychickým následkom, zo záveru vyplýva, že zdravotný stav bolo možné považovať za ustálený za účelom hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v marci roku 2013. Dvojročná subjektívna doba na uplatnenie práva na sťaženie spoločenského uplatnenia začala plynúť dňom 5.1.2015, v časti nároku vyjadreného v položkách 351a, 304 a dňom 1.4.2015, v časti nároku vyjadreného pod položkou 254 a uplynula dňom 5.1.2017, resp. 1.4.2017. Žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 7.4.2017, teda oneskorene. Súd prvej inštancie prihliadol na vznesenú námietku premlčania, ktorú považoval za právne opodstatnenú a premlčané právo preto žalobkyni nemohol priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku s tým, že uviedol, že žalovanému by prislúchal nárok na náhradu trov konania. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa a vzhľadom na výnimočný charakter tohto sporu súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 257 Civilného sporového poriadku, náhradu trov konania nepriznal. Zohľadnil majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery žalobkyne, ako aj okolnosti prípadu. Poukázal na to, že žalobkyňa vzhľadom k jej veku nie je zárobkovo činná. Významnými z hľadiska aplikácie je ust. § 257 Civilného sporového poriadku boli tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania. Žalobkyni preukázateľne vznikol nárok aspoň na čiastočné plnenie, ktoré žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti nedôvodne spochybnil. Až zo záverov znaleckých posudkov boli ustálené skutočnosti rozhodné pre posúdenie námietky premlčania. Nepriznanie trov konania žalovanému nemôže mať nepriaznivé následky na majetkové pomery oprávnenej strany - poisťovne vzhľadom na dosiahnuté výsledky hospodárskej činnosti. Štátu preukázateľné trovy konania v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania nevznikli.
Dopĺňacím rozsudkom č.k. 12C/22/2017-215 zo dňa 13.9.2018, súd prvej inštancie zastavil konanie v časti žaloby o zaplatenie 20.077,20 eura s príslušenstvom z dôvodu späťvzatia žaloby v priebehu konania so súhlasom žalovaného. Súd prvej inštancie citoval ust. § 144 v spojení s § 225 Civilného sporového poriadku a konanie sčasti zastavil.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobkyne. Namietal nesprávne právne posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Poukázal na to, že lekársky posudok vypracovaný N.. V. bol zo dňa 10.6.2015. Žalobkyňa až týmto dňom sa mohla dozvedieť o výške škody spôsobenej na jej zdraví. Uviedol, či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo/146/2011 z 3.10.2011. Uviedol, že z ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený a ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí 1 roka od poškodenia na zdraví. Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne, vyjadrenie „spravidla“ znamená nie vždy, tzn. nie vždy možno považovať zdravotný stav 1 rok po poškodení zdravia za ustálený. Ďalej poukázal na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka týkajúci sa začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá sa odvíja výlučne od subjektívnej stránky poškodeného a teda od jeho vedomosti o škode a subjekte, kto za škodu zodpovedá. Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne, preukázanú vedomosť o škode na zdraví, čo do kvalifikácie, ako aj kvantifikácie žalobkyňa získala jednoznačne z lekárskeho posudku vyhotoveného N.. V. dňa 10.6.2015. Z uvedeného posudku nadobudla vedomosť o rozsahu poškodenia. V žiadnom prípade nemožno začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a konkrétne vedomostnú zložku vo vzťahu k rozsahu poškodenia zdravia viazať len na teoretickú možnosť dozvedieť sa o rozsahu škody. Poukázal na právnu vetu vyplývajúcu z R9/1986 týkajúcu sa definície pojmu „dozvie sa o škode“. Zároveň poukázal na iné rozhodnutie všeobecného súdu členského štátu Európskej únie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 6.560,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % od podania žaloby do zaplatenia. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
3. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na svoje stanovisko s tým, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. Uviedol, že žalobkyňa si uplatnila právo 7.4.2017, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Poukázal na iné rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutia všeobecného súdu iného členského štátu Európskej únie s tým, že zdôraznil, že ustálený zdravotný stav je vtedy, keď sťaženie spoločenského uplatnenia je možné hodnotiť prvýkrát. Poukázal na ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôvodnosť vznesenej námietky premlčania v súlade s ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolanie žalobkyne považoval za nedôvodné. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Právny zástupca žalobkyne sa v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného k odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Opravným uznesením č.k. 12C/22/2017-256 zo dňa 19.9.2019 súd prvej inštancie opravil záhlavie napadnutého rozhodnutia v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 12C/22/2017-215 z 13.9.2018 v súlade s ust. § 224 Civilného sporového poriadku.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj webovej stránke dňa 6.11.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením dôvodnosti vznesenej námietky premlčania odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
7. V spore bolo spornou otázkou posúdenie vznesenej námietky premlčania. Premlčanie možno charakterizovať ako márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je, že právo, ktoré nebolo v určenom čase vykonané, sa oslabuje (stáva sa z neho tzv. naturálne právo) a toto právo v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou (dovolaním sa premlčania) nie je možné v zásade priznať. Následkom kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva vzniká teda len tzv. naturálna obligácia.
Z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný vzniesol námietku premlčania z dôvodu, ktorého následne súd prvej inštancie za účelom ustálenia tejto spornej otázky nariadil znalecké dokazovanie. Zo záveru znaleckého dokazovania N.. E., I.. vyplynulo, že zdravotný stav u žalobkyne bol ustálený rok po dopravnej nehode, t.j. k 5.1.2015 (záver č.l. 116 spisu). Zo záveru zo znaleckého posudku N.. A.W. (č.l. 148 spisu) vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne vo vzťahu k psychickým poruchám bol ustálený v marci 2015. Žaloba bola uplatnená 7.4.2017 a pri aplikácii ust. § 106 Občianskeho zákonníka a vznesenej námietke premlčania nebolo možné premlčané právo priznať, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal. Žalobkyňa v spore nepreukázala iné skutkové okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že vedomosť o škode a kto za škodu zodpovedá nadobudla neskôr. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav ustálil a aké následky zanechal úraz alebo iné poškodenie na zdraví poškodeného je závislé od odborného posúdenia ošetrujúceho lekára. Je teda na posudzujúcom lekárovi, kedy určí moment ustálenia zdravotného stavu. Ide o odbornú otázku, na ktorú treba špeciálne odborné znalosti zodpovedajúce kvalifikácii v určitom vednom odbore, a ktorá nemôže byť predmetom posúdenia súdu.
8. Z predloženého lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyňou zo dňa 10.6.2015 vypracovaného N.. N. V.Š., primárom oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Y. I. A..C.. (č.l. 4 spisu) nevyplýva, aby bol stanovený dátum ustálenia zdravotného stavu. K zodpovedaniu tejto otázky došlo až na základe znaleckých posudkov vypracovaných v spore, z ktorých súd prvej inštancie správne pri posudzovaní dôvodnosti vznesenej námietky vychádzal. Tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne, že sa žalobkyňa dozvedela o škode na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia až z tohto lekárskeho posudku preto odvolací súd nepovažoval za pravdivé a spôsobilé zmenu posúdenia dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Dátum vyhotovenia lekárskeho posudku, ktorý bol vyhotovený s časovým odstupom od ustálenia zdravotného stavu nie je z hľadiska začiatku plynutia premlčacej doby podstatný. Možno ho vnímať len ako dôkazný prostriedok potvrdzujúci výšku nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poškodený sa dozvie o škode v čase, kedy sa po skončení jeho liečby jeho zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia došlo a kedy je možné na základe skutkových okolností, ktoré mal k dispozícii, objektívne vykonať jeho hodnotenie. Súd prvej inštancie túto otázku náležite posúdil v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, na ktoré rozhodnutia poukázal. Ustálením zdravotného stavu začína plynúť premlčacia doba pri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia.
Na začiatok plynutia premlčacej doby nemá vplyv, kedy si poškodený zabezpečí dôkazy na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol aj preukázať - teda, kedy si dá vypracovať lekársky posudok na bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. MCdo/37/2000 z 28.6.2001 publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 68/2003). Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia okamihu začiatku plynutia premlčacej doby nebola dôvodná.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok spojený s dopĺňacím rozsudkom č.k. 12C/22/2017-215 z 13.9.2018 a opravným uznesením č.k. 12C/22/2017-256 z 19.9.2019 vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 1 CSP, ktorému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.