Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/147/2018

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: VK Invest Group, s.r.o.. IČO: 36 291 731, Štúrova 3139/50, 920 01 Hlohovec, právne zastúpený: JUDr. Andrej Kučera, SNP 6, 920 01 Hlohovec, o zaplatenie 16 513,23 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti týkajúcej sa istiny vo výške 11 638,47 eur a časti úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 11 638,47 eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4 874,76 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne od 17. 12. 2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.03.2018 domáhal určenia povinnosti žalovanému zaplatiť žalovanému sumu 16 513,23 eur s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako držiteľ oprávnenia na distribúciu plynu je prevádzkovateľom distribučnej siete plynovodov na vymedzenom území SR. Povinnosti a oprávnenia žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete sú zakotvené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch najmä v o energetike (ďalej ako „zákon o energetike“ alebo „ZoE“). Žalobca je zodpovedný za bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu distribúciu zemného plynu. Žalobca zodpovedá za distribúciu zemného plynu do odberných miest odberateľov a v zmysle ZoE je povinný dodávku plynu merať vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. Žalobca si touto cestou uplatňuje svoj nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu podľa a ZoE t.j. odberom plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu a zároveň odberom plynu meraným určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete a to za obdobie od 10.5.2014 do 9.11.2016, k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo v nehnuteľnosti - stavbe so súpisným číslom XXXX - diskobar, nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. W., okres R. na adrese T. XXXX/XX, W., ktorej vlastníkom v rozhodnom období (ako aj toho času) bol žalovaný. Zamestnanec žalobcu sa dňa 10.11.2016 dostavil na adresu nehnuteľnosti. Skutočnosti, ktoré zistil na mieste, spísal v Zápise zo dňa 10.11.2016, z ktorého vyplýva, že: - V uzamknutej skrinke určenej na umiestnenie plynomeru sa nachádzal plynomer BK 6T, výrobné číslo 10119498, stav počítadla 19994 m3, - Išlo o meradlo bez značiek montážnika, ktoré osádza žalobca po montáži plynomera (značka montážnika je značka určená na zabezpečenie meradla po vykonanej montáži proti neoprávnenej demontáži meradla alebo jeho častí), - Išlo o neevidované meradlo (meradlo neevidované v systéme žalobcu)

- Išlo o miesto bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu s dodávateľom plynu - Spotrebič - kotol Protherm bol v prevádzke (k odberu plynu dochádzalo). Následne predmetný neevidovaný plynomer dňa 10.11.2016 zdemontoval, o čom vyhotovil Montážny list zo dňa 10.11.2016 a prívod plynu zazátkoval a zaplomboval, aby nedochádzalo k neoprávnenému odoberaniu plynu. K neoprávnenému odberu zemného plynu: Do danej nehnuteľnosti bol odoberaný plyn (išlo o plyn žalobcu) zo siete prevádzkovanej žalobcom hoci: - adresa nehnuteľnosti nebola v systéme žalobcu evidovaná ako odberné miesto (v zmysle leg. definície je odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom) - vyplýva to aj zo samotného Zápisu a Montážneho listu, kde kolónky ako číslo odberného miesta, pripojený objekt, miesto dodávky nie sú vyplnené, lebo tieto údaje neexistujú, - k tejto adrese nie je v systéme žalobcu evidovaný žiaden plynomer, t.j. žalobca nenamontoval na meranie množstva plynu do danej nehnuteľnosti žiaden plynomer, túto skutočnosť preukazuje aj neexistencia montážneho listu o montáži plynomera na adrese nehnuteľnosti a neexistencia značiek montážnika žalobcu na vstupnom a výstupnom hrdle plynomera (viď. fotodokumentácia), - na dodávku plynu do danej nehnuteľnosti nebola uzavretá zmluva o dodávke zemného plynu s dodávateľom plynu - predpokladom montáže plynomeru je uzavretá zmluva o dodávke zemného plynu a predpokladom nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy je práve montáž plynomeru. Neexistenciu zmluvy preukazuje aj to, že žalobca nevykonával odpočty spotreby plynu (v prípade existencie zmluvy a oficiálneho žalobcom namontovaného meradla, je žalobca v zmysle zákona o energetike povinný vykonávať odpočty a tieto slúžia dodávateľom ako podklad na fakturáciu spotreby plynu) a zároveň žalobca ku každému pripojenému odbernému miestu eviduje aj existenciu/neexistenciu zmluvného vzťahu, čo v tomto prípade vzhľadom na to, že nešlo o pripojené odberné miesto, neevidoval (a ani nebol dôvodov evidovať). Žalobca k danej adrese eviduje vo svojom systéme len informáciu, že v roku 2006 bola zadaná zákazka číslo 001000033825, ktorá však nebola zrealizovaná montážou plynomeru, t.j. k montáži plynomeru nedošlo. Žiadnu inú informáciu k danej adrese neeviduje. Na preukázanie prikladá e-mail od zamestnanca žalobcu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca ku dňu 10.11.2016 do danej nehnuteľnosti nikdy nenamontoval žiaden plynomer za účelom merania množstva dodaného plynu do nehnuteľnosti v zmysle zákona o energetike a že do danej nehnuteľnosti nebola ku dňu 10.11.2016 nikdy uzavretá zmluva o dodávke zemného plynu. Žalobca pre vysvetlenie uvádza nasledovné: Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete plynovodov pristupuje k montáži plynomerov, ktoré majú platné úradné overenie vykonané autorizovanou osobou, na základe podanej žiadosti o montáž plynomeru. Žiadosť o montáž plynomeru sa podáva až po tom, čo má žiadateľ/odberateľ uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom zemného plynu a potom, čo splnil technické podmienky pripojenia. Montáž plynomeru je podmienkou, aby uzavretá zmluva o dodávke plynu nadobudla účinnosť. Po splnení podmienok/predpokladov na montáž plynomeru, pristúpi žalobca k montáži plynomeru. Po vykonanej montáži, zabezpečí plynomer proti neoprávnenej demontáži v súlade so zákonom o metrológii tak, že osadí na vstupné a výstupné hrdlo plynomera značky montážnika (žlté objímky). Každá objímka má od výrobcu na svojom telese a na uzávere umiestnený identický alfanumerický kód. Na plombe sa po stlačení v kliešťach s raznicami vytlačia identifikačné údaje v súlade s rozhodnutím o registrácii spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. ako organizácie vykonávajúcej montáž určených meradiel. Značky montážnika okrem toho, že majú zabrániť neoprávnenej manipulácii s plynomerom, sú potvrdením, že plynomer bol namontovaný žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej siete plynovodov, t.j. oprávnenou osobou. O montáži plynomera sa vyhotovuje Montážny list, do ktorého sa okrem iného vypisuje aj kód značiek montážnika, ktoré boli osadené. Ku škode a k subjektu, ktorému škoda vznikla - k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu: Ak dochádzalo k odberu plynu bez zmluvy o jeho dodávke a meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete, ide o neoprávnený odber. Subjektom oprávneným uplatniť si nárok na náhradu škody je v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete, prevádzkovateľ zásobníka, ak im škoda vznikla. V distribučnej sieti sa nachádza okrem plynu, ktorý patrí jednotlivým dodávateľom aj plyn patriaci žalobcovi, ktorý žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete musí do siete dodávať za účelom krytia strát spôsobených napríklad v dôsledku neoprávnených odberov zemného plynu, v dôsledku únikov zemného plynu, ku ktorému dochádza pri poškodeniach plynárenských zariadení tretími stranami a zabezpečenia riadneho fungovania distribučnej siete. To znamená, že zo siete možno odoberať buď plyn dodávateľa alebo plyn žalobcu. V období, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, neexistovala na dodávku plynu zmluva a teda do danej nehnuteľnosti dodávatelia nedodávali (keďže nemali dôvod) plyn (t.j. dodávatelia dodali do nehnuteľnosti žalovaného 0 m3 svojho plynu). To znamená, že množstvo plynu dodávateľa, ktoré majú v sieti, sa neznížilo (dodali 0 m3, množstvo plynu dodávateľa v sieti sa rovná súčtu množstva plynu dodaného do odberných miest na základe zmluvy) a teda žiadnemu dodávateľovi škoda nevznikla. Keďže plyn do nehnuteľnosti žalovaného bol odoberaný a

zároveň sa nejednalo o plyn patriaci dodávateľovi (z dôvodu neexistencie zmluvy dodal 0 m3), plyn, ktorý žalovaný odobral v rozhodnom období patril žalobcovi. A teda žalobcovi vznikla neoprávneným odberom škoda a je tak aktívne legitimovaný na uplatnenie si jej náhrady. Na doplnenie žalobca uvádza, že dodávateľovi zemného plynu môže vzniknúť škoda len v dvoch prípadoch špecifikovaných v zákone o energetike, a to v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. f) (t.j. v prípade, keď odberateľ nedodržal obmedzenia určené svojim dodávateľom zemného plynu) alebo podľa § 82 ods. 1 písm. g) (t.j. v prípade, kedy odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky). V ostatných prípadoch tzv. „skutkových podstát“ neoprávneného odberu zemného plynu odberateľ neodoberá plyn, ktorý by patril jeho dodávateľovi plynu. V rozhodnom období bol do nehnuteľnosti plyn odoberaný v rozpore s právom a to plyn patriaci žalobcovi pričom išlo o plyn neurčitého množstva, za ktorý nebolo zaplatené. Samotná škoda spočíva v hodnote neoprávnene odobratého množstva zemného plynu ako aj nákladoch, ktoré žalobca musel vynaložiť v súvislosti s neoprávneným odberom plynu a ktoré by mu v prípade, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo, nevznikli. K výške škody: V prípade, ktorý je predmetom tohto konania, dochádzalo k odberu plynu bez zmluvy o jeho dodávke a meradlom, ktoré nebolo namontované žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej siete. Vzhľadom na to, že meradlo demontované u žalovaného nebolo namontované žalobcom, t.j. išlo o neevidované/neoficiálne meradlo, neplnilo funkciu určeného meradla v zmysle o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (meradlo sa zaraďuje do skupiny určených meradiel pri meraniach súvisiacich s platbami, určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody a bez vykonania metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody sa určené meradlá nesmú uvádzať na trh). Predmetné meradlo umožnilo neoprávnene prepojiť distribučnú sieť žalobcu s odberným plynový zariadením a umožnilo tak neoprávnené odoberanie plynu do nehnuteľnosti. V zmysle zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa . Objektívnym a spoľahlivým podkladom, na základe ktorého sa dá zistiť množstvo odobratého plynu je údaj na určenom meradle, ktoré má platné úradné overenie a ktoré bolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete. Meradlo demontované z nehnuteľnosti žalovaného nebolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete a nemalo platné úradné overenie (z údajov na plynomeri vyplýva, že bolo vyrobené v roku 1994, to, či bolo prvotne overené, žalobca nevie, ale za predpokladu, že bolo, platnosť úradného overenia zanikla po uplynutí doby ciachu, t.j. v čase demontáže v roku 2016 malo neplatné úradné overenie). Údaje z takéhoto meradla (nešlo o spoľahlivý podklad na určenie množstva odobratého plynu) nemohli byť použité na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu a na výpočet výšky skutočnej škody. To znamená, že žalobca nemohol skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Z toho dôvodu bolo nutné v súlade s ZoE postupovať podľa vyhlášky. Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu. Výška referenčnej ceny použitá na výpočet je 0,01841 euro/kWh. Referenčná cena je cena, za ktorú sa obchoduje zemný plyn na burze a používa sa na ocenenie plynu za účelom obchodného vyvažovania siete. Takáto cena nezahŕňa DPH, ani spotrebnú daň za plyn, ani iné fixné poplatky (poplatky za prepravu, distribúciu plynu), ktoré účtujú dodávatelia svojim odberateľom, s ktorými majú uzavretú zmluvu o dodávke plynu. Podľa vyhlášky Pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu zemného plynu. V mieste neoprávneného odberu boli zistené nasledovné spotrebiče: 1 ks plynový kotol, Protherm 50 KLO. Podľa vyhlášky Ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, najmä ak sa odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových spotrebičov s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej sieti. Navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok za obdobie 2,5 roka spätne odo dňa zistenia neoprávneného odberu, t.j. za obdobie od 10.5.2014 do 09.11.2016. Žalobca vyčíslil výšku škody s prihliadnutím na spôsob využívania nehnuteľnosti nasledovne: - za obdobie 10.5.2014 do 31.12.2014 spôsobom stanoveným vyhláškou na sumu 10.344,60 €, bližší spôsob výpočtu obsahuje príloha Výpočet škody. Žalobca pri výpočte množstva

neoprávneného odberu zemného plynu použil ako denný počet hodín používania plynového spotrebiča dobu určenú prevádzkovými hodinami (§ 1 ods. 5 písm. b) vyhlášky) tak ako určuje vyhláška pre objekty, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb. - za obdobie 1.1.2015 do 9.11.2016 spôsobom stanoveným vyhláškou na sumu 6.168,63 €, bližší spôsob výpočtu obsahuje príloha Výpočet škody. Žalobca pri výpočte množstva neoprávneného odberu zemného plynu použil ako denný počet hodín používania plynového spotrebiča dobu 8 hodín počas zimných mesiacov ( október - apríl), tzv. temperovanie budovy. Podľa ustanovenia § 1 ods. 14 vyhlášky sa ku škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorej výška sa stanovuje metodikou podľa tohto vykonávacieho právneho predpisu, pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré mu vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady spojené s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do miesta neoprávneného odberu, náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu a náklady spojené s odstraňovaním jeho následkov. Súčasťou škody sú náklady žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 144,92 €. Táto suma predstavuje priemerné náklady na túto činnosť. Pri jej výpočte žalobca vychádzal z reálnych výkonov útvaru pre vyhľadávanie neoprávnených odberov v roku 2015. Žalobca pristúpil k takémuto určovaniu výšky nákladov, nakoľko vzhľadom na množstvo odberateľov a množstvo neoprávnených odberov, ktoré ročne odhalí by bolo preňho neúnosné, aby pri každom odhalenom neoprávnenom odbere zemného plynu boli individuálne vyúčtovávané a vypočítavané konkrétne reálne vynaložené náklady pri týchto úkonoch a výjazdoch, a preto na základe skúseností žalobcu s jeho nákladmi došlo k ustáleniu priemernej obvyklej výšky, ktorá je vynakladaná žalobcom pri takýchto úkonoch. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného: Odberateľ plynu je v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom plynu vznikla. Odberateľa však zákon o energetike definuje ako osobu, ktorá nakupuje plyn pre účely vlastnej spotreby alebo ďalšieho predaja. Subjekt, ktorý neoprávnene odoberal plyn bez zmluvy, nikdy nebude odberateľom v zmysle ustanovenia §3 písm. c) zákona o energetike. Na prípady neoprávnených odberov plynu, ku ktorým dochádza bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu je potrebné aplikovať extenzívny výklad pojmu odberateľ a v prípade takýchto neoprávnených odberov plynu za osobu zodpovednú za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu v prvom rade označiť vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú nehnuteľnosť užívali a pripustením výkladu, podľa ktorého za škodu spôsobenú odberom plynu bez zmluvy zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti, by viedlo k reálnemu znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody v občianskoprávnom konaní. Vzhľadom na túto definíciu odberateľa ju nie je možné použiť v prípade odberu zemného plynu, ku ktorému dochádza bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke, keďže nakupovať plyn bez uzavretej zmluvy, nie je možné. V takomto prípade za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu zodpovedá vlastník nehnuteľnosti. Takýto výklad potvrdzuje aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici („nie je povinnosťou prevádzkovateľa distribučnej siete, zisťovať, kto skutočne odoberal plyn bez zmluvného vzťahu teda, či nehnuteľnosť skutočne užíval jej vlastník, resp. nejaký iný subjekt na základe nájomnej zmluvy. Vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom. Ak v tom čase nehnuteľnosť skutočne užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti si môže potom uplatňovať škodu u tohto subjektu“) ale napríklad aj Krajský súd v Trenčíne (), Okresný súd v Nitre (), Krajský súd v Bratislave (). Vlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej bol odoberaný plyn bez zmluvy a meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete, je žalovaný. Žalovaný z pozície vlastníka zodpovedal za danú nehnuteľnosť a ako vlastník ju mohol užívať priamo alebo nepriamo takým spôsobom, že ako vlastník umožnil jej užívanie inej osobe/ osobám. S vlastníctvom nehnuteľnosti sú okrem práv spojené aj povinnosti a vlastník nehnuteľnosti má právo a aj povinnosť svoju nehnuteľnosť kontrolovať, či jej užívaním nevzniká škoda inému subjektu. Ak vlastník umožní užívať nehnuteľnosť inej osobe napr. na základe nájomnej zmluvy a na základe nájomnej zmluvy je nájomca povinný zabezpečiť si dodávku energií napr. aj plynu a teda aj uzavrieť zmluvu o dodávke zemného plynu a túto povinnosť nesplnil a v dôsledku jej nesplnenia vznikla tretej osobe škoda napr. odberom plynu bez zmluvy, t.j. škoda v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti, je vlastník povinný škodu uhradiť a následne si regresne uplatniť jej náhradu u nájomcu, ktorí si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť. Vlastník je povinný znášať následky toho, že umožnil užívať nehnuteľnosť spôsobom, ktorým vzniká inému subjektu škoda. Analogicky by som mohla na situáciu, ktorá je predmetom tohto konania, použiť nasledovný príklad - v zimnom období dôjde k pádu snehu zo strechy, pričom tento sneh poškodí automobil, ktorý sa nachádza zaparkovaný pred budovou. Vlastník tohto

automobilu si nebude uplatňovať nárok na náhradu spôsobenej škody voči osobám, ktoré sa v čase, keď sneh zo strechy spadol nachádzali v nehnuteľnosti a teda ju užívali, ale si nárok uplatní voči vlastníkovi nehnuteľnosti. Ten si môže regresne svoj nárok uplatniť voči nájomcovi resp. inej osobe, ktorej umožnil užívať nehnuteľnosť, ak ich povinnosťou bolo sneh zo strechy odpratávať. Je to totožná situácia, akú riešime v tomto konaní, žalovaný si môže regresne svoj nárok uplatniť voči všetkým, ktorým umožnil nehnuteľnosť užívať a tí svoju povinnosť uzavrieť zmluvu o dodávke zemného plynu nesplnili. V predmetnom období t.j. 10.5.2014 do 09.11.2016 nebola na odber plynu do predmetnej nehnuteľnosti uzavretá zmluva o dodávke zemného plynu, na základe ktorej by konkrétna osoba nakupovala plyn, a teda na tomto mieste v predmetnom období neexistoval odberateľ v zmysle legálnej definície odberateľa podľa § 3 písm. c) zákona o energetike. V období neoprávneného odberu zemného plynu bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti žalovaný, ktorý z pozície vlastníka zodpovedala za danú nehnuteľnosť a ako vlastník ju mohla užívať priamo alebo nepriamo takým spôsobom, že ako vlastník umožnila jej užívanie inej osobe/osobám. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná tým, že bol v predmetnom období neoprávneného odberu vlastníkom nehnuteľnosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu - odberom meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete a odberom bez platnej zmluvy je osobitným typom zodpovednosti za škodu, pri ktorom sa uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti. Za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu zodpovedá vlastník (pre prípady, ak na danom odbernom mieste nie je odberateľ v zmysle legálnej definície, lebo nie je na odber zmluvy uzavretá zmluva), ktorý ako vlastník umožnil plyn neoprávnene odoberať. Žalobca dňa 02.12.2016 vyúčtoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 16.513,23 € a to vyúčtovaním č.9000238425, s dátumom splatnosti 16.12.2016. Prílohou faktúry bol výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil ani časť pohľadávky žalobcu a počnúc dňom 17.12.2016 je v omeškaní s úhradou tejto pohľadávky.

2. S podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov a to Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 30.06.2010, LV č. XXXX kat. úz. W., Montážny list meradla zo dňa 10.11.2016, Výpočet škody, fotodokumentáciu.

3. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom č. k. -0 zo dňa 20.04.2018 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe.

4. Z dôvodu včas podanému odôvodnenému odporu proti vyššie označenému platobnému rozkazu sa zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu podľa ustanovenia o upomínacom konaní.

5. V odpore žalovaný uviedol, že žalovaný peňažný nárok žalobcu uvedený v platobnom rozkaze v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný a neopodstatnený tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke veci. Žalovaný namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní - žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že za osobu zodpovednú za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu treba považovať vlastníka nehnuteľností, v ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu. Žalovaný nepopiera, že je vlastníkom nehnuteľnosti na adrese T. A./XX, W., v ktorej žalobca zistil dňa 10.11.2016 neoprávnený odber. Žalovaný túto nehnuteľnosť nadobudol v roku 2008, pričom v zmysle rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a povolení zmeny jej užívania vydaného predchádzajúcemu vlastníkovi dňa 06.10.2006 Mestom Leopoldov, Spoločný obecný úrad v Hlohovci pod č. 458/2006

- AM je stavba pripojená na existujúce prípojky inžinierskych sietí - elektrická, vodovodná prípojka, miestna komunikácia, odpadové vody do žumpy a dažďové vody na vlastný pozemok, z čoho vyplýva, že plynová prípojka sa v nehnuteľnosti nikdy nenachádzala a žalovaný nebol nikdy odberateľom plynu na predmetnom odbernom mieste. Žalovaný, resp. jeho konateľka I.. Z. D., od kedy je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti až do zistenia neoprávneného odberu plynu nemala nikdy predtým vedomosť o existencii plynovej prípojky a neevidovaného meradla nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti, a mala za to, že v nehnuteľnosti sa žiadna plynová prípojka nenachádza, keďže nehnuteľnosti nadobudol žalovaný bez plynovej prípojky a žalovaný sám žiadnu plynovú prípojku v nehnuteľnosti nikdy nevybudoval a ani žiaden plyn nikdy neodoberal, či už na základe zmluvy o dodávke plynu alebo bez nej. Žalovaný tak nikdy nemal vedomosť, že by nehnuteľnosti boli odberným miestom plynu, a ani nemá vedomosť, že by niekto z nájomcov danej nehnuteľnosti vybudoval plynovú prípojku. Rovnako tiež až do zistenia neoprávneného odberu plynu žalovaný nemal vedomosť, že by v nehnuteľnostiach dochádzalo k oprávnenému alebo neoprávnenému odberu plynu, keďže ani nevedel, že nehnuteľnosti sú napojené na

odber plynu (resp. neoprávnený odber plynu). Tiež uvádzam, že žalovaný nikdy, od kedy je vlastníkom nehnuteľnosti, nehnuteľnosť sám neužíval, ale nehnuteľnosť po celý čas prenajímal, pričom v priebehu niekoľkých rokov s v nej vystriedalo viacero nájomcom. Podľa informácií žalovaného, všetky nájomné zmluvy, ktoré mal uzatvorené s nájomcami predmetnej nehnuteľnosti, mali zakotvenú povinnosť nájomcu uhrádzať mesačné náklady na energie priamo dodávateľským organizáciám s povinnosťou nájomcu uzatvoriť vo vlastnom mene zmluvy na odber jednotlivých energií. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, ako to tvrdí žalobca, dialo sa tak v danom prípade mimo vedomosť a konanie žalovaného, a to zrejme protiprávnym konaním niektorého z nájomcov danej nehnuteľnosti, ktorí plynovú prípojku vybudovali bez vedomia žalovaného a prostredníctvom nej následne plyn neoprávnene odoberali. Pre úplnosť uvádza, že vo veci škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorú škodu si žalobca uplatňuje voči žalovanému v tomto konaní, prebiehala komunikácia medzi jednak konateľkou žalovaného I.. Z. D. a žalobcom, ako aj medzi vtedajším právnym zástupcom žalovaného N.. C. G. a žalobcom, kedy boli žalobcovi predložené všetky nájomné zmluvy o prenájme predmetnej nehnuteľnosti, ako aj stanovisko žalovaného k vyúčtovaniu škody, avšak táto záležitosť nebola nijak doriešené, a preto si žalobca zrejme uplatnil svoj nárok súdnou cestou. Tiež pre úplnosť uvádza, že od 13.12.2016 (t.j. práve v čase, kedy bol zistený neoprávnený odber plynu resp. v štádiu riešenia tejto veci zo strany konateľky žalovaného a jej právneho zástupcu) je konateľka žalobcu I.. Z. D. nezvestná z dôvodu jej únosu neznámymi páchateľmi, pričom rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 06.06.2017 sp. zn. -107 jej bol ustanovený opatrovník I.. S. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená aj na zastupovanie I.. Z. D. ako konateľky a jedinej spoločníčky spoločnosti žalovaného. Z uvedených dôvodov, pre neprítomnosť konateľky žalovaného je do určitej miery sťažené bližšie sa k veci vyjadriť, pričom skutočnosti tu uvedené vychádzajú z tvrdení konateľky žalovanej, ktoré poskytla svojmu predchádzajúcemu právnemu zástupcovi, ako aj svojim rodinným príslušníkom, s ktorými o veci komunikovala. Z ustanovení ZoE v zhode s konštantnou rozhodovacou praxou slovenských súdov (napr. Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 26.01.2016 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 21.04.2016 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 12.06.2013 sp. zn. a iné) vyplýva, že odberateľom plynu nie je len osoba, ktorá oprávnene odoberá resp. nakupuje plyn, ale aj tá osoba, ktorá plyn odoberá neoprávnene, resp. bez platne uzatvorenej zmluvy, čím je rozšírená definícia odberateľa plynu tak, že faktickým odberateľom je aj tá osoba, ktorá neoprávnene nakupuje plyn na účel predaja alebo vlastnej spotreby. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť náhrady škody v prípade neoprávneného odberu plynu škody sa bez ďalšieho nevzťahuje na vlastníka odberného miesta, ale na tú osobu, ktorá fakticky plyn odoberala (užívateľ nehnuteľnosti), na základe čoho subjektom zodpovedným za neoprávnený odber bude vždy tá osoba, ktorá plyn fakticky odoberala za účelom vlastnej spotreby. ZoE neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zodpovednosť za neoprávnený odber plynu pripisovalo ako objektívnu zodpovednosť vlastníkovi odberného miesta (bez ohľadu na zavinenie), a preto zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu je zodpovednosťou výlučne subjektívnou, čo znamená, že povinnosť nahradiť spôsobenú škodu má výlučne ten subjekt, ktorý túto škodu svojím konaním spôsobil, tzn. ten, kto plyn fakticky odoberal (užívateľ nehnuteľnosti), a nie vlastník nehnuteľnosti. Keďže ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalovaný predmetnú nehnuteľnosť počas obdobia neoprávneného odberu plynu (resp. už dávno predtým a aj potom) sám vôbec neužíval, nemožno ho v danom prípade považovať za odberateľa, ktorý neoprávnene odoberal plyn, a teda subjekt povinný nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Inými slovami v danom prípade žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní, a preto je potrebné, aby súd voči nemu žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný vznáša námietku premlčania časti nároku žalobcu - a to z opatrnosti pre prípad, že by sa súd nestotožnil so žalovaným vznesenou námietkou jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Vychádzajúc z obsahu podanej žaloby, žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil za obdobie od 10.05.2014 do 09.11.2016 majúc za to, že práve v období od 10.05.2014 do 09.11.2006 dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu v nehnuteľnosti. Žalobca tiež uviedol, že o neoprávnenom odbere, teda o škode sa dozvedel až dňa 10.11.2016, kedy jeho pracovníci vykonali kontrolu odberného miesta. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že právo na náhradu škody podlieha premlčaniu, pričom v danom prípade stanovuje dve kombinované premlčacie lehoty na uplatnenie si práva na náhradu škody, a to dvojročnú subjektívnu, ktorá plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, a objektívnu, ktorej začiatok plynutia sa viaže na okamih vzniku škody. Vychádzajúc z právneho názoru formulovaného Najvyšším súdom ČR (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.09.2016 sp. zn. ), ktorý je vzhľadom na totožnosť právnej úpravy v celom rozsahu aplikovateľný aj na daný prípad, pri neoprávnenom odbere plynu ide o škodu vznikajúcu priebežne, ktorá vzniká

každým dňom neoprávneného odberu plynu počas celej doby trvania neoprávneného odberu. Nakoľko z dokladov predložených k platobnému rozkazu nie je možné zistiť, kedy si žalobca uplatnil svoj nárok návrhom na vydanie platobného rozkazu, pričom je dôvodné predpokladať, že tomu tak bolo až v roku 2018, je nutné považovať nárok žalobcu na náhradu škody od 10.05.2014 do začiatku roku 2015, resp. do dňa, ktorý tri roky spätne predchádzal dňu podania žaloby žalobcom, za premlčaný z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej doby. Žalovaný v celom rozsahu rozporu výšku uplatneného nároku t.j. výšku škody vyčíslenej žalobcom - žalovaný nesúhlasí s výpočtom výšky škody spôsobenej žalobcovi neoprávneným odberom (samozrejme za predpokladu, že súd dospeje k záveru o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v tomto konaní) a má za to, že žalobca postupoval pri výpočte výšky škody nesprávne. Žalovaný v prvom rade rozporuje žalobcom určené obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje od neho nárok na náhradu škody, keď žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nezdôvodnil a nepreukázal, prečo si uplatňuje náhradu škody práve od 10.05.2014, resp. ako dospel k záveru, že k neoprávnenému odberu plynu v nehnuteľnosti dochádzalo už od 10.05.2014. V tejto časti považuje nárok žalobcu za nepreukázaný a v nadväznosti na to považujeme aj nepreukázanú žalobcom vyčíslenú výšku škody. V prípade, ak by na základe nám dosiaľ neznámych dôkazov žalobca nespochybniteľne preukázal, že k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo už od 10.05.2014 rozporuje spôsob výpočtu výšky škody žalobcom, a máme za to, že postup akým žalobca vypočítal výšku škody za obdobie od 01.01.2015 do 09.11.2016 mal byť použitý aj pri výpočte výšky škody za obdobie od 10.05.2014 do 31.12.2014, keďže ani v období od 10.05.2014 do 31.12.2014 nebola nehnuteľnosť (ak aj k nej existoval nájomný vzťah) využívaná resp. nebola v nej žiadna funkčná prevádzka poskytujúca služby, ako sa zrejme domnieva žalobca, a teda neboli určené ani žiadne prevádzkové hodiny, ako predpoklad výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa vyhlášky č. Ako dôkaz na preukázanie skutočnosti, že v období od 10.05.2014 do 31.12.2014 neexistovala v nehnuteľnosti napriek existujúcemu nájomnému vzťahu žiadna funkčná prevádzka, navrhuje vypočuť konateľa spoločnosti KASOP, s.r.o., so sídlom Štefanová 93, 900 86 Štefanová, IČO: 36 422 002, pána I. H., trvale bytom D. XX, XXX XX D., nakoľko žalovaný tohto svedka nedokáže sám zabezpečiť. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a dôvodov, navrhuje, aby súd vyniesol nasledovný r o z s u d o k : 1. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. 2. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

6. Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu vyjadriť sa k odporu a pripojeným listinám. Žalobca sa k odporu vyjadril a uviedol, že žalobca si uplatnil právo na náhradu škody vo výške 16 513, 23 euro s prísl. žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 29.3.2018. Po zohľadnení dátumu uplatnenia si práva na súde a trojročnej objektívnej premlčacej doby má žalobca za to, že nárok za obdobie od 10.5.2014 do 28.3.2015 je premlčaný z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej doby. Nárok za obdobie od 29.3.2015 do 9.11.2016 nie je premlčaný. Škoda za nepremlčané obdobie vychádza na sumu 4 874,76 euro (hodnota množstva neoprávnene odobratého plynu je 4 729,84 euro a náklady zisťovania sú vo výške 144,92 euro). V prílohe prikladá výpočet škody za nepremlčané obdobie. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobca berie čiastočne žalobu späť v časti istiny vo výške 11 638,47 euro a v časti úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 11 638,47 od 17.12.2016 do zaplatenia a žiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca trvá na žalobe v časti istiny 4 874,76 euro a v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4 874,76 euro od 17.12.2016 do zaplatenia. Žalovaný je od roku 2008 vlastníkom nehnuteľnosti (p. č. XXXX, k. ú. W.), do ktorej bol odoberaný plyn v rozpore s právom a žalobca disponuje listinnými dôkazmi, ktoré preukazujú, že nehnuteľnosť je plynofikovaná a to od roku 2006, listinné dôkazy - Správa o odbornej skúške a prehliadke plynového zariadenia zo dňa 14.12. 2006 a jej príloha Zápis o napustení plynu, Žiadosť o realizáciu pripojenia odberného plynového zariadenia k distribučnej sieti. V samotnej žalobe bol bližšie popísaný proces plynofikácie nehnuteľnosti, ktorý je úspešne zavŕšený až prvomontážou meradla žalobcom (montážou meradla sa reálne prepojí odberné plynové zariadenie a distribučná sieť), ku ktorej v tomto prípade nedošlo. Podmienkou tejto prvomontáže je okrem iného splnenie stanovených technických podmienok pripojenia a uzavretie zmluvy o dodávke zemného plynu s niektorým z dodávateľov plynu, ktorí pôsobia na Slovensku. V žalobe bol zahrnutý e-mail zamestnanca žalobcu zo dňa 28.02.2018, z ktorého vyplýva, že zákazka (na realizáciu pripojenia a prvomontáže plynomera) nebola zrealizovaná (t. j. neboli splnené podmienky, aby žalobca k realizácii zákazky a k montáži meradla pristúpil). Žalobca prikladá k tomuto vyjadreniu dokumentáciu, ktorú našiel v archíve, a z ktorej vyplýva, že v roku 2006 pán I. D. riešil plynofikáciu dotknutej nehnuteľnosti. Tvrdenie žalovaného, že „v nehnuteľnosti sa žiadna plynová prípojka nenachádza“, tak nezodpovedajú pravde. V čase (rok 2008) nadobudnutia vlastníckeho

práva žalovaného k nehnuteľnosti, bola nehnuteľnosť plynofikovaná, s 1 kotlom (táto informácia vyplýva zo Žiadosti o realizáciu pripojenia k distribučnej sieti). Ten, kto kupuje nehnuteľnosť (ten, kto za právnickú osobu koná) si má v rámci obozretnosti zistiť akú nehnuteľnosť kupuje a v akom stave je nehnuteľnosť, ktorú kupuje. Vlastnícke právo zaväzuje. Z e-mailu konateľky Z. D. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý zaslala žalobcovi, vyplýva, že firmu VK Invest Group, s.r.o. riadil pán I. D. (t.j. tá istá osoba, ktorá vybavovala aj plynofikáciu nehnuteľnosti). S ohľadom na uvedený e-mail nezodpovedajú pravde ani tvrdenia žalovaného, „že zrejme protiprávnym konaním niektorého z nájomcov danej nehnuteľnosti, ktorí plynovú prípojku vybudovali bez vedomia žalovaného a prostredníctvom nej následne plyn neoprávnene odoberali“. Predmetný e-mail tvorí prílohu tohto vyjadrenia. Tvrdenie konateľky, že žalovaného (spol. VK Invest Group, s.r.o.) reálne riadila tretia osoba (I. D., manžel Z. D.), nezbavuje žalovaného zodpovednosti za nehnuteľnosť a za to, že umožnil užívať nehnuteľnosť takým spôsobom, že tretej osobe (žalobcovi) vznikala škoda. Žalobca na doplnenie uvádza, že zamestnanec žalobcu sa dostavil na adresu nehnuteľnosti dňa 10.11.2016 za účelom preverenia informácií (zaslaná fotka plynomeru), ktoré boli žalobcovi (operátor call centra zaslal e-mail dňa 9.11.2016 za účelom, aby tieto informácie boli preverené) zaslané pravdepodobne zo strany nového nájomníka žalovaného, ktorý mal záujem na riadnom odbere plynu a chcel uzavrieť s niektorým z dodávateľov plynu zmluvu o jeho dodávke. Meradlo, ktoré bolo zaslané žalobcovi, však žalobca neeviduje ako meradlo, ktoré bolo namontované žalobcom a na danom mieste ani neeviduje odber plynu na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Na odber plynu do danej nehnuteľnosti nebola uzavretá zmluva o dodávke plynu ani v období, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody a ani pred týmto obdobím. Na preukázanie tohto tvrdenia by sa mohol realizovať dôkaz dopytom na všetkých dodávateľov zemného plynu, ktorí pôsobia na území SR, s otázkou, či mali na odber plynu do nehnuteľnosti s parcelným číslom XXXX, k.ú. W. uzavretú v období od 10.5.2014 do 9.11.2016 zmluvu o dodávke zemného plynu. S poukazom na hospodárnosť konania však má žalobca za to, že je to nadbytočné, nakoľko táto skutočnosť (to, že na odber plynu nebola uzavretá zmluva so žiadnym dodávateľom) vyplýva z toho, že žalobca nikdy nepristúpil k prvomontáži meradla, ktorá je predpokladom účinnosti zmluvy o dodávke plynu a ani k následnej montáži meradla (na tomto mieste sa nenachádzalo nikdy meradlo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete), v systéme neeviduje k danej adrese žiadny údaj, ktorý by preukazoval, že odberné plynové zariadenia nehnuteľnosti je pripojené k distribučnej sieti (proces pripojenia nebol zrealizovaný prvomontážou meradla) a že na odber plynu do danej nehnuteľnosti je uzavretá zmluva od dodávke zemného plynu a zmluva o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, ktorú uzatvára pre odberateľa jeho zmluvný dodávateľ. Ak by išlo o odberné miesto (s meradlom namontovaným žalobcom) - v systéme by bol údaj o namontovaných meradlách, o zmluvnom dodávateľovi, na danom odbernom mieste by sa vykonávali odpočty stavu meradla a tie by zasielal žalobca cez systém dodávateľovi, ktorý by mal do daného odberného miesta uzavretú zmluvu o dodávke plynu a to za účelom fakturácie spotreby plynu na danom odbernom mieste. Žalobca touto cestou predkladá vyjadrenie zamestnanca z oddelenia stratégie merania k plynomeru, ktorý bol nájdený na adrese nehnuteľnosti dňa 10.11.2016, z tohto vyjadrenia vyplýva, že takýto plynomer, na ktorom je nemecké typové schválenie by nemohol byť použitý na území SR v obchodnom styku ako určené meradlo, t.j. takéto meradlo nemohlo byť a ani nebolo namontované žalobcom. Žalovaný namieta pasívnu vecnú legitimáciu, tvrdí, že ako vlastník nehnuteľnosti, do ktorej bol neoprávnené odoberaný plyn, nezodpovedá za škodu, ktorá týmto odberom žalobcovi vznikla. Na podporu svojho tvrdenia poukazuje na konštantnú rozhodovaciu prax slovenských súdov. Žalobca má za to, že rozhodovacia prax súdov nie je úplne jednotná v otázke zodpovednosti vlastníka za škodu vzniknutú neoprávneným odberom plynu v prípadoch, v ktorých neexistuje odberateľ v zmysle legálnej definície ako osoba zodpovedná za škodu, ktorá neoprávneným odberom plynu vznikla. Rozhodovacia prax krajských súdov, ktorá konštatuje zodpovednosť vlastníka však prevyšuje nad rozhodnutiami, ktoré konštatujú zodpovednosť toho, kto neoprávnene plyn odoberal. Žalobca má za to, že rozhodnutia, ktoré popierajú zodpovednosť vlastníka, sú nesprávne. Pre porovnanie žalobca uvádza právnu úpravu neoprávneného odberu elektriny, konkrétne určenie subjektu, ktorý je povinný nahradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu. V zmysle o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Zákonodarca výslovne označil za subjekt, ktorý je povinný uhradiť škodu, toho, kto elektrinu odoberal. V prípade neoprávneného odberu plynu, zákonodarca označil za tento subjekt odberateľa plynu. V prípade, ak by zákonodarca chcel, aby aj za plyn zodpovedal ten, kto plyn odobral, upravil by predmetné ustanovenie tak ako v prípade neoprávneného odberu elektriny. Z konštrukcie samotných skutkových podstát neoprávnených odberov zemného plynu vyplýva, kedy ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa a kedy ide o subjektívnu zodpovednosť odberateľa. Neoprávnený odber podľa , , ZoE je založený na objektívnej zodpovednosti

(odberateľ zodpovedá už len tým, že takýmto spôsobom bol plyn do odberného miesta odoberaný a nie je nutné preukazovať jeho zavinenie, t.j. že napr. on sám vykonal technické úkony na odber nemeraného plynu napr. cez krátky spoj, obtok, neoficiálny plynomer (t.j. taký, ktorý nenamontoval prevádzkovateľ distribučnej siete) alebo že odberateľ poškodil zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, tieto zásahy tak mohol reálne vykonať iný subjekt ako odberateľ, pričom nie je nutné preukazovať, kto tieto zásahy urobil). Neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. c), e), f), g), h) ZoE je založený na subjektívnej zodpovednosti, čo preukazuje formulácia týchto neoprávnených odberov „....ak odberateľ neumožnil, ak odberateľ nedodržal..“ (je nutné preukázať zavinenie odberateľa a teda, že odberateľ nedodržal, neumožnil, t.j. zásahy mohol vykonať len odberateľ a je nutné to preukázať). V prípade neexistencie odberateľa plynu v zmysle legálnej definície, sa analogicky objektívna zodpovednosť odberateľa vzťahuje aj na vlastníka nehnuteľnosti. Aj z vyššie uvedených rozhodnutí súdov vyplýva, že vlastník zodpovedá za neoprávnený odber zemného plynu do nehnuteľnosti, ktorú vlastní a nie je potrebné preukazovať jeho zavinenie, zodpovedá tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej bol odoberaný plyn v rozpore s právom tak ako zodpovedá odberateľ tým, že je odberateľom (má uzavretú zmluvu o dodávke plynu - nakupuje plyn) na odbernom mieste, do ktorého bol plyn odoberaný v rozpore s právom. Oprávnenie žalobcu uplatňovať si nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu vyplýva zo ZoE (právny dôvod vyplýva zo zákona). Ďalej si žalobca dovoľuje poukázať na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to: - Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 29.11.2011, - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 12.3.2015, - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 27.10.2009, - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 28.10.2009. Výsledok vo vyššie uvedených konaniach vedených Najvyšším súdom Slovenskej republiky znamenal pre žalobcu úspech v konaní. Tým, že súd vo veci konal so žalobcom a vec nezamietol automatický znamená, že po preskúmaní aktívnej legitimácie mal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že jeho aktívna legitimácia je daná. Právny názor žalobcu podporuje aj nasledovné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 29.6.2010, v ktorom súd konštatuje nasledovné: „Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.“ Žalovaný rozporuje obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje náhradu škody. V samotnej žalobe bolo uvedené, že obdobie bolo stanovené v súlade s vyhláškou MHSR č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, konkrétne podľa „Ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, najmä ak sa odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových spotrebičov s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej sieti.“ Žalobca nevie zistiť presnú dobu trvania neoprávneného odberu, možno však dôvodne predpokladať, že k nemu dochádzalo už od roku 2006, kedy sa riešila plynofikácia, ktorá však nebola zavŕšená pripojením a prvomontážou meradla zo strany žalobcu. Vzhľadom na plynutie premlčacej doby si uplatnil svoj nárok za obdobie 2,5 roka spätne odo dňa zistenia neoprávneného odberu, t.j. za obdobie od 09.11.2016 do 10.5.2014. V dôsledku späťvzatia časti žaloby si tak bude v konaní uplatňovať škodu za obdobie od 29.3.2015 do 9.11.2016 s tým, že výšku škody určil v súlade s predmetnou vyhláškou tak, že množstvo odobratého plynu určil výpočtom, do ktorého zahrnul počet dní neoprávneného odberu, najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča, denný počet hodín používania plynového spotrebiča. Ako denný počet hodín používania plynového spotrebiča určil 8 hodín v zimných mesiacoch, tento počet hodín zodpovedá temperovaniu budovy počas zimných mesiacov (temperovanie budovy zabezpečuje ochranu budovy pred poškodením napr. jej rozvodov). K použitiu metodiky výpočtu výšky škody pristúpil žalobca z dôvodu, že nemohol určiť výšku skutočnej škody na základe objektívnych podkladov. Údaje z nájdeného meradla nie sú objektívnym podkladom, meradlo nemalo platné úradné overenie, nie je zaručené, že meralo správne (či by vôbec vyhovelo metrologickej kontrole, t.j. či pretečený 1 m3 plynu, odmeralo ako 1 m3), s meradlom mohlo byť manipulované a mohlo byť aj na istú dobu zdemontované (množstvo pretečeného plynu neevidované) a znovu namontované, mohlo byť zasahované do počítadla meradla a mohla byť spotreba

ovplyvňovaná. Toto meradlo (neevidované - neoficiálne) tak de facto slúžilo ako prostriedok na nelegálne prepojenie odberného plynového zariadenia s distribučnou sieťou a nelegálny odber nemeraného plynu (ide o sofistikovanejší spôsob neoprávneného odberu plynu, menej sofistikovaný spôsob je napríklad cez hadice a iné prostriedky, ktoré prepoja distribučnú sieť s odberným plynovým zariadením).

7. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

8. Podľa odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Okresný súd Trnava vzhľadom na obsah predložených listinných dôkazov a priebeh konania posúdil žalobcom tvrdený skutkový stav ako nesporný, ktorý sa stal základom rozhodnutia súdu v prejednávanej veci. Boli splnené podmienky na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, keďže sa žalovaný a jeho právny zástupca nedostavili na pojednávanie, hoci zástupca žalovaného bol riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a zástupca žalovaného neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

10. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa , (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa ods.1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

13. Keďže došlo k účinnému späťvzatiu časti žaloby ešte pred prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením , podľa ktorých zákonných ustanovení súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v konaní plne úspešný v časti, ktorá nebola zastavená, preto mu súd priznal aj náhradu trov konania v tomto rozsahu.

15. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie podľa ustanovenia . Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa , môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.

Proti rozsudku v časti týkajúcej sa zastavenia konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).