Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7P-125-2019.pdf
PDF · 114.4 KB
No categories available
7P/125/2019
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. G., K.. XX.XX.XXXX U. S. G., K.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, deti rodičov Q.. A. G. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Č. XX, XXX XX Y., zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, Námestie 1.mája 11, 048 01 Rožňava a C. Y. U. G., K.. XX.XX.XXXX, O. S. S. X, XXXX G., O. S., zastúpeného Cottyn Cúth, s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Laurinská 18, o vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Rožňava neodkladným opatrením d o č a s n e u p r a v u j e práva a povinnosti rodičov voči maloletým deťom a to do podania návrhu rodičov na súd a do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom tak,
II. že maloleté deti U. G., K.. XX.XX.XXXX U. S. G., K.. XX.XX.XXXX d o č a s n e z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky Q.. A. G. S., K.. XX.XX.XXXX,
III. súd d o č a s n e z a v ä z u j e otca C. Y. U. G., K.. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletého U. G., K.. XX.XX.XXXX po 200,- € mesačne a na výživu maloletého S. G., K.. XX.XX.XXXX po 150,-€ mesačne od 01.05.2019, vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, do rúk matky,
IV. súd d o č a s n e u p r a v u j e styky otca s maloletými deťmi tak, že otec bude mať možnosť sa s maloletými deťmi stýkať za prítomnosti matky, v mieste bydliska maloletých detí v čase od 9.30 hod. do 17.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.30 hod. dva po sebe nasledujúce dni v mesiaci stým, že otec bude povinný oznámiť matke 5 dní vopred pred začiatkom styku s maloletými deťmi dátum a čas realizácie stykov,
V. toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho vyhotovenia,
VI. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojim návrhom žiadala, aby súd neodkladným opatrením dočasne zveril maloleté deti do jej starostlivosti, otca zaviazal k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a výšku výživného na maloletého U. určil po 400,-€ mesačne a na maloletého S. po 300,-€ mesačne od podania návrhu na súd a upravil aj styky otca s maloletými deťmi na základe mimosúdnej dohody rodičov za prítomnosti matky v mieste bydliska matky stým, že otec bude povinný oznámiť matke 5 dní vopred pred začiatkom stykov dátum a čas realizácie stykov a zakázal otcovi s maloletým U. bez súhlasu súdu vycestovať mimo územia Slovenskej republiky bez prítomnosti matky, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom. Svoj návrh odôvodnila tým, že je štátnou občiankou Slovenskej republiky a otec je štátnym občanom Belgického kráľovstva. Manželstvo
uzavreli pred Matričným úradom Mesta Rožňava dňa 30.07.2016 a z manželstva sa im narodili dve maloleté deti U., ktorý má dvojité štátne občianstvo a S., ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky. S otcom maloletých detí žila do novembra 2018 v Belgicku, v meste G., kedy po dohode s otcom maloletých detí odcestovala na Slovensko k rodičom, lebo otec z dôvodu svojej zaneprázdnenosti v práci ponechával všetku starostlivosť o dieťa na ňu. Dňa 18.02.2019 porodila na Slovensku maloletého syna S. o ktorého sa dennodenne stará. Otec maloletých detí žije v Belgicku a maloleté deti navštívil na Slovensku v mesiaci január 2019 na 48 hodín a v mesiaci február od 16.02.2019 do 22.02.2019, kedy matka bola v pôrodnici. Otec si na Slovensko prišiel vyzdvihnúť rodný list maloletého S.. Keď matka bola v pôrodnici otec maloletého U. si jeden deň vzal bez vysvetlenia od starých rodičov, s plačom ho naložil do auta, čím ho vystavil stresom, čím vystavil stresom tak maloletého, ako aj ju v pôrodnici aj jej rodičov. Maloletý sa po dvoch hodinách k starým rodičom vrátil. Takýto spôsob stykov otca s maloletým nie je v záujme maloletého a neprospieva zdravému a pozitívnemu rozvoju vzťahov rodiča s dieťaťom. Dňa 29.04.2019 bez akéhokoľvek ohlásenia, bez vedomia matky prišiel otec so svojim otcom na Slovensko, kde zotrval do 01.05.2019. Otec bez avizovania návštevy matke sa dostavil k deťom do rodinného domu, kde žije matka so svojimi rodičmi. Táto neohlásená návšteva otca vyrušila maloleté deti a narušila ich bežný denný režim. Účelovosť návštevy vyplýva aj zo správania otca, ktorý v dome jej rodičov bez toho, aby sa k tomu mohli vyjadriť, si fotil ich priestory domu, kuchyňu, halu, robil videá s dieťaťom, čo zjavne nebolo prirodzené. V každom prípade už jeho samotný neohlásený spôsob príchodu a takáto realizácia styku otca s maloletými deťmi im neprospieva a narušuje aj jej bežnú starostlivosť o deti. Požiadavka otca voči nej prispievať mu na pol cesty z Belgicka na Slovensko je absolútne neprijateľná. Aj to je dôvod a naliehavosť bezodkladnej dočasnej úpravy stykov otca s deťmi. Starší syn U. je citovo naviazaný na ňu, hovorí výlučne po slovensky, s otcom nevie komunikovať, lebo otec neovláda slovenský jazyk a preto sa dorozumievajú iba posunkami. S otcom maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti, otec detí žije v Belgicku, čo taktiež odôvodňuje naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia. V dôsledku ich zhoršených vzťahov má obavu, že otec si zoberie staršieho syna U. do Belgicka, čo je v tejto situácii absolútne neprípustné z viacerých dôvodov. Maloletý je v útlom veku a je na ňu citovo naviazaný. S otcom nedokáže komunikovať, lebo neovládajú spoločný jazyk a odlúčenie od nej by ťažko znášal, lebo otec sa nevenoval jeho starostlivosti ani v Belgicku nakoľko bol pracovne zaneprázdnený. Nebráni otcovi v stykoch s maloletými deťmi, ale vzhľadom na ich útly vek a ich citovú naviazanosť na ňu, ako aj vzhľadom na jazykovú bariéru nie je možný styk otca s deťmi bez jej prítomnosti a už vôbec nie vycestovanie maloletého U. s otcom do zahraničia. S deťmi žije v dobrých podmienkach v rodinnom dome v Č., poskytuje im celodennú starostlivosť a s mladším synom je na materskej dovolenke. Je nevyhnutná dočasná úprava pomerov aj z hľadiska vyživovacej povinnosti, lebo otec na výživu maloletých detí neprispieva ani materiálne, ani finančne od novembra 2018, od kedy žije s deťmi na Slovensku. Otec je pracovne činný ako profesionálny vodič z povolania a jeho mesačný zárobok predstavuje minimálne 3200,-€ až 4000,-€ v závislosti od vykonania pracovných ciest mimo Bruselu, kedy sa jeho príjem zvyšuje o diéty a cestovné náhrady. Matka k návrhu ako dôkaz pripojila čestné prehlásenia zo dňa 26.04.2019 o tom, že sa nepretržite zdržiavala v obci Č. od júna 2018 do augusta 2018, od polovice septembra 2018 do polovice októbra 2018 a od novembra 2018 je nepretržite na uvedenej adrese na ktorej má trvalý pobyt, pričom na tejto adrese majú trvalý pobyt už aj maloleté deti. Potvrdenie Obce Č. zo dňa 14.02.2019 o tom, že spolu s maloletými deťmi majú trvalý pobyt v Č. XX a na tejto adrese sa v obci aj nepretržite zdržujú od novembra 2018, rozhodnutie Materskej školy Č. zo dňa 20.03.2019 o prijatí maloletého U. na predprimárne vzdelávanie do materskej školy od 01.04.2019 ako aj rodné listy maloletých detí a sobášny list.
2. Súd telefonicky požiadal Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Rožňave o prešetrenie pomerov u matky. Dňa 27.05.2019 sa bez predvolania dostavila na súd sociálna pracovníčka uvedeného úradu, ktorá bola vypočutá a uviedla, že na základe telefonického požiadania vykonali šetrenie v mieste bydliska matky maloletých detí 23.05.2019. V domácnosti sa nikto nezdržiaval. Podľa vyjadrenia susedov matka bola so starším synom na lekárskom vyšetrení v NsP Košice - Šaca. Doma sa nezdržiavali ani jej rodičia. Susedka uviedla, že matka s maloletými deťmi žije v domácnosti svojich rodičov a v susedstve má postavený rodinný dom. K rodinným pomerom matky sa nechcela vyjadrovať. Dňa 27.05.2017 bola telefonicky kontaktovaná matka maloletých detí, ktorá uviedla, že 23.05.2019 bola so starším synom U. na vyšetrení uška. Nie sú hospitalizovaný sú doma. Na svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia trvá. Návrh podala z dôvodu, že má obavy, že otec maloletých detí zoberie staršieho syna. Aj počas poslednej návštevy počas Veľkonočných sviatkov jej to opakovane hovoril. Na návštevu prišiel so svojimi rodičmi a počas návštevy fotili a kamerovali ich domácnosť. Na Slovensku zotrvali iba 48 hodín. Matka ďalej uviedla, že je na materskej dovolenke s
S., ktorý má iba tri mesiace. Starší syn U. je dva a pol ročný a navštevuje materskú školu. Neovláda francúzsky jazyk, hovorí iba po slovensky. Vzhľadom na jeho útly vek je veľmi silne naviazaný na ňu. Otec si vyživovaciu povinnosť voči deťom neplní. S deťmi býva v poschodovom rodinnom dome so záhradou so svojimi rodičmi a má vytvorené podmienky a predpoklady pre riadnu starostlivosť o deti. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny doporučuje návrhu matky vyhovieť.
3. Súd ďalej zistil, že na tunajšom súde v tom čase neprebiehalo konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom ani konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí.
4. Uznesením zo dňa 27.05.2019 súd návrhu matky vyhovel a neodkladným opatrením dočasne upravil práva a povinnosti rodičov voči maloletým deťom do podania návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom a do rozhodnutia vo veci samej a rozhodol tak, že maloleté deti dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky a otca dočasne zaviazal k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, voči maloletému U. po 200,-€ mesačne a voči maloletému S. po 150,-€ mesačne od 01.05.2019. Súd dočasne upravil aj styky otca s maloletými deťmi tak, že otec sa mal možnosť s maloletými deťmi stýkať na základe mimosúdnej dohody rodičov za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletých detí stým, že bude povinný oznámiť matke 5 dní vopred pred začiatkom styku s maloletými deťmi dátum a čas realizácie stykov. Tunajší súd vyslovil, že toto uznesenie je vykonateľné dňom je vyhotovenia, teda dňom 27.05.2019 a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania. Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, lebo otec maloletých detí podal voči uzneseniu odvolanie. Súd druhej inštancie Krajský súd v Košiciach uznesením 8CoP/266/2019 - 322 zo dňa 14.11.2019 uvedené uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Súd druhej inštancie vytýkal tunajšiemu súdu, že sa nezaoberal otázkou právomoci súdov konať v predmetnej veci napriek tomu, že ide o konanie s medzinárodným prvkom. Vytýkal tunajšiemu súdu aj to, že odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a trpí vadou arbitrárnosti. Poukázal na to, že Slovenská republika a Belgické kráľovstvo sú členmi Európskej únie a preto sa na nich vzťahuje Nariadenie rady č. 2201/2003.
5. Po zrušení veci odvolacím Krajským súdom v Košiciach tunajší súd dňa 25.11.2019 telefonicky zistil, že na Okresnom súde Košice I naďalej nebol podaný návrh na návrat maloletých detí do krajiny bývalého pobytu, teda takéto konanie na uvedenom súde neprebieha.
6. Dňa 25.11.2019 súd opätovne požiadal telefonicky kolízneho opatrovníka maloletých detí o prešetrenie pomerov v rodine matky a zistenie, či nedošlo k zmene pomerov a či matka na svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia trvá.
7. Zo správy od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Rožňava - kolízneho opatrovníka zo dňa 27.11.2019 súd zistil, že dňa 27.11.2019 bola matka maloletých detí telefonicky kontaktovaná za účelom prešetrenia jej aktuálnych pomerov. Matka v rozhovore uviedla, že sa naďalej zdržiavajú s maloletými deťmi v obci E., kde majú trvalý pobyt. Presťahovali sa zo spoločnej domácnosti starých rodičov do novo postaveného trojizbového bungalovu v osobnom vlastníctve matky detí, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti rodinného domu starých rodičov zo strany matky. Starí rodičia jej naďalej so starostlivosťou o maloleté deti pomáhajú. Matke nie sú známe žiadne nové skutočnosti ohľadom toho, či bol zo strany otca detí podaný návrh na návratové konanie v mieste jeho pobytu v Belgickom kráľovstve. Uviedla, že otec detí naďalej trvá na svojom vyjadrení ohľadom miestnej príslušnosti konajúceho súdu vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode v Belgickom kráľovstve. Otec detí SMS správou oznámil matke, že navštívi deti počas vianočných sviatkov. Matka stým súhlasila a vyjadrila sa, že nemieni otcovi brániť v jeho stykoch s maloletými deťmi. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní tak, ako to bolo určené neodkladným opatrením tunajšieho súdu pod sp. zn. 7P/125/2019. V mesiaci september uhradil otec na účet matky finančnú hotovosť vo výške 1000,-€, za mesiace júl, august a september 2019, v mesiaci október 2019 uhradil finančnú hotovosť vo výške 350,-€ a v mesiaci november 2019 uhradil 350,-€. V správe sa ďalej uvádza, že maloleté deti sú zdravé, prekonávajú bežné detské ochorenia. Sú primerane vzrastu svojmu veku a v starostlivosti matky prospievajú. V starostlivosti matky majú vytvorené vhodné podmienky na ich výchovu a výživu s prihliadnutím na ich ďalší priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin, nie sú ohrozené na živote a zdraví.
8. Tunajší súd ďalej zistil, že dňa 31.05.2019 teda po rozhodnutí tunajšieho súdu dňa 27.05.2019 o neodkladnom opatrení, matka maloletých detí podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas po rozvode. Toto konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 7P/143/2019. V tomto konaní manžel - otec maloletých detí taktiež namieta právomoc súdov Slovenskej republiky a žiadal zastavenie konania pre nedostatok právomoci Slovenských súdov. Na pojednávaní dňa 12.09.2019 uznesením súd návrh manžela na zastavenie konania pre nedostatok právomoci Slovenských súdov zamietol a pojednávanie odročil na neurčito za účelom doručenia uznesenia účastníkom konania. Toto uznesenie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, lebo manžel - otec maloletých detí sa proti tomuto uzneseniu tunajšieho súdu odvolal.
9. Podľa bodu 7 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria občianske veci bez ohľadu na povahu súdu. 10. Podľa bodu 11 vyššie uvedeného nariadenia vyživovacia povinnosť je vylúčená z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, keďže sa na ňu vzťahuje už nariadenie Rady č. 44/2001. Súdy, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, budú mať vo všeobecnosti právomoc rozhodovať o vyživovacej povinnosti podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady č. 44/2001. 11. Podľa bodu 12 vyššie uvedeného nariadenia kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa, alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností. 12. Podľa bodu 16 vyššie uvedeného nariadenia, toto nariadenie nemá brániť súdom členského štátu, aby v naliehavých prípadoch prijímali predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, ktoré sa týkajú osôb alebo majetku nachádzajúcich sa v danom štáte. 13. Podľa článku 8 vyššie uvedeného nariadenia rady č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12. 14. Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia rady č. 44/2001, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné, alebo ak je vec spojená s konaním o právnom stave osoby, na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov.
15. Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok zo dňa 21.05.2015, účinný od 01.07.2016 vo svojej tretej časti obsahuje aj ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu. V zmysle ustanovenia § 360 ods. 1 uvedeného zákona, neodkladné opatrenia možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. § 365 Civilného mimosporového poriadku upravuje neodkladné opatrenia vo veciach ochrany maloletého. § 366 Civilného mimosporového poriadku upravuje neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 367 uvedeného zákona upravuje neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. V zmysle ustanovenia § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. V zmysle ustanovenia § 367 ods. 1 až 4 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť aby ten kto mal maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmych dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením, ak sa nevyhlasuje je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Je preukázané, že v danom prípade ide o konanie s medzinárodným prvkom, keď matka maloletých detí je štátnou občiankou Slovenskej republiky a otec je štátnym občanom Belgického kráľovstva. Z ich manželstva, ktoré bolo uzavreté dňa 30.07.2016 pred Matričným úradom Mesta Rožňava, teda na území našej republiky sa narodili dve maloleté deti U., ktorý má dvojité štátny občianstvo Slovenskej republiky a Belgického kráľovstva a S., ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky. Matka s maloletými deťmi od novembra 2018 žije na území Slovenskej republiky, kde XX.XX.XXXX. porodila aj mladšieho syna S., s ktorým je na rodičovskej dovolenke. V zmysle čl. 8 Nariadenia rady (ES) 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Uvedené nariadenie pritom nedefinuje čo sa rozumie pod obvyklým pobytom. Súd tento pojem má vykladať vždy v súlade s cieľmi a účelom uvedeného nariadenia a otázku obvyklého pobytu musí posudzovať v každom jednotlivom prípade na základe individuálnych skutkových okolností toho ktorého prípadu. Súdny dvor zveruje stanovenia obvyklého pobytu maloletého za účelom určenia právomoci podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia 2201/2003 do pôsobnosti vnútroštátneho súdu, ktorý je povinný zohľadniť všetky skutkové okolnosti, osobitosti každého jednotlivého prípadu pri zohľadnení mieri začlenenia maloletého do sociálneho prostredia na účely určenia jeho obvyklého pobytu. Podľa kritérií Súdneho dvora by mal súd prihliadať na trvanie pobytu, pravidelnosť pobytu, podmienky pobytu, dôvody pobytu, štátnu príslušnosť maloletého, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti maloletého, rodinné väzby maloletého a sociálne väzby maloletého. Vychádzajúc z uvedených kritérií tunajší súd dospel k záveru, že už v čase začatia konania v tejto veci, ako aj v súčasnosti mali a majú obidve maloleté deti obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a preto je aj bola vo veci daná právomoc slovenských súdov, teda tunajšieho súdu. Je preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2018 a od tej doby starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka na území našej republiky. Rodičia sa rozišli pre nezhody v manželskom spolužití, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že matka dňa 31.05.2019 podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas po rozvode a otec detí taktiež podal návrh na rozvod manželstva na príslušnom belgickom súde 20.06.2019, teda po podaní návrhu na rozvod manželstva matkou maloletých detí. Na tunajšom súde aj v uvedenom konaní sa rieši otázka právomoci slovenských súdov, teda tunajšieho súdu. Matka v uvedených konaniach trvá na tom, že na území slovenskej republiky sa zdržiava so súhlasom manžela
- otca maloletých detí a na území našej republiky chce zostať a chce svoje maloleté deti vychovávať. Maloletý U.K. sa narodil v Belgicku a má dvojité štátna občianstvo, kým maloletý S. sa narodil už na území naše republiky a je slovenským štátnym občanom. Obidve maloleté deti žijú na území našej republiky od novembra 2018, pričom aj predtým sa matka s deťmi zdržiavala na území našej republiky, kde má trvalý pobyt a kde navštevovala svojich rodičov. Pobyt maloletých detí na území našej republiky teda je trvalý a pravidelný. Podmienky ich pobytu sú pritom veľmi dobré, keď matka im poskytuje celodennú starostlivosť, je na materskej dovolenke s mladším dieťaťom. Matka žije s deťmi vo veľmi dobrých bytových podmienkach, bývala v rodinnom dome svojich rodičov a v súčasnej dobe býva vo vlastnom rodinnom dome, v blízkosti svojich rodičov, ktorí jej so starostlivosťou o deti pomáhajú. Dôvodom pobytu maloletých detí na území našej republiky je najmä tá skutočnosť, že ich rodičia pre nezhody v manželskom spolužití sa rozišli a rozvádzajú sa. Obidve deti sú v útlom predškolskom veku a vyžadujú si starostlivosť svojej matky. Maloletý U. sa narodil v Belgicku a má dvojité štátne občianstvo, ale S. sa narodil na území našej republiky a má iba slovenské štátne občianstvo. Na území Belgického kráľovstva ani nikdy nebol. Maloletý U. 23.11.2019 dovŕšil tretí rok svojho veku a matka mu zabezpečuje aj predprimárne vzdelávanie od 01.04.2019 v mieste ich pobytu v Materskej škole E.. Pokiaľ ide o jazykové znalosti maloletých detí, maloletý U. vzhľadom na svoj útly predškolský vek a zrejme aj z toho dôvodu, že jeho starostlivosť v prevažnej miere aj v čase spolužitia s otcom maloletých detí zabezpečovala matka francúzsky jazyk neovláda, dorozumieva sa iba v slovenskom jazyku. Maloletý S. sa narodil XX.XX.XXXX, má iba X mesiacov a preto jeho reč sa iba vyvíja a neovláda ani slovenský jazyk. Pokiaľ ide o rodinné vzťahy, deti už aj vzhľadom na ich útly vek sú vychovávané matkou, v súčasnej dobe aj za pomoci starých rodičov zo strany matky a preto majú najsilnejšie rodinné väzby na matku a jej rodičov. Matka pritom otcovi detí v stykoch s maloletými deťmi nebráni, dožaduje sa iba toho, aby styky boli pravidelné a v mieste ich terajšieho pobytu za jej prítomnosti. Matka teda nebráni otcovi v tom, aby sa aj on podieľal na starostlivosti o deti a vytvárali sa medzi nimi aj rodinné a citové väzby. Vychádzajúc z týchto skutočností tunajší súd dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade je právomoc daná na tunajšom súde.
V tejto súvislosti treba poukázať aj na čl. 20 Nariadenia rady ES 2201/2003 v súvislosti s predbežnými opatreniami - neodkladnými opatreniami vrátane ochranných opatrení, kde sa uvádza, že v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení s ohľadom na osoby, alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Podľa ods. 2 uvedeného článku platnosť opatrení v ods. 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenie, ktoré považoval za primerané.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností tunajší súd dospel k záveru, že v tejto veci je daná právomoc slovenských súdov, teda tunajšieho súdu a návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia je dôvodný a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 361Civilného sporového poriadku kde sa uvádza, že súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem, ako aj s prihliadnutím na čl. 5 Zákona o rodine, kde sa uvádza, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, bezpečie a stabilita prostredia v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, ohrozenia vývinu dieťaťa so zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývoja dieťaťa zásahmi do telesnej citovej a duševnej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky a na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopnosti a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu, lojality a následnému pocitu viny, ako aj na podmienky pre vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami a využitia možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23.01.2013, sp. zn. IV. ÚS 46/2013 poukazuje na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o predbežnom opatrení - neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd iba dočasne upravuje pomery účastníkov konania neodkladným opatrením pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydanie neodkladného opatrenia domáha, alebo v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenie s ohľadom na jeho charakter nemôže z pravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Ide o opatrenie trvanie ktorého je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh zrušené. Ústavný súd aj s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje, že pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s dieťaťom je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom. Súd je povinný urobiť všetko pre dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov.
19. Je preukázané, že medzi rodičmi maloletých detí vznikajú rozpory pri otázke výchovy a výživy ich maloletých detí. Z toho dôvodu neodkladné opatrenie má aj funkciu preventívnu, ktorá spočíva v tom, aby pri výkone rodičovských práv a povinností aspoň dočasne poskytovalo ochranu právam a záujmom maloletých detí ešte pred ich porušením či ich ohrozením.
20. Z návrhu matky vyplýva, že od novembra 2018 od kedy s maloletými deťmi žije na uvedenej adrese na území našej republiky medzi ňou a otcom maloletých detí ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nezhody pretrvávajú. Otec sa s maloletými deťmi naposledy stretol na území našej republiky počas veľkonočných sviatkov kedy za deťmi prišiel bez toho, aby to oznámil matke. Na návšteve bol so svojimi rodičmi a počas návštevy podľa vyjadrenia matky si ich domácnosť fotili a kamerovali. Matke opakovane uviedol, že staršieho syna si zoberie do Belgicka. Matka má preto obavy, že dieťa zoberie, pričom dieťa neovláda francúzsky jazyk a otec dieťaťa nevie po slovensky. Medzi deťmi a otcom nie je vytvorený ani vzťah a citová väzba, lebo sa na ich výchove nepodieľa. Ide o deti v útlom veku, ktoré si vyžadujú starostlivosť matky. Partnerský vzťah rodičov je neukončený, odmietajú obnovenie manželského spolužitia a obaja podali návrh na rozvod ich manželstva. V dôsledku toho deťom hrozí nebezpečenstvo nestability výchovného prostredia, lebo vzťahy medzi rodičmi sú narušené. Matka žije na Slovensku a otec v Belgickom kráľovstve. Matka je na materskej dovolenke a zabezpečuje celodennú starostlivosť o deti a vzhľadom na útly vek maloletých a silnú citovú väzbu je v samotnom záujem
maloletých detí, aby aj do rozhodnutia súdu vo veci samej boli dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky. Matka vo svojom návrhu uviedla, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom si začal plniť až po tom, keď súd uznesením zo dňa 27.05.2019 ho dočasne zaviazal k vyživovacej povinnosti uvedeným neodkladným opatrením. Toto uznesenie je však rozhodnutím súd druhej inštancie zrušené a preto podľa názoru súdu sú naďalej dané dôvody, aby súd dočasne zaviazal otca k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom do rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd ho preto dočasne zaviazal k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom tak, ako v uznesení zo dňa 27.05.2019, na staršieho syna po 200,-€ a na mladšieho syna po 150,-€ mesačne. Výšku výživného súd určil iba v nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných, nevyhnutných, životných potrieb maloletých detí, lebo až po vykonanom dokazovaní vo veci samej bude možné objektívne stanoviť výšku výživného na maloleté deti zo strany ich otca. Súd dočasne upravil aj styky otca s maloletými deťmi do rozhodnutia vo veci samej tak, aby styky boli pravidelné a boli v samotnom záujme maloletých detí. Otec sa dočasne bude s maloletými deťmi stýkať tak ako aj sám v odvolaní požadoval, dva po sebe nasledujúce dni v mesiaci v čase od 9.30 hod. do 11.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.30 hod. stým, že bude povinný oznámiť matke 5 dní vopred dátum a realizáciu stykov a styky budú prebiehať v prítomnosti matky v mieste bydliska maloletých detí.
21. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.