Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/266/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. G. nar. XX.XX.XXXX a S. G. nar. XX.X.XXXX bytom u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach deti rodičov matky Mgr. A. G. S. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej E. XX Y. zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Námestí 1. mája a otca C. Y. U. G. K.. XX.XX.XXXX, O. S. S. X, XXXX G., O. S. právne zastúpený Cottyn Cúth , s.r.o. Advokátska kancelárie so sídlom v Bratislave Laurinská 18 v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. -18 z 27.5.2019 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -18 z 27.5.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil práva a povinnosti rodičov voči maloletým deťom za obdobie od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej tak, že maloleté U. G. nar. XX.XX.XXXX a S. G. nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky Q.. A. G. S. nar. XX.XX.XXXX.

Dočasne zaviazal otca C. Y. U. G. nar. XX.X.XXXX prispievať na výživu maloletého U. G. nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200 Eur mesačne a na maloletého S. G. nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 150 Eur mesačne počnúc dňom 1.5.2019, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí.

2. Konajúci súd dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec bude mať možnosť sa s maloletými deťmi stýkať na základe mimosúdnej dohody rodičov za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletých detí s tým, že otec bude povinný oznámiť matke päť dní vopred pred začiatkom styku s maloletými deťmi dátum a čas realizácie styku. Rozhodol, že uznesenie je vykonateľné dňom jeho vyhotovenia a žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti všetkým výrokom predmetného uznesenia podľa neboli splnené procesné podmienky, podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa v znení neskorších predpisov, súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

4. Poukázal na , v ktorom sú definované procesné podmienky konania, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktoré zahŕňajú okrem iného aj podmienku právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť. Vyslovil presvedčenie, že je úlohou súdu zistiť nedostatok procesnej podmienky, ktorý je prítomný už v čase začatia konania, pričom nedostatok právomocí súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok, čo absolútne bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo veci a jediný správny postup je vec zastaviť. Ak súd napriek nesplneniu procesných podmienok vec prejednal a rozhodol, odvolací dôvod pre vady konania podľa je týmto naplnený. Vytkol konajúcemu súdu, že napriek tomu, že z podaného návrhu matkou o nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé a nepochybné, že v danom prípade je medzinárodný prvok, súd sa otázkou svojej právomoci nijako nezaoberal, pričom v súlade s judikatúrou súdneho dvora Európskej únie by súd vo svojom rozhodnutí mal objasniť základ, z ktorého vychádzal pri preberaní právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností. V tejto súvislosti zdôraznil, že povinnosťou konajúceho súdu je skúmať svoju právomoc podľa všeobecného princípu vyjadreného v čl. , v zmysle ktorého majú právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu tie súdy členského štátu, v ktorom má toto dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. K otázke obvyklého pobytu v súvislosti s daným prípadom uviedol, že fyzická prítomnosť, trvalý pobyt ani bydlisko v štáte nezakladá automaticky obvyklý pobyt, skúma sa sociálne a rodinné začlenenie, vek dieťaťa, pôvod rodiča, čas strávený na danom mieste, dôvod presťahovania a iné súvislosti. Zdôraznil, že maloletý U. sa narodil a do novembra 2018 žil a vyrastal so svojimi rodičmi v Belgicku v meste Zaventem, kde mal svojho lekára, určitý čas navštevoval materskú škôlku a rozvíjal svoje jazykové znalosti francúzkeho jazyka. Matka s maloletým U. vycestovala na Slovensko k svojim rodičom s úmyslom krátkodobej, resp. predĺženej dovoelnky a otec jej nikdy nedal súhlas na trvalé odcestovanie s maloletým U. z Belgického kráľovstva, čím sa matka podľa jeho presvedčenia dopustila neoprávneného premiestnenia dieťaťa a tým pádom bolo porušené opatrovnícke právo druhého rodiča. Zo spoločného bydliska v Belgicku matka odchádzala v novembri 2018 tehotná a maloletý S. sa narodil na území Slovenskej republiky takisto bez predchádzajúceho súhlasu otca. Na základe uvedeného vyslovil presvedčenie, že právomoc na konanie v predmetnej veci je založená Belgickým súdom. On, ako otec nikdy výslovne ani iným jednoznačným spôsobom neprijal v tejto veci právomoc súdu od Slovenskej republiky ani rozhodné právo Slovenskej republiky. Poukázal aj na procesné pochybenie súdu prvej inštancie, keď napadnuté uznesenie bolo doručené spolu s návrhom matky ale nie so všetkými prílohami, ktoré tvoria časť návrhu, čo je v rozpore s , teda otec nemal možnosť relevantným spôsobom sa vyjadriť k všetkým skutočnostiam uvádzaných matkou na podklade ňou predložených dôkazov, a preto mu bola zamedzená možnosť účinne brániť práva a právom chránené záujmy maloletých detí. V odôvodnení súdu prvej inštancie absentuje na základe uvedeného akékoľvek vysporiadanie sa súdu s existenciou medzinárodného prvku v predmetnej veci. Súd takýmto spôsobom úplne opomenul aplikovať príslušné právne normy práva Európskej únie v otázkach právomoci súdov a rozhodného práva vo veci rodičovských práv a povinností, práva styku a vo veciach vyživovacej povinnosti obsiahnutých predovšetkým v Nariadení 2201/2003, Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, dohovore o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa zo dňa 19.10.1996 a Haagskom protokole z 23.11.2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom. Okrem tohto procesného pochybenia otec namietal aj nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, resp. skutočnosť, že matka žiadnym spôsobom neosvedčila dôvodnosť podaného návrhu. Namietal preto tak zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky, určenie výživného a úpravu styku. V súvislosti s určením výživného poukázal na posledné zamestnanie matky, ktorá bola zamestnaná v Bruseli a mala minimálne taký priemerný mesačný zárobok, ako otec a po nástupe na materskú dovolenku poberá finančné dávky a príspevky v takej výške, s ktorými je schopná dostatočne zabezpečiť výchovu a výživu obidvoch maloletých detí bez toho, aby rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia bolo určené výživné otcovi, u ktorého v tomto štádiu konania neboli hodnoverne a dôkladne preukázané príjmy. Nesúhlasil ani s výrokom o úprave styku. Poukázal na matkino tvrdenie v návrhu, že medzi rodičmi sú značne narušené vzťahy a preto je potreba bezodkladnej úpravy pomerov, pričom navrhla súdu, aby jej v tomto neodkladným opatrením vyhovel, aby mal otec možnosť stýkať sa s maloletými deťmi na základe mimosúdnej dohody rodičov. Zdôraznil, že žiadna mimosúdna dohoda medzi rodičmi o styku otca s maloletými deťmi uzavretá nebola a vzhľadom na matkou poukazovanú narušenosť vzťahov s otcom, takáto dohoda medzi rodičmi do budúcnosti je málo pravdepodobná. Nie je preto zrejmé, ako súd neodkladným opatrením zabezpečil naplnenie účelu bezodkladnej úpravy pomerov, a to v najlepšom záujme maloletých detí, keď výrokom neodkladného opatrenia podmieňuje styk otca s maloletými deťmi neexistujúcou dohodou s matkou. Tento výrok je nevykonateľný a

neurčitý. V tejto súvislosti poukázal na , z ktorého je zrejmé, že okrem náležitosti žaloby a špecifikácie neodkladného opatrenia, ktorého sa navrhovateľka domáha, je potrebné uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Preto už v tomto štádiu konania musí predložiť navrhovateľ také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a v prípade, ak by odvolací súd napriek uvedeným skutočnostiam dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie rozhodnutia, navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že maloleté deti U. G. a S. G. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, dočasne sa upravuje styk otca C. Y. U. G. s maloletými deťmi tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi v čase o 9:30 do 11:00 hod. a od 15:00 hod. do 17:30 hod. dva po sebe nasledujúce dni v mesiaci, ktoré otec oznámi matke v časovom predstihu dva dni pred začiatkom realizácie styku, a to bez prítomnosti tretích osôb okrem matky, ktorá je povinná počas realizácie styku otca s deťmi nekomunikovať s deťmi v slovenskom jazyku a dočasne upravil styky otca s maloletými deťmi tak, že otec má právo každý pondelok v stredu a piatok o 17:00 hod. uskutočniť videohovor s maloletými deťmi prostredníctvom aplikácie používanej matkou, matka je povinná videohovor umožniť bez prítomnosti tretích osôb a počas hovoru nekomunikovať s deťmi v slovenskom jazyku. Vo výnimočných prípadoch, ak nie je možné videohovor otca s maloletými deťmi realizovať, je matka povinná v najbližšom možnom čase kontaktovať otca a videohovor s maloletými deťmi mu umožniť.

5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí s návrhom aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, zákonný. K otázke podmienkam konania vyslovila presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie má charakter predbežného neodkladného opatrenia, to znamená, že aj v zmysle judikatúry EÚ aj v zmysle čl. 20 Nariadenia rady (ES č. 2201/2003 z 27.11.2003) v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenie vrátane ochranných opatrení s ohľadom na osoby alebo majetok v štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodnúť vo veci samej súd iného členského štátu. Vyslovila presvedčenie, že v zmysle ustálenej judikatúry je Slovenská republika aj štátom obvyklého pobytu detí s prihliadnutím na miesto, kde dieťa dlhodobo žije, má vytvorené rodinné, sociálne zázemie, miesto, kde navštevuje predškolské zariadenie a má svojho lekára. Vzhľadom k odvolaciemu petitu, ktorým navrhuje otec zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie, alternatívne zmeniť, je zrejmé, že súhlasí so zverením maloletých detí do výchovy matke, navrhuje len zmeniť vo výroku o úprave styku a tým v podstate súhlasí s pobytom maloletých detí v Slovenskej republike. K výroku o určení výživného uviedla, že otec maloletých detí od novembra 2018, odkedy matka žije na Slovensku, nepretržite až do podania návrhu neprispel na ich výchovu a výživu žiadnou finančnou čiastkou. Až v mesiaci august 2019, konkrétne 26.8.2019 prispel sumou 1.106,45 Eur. Uviedla, že otec pracuje ako profesionálny vodič a jeho priemerný mesačný zárobok je 3.200 Eur až 4.00 Eur. Ona, ako matka, je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 1.337,99 Eur, ktoré sa jej od októbra 2019 bude krátiť o 300 Eur, detské prídavky 200,36 Eur a 820,22 Eur. Okrem toho spláca úver na dom v sume 737,78 Eur.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam účastníkov konania nevyjadril.

7. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 13.8.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie Centra pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže ako ústredného orgánu Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže prijalo prostredníctvom Ústredného orgánu Belgického kráľovstva žiadosť otca maloletých detí, pána C. Y. U. G. nar. XX.X.XXXX zabezpečenie návratu maloletých do krajiny obvyklého pobytu, ktorou je podľa tvrdení otca, Belgické kráľovstvo. Otec žiada návrat oboch detí, aby nedošlo k odlúčeniu súrodencov, hoci si uvedomuje, že mladší v Belgicku nikdy nebolo, avšak podľa jeho tvrdení je tomu tak výlučne v dôsledku svojvoľného konania matky.

8. V zmysle čl. 16 Haagskeho dohovoru „Po doručení oznámenia o neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa podľa čl. 3 sa justičná alebo správne orgány zmluvného štátu, na ktorého územie bolo dieťa premiestnené alebo na ktorého území je zadržiavané, zdržia rozhodovania vo veci opatrovníckeho práva, až kým sa nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto Dohovoru neuskutoční, okrem prípadu, keď v primeranej lehote po doručení oznámenia nebola podaná žiadosť podľa tohto Dohovoru.

9. Na základe uvedeného súd prvej inštancie aj odvolací súd sa telefonicky dotazovali dňa 16.8.2019 a 14.11.2019 na príslušnom oddelení Okresného súdu Košice I ako príslušným pre návratové konanie, či bol podaný návrh otca o návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu. Lustráciou na príslušnom súde bolo zistené, že návrh do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní otca o návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu podaný nebol.

10. V dôsledku odvolania Krajský súd ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a , aby z nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario uznesenie Okresného súdu podľa ust. a v súlade s ust. zrušil a v zmysle vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa ust. , podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

12. Podľa ust. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa ust. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaní, ktoré je možné začať aj bez návrhu.

14. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené ak: a) procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

15. Okresný súd Rožňava uznesením č.k. -18 z 27.5.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, a to do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, otcovi detí uložil dočasne povinnosť prispievať na výživu detí výživným vo výške 200 Eur a 150 Eur mesačne a súčasne upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že tento bude mať možnosť sa s maloletými deťmi stýkať na základe mimosúdnej dohody rodičov za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletých detí s tým, že otec bude povinný oznámiť matke päť dní vopred pred začiatkom styku s maloletými deťmi dátum a čas realizácie stykov.

16. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie podľa ust. , podľa ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere a podľa , podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podala matka, pričom z tohto návrhu mal súd za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nebol doteraz upravený a z týchto dôvodov dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a dočasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností, keďže je to v záujme maloletých detí a z týchto dôvodov návrhu matky vyhovel. Rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Súčasne konštatoval, že na tunajšom súde sa nevedie konanie o úprave rodičovských práv na čas do rozvodu ani konanie o rozvod manželstva.

17. Odvolací súd uvádza, že súd prvej išnancie sa nezaoberal otázkou právomocí súdu konať v predmetnej veci, čo je jedna z podmienok konania, pričom z odôvodnenia rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyplýva, na základe čoho a akých skutočností dospel k názoru, že má právomoc vo veci konať. Z podania návrhu matky a opísania skutočností, na základe ktorých žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, muselo byť súdu prvej inštancie zrejmé a jednoznačné, že ide o konanie s medzinárodným prvkom. Preto v tejto časti odôvodnenia rozhodnutia súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov

a trpí vadou arbitrárnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že Slovenská republika a Belgické kráľovstvo sú členmi Európskej únie, a preto sa na ne vzťahuje Nariadenie rady č. 2201/2003.

18. Preskúmavaním veci a s prihliadnutím aj na rodičmi predložené listinné dôkazy a vyjadrenia po rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na zdôvodnenie rozhodnutia vykonané súdom prvej inštancie, odvolací súd dospel k názoru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť z dôvodov podľa ust. a .

19. V zmysle čl. 8 Nariadenia rady č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Nariadenie č. 2201/2003 nedefinuje, čo sa rozumie pod „obvyklým pobytom“. Súd musí tento pojem vykladať vždy v súlade s cieľmi a účelom uvedeného nariadenia a otázku obvyklého pobytu musí posudzovať v každom jednotlivom prípade na základe individuálnych skutkových okolností toho ktorého prípadu. Treba zdôrazniť, že pre právomoc je určujúci čas začatia konania na súde. Po začatí konania zostáva súdu v zásade zachovaná právomoc, aj keby dieťa počas konania nadobudlo nový obvyklý pobyt v inom členskom štáte (zásada perpetuatio fori). Zmena obvyklého pobytu dieťaťa počas konania preto sama o sebe ešte neznamená zmenu alebo zánik právomocí. Odvolací súd poukazuje na výklad obvyklého pobytu maloletého v rodinnom spore podaný Súdnym dvorom Európskej únie vo veciach sp. zn. C - 523/07 zo dňa 2.4.2009 a sp. zn. C - 497/10 PPU zo dňa 22.12.2009. Vo veci sp. zn. C- 523/07 Súdny dvor uviedol, že pojem obvyklý pobyt v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia rady č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. Vo veci sp. zn. C - 497/10 PPU Súdny dvor zopakoval závery z predchádzajúceho rozsudku vo veci sp. zn. C-523/07 a pre účely stanovenia obvyklého pobytu v osobitnom prípade dojčaťa uviedol, že nariadenie neobsahuje žiadnu definíciu pojmu obvyklý pobyt, použitie prídavného mena obvyklý umožňuje jednoducho dospieť k záveru, že pobyt musí vykazovať určitú stabilitu alebo pravidelnosť. Na účely odlíšenia obvyklého pobytu od jednoduchej dočasnej prítomnosti treba zdôrazniť, že táto prítomnosť musí mať v zásade určité trvanie, aby odzrkadľovala dostatočnú stabilitu. Nariadenie č. 2201/2003 však neupravuje minimálnu dĺžku. Na zmenu obvyklého pobytu u hostiteľského štátu sa totiž ráta najmä vôľa dotknutej osoby vytvorením stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu. Trvanie pobytu tak môže slúžiť iba ako indícia v rámci posúdenia stability pobytu, pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle všetkých osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Vo veci samej môže mať navyše vek dieťaťa osobitný význam, sociálne a rodinné prostredie dieťaťa, ktoré sa významne podieľa na určení miesta jeho obvyklého pobytu sa totiž skladá z viacerých faktorov závislých od veku dieťaťa, faktory, na ktoré má prihliadať v prípade dieťaťa v školskom veku sa tak líšia od tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktoré ukončil svoje štúdium alebo od tých, ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je prostredie dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. Na základe uvedeného Súdny dvor uzavrel, že pojem obvyklý pobyt sa má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel a v prípade, keď ide o situáciu dojčaťa, ktoré býva so svojou matkou iba niekoľko dní v inom členskom štáte ako je štát jeho obvyklého pobytu, do ktorého bolo premiestnené, treba vziať do ktorého bolo premiestnené, treba vziať do úvahy najmä na jednej strane trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území tohto členského štátu a dôvody presťahovania matky do tohto štátu a na druhej strane najmä z dôvodu veku dieťaťa, geografický a rodinný pôvod matky ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré matka a dieťa udržiavajú v tom istom členskom štáte. Je na vnútroštátnom súde aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt a zohľadnil pritom všetky osobitné, skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

20. Z uvedeného vyplýva, že súdny dvor zveruje stanovenie obvyklého pobytu maloletého pre účely určenia právomoci podľa čl. 8 ods. do pôsobnosti vnútroštátneho súdu, ktorý je povinný predovšetkým zohľadniť všetky skutkové okolnosti, osobitosti každého jednotlivého prípadu pri zohľadnení miery začlenenia maloletého do sociálneho prostredia, na účely určenia jeho obvyklého pobytu ponúkol Súdny dvor deväť kritérií, ku ktorým by mal súd prihliadať:

1. Trvanie pobytu

2. Pravidelnosť pobytu

3. Podmienky pobytu

4. Dôvody pobytu

5. Štátna príslušnosť maloletého 6. Miesto a podmienky školskej dochádzky 7. Jazykové znalosti maloletého 8. Rodinné väzby maloletého 9. Sociálne väzby maloletého. Súdny dvor nestanovil žiadnu hierarchiu týchto kritérií, preto každé z nich má rovnakú relevanciu. V prípade maloletého nízkeho veku je potrebné navyše prihliadať aj na vôľu rodiča, u ktorého vo faktickej starostlivosti sa maloleté dieťa nachádza, ako aj na dôvody jeho jeho presťahovania sa a mieru jeho začlenenia do rodinného a sociálneho prostredia. Pre prípad, že by ani na základe uvedených kritérií nebol súd schopný stanoviť miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, má súd skúmať, či svoju právomoc nemôže založiť na čl. 12 Nariadenia č. 2201/2003 a iba v prípade, že to nie je možné, určiť právomoc s ohľadom na prítomnosť maloletého (čl. 13 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003). Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou právomocí a rozhodnutia z hľadiska určenia právomoci či daná vec patrí pod jurisdikciu slovenských súdov žiadnym spôsobom nezdôvodnil, pričom jednou z procesných podmienok je právomoc a príslušnosť súdu vo veci konať. Keďže právomoc súdov Slovenskej republiky konať v predmetnej veci bola spochybnená otcom maloletého dieťaťa, bude povinnosťou súdu prvej inštancie predovšetkým v prvom rade vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky vo veci konať.

21. Odvolací súd uvádza, že okrem dôvodu zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle v predmetnej veci existuje dôvod pre zrušenie rozhodnutia aj v zmysle , a to z dôvodu nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť, na základe akých skutočností súd rozhodol o návrhu matky maloletých detí, ktorým sa domáhala vydania neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorým súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí spĺňať náležitosti v zmysle a musí obsahovať tie skutočnosti, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie súdu a tiež základnú myšlienkovú líniu, ktorou sa súd riadil, keď dospel k právnym záverom uvedených v rozhodnutí. Formulačným má byť odôvodnenie rozhodnutia dostatočne pochopiteľné pre účastníkov konania a musí byť natoľko presvedčivé, aby odôvodnilo záver uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. Keďže uznesenie okresného súdu buď vôbec alebo nie v dostatočnej miere uviedol na základe akých skutočností rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spôsobom, ako je to uvedené vyššie, nešpecifikoval ani nevysvetlil, čo ho k uvedenému záveru viedlo, rozhodnutie súdu prvej inštancie tak trpí vadou nepreskúmateľnosti nielen vo vzťahu k účastníkom konania ale ani odvolací súd nemôže posúdiť, ktoré skutočnosti okresný súd považoval za relevantné a z ktorých dôvodov rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia tak, že maloleté deti dočasne zveril matke, otcovi určil výživné a súčasne upravil styk, ktorého výrok je nielen nepreskúmateľný ale neurčitý a predovšetkým nevykonateľný. Odvolací súd tak nemôže ani posúdiť, či okresný súd postupoval správne, pretože nevie, z akých skutočností súd vychádzal a akými právnymi úvahami sa riadil.

22. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude predovšetkým skúmať, či predmetná vec patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, a to s prihliadnutím už na vyššie uvedené. Svoje rozhodnutie náležite zdôvodní, a to aj v prípade, keď dospeje k názoru, že vec patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ako aj v prípade, ak dôjde k záveru, že vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, a to s prihliadnutím predovšetkým na vyriešenie otázky miesta obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v čase začatia konania. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že vec patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, vydá nové rozhodnutie, v súlade s ust. náležite odôvodní tak, aby netrpelo vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti a aby účastníkom konania bolo zachované právo na súdnu ochranu.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).