Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/127/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: MUDr. R. R., nar. XX. O. XXXX, bytom R. X, R., zast. splnomocnenkyňou: Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36860107, proti žalovanej: eubau s. r. o., so sídlom Mierová nám. 940/1, Galanta, IČO: 36613282, zast. advokátkou: JUDr. Anna Kubíková, Hečkova 2, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00151700, Dostojevského rad 4, Bratislava, o 776,38 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 16. mája 2017 č. k. -198 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o priznaní práva žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z r u š u j e a v tejto časti vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, ktorou sa žalobkyňa pôvodne domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej 1.667,32 eur a príslušenstvo a to z titulu náhrady škody, ktorú mala žalovaná žalobkyni spôsobiť jej prevádzkovou činnosťou s tým, že počas konania vzala žalobkyňa dvakrát žalobu späť a to čo do súm 890,94 eur a príslušenstva a 214,26 eur a príslušenstva, pričom súd prvej inštancie konanie v späťvzatých častiach vzhľadom k dispozičným úkonom žalobkyne konanie čiastočne zastavoval; II. žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. , a O. z. ( v znení neskorších predpisov).

3. Vecne dôvodil tým, že z vykonaného dokazovania nemal za preukázaný nárok zo zodpovednosti za škodu uplatnený žalobkyňou a to čo i len sčasti. Konštatoval, že postup žalobkyne v predmetnom konaní bol značne chaotický, nesústredený a zmätočný. V podstate k čiastočnému splneniu procesných podmienok podľa ust. žalobkyňa dospela až na ostatnom pojednávaní vo veci, t. j. po cca 5 rokoch od podania žaloby, pričom aj k ustáleniu a odôvodneniu naposledy upraveného nároku došlo zo strany žalobkyne až za výdatnej pomoci vyjadrenia intervenienta, ktorý mal o výške plnení a spôsobe ich započítania neporovnateľne väčšie vedomosti ako žalobkyňa konajúca prostredníctvom právneho zástupcu. I napriek ustáleniu a odôvodneniu nároku - zaplatenie 562,12 eur s úrokom z omeškania z dôvodu neúplného plnenia zo strany intervenienta ako poisťovateľa žalovanej, ktorý nárok predstavuje nezaplatené opotrebenie a spoluúčasť žalobkyne na prvých dvoch poistných udalostiach, ktorých konkrétnu výšku s prihliadnutím na ostatné čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňa už neuviedla

a plnenie z tretej poistnej udalosti, ktoré poisťovňa neplnila ani čiastočne, súd mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa škodu v podstate nekonkretizovala v priebehu celého konania, uspokojila sa s odkazom na číselné označenie poistného plnenia v celkovom počte 3, čo však nespĺňa hmotnoprávnu požiadavku konkretizovania škody. Žalobkyňa predložila súdu fa č. 2012001, a to v dvoch rôznych vyhotoveniach, pričom prvé na č. l. 128 spisu je na sumu 967,32 eur, byt je označený ako byt č. XXX, faktúra obsahuje odtlačok pečiatky aj podpis konateľa AXA REAL s. r. o.; fa č. 2012001 založená na č. l. 6 spisu je na sumu 937,32 eur, bez odtlačku pečiatky vystaviteľa, na dôvažok opätovne sa týka prác na byte č. XXX. V žalobe a zápise o obhliadke škodovej udalosti je žalobkyňa vlastníkom bytu č. XXX, nie bytu č. XXX, pričom okrem uvedeného aj vzhľadom na zásadný obsahový rozpor v dvoch vyhotoveniach totožnej faktúry č. 2012001, na túto ako dôkazný prostriedok preukazujúci existenciu a výšku škody súd prihliadnuť nemohol. Žalobkyňa v rámci dôkazného bremena musela preukázať existenciu škody a jej výšku, avšak v tejto súvislosti súdu okrem faktúry (bezpredmetnej ako je uvedené vyššie) a zápisu o škodovej udalosti (ktorá je v podstate len vyhlásením žalobkyne o škode a o tom, kto ju mal spôsobiť) súdu predložila rozpis materiálov a prác (č. l. 124 až 126 spisu), ktoré mali byť vyúčtované spornou fa č. 2012001, nepredložila však žiaden doklad o zaplatení uplatnených nákladov. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa dôkazné bremeno ohľadne vzniku a výšky škody neuniesla. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom intervenienta o tom, že je nedôvodné uložiť žalovanému platiť opotrebenie na 15-ročných parketách a notebooku, pričom mal za nedôvodnú aj požiadavku žalobkyne na zaplatenie spoluúčasti (v inak nekonkretizovanej výške), nakoľko žalobkyňa výšku škody ani nepreukázala. Prvoinštančný súd sa stotožnil s názorom žalovanej o potrebe preukázania škody a jej výšky prípadným znaleckým posudkom, výsluchom pracovníkov AXA REAL s. r. o., k čomu však zo strany žalobkyne nedošlo, rozhodujúce dôkazy neprodukovala ani nenavrhla. Súd prvej inštancie ako dôkazný prostriedok sporného charakteru vyhodnotil aj písomné vyjadrenie Ing. G. R., ktorého obsah mal preukázať príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody, nakoľko z neho nie je zrejmé, či malo ísť o čestné prehlásenie (ktoré má vzhľadom na trestnoprávne dôsledky neporovnateľne vyššiu dôkaznú hodnotu v porovnaní s obyčajným vyhlásením), rovnako nepreukazovalo skutkové súvislosti medzi osobou Ing. R. a predmetom sporu, pričom žalobkyňa v tejto súvislosti nenavrhla žiadne ďalšie dokazovanie. Rovnako prvoinštančný súd zamietol návrh žalobkyne na ostatnom pojednávaní vo vzťahu k výsluchu svedka O., ktorý mal záležitosť okolo bytu ako brat žalobkyne prechodne žijúcej v Taliansku vybavovať, nakoľko jeho výsluchom by nebola odstránená absencia rozhodujúcich dôkazov vo vzťahu k vzniku a výške škody, dôkaz bol navrhnutý po 5 rokoch od podania žaloby bez odôvodnenia tohto oneskorenia, na základe čoho súd navrhnuté dokazovanie vyhodnotil ako nehospodárne a ako také ho zamietol.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na zrušenie rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16.5.2017 č. k.: -198 a vrátenie mu na ďalšie konanie. Odvolanie podala proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených v ustanovení : a) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, b) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnych skutkovým zisteniam, c) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľky bol jej nárok, ktorý vznikol titulom škody spôsobenej žalovanou odôvodnený a riadne preukázaný. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, tak ako poukazuje aj súd v napadnutom rozsudku, je protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia O. z. : „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ Podľa zápisu z obhliadky a prejednania škodovej udalosti č. 1170103655, ktorý vyhotovil pracovník Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., škoda na nehnuteľnosti žalobkyne bola spôsobená „po predchádzajúcich dažďoch, nakoľko strecha bytového domu je zo strany stavebníka nezabezpečená proti zatekaniu.“ Danú skutočnosť uviedla žalobkyňa aj na pojednávaní a je z nej zrejmé, že žalovaná (stavebník) postupovala v rozpore so všeobecnou klauzulou zakotvenou v ustanovení O. z., nakoľko nevykonala všetky kroky potrebné k odstráneniu nebezpečenstva škody, a teda sa dopustila protiprávneho konania. Škoda podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.12.2008 sp. zn.: predstavuje: „ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,

ktoré bolo nutné vynaložil; aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.“ Škodu ako úbytok na majetku žalobca dokazoval v priebehu celého konania predloženými dôkazmi a vyjadreniami. Žalobca má za to, že nesporne preukázal vznik škody a zároveň samotnú škodu nepopieral ani žalovaný tým, že prvé škodové udalosti sám ohlásil. Z vyššie uvedeného vyplýva, že protiprávne konania žalovaného viedlo k vzniku škody na majetku žalobcu, tzn. medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody žalobcu je vzťah príčiny a následku. Najvyšší súd vo svojom Rozsudku zo dňa 28.10.2010 sp. zn.: definuje kauzálny nexus ako priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Súd v rozsudku uvádza, že žalobca nepredložil žiadny doklad o zaplatení uplatnených nákladov. Žalobca má za to, že predložil súdu dostatočné množstvo dôkazov, z ktorých vyplýva, že bola spôsobená ujma (napr. rozpis prác a materiálov) a taktiež predložil faktúru, z ktorej je zrejmá úhrada nákladov. Avšak žalobca konštatuje, že pri zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či žalobca uhradil náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodou, dôležitá je skutočnosť, že škoda ako taká vznikla, a teda žalobca musel danú škodu riešiť prostredníctvom opravy. Ak by žalobca neuhradil náklady na opravy, ktoré boli zapríčinené škodou spôsobenou žalovaným, tieto by si mohol subjekt, ktorý opravy vykonal, uplatňovať prostredníctvom súdneho konania, v ktorom by žiadal od žalobcu úhradu dlžnej sumy. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením súdu, že neuniesol dôkazné bremeno a má za to, že súd nedostatočne posúdil dôkazy predložené žalobcom. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedka p. Y. O., ktorý celú záležitosť, ktorá je predmetom sporu, na základe plnomocenstva udeleného žalobcom, vybavoval. Súd nevenoval riadnu pozornosť dôkazom predloženým žalobcom, najmä vyhláseniu p. G. R., z ktorého je zrejmé, že p. G. R. bol svedkom rozhovoru p. Y. O. a konateľa žalovaného, ktorý sa vyjadril, že si „je vedomý skutočnosti, že škody spôsobné v nehnuteľnosti žalobcu sú spôsobené činnosťou súvisiacou s nadstavbou, ktorú vykonával žalovaný“. Žalobca si taktiež dovoľuje poukázať na ustanovenie poriadku, podľa ktorého rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. V danom prípade bol rozsudok vyhlásený dňa 16.5.2017, avšak doručenka do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu bola doručená až dňa 6.7.2017. Právny zástupca si následne v zákonom stanovenej lehote prevzal doručenku a rozsudok mu bol doručený dňa 11.7.2017. Medzi vyhlásením rozsudku a pokusom o jeho doručenie uplynuli takmer dva mesiace.

5. Z vyjadrenia žalovanej k odvolaniu žalobkyne vyplynulo, že odvolanie žalobkyne bolo podané po zákonnej 15. dňovej lehote, čo je dôvodom na jeho odmietnutie. Zástupca žalobkyne obdržal rozsudok do elektronickej schránky 6.7.2017 a odvolanie došlo súdu až 27.7.2017. Ako uviedol súd prvej inštancie žalobkyňa nepreukázala základné predpoklady nároku na náhradu škody a neuniesla dôkazné bremeno ani vo svojich základných tvrdeniach. Rozhodujúce dôkazy a skutočnosti, o ktoré žalobkyňa opierala svoju žalobu, boli v konaní v plnom rozsahu vyvrátené. Okrem uvedeného žalobkyňa viedla predmetné konanie zmätočné a žalobu podala predčasne. K uvedeným skutočnostiam sa žalovaná vyjadrila dňa 14.2.2017, na ktoré v tejto veci v plnom rozsahu poukazujeme a zároveň uvádzame, že žalobkyňa škodu nijako nepreukázala, a to nijakými dôkazmi. Samotná faktúra a súpisy prác, o ktoré od počiatku opierala svoj nárok boli v konaní ako dôkaz nepoužiteľné a preto na tieto dôkazy vôbec nebolo možné v konaní prihliadať. Predmetná faktúra, ako i súpisy prác sa podľa ich výslovného textu (i podľa textu v súpise prác) vzťahovali k úplne inému bytu, než bol predmetom žaloby. Faktúra, ako i súpisy prác, sa podľa ich výslovného textu vzťahovali k úplne inému bytu - k bytu č. XXX, hoci predmetom žaloby bol byt č. XXX. Okrem toho tieto doklady vykazovali zjavné znaky fiktívnosti. Fakturácia bola do súdneho spisu predložená v dvoch rôznych zneniach odlišujúc sa textom, sumou, prílohami, dokonca i inými podpismi a pečiatkami vystaviteľa, pričom i názov vystaviteľa bol vo faktúre chybne uvedený. Na predmetnú faktúru a súpis prác tak v žiadnom prípade nebolo možné v predmetnom konaní prihliadať. Predmetné dôkazy boli v konaní rozhodujúcimi dôkazmi a na týchto dôkazoch od počiatku stála celá žaloba. Žalobkyňa po celú dobu predmetného konania, od podania žaloby až po súčasnosť (cca 5 rokov) výlučne na tieto rozhodujúce dôkazy poukazuje a z nich vyvodzuje svoj škodový nárok. Rovnako žalovaná po celú dobu konania upriamuje svoju obranu práve na tieto dôkazy. Žalobkyňa pritom uvedené zásadné rozpory v konaní nijako neobjasnila a ani žiaden dôkaz k uvedeným skutočnostiam v konaní nenavrhla. V konečnom dôsledku k týmto dôkazom už ani nebolo možné žiaden dôkaz predložiť, keďže tieto dôkazy stratili akúkoľvek hodnovernosť a použiteľnosť v danej veci. Tieto dôkazy boli tak vážne vyvrátené, že nebol dôvod k nim vykonávať akýkoľvek ďalší dôkaz. Tieto rozpory tak nebolo možné odstrániť ani výsluchom svedkov. Zároveň k týmto rozporom žalobkyňa ani žiadnych svedkov nenavrhovala, žalobkyňa sa k uvedenému nevyjadrila ani vo svojom odvolaní, hoci tieto skutočnosti boli „alfa a omega“ celej veci. Nemožno opomenúť ani to, že tieto dôkazy už ani nebolo možné nahradiť akýmikoľvek inými, keďže na týchto dôkazoch stála od počiatku celá žaloba. Akákoľvek zmena týchto zásadných dôkazov

by znamenala novú žalobu. Išlo by tak o uplatnenie nového nároku, ktorý by už bol i nepochybne premlčaný. A zároveň v odvolaní ani žiadne dôkazy navrhovať nemožno. I keď s ohľadom na vyššie uvedený doklad o úhrade tejto fakturácie prestal byť v konaní smerodajným, nedá neuviesť, že pokiaľ by žalobkyňa v konaní svoju škodu opierala o hodnovernú fakturáciu, bola by nepochybne povinná k nej predložiť i doklad o úhrade. Žalobkyňa dokonca poukazovala i na to, že túto fakturáciu bola nútená zaplatiť. Zároveň hodnovernosť tejto fakturácie a s tým spojených tvrdení žalobcu žalovaný od počiatku namietal a preto už i táto spornosť sama o sebe bola dôvodom na predloženie takéhoto dôkazu. Okrem uvedeného, žalobca v konaní k spôsobenej škode a jej výške nepredložil ani znalecký posudok, škodu vôbec o znalecký posudok neopieral a ani túto škodu a jej výšku nijako inak nepreukazoval. Zároveň, tak ako už bolo v konaní uvedené, žalobca nesprávne vyvodil, že na uplatňovanie nároku na náhradu škody postačuje nahlásiť „škody“ poisťovni žalovaného a preukazovanie príčinnej súvislosti, či zavinenia sa ho už nedotýka. Žalobca tak opomenul, že zápisy sú len jeho jednostranným vyhlásením o stave jeho bytu, avšak nič objektívne nepreukazujú. Tieto zápisy len konštatujú stav žalobcovho bytu a vôbec nehovoria o tom, žeby tento stav bytu akokoľvek spôsobil žalovaný. Tieto zápisy vôbec nehovoria ani o príčinnej súvislosti, či zavinení. Hodnovernosť nahlásených skutočností, ako i príčinnú súvislosť, či zavinenie je žalobca nepochybne povinný poisťovni, či žalovanému preukázať. V opačnom prípade by žalobca mohol prostredníctvom poisťovne zrealizovať svojvoľne celú rekonštrukciu bytu. Vyššie uvedené skutočnosti boli smerodajné i pre rozhodovanie súdu, s čím sa v plnom rozsahu stotožňujeme. Na základe uvedeného žiadame, aby súd odvolanie v plnom rozsahu odmietol a pokiaľ súd nezistí dôvody na odmietnutie odvolania, aby súd rozsudok prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov celého konania, vrátane tohto odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Trnave prejednal odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, podľa a bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. Po oboznámení sa s obsahom odvolania odvolací súd zistil, že žalobkyňa v ňom neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť či zákonnosť záverov súdu prvej inštancie. Pre priznanie nároku na náhradu škody je nevyhnutné, aby všetky predpoklady zodpovednosti boli splnené kumulatívne. To znamená, že konkrétna škoda musí byť bezprostredným právnym následkom danej škodovej udalosti alebo porušenia právnej povinnosti. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa tak vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti ako aj v otázke výšky škody a príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a výškou škody neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaná ako zodpovedný subjekt zodpovedá za škodu výlučne v rozsahu, v akom konkrétna ujma v majetkovej sfére poškodeného súvisí s jej protiprávnym konaním. Povinnosť nahradiť škodu má žalovaná teda jedine v takom rozsahu, v akom boli odstraňované bezprostredné následky škodovej udalosti. V takomto prípade sú relevantné aj odvolacie námietky žalovanej, ktoré boli vznášané v priebehu celého konania a s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

9. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Predmetom odvolacieho konania čo do trov konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). V prejednávanej veci išlo o prípad, kedy konanie skončilo tak vydaním vecného rozhodnutia (rozsudku žalobu zamietajúceho), ale došlo aj k jeho čiastočnému zastaveniu v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby.

14. Z pojmu „procesné zavinenie“ použitého v ustanovení jasne vyplýva, že z hľadiska zásady zodpovednosti za zavinenie ako inštitútu procesného práva, rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania bez ohľadu na to, či samotná žaloba z hmotnoprávneho hľadiska by obstála alebo nie. Ak žalobkyňa vezme žalobu späť a preukáže procesné zavinenie žalovanej na zastavení konania, je stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania žalovaná. Ak ale žalobkyňa vezme žalobu späť a nepreukáže, že stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania je žalovaná, v zásade platí, že stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, je žalobkyňa.

15. Vo všeobecnosti možno uviesť, že žalovaný procesne zaviní potrebu späťvzatia žaloby (čiastočného späťvzatia) a následného zastavenia konania (čiastočného zastavenia konania) spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu rozhodne žalobcov nárok uspokojiť.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku o nároku na náhradu trov konania strán sporu podľa ust. zrušiť (a vec mu v tejto časti podľa ust. vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) z dôvodu, že je nepreskúmateľné v napadnutej časti pre nedostatok dôvodov jeho odôvodnenia, čím došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, ktorý nedostatok v konaní pred odvolacím súdom napraviť nemožno.

17. Prvoinštančný súd rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. , kde žalovaná, ako plne úspešná strana sporu má právo na náhradu trov konania. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie však chýba skutkové a právne posúdenie a odôvodnenie toho, kto a prečo procesne zavinil zastavenie konania, v časti, ktorej žalobkyňa vzala žalobu späť. Vzhľadom na absenciu odôvodnenia výroku o trovách konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo bolo dôvodom na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o trovách konania podľa a vrátenia veci v tejto časti v zmysle ustanovenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť a to najmä to, ktorá strana (a čím konkrétne) procesne zavinila zastavenie konania v späťvzatých častiach a tiež aj prípadne posúdenie toho, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania tej strany, ktorá zavinila zastavenie konania.

18. V ďalšom konaní a novom rozhodnutí v časti o trovách konania preto súd prvej inštancie musí dôsledne posúdiť a náležite odôvodniť to, ktorá strana (a čím konkrétne) procesne zavinila zastavenie konania v späťvzatých častiach a tiež aj prípadne posúdenie toho, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania tej strany, ktorá zavinila zastavenie konania.

19. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania ( ).

20. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.