Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Odi/3/2019

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: F. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, G. G., proti žalovanému: S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. O. XXXX/XX, Y., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.10.2019 domáhal, aby súd zrušil oddlženie dlžníka - žalovaného pre jeho nepoctivý zámer.

2. Dňa 20.11.2019 žalobca doručil súdu písomné podanie, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu.

3. Podľa ustanovenia (ďalej len „“) žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ustanovenia , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ustanovenia súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

7. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, keďže k jej späťvzatiu došlo pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred prvým pojednávaním. Za prvé pojednávanie treba považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci (R 28/1974).

8. Podľa ustanovenia , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa ustanovenia výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh späť, musí sa súd zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Podstatné teda je to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

12. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. )

13. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , ) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

14. Ustanovenie výslovne určuje povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (v danom prípade uznesenie o zastavení konania). Pokiaľ ide o fázu konania, v ktorej sa predmetný spor aktuálne nachádza, je zrejmé, že žalovaný sa o spore dozvie až na základe doručenia žaloby. Až po jej doručení môže začať vyvíjať činnosť, pri ktorej mu môžu vzniknúť náklady spojené so súdnym konaním. Pokiaľ dôjde k späťvzatiu žaloby pred jej doručením žalovanému, nie je namieste, aby súd priznával žalovanému náhradu trov konania, aj ak by bolo možné konštatovať procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania, pretože žalovaný o danom spore nemá vedomosť a teda mu nemajú ani aké trovy vzniknúť. Jediným prípadom, kedy je relevantné riešiť náhradu trov konania v spore, v ktorom došlo k späťvzatiu žaloby pred jej doručením žalovanému je stav, keď žalobca podá žalobu dôvodne a k jej späťvzatiu dôjde na základe následného správania, resp. na základe okolností na strane žalovaného (napr. žalovaný uhradí žalovanú sumu žalobcovi až po podaní žaloby na súd).

15. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo ešte skôr, ako bola žaloba doručená žalovanému, nie je dôvod, aby súd riešil procesné zavinenie strán na zastavení konania a na základe toho určoval ich právo na náhradu trov konania, keď žalovaný nemá v tejto fáze konania akúkoľvek vedomosť o spore (a s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania a zásadu zbytočného nezaťažovania strán sporu ani nie je dôvod, aby sa o ňom musel dozvedieť). V posudzovanej veci žalobca síce neuviedol žiaden dôvod späťvzatia žaloby, čo možno považovať za procesné zavinenie zastavenia konania, avšak žalovanému preukázateľne doteraz žiadne trovy konania nevznikli.

16. Uvedené skutočnosti predstavujú podľa názoru súdu dôvod hodný osobitného zreteľa pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania a preto súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.