Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Odi-3-2019.pdf
PDF · 68.02 KB
Case nature
Area
Subarea
28Odi/3/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: F. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, G. G., proti žalovanému: S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. O. XXXX/XX, Y., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.10.2019 domáhal, aby súd zrušil oddlženie dlžníka - žalovaného pre jeho nepoctivý zámer.
2. Dňa 20.11.2019 žalobca doručil súdu písomné podanie, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu.
3. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
7. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, keďže k jej späťvzatiu došlo pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred prvým pojednávaním. Za prvé pojednávanie treba považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci (R 28/1974).
8. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh späť, musí sa súd zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Podstatné teda je to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
12. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)
13. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
14. Ustanovenie § 262 ods. 1 CSP výslovne určuje povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (v danom prípade uznesenie o zastavení konania). Pokiaľ ide o fázu konania, v ktorej sa predmetný spor aktuálne nachádza, je zrejmé, že žalovaný sa o spore dozvie až na základe doručenia žaloby. Až po jej doručení môže začať vyvíjať činnosť, pri ktorej mu môžu vzniknúť náklady spojené so súdnym konaním. Pokiaľ dôjde k späťvzatiu žaloby pred jej doručením žalovanému, nie je namieste, aby súd priznával žalovanému náhradu trov konania, aj ak by bolo možné konštatovať procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania, pretože žalovaný o danom spore nemá vedomosť a teda mu nemajú ani aké trovy vzniknúť. Jediným prípadom, kedy je relevantné riešiť náhradu trov konania v spore, v ktorom došlo k späťvzatiu žaloby pred jej doručením žalovanému je stav, keď žalobca podá žalobu dôvodne a k jej späťvzatiu dôjde na základe následného správania, resp. na základe okolností na strane žalovaného (napr. žalovaný uhradí žalovanú sumu žalobcovi až po podaní žaloby na súd).
15. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo ešte skôr, ako bola žaloba doručená žalovanému, nie je dôvod, aby súd riešil procesné zavinenie strán na zastavení konania a na základe toho určoval ich právo na náhradu trov konania, keď žalovaný nemá v tejto fáze konania akúkoľvek vedomosť o spore (a s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania a zásadu zbytočného nezaťažovania strán sporu ani nie je dôvod, aby sa o ňom musel dozvedieť). V posudzovanej veci žalobca síce neuviedol žiaden dôvod späťvzatia žaloby, čo možno považovať za procesné zavinenie zastavenia konania, avšak žalovanému preukázateľne doteraz žiadne trovy konania nevznikli.
16. Uvedené skutočnosti predstavujú podľa názoru súdu dôvod hodný osobitného zreteľa pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania a preto súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.