Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_20S-18-2019.pdf
PDF · 130.82 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: AT - log, s.r.o., Železničná 1119/16, 926 01 Sereď, IČO: 467 592 21, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102600697/2018 zo dňa 14.12.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 102600697/2018 zo dňa 14.12.2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania priznáva v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Žalovaný rozhodnutím č. 102600697/2018 zo dňa 14.12.2018 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 318640/2018 zo dňa 5.6.2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 7 867,07 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015.
2. Dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV s.r.o. a MONUMENT MAGNUS, s.r.o. boli zistené nezrovnalosti správcu dane v predložených pokladničných dokladoch zo strany daňového subjektu s odôvodnením, že nie je možné, aby rovnaký pokladničný doklad mal iný kontrolný kód v kontrolnom zázname a iný kontrolný kód na vytlačenom pokladničnom doklade. Na základe zisteného skutkového stavu daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane žalobcom z preverovaných pokladničných dokladov týkajúcich sa zakúpených pohonných hmôt. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo tiež uvedené, že ako dôkaz k nadobudnutiu pohonných hmôt žalobca predložil knihy jázd jednotlivých vozidiel, ktoré používa na výkon svojej činnosti, z ktorých vyplýva, že údaje zapísané v nich sa vo viacerých prípadoch nezhodujú s údajmi zaslanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. . Žalovaný ďalej konštatoval, že ani dodávateľ a ani kontrolovaný daňový subjekt sa bližšie nevyjadrili k deklarovanému nadobudnutiu tovaru a služieb - pracovná bunda, toner, reklamné predmety, kancelársky papier, chémia, olej, kancelársky materiál, reklamná činnosť, účtovné poradenstvo, pneumatiky, marketing, servis vozidiel, pracovné odevy, výroba propagačného materiálu, účtovné služby, pričom tak vyjadrenie daňového subjektu ako aj konateľa deklarovaného
dodávateľa vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti predložených sporných dokladov, pretože sú v rozpore s § 2 zák.č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len zákon o ERP), a to najmä poukazujúc na skutočnosť, že predávajúci prijíma tržbu, ktorou je okamžitá platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, ako aj v nadväznosti na skutočnosť, že daňový subjekt za dodanie prevažnej časti tovaru a služieb zaplatil až potom, keď mal peniaze. Žalovaný ďalej v rozhodnutí poukázal na to, že zo strany správcu dane bolo preukázané, že dodávateľ MONUMENT MAGNUS, s.r.o. prevádzkoval v roku 2015 predajňu obuvi v obchodnom centre MLYNY Nitra, keď na uvedenú prevádzku má registrovanú ERP s DKP č. 1002023550386003, pričom žalobca ako daňový subjekt nepredložil žiadny dôkaz o prijatí tovaru a služby od dodávateľa, pričom sa obmedzil na navrhnutie vypočutia svedka konateľa dodávateľa, ktorý zdaniteľné obchody potvrdil len ústne, bez predloženia relevantných dôkazov. Svedok G. Q. uviedol, že ERP fiškalizovala spoločnosť VAROS TRADE, s.r.o., ktorú označil ako servisnú organizáciu, pričom správca dane prostredníctvom miestneho zisťovania zistil, že touto servisnou organizáciou ERP nebola aktivovaná ani servisovaná. Z vykonaného dokazovania realizovaného správcom dane žalovaný skonštatoval, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. V tejto súvislosti poukázal na to, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Znamená to, že vystavením účtovných dokladov nenastanú zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH, pretože aj keď tie sú bezchybné, sú len formálnym dôkazom, ktorý sám o sebe nie je dostatočným dôkazom na preukázanie zdaniteľného obchodu.
II. Žaloba a jej dôvody
3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102600697/2018 zo dňa 14.12.2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 318640/2018 zo dňa 5.6.2018, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí spôsobenú nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu daňovými orgánmi oboch stupňov, ako aj nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na to, že správca dane preniesol zodpovednosť a povinnosti predávajúceho na daňový subjekt, čo považoval za nezákonné, nakoľko z jeho strany nebola porušená žiadna povinnosť, ktorá by správcu dane oprávňovala už raz zaplatenú DPH (ako súčasť kúpnej ceny) vyrubiť žalobcovi. Poukazoval na to, že všetky ním predložené pokladničné doklady obsahovali povinné údaje vyžadované ust. § 8 ods. 1 zák.č. 289/2008 Z.z. a tiež údaje, ktoré sú uvedené podľa vzoru umiestneného v predajni, v zmysle § 8 ods. 5 zák.č. 289/2008 Z.z. . V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca nemohol mať pochybnosti o pravosti pokladničného dokladu, ktorý obsahoval všetky zákonom ustanovené údaje a za stavu, keď kúpna cena dodaného tovaru zodpovedala jednotkovej cene a množstvu dodaného tovaru. Namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za to, ak pokladničné doklady vydané predávajúcim majú odlišné interné číselné kódy, ktorých správnosť si žiadny kupujúci nemôže overiť. Mal za to, že zo strany správcu dane bez existencie hmotnoprávneho dôvodu bola žalobcovi vyrubená DPH, ktorá mala byť vyrubená obchodnej spoločnosti WIKING STAV, s.r.o., a to z dôvodu, že pokladničné doklady, ktoré vydala a na základe ktorých si v súlade so zákonom odpočítal žalobca DPH preukazujú vznik daňovej povinnosti tejto obchodnej spoločnosti. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané dodanie motorovej nafty žalobcovi, čo vyplýva z pokladničných dokladov, ktorých obsah sa v celom rozsahu stotožňoval s údajmi, ktoré boli v registračnej pokladnici tejto spoločnosti. Okrem toho poukázal na to, že správca dane neprihliadol na to, že žalobcom bolo predložených cca 1 800 pokladničných dokladov, ktoré boli zhodné s povinnými údajmi v zmysle § 8 ods. 1 zák.č. 289/2008 Z.z. a o ktorých mal vedomosť podnikateľ prevádzkujúci registračnú pokladnicu. Správca dane „overil“ za celé kontrolované obdobie (5-6 jázd) a na základe toho prijal záver, že knihy jázd sú nedôveryhodné, čo platí aj v ďalších 1 755 prípadoch. Žalobca mal ďalej za to, že správca dane nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonal ho len v takom rozsahu, resp. len také dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu. Za tohto stavu závery správcu dane považoval za svojvoľné, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Na záver zdôraznil, že ním predložené pokladničné doklady sú zhodné s údajmi, ktorými disponovala výlučne táto obchodná spoločnosť, čo znamená, že jedine táto spoločnosť, resp. jej zamestnanec pri nadobudnutí tovaru vystavoval doklady, ktorých jediný údaj, a to nepovinný číselný kód sa nezhodoval s dokladmi predloženými žalobcom. Postup žalovaného považoval žalobca za účelový, o čom svedčí tiež skutočnosť, že nesúlad údajov v niekoľkých zanedbateľných
prípadoch má byť dôkazom aj v tých prípadoch, kde sa preukázala zhoda medzi údajmi v knihe o prevádzke motorových vozidiel s pokladničným dokladom. V tejto súvislosti zdôraznil, že každé dodanie je samostatným dodaním a musí sa posudzovať a preukazovať vždy samostatne. Tvrdil, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že ním predložené pokladničné doklady nepreukazovali nárok na odpočet DPH. Poukázal ďalej na to, že v predmetnej veci nie je rozhodujúcou skutočnosťou, akým spôsobom platil žalobca, zásadnou skutkovou a právnou otázkou sú pokladničné doklady, ktoré boli pri dodaní vystavené subjektom, ktorý ako jediný disponoval s cca 5 000 údajmi v registračnej pokladnici, ktoré boli na pokladničných dokladoch predložených žalobcom. Vzhľadom k tomu, že daň nebola zaplatená, jediný komu mohla byť za tejto dôkaznej situácie vymeraná bola spoločnosť WIKING STAV, s.r.o., ktorá je ako platiteľ povinná daň podľa § 69 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 13 zákona o DPH, pretože jej vznikla daňová povinnosť podľa § 19 tohto zákona uhradiť alebo preukázať, že tieto doklady nevystavila, na základe týchto dokladov nedodala žalobcovi tovar. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť Slovnaft, a.s. má evidenciu v poriadku nie je dôkazom o správnosti konania spoločností WIKING STAV, s.r.o. (táto predložila aj záznamy bez evidenčných čísel), čo len potvrdzuje to, že úprava dokladov a evidencií je možná. Poukázal ďalej na to, že žalovanému ako aj správcovi dane musí byť za tejto dôkaznej situácie zrejmé, že predmetom dodania boli dvojnásobné dodania, a to dodania, ktoré boli uskutočnené na základe pokladničných dokladov, ktoré majú iné evidenčné čísla ako sú na pokladničných dokladoch predložených žalobcom, aj keď na rozdiel od pokladničných dokladov predložených žalobcom, tie s číslami, ktoré by mali byť zhodné s evidenčnými číslami v pokladni nikto nestotožnil. Za tohto stavu odvodzovať závery od evidencie Slovnaftu, a.s. znamená zakrývať skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli, t.j., že okrem nafty vedenej v evidencii Slovnaftu, a.s. bola predmetom dodania aj ďalšia motorová nafta, ktorej dodávanie je preukázané pokladničnými dokladmi predloženými žalobcom. Na záver zdôraznil, že predložil listiny vystavené na registračnej pokladnici, za dodaný tovar zaplatil kúpnu cenu, dodanie tovaru a aj vznik daňovej povinnosti potvrdil dodávateľ. Uviedol, že bola to práve obchodná spoločnosť MONUMENT MAGNUS, s.r.o., ktorá si nesplnila daňovú povinnosť a ktorá ani nemala zaregistrovanú daňovú pokladnicu a ktorá bola povinná daň na vstupe uhradiť. Právny záver, že obchodnej spoločnosti MONUMENT MAGNUS, s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH nemá oporu v zákone naopak táto obchodná spoločnosť bola povinná zaplatiť DPH, pretože v okamihu dodania tovaru žalobcovi jej vznikla daňová povinnosť a v tom istom okamihu vznikol žalobcovi nárok na odpočet.
III. Vyjadrenie žalovaného
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať.
5. Poukázal na to, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane na základe dokladov vystavených ERP, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to dodávateľom uvedeným na dokladoch vystavených touto pokladnicou. Mal za to, že predložené pokladničné doklady zo strany žalobcu neboli pravé a nebolo preukázané ani dodanie tovaru žalobcovi podľa predložených dokladov, a preto nevznikla žalobcovmu dodávateľovi v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť (daň z týchto obchodov ani nebola dodávateľom odvedená) a žalobca preto nemal právo na odpočítanie dane podľa § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH. Tvrdil, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku a nepreukázal vierohodnosť predložených pokladničných dokladov. Vzhľadom k tomu, že neboli predložené pravé doklady, neexistujú faktúry od platiteľa vyhotovené podľa § 71 zákona o DPH. Pokiaľ ide o žalobcom predložené pokladničné doklady uhradené platobnou kartou, tak tieto obsahovali rovnaké kontrolné kódy ako sú uvedené na kontrolných záznamoch servisnej organizácie a spoločností SLOVNAFT, a.s., nezrovnalosti sa vyskytli v kontrolných kódoch v prípadoch pokladničných dokladov uhradených v hotovosti. Podľa názoru žalovaného sa žalobca týmto tvrdením (realizácia úhrad v hotovosti) sám zbavil možnosti dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu, resp. potvrdením peňažného ústavu, nakoľko technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Ďalej uviedol, že predmetom dodania nemalo byť len dodanie tovaru (pohonné hmoty), ale aj dodanie služieb (servis vozidiel, marketing, účtovné poradenstvo, účtovné služby, reklamná činnosť), pričom k dodaniu týchto služieb sa žalobca ako aj ďalšie zúčastnené osoby riadnym spôsobom nevyjadrili. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o prijatí tovaru a služby od dodávateľa, pričom sa obmedzil
len na navrhnutie vypočutia svedka konateľa dodávateľa, ktorý sa vyjadril len vo všeobecnej rovine, ktorá je zrejmá len z predložených dokladov ERP, pričom ani kontrolné záznamy ERP nepredložil. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dodávateľ MONUMENT MAGNUS, s.r.o. pri svojej podnikateľskej činnosti používal pokladnicu ERP, ktorá nebola aktivovaná a servisovaná v zmysle platných právnych predpisov. V rámci miestneho zisťovania na prevádzke servisnej organizácie VAROS TRADE, s.r.o., ktorú dodávateľ označil ako servisnú organizáciu, pričom táto organizácia ERP s DKP č. 1002023550386003 neaktivovala a ani neservisovala. Mal za to, že zo strany žalobcu predložené zjednodušené faktúry sú nedôveryhodné, nakoľko sa na registrovanej adrese ERP s týmto DKP nachádzala predajňa obuvi, avšak žalobca deklaroval nadobudnutie iného druhu tovaru. Naviac z predloženej zmluvy o nájme nebytových priestoroch uzatvorenou medzi MLYNY, a.s. a dodávateľom ako prenajímateľom vyplýva, že predmet nájmu bude nájomca užívať výhradne za účelom prevádzkovania predajne obuvi - spoločenských a extravagantných topánok a módnych doplnkov, v súlade s registrovaným predmetom činnosti nájomcu. Taktiež zdôraznil, že predmetom konania nebolo preverovanie dodržiavania ustanovení zákona o ERP, ale uplatnenie nároku žalobcu na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Poukázal tiež na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonom o DPH stanovených podmienok na uplatnenie odpočítania dane, pretože žalobcom predložené doklady nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti odpočítania dane. Okrem toho nebolo preukázané, že by sa deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili v zmysle predložených pokladničných dokladov, keď tovar a služby neboli dodané tak ako to deklaroval žalobca predloženými dokladmi.
6. V súvislosti s deklarovaným nadobudnutím pohonných hmôt na základe zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľom obchodnou spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. žalovaný uviedol, že bolo zistené, že kontrolné kódy na žalobcom predložených faktúrach sú rozdielne ako kontrolné kódy na kontrolných záznamoch predložených servisnou organizáciou Datapac, s.r.o. a spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodujú. Ďalej poukázal na to, že údaje zapísané v knihe jázd sa vo viacerých prípadoch nezhodujú s údajmi zaslanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., t.j. neboli zohľadnené reálne jazdy vozidiel, pretože knihy jázd predložené žalobcom ako dôkaz k nadobudnutiu pohonných hmôt, sú vytvorené externou spoločnosťou. V tejto súvislosti poukázal na to, že časové údaje uvádzané žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel v súvislosti so vznikom daňovej povinnosti (používanie motorových vozidiel na podnikateľské účely od určitého dátumu) nekorešpondujú s knihou jázd jednotlivých vozidiel, pretože tieto vozidlá už boli žalobcom používané skôr, resp. podľa detailného výpisu mýtnych transakcií niektoré motorové vozidlá neprešli žiadnou mýtnou bránou, pričom v knihe jázd sú záznamy o tom, že tieto vozidlá jazdili. Poukázal tiež na to, že žalobca neuviedol ani príkladmo konkrétne jazdy vykonané konkrétnymi vozidlami zaznamenané v knihách jázd, ktoré by boli v súlade s údajmi zaslanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. . Mal za to, že žalobcom predložené pokladničné doklady neboli pravé (ich pravosť nebola spochybnená zovšeobecnením 4-5 prípadov na základe nezrovnalostí v knihe jázd), z ktorých by vyplývalo, že si žalobca oprávnene odpočítal DPH. Okrem toho poukázal na to, že pokladničné doklady predložené žalobcom uhradené platobnou kartou obsahovali rovnaké kontrolné kódy ako sú uvedené na kontrolných záznamoch servisnej organizácie a spoločnosti SLOVNAFT, a.s., a rozdielne v kontrolných kódoch boli pokladničné doklady predložené žalobcom uhradené v hotovosti. Na záver uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom žalovaný predložené účtovné doklady zo strany žalobcu považoval za nevieryhodné, ktoré dostatočným spôsobom nepreukazovali vznik uplatneného nároku na odpočítanie dane.
IV. Relevantná právna úprava.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.
Podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH zjednodušenou faktúrou je doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahradzujúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 eur a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g).
Podľa § 2 písm. i) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie tržbou platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo poskytnutie služby, okrem platby prijatej bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok.
Podľa § 2 písm. j) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie tovarom akýkoľvek výrobok, polotovar, materiál, alebo surovina predávaný podnikateľom.
Podľa § 2 písm. k) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie službou služba označená v štatistickej klasifikácii ekonomických činností uvedená v prílohe č. 1.
Podľa § 2 písm. l) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie predajným miestom miesto, kde sa prijíma tržba.
Podľa § 4 písm. a) bod 8 zákona o ERP sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu.
Podľa § 8 ods. 1 zákona o ERP podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať. Pokladničný doklad obsahuje najmenej tieto povinné údaje: a) daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, alebo kód virtuálnej registračnej pokladnice,
b) daňové identifikačné číslo, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
c) identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
d) ochranný znak,
e) poradové číslo od poslednej dennej uzávierky,
f) dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu,
g) označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby dane z pridanej hodnoty, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,
h) cenu tovaru alebo cenu služby,
i) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,
j) základ dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,
k) sadzbu dane z pridanej hodnoty alebo údaj o oslobodení od dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,
l) výšku dane z pridanej hodnoty spolu, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,
m) zaokrúhlenie ceny,
n) celkovú sumu platenej ceny,
o) ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
8. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vchádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď v predmetnej veci nariadil pojednávanie postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
9. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť žalobcom namietanú nezákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v spojení so zákonom č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť ich aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, so zameraním sa na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených v uplatnení nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2015. V danom prípade si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. a dodávateľom
- spoločnosťou MONUMENT MAGNUS, s.r.o., keď žalobca deklaroval nadobudnutie pohonných hmôt dodaných spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. z prevádzok čerpacích staníc ČS Slovnaft Dolná Streda a ČS Slovnaft Sereď z elektronickej registračnej pokladnice. Z pokladničných dokladov ERP ako aj zapožičaných elektronických žurnálov zaznamenaných na CD nosiči správca dane zistil, že údaje na pokladničných dokladoch sa zhodujú s údajmi uvedenými v elektronických žurnáloch, avšak bolo zistené, že rovnaký pokladničný doklad mal iný kontrolný kód v kontrolnom zázname a iný kontrolný kód na vytlačenom pokladničnom doklade. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane ako aj žalovaný mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane žalobcom z preverovaných pokladničných dokladov, resp. faktúr.
10. Účelom zákona o DPH, ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006, bolo upraviť vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením povinnosti daňovému subjektu, ale určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na odpočet dane zo zdaniteľných plnení ako základ tohto práva, teda stanovil hmotnoprávne podmienky podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a zamedziť tak ľahkému zneužitiu tohto práva. Zákon o DPH vyžaduje preukázanie pôvodu a účel zdaniteľného plnenia dodaného v zmysle vystavenej faktúry pre odberateľa, ktorý si na základe nej uplatňuje nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k štátu v zmysle zákona o DPH. Správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej transakcie, ale v rámci daňovej kontroly
overuje, či daňový subjekt deklarovanú daňovú transakciu podľa predložených daňových dokladov zrealizoval.
11. Oprávnenie správcu dane v zmysle § 24 v spojení s § 3 ods. 2 veta prvá (zásada súčinnosti daňového subjektu) a odseku 3 (hodnotenie dôkazov) Daňového poriadku preverovať skutkový stav tvrdený daňovým subjektom a následne hodnotiť dôkazy predkladané daňovým subjektom je limitovaná na prvom mieste zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky). Preto správca dane musí konať aj v zmysle vyhľadávacej zásady, t.j. má právomoc zistiť čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu aj bez súčinnosti žalobcu s tým, že nikto nemôže viazať správcu dane povinnosťou vykonávať dokazovanie iba v rámci dôkazných prostriedkov navrhnutých žalobcom ako daňovým subjektom (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 5Sž-o-KS/29/2005 zo dňa 16. novembra 2005).
12. Formulácia dôvodných pochybností správcom dane a ich oznámenie daňovému subjektu postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sleduje ako dôsledok prenos dôkazného bremena na daňový subjekt, musí splniť nielen podmienku preukázateľného spochybnenia (obdobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 401/09 zo 16. decembra 2009 ) ale je podmienené aj vyslovením hodnotiacich úsudkov, ktorými pomenuje svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií od správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi. Dôvodnosť pochybností, že listinné dôkazy predložené žalobcom svedčiace v jeho prospech nie sú vierohodné, resp. že správca dane má pochybnosť o tom, či dôkazy zodpovedajú realite, sa presúva na správcu dane (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 4 Sžf/7/2011 zo dňa 31. marca 2011).
13. V danom prípade jednotlivé zdaniteľné plnenia, resp. účtovné prípady boli zdokumentované príjmovými ako aj výdavkovými pokladničnými dokladmi, pričom neboli zistené na týchto pokladničných dokladoch odchýlky, na základe ktorých by bolo možné prijať záver, že tieto zjednodušené daňové doklady nie sú dôkazom o nadobudnutí tovaru zo strany žalobcu. Taktiež z protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že povinné údaje na pokladničných dokladoch, ktoré predložil žalobca sú identické s údajmi, ktoré majú kontrolné záznamy, pričom nie je zhodný iba číselný kód na pokladničných dokladoch so záznamom v evidencii, resp. registračnej pokladnice. Znamená to, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že povinné údaje na dokladoch predložených žalobcom sú zhodné s údajmi na dokladoch predložených spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. ako aj servisnou organizáciou Datapac, s.r.o. . Podľa názoru správneho súdu zistenú nezrovnalosť v číselných kódoch na pokladničných dokladoch nemožno pripisovať na zodpovednosť žalobcovi, naviac za situácie, že k reálnemu plneniu pohonných hmôt došlo v deklarovanom rozsahu a tieto plnenia žalobca použil na podnikateľské účely. Za takto zisteného skutkového stavu správny súd konštatuje, že žalobcovi vzniklo právo odpočítať daň od vlastnej daňovej povinnosti. Podľa názoru súdu si žalobca svoju dôkaznú povinnosť v súvislosti s reálnym dodaním plnenia splnil, čo konštatoval aj žalovaný vo svojom zrušujúcom rozhodnutí číslo: 100225912/2018 zo dňa 25.1.2018. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno totiž posunúť iba pod dôkaznú povinnosť žalobcu ako daňového subjektu. Správny súd tiež dáva do pozornosti, že každá transakcia musí byť zo strany správcu dane posudzovaná jednotlivo a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami, pričom nie je možné požadovať od žalobcu preukazovanie takých skutočnosti, ktoré nespadajú do jeho sféry, resp. dosahu a za ktoré nemôže niesť zodpovednosť. Podľa názoru správneho súdu za správnosť pokladničných dokladov by mala niesť zodpovednosť osoba, ktorá daňový doklad vyhotovila, pričom za zistené nezrovnalosti číselných kódov na pokladničných dokladoch dôkazne nemôže zaťažovať daňový subjekt, ale práve subjekt, resp. osobu, ktorej bola registračná pokladnica pridelená. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že ak pri nadobudnutí tovaru zjednodušený doklad mal náležitosti, ktoré požaduje zákon a zhodoval sa so vzorom na predajnom mieste (čo možno konštatovať aj v predmetnej veci) nemožno zistené nezrovnalosti v číselných kódoch na pokladničných dokladoch pripisovať na ťarchu žalobcu, naviac za stavu, že nejde o povinnú náležitosť dokladu podľa zákona o ERP a zákona o DPH. Bolo totiž konštatované zo strany správcu dane, že ostatné údaje na dokladoch predložených žalobcom (povinné náležitosti dokladu) sú zhodné s údajmi na dokladoch predložených spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. ako aj servisnou organizáciou Datapac, s.r.o. . Zistené nezrovnalosti na pokladničných dokladoch v číselných kódoch síce môžu vyvolávať odôvodnené pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, avšak bez ďalších relevantných dôkazov to nie je dostatočný dôvod na neuznanie odpočítania dane z predložených dokladov zo strany žalobcu.
14. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľom - spoločnosťou MONUMENT MAGNUS, s.r.o. na predajnom mieste OC MLYNY, Štefánikova trieda 61, 949 01 Nitra z elektronickej registračnej pokladnice s DKP č. 1002023550386003, zaúčtované výdavkovými pokladničnými dokladmi č. PV15-257 v celkovej výške 4 215,17 eur, tak vo vzťahu k týmto deklarovaným plneniam (pracovná bunda, toner, reklamné predmety, kancelársky papier, chémia, olej, kancelársky materiál, reklamná činnosť, účtovné poradenstvo, pneumatiky, marketing, servis vozidiel, pracovné odevy, výroba propagačného materiálu, účtovné služby), súd považoval neuznanie nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom zo strany správcu dane za správne, pretože na registrovanej adrese ERP DKP č. 1002023550386003 sa nachádzala predajňa obuvi a žalobca deklaroval nadobudnutie iného druhu tovaru a služieb aký sa nachádzal na predajnom mieste. Okrem toho žalobca v správnej žalobe, pokiaľ ide o argumentáciu správcu dane ohľadne tohto nadobudnutia tovaru nevzniesol žiadne žalobné námietky.
15. Za takto zisteného skutkového stavu veci konajúce orgány verejnej správy vydaním svojich rozhodnutí vec nesprávne právne posúdili v časti žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. a MONUMENT MAGNUS, s.r.o., pokiaľ ide o zistené nezrovnalosti správcu dane v predložených pokladničných dokladoch zo strany žalobcu, ktorá skutočnosť je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní buď bude potrebné doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci a v prípade, že zo strany správnych orgánov nedôjde k zabezpečeniu relevantných dôkazov, z ktorých by vyplývalo, že si žalobca nedôvodne uplatnil nadmerný odpočet, tak bude potrebné, aby žalobcom uplatnený nadmerný odpočet bol zo strany správcu dane uznaný.
16. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania postupom podľa § 167 ods. 1 SSP, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR v lehote 30 dní o jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.