Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Y. XX, XXX XX F., proti žalovanej: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 552,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -35 zo dňa 10. októbra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -35 zo dňa 10. októbra 2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom s poukazom na ustanovenia , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o bankách zamietol žalobu (výrok I.). Žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23.04.2018 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 552,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 09.05.2017 do zaplatenia. 3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi U. D. F., E. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 03.12.2012 uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚBPÔŽIČKA“ č. 330811121104661 (ďalej „Zmluva“). Právny vzťah vzniknutý medzi zmluvnými stranami posúdil ako vzťah spotrebiteľský, založený zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom. Žalobca spolu so žalobou súdu predložil Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 02.12.2016, ktorým veriteľ (U. D. F. E.) oznámil dlžníkovi (žalovaná), že ku dňu 24.11.2016 postúpil svoju pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy, ku dňu 03.10.2016 vo výške 1.604,12 Eur spolu s príslušenstvom, na žalobcu. Podľa o bankách môže banka (v danom prípade veriteľ) postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Ak nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, splatnými do momentu postúpenia mohli byť len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá mala byť medzi veriteľom a žalobcom uzavretá dňa 03.12.2016 (správne z obsahu podanej žaloby vyplýva dátum 16.11.2016, pozn. krajského súdu), súd posúdil v rozpore s ustanovením , a teda v zmysle za neplatnú. Skutočnosť, že úver nebol zosplatnený pôvodným veriteľom, mal súd preukázanú aj zo samotného skutkového odôvodnenia žaloby. Neplatnosť Zmluvy o postúpení

pohľadávok sa vzťahuje aj na tú jej časť, ktorou boli postúpené pohľadávky splatné pred uzavretím Zmluvy o postúpení, a to z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie podmienok predpokladaných ustanovením o bankách na vznik oprávnenia banky postúpiť jej pohľadávku - písomná výzva banky a nepretržité omeškanie dlžníka s plnením dlhu dlhšie ako 90 kalendárnych dní (pri splátkach, ktorých splatnosť nastala v lehote kratšej ako 90 dní pred postúpením). Z uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemohol platne nadobudnúť žalobou nárokovanú pohľadávku s príslušenstvom, a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovanej zaplatenie žalovanej pohľadávky, na základe čoho žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol. 4. O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na v spojení s tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a náhrady trov konania. Odvolateľ považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aktívnu legitimáciu preukázal žalobca predložením fotokópie Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 02.12.2016, ktoré bolo doporučenou zásielkou zaslané na poslednú známu adresu žalovanej. Doručenie predmetného oznámenia žalovaná nerozporovala a v spore ostala pasívna. Pôvodný veriteľ zároveň zaslal žalovanej aj výzvu na úhradu pohľadávky, ktorou ju vyzval na zaplatenie sumy, so zaplatením ktorej bola v omeškaní tak, ako je to zrejmé z výpisu z úverového účtu predloženého s podanou žalobou, v ktorom sú účtované debetné transakcie za odosielanie upomienok. Odosielanie upomienok a ďalšie uvedené skutočnosti sú podľa názoru odvolateľa skutočnosti, ktoré sú súdu všeobecne známe a známe súdu aj z jeho rozhodovacej činnosti v zmysle ustanovenia a nasl. . Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. na podporu svojho záveru o tom, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Pokiaľ okresný súd nepovažoval predložené dôkazy za dostatočné, mohol žalobcu vyzvať na predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Súdu zároveň ako prílohu predložil Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 15.05.2013 s doručenkovou obálkou adresovanou žalovanej. Odvolateľ uviedol, že ku dňu postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 dní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, čím boli splnené všetky podmienky uvedené v ustanovení o bankách. Vzhľadom k nesplneniu podmienok zosplatnenia úveru stanovených ustanovením v spojení s , teda že veriteľ upozornil spotrebiteľa (žalovanú) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa , nenastali účinky doručenej výpovede týkajúce sa predčasnej splatnosti úveru a žalobca si v súdnom spore uplatňuje právo na zaplatenie nepremlčaných splátok úveru podanou žalobou. Nesúhlasil ani s právnym záverom súdu o neplatnosti právneho úkonu Postúpenia pohľadávky, nakoľko je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 01.08.2018). Odvolateľ v podanom opravnom prostriedku obsiahol aj teoretické východiská konštatované v súvislosti s ustanovením zákona o bankách, ktorého účelom nie je obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku ale (ne)prelomenie bankového tajomstva, pričom poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu vládneho návrhu zákona o bankách ako aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. zo dňa 29.04.2008 či závery rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.11.2012 vo veci C119/12.

6. Žalovaná, ktorej bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 04.12.2018, procesne nereagovala.

7. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario v spojení s toto rozhodnutie v zmysle potvrdil ako vecne správne.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

10. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v podanom opravnom prostriedku sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Je potrebné poukázať na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

11. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (, ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

12. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

13. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie ). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

14. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol správny. Podstatou problému v posudzovanej veci bol nedostatok skutkových tvrdení a následne aj neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ktorý nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre platné postúpenie pohľadávky obsiahnuté v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách.

15. Pokiaľ žalobca predložil súdu spolu s podaným odvolaním Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 15.05.2013 s doručenkovou obálkou adresovanou žalovanej, odvolací tieto novoty v odvolacom konaní v zmysle a contrario nemohol pripustiť ako prípustný prostriedok procesného útoku.

16. Pre odvolanie podľa je typický systém neúplnej apelácie, ktorý vylučuje možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou pre odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, a to za splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle . Z ustanovenia totiž vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu ( ). Pokiaľ teda odvolateľ vo svojom odvolaní predložil úplne nové prostriedky procesného úroku, ktorými chcel v konečnom dôsledku preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, na tieto už odvolací súd neprihliadal. Jednalo sa totiž o prostriedky procesného útoku, ktoré mohol žalobca nepochybne predložiť už v štádiu prvoinštančného konania. Keďže prostriedky procesného útoku využil až v rámci odvolacieho konania, odvolací súd ich už nemohol akceptovať, nakoľko v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v .

17. Okresný súd nemal ani povinnosť vyzvať žalobcu podľa , na ktoré žalobca v podanom odvolaní poukázal, na doplnenie podanej žaloby o dôkazy preukazujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Predmetné ustanovenie zákona totiž upravuje proces odstraňovania vád podania vo veci samej a v prípade žaloby žalobcu sa nejednalo o neúplné a nejasné podanie, ani o podanie, ktoré by bránilo vecnému prejednaniu veci. Absencia preukázania aktívnej vecnej legitimácie v podanej žalobe nie je vadou žaloby, s ktorou ustanovenie počíta.

18. Na správnych právnych záveroch súdu prvej inštancie nič nezmenili ani právne úvahy, ktoré súdu predložil žalobca v podanom odvolaní. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobca sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a súdu opakovane predkladal svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), a nie strán sporu.

19. Pokiaľ odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku poukazoval na viacero rozhodnutí všeobecných súdov SR, odvolací súd dodáva, že z ust. vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný. Naviac, pri rozhodovaní spotrebiteľských sporov je potrebné vždy prihliadať na konkrétne okolnosti tej-ktorej veci a časové hľadisko, rešpektujúc právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, keď krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné, a zároveň nezistil nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ), rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny podľa p o t v r d i l .

21. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu, ktorý však plne zodpovedá plnému úspechu žalovanej sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie a zákonným ustanoveniam v ňom citovaným, ako aj následnému zisteniu o neexistencii trov konania, majúcich sa žalovanej nahradiť.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok

na ich náhradu. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanej v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 26.10.2016.

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).