Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Ek-1849-2018.pdf
PDF · 80.9 KB
Case nature
Subarea
9Ek/1849/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: OFFICE PRO s. r. o., so sídlom Agátová 22, 841 01 Bratislava, IČO: 35 751 525, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Šumavská 3, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 36 856 592, proti povinnému: P.. A. S., H.. XX.XX.XXXX, R. C. B.. D. XXXX/XX, XXX XX T., o vymoženie 1299,99 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Ján Gasper, so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 35 678 691, pod sp. zn. 45EX 133/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.12.2018 domáhal od povinného vymoženia 1299,99 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 28.08.2018, sp. zn. 12Cb/24/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2018 a vykonateľnosť dňa 03.11.2018. 2. Dňa 22.02.2019 bolo pod spisovou značkou 9Ek/1849/2018, ECLI:ECLI:SK:OSBB:2019:6118397511.1 vydané Poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 45 EX 133/19. 3. Súdny exekútor doručil dňa 25.07.2019 Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie. 4. Povinný navrhol exekúciu zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v časti majetku povinného v rozsahu záložných zmlúv (predložené súdu návrhu na zastavenie), pretože absentuje súhlas záložných veriteľov s vedením exekúcie podľa § 61q ods. 2 Exekučného poriadku, resp. § 151h ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len “OZ”). Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekútor v predmetnej exekúcii mieni postihnúť nejakú konkrétnu vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, ktorá patrí povinnému a súčasne je zálohom na základe uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva. Ako prílohy k návrhu na zastavenie exekúcie povinný pripojil potvrdenie o registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv sp. zn. 2401/2011, zo dňa 14.02.2011, sp. zn. 9150/2011, zo dňa 19.05.2011, sp. zn. 10895/2013, zo dňa 19.08.2013. Okrem týchto príloh povinný pripojil k návrhu na zastavenie exekúcie niekoľko rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 231/10 zo 12.07.2011. 5. Právny zástupca oprávneného sa dňa 16.07.2019 vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Právny zástupca oprávneného v predmetom vyjadrení uviedol, že s návrhom v plnom rozsahu nesúhlasí a trvá na pokračovaní v exekučnom konaní.
6. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 18.03.2019 a upovedomenie bolo doručené povinnému dňa 15.04.2019. Návrh na zastavenie exekúcie podal povinný dňa 23.04.2019. Súd konštatuje, že návrh povinného bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. 7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 11. Podľa § 61q ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. 12. Podľa § 151h ods. 6 OZ, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ ale o ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí. 13. Na začiatku odôvodnenia tohto uznesenia súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vykonateľnosti bránia. 15. Povinný sa domáha zastavenia exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pretože záložný veriteľ nedal súhlas na vykonanie tejto exekúcie. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a zistil, že povinný navrhuje zastavenie exekúcie v časti založeného majetku povinného, pretože záložný veriteľ neudelil súhlas s vykonaním tejto exekúcie. Podľa názoru povinného už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie je potrebné preskúmať či záložný veriteľ dal súhlas na vykonanie exekúcie na záloh a v prípade, ak by aj napriek tomu bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, ide o dôvod na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť. Tento právny názor majú potvrdzovať aj rozhodnutia predložené povinným ako prílohy k návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný súd poukazuje na to, že nie všetky rozhodnutia predložené povinným sú použiteľné a relevantné pre tento prípad, nakoľko riešia odlišné (procesné) situácie resp. neboli vydané v exekučnom konaní a zároveň aj na tú skutočnosť, že povinný z predmetných rozhodnutí vybral len tie časti, ktoré mu vyhovujú. 16. Súd konštatuje, že dôvod, ktorý povinný uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie, je síce spôsobilý zastaviť exekúciu v celom rozsahu alebo sčasti, avšak iba v prípade, ak súdnym exekútorom došlo k reálnemu vykonaniu exekúcie, ktorý odporuje zákonu alebo je zákonom vylúčený. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie zatiaľ vydal len upovedomenie o začatí exekúcie. Reálny výkon exekúcie niektorým so spôsobov vykonania exekúcie uvedeným Exekučným poriadkom sa začína až po vydaní príkazu na vykonanie exekúcie resp. exekučného príkazu. Vzhľadom na to, že príkaz na vykonanie exekúcie resp. exekučný príkaz nebol a ani ešte nemohol byť vydaný súd konštatuje, že nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie.
17. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nekonkretizoval aký majetok povinného má byť postihnutý exekúciou a ani netvrdil, že súdny exekútor by mal v prebiehajúcej exekúcii postihnúť majetok povinného, ktorý tvorí záloh. V návrhu na zastavenie exekúcie len skonštatoval, že “Exekútor v predmetnej exekúcii mieni postihnúť nejakú konkrétnu vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, ktorý patrí povinnému a súčasne je zálohom na základe uzatvorenej záložnej zmluvy o zriadení záložného práva: pohľadávky na mzdu, pohľadávky na iné príjmy, pohľadávky z účtu a pohľadávky z iných peňažných pohľadávok.” V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že nie je úlohou exekučného súdu zisťovať majetkové pomery povinného. Úlohou súdneho exekútora je, aby postupom podľa Exekučného poriadku zistil majetok povinného a následne aj to, či majetok povinného podlieha exekúcii resp. či nie je vylúčený z exekúcie. Pokiaľ súdny exekútor zistí, že majetok povinného je predmetom záložného práva a zároveň záložný veriteľ nedal súhlas na vykonanie exekúcie postihujúcej záloh, súdny exekútor nemôže vykonať exekúciu na záloh. Ak by aj tak urobil, porušil by zásadným spôsobom procesný predpis - Exekučný poriadok, ale aj hmotnoprávny predpis - Občiansky zákonník a išlo by o konanie v rozpore zo zásadou vyjadrenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z tohto dôvodu ustanovenia zákazu vedenia exekúcie na záloh bez súhlasu záložného veriteľa v prípade, ak záložný veriteľ nie je oprávneným vyjadrené tak v hmotnoprávnej úprave (§ 151h ods. 6 OZ), ako aj procesnoprávnej úprave (§ 61q ods. 2 Exekučného poriadku) je potrebné vykladať tak, že exekúciu v prospech oprávneného, ktorý nie je záložným veriteľom možno vykonať (tzn. reálne postihnúť majetok povinného, ktorý je zálohom) niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie podľa Exekučného poriadku len so súhlasom záložného veriteľa. 18. Okrem vyššie uvedenej skutočnosti, súd sa zaoberal aj rozhodnutiami predloženými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že pre prejednanie a rozhodnutie o tomto návrhu na zastavenie exekúcie bolo pre súd rozhodujúce len uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/261/2016 zo dňa 20.12.2016, pretože rieši rovnakú (procesnú) situáciu. Týmto uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd potvrdil rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinného na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie. Z predmetného uznesenia súd vyberá: “Z priloženého spisu má odvolací súd zato, že súdny exekútor ku dňu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia nevydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov uvedených v § 63 ods. 1 Exekučného poriadku. Z uvedeného tiež nie je možné jednoznačne vyvodiť, že súdny exekútor mieni postihnúť majetok, ktorý je predmetom záložného práva (zálohu). Odvolací súd podotýka, že v tomto štádiu konania ešte nie je zrejmé, akým spôsobom bude súdny exekútor vykonávať samotnú exekúciu a či bude exekučným príkazom postihnutý majetok povinného, ktorý je predmetom záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, v zmysle ktorého, jedným zo základných predpokladov na zastavenie predmetnej exekúcie je preukázanie skutočnosti, že súdny exekútor mieni postihnúť majetok, ktorý je predmetom záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva. Z Upovedomenia o začatí exekúcie nie je možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že súdny exekútor mieni práve takýto majetok v budúcnosti postihnúť.” 19. Ostatné rozhodnutia predložené povinným v návrhu na zastavenie exekúcie súd pri posudzovaní a rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nebral do úvahy, pretože buď riešia inú (procesnú) situáciu (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/130/2016 zo dňa 24.11.2016 alebo nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 51/2014 zo dňa 01.07.2014) alebo boli vydané v inom ako v exekučnom konaní (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 53/2008 zo dňa 29.04.2009 alebo uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/62/2018 zo dňa 12.04.2018). Súd na záver svojho vyjadrenia k rozhodnutiam predloženým povinným v návrhu na zastavenie exekúcie opätovne konštatuje, že povinný si z predmetných rozhodnutí vybral len tie časti, ktoré mu vyhovujú. 20. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a ani nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie a teda návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol, tak ako je to uvedené v I. výroku tohto uznesenia. 21. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.