Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
557/381089.5c3fc5.pdf
PDF · 153.71 KB
No categories available
6Obo/53/2008
Najvyšší súd 6 Obo 53/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T.H.B., IČO: X.,
zastúpeného advokátom JUDr. J.N.B. proti žalovanému: JUDr. J.R.P., správca konkurznej
podstaty úpadcu S., a.s. v konkurze, P.B., zastúpeného advokátom JUDr. A.M.N., o určenie
pravosti pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 29.novembra 2007, č.k. 5 Cbi 49/2005-270, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29.novembra 2007,
č.k. 5 Cbi 49/2005-270 sa z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu
vo výške 4 123 445,96,-- Sk je pravá a zistená s právom na oddelené uspokojenie pre účely
konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 3K 223/04. Súčasne uložil žalovanému povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3 000,-- Sk.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal určenia práva
žalobcu na oddelené uspokojenie pohľadávky vo výške 4 123 445,96,-- Sk, ktorá
predstavovala výšku zálohy k pohľadávkam, právo, ktoré vzniklo na základe uzatvorenej
Zmluvy o záložnom práve zo dňa 23.2.2004 v znení príloh.
Súd mal v konaní preukázané, že žalobca poskytol právnemu predchodcovi úpadcu
- žalovanému kontokorentný úver na zabezpečenie jeho záväzkov č. X./2000, pričom
z dôvodu jeho zlúčenia právneho predchodcu úpadcu a úpadcom ako univerzálnym
nástupcom, ktorý prevzal práva a záväzky, uzatvoril žalobca zmluvu o záložnom práve
k pohľadávkam žalovaného špecifikovanej v dodatku č.1 a 2.
V bode 1.3 článku I. Zmluvy o záložnom práve k pohľadávkam zmluvné strany
špecifikovali, čo je predmetom zálohu, aké pohľadávky, ich charakter a dôvod vzniku
je predmetom zabezpečenia záväzku žalovaného pri nesplatení úveru.
V bode 1.4 záložný dlžník (žalovaný) definoval predmet záložného práva
a pohľadávky na zaplatenie dlhu, ktoré pozostávali už z existujúcich pohľadávok úpadcu
- žalovaného alebo z pohľadávok budúcich pri jeho podnikateľskej činnosti v rámci
dodávateľsko-odberateľských vzťahov, vrátane príslušenstva.
Prílohou označenej zmluvy bol zoznam odberateľských zmlúv - resp. zmluvných
partnerov žalovaného.
Súd pri určení pravosti a spôsobe zaradenia pohľadávky žalobcu vychádzal z ust.
§ 151a, § 151b ods. 1, 2, 3, 4, ako aj ust. § 151c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a s poukazom na ust. § 28 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, ust. § 31 ods. 1 písm. e/
Zákona o konkurze a vyrovnaní.
Bežnou praxou v komerčnej sfére uzatvárania úverových zmlúv medzi bankovými
subjektmi a podnikateľmi je i uzatvorenie zmluvy o zabezpečenie splatenia poskytnutého
úveru formou zriadenia záložného práva k pohľadávkam dlžníka, či už vzniknutých alebo
budúcich. Touto formou i žalobca so žalovaným pristúpil k zabezpečeniu záväzku
žalovaného.
Záložný veriteľ môže mať záložnú zmluvu uzatvorenú buď priamo s obligačným
dlžníkom alebo s inou osobou, ktorá je odlišná od obligačného dlžníka. Na základe záložnej
zmluvy dá obligačný dlžník do zálohu vec (pohľadávku), ktorá je v jeho vlastníctve do zálohu
veriteľovi.
Potvrdením o registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv záložný
dlžník (úpadca) označil predmet zálohu i záložného veriteľa, v prospech koho zriaďuje
záložné právo k pohľadávkam.
S poukazom na ust. § 28 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, ak na dlžníka
je vyhlásený konkurz, obligačný veriteľ má právo si svoju pohľadávku prihlásiť
do konkurzného konania a byť uspokojený z výťažku predaja založenej veci (pohľadávky).
Vychádzajúc z ust. § 28 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní oddelení veritelia
sú uspokojení oddelene od ostatných veriteľov z výťažku predaja, na ktorom je zriadené
záložné právo (okrem iných viaznucich práv), upravených v ust. § 151 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
Žalobca v tomto konaní preukázal riadne uzatvorenú Zmluvu o zriadení záložného
práva k pohľadávkam v zmysle ust. § 151a až 151c Občianskeho zákonníka, a preto mu
vzniklo v súvislosti s ust. § 28 ods. 1 a § 31 ods. 1 písm. e/ Zákona o konkurze a vyrovnaní
právo oddeleného veriteľa s nárokom na oddelené uspokojenie.
Záložný veriteľ (žalobca) v konaní preukázal postavenie záložného veriteľa
k pohľadávkam úpadcu, ktoré boli špecifikované či už v dodatku č.1, 2 Zmluvy alebo
v zozname pohľadávok úpadcu, čím súd dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo
oddeleného veriteľa s právom na oddelené uspokojenie v súlade s ust. § 28 ods. 1 a § 31
ods. 1 písm. e/ Zákona o konkurze a vyrovnaní. Na základe takto zisteného skutkového
a právneho stavu súd žalobe vyhovel.
O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný podaním zo dňa
8.2.2008. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa, žalobu zamietnuť a priznať mu
náhradu trov konania. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalobca si na Krajskom súde v Bratislave dňa 12.5.2005 vo veci úpadcu
S., a.s., č.k. 3K 223/2004 prihlásil pohľadávku vo výške 4 123 445,96,-- Sk
so zaradením do prvej triedy. Zároveň v prihláške uviedol, že si uplatňuje pre prihlásenú
pohľadávku právo na oddelené uspokojenie do celkovej výšky 4 123 445,96,-- Sk z dôvodu
uzatvorenia zmluvy o záložnom práve s predchodcom úpadcu spoločnosťou M., a s., IČO: X.
a registráciu záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv.
Žalovaný má za to, že žalobca nepostupoval pri prihlasovaní svojej pohľadávky
v súlade s § 20 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Veriteľ, ktorý si uplatňuje právo
na oddelené uspokojenie, je povinný presne označiť vec (alebo inú časť majetku), ku ktorej
sa viaže právo na oddelené uspokojenie. Má za to, že v prípade pohľadávok je potrebná ich
identifikácia minimálne označením dlžníka (poddlžníka), označením výšky, splatnosti
a právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Z konkurznej prihlášky je zrejmé, že žalobca takýmto
spôsobom pri prihlasovaní práva na oddelené uspokojenie nepostupoval. Pri identifikácii
poddlžníkov v konkurznej prihláške je uvedené iba obchodné meno, sídlo a IČO poddlžníka,
bez uvedenia výšky jeho záväzku, splatnosti alebo právneho dôvodu. Zároveň bol
ku konkurznej prihláške pripojený aj zoznam poddlžníkov úpadcu zo dňa 3.12.2004.
Odo dňa prihlásenia pohľadávky do skončenia prieskumného pojednávania žalobca
neurobil žiaden úkon smerujúci k presnej identifikácií pohľadávok, ku ktorým by mohlo byť
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva skutočne aj zriadené záložné právo.
Nezaujímal sa o skutočnosť, či sa nejaké pohľadávky aj nachádzajú ku dňu vyhlásenia
konkurzu v konkurznej podstate úpadcu alebo či ku prípadným pohľadávkam s poukazom
na ust. § 14 ods. 1 písm. f/ Zákona o konkurze a vyrovnaní nemohlo právo na oddelené
uspokojenie zaniknúť. K presnej identifikácii pohľadávok nedošlo zo strany žalobcu
ani ku dnešnému dňu.
Ani prvostupňový súd sa nezaoberal žalovaným namietaným spôsobom prihlásenia
práva na oddelené uspokojenie, teda či si žalobca právo na oddelené uspokojenie riadne
prihlásil so všetkými zákonnými náležitosťami.
Žalovaný má za to, že žalobca si konkurznou prihláškou neprihlásil právo na oddelené
uspokojenie. V zmysle ust. § 23 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní sa tak nemôže
v incidenčnom konaní ani domáhať práva na oddelené uspokojenie, pretože to je nad rámec
konkurznej prihlášky. Žalobca teda nemá v konkurznom konaní 3K 223/04 pohľadávku
s právom na oddelené uspokojenie. Preto súd nemohol žalobcovi priznať právo na oddelené
uspokojenie vzhľadom na to, že žalobca v konkurznej prihláške presne neidentifikoval
pohľadávky, ku ktorým by sa malo vzťahovať právo na oddelené uspokojenie.
Pri svojom rozhodovaní prvostupňový súd neskúmal rozsah majetku (v tomto prípade
pohľadávok úpadcu), ku ktorému by mal vzniknúť priznaný nárok na oddelené uspokojenie.
Z napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, z výťažku zo speňaženia ktorej konkrétnej časti
majetku úpadcu (hnuteľné veci, nehnuteľné veci, pohľadávky, iné majetkové práva) by mala
byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Súd iba určil, že pohľadávka žalobcu vo výške
4 123 445,96,-- Sk je pravá a zistená s právom na oddelené uspokojenie pre účely
konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 3K/223/2004.
Žalovaný je toho názoru, že takýto nejednoznačný rozsudok zakladá do právneho
vzťahu účastníkov konania právnu neistotu a v konečnom dôsledku je nevykonateľný.
Rozsudok zakladá nerovnoprávne postavenie účastníkov konkurzného konania, lebo dáva
žalobcovi možnosť domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku, ku ktorému
mu nemohlo vzniknúť právo na oddelené uspokojenie.
Prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal ani s námietkou
žalovaného ohľadne neurčitého vymedzenia zálohu v Zmluve o záložnom práve
k pohľadávkam zo dňa 23.2.2004, a to napriek tomu, že žalobca v priebehu konania
rozporným spôsobom odôvodňoval určenie zálohu v uvedenej zmluve. Vo svojom vyjadrení
zo dňa 23.1.2006 žalobca uvádzal, že záloh je v predmetnej záložnej zmluve určený
čo do množstva a druhu, a to tak, že obsahuje vymedzenie množstva označením,
že ide o všetky pohľadávky a obsahuje vymedzenie druhu konštatovaním, že sa jedná
o pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov. V rozpore s týmto tvrdením však už
žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.10.2007 v súvislosti s vymedzením zálohu k predmetnej
záložnej zmluve poukazuje na spôsob určenia zálohu iným spôsobom tak, aby záloh počas
trvania záložného práva bolo možné určiť. Súd prvého stupňa pritom vo svojom rozhodnutí
vôbec nešpecifikoval, ktorý z vyššie uvedených názorov žalobcu si osvojil a v odôvodnení
sa obmedzil iba na citáciu zákonného ustanovenia § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o určenie zálohu čo do množstva a druhu, je nepochybné, že táto možnosť
identifikácie zálohu je prípustná iba pri druhovo určených veciach, pri ktorých je možné
počas trvania záložného práva zameniť konkrétny predmet záložného práva. V danom prípade
je však evidentné, že pohľadávky ako osobitný predmet občianskoprávnych vzťahov
nemožno považovať za druhovo určiteľné veci, resp. druhovo určiteľný predmet záložného
práva. Každá pohľadávka je totiž osobitným predmetom občianskoprávnych vzťahov, ktorý je
vo vzťahu k ostatným pohľadávkam jedinečný, jednak právnym dôvodom svojho vzniku,
ako aj svojou nominálnou hodnotou. Nemožno nikdy vymedziť určité množstvo rovnakého
druhu pohľadávok, nakoľko každá z pohľadávok je vo vzťahu k ostatným pohľadávkam
špecifickým predmetom občianskoprávnych vzťahov, pretože sa od ostatných pohľadávok
odlišuje minimálne právnym dôvodom svojho vzniku a svojou nominálnou hodnotou.
Pohľadávky nemožno určiť čo do množstva a druhu tak, ako to vo svojom vyjadrení zo dňa
23.1.2006 prezentoval žalobca. Pri druhovom určení zálohu musí existovať reálna možnosť
zámeny zálohu za iný záloh toho istého množstva a druhu. V tomto konkrétnom prípade však
takáto možnosť neexistuje, keďže každá z pohľadávok je špecifická čo do právneho dôvodu
svojho vzniku, výšky, splatnosti a okrem toho predmetom záložného práva podľa žalobcu
by v danom prípade mali byť všetky peňažné pohľadávky, čo taktiež vylučuje možnosť
druhovej zámeny. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky nemožno za žiadnych okolností
subsumovať pod druhové určenie zálohu.
Taktiež žalovaný má za to, že označenie zálohu v predmetnej záložnej zmluve
nemožno považovať ani za určenie zálohu iným spôsobom tak, aby záloh počas trvania
záložného práva bolo možné určiť, najmä pokiaľ ide o označenie „všetky budúce
pohľadávky“. V ktoromkoľvek momente po uzavretí predmetnej záložnej zmluvy,
resp. po jej registrácii totiž objektívne nie je možné relevantným spôsobom určiť, ktoré
budúce peňažné pohľadávky úpadcu sú v danom momente predmetom záložného práva podľa
uvedenej záložnej zmluvy a teda nie je možné určiť presný okruh pohľadávok spadajúcich
pod pojmové vymedzenie zálohu - „všetky budúce peňažné pohľadávky úpadcu“, čím nie je
naplnená podmienka identifikovateľnosti zálohu kedykoľvek v priebehu trvania záložného
práva.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.3.2008. Navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov
odvolacieho konania.
Žalobca uviedol, že popretie prihlásenej pohľadávky je oprávnený urobiť správca
alebo ktorýkoľvek veriteľ, najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania. Rovnako
najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania môže veriteľ prihlásiť pohľadávku, ktorá
sa uplatňuje prihláškou, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, prieskumné konanie
je príznačná koncentračná zásada. Je neprípustné, aby žalovaný dodatočne menil či rozširoval
dôvody popretia pohľadávky. V prípade konkurzného konania 3K/223/2004 žalovaný
ako dôvod popretia poradia prihlásenej pohľadávky uviedol neurčitosť právneho úkonu,
ktorým je zmluva o záložnom práve. V podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu
žalovaný opätovne rozširuje dôvody popretia pohľadávky tvrdiac, že žalobca nepostupoval
v prihláške podľa § 20 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, nezaujímal sa, či ku dňu
vyhlásenia konkurzu patria do konkurznej podstaty nejaké pohľadávky, prihláškou neuplatnil
právo na oddelené uspokojenie. Odvolací súd s ohľadom na koncentračnú zásadu
prieskumného pojednávania, ako aj s ohľadom na ust. § 205a ods. 1 O.s.p. by na uvedené
skutočnosti vôbec nemal prihliadať.
Čo sa týka argumentácie odvolateľa o nevykonateľnosti napadnutého rozhodnutia,
žalobca k tomu uvádza, že práve žalovaný ako správca konkurznej podstaty, voči ktorému
rozhodnutie smeruje, je osoba, ktorá na základe súpisu majetku a účtovných podkladov
a ostatnej dokumentácie úpadcu, ktorú má k dispozícií, má najlepšiu možnosť vykonať
rozsudok a tiež možnosť určiť, ktoré z pohľadávok môžu byť predmetom záložného práva
(s ohľadom na limitovanie vzniku práva na oddelené uspokojenie lehotou maximálne dvoch
mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu). Uvedené znamená, že práve
žalovaný má najlepšiu možnosť presne určiť, ktoré z pohľadávok úpadcu nemôžu byť
predmetom záložného práva, keďže záložné právo sa v zmysle uzavretej záložnej zmluvy
zriadilo ku všetkým pohľadávkam úpadcu.
Odvolateľ v čl. IV. svojho odvolania spochybňuje tzv. iný spôsob určenia zálohu
v zmysle § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ tiež namieta, že žalobca
vo svojich vyjadreniach zmenil názor. Uvedený argument je irelevantný, nakoľko vedenie
sporu a právna koalifikácia je plne v dispozícii žalobcu. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa
3.10.2007 sa jasne deklarovalo to, že záloh je v záložnej zmluve vymedzený iným vhodným
spôsobom tak, aby ho bolo možné kedykoľvek určiť. Zákon takéto vymedzenie jednoznačne
pripúšťa, pričom nerozlišuje či tak možno urobiť len k existujúcemu zálohu (existujúce
pohľadávky) alebo aj k budúcemu zálohu (budúce pohľadávky). Je zrejmé, že k budúcim
pohľadávkam je možné spraviť len všeobecné vymedzenie. V záložnej zmluve sa práve kvôli
tomu strany dohodli, že špecifikácia a bližšie určenie pohľadávok, ktoré vzniknú (teda zmenia
povahu budúcich na existujúce) sa bude vykonávať cez prílohu tak, aby bolo možné záloh
presne kedykoľvek určiť. Požiadavka zákona na možnosť určenia sa musí posudzovať vždy
ku konkrétnemu sledovanému momentu a nie vo všeobecnosti. Práve zoznam predkladaný
dlžníkom umožňoval presne v daný okamih určiť, čo je práve založené (za predpokladu jeho
úplnosti).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa svojim návrhom domáhal určenia pravosti
pohľadávky žalobcu vo výške 4 123 445,96,-- Sk s právom na oddelené uspokojenie tak,
ako bolo uplatnené v prihláške pohľadávky žalobcu zo dňa 5.5.2005. Podaním zo dňa
15.5.2006, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.5.2006 (č.l. 86) žalobca navrhol súdu,
aby rozhodol, že pohľadávke žalobcu vo výške 4 123 445,96,-- Sk sa priznáva právo
na oddelené uspokojenie tak, ako bolo uplatnené v prihláške pohľadávky žalobcu zo dňa
5.5.2005, avšak len vo vzťahu k tým pohľadávkam úpadcu, ktoré vznikli do dňa 9.10.2004
a žalovaný je povinný ju takto zaradiť do zoznamu prihlásených pohľadávok. Súd prvého
stupňa túto úpravu petitu žalobcom nevzal do úvahy a vyhovel žalobe v znení petitu
zo dňa 23.6.2005.
Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - M.N. bola uzatvorená
Zmluva o kontokorentnom úvere č. X./2000 v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka zo
dňa 16.3.2001 v znení dodatkov.
Podľa bodu III. bod 1 Zmluvy, na zabezpečenie celkovej pohľadávky veriteľa
uzatvorili veriteľ a dlžník Zmluvu o postúpení pohľadávok z kúpnych zmlúv a dodatok
ku Zmluve o bežnom účte, uzatvorené medzi T. a spoločnosťou M., a.s., b) bianco zmenka
vystavená spoločnosťou M., a.s. a príslušná zmluva o použití zmenky.
Dňa 23.2.2004 žalobca ako záložný veriteľ a úpadca S., a.s. B. ako záložný dlžník
uzatvorili Zmluvu o záložnom práve k pohľadávkam podľa § 151 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Predmetom tejto zmluvy o záložnom práve je dohoda zmluvných strán o zriadení
záložného práva za účelom zabezpečenia a splatenia ďalej definovanej pohľadávky. Podľa
bodu 1.2 Zmluvy o záložnom práve k pohľadávkam záložný veriteľ uzatvoril so záložným
dlžníkom Zmluvu o kontokorentnom úvere č. X./2000 v znení jej neskorších dodatkov, na
základe ktorej záložný veriteľ poskytne záložnému dlžníkovi po splnení dohodnutých
podmienok úver vo výške 30 mil. Sk. Podľa bodu I. bod 1.3 pre účely tejto zmluvy sa
zabezpečovanými pohľadávkami záložného veriteľa voči záložnému dlžníkovi rozumie: -
pohľadávka záložného veriteľa na splatenie úveru, spolu s príslušenstvom pohľadávky
záložného veriteľa a súčasťami pohľadávky záložného veriteľa v zmysle úverovej zmluvy, -
pohľadávka, vrátane jej príslušenstva, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti
s odstúpením alebo vypovedaním úverovej zmluvy, - pohľadávka, vrátane jej príslušenstva,
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla záložnému veriteľovi
v súvislosti s úverovou zmluvou v dôsledku plnenia záložného veriteľa záložnému dlžníkovi
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, pohľadávka voči záložnému dlžníkovi
na uhradenie nákladov v zmysle tejto zmluvy a zaplatenie zmluvných pokút v zmysle
úverovej zmluvy, tejto zmluvy a tiež všetkých ostatných zmlúv uzatvorených medzi záložným
veriteľom a záložným dlžníkom za účelom zabezpečenia vyššie uvedených pohľadávok,
- pohľadávka spolu s príslušenstvom a príslušnými poplatkami v zmysle úverovej zmluvy
na zaplatenie nepovoleného prečerpania na ktoromkoľvek účte záložného dlžníka vedenom
záložným veriteľom, ktoré vzniklo na základe alebo v súvislosti s úverovou zmluvou,
- pohľadávka, ktorá vznikne na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo
k vzniku, k zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok
ako odporovateľného právneho úkonu.
Pre účely tejto zmluvy predmetom záložného práva a pohľadávky na zaplatenie
sú všetky a tiež ktorákoľvek z pohľadávok záložného dlžníka na zaplatenie peňažných
prostriedkov, vrátane prípadného príslušenstvá týchto pohľadávok, ktoré vznikli alebo
vzniknú: - na základe alebo v súvislosti s akoukoľvek zmluvou alebo dohodou uzatvorenou
medzi záložným dlžníkom a akoukoľvek treťou osobou, a to bez ohľadu na ich formu alebo
spôsob vzniku, - na základe alebo v súvislosti so vznikom, trvaním alebo zánikom
akéhokoľvek záväzkového vzťahu medzi záložným dlžníkom a akoukoľvek treťou osobou,
- na základe alebo v súvislosti so zmluvami, ktoré boli alebo budú uzatvorené medzi
záložným dlžníkom a akoukoľvek treťou osobou a ktoré sú vymenované v prílohe č.1 k tejto
zmluve. Odberatelia: ktorákoľvek alebo všetky tretie osoby, voči ktorým vznikli, resp.
vzniknú záložnému dlžníkovi pohľadávky na zaplatenie, odberateľské zmluvy,
všetky zmluvy, dohody alebo záväzkové vzťahy, na základe ktorých alebo v súvislosti
s ktorými vznikli, resp. vzniknú záložnému dlžníkovi pohľadávky na zaplatenie. V bode II.
bod 2.1 Zmluvy je uvedené, že záložný dlžník k týmto za účelom zabezpečenia a splatenia
pohľadávky zriaďuje v prospech záložného veriteľa záložné právo k pohľadávkam
na zaplatenie a záložný veriteľ prijíma toto záložné právo. Záložné právo bude registrované
v Notárskom registri záložných práv. Záložné právo k už existujúcim pohľadávkam
na zaplatenie vznikne jeho registráciou v Notárskom registri záložných práv a záložné právo
k pohľadávkam, ktoré nadobudne záložný dlžník v budúcnosti alebo ktoré vzniklo
v budúcnosti alebo záložné právo k pohľadávkam, ktorých vznik závisí od splnenia
podmienky, vznikne nadobudnutím týchto pohľadávok záložným dlžníkom.
Realizácia záložného práva bola upravená účastníkmi zmluvy v bode 2.7 Zmluvy.
Podľa bodu 2.10 Zmluvy, každý predmet záložného práva sa považuje za samostatný záloh
v zmysle Občianskeho zákonníka. Záložný veriteľ je oprávnený pri realizácii záložného práva
podľa bodu 2.7. tejto zmluvy domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek predmetu
záložného práva alebo zo všetkých predmetov záložného práva.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.3.2005 vyhlásil konkurz na majetok
úpadcu - S., a.s. B., IČO: X.. Žalobca si prihlásil svoju pohľadávku prihláškou zo dňa
5.5.2005, ktorá bola doručená súdu 12.5.2005, a to pohľadávku voči úpadcovi v celkovej
výške 4 123 445,96,-- Sk a požadoval pre ňu oddelené uspokojenie, a to do celkovej výšky
4 123 445,96,-- Sk. Na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 3.6.2005 správca konkurznej
podstaty úpadcu - žalovaný poprel právo žalobcu na oddelené uspokojenie z dôvodu
neurčitosti právneho úkonu, ktorým je zmluva o záložnom práve.
Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien
a doplnkov veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným právom alebo zádržným
právom, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľností alebo zabezpečovacím prevodom
práva (ďalej len „oddelení veritelia“), majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka bola
uspokojená z výťažku predaja majetku, ktorým bola zabezpečená.
Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu (§ 28 ods. 9
Zákona o konkurze a vyrovnaní).
Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. f/ Zákona o konkurze a vyrovnaní vyhlásením konkurzu
zanikajú práva na oddelené uspokojenie (§ 28), ktoré sa týkajú majetku patriaceho
do podstaty a veritelia ich získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu; ak sa konkurz zrušil podľa § 44 ods. 1 písm. a/, možno tieto práva
znovu uplatniť. Ak sa však veci alebo pohľadávky pri výkone rozhodnutia v uvedenej lehote
speňažili, bude výťažok na ne pripadajúci zahrnutý do podstaty.
Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy
o záložnom práve k pohľadávkam uzatvorenej medzi T., a.s. B. a S., a.s. dňa 23.2.2004,
záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné
právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona (§ 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh (§ 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka
množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva
bolo možné záloh určiť (§ 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú
pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.
Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo
ktorej vznik závisí od splnenia podmienky (§ 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú
prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných
majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec (§ 151d ods. 1
Občianskeho zákonníka). Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky
a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje
inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva
o zriadení záložného práva neurčuje inak (§ 151d ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu
alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi (§ 151d ods. 3
Podľa § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť aj na vec,
právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne
v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor
vzniknú v budúcnosti, alebo ktorých vznik závisí od splnenia pohľadávky.
Podľa ust. § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká: a/ zánikom
zabezpečenej pohľadávky, b/ zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,
na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c/ ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d/ uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e/ vrátením veci záložcovi,
ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f/ ak záložca previedol záloh v bežnom
obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo
prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný,
že nadobúda záloh nepretržený záložným právom, g/ ak záložca previedol záloh a zmluva
o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť
bez zaťaženia záložným právom, h/ iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení
záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu.
Z ust. § 151d Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že zálohom môže byť vec, právo
alebo majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná. Záloh môže byť aj byt a nebytový priestor,
tiež súbor vecí, práv alebo majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná
hromadná vec. Zálohom teda môže byť akýkoľvek majetok patriaci fyzickej alebo právnickej
osobe. Podstatným znakom pre predmet záložného práva je jeho prevoditeľnosť na inú osobu.
Zákonodarca v ust. § 151d ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka zdôrazňuje, že predmet
záložného práva - záloh patrí záložcovi, resp. ide o záloh, ktorý záložca nadobudne
v budúcnosti. Pri zmluvnom záložnom práve môže byť záloh určený jednotlivo alebo
vymedzením čo do množstva alebo druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas
trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. Predmetom záložného práva môžu byť veci,
pričom treba rozlišovať veci hnuteľné a nehnuteľnosti. Predmetom záložného práva môže byť
aj právo. Predovšetkým zálohom môže byť pohľadávka. Ak je predmetom záložného práva
pohľadávka, záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo tejto pohľadávky. Čo tvorí
príslušenstvo pohľadávky upravuje § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Sú to úroky, úroky
z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ak by príslušenstvo
pohľadávky nemalo patriť do zálohu, treba to dohodnúť v zmluve o zriadení záložného práva.
Záložné právo možno zriadiť k zálohu, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, teda k zálohu,
ktorý síce objektívne existuje, ale nie je vo vlastníctve záložcu, resp. záložca nemá k nemu
právo, ktoré ho oprávňuje záloh založiť. Okrem toho možno založiť taký záloh, ktorý iba
v budúcnosti vznikne, alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že medzi T., a.s. B. a S., a.s.
B. bola uzatvorená platná Zmluva o záložnom práve k pohľadávkam uzatvorená podľa § 151a
a nasl. Občianskeho zákonníka. Záložné právo bolo zriadené písomnou zmluvou, v tejto
zmluve o zriadení záložného práva bola určená pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a tiež určite, jasne a zrozumiteľne bol dohodnutý záloh, predmet záložného práva
a pohľadávky na zaplatenie. Záložné právo bolo registrované v Notárskom registri záložných
práv, z ktorého vyplýva, že ide o pohľadávku záložného veriteľa T., a.s. B. na splatenie úveru
vo výške 30 mil. Sk, jeho súčasti a príslušenstva a ďalších súm v súvislosti so Zmluvou
o kontokorentnom úvere č. X./2000 v znení jej neskorších dodatkov, uzatvorených medzi
záložným veriteľom a záložným dlžníkom a pohľadávky záložného veriteľa spolu
s príslušenstvom v zmysle záložnej zmluvy a predmetom zálohu sú pohľadávky uvedené
v Zmluve o záložnom práve k pohľadávkam zo dňa 23.2.2004 uzatvorenej medzi T., a.s. B.
a S., a.s. B. ako záložným dlžníkom a tiež ktorákoľvek z pohľadávok záložného dlžníka na
zaplatenie peňažných prostriedkov, vrátane prípadného príslušenstva týchto pohľadávok,
ktoré vznikli a/ alebo vzniknú: - na základe alebo v súvislosti s akoukoľvek zmluvou alebo
dohodou uzatvorenou medzi záložným dlžníkom a akoukoľvek treťou osobou, a to bez
ohľadu na ich formu alebo spôsob vzniku, a/ alebo - na základe alebo v súvislosti so vznikom,
trvaním alebo zánikom akéhokoľvek záväzkového vzťahu medzi záložným dlžníkom
a akoukoľvek treťou osobou, a/ alebo - na základe alebo v súvislosti
so zmluvami, ktoré boli a/ alebo budú uzatvorené medzi záložným dlžníkom a akoukoľvek
treťou osobou a ktoré sú vymenované v prílohe č.1 záložnej zmluvy. Odvolací súd preto
považuje námietku žalovaného, týkajúcu sa neurčitého vymedzenia zálohu v Zmluve
o záložnom práve k pohľadávkam zo dňa 23.2.2004 za neopodstatnenú. Záloh bol vymedzený
čo do množstva a druhu tak, že kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh
určiť. Povinnosti záložného dlžníka boli dohodnuté v čl. II. bod 2.6, v ktorom bolo okrem
iného dohodnuté za účelom bližšej špecifikácie pohľadávok na zaplatenie a aktualizácie
prílohy č. 1 k tejto zmluve, pravidelne k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca
po uzatvorení tejto zmluvy počnúc prvým celým kalendárnym mesiacom po jej uzatvorení
predložiť záložnému veriteľovi zoznam všetkých aktuálnych odberateľských zmlúv
a pohľadávok na zaplatenie vo forme uvedenej v prílohe č.3 k zmluve. Zabezpečiť, aby súčet
pohľadávok na zaplatenie neklesol kedykoľvek po dobu trvania zmluvy pod sumu 30 mil. Sk
mesačne, atď. (viď bod 2.6 Zmluvy o zriadení záložného práva). Odvolací súd tiež poukazuje
na dohodu účastníkov v bode 2.10. zmluvy, z ktorej vyplýva, že každý predmet záložného
práva sa považuje za samostatný záloh v zmysle Občianskeho zákonníka. Záložný veriteľ
je oprávnený pri realizáciI záložného práva podľa bodu 2.7 tejto zmluvy domáhať
sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek predmetu záložného práva alebo zo všetkých
predmetov záložného práva.
Žalobca si prihláškou pohľadávok zo dňa 5.5.2005, ktorá bola doručená Krajskému
súdu v Bratislave, prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 4 123 445,96,-- Sk s právom
na oddelené uspokojenie k pohľadávkam úpadcu voči poddlžníkom, špecifikovaných
v samotnej prihláške a tiež ku všetkým ďalším pohľadávkam úpadcu evidovaným
v účtovníctve úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu. S prihliadnutím na predmet zálohu
vymedzený v záložnej zmluve, žalobca postupoval v súlade s ust. § 20 ods. 1 Zákona
o konkurze a vyrovnaní a prihláška obsahovala všetky zákonné náležitosti. V prihláške bola
uvedená číselná výška pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška
zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požaduje a skutočnosti, ktorými môže byť
pohľadávka preukázaná, tiež uviedol, že si uplatňuje oddelené uspokojenie označením vecí,
na ktoré sa viaže právo oddeleného uspokojenia s prihliadnutím na platne uzatvorenú zmluvu
o zriadení záložného práva. Presnú identifikáciu pohľadávok, ku ktorým existovalo
na základe zmluvy o zriadení záložného práva zriadené záložné právo, vzhľadom
na porušenie povinnosti úpadcu vyplývajúcej zo zmluvy o zriadení záložného práva mohol
urobiť len správca konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 19.1.2006
(č.l. 72-77) navrhol súdu, aby žalovaný predložil dôkaz, ktoré z pohľadávok, ku ktorým
žalobca uplatnil právo na oddelené uspokojenie, vznikli pred dňom 10.10.2004 a ktoré vznikli
v období od 10.10.2004 do vyhlásenia konkurzu. Súd prvého stupňa žalobcom navrhnuté
dôkazy nevykonal, v rozhodnutí neodôvodnil, prečo navrhované dôkazy zo strany žalobcu
nevykonal, v akej výške existovali pohľadávky úpadcu ku dňu 9.10.2004 (2 mesiace pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu s prihliadnutím na ust. § 14 ods. 1 písm. f/ Zákona
o konkurze a vyrovnaní), ktoré tvorili záloh v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva.
Súd tiež riadne nevykonal listinné dôkazy predložené účastníkmi konania s poukazom
na ust. § 129 ods. 1 O.s.p.. Riadne nevyhodnotil listinný dôkaz založený v spise na č.l. 133,
prehľad pohľadávok S., a.s., pri ktorých navrhovateľ T., a.s. uplatňuje oddelené uspokojenie.
Tiež z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s vyjadrením žalovaného
na pojednávaní dňa 5.6.2007, v ktorom uviedol, že žalobca má právo na oddelené uspokojenie
pohľadávky do výšky 307 223,07,-- Sk. Z odôvodnenia rozsudku taktiež nie je zrejmé, či súd
uveril dôkazom založeným v spise na č.l. 139 až 227 a 223 až 257 a ako tieto dôkazy súd
vyhodnotil. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, z ktorých dôkazov vychádza, keď
určil, že predmetom záložného práva ku dňu 9.10.2004 boli pohľadávky
vo výške 4 123 445,96,-- Sk s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v zmysle uzavretej záložnej
zmluvy bolo zriadené záložné právo ku všetkým budúcim pohľadávkam úpadcu do výšky
zabezpečenej pohľadávky.
Odvolací súd však nesúhlasí s názorom žalobcu, že žalovaný po skončení
prieskumného pojednávania nemôže meniť dôvod popretia pohľadávky. Táto skutočnosť
nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Z ust. § 21 Zákona o konkurze a vyrovnaní
vyplýva, že na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie,
na ktoré sa musí dostaviť úpadca a správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu zostaveného
správcom. Úpadca aj konkurzní veritelia môžu popierať pravosť, výšku aj poradie všetkých
prihlásených pohľadávok. Výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu
prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice
o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá opis. V prípade, že správca
poprie pohľadávku (pravosť, výšku alebo jej poradie), postup konkurzného veriteľa upravuje
ust. § 23 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Zákon v ust. § 23 ods. 2 zakotvuje, že veriteľ
v žalobe, ktorú podáva proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli, sa môže domáhať len
právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní
a pohľadávku môže uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom
pojednávaní. Zákon v žiadnom svojom ustanovení neupravuje, že súd preskúmava v konaní
o incidenčnej žalobe len tie dôvody popretia, ktoré správca uviedol na prieskumnom
pojednávaní. Pri rozhodovaní o určení pravosti pohľadávky, resp. jej výšky a poradia platí
občianske súdne konanie upravené v Občianskom súdnom poriadku. V tomto konaní účastníci
majú možnosť a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tak žalobca
i žalovaný môže reagovať na argumenty i dôkazy druhého účastníka a súd vyhodnotí tieto
dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
Keďže súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal riadne
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí. Jeho rozhodnutie je predčasné, Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom
na ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v súlade s ust.
§ 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom konaní bude povinnosťou súdu v naznačenom smere vykonať riadne
navrhnuté dôkazy, tieto vyhodnotiť a opätovne zistiť, či je oprávnená pohľadávka žalobcu
vo výške 4 123 445,96,-- Sk s právom na oddelené uspokojenie s prihliadnutím na návrh
žalobcu zo dňa 13.4.2000, ust. § 14 ods. 1 písm. f/, § 28 Zákona o konkurze a vyrovnaní.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.