Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/53/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T.H.B., IČO: X.,

zastúpeného advokátom JUDr. J.N.B. proti žalovanému: JUDr. J.R.P., správca konkurznej

podstaty úpadcu S., a.s. v konkurze, P.B., zastúpeného advokátom JUDr. A.M.N., o určenie

pravosti pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 29.novembra 2007, č.k. -270, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29.novembra 2007,

č.k. -270 sa z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu

vo výške 4 123 445,96,-- Sk je pravá a zistená s právom na oddelené uspokojenie pre účely

konkurzného konania vedeného pod sp. zn. . Súčasne uložil žalovanému povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3 000,-- Sk.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal určenia práva

žalobcu na oddelené uspokojenie pohľadávky vo výške 4 123 445,96,-- Sk, ktorá

predstavovala výšku zálohy k pohľadávkam, právo, ktoré vzniklo na základe uzatvorenej

Zmluvy o záložnom práve zo dňa 23.2.2004 v znení príloh.

Súd mal v konaní preukázané, že žalobca poskytol právnemu predchodcovi úpadcu

- žalovanému kontokorentný úver na zabezpečenie jeho záväzkov č. X./2000, pričom

z dôvodu jeho zlúčenia právneho predchodcu úpadcu a úpadcom ako univerzálnym

nástupcom, ktorý prevzal práva a záväzky, uzatvoril žalobca zmluvu o záložnom práve

k pohľadávkam žalovaného špecifikovanej v dodatku č.1 a 2.

V bode 1.3 článku I. Zmluvy o záložnom práve k pohľadávkam zmluvné strany

špecifikovali, čo je predmetom zálohu, aké pohľadávky, ich charakter a dôvod vzniku

je predmetom zabezpečenia záväzku žalovaného pri nesplatení úveru.

V bode 1.4 záložný dlžník (žalovaný) definoval predmet záložného práva

a pohľadávky na zaplatenie dlhu, ktoré pozostávali už z existujúcich pohľadávok úpadcu

- žalovaného alebo z pohľadávok budúcich pri jeho podnikateľskej činnosti v rámci

dodávateľsko-odberateľských vzťahov, vrátane príslušenstva.

Prílohou označenej zmluvy bol zoznam odberateľských zmlúv - resp. zmluvných

partnerov žalovaného.

Súd pri určení pravosti a spôsobe zaradenia pohľadávky žalobcu vychádzal z ust.

, , , , , ako aj ust. ,

a s poukazom na ust. § 28 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, ust. § 31 ods. 1 písm. e/

Zákona o konkurze a vyrovnaní.

Bežnou praxou v komerčnej sfére uzatvárania úverových zmlúv medzi bankovými

subjektmi a podnikateľmi je i uzatvorenie zmluvy o zabezpečenie splatenia poskytnutého

úveru formou zriadenia záložného práva k pohľadávkam dlžníka, či už vzniknutých alebo

budúcich. Touto formou i žalobca so žalovaným pristúpil k zabezpečeniu záväzku

žalovaného.

Záložný veriteľ môže mať záložnú zmluvu uzatvorenú buď priamo s obligačným

dlžníkom alebo s inou osobou, ktorá je odlišná od obligačného dlžníka. Na základe záložnej

zmluvy dá obligačný dlžník do zálohu vec (pohľadávku), ktorá je v jeho vlastníctve do zálohu

veriteľovi.

Potvrdením o registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv záložný

dlžník (úpadca) označil predmet zálohu i záložného veriteľa, v prospech koho zriaďuje

záložné právo k pohľadávkam.

S poukazom na ust. § 28 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, ak na dlžníka

je vyhlásený konkurz, obligačný veriteľ má právo si svoju pohľadávku prihlásiť

do konkurzného konania a byť uspokojený z výťažku predaja založenej veci (pohľadávky).

Vychádzajúc z ust. § 28 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní oddelení veritelia

sú uspokojení oddelene od ostatných veriteľov z výťažku predaja, na ktorom je zriadené

záložné právo (okrem iných viaznucich práv), upravených v ust. § 151 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

Žalobca v tomto konaní preukázal riadne uzatvorenú Zmluvu o zriadení záložného

práva k pohľadávkam v zmysle ust. až 151c , a preto mu

vzniklo v súvislosti s ust. § 28 ods. 1 a § 31 ods. 1 písm. e/ Zákona o konkurze a vyrovnaní

právo oddeleného veriteľa s nárokom na oddelené uspokojenie.

Záložný veriteľ (žalobca) v konaní preukázal postavenie záložného veriteľa

k pohľadávkam úpadcu, ktoré boli špecifikované či už v dodatku č.1, 2 Zmluvy alebo

v zozname pohľadávok úpadcu, čím súd dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo

oddeleného veriteľa s právom na oddelené uspokojenie v súlade s ust. § 28 ods. 1 a § 31

ods. 1 písm. e/ Zákona o konkurze a vyrovnaní. Na základe takto zisteného skutkového

a právneho stavu súd žalobe vyhovel.

O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný podaním zo dňa

8.2.2008. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa, žalobu zamietnuť a priznať mu

náhradu trov konania. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalobca si na Krajskom súde v Bratislave dňa 12.5.2005 vo veci úpadcu

S., a.s., č.k. prihlásil pohľadávku vo výške 4 123 445,96,-- Sk

so zaradením do prvej triedy. Zároveň v prihláške uviedol, že si uplatňuje pre prihlásenú

pohľadávku právo na oddelené uspokojenie do celkovej výšky 4 123 445,96,-- Sk z dôvodu

uzatvorenia zmluvy o záložnom práve s predchodcom úpadcu spoločnosťou M., a s., IČO: X.

a registráciu záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv.

Žalovaný má za to, že žalobca nepostupoval pri prihlasovaní svojej pohľadávky

v súlade s § 20 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Veriteľ, ktorý si uplatňuje právo

na oddelené uspokojenie, je povinný presne označiť vec (alebo inú časť majetku), ku ktorej

sa viaže právo na oddelené uspokojenie. Má za to, že v prípade pohľadávok je potrebná ich

identifikácia minimálne označením dlžníka (poddlžníka), označením výšky, splatnosti

a právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Z konkurznej prihlášky je zrejmé, že žalobca takýmto

spôsobom pri prihlasovaní práva na oddelené uspokojenie nepostupoval. Pri identifikácii

poddlžníkov v konkurznej prihláške je uvedené iba obchodné meno, sídlo a IČO poddlžníka,

bez uvedenia výšky jeho záväzku, splatnosti alebo právneho dôvodu. Zároveň bol

ku konkurznej prihláške pripojený aj zoznam poddlžníkov úpadcu zo dňa 3.12.2004.

Odo dňa prihlásenia pohľadávky do skončenia prieskumného pojednávania žalobca

neurobil žiaden úkon smerujúci k presnej identifikácií pohľadávok, ku ktorým by mohlo byť

na základe Zmluvy o zriadení záložného práva skutočne aj zriadené záložné právo.

Nezaujímal sa o skutočnosť, či sa nejaké pohľadávky aj nachádzajú ku dňu vyhlásenia

konkurzu v konkurznej podstate úpadcu alebo či ku prípadným pohľadávkam s poukazom

na ust. § 14 ods. 1 písm. f/ Zákona o konkurze a vyrovnaní nemohlo právo na oddelené

uspokojenie zaniknúť. K presnej identifikácii pohľadávok nedošlo zo strany žalobcu

ani ku dnešnému dňu.

Ani prvostupňový súd sa nezaoberal žalovaným namietaným spôsobom prihlásenia

práva na oddelené uspokojenie, teda či si žalobca právo na oddelené uspokojenie riadne

prihlásil so všetkými zákonnými náležitosťami.

Žalovaný má za to, že žalobca si konkurznou prihláškou neprihlásil právo na oddelené

uspokojenie. V zmysle ust. § 23 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní sa tak nemôže

v incidenčnom konaní ani domáhať práva na oddelené uspokojenie, pretože to je nad rámec

konkurznej prihlášky. Žalobca teda nemá v konkurznom konaní pohľadávku

s právom na oddelené uspokojenie. Preto súd nemohol žalobcovi priznať právo na oddelené

uspokojenie vzhľadom na to, že žalobca v konkurznej prihláške presne neidentifikoval

pohľadávky, ku ktorým by sa malo vzťahovať právo na oddelené uspokojenie.

Pri svojom rozhodovaní prvostupňový súd neskúmal rozsah majetku (v tomto prípade

pohľadávok úpadcu), ku ktorému by mal vzniknúť priznaný nárok na oddelené uspokojenie.

Z napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, z výťažku zo speňaženia ktorej konkrétnej časti

majetku úpadcu (hnuteľné veci, nehnuteľné veci, pohľadávky, iné majetkové práva) by mala

byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Súd iba určil, že pohľadávka žalobcu vo výške

4 123 445,96,-- Sk je pravá a zistená s právom na oddelené uspokojenie pre účely

konkurzného konania vedeného pod sp. zn. .

Žalovaný je toho názoru, že takýto nejednoznačný rozsudok zakladá do právneho

vzťahu účastníkov konania právnu neistotu a v konečnom dôsledku je nevykonateľný.

Rozsudok zakladá nerovnoprávne postavenie účastníkov konkurzného konania, lebo dáva

žalobcovi možnosť domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku, ku ktorému

mu nemohlo vzniknúť právo na oddelené uspokojenie.

Prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal ani s námietkou

žalovaného ohľadne neurčitého vymedzenia zálohu v Zmluve o záložnom práve

k pohľadávkam zo dňa 23.2.2004, a to napriek tomu, že žalobca v priebehu konania

rozporným spôsobom odôvodňoval určenie zálohu v uvedenej zmluve. Vo svojom vyjadrení

zo dňa 23.1.2006 žalobca uvádzal, že záloh je v predmetnej záložnej zmluve určený

čo do množstva a druhu, a to tak, že obsahuje vymedzenie množstva označením,

že ide o všetky pohľadávky a obsahuje vymedzenie druhu konštatovaním, že sa jedná

o pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov. V rozpore s týmto tvrdením však už

žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.10.2007 v súvislosti s vymedzením zálohu k predmetnej

záložnej zmluve poukazuje na spôsob určenia zálohu iným spôsobom tak, aby záloh počas

trvania záložného práva bolo možné určiť. Súd prvého stupňa pritom vo svojom rozhodnutí

vôbec nešpecifikoval, ktorý z vyššie uvedených názorov žalobcu si osvojil a v odôvodnení

sa obmedzil iba na citáciu zákonného ustanovenia .

Pokiaľ ide o určenie zálohu čo do množstva a druhu, je nepochybné, že táto možnosť

identifikácie zálohu je prípustná iba pri druhovo určených veciach, pri ktorých je možné

počas trvania záložného práva zameniť konkrétny predmet záložného práva. V danom prípade

je však evidentné, že pohľadávky ako osobitný predmet občianskoprávnych vzťahov

nemožno považovať za druhovo určiteľné veci, resp. druhovo určiteľný predmet záložného

práva. Každá pohľadávka je totiž osobitným predmetom občianskoprávnych vzťahov, ktorý je

vo vzťahu k ostatným pohľadávkam jedinečný, jednak právnym dôvodom svojho vzniku,

ako aj svojou nominálnou hodnotou. Nemožno nikdy vymedziť určité množstvo rovnakého

druhu pohľadávok, nakoľko každá z pohľadávok je vo vzťahu k ostatným pohľadávkam

špecifickým predmetom občianskoprávnych vzťahov, pretože sa od ostatných pohľadávok

odlišuje minimálne právnym dôvodom svojho vzniku a svojou nominálnou hodnotou.

Pohľadávky nemožno určiť čo do množstva a druhu tak, ako to vo svojom vyjadrení zo dňa

23.1.2006 prezentoval žalobca. Pri druhovom určení zálohu musí existovať reálna možnosť

zámeny zálohu za iný záloh toho istého množstva a druhu. V tomto konkrétnom prípade však

takáto možnosť neexistuje, keďže každá z pohľadávok je špecifická čo do právneho dôvodu

svojho vzniku, výšky, splatnosti a okrem toho predmetom záložného práva podľa žalobcu

by v danom prípade mali byť všetky peňažné pohľadávky, čo taktiež vylučuje možnosť

druhovej zámeny. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky nemožno za žiadnych okolností

subsumovať pod druhové určenie zálohu.

Taktiež žalovaný má za to, že označenie zálohu v predmetnej záložnej zmluve

nemožno považovať ani za určenie zálohu iným spôsobom tak, aby záloh počas trvania

záložného práva bolo možné určiť, najmä pokiaľ ide o označenie „všetky budúce

pohľadávky“. V ktoromkoľvek momente po uzavretí predmetnej záložnej zmluvy,

resp. po jej registrácii totiž objektívne nie je možné relevantným spôsobom určiť, ktoré

budúce peňažné pohľadávky úpadcu sú v danom momente predmetom záložného práva podľa

uvedenej záložnej zmluvy a teda nie je možné určiť presný okruh pohľadávok spadajúcich

pod pojmové vymedzenie zálohu - „všetky budúce peňažné pohľadávky úpadcu“, čím nie je

naplnená podmienka identifikovateľnosti zálohu kedykoľvek v priebehu trvania záložného

práva.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.3.2008. Navrhol

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov

odvolacieho konania.

Žalobca uviedol, že popretie prihlásenej pohľadávky je oprávnený urobiť správca

alebo ktorýkoľvek veriteľ, najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania. Rovnako

najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania môže veriteľ prihlásiť pohľadávku, ktorá

sa uplatňuje prihláškou, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, prieskumné konanie

je príznačná koncentračná zásada. Je neprípustné, aby žalovaný dodatočne menil či rozširoval

dôvody popretia pohľadávky. V prípade konkurzného konania žalovaný

ako dôvod popretia poradia prihlásenej pohľadávky uviedol neurčitosť právneho úkonu,

ktorým je zmluva o záložnom práve. V podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu

žalovaný opätovne rozširuje dôvody popretia pohľadávky tvrdiac, že žalobca nepostupoval

v prihláške podľa § 20 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, nezaujímal sa, či ku dňu

vyhlásenia konkurzu patria do konkurznej podstaty nejaké pohľadávky, prihláškou neuplatnil

právo na oddelené uspokojenie. Odvolací súd s ohľadom na koncentračnú zásadu

prieskumného pojednávania, ako aj s ohľadom na ust. by na uvedené

skutočnosti vôbec nemal prihliadať.

Čo sa týka argumentácie odvolateľa o nevykonateľnosti napadnutého rozhodnutia,

žalobca k tomu uvádza, že práve žalovaný ako správca konkurznej podstaty, voči ktorému

rozhodnutie smeruje, je osoba, ktorá na základe súpisu majetku a účtovných podkladov

a ostatnej dokumentácie úpadcu, ktorú má k dispozícií, má najlepšiu možnosť vykonať

rozsudok a tiež možnosť určiť, ktoré z pohľadávok môžu byť predmetom záložného práva

(s ohľadom na limitovanie vzniku práva na oddelené uspokojenie lehotou maximálne dvoch

mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu). Uvedené znamená, že práve

žalovaný má najlepšiu možnosť presne určiť, ktoré z pohľadávok úpadcu nemôžu byť

predmetom záložného práva, keďže záložné právo sa v zmysle uzavretej záložnej zmluvy

zriadilo ku všetkým pohľadávkam úpadcu.

Odvolateľ v čl. IV. svojho odvolania spochybňuje tzv. iný spôsob určenia zálohu

v zmysle . Odvolateľ tiež namieta, že žalobca

vo svojich vyjadreniach zmenil názor. Uvedený argument je irelevantný, nakoľko vedenie

sporu a právna koalifikácia je plne v dispozícii žalobcu. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa

3.10.2007 sa jasne deklarovalo to, že záloh je v záložnej zmluve vymedzený iným vhodným

spôsobom tak, aby ho bolo možné kedykoľvek určiť. Zákon takéto vymedzenie jednoznačne

pripúšťa, pričom nerozlišuje či tak možno urobiť len k existujúcemu zálohu (existujúce

pohľadávky) alebo aj k budúcemu zálohu (budúce pohľadávky). Je zrejmé, že k budúcim

pohľadávkam je možné spraviť len všeobecné vymedzenie. V záložnej zmluve sa práve kvôli

tomu strany dohodli, že špecifikácia a bližšie určenie pohľadávok, ktoré vzniknú (teda zmenia

povahu budúcich na existujúce) sa bude vykonávať cez prílohu tak, aby bolo možné záloh

presne kedykoľvek určiť. Požiadavka zákona na možnosť určenia sa musí posudzovať vždy

ku konkrétnemu sledovanému momentu a nie vo všeobecnosti. Práve zoznam predkladaný

dlžníkom umožňoval presne v daný okamih určiť, čo je práve založené (za predpokladu jeho

úplnosti).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalovaného podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa svojim návrhom domáhal určenia pravosti

pohľadávky žalobcu vo výške 4 123 445,96,-- Sk s právom na oddelené uspokojenie tak,

ako bolo uplatnené v prihláške pohľadávky žalobcu zo dňa 5.5.2005. Podaním zo dňa

15.5.2006, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.5.2006 (č.l. 86) žalobca navrhol súdu,

aby rozhodol, že pohľadávke žalobcu vo výške 4 123 445,96,-- Sk sa priznáva právo

na oddelené uspokojenie tak, ako bolo uplatnené v prihláške pohľadávky žalobcu zo dňa

5.5.2005, avšak len vo vzťahu k tým pohľadávkam úpadcu, ktoré vznikli do dňa 9.10.2004

a žalovaný je povinný ju takto zaradiť do zoznamu prihlásených pohľadávok. Súd prvého

stupňa túto úpravu petitu žalobcom nevzal do úvahy a vyhovel žalobe v znení petitu

zo dňa 23.6.2005.

Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - M.N. bola uzatvorená

Zmluva o kontokorentnom úvere č. X./2000 v zmysle až 507 zo

dňa 16.3.2001 v znení dodatkov.

Podľa bodu III. bod 1 Zmluvy, na zabezpečenie celkovej pohľadávky veriteľa

uzatvorili veriteľ a dlžník Zmluvu o postúpení pohľadávok z kúpnych zmlúv a dodatok

ku Zmluve o bežnom účte, uzatvorené medzi T. a spoločnosťou M., a.s., b) bianco zmenka

vystavená spoločnosťou M., a.s. a príslušná zmluva o použití zmenky.

Dňa 23.2.2004 žalobca ako záložný veriteľ a úpadca S., a.s. B. ako záložný dlžník

uzatvorili Zmluvu o záložnom práve k pohľadávkam podľa § 151 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Predmetom tejto zmluvy o záložnom práve je dohoda zmluvných strán o zriadení

záložného práva za účelom zabezpečenia a splatenia ďalej definovanej pohľadávky. Podľa

bodu 1.2 Zmluvy o záložnom práve k pohľadávkam záložný veriteľ uzatvoril so záložným

dlžníkom Zmluvu o kontokorentnom úvere č. X./2000 v znení jej neskorších dodatkov, na

základe ktorej záložný veriteľ poskytne záložnému dlžníkovi po splnení dohodnutých

podmienok úver vo výške 30 mil. Sk. Podľa bodu I. bod 1.3 pre účely tejto zmluvy sa

zabezpečovanými pohľadávkami záložného veriteľa voči záložnému dlžníkovi rozumie: -

pohľadávka záložného veriteľa na splatenie úveru, spolu s príslušenstvom pohľadávky

záložného veriteľa a súčasťami pohľadávky záložného veriteľa v zmysle úverovej zmluvy, -

pohľadávka, vrátane jej príslušenstva, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti

s odstúpením alebo vypovedaním úverovej zmluvy, - pohľadávka, vrátane jej príslušenstva,

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla záložnému veriteľovi

v súvislosti s úverovou zmluvou v dôsledku plnenia záložného veriteľa záložnému dlžníkovi

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, pohľadávka voči záložnému dlžníkovi

na uhradenie nákladov v zmysle tejto zmluvy a zaplatenie zmluvných pokút v zmysle

úverovej zmluvy, tejto zmluvy a tiež všetkých ostatných zmlúv uzatvorených medzi záložným

veriteľom a záložným dlžníkom za účelom zabezpečenia vyššie uvedených pohľadávok,

- pohľadávka spolu s príslušenstvom a príslušnými poplatkami v zmysle úverovej zmluvy

na zaplatenie nepovoleného prečerpania na ktoromkoľvek účte záložného dlžníka vedenom

záložným veriteľom, ktoré vzniklo na základe alebo v súvislosti s úverovou zmluvou,

- pohľadávka, ktorá vznikne na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo

k vzniku, k zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok

ako odporovateľného právneho úkonu.

Pre účely tejto zmluvy predmetom záložného práva a pohľadávky na zaplatenie

sú všetky a tiež ktorákoľvek z pohľadávok záložného dlžníka na zaplatenie peňažných

prostriedkov, vrátane prípadného príslušenstvá týchto pohľadávok, ktoré vznikli alebo

vzniknú: - na základe alebo v súvislosti s akoukoľvek zmluvou alebo dohodou uzatvorenou

medzi záložným dlžníkom a akoukoľvek treťou osobou, a to bez ohľadu na ich formu alebo

spôsob vzniku, - na základe alebo v súvislosti so vznikom, trvaním alebo zánikom

akéhokoľvek záväzkového vzťahu medzi záložným dlžníkom a akoukoľvek treťou osobou,

- na základe alebo v súvislosti so zmluvami, ktoré boli alebo budú uzatvorené medzi

záložným dlžníkom a akoukoľvek treťou osobou a ktoré sú vymenované v prílohe č.1 k tejto

zmluve. Odberatelia: ktorákoľvek alebo všetky tretie osoby, voči ktorým vznikli, resp.

vzniknú záložnému dlžníkovi pohľadávky na zaplatenie, odberateľské zmluvy,

všetky zmluvy, dohody alebo záväzkové vzťahy, na základe ktorých alebo v súvislosti

s ktorými vznikli, resp. vzniknú záložnému dlžníkovi pohľadávky na zaplatenie. V bode II.

bod 2.1 Zmluvy je uvedené, že záložný dlžník k týmto za účelom zabezpečenia a splatenia

pohľadávky zriaďuje v prospech záložného veriteľa záložné právo k pohľadávkam

na zaplatenie a záložný veriteľ prijíma toto záložné právo. Záložné právo bude registrované

v Notárskom registri záložných práv. Záložné právo k už existujúcim pohľadávkam

na zaplatenie vznikne jeho registráciou v Notárskom registri záložných práv a záložné právo

k pohľadávkam, ktoré nadobudne záložný dlžník v budúcnosti alebo ktoré vzniklo

v budúcnosti alebo záložné právo k pohľadávkam, ktorých vznik závisí od splnenia

podmienky, vznikne nadobudnutím týchto pohľadávok záložným dlžníkom.

Realizácia záložného práva bola upravená účastníkmi zmluvy v bode 2.7 Zmluvy.

Podľa bodu 2.10 Zmluvy, každý predmet záložného práva sa považuje za samostatný záloh

v zmysle . Záložný veriteľ je oprávnený pri realizácii záložného práva

podľa bodu 2.7. tejto zmluvy domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek predmetu

záložného práva alebo zo všetkých predmetov záložného práva.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.3.2005 vyhlásil konkurz na majetok

úpadcu - S., a.s. B., IČO: X.. Žalobca si prihlásil svoju pohľadávku prihláškou zo dňa

5.5.2005, ktorá bola doručená súdu 12.5.2005, a to pohľadávku voči úpadcovi v celkovej

výške 4 123 445,96,-- Sk a požadoval pre ňu oddelené uspokojenie, a to do celkovej výšky

4 123 445,96,-- Sk. Na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 3.6.2005 správca konkurznej

podstaty úpadcu - žalovaný poprel právo žalobcu na oddelené uspokojenie z dôvodu

neurčitosti právneho úkonu, ktorým je zmluva o záložnom práve.

Podľa ust. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien

a doplnkov veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným právom alebo zádržným

právom, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľností alebo zabezpečovacím prevodom

práva (ďalej len „oddelení veritelia“), majú pri speňažení právo, aby ich pohľadávka bola

uspokojená z výťažku predaja majetku, ktorým bola zabezpečená.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu (§ 28 ods. 9

Zákona o konkurze a vyrovnaní).

Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. f/ Zákona o konkurze a vyrovnaní vyhlásením konkurzu

zanikajú práva na oddelené uspokojenie (§ 28), ktoré sa týkajú majetku patriaceho

do podstaty a veritelia ich získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním návrhu

na vyhlásenie konkurzu; ak sa konkurz zrušil podľa § 44 ods. 1 písm. a/, možno tieto práva

znovu uplatniť. Ak sa však veci alebo pohľadávky pri výkone rozhodnutia v uvedenej lehote

speňažili, bude výťažok na ne pripadajúci zahrnutý do podstaty.

Podľa ust. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy

o záložnom práve k pohľadávkam uzatvorenej medzi T., a.s. B. a S., a.s. dňa 23.2.2004,

záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného

veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu

záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov

o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. Zmluva

o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné

právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona ( ).

V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom

zabezpečuje a záloh ( ).

Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka

množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva

bolo možné záloh určiť ( ).

Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú

pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva

určiteľná.

Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo

ktorej vznik závisí od splnenia podmienky ( ).

Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú

prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných

majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec (§ 151d ods. 1

). Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky

a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje

inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva

o zriadení záložného práva neurčuje inak ( ).

Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu

alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi (§ 151d ods. 3

).

Podľa záložné právo možno zriadiť aj na vec,

právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne

v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor

vzniknú v budúcnosti, alebo ktorých vznik závisí od splnenia pohľadávky.

Podľa ust. , záložné právo zaniká: a/ zánikom

zabezpečenej pohľadávky, b/ zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,

na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c/ ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

d/ uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e/ vrátením veci záložcovi,

ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f/ ak záložca previedol záloh v bežnom

obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo

prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný,

že nadobúda záloh nepretržený záložným právom, g/ ak záložca previedol záloh a zmluva

o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť

bez zaťaženia záložným právom, h/ iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení

záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu.

Z ust. teda vyplýva, že zálohom môže byť vec, právo

alebo majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná. Záloh môže byť aj byt a nebytový priestor,

tiež súbor vecí, práv alebo majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná

hromadná vec. Zálohom teda môže byť akýkoľvek majetok patriaci fyzickej alebo právnickej

osobe. Podstatným znakom pre predmet záložného práva je jeho prevoditeľnosť na inú osobu.

Zákonodarca v ust. a zdôrazňuje, že predmet

záložného práva - záloh patrí záložcovi, resp. ide o záloh, ktorý záložca nadobudne

v budúcnosti. Pri zmluvnom záložnom práve môže byť záloh určený jednotlivo alebo

vymedzením čo do množstva alebo druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas

trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. Predmetom záložného práva môžu byť veci,

pričom treba rozlišovať veci hnuteľné a nehnuteľnosti. Predmetom záložného práva môže byť

aj právo. Predovšetkým zálohom môže byť pohľadávka. Ak je predmetom záložného práva

pohľadávka, záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo tejto pohľadávky. Čo tvorí

príslušenstvo pohľadávky upravuje . Sú to úroky, úroky

z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ak by príslušenstvo

pohľadávky nemalo patriť do zálohu, treba to dohodnúť v zmluve o zriadení záložného práva.

Záložné právo možno zriadiť k zálohu, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, teda k zálohu,

ktorý síce objektívne existuje, ale nie je vo vlastníctve záložcu, resp. záložca nemá k nemu

právo, ktoré ho oprávňuje záloh založiť. Okrem toho možno založiť taký záloh, ktorý iba

v budúcnosti vznikne, alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že medzi T., a.s. B. a S., a.s.

B. bola uzatvorená platná Zmluva o záložnom práve k pohľadávkam uzatvorená podľa § 151a

a nasl. . Záložné právo bolo zriadené písomnou zmluvou, v tejto

zmluve o zriadení záložného práva bola určená pohľadávka, ktorá sa záložným právom

zabezpečuje a tiež určite, jasne a zrozumiteľne bol dohodnutý záloh, predmet záložného práva

a pohľadávky na zaplatenie. Záložné právo bolo registrované v Notárskom registri záložných

práv, z ktorého vyplýva, že ide o pohľadávku záložného veriteľa T., a.s. B. na splatenie úveru

vo výške 30 mil. Sk, jeho súčasti a príslušenstva a ďalších súm v súvislosti so Zmluvou

o kontokorentnom úvere č. X./2000 v znení jej neskorších dodatkov, uzatvorených medzi

záložným veriteľom a záložným dlžníkom a pohľadávky záložného veriteľa spolu

s príslušenstvom v zmysle záložnej zmluvy a predmetom zálohu sú pohľadávky uvedené

v Zmluve o záložnom práve k pohľadávkam zo dňa 23.2.2004 uzatvorenej medzi T., a.s. B.

a S., a.s. B. ako záložným dlžníkom a tiež ktorákoľvek z pohľadávok záložného dlžníka na

zaplatenie peňažných prostriedkov, vrátane prípadného príslušenstva týchto pohľadávok,

ktoré vznikli a/ alebo vzniknú: - na základe alebo v súvislosti s akoukoľvek zmluvou alebo

dohodou uzatvorenou medzi záložným dlžníkom a akoukoľvek treťou osobou, a to bez

ohľadu na ich formu alebo spôsob vzniku, a/ alebo - na základe alebo v súvislosti so vznikom,

trvaním alebo zánikom akéhokoľvek záväzkového vzťahu medzi záložným dlžníkom

a akoukoľvek treťou osobou, a/ alebo - na základe alebo v súvislosti

so zmluvami, ktoré boli a/ alebo budú uzatvorené medzi záložným dlžníkom a akoukoľvek

treťou osobou a ktoré sú vymenované v prílohe č.1 záložnej zmluvy. Odvolací súd preto

považuje námietku žalovaného, týkajúcu sa neurčitého vymedzenia zálohu v Zmluve

o záložnom práve k pohľadávkam zo dňa 23.2.2004 za neopodstatnenú. Záloh bol vymedzený

čo do množstva a druhu tak, že kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh

určiť. Povinnosti záložného dlžníka boli dohodnuté v čl. II. bod 2.6, v ktorom bolo okrem

iného dohodnuté za účelom bližšej špecifikácie pohľadávok na zaplatenie a aktualizácie

prílohy č. 1 k tejto zmluve, pravidelne k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca

po uzatvorení tejto zmluvy počnúc prvým celým kalendárnym mesiacom po jej uzatvorení

predložiť záložnému veriteľovi zoznam všetkých aktuálnych odberateľských zmlúv

a pohľadávok na zaplatenie vo forme uvedenej v prílohe č.3 k zmluve. Zabezpečiť, aby súčet

pohľadávok na zaplatenie neklesol kedykoľvek po dobu trvania zmluvy pod sumu 30 mil. Sk

mesačne, atď. (viď bod 2.6 Zmluvy o zriadení záložného práva). Odvolací súd tiež poukazuje

na dohodu účastníkov v bode 2.10. zmluvy, z ktorej vyplýva, že každý predmet záložného

práva sa považuje za samostatný záloh v zmysle . Záložný veriteľ

je oprávnený pri realizáciI záložného práva podľa bodu 2.7 tejto zmluvy domáhať

sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek predmetu záložného práva alebo zo všetkých

predmetov záložného práva.

Žalobca si prihláškou pohľadávok zo dňa 5.5.2005, ktorá bola doručená Krajskému

súdu v Bratislave, prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 4 123 445,96,-- Sk s právom

na oddelené uspokojenie k pohľadávkam úpadcu voči poddlžníkom, špecifikovaných

v samotnej prihláške a tiež ku všetkým ďalším pohľadávkam úpadcu evidovaným

v účtovníctve úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu. S prihliadnutím na predmet zálohu

vymedzený v záložnej zmluve, žalobca postupoval v súlade s ust. § 20 ods. 1 Zákona

o konkurze a vyrovnaní a prihláška obsahovala všetky zákonné náležitosti. V prihláške bola

uvedená číselná výška pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška

zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požaduje a skutočnosti, ktorými môže byť

pohľadávka preukázaná, tiež uviedol, že si uplatňuje oddelené uspokojenie označením vecí,

na ktoré sa viaže právo oddeleného uspokojenia s prihliadnutím na platne uzatvorenú zmluvu

o zriadení záložného práva. Presnú identifikáciu pohľadávok, ku ktorým existovalo

na základe zmluvy o zriadení záložného práva zriadené záložné právo, vzhľadom

na porušenie povinnosti úpadcu vyplývajúcej zo zmluvy o zriadení záložného práva mohol

urobiť len správca konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 19.1.2006

(č.l. 72-77) navrhol súdu, aby žalovaný predložil dôkaz, ktoré z pohľadávok, ku ktorým

žalobca uplatnil právo na oddelené uspokojenie, vznikli pred dňom 10.10.2004 a ktoré vznikli

v období od 10.10.2004 do vyhlásenia konkurzu. Súd prvého stupňa žalobcom navrhnuté

dôkazy nevykonal, v rozhodnutí neodôvodnil, prečo navrhované dôkazy zo strany žalobcu

nevykonal, v akej výške existovali pohľadávky úpadcu ku dňu 9.10.2004 (2 mesiace pred

podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu s prihliadnutím na ust. § 14 ods. 1 písm. f/ Zákona

o konkurze a vyrovnaní), ktoré tvorili záloh v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva.

Súd tiež riadne nevykonal listinné dôkazy predložené účastníkmi konania s poukazom

na ust. . Riadne nevyhodnotil listinný dôkaz založený v spise na č.l. 133,

prehľad pohľadávok S., a.s., pri ktorých navrhovateľ T., a.s. uplatňuje oddelené uspokojenie.

Tiež z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s vyjadrením žalovaného

na pojednávaní dňa 5.6.2007, v ktorom uviedol, že žalobca má právo na oddelené uspokojenie

pohľadávky do výšky 307 223,07,-- Sk. Z odôvodnenia rozsudku taktiež nie je zrejmé, či súd

uveril dôkazom založeným v spise na č.l. 139 až 227 a 223 až 257 a ako tieto dôkazy súd

vyhodnotil. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, z ktorých dôkazov vychádza, keď

určil, že predmetom záložného práva ku dňu 9.10.2004 boli pohľadávky

vo výške 4 123 445,96,-- Sk s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v zmysle uzavretej záložnej

zmluvy bolo zriadené záložné právo ku všetkým budúcim pohľadávkam úpadcu do výšky

zabezpečenej pohľadávky.

Odvolací súd však nesúhlasí s názorom žalobcu, že žalovaný po skončení

prieskumného pojednávania nemôže meniť dôvod popretia pohľadávky. Táto skutočnosť

nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Z ust. § 21 Zákona o konkurze a vyrovnaní

vyplýva, že na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie,

na ktoré sa musí dostaviť úpadca a správca. Preskúmanie sa robí podľa zoznamu zostaveného

správcom. Úpadca aj konkurzní veritelia môžu popierať pravosť, výšku aj poradie všetkých

prihlásených pohľadávok. Výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu

prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice

o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá opis. V prípade, že správca

poprie pohľadávku (pravosť, výšku alebo jej poradie), postup konkurzného veriteľa upravuje

ust. § 23 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Zákon v ust. § 23 ods. 2 zakotvuje, že veriteľ

v žalobe, ktorú podáva proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli, sa môže domáhať len

právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní

a pohľadávku môže uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom

pojednávaní. Zákon v žiadnom svojom ustanovení neupravuje, že súd preskúmava v konaní

o incidenčnej žalobe len tie dôvody popretia, ktoré správca uviedol na prieskumnom

pojednávaní. Pri rozhodovaní o určení pravosti pohľadávky, resp. jej výšky a poradia platí

občianske súdne konanie upravené v . V tomto konaní účastníci

majú možnosť a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tak žalobca

i žalovaný môže reagovať na argumenty i dôkazy druhého účastníka a súd vyhodnotí tieto

dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci ( ).

Keďže súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal riadne

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, doteraz zistený skutkový

stav neobstojí. Jeho rozhodnutie je predčasné, Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom

na ust. , zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v súlade s ust.

vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom konaní bude povinnosťou súdu v naznačenom smere vykonať riadne

navrhnuté dôkazy, tieto vyhodnotiť a opätovne zistiť, či je oprávnená pohľadávka žalobcu

vo výške 4 123 445,96,-- Sk s právom na oddelené uspokojenie s prihliadnutím na návrh

žalobcu zo dňa 13.4.2000, ust. § 14 ods. 1 písm. f/, § 28 Zákona o konkurze a vyrovnaní.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.