Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Co-325-2018.pdf
PDF · 85.93 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/325/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu W. A., nar. X.X.XXXX, bytom Dr. E. XXXX/X, A., zast. JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Námestie SNP 17/29, Zvolen, proti žalovaným: 1/ V. H. - E. F., F. XXX, J.: XX XXX U. a 2/ W. H., bytom K. XX, J.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Luciou Poľakovou, advokátkou, so sídlom Družstevná 40, Prešov, o zaplatenie 2.790,93 €, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 8C/117/2017-44 zo 6.9.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.
Žalovanému v 2. rade priznáva proti žalobcovi 100 % náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením konanie zastavil (I.) a priznal žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II.).
2. O zastavení konania rozhodol podľa ustanovení § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1, § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keďže žalobca podaním doručeným súdu dňa 8.6.2018 vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a nepriznať žiadnej zo strán náhradu trov konania. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP a pretože žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, priznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi. V danom prípade súd nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovaným podľa ust. § 257 CSP, keďže za takýto dôvod nemožno považovať skutočnosť, že žalobca nemal o žalovanom 2/ dostatočné informácie a nevedel, s kým zmluvu uzatvára. Súd konštatoval, že civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby a je povinnosťou žalobcu v žalobe presne označiť strany v spore, keďže ide o bezvýnimočnú požiadavku individualizácie žaloby, v ktorej strany musia byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou v spore, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať. Nevyhnutným predpokladom úspešnosti podanej žaloby je označenie vecne legitimovaného subjektu v žalobe.
3. Žalobca podal proti uzneseniu vo výroku o trovách konania v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán sa náhrada trov konania nepriznáva. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, pretože podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval tým, že súd
nezohľadnil jeho návrh rozhodnúť o náhrade trov konania v zmysle ust. § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania ani jednej strane nepriznať. Poukázal na dôvodovú správu k Civilnému sporovému poriadku a uviedol, že právna úprava CSP je takmer zhodná s Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len „OSP“), pričom výslovne uvádza, že navrhovaná právna úprava ponecháva osobitné kritérium na nepriznanie náhrady trov konania podľa predošlých zásad, pričom nové znenie § 257 CSP je formulované podstatne všeobecnejšie ako pôvodné ust. § 150 ods. 1 a 2 OSP a poskytuje väčší priestor pre voľnú úvahu súdu. Podľa tohto ustanovenia je povinnosťou súdu skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania prihliadnuť. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať na okolnosti vedúce k samotnému začatiu súdneho konania, a to tak na strane žalovaných 1/ a 2/, ako aj na strane žalobcu. Uviedol, že pri získavaní podkladov pre žalobu mal sťaženú úlohu pri identifikácii žalovaných 1/ a 2/, nakoľko títo odmietli uzatvoriť písomnú zmluvu o dielo, resp. mu poskytnúť údaje na písomnú objednávku. Žalobca sa len z neskôr doručenej faktúry dozvedel údaje o žalovanom 1/ a následne zisťoval údaje o žalovanom 2/, ktorého pre zhodu mena a priezviska v živnostenskom registri považoval za syna žalovaného 1/, a to aj s prihliadnutím na jeho miesto podnikania - Kurimany, pretože v tomto katastrálnom území je žalovaný 1/ vlastníkom niekoľkých pozemkových parciel; dátum narodenia alebo iný identifikačný znak žalovaného 2/ mu nie je ani ku dňu podania odvolania známy. Až do doručenia odporu zo strany žalovaného 2/ tak nemal žalobca vedomosť o tom, že žalovaný 2/ nie je tým Pavlom Faltinom, ktorý preňho realizoval dielo. Poukázal na účel ust. § 257 CSP, ktorým je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Podľa žalobcu v danom prípade sa jedná o dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti žalovaným nemal súd priznať, nakoľko ide o výnimočný prípad spočívajúci v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach spočívajúcich v správaní a konaní žalovaných 1/ a 2/, a to najmä tým, že neposkytli žalobcovi nevyhnutné údaje o sebe tak pred uzavretím ústnej zmluvy o dielo, ako aj v priebehu jeho plnenia a po jej skončení. Opačný postup by zvýhodňoval toho účastníka právneho vzťahu, ktorý v zmluvnom vzťahu, ktorý nepostupoval transparentne, nekoná jasne, určito a zrozumiteľne pre druhú stranu a takéto konanie by mu umožňovalo dosiahnuť, aby náklady súdneho sporu, ako aj jeho trovy konania znášal účastník, voči ktorému nepostupoval v súlade so zákonom.
4. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku potvrdil ako vecne správne a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v danom prípade, ktoré by inak umožňovali postup podľa § 257 CSP. Mal za to, že žalobca zavinil zastavenie konania, keďže žalobu vzal späť a žalovaný 2/ mal plný úspech vo veci. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, ktorý poukázal na správanie a konanie žalovaných 1/ a 2/. Zdôraznil, že on sa so žalobcom ani so žalovaným 1/ nikdy osobne nestretol, nepozná ich, a preto mu nie je zrejmé, aké jeho správanie a konanie spôsobuje dôvod osobitného zreteľa. V danom spore sa jedná o návrhové konanie a je teda žalobcovou povinnosťou v žalobe presne označiť strany tak, aby ich nebolo možné zameniť s inou osobou, resp. aby strana bola vecne legitimovaná, k čomu v tomto konaní nedošlo. Uviedol, že sa nedopustil žiadneho konania, ktorým by chcel uškodiť žalobcovi, dostal sa do tejto situácie len v dôsledku toho, že žalobca ho označil v sporovom konaní za žalovaného, aj keď sa ten len domnieval, že by mohlo ísť o osobu vecne legitimovanú. Z jeho strany ide len o obranu v konaní, v ktorom sa ocitol, aby nemusel znášať následky nesprávneho označenia v žalobe. Žalovaný 2/ mal za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky, a to ani výnimočné okolnosti ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP. Zároveň by nemal niesť zodpovednosť v plnom rozsahu za chybu, ktorú spôsobil žalobca, ak ho uviedol ako žalovaného. V prípade, ak by mu súd nepriznal náhradu trov konania, išlo by o neprimeranú tvrdosť voči nemu, keď by si musel hradiť svoje výdavky v tomto konaní, a to len z dôvodu, že ho žalobca označil za žalovaného.
6. Uznesenie vo výroku o zastavení konania nebolo odvolaním napadnuté; nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 1 a 3 CSP, a preto v tejto časti nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodne podané a uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania je vecne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. Súd prvej inštancie o trovách zastaveného konania v danej veci rozhodol v súlade so zákonom, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je v danej veci relevantné, a to ust. § 256 ods. 1 CSP upravujúce zásadu procesnej zodpovednosti strany za zastavenie konania, ktoré aj správne interpretoval. Táto zásada znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá ich vznik zavinila. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01 a I. ÚS 469/04).
9. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (pozri doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol.: Civilný sporový poriadok, Komentár, vyd. C. H. Beck, Praha 2016, str. 934).
10. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorému dospel v otázke základu pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/, keď správne považoval žalobcu za stranu, ktorá zastavenie konania v danej veci procesne zavinila. Zároveň odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Správny je i právny záver súdu prvej inštancie, že v danom spore neboli preukázané výnimočné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovaným podľa ust. § 257 CSP.
12. Podľa platnej právnej úpravy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu, resp. stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, na náhradu trov konania, ak má preukázané dôvody uvedené v ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania, príp. zodpovednosti za zavinenie. Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania účastníkovi celkom (alebo sčasti) neprizná. Musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo (aj) v okolnostiach na strane účastníkov konania. Ust. § 257 CSP má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, vždy musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, pričom výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú pomery strán, okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj a správanie strán v priebehu konania a podobne (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 5/2006). V zmysle konštantnej judikatúry (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012) ust. § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého súd je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
13. Ust. § 257 CSP nie je možné interpretovať tak, že táto norma je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
14. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia o trovách konania, nezakladajú výnimočnosť prípadu ani z hľadiska zvláštnych okolností danej veci, ani z hľadiska pomerov strán a neumožňujú prijať iné rozhodnutie v prospech žalobcu, a to ani pri aplikácii ust. § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré podľa posúdenia
odvolacieho súdu v prejednávanej veci nie sú dané. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zastavenie konania zavinil žalobca, a preto je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy konania, ktoré vznikli v tomto spore protistrane (žalovaným 1/ a 2/). K odvolacím námietkam žalobcu a na potvrdenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že žalobca nekonal v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým), pokiaľ uzatvoril ústnu zmluvu o dielo bez náležitej identifikácie druhej zmluvnej strany - zhotoviteľa diela, s ktorou vstúpil do záväzkového právneho vzťahu. Platná právna úprava pre uzavretie zmluvy o dielo nepredpisuje osobitnú formu, čo znamená, že zmluva môže byť uzavretá aj ústnou formou (§ 631 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podstatnou časťou zmluvy je označenie zmluvných strán, preto pri uzavretí (platnej) zmluvy o dielo musí byť nepochybné, kto zmluvu o dielo na strane objednávateľa i na strane zhotoviteľa uzavrel. Odvolacia argumentácia žalobcu, že pri získavaní podkladov pre žalobu, čo sa týka identifikácie žalovaných 1/ a 2/ v žalobe mal sťaženú úlohu, lebo žalovaní s ním odmietli uzavrieť písomnú zmluvu o dielo, resp. neposkytli mu údaje na písomnú objednávku, je celkom neopodstatnená a tvrdené skutočnosti (dôvody) na strane žalobcu vo vzťahu k okolnostiam, ktoré ho viedli k začatiu súdneho konania sú bez právneho významu. Žalobca nesprávne pristúpil k podaniu žaloby na súde proti žalovanému 2/, ktorý s ním zmluvu neuzatvoril a dielo preňho ani nerealizoval (nebol v spore vecne legitimovaným subjektom) a uvedené okolnosti preto nemôžu zakladať výnimočnosť prípadu, odôvodňujúcu aplikáciu ust. § 257 CSP na rozhodnutie o trovách konania v posudzovanej veci. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno danú situáciu pričítať na ťarchu žalovaným, ktorí v tomto spore iba bránili svoje práva, svojim správaním nevyvolali (nezavinili) nevyhnutnosť späťvzatia žaloby žalobcom a nebolo by preto spravodlivé, aby žalovaní mali znášať trovy zastaveného konania.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorých úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov v odvolacom konaní proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní nemal úspech. Žalovanému 1/ však v odvolacom konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanému 2/, ktorý mal plný úspech v odvolacom konaní, odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.