Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Co-37-2018.pdf
PDF · 87.12 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/37/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcov: v 1. rade J. S., nar. XX.XX,XXXX, bytom T. XXXXX/XX, XXX XX L., v 2. rade Y. S., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXXX/XX, XXX XX L., v 3. rade T.. T. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpení: JUDr. Daniela Straková, advokátka so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, proti žalovaným: v 1. rade O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X. XXXXX/XX, XXX XX L., v 2. rade O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X. XXXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpení: JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a zrušenia vecného bremena, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 239/2016-154 zo dňa 14.09.2018 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil vecné bremeno, ktorým bol zaťažený pozemok žalobcov v prospech pozemku žalovaných bez náhrady a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 151p Občianskeho zákonníka, pričom mal za preukázané, že k zriadeniu vecného bremena zmluvnou formou došlo z dôvodu zabezpečenia finančných prostriedkov pre kúpu nehnuteľnosti žalovaných v 1. a 2. rade. Mal za preukázané, že vecné bremeno bolo zriadené fiktívnym spôsobom z dôvodu, aby žalovaní mohli čerpať úver a reálne žalovaní vecné bremeno ani nevyužívali, pričom toto využitie v praxi je veľmi problematické vzhľadom na charakter zaťaženého pozemku.
3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmena pomerov odôvodňujúca zrušenie vecného bremena spočíva v tom, že žalovaný v 1. rade sa na základe zámennej zmluvy z roku 2016 stal vlastníkom parcely č. XXXXX/X, teda parcely, cez ktorú je potrebný prechod k jeho nehnuteľnosti, pričom túto daroval dcére a následne uviedol, že aj keď cez túto parcelu prechádzajú, jeho dcéra nechce mať pozemok zaťažený vecným bremenom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ žalovaný v 1. rade dobrovoľne túto parcelu, cez ktorú prechádza prístupová cesta k jeho nehnuteľnosti previedol sa svoju dcéru, nemôže byť prijatá jeho argumentácia, že jeho dcéra nechce mať zaťažený pozemok vecným bremenom. Táto skutočnosť, že žalovaní majú v súčasnosti prístup k svojim nehnuteľnostiam cez parcely XXXXX/X a XXXXX/X zakladá takú zmenu pomerov oproti stavu v čase uzavretia zmluvy zo dňa 03.05.2012, že vzniká hrubý nepomer medzi vecným bremenom, ktorý je predmetom konania, a to výhodou oprávnených, teda žalovaných, ktorí si museli byť vedomí toho, že vecné bremeno sa zriaďuje iba za účelom čerpania úveru na financovanie kúpy nehnuteľnosti. Bez čerpania úveru by žalovaní nemohli čerpať finančné prostriedky na túto nehnuteľnosť a rovnako súd prvej inštancie poukázal na to, že realizácia práva prechodu motorovým vozidlom je v tomto prípade vylúčená pre svahovitosť zaťaženého pozemku v spodnej časti. Zároveň v mieste trasovania vecného bremena sa nachádzajú
stavby, ktoré tam stáli už v čase jeho zriadenia, z čoho je zrejmé, že takéto oprávnenie z vecného bremena nemožno vykonávať, čo muselo byť žalovaným zrejmé už v čase uzavretia zmluvy. Svedčí o tom aj to, že v tomto čase boli strany sporu v priateľskom vzťahu, spolu sa aj navštevovali a žalovaní nevyužívali na prechod cez pozemok žalobcov vecné bremeno v rozsahu ako bolo trasované, ale prechádzali inou časťou, preto sa toto vecné bremeno v podstate nevyužívalo. Súd prvej inštancie poukázal na princíp spravodlivosti, kedy žalobcovia v záujme odpredať svoju nehnuteľnosť, vyšli v ústrety žalovaným tým, že im zriadili vecné bremeno, avšak len z dôvodu získania bankového úveru, no reálne toto vecné bremeno nebolo nikdy využívané. Následne po rozpade vzťahov medzi stranami sporu bola dôvodom pre podanie žaloby výzva žalovaného v 1. rade, ktorý sa domáhal výkonu svojho práva na základe zmluvy. Až následne žalovaný v 1. rade žiadal odstrániť prekážky, ktoré mu bránia využívaniu práva z vecného bremena, hoci tieto tam existovali už v čase uzavretia zmluvy o jeho zriadení. Reálne využitie tohto vecného bremena hlavne za nepriaznivých podmienok je až nemožné.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 257 CSP, keď, ako aj na základe zásady úspechu v konaní, kedy žalobcovia zobrali späť žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom práve okolnosti sporu boli aj dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalovaných, a to voči výroku II. a III. z dôvodu nesprávnych skutkových zistení ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaní uviedli, že nie je správne tvrdenie súdu prvej inštancie o zmene pomerov na základe toho, že žalovaní majú prístup k svojim nehnuteľnostiam cez ulicu Ku brezinám, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že takýto stav existoval už v čase zriadenia vecného bremena. Rovnako nie je zmenou pomerov ani to, že vecné bremeno je trasované cez stavby žalobcov, nakoľko takýto stav bol, respektíve existoval už v čase zriadenia vecného bremena. Rovnako za zmenu pomerov nemožno považovať ani zmenu vzájomných vzťahov medzi stranami sporu, kedy sa priateľské vzťahy medzi stranami sporu zhoršili. To, že pozemok je svahovitý, nevylučuje jeho možnosť pre prechod a tvrdenia súdu o tom, že tento prechod je vylúčený, nie je pravdivé, nakoľko žalovaní prechádzali cez pozemok žalobcov bez ohľadu na jeho svahovitosť. To, že výkon tohto vecného bremena vo forme prejazdu motorovými vozidlami nie je možný, však neznamená, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá je predpokladom pre jeho zrušenie. Pokiaľ sa žalovaní domáhali výkonu práva z vecného bremena, domáhali sa len svojho práva a nešlo o nejaké nekalé konanie z ich strany, pričom problémy nastali až po zhoršení vzťahov medzi stranami sporu. Žalovaní nesúhlasili so záverom, že vecné bremeno bolo zriadené účelovo, nakoľko práve žalobcovia v snahe predať nehnuteľnosť, navrhli žalovaným túto možnosť. Poukázali na to, že nedošlo k žiadnej zmene pomerov a už vôbec nie k trvalej zmene, ktorá by viedla k hrubému nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Aj v čase zriadenia vecného bremena mali žalovaní prístup k nehnuteľnosti cez ulicu Ku brezinám a táto skutočnosť nie je zmenená a vôbec na jej základe nevzniká hrubý nepomer, pričom pokiaľ by aj súd dospel k záveru, že je dôvodné zrušiť vecné bremeno v zmysle ustanovenia § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd obligatórne rozhodne o povinnosti primeranej náhrady, no v tomto smere nebol vykonaný žiadny dôkaz k zisťovaniu výšky primeranej náhrady, čo možno pripísať len na ťarchu žalobcov, nakoľko žalovaní žiadali zamietnuť tento návrh v celom rozsahu. Nakoľko nedošlo k zmene pomerov, nemožno uvažovať o zrušení vecného bremena a už vôbec nie bez primeranej náhrady v prípade vyhovenia žaloby.
6. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že realizácia práva prejazdu po vyznačenej trase vecného bremena nie je absolútne možná, čo nasvedčuje tomu, že išlo o účelovo zriadené vecné bremeno pre potreby poskytnutia hypotekárneho úveru. Súd zistil, akým spôsobom sa reálne využíval prístup ku parcelám, pričom bolo preukázané, že peši prechod bol realizovaný len v čase priateľských vzťahov medzi stranami sporu a inak toto právo nebolo vykonávané. Žalobcovia uviedli, že zmena pomerov nastala na strane žalovaných ako vlastníkov oprávnených nehnuteľností po zmene ich právneho vzťahu k parcele č. XXXXX/X. a XXXXX/ X, po ktorých reálne bol vykonávaný prístup k oprávneným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných, pričom došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena na pozemku C-KN XXXXX/X s T. L. a zároveň bolo nadobudnuté výlučné vlastnícke právo k parcele C-KN XXXXX/X zo strany žalovaného v 1. rade, a to ešte v čase začatia súdneho konania, ktorú následne žalovaný previedol na svoju dcéru. Podľa zmluvného dojednania, na základe zmluvy o zriadení vecného bremena, malo dôjsť k zrušeniu zriadeného vecného bremena po zabezpečení vhodného prístupu, no len po právnej stránke, nakoľko fakticky bol prístup vykonávaný nerušene, pričom žalovaní majú zabezpečené právne aj fakticky právo
prístupu k svojim nehnuteľnostiam, a to na základe zmluvy o zriadení vecného bremena registrovaného pod V XXXX/XX s parcelou C-KN XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, a to od parcely C-KN XXXXX/X cez prepojovaciu komunikáciu. Pokiaľ sa týka rozhodnutia o zrušení vecného bremena bez náhrady, aj tu súd prvej inštancie správne vec posúdil, nakoľko zrušením vecného bremena, ktoré nikdy reálne nebolo využívané a ani využívané byť nemohlo, nevzniká žalovaným žiadna majetková alebo nemajetková ujma a pojem „primeraná náhrada“ sleduje navodenie stavu majetkovej rovnováhy subjektov právnych vzťahov, pričom výraz „primeraná náhrada“ automaticky neznamená to, že náhrada musí mať nejakú výšku a dáva možnosť súdu zrušiť vecné bremeno aj bez náhrady. Žalovaní sú si vedomí zjavnej nedôvodnosti bránenia sa nároku a týmto spôsobom len zámerne predlžujú súdne konanie.
7. Žalovaní sa k uvedenému podaniu žalobcov nevyjadrili.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
9. Podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie vyžaduje, aby obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné dôvody musia byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07).20. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto je nepreskúmateľný.
11. Súd prvej inštancie pri vykonávaní dôkazov zameral dokazovanie na otázky všeobecného posúdenia náležitostí zrušenia vecného bremena v zmysle ustanovení § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom v danom prípade však neboli vykonané dôkazy a ani prezentované názory súdu vo vzťahu k citovanému ustanoveniu zmluvy, na základe ktorej malo dôjsť k zrušeniu vecného bremena, pričom bez posúdenia platnosti ako predbežnej otázky zmluvy o zriadení vecného bremena, nie je možné spravodlivo vo veci rozhodnúť. Odôvodnenie rozhodnutia nedáva odpoveď na základné otázky rozhodujúce pre posúdenie nároku žalobcov.
12. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyporiadať sa ako s predbežnou otázkou, otázkou platnosti zmluvných dojednaní v kúpnej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena, či predmetný prejav strán sporu spĺňa náležitosti platného prejavu vôle, nakoľko zo strany žalobcov boli prednesené tvrdenia o tom, že tento prejav nezodpovedal vôli účastníkov konania a že sa jednalo o simulovaný právny úkon. Preto je nutné, aby súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou platnosti tohto zmluvného dojednania v zmysle ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka, pričom nepochybne postup podľa ustanovení § 151p Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len v prípade platnej zmluvy o zriadení vecného bremena.
13. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že predmetný právny úkon spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, je nutné vychádzať z ustanovení kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 03.05.2012, a to z bodu 7 článku VI., a teda zistiť, či bola splnená povinnosť predávajúcich zabezpečiť kupujúcemu iný vhodný prístup na prevádzané nehnuteľnosti, pričom v prípade, že súd dospeje ku kladnému záveru, potom je nutné vychádzať zo zmluvného dojednania bez nutnosti aplikácie ustanovenia § 151p Občianskeho zákonníka. Takáto dohoda, v prípade naplnenia jej podmienok, spĺňa podmienky platného právneho úkonu. Zároveň bude úlohou súdu prvej inštancie objasniť aj skutočnosť, čo bolo predmetom zmluvného dojednania medzi stranami zmluvy, pokiaľ sa týka umožnenia možnosti prístupu aj po „právnej stránke“ a či žalobcovia splnili to, čo bolo dohodnuté v bode 7 článku VI. zmluvy. Bude nutné objasniť, či naozaj novozriadené vecné bremená umožňujú bezproblémový prístup de iure žalovaným na ich nehnuteľnosti od verejnej komunikácie. V tejto súvislosti bude úlohou súdu prvej inštancie zároveň posúdiť konanie žalovaného v 1. rade, ktorý previedol nehnuteľnosť, cez ktorú by mal byť zabezpečený prístup k jeho nehnuteľnosti na svojho rodinného príslušníka, či takéto konanie z jeho strany nenapĺňa záver, že konal v rozpore so zmluvným dojednaním tak, aby znemožnil splnenie tejto podmienky zo strany žalobcov. V prípade kladného záveru je nutné podanej žalobe vyhovieť. Pokiaľ sa týka prípadnej odplaty za zrušenie vecného bremena, v danom prípade nie je relevantné ustanovenie § 151p Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o zrušenie vecného bremena na základe zmluvy a pokiaľ z citovaného bodu 7 článku VI. nevyplývajú závery o finančnej kompenzácií, je dôvodné rozhodnúť o zrušení vecného bremena bez primeranej finančnej náhrady.
14. Preukázanie skutočností, že zmluva o zriadení vecného bremena medzi T. L. a J. S., či O. W. spĺňa tieto náležitosti, zaťažuje žalobcov.
15. Preto z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci muselo byť rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pričom vec bola vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.
16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
17. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).