Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-62-2019.pdf
PDF · 88.78 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/62/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: B. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, D., za účasti súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp.zn. EX 14/2008, o vymoženie 16,59 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 25Er/26/2008-40 zo dňa 20. februára 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 59,64 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 21a, § 22 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z.z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom do 30.4.2008.
3. Vecne mal súd prvej inštancie za to, že z obsahu exekútorského spisu súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že tento nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Povinný je nezamestnaný a nemá vedené bankové účty. Na povinného je vedených viac exekučných konaní, na centrálnom registri exekúcií je na povinného zadaných 9 exekúcií. Z uvedeného je zrejmé, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Preto súd prvej inštancie exekúciu z úradnej moci v zmysle horeuvedeného zákonného ustanovenia v celosti zastavil. Súd prvej inštancie k podaniu oprávneného zo dňa 30.05.2018 uviedol, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie, ak trojročná prekluzívna lehota podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 uplynula pred dátumom 01.09.2008, je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, no v prípade, že táto lehota uplynula po 1.9.2008, nie je možné postupovať v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku. Zákonom č. 298/2008 Z. z. došlo k zmene zákona v tom smere, že vymáhanie uložených pokút za priestupok už nie je obmedzované akoukoľvek lehotou. Počnúc dňom 01.09.2008 zákon o priestupkoch nestanovuje trojročnú (a ani nijakú inú) prekluzívnu lehotu v žiadnom svojom ustanovení. Podľa štandardného normotvorného prístupu sa pri časovom strete dvoch právnych predpisov novou úpravou spravujú aj vzťahy založené zrušenou normou. Táto úprava vstupuje do právnych vzťahov vzniknutých v minulosti s tým, že odo dňa svojej účinnosti ich môže nanovo regulovať - meniť, dopĺňať, rušiť, spájať s nimi iné práva a povinnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podľa súčasnej platnej právnej úpravy, nie je dôvod na zastavenie
exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty (§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku), tak ako to uviedol oprávnený vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Úkony súdnym exekútorom vyčíslené v sume 6,64 eur za celú hodinu sú podľa názoru súdu prvej inštancie a aj podľa špecifikácií trov exekúcií v iných exekučných spisoch súdu prvej inštancie reálne uskutočňované v rozmedzí 10 - 30 min. za jeden úkon, a z tohto dôvodu súd prvej inštancie určil súdnemu exekútorovi podľa zložitosti jednotlivých úkonov čas 30 min. za uskutočnenie úkonu - vyhotovenie podnetu na zastavenie exekúcie a vyúčtovania trov exekúcie; určil čas 20 min. na uskutočnenie úkonu - vyhotovenie zaslanie oznámenia oprávneného o postúpení pohľadávky; a súd prvej inštancie určil čas 10 min. na uskutočnenie úkonu - vyhotovenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti na uznesení. Súdny exekútor tak skutočne a účelne vynaložil na exekúciu spolu - 60 min, t. j. 1 začatá hodina, ktorá je tvorená súčtom skutočne potrebného času na vykonanie jednotlivých úkonov. Tento čas sa javí podľa predloženého spisového materiálu súdneho exekútora za primeraný a účelne vynaložený exekútorom na vedenie predmetnej exekúcie. Časová odmena súdneho exekútora tak pozostáva z 1 účelne vynaloženej hodiny, t. j. 1 x 6,64 eur = 6,64 eur. V časti vyúčtovaných trov exekúcie podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky súd prvej inštancie dospel k názoru, že súdny exekútor si správne vyúčtoval paušálu odmenu podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky a súd prvej inštancie mu preto priznal odmenu v sume 19,92 eur. Čo sa týka súdnym exekútorom uplatňovanej odmeny za požičanie spisu oprávneným osobám v zmysle § 21 písm. c) cit. vyhlášky v sume 3,32 eur za zapožičanie spisu Okresnému súdu Galanta, súd prvej inštancie túto exekútorovi nepriznal. Ide totiž o zákonnú povinnosť exekútora preukázať vznik a účelnosť vynaložených výdavkov pri vykonávaní exekúcie, čo je možné iba pripojením exekútorského spisu k vyúčtovaniu trov exekúcie. Čo sa týka náhrady hotových výdavkov za poštovné a odmeny za spísanie zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie, súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil so špecifikáciou súdneho exekútora a priznal mu ich vo výške 23,14 eur. Súd prvej inštancie teda celkovo priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 59,64 eur s DPH. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a z toho dôvodu súd prvej inštancie zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zhrnul stručne obsah napadnutého uznesenia. Poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b), ods. 2 , § 58 ods. 1, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, § 161 ods. 1, 2 CSP a § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31.8.2008. V dotknutom konaní je exekučným titulom blok na pokutu neuhradenú na mieste č. AA 1441630 vydaný dňa 13.05.2007, právoplatný dňa 13.05.2007 a vykonateľný dňa 29.05.2007. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia tak lehota na vykonanie exekučných titulov skončila v roku 2011. Na plynutie tejto lehoty prihliada súd ex offo, bez vznesených námietok (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3M Cdo11/2009, rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku, napr. sp. zn. 2M Cdo3/2013, 3M CdO2/2013, 4M Cdo3/2013, 5M Cdo20/2011, 6M Cdo4/2013, 7M Cdo13/2011, 1M Cdo4/2013). O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný (ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Výnimku z tejto zásady predstavuje ust. § 203 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého možno uložiť náhradu trov konania oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade však k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku uplynutia času, kedy sa exekučný titul stal neúčinným. Je teda zrejmé, že exekúcia mala byť zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti - uplynutia času, ktorý oprávnený nemohol pri náležitej starostlivosti predvídať ani ovplyvniť, žiadnym spôsobom ho nezavinil, keďže oprávnený postup súdu či súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Pokiaľ teda oprávnený podá včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie za zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, mal oprávnený za to, že je daný postup súdu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie a na náhradu trov exekúcie a odmeny súdneho exekútora má byť v zmysle zákona zaviazaný povinný. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd v zmysle ustanovenia § 376 Civilného sporového poriadku vyhovel odvolaniu oprávneného v celom rozsahu a zrušil napadnuté uznesenie.
5. Vyjadrenie k odvolaniu povinný nepodal.
6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), postupujúc podľa § 470 C.s.p., pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 E.p., § 357 C.s.p.), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie v časti zastavenie exekúcie je potrebné podľa § 358 C.s.p. odmietnuť ako odvolanie podané len proti odôvodneniu rozhodnutia a že odvolanie v časti trov exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa.
9. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
11. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Na mieste je konštatovať, že z podaného odvolania vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu výroku o zastavení exekúcie, bez toho, že by spochybňoval potrebu zastavenia exekúcie. Z obsahu podaného odvolania je ďalej zrejmé, že oprávnený mal záujem na zastavení exekúcie, tak ako to bolo uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, ale z iného právneho dôvodu, a to že namiesto § 57 ods. 1 písm. h) EP mal byť aplikovaný § 57 ods. 1 písm. b) EP. Z hľadiska právneho posúdenia je potrebné zdôrazniť, že na základe právnej interpretácie ustanovenia § 359 CSP je potrebné vyvodiť, že záväzné účinky pre strany v konaní má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie, nakoľko odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie v časti odôvodnenia výroku o zastavení exekúcie nie je možné podať.
13. Preto v tejto časti odvolanie oprávneného odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané len proti odôvodneniu rozhodnutia, keďže tento môže byť účastníkom konania len v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie.
14. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutia súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone taxatívne stanovené, v zmysle § 357 C.s.p., odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo všeobecnosti nie je prípustné, výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti určitému uzneseniu pripúšťa.
15. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 E.p.
16. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo. Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.
17. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie vypustilo.
18. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 20.2.2019, nebolo proti výroku o trovách exekúcie možné podať odvolanie.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol v zmysle § 358 a 386 písm. c) C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).