Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_pre_zmeškanie_10C-50-2019.pdf
PDF · 82.92 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/50/2019
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 7471/8A, Bratislava - Staré Mesto 811 02, IČO: 37 928 422 v konaní o zaplatenie sumy 308,- €, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 308,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 02.08.2019 a na Okresný súd Martin postúpenou po odpore žalovaného dňa 08.10.2019, sa žalobca pri žalovanému domáhal zaplatenia sumy 308,- € a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo poistené v poisťovni žalovaného. V dôsledku tejto skutočnosti bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré si zapožičal u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú žalobca prikladá, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, ktoré prikladá žalobca, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne so žalobcom uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody o ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. K žalobe žalobca pripojil záznam o dopravnej nehode, servisnú objednávku XXXXXXXXXX zo dňa 18.02.2019 na opravu vozidla po havárii adresovanú Motor-Car Martin, s.r.o., faktúru XXXXXXXXXX vystavenú Motor-Car Martin s.r.o. dňa 27.02.2019 na základe objednávky XXXXXXXXXX, zmluvu o prenájme vozidla č. 140/10 zo dňa 19.02.2019 uzavretú s poškodenou D.. G. D. ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, faktúru č. XXXXXX, ktorou žalobca ako dodávateľ fakturoval poškodenej D.. G. D. prenájom náhradného vozidla, oznámenie D.. G. D. o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2019
adresované žalovanému, oznámenie žalovaného o poistnom plnení zo dňa 11.03.2019, faktúru (upomienku) č. XXXXXXXX zo dňa 03.06.2019, ktorú žalobca vystavil a adresoval žalovanému, podací lístok preukazujúci odoslanie tejto faktúry, výpis zo všeobecných podmienok prenájmu motorového vozidla.
4. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril v odpore zo dňa 06.09.2019 voči platobnému rozkazu, ktorý bol vydaný v upomínacom konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 13Up/1007/2019 dňa 20.08.2019.
5. Žalovaný uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, nebola mu ani doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve.
6. Žalovaný v odpore namietal viacero skutočností. Ako prvé namietal náležitosti podania s tým, že žalobca mal v žalobnom návrhu v opise skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, teda mal podľa žalovaného žalobca presne špecifikovať, o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zo zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o postúpení pohľadávok a pod., čo žalobca podľa vyjadrenia žalovaného neuviedol, tieto vyplývajú len z príloh, čo nie je vzhľadom na znenie § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku postačujúce. Ako druhú skutočnosť žalovaný namietal vecnú legitimáciu subjektov s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004. Nedostatok vecnej legitimácie videl žalovaný na strane žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia žalovanej pohľadávky. Žalovaný mal za to, že zo žalobcom popísaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, teda poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Preto poškodený nemohol podľa žalovaného s poukazom na ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavenej faktúry predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Podľa vyjadrenia žalovaného to znamená, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 OZ. Ako tretiu skutočnosť uviedol žalovaný neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu, že predmetom postúpenia bolo postúpenie pohľadávky poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi, t. j. neexistujúci predmet postúpenia. Ako poslednú skutočnosť žalovaný namietal, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom poistení ani z Občianskeho zákonníka, žalobca svoj nárok v žalobe opieral odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 442 ods. 1, § 443 OZ, avšak ďalej tento nárok nijakým spôsobom nekonkretizoval. Na viac žalovaný uviedol, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu, v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko svoje tvrdenia nijako nekonkretizoval ani nezdokladoval. Žalovaný poukázal na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 08.03.2019, predložené zo strany žalobcu, v zmysle ktorého boli priznané náklady za nájom vozidla v rozsahu 4 dní, a to vzhľadom na rozsah poškodenia a pracnosť opravy (stanovené výrobcom), nakoľko zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla, pričom bola sadzba za nájom vozidla vzhľadom na typ zapožičaného vozidla upravená na sumu 37 Eur s DPH/deň.
7. Na odpor reagoval žalobca replikou, ktorá bola obsahom podania adresovaného Okresnému súdu v Banskej Bystrici, ktorým žalovaná strana navrhla pokračovanie v konaní po odpore žalovaného. V tomto vyjadrení žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočností, ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj návrh, považuje v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové, napriek tomu však bližšie špecifikoval skutočnosti uvedené v žalobe. Žalobca ďalej vyjadril názor, že náhrada škody má podľa jeho názoru plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla, pričom prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu, čo napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie
členov SKP č. 17/2002. Žalobca poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, a to R 7/1992, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018. Žalobca uviedol tiež, že predkladá súdu na zváženie aj prehľad akceptovateľných sadzieb poisťovne KOOPERATIVA v susednej Českej republike za nájom vozidla KIA Ceed. Ďalej sa žalobca vyjadril, že akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. § 524 OZ, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považuje za neopodstatnené, nakoľko takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky označil žalobca za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo podľa vyjadrenia žalobcu k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považuje žalobca za nepodložené a účelové. Žalobca podotkol, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, túto považoval žalobca za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, až do ukončenia predmetnej opravy a následne odovzdania opraveného vozidla späť poškodenému, pretože až vtedy pominulo faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Žalobca poukázal znova na judikatúru slovenských súdov, a to na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, poukázal na predloženú zmluvu o nájme, z ktorej jednoznačne vyplýva účel zapožičania náhradného vozidla - poškodený výslovne uviedol, že náhradné motorové vozidlo potreboval na dochádzanie do zamestnania, pričom na zabezpečenie tejto bežnej potreby nemohol využiť iné vozidlo.
8. K replike žalobca pripojil svoj cenník prenájmu motorových vozidiel pre rok 2019, Přehled maximálních akceptovatelných sazeb náhradních vozidiel a Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi D.. G. D. ako postupcom a žalobcom dňa 28.02.2019.
9. K tomuto podaniu žalobcu sa už žalovaný nevyjadril a preto súd vo veci naradil pojednávanie na 28.11.2019. Tohto pojednávania sa žalovaný napriek riadnemu doručeniu predvolania (18.11.2019) bez ospravedlnenia nedostavil. Právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pričom predložil tri rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, v ktorých odvolací súd v obdobných prípadoch napriek podanému ospravedlneniu žalovanej strany odmietol odvolanie žalovaného s tým, že bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, ktoré súčasne právny zástupca žalobcu pripojil do spisu. Keby sa súd nestotožnil s takýmto názorom, žiadal právny zástupca žalobcu, aby súd prihliadal na listinné dôkazy pripojené do súdneho spisu, aby rozhodol v zmysle tých skutočností, ktoré žalobca v spise konštatoval, nakoľko zásadným spôsobom ich žalovaná strana nespochybnila.
10. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a. sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie,
b. žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a vôbec svoju neprítomnosť neospravedlnil, súd na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Nárok žalobcu na poskytnutie poistného plnenia vychádza z ust. § 4 ods. 2 písm. b/, z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalobca sa stal veriteľom predmetnej pohľadávky na základe postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 ods. 1 Obč. zákonníka.
Poučenie:
Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie n i e j e p r í p u s t n é (§ 356 písm. b/ C. s. p.), okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 277 ods. 1 C. s. p. , ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmešká lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a/, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Podľa § 277 ods. 2 C. s. p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
Podľa § 277 ods. 3 C. s. p. , návrh podľa ods. 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.