Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/260/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, podnikajúca prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky so sídlom: Šancová 1/ A, Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zastúpeného: HMG LEGAL, s.r.o. , so sídlom: Červeňanova 14, Bratislava, proti žalovaným: 1. U. C. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: S. P. XXXX/XXX, A. I. a 2. JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát, IČO: 31 772 854, so sídlom: Vajnorská 20, Bratislava, právne zastúpený Mgr. Zinou Hlbočanovou, advokátkou so sídlom: Advokátska kancelária, Vajnorská 20, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 3. septembra 2019, č.k. -141, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. Žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia , , , , , , , , ako aj ustanovením a v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), vecne súd dôvodil, že žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 09.08.2019 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa núteného výkonu súdneho rozhodnutia - uznesenia vydaného Okresným súdom Trnava, č. k. -221 zo dňa 20.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2019 a vykonateľnosť dňa 11.06.2019 a to nepodaním návrhu na vykonanie exekúcie a tiež žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa nakladania s pohľadávkou, ktorá vznikla na základe uznesenia vydaného Okresným súdom Trnava, č.k. -221 zo dňa 20.05.2019, zároveň sa domáhal náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 30.04.2015 podal na Okresnom súde Trnava návrh voči žalovanému v 1. rade na vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu 200 000,- eur s príslušenstvom, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu č.k. -165 z 02.10.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -216 z 26.03.2019 tak, že vydaný zmenkový platobný rozkaz bol zrušený a konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci vo veci konať s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky. V dôsledku procesného úspechu žalovaného v 1. rade Okresný súd Trnava rozhodol o výške náhrady konania uznesením č.k. -221, právoplatným dňa 07.06.2019, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške 7.168,92 eur. Žalobca

dňa 25.04.2019 opätovne podal na Okresný súd Trnava návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie zmenkovej sumy 100.000,- eur s príslušenstvom na totožnom skutkovom základe, keďže Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ako orgán, u ktorého by bol oprávnený domáhať sa ochrany svojho práva, medzičasom zanikol. Žalobca teda naďalej eviduje voči postupcovi splatnú, avšak neuhradenú pohľadávku v súčasnosti vo výške 3 638 753,65 eur a splatný do dnešného dňa neuhradený záväzok vo výške 7 168,92 eur. Nakoľko ide o vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného v 1.rade, ktorých plnenie je rovnakého druhu a vzájomne sa kryjú, pristúpil žalobca k ich započítaniu a to oznámením o započítaní pohľadávky jednostranným právnym úkonom zo dňa 16.07.2019 adresovaným žalovanému v 1 rade (ktoré bolo dané na poštovú prepravu dňa 19.07.2019 a postupcovi reálne doručené 07.08.2019), a po tomto započítaní záväzok navrhovateľa zaplatiť sumu 7 168,92 eur titulom náhrady trov súdneho konania zanikol. V období doručovania oznámenia o započítaní pohľadávky bolo žalobcovi dňa 31.07.2019 doručené oznámenie o postúpení pohľadávky z 07.06.2019 (vzniknutej z titulu náhrady trov súdneho konania) uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Žalobca oznámil započítanie pohľadávky žalovanému 2 oznámením z 08.08.2019. Hoci žalobca podnikol všetky zákonom vyžadované kroky pre úspešné započítanie pohľadávok, má dôvodné pochybnosti o tom, že žalovaní 1 a 2 akceptujú právne účinky započítania pohľadávok, pričom sa domnieva, že medzi žalovanými išlo o účelové postúpenie. Toto vyplýva aj z ustanovení zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorej po zaplatení postúpenej pohľadávky na účet žalovaného v 2. rade bude vyrovnaný dlh žalovaného v 1. rade za poskytnutú právnu pomoc v súdnom konaní, v ktorom bol tento priznaný. Žalobca však poukazuje na skutočnosť, že aj bez postúpenia pohľadávky by bola táto vyplatená k rukám žalovaného v 2.rade, preto je zrejmé, že k postúpeniu muselo prísť z iného dôvodu. Obava žalobcu z neakceptovania zániku jeho záväzku pramení najmä z toho, že žalovaný v 1. rade sa v minulosti ako ani v súčasnosti nenachádzal a nenachádza v priaznivej finančnej situácií. Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie by žalobca len s ťažkosťami preukazoval exekučnému súdu zánik vymáhanej pohľadávky započítaním.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom návrhu a pripojenými listinami dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je splnený predpoklad naliehavej potreby upraviť právne pomery strán, keďže navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, neosvedčil teda naliehavosť situácie a nevyhnutnosť zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, čo je jednou z podmienok pre aplikáciu tohto právneho inštitútu. Pokiaľ ide o zákaz nakladať s pohľadávkou, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca argumentoval výhradne zánikom pohľadávky započítaním, prípadné postúpenie takejto pohľadávky, záloh alebo iné nakladanie nemá na právne postavenie žalobcu žiadny vplyv. Ak by žalovaný 2 neuznal započítanie, spornou by bola existencia pohľadávky. Zákon upravuje postup, ktorý by žalobca mohol použiť proti prípadnému postupníkovi. Navyše navrhovateľ neodkladného opatrenia nijako neosvedčil obavu z úmyslu žalovaného v 2. rade nakladať s pohľadávkou a o existencií takéhoto úmyslu nepredložil žiadne dôkazy. Návrh uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa núteného výkonu uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. -221 zo dňa 20.05.2019 je takisto nedôvodný. Pokiaľ by títo neuznali započítací prejav (ktorá skutočnosť takisto nebola v konaní osvedčená) a vymáhali by splnenie pohľadávky v exekučnom konaní, žalobca má právo brániť sa návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. V takomto prípade by exekučný súd bol povinný posúdiť, či je možné takúto pohľadávku započítať, takže žalobca má k dispozícii iný zákonný prostriedok ochrany svojich práv ako neodkladné opatrenie a preto neexistuje dôvod pre jeho nariadenie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s , pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech by patrila plná náhrada trov konania, keďže však z obsahu spisu vyplýva, že im žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s bránením práva nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov uvedených v ustanovení a , majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho napádané uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že z jeho návrhu a predložených listinách je zrejmé, že tu existuje bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi žalobcom a postupcom resp. postupníkom, keďže je tu reálna obava vzniku ujmy konaním postupcu, resp. postupníka a to v prípade, ak postupca resp. postupník naplní svoje rozhodnutie vymáhať priznanú náhradu trov konania núteným výkonom rozhodnutia. Týmto konaním by žalobcovi vznikla ujma čo do časti následkov spojených s výkonom exekúcie ako aj ďalších nákladov spojených s bránením svojho

práva. Iba súdne rozhodnutie je totiž schopné zabrániť postupcovi, resp. postupníkovi, aby konal tak, ako má zamýšľané. Žalobca sa tak svojím návrhom domáha ochrany pred vznikom hroziacej ujmy spojenej s úkonmi núteného výkonu a vzniku ďalších nákladov konania, ktorých prípadná následná náhrada je aj s poukazom na predložené listinné dôkazy nereálna. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil v podstate neodsvedčením nebezpečenstva hroziacej ujmy a tým, že žalobca má iný zákonný prostriedok ochrany, ktorým má byť inštitút návrhu na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. S týmto názorom žalobca nesúhlasí a to vychádzajúc z ustanovení § 50 ods. 1, § 57 ods. 1, § 61 ods. 1 písm. a) a b), § 61c ods. 1, ods. 4, § 61k ods. 5, § 95 ods. 1 písm. a), písm. b) Exekučného poriadku, z ktorých ustanovení je zrejmé, že v prípade, ak nebude postupcovi resp. postupníkovi zabránené, aby naplnil zamýšľané (uvedené v oznámení zo dňa 31.07.2019 o postúpení pohľadávky) a bude vo veci podaný návrh na nútený výkon rozhodnutia, dôjde k začatiu exekúcie a k úkonom s tým spojených. Žalobca ako finančná inštitúcia by v prípade doručenia príkazu na začatie exekúcie bol nedôvodne obmedzený pri výkone svojej činnosti a to v rozsahu a v období predpokladanom Exekučným poriadkom, pričom nedôvodnosť takéhoto obmedzenia žalobca súdu preukázal skutočnosťou, že eviduje voči postupcovi pohľadávku vo výške 3.638.753,65 eur. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie a zároveň uloží žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť mu trovy konania vo výške 100%.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie a navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že nie je možné zakázať výkon rozhodnutia právoplatného rozsudku, ani nariadiť nikomu, aby sa zdržal núteného výkonu súdneho rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatné. V prípadnom exekučnom konaní sa môžu riešiť otázky, ktoré účelovo nastoľuje žalobca v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V prejednávanej veci teda nebol splnený predpoklad naliehavej potreby úpravy právnych pomerov strán, keďže žalobca neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia.

6. Žalovaný v 1. rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti postupu a napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. -221 zo dňa 20.05.2019 zaviazaný k náhrade trov konania žalovanej v 1. rade v sume 7.168,92 eur k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Hlbočana. Zároveň žalobca eviduje voči žalovanej v 1. rade neuhradenú splatnú pohľadávku zo zmenky a v konaní vo veci samej sa domáha voči nej zaplatenia sumy 100.000,- eur s príslušenstvom. Žalobca oznámením z 16.07.2019 adresovaným žalovanej v 1. rade pristúpil k započítaniu jeho pohľadávky so záväzkom a to vo výške, v ktorej sa stretli, teda 7.168,92 eur. Medzičasom uzavrela žalovaná v 1. rade so žalovaným v 2. rade zmluvu o postúpení pohľadávky v sume 7.168,92 eur, a postupník doručil dňa 31.07.2019 oznámenie o postúpení pohľadávky žalobcovi. Žalobca obratom, postupujúc podľa zaslal postupníkovi oznámenie o existencii a výške svojej pohľadávky a oznámenie o započítaní pohľadávky jednostranným právnym úkonom. Podľa názoru žalobcu v danom prípade postúpenie pohľadávky bolo účelovým konaním s cieľom obísť započítanie vzájomných pohľadávok a žalobca má pochybnosti o tom, že žalovaní akceptujú právne účinky spájané so započítaním vzájomných pohľadávok a to zvlášť z dôvodu insolventnosti postupcu. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa núteného výkonu súdneho rozhodnutia, ktorým bola žalovanej v 1. rade priznaná voči žalobcovi náhrada trov konania v sume 7.168,92 eur a to nepodaním návrhu na vykonanie exekúcie a tiež povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnou pohľadávkou, priznanou súdom.

10. Inštitút neodkladného opatrenia je upravený v ust. a nasl. , pričom v zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie potom príkladmo uvádza, aké povinnosti možno najmä uložiť neodkladným opatrením, avšak z dikcie ustanovenia je zrejmé, že súd môže uložiť aj inú povinnosť, než niektorú z tam citovaných, samozrejme za predpokladu, že bude potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak tu je obava, že exekúcia bude ohrozená a tiež za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého spisového materiálu dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v danom prípade žalobca neosvedčil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery v zmysle ním navrhnutého neodkladného opatrenia a to z dôvodov, ktoré uviedol prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje a poukazuje na správnosť tam uvedenej argumentácie.

12. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by malo byť použité až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako upraviť pomery strán sporu. V uvedenom prípade vidí navrhovateľ potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v tom, že bez navrhovanej úpravy by mohol postupca, resp. postupník ( žalovaný v 1. alebo 2. rade) vymáhať od žalobcu súdom priznanú pohľadávku v exekučnom konaní, čím by žalobcovi vznikla ujma čo do následkov spojených s výkonom exekúcie ako aj ďalších nákladov spojených s bránením svojho práva. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu nevyplýva priama hrozba exekučného konania, zvlášť keď žalovaní majú vedomosť o započítaní pohľadávok zo strany žalobcu spôsobom súladným so zákonom a z ničoho nevyplýva, že by postupník neuznával započítanie pohľadávok. Odvolací súd tiež, zhodne so súdom prvej inštancie bol toho názoru, že účel, sledovaný podaním predmetného návrhu, môže byť dosiahnutý inak a to v prípadnom exekučnom konaní. Ak by reálne žalovaný pristúpil k vymáhaniu sumy vo výške 7.168,92 eur od žalobcu, v exekučnom konaní bude mať žalobca ako povinný možnosť využiť procesné nástroje na ochranu svojich práv priznané mu Exekučným poriadkom. V exekučnom práve platí okrem iného zásada, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv. Pokiaľ teda po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, súd v takom prípade exekúciu zastaví. Povinný môže v exekučnom konaní do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podať odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, čiže s výkonom exekúcie sa až do rozhodnutia o tomto návrhu nezačne. Ak by potom došlo k zastaveniu exekúcie, exekútor tiež zruší úkony uskutočnené na zabezpečenie majetku. Ani prípadné dočasné obmedzenie žalobcu v nakladaní s majetkom podliehajúcim exekúcii, vzhľadom k výške pohľadávky 7.168,92 eur, nie je spôsobilé ovplyvniť finančnú situáciu navrhovateľa ako bankového subjektu alebo výraznejšie zasiahnuť do jeho práv.

13. Nad rámec dôvodov uvádzaných vyššie odvolací súd dopĺňa, že v danom prípade potrebu nariadenia neodkladného opatrenia treba považovať za neosvedčenú už z toho dôvodu, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je vôbec zrejmé, čo vlastne navrhovateľ svojím návrhom do budúcna sledoval, či má ísť o trvalé vyriešenie právnych vzťahov medzi stranami (podľa názoru odvolacieho súdu pritom nejde o rozhodnutie, ktoré by mohlo byť konečným resp. takým, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej), alebo má trvať iba po nejakú dobu, a to konkrétne dokedy a z akých dôvodov, pričom súd mohol pri rozhodovaní vychádzať iba z návrhu a predložených listinných dôkazov, ktoré na tieto otázky neponúkajú žiadne relevantné odpovede.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zhodne s názorom prvoinštančného súdu mal za to, že žalobca neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a preto napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne v celosti potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle v spojení s a 396 ods. 1 a to tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. aj 2. rade prislúchal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, tento však bol priznaný iba žalovanému v 2. rade, keďže druhý žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny a žiadne trovy konania mu nevznikli, preto súd rozhodol v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu a to tak, že mu právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).