Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21C-52-2019.pdf
PDF · 88.26 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/52/2019
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v spore navrhovateľa neodkladného opatrenia : B. D. P. W. O. I., O..I.. I. I. Ž. XXXX/X, XXX XX N.- K., N. N. B. D. P. W. O. I., O..I.., N. U. D. I. I.: Š. X/A, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o. , so sídlom: Červeňanova 14 811 03 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, proti odporcom: X. U. C.É. R.. XX.XX.XXXX, T. D.: S. P. XXXX/XXX, XXX XX A. I. a X. S.. Ľ. H., O., X.: XX XXX XXX, I. I.: C. XX, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia , takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.08.2019 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal uložiť odporcom 1 a 2. povinnosť zdržať sa núteného výkonu súdneho rozhodnutia
- uznesenia vydaného Okresným súdom T., č. k. XX P.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX a to nepodaním návrhu na vykonanie exekúcie. Navrhuje tiež odporcom 1 a 2 uložiť povinnosťzdržať sa nakladania s pohľadávkou, ktorá vznikla na základe uznesenia vydaného Okresným súdom T., č.k. XX P.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ si tiež uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. V návrhu uvádza, že dňa 30.04.2015 podal na Okresnom súde T. návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi 1. povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 200 000,- eur s príslušenstvom. Okresný súd T. o podanom návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu rozhodol tak, že odporcovi 1. uložil povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 200 000,- eur s príslušenstvom, a to zmenkovým platobným rozkazom č.k. XXCbZm/XX/ XXXX-XX z XX.XX.XXXX. Odporca 1.podal proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Okresný súd následne rozhodol rozsudkom č.k. XX P.-XXX z XX.XX.XXXX tak, že zmenkový PR ponechal v platnosti. Predmetný prvostupňový rozsudok napadol odporca 1. odvolaním, na základe ktorého Krajský súd v T. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tento vec opätovne prejednal a rozhodol uznesením č.k. XXCbZm/XX/XXXX- XXX z XX.XX.XXXX tak, že zmenkový PR zrušil a konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci vo veci konať s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v T. č.k. XXCoZm/X/ XXXX-XXX z XX.XX.XXXX. V dôsledku procesného úspechu Odporcu 1. Okresný súd T. rozhodol o výške náhrady konania uznesením č.k. XXCbZm/XX/XXXX-XXX z XX.XX.XXXX, ktorým zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi 1. náhradu trov konania vo výške 7 168,92 eur. Predmetné uznesenie nadobudlo pávoplatnosť dňom XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňom XX.XX.XXXX. Nakoľko rozhodnutie o zastavení konania nezakladá prekážku rozsúdenej veci, navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX opätovne podal na Okresný súd T. návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáha uloženia povinnosti postupcovi zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 100 000,- eur s príslušenstvom na totožnom skutkovom
základe ako v predchádzajúcom konaní. Dňa XX.XX.XXXX bolo v Obchodnom vestníku zverejnené V. I. D. O. Č.. X/XXXX z XX.XX.XXXX o tom, že ňou zriadený I.Q. W. I. I. D. O. sa zrušuje. V čase vydania uznesenia Krajského súdu v T. zo dňa XX.XX.XXXX už neexistoval I. W. I. I. D. O. a teda neexistoval orgán, u ktorého by bol navrhovateľ bol oprávnený domáhať sa ochrany svojho subjektívneho práva. Uvedeným navrhovateľ preukazuje, že aj napriek právoplatne zastavenému konaniu je jeho nárok na zaplatenie zmenkovej sumy dôvodný a pretrváva. Zdôrazňuje ďalej, že eviduje voči postupcovi splatnú, avšak neuhradenú pohľadávku v súčasnosti vo výške 3 638 753,65 eur a splatný do dnešného dňa neuhradený záväzok vo výške 7 168,92 eur. Nakoľko v tomto prípade ide o vzájomné pohľadávky navrhovateľa a odporcu 1, ktorých plnenie je rovnakého druhu a vzájomne sa kryjú, pristúpil navrhovateľ k započítaniu predmetných vzájomných pohľadávok a to oznámením o započítaní pohľadávky jednostranným právnym úkonom zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným odporcovi 1. Po tomto započítaní záväzok navrhovateľa zaplatiť postupcovi sumu 7 168,92 eur titulom náhrady súdneho konania zanikol. Oznámenie o započítaní pohľadávky jednostranným právnym úkonom zo XX.XX.XXXX bolo dané na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX a postupcovi reálne doručené XX.XX.XXXX. V období doručovania oznámenia o započítaní pohľadávky bolo navrhovateľovi dňa XX.XX.XXXX doručené oznámenie o postúpení pohľadávky zo XX.XX.XXXX uzavretej medzi odporcom 1 a 2 a odporcom 2, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky vzniknutej z titulu náhrady trov súdneho konania vedeného na Okresnom súde T. pod sp. zn. XXCbZm/XX/XXXX. Navrhovateľ oznámil započítanie pohľadávky odporcovi 2 oznámením z XX.XX.XXXX. Predmetné oznámenie bolo odoslané dňa XX.XX.XXXX. Aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ podnikol všetky zákonom vyžadované kroky pre úspešné započítanie pohľadávok má dôvodné pochybnosti o tom, že odporcovia 1 a 2 akceptujú právne účinky započítania pohľadávok. Uvedené vyvodzuje z nasledujúcich skutočností. Odporca 2 je advokátom odporcu 1 a teda mal vedomosť o tom, že v prípade započítania zanikne navrhovateľovi záväzok na zaplatenie trov konania. Skutočnosť , že medzi odporcom 1 a odporcom 2 išlo o účelové postúpenie vyplýva aj z ustanovení zmluvy o postúpení pohľadávky. Z tej vyplýva, že po zaplatení postúpenej pohľadávky na účet odporcu 2 bude vyrovnaný dlh odporcu 1 za poskytnutú právnu pomoc v súdom konaní, v ktorom bol tento priznaný. Navrhovateľ však poukazuje na skutočnosť, že aj bez postúpenia pohľadávky by bola táto vyplatená k rukám odporcu 2, preto má za to, že k postúpeniu muselo prísť z iného dôvodu. Obava navrhovateľa z neakceptovania zániku jeho záväzku pramení najmä z toho, že odporca 1 sa v minulosti ako ani v súčasnosti nenachádzal a nenachádza v priaznivej finančnej situácií. Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie by navrhovateľ len s ťažkosťami preukazoval exekučnému súdu zánik vymáhanej pohľadávky započítaním.
3. Navrhovateľ k návrhu priložil návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, dodatok č. X k zmluve o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, dohodu o pristúpení k záväzku zo XX.XX.XXXX, dohodu o vydaní a vyplnení blankozmenky zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o vyplnení blankozmenky zo dňa XX.XX.XXXX, fotokópia vyplnenej blankozmenky, zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu v T. č.k. XXCbZm/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Okresného súdu v T. č.k. XXCbZm/ XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie Krajského súdu v T. č.k. XXCoZm/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie Okresného súdu v T. č.k. XXCbZm/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie Krajského súdu v T. č.k. XXCoZm/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie Okresného súdu v T. č.k. XXCbZm/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa XX.XX.XXXX Oznámenie Obchodného vestníka č. X/XXXX, oznámenie o započítaní pohľadávky jednostranným právnym úkonom zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o existencií a výške pohľadávky a oznámenie o započítaní pohľadávky jednostranným právnym úkonom zo dňa XX.XX.XXXX, námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa XX.XX.XXXX.
4. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ tunajšiemu súdu doručil Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu T. č.k. XXCbZm/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 100 000 eur, zmenkové úroky vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 100 000 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 333,33 eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 C.s.p., nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov Exekučný poriadok súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
13. Podľa ustanovenia § 328 ods. 3 CSP uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
14. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
15. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkalene potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v
konečnom dôsledku je ohrozený nárok navrhovateľa, pričom toto ohrozenie musí byť konkrétne a strana ho musí osvedčiť.
16. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
17. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že nie je splnený predpoklad naliehavej potreby upraviť právne pomery strán, keďže navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Neosvedčil teda naliehavosť situácie a nevyhnutnosť zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, čo je jednou z podmienok pre aplikáciu tohto právneho inštitútu.
18. Navrhol, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým odporcom 1 a 2 uloží povinnosť zdržať sa núteného výkonu súdneho rozhodnutia - uznesenia vydaného Okresným súdom T., č. k. XX P.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, a zároveň zakáže nakladať s pohľadávkou vzniknutou z tohto rozhodnutia.
19. Pokiaľ ide o zákaz nakladať s pohľadávkou, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ argumentoval výhradne zánikom pohľadávky započítaním, prípadné postúpenie takejto pohľadávky, záloh alebo iné nakladanie nemá na právne postavenie navrhovateľa žiadny vplyv. Ak by odporca 2 neuznal započítanie, spornou by bola existencia pohľadávky. Osoba veriteľa by na spornú právnu otázku nemala vplyv. Zákon upravuje postup, ktorý by žalobca mohol použiť proti prípadnému postupníkovi. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva tiež, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nijak neosvedčil obavu z úmyslu odporcu 2 nakladať s pohľadávkou a o existencií takéhoto úmyslu nepredložil žiadne dôkazy.
20. Návrh uložiť odporcom 1 a 2 povinnosť zdržať sa núteného výkonu uznesenia Okresného súdu T. č.k. XXCbZm/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX je takisto nedôvodný. Pokiaľ by odporcovia 1 a 2 neuznali započítací prejav (ktorá skutočnosť takisto nebola v konaní osvedčená) a vymáhali by splnenie pohľadávky v exekučnom konaní, navrhovateľ neodkladného opatrenia má právo brániť sa návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. V takomto prípade by exekučný súd bol povinný posúdiť, či je možné takúto pohľadávku započítať. Nakoľko navrhovateľ má k dispozícii iný zákonný prostriedok ochrany svojich práv ako neodkladné opatrenie, ktorý navyše je prípustný v konaní, ktorého začatiu chce svojím návrhom zabrániť, neexistuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Keďže v prejednávanej veci je konanie o nariadenie neodkladného opatrenia konaním vo veci samej, rozhodol súd aj o trovách konania. Pri rozhodovaní o trovách konania dospel k záveru, že nárok na náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. patrí v tomto prípade v celom rozsahu odporcom 1 a 2, keďže mali vo veci plný úspech. Keďže však z obsahu spisu vyplýva, že odporcom 1 a 2 doposiaľ v konaní žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s bránením práva nevznikli, rozhodol súd o trovách tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Toto uznesenie je predbežne vykonateľné doručením.