Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cbi-7-2016.pdf
PDF · 128.85 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cbi/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Hodálova 12, 841 04 Bratislava, štátny občan SR, právne zastúpenie: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo námestie č. 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému: 1. JUDr. Marek Glemba, správca konkurznej podstaty so sídlom Odborárske námestie 3, vchod Májkova 3, 811 07 Bratislava, správca dlžníka A. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko Hodálova 12, 841 04 Bratislava, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Banská Bystrica, žalovanému 2. Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava v zastúpení JUDr. Maroš Karšňák, prednosta v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Konanie voči žalovanému v 2. rade sa zastavuje.
III. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 16.03.2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.03.2016 žiada, aby súd určil, že jej pohľadávka voči úpadcovi, ktorá vznikla z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 07.04.2014 a ktorá bola v celkovej výške 5.000 EUR prihlásená do konkurzu úpadcu A. U., trvale bytom Hodálova 12, 841 04 Bratislava, pohľadávka evidovaná správcom konkurznej podstaty pod poradovým číslom 7, je v plnom rozsahu zistená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.
2. Správca zaevidoval pohľadávky žalobcu v celkovej výške 59.122,88 EUR, avšak dňa 18.02.2016 doručil žalobkyni oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky, čo do právneho dôvodu a výšky. Prihláškami prihlásené pohľadávky predstavujú 1) pod poradovým číslom 6 istinu 50.000 EUR z titulu zmluvnej pôžičky, pôžička splatná 31.12.2014, úroky vo výške 1.101,37 EUR z titulu článku 2 odsek 2 zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorej sa pôžička úročí 3% ročne od 07.04.2014, úroky z omeškania vo výške 3.021,51 EUR pre nesplatenie istiny pôžičky, 2) pod poradovým číslom 7 zmluvná pokuta vo výške 5.000 EUR z titulu článku 2 odsek 3 zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1% zo sumy poskytnutej finančnej pôžičky za každý čo i len začatý mesiac omeškania dlžníka.
3. Žalobkyňa uviedla, že dňa 25.09.2015 vydal Okresný súd Bratislava I uznesenie sp. zn. 4K/37/2015, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Hodálova 12, 841 04 Bratislava.
4. Žalobkyňa uzatvorila dňa 07.04.2014 zmluvu o pôžičke so žalovaným, na základe ktorej mu poskytla finančnú pôžičku vo výške 50.000 EUR a úpadca sa zaviazal pôžičku vrátiť k rukám žalobkyne najneskôr do 31.12.2014.
5. V zmysle článku 2 odsek 2 zmluvy o pôžičke sa žalobkyňa ako veriteľka dohodla s úpadcom ako dlžníkom na tom, že finančná pôžička sa bude úročiť vo výške 3% ročne, pričom úrok za celé obdobie poskytnutej finančnej pôžičky je splatný spolu so splatnosťou istiny poskytnutej finančnej pôžičky, a to do 31.12.2014. Celková výška úroku predstavuje sumu 1.101,37 EUR. Úpadca sa dostal do omeškania po splatnosti pohľadávky 31.12.2014 kedy neuhradil požičanú finančnú čiastku 50.000 EUR a ani sumu 1.101,37 EUR predstavujúcu úrok z istiny požičanej sumy.
6. Správca poprel pohľadávku prihlásenú žalobkyňou a evidovanú správcom pod poradovým číslom 7 v celkovej výške 5.000 EUR, čo do právneho dôvodu v plnom rozsahu. Dočasný správca - Okresný úrad Bratislava poprel pohľadávku z totožných dôvodov ako správca.
7. Žalobkyňa v žalobnom návrhu uvádza, že tvrdenia správcu, že existuje dôvodná pochybnosť o tom, či uvedená zmluva o pôžičke bola vôbec uzavretá a či bola pôžička úpadcovi poskytnutá sa nezakladajú na odôvodnených základoch a správca tieto pochybnosti nepodložil ani žiadnym dôkazom. Správca len v oznámení skonštatoval, že existujú závažné rozpory v tvrdení o tom, kedy, kde a v akej výške bola pôžička poskytnutá pričom však žiadnym spôsobom nezdôvodnil, že by poskytnutá nebola a nepreukázal ani v čom spočívajú tieto rozpory.
8. Úpadca priznal svoj dlh v čestnom prehlásení zo dňa 21.01.2016, pričom správca úpadcu neuviedol nič, čo by spochybnilo správnosť obsahu predmetného čestného prehlásenia. Žalobkyňa takto popretú pohľadávku správcom považuje za neúčinnú, popretie nijako neodôvodňuje prečo by mala byť pohľadávka neodôvodnená.
9. Žalovaný správca konkurznej podstaty úpadcu sa vyjadril k žalobnému návrhu podaním doručeným súdu dňa 29.06.2018. Uviedol, že aj naďalej zotrváva na svojom zdôvodnení uvedenom v zozname pohľadávok v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn, 4K/37/2015 Poukázal na článok I bod 2 zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 07.04.2014, v ktorej sa uvádza, že pôžička bude poskytnutá dňa 07.04.2014, čo úpadca na zmluve aj potvrdil, avšak v Čestnom vyhlásení priloženom k prihláške uvádza žalovaný, že finančné prostriedky zo strany žalobcu mu boli poskytnuté v rokoch 2012 až 2014 vo viacerých splátkach. Z pohľadu správcu je teda citované ustanovenie zmluvy nepravdivé a natíska sa otázka, kedy malo k poskytnutiu pôžičky dôjsť a či vôbec bola poskytnutá, pričom takáto pochybnosť správcovi nedáva inú možnosť v zmysle ZKR ako prihlásenú pohľadávku poprieť. Žalobkyňa v konaní ani nepreukázala, že ako fyzická osoba mala dostatok finančných prostriedkov na poskytnutie pôžičky.
10. Žalovaný v 1. rade uviedol, že je minimálne neštandardné, že v čase, kedy malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky podľa tvrdenia žalobkyne sa takáto vysoká čiastka prevádzala bezhotovostne, naviac od 01.01.2013 je to aj medzi fyzickými osobami zakázané, ak sa presiahol limit 15.000 EUR. Na zmluve o pôžičke nie sú overené podpisy zmluvných strán k dátumu jej podpísania, čím chce žalovaný 1. poukázať jednak na bežnú prax, s ktorou sa v konkurzoch stretáva - teda možné antedatovanie dokumentov, ako aj na fakt, že v období, keď malo dôjsť k vráteniu pôžičky, muselo sa tak už ex lege udiať bezhotovostne a teda bolo nutné uviesť bankový účet na vrátenie finančných prostriedkov, teda tým, že sa tak nestalo je veriteľ v omeškaní s oznámením spôsobu vrátenia pôžičky. Čo sa týka úrokov z omeškania, správca zotrváva na svojom podaní uvedenom v zozname pohľadávok a v oznámení o popretí pohľadávok správcom čo do ich výšky ako aj čo do omeškania s oznámením spôsobu plnenia pôžičky.
11. Žalovaný v 1. rade namietol vo vyjadrení aj doplnenie žaloby z 10.11.2016 a nesúhlasí s týmto úkonom žalobkyne nakoľko úkon bol vykonaný po uplynutí 30 dňovej lehoty na podanie incidenčnej žaloby stanovenej ZKR. Žiada, aby súd doplnenie žaloby z 10.11.2016 nepripustil.
12. Žalovaný 2. v písomnom podaní zo dňa 09.07.2018 doručenom súdu dňa 17.07.2018 uviedol, že žalobný návrh trpí vadou označenia žalovaného 2. Okresný úrad Bratislava je štátnym orgánom bez právnej subjektivity a teda nie je pasívne vecne legitimovaný. Vecne legitimovanou môže byť len Slovenská republika, nie orgán konajúci v jej mene. Poukázal na § 2 odsek 2 zákona č. 278/1993 Zb.
v zmysle ktorého Okresný úrad Bratislava ako správca majetku štátu koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, čiže disponuje len obmedzenou procesnoprávnou subjektivitou. Uviedol, že pretrvávajú pochybnosti o reálnom poskytnutí pôžičky, s poukazom na predložené listinné dôkazy ide o taký rozpor v tvrdeniach v predložených dokumentoch, ktorý nastoľuje neistotu a dôvodnú pochybnosť o skutočnom odovzdaní finančných prostriedkov a toto by mohlo viesť k zamietnutiu žaloby.
13. Žalovaní v 1. a 2. rade namietli aj výšku úrokov z omeškania vzhľadom na to, že účastníci právneho vzťahu zmluvy o pôžičke z 07.04.2014 sú fyzickými osobami - nepodnikateľmi, preto nemožno úrok z omeškania rátať v zmysle Obchodného zákonníka, ale výlučne podľa Občianskeho zákonníka. Poukázali na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. účinného od 01.02.2013, v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola k 01.01.2015, kedy sa A. U. dostal do omeškania vo výške 0,05% a teda veriteľ bol oprávnený požadovať od dlžníka úrok z omeškania maximálne vo výške 5,05% ročne, teda 1.895,48 EUR za obdobie od 01.01.2015 do 02.10.2015 (deň vyhlásenia konkurzu).
14. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaní navrhujú, aby súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
15. Podaním doručeným súdu 09.10.2019 sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že z písomného vyhotovenia listiny zo dňa 17.02.2016 je evidentné, že subjektom, ktorý poprel pohľadávku žalobkyne bol OKRESNÝ ÚRAD BRATISLAVA, a nie Slovenská republika - v zastúpení Okresným úradom Bratislava. Zo znenia listiny zo dňa 17.02.2016 nijakým spôsobom nevyplýva, že by pohľadávku žalobkyne poprela Slovenská republika ako štát konajúca prostredníctvom Okresného úradu Bratislava.
16. Žalobkyňa zdôrazňuje, že ani samotný Okresný úrad Bratislava sa v popretí pohľadávky zo dňa 17.02.2016 neoznačil takým spôsobom, aký očakáva v tomto konaní. Paradoxne, ak by bol pravdivý argument žalovaných a účastníkom konania mal byť skutočne štát - Slovenská republika, v takom prípade bola pohľadávka žalobkyne popretá nesprávnym subjektom, a teda by sa malo za to, že popretie pohľadávky bolo neúčinné a pohľadávka de facto popretá nebola. Podľa žalobkyne je v tomto smere smerodajné ustanovenie § 32 ods. 9 ZKR, ktoré jednoznačne stanovuje pasívnu vecnú legitimáciu na strane žalovaného tomu subjektu, ktorý poprel pohľadávku, t. j. v tomto prípade správca konkurznej podstaty JUDr. Marek Glemba a Okresný úrad Bratislava ako dočasný správca podľa ustanovenia § 107a ods. 2 písm. b) ZKR.
17. V prípade popretia pohľadávky podľa ustanovenia § 107 ods. 2 písm. b) ZKR podľa názoru žalobkyne nemôže ísť o výkon správy majetku štátu v mene štátu - Slovenskej republiky, nakoľko v tomto štádiu konkurzného konania nejde o majetok vo vlastníctve štátu, nad ktorým by dočasný správca vykonal správcu podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
18. Žalovaný v I. rade teda nesprávne uvádza, že žalovaná mala byť Slovenská republika, ako subjekt ktorému majetok úpadcu prepadol, nakoľko Slovenská republika sa stane vlastníkom prepadnutého majetku až po skončení konkurzného konania, aj to len v nespeňaženej časti.
19. Právo dočasného správcu poprieť pohľadávku podľa ustanovenia § 107a ods. 2 písm. b) ZKR je podľa žalobkyne osobitným právnym a procesným úkonom priznaným priamo dočasnému správcovi, od ktorého sa následne odvíja jeho pasívna vecná legitimácia v incidenčnej žalobe.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že v žalobe je správne označený pasívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalovaného v II. rade, ktorým je Okresný úrad Bratislava ako dočasný správca podľa ustanovenia § 107 ods. 2 písm. b) ZKR v spojení s § 32 ods. 9 ZKR.
21. Na základe výzvy súdu zo dňa 30.09.2016 žalobkyňa postupom podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku v určenej lehote opravila a doplnila žalobu zo dňa 21.03.2016 o jasné a zrozumiteľné označenie účastníkov konania, čím sú splnené podmienky na konanie vo veci.
22. Podľa názoru žalobkyne zo žiadneho ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva vylúčenie možnosti opravy a doplnenia žaloby podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku a povinnosť súdu bez ďalšieho zamietnuť, resp. odmietnuť žalobu.
23. Takáto interpretácia by odporovala procesným právam a právu na spravodlivý proces sporových strán, pričom ide iba o účelovú argumentáciu žalovaného v I. rade.
24. Čo sa týka skutočného odovzdania peňažných prostriedkov, žalobkyňa odovzdala úpadcovi Františkovi U. peňažné prostriedky vo viacerých častiach v priebehu rokov 2012 až 2014, tak, ako je to uvedené v čestnom prehlásení zo dňa 21.01.2016. Pri jednotlivých poskytnutých čiastkach nebol v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka dohodnutý deň splatnosti, nakoľko takáto bola dohoda medzi zmluvnými stranami.
25. Následne, z dôvodu postupného narastania dlhu až do výšky 50.000,- EUR sa žalobkyňa a úpadca dohodli, že pri poskytnutí poslednej čiastky dňa 07.04.2014 bude spísaná písomná zmluva o pôžičke a bude dohodnutý termín splatnosti celej poskytnutej pôžičky zahŕňajúcej všetky dovtedy poskytnuté plnenia na deň 31.12.2014.
26. S takýmto postupom obe zmluvné strany súhlasili, na znak čoho bola podpísaná zmluva o pôžičke zo dňa 07.04.2014.
27. S prihliadnutím na zmluvnú voľnosť a autonómiu vôle zmluvných strán v súkromnom práve nie je uvedený postup, kedy sa peňažné prostriedky u dlžníka nachádzali už skôr a následne boli pojaté ako predmet zmluvy o pôžičke, v rozpore s ustanoveniami akéhokoľvek právneho predpisu. Je nutné zdôrazniť, že išlo o jeden dlh, peňažné prostriedky boli odovzdané medzi tými istými zmluvnými stranami a z toho istého právneho dôvodu. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa a úpadca A. U. sú súrodenci, teda išlo o poskytnutie pôžičky medzi blízkymi osobami, čo samo o sebe znamená značnú mieru dôvery medzi zmluvnými stranami o vrátení pôžičky týkajúcu sa okrem iného aj použitia zabezpečovacích inštitútov vrátenia pôžičky, ako poskytnutie pôžičky bezhotovostným prevodom na účet, či úradné osvedčenie podpisov na zmluve o pôžičke. Ani jeden z účastníkov zmluvy nemá právnické vzdelanie, pričom tieto osoby si vzájomne dôverovali a zmluva o pôžičke bola spísaná viac menej pre pamäť, aby obaja signatári mali zadokumentovanú výšku pôžičky a taktiež aj termín splatnosti. Zo zmluvy o pôžičke, ale aj z predloženého čestného prehlásenia zo dňa 21.01.2016 je nepochybné, že vôľa zmluvných strán smerovala k uzavretiu zmluvy o pôžičke v celkovej výške 50.000,- EUR, pričom táto suma bola zo strany žalobkyne úpadcovi aj skutočne odovzdaná, teda došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke za dojednaných podmienok.
28. Z uvedeného dôvodu je oprávnená aj pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- EUR podľa článku II bod 3 zmluvy o pôžičke zo dňa 07.04.2014.
29. V súvislosti s výškou uplatňovaných úrokov z omeškania žalobkyňa opravila svoj návrh, nakoľko v čase omeškania úpadcu A. U. mala nárok na výšku úroku z omeškania platnú pre občianskoprávne vzťahy, t. j. päť percentuálnych bodov vyššiu ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. 5,05 % ročne za obdobie od 01.01.2015 do 02.10.2015 (deň vyhlásenia konkurzu), čo činí 1.895,48 EUR.
30. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že tvrdenia a argumenty žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade neboli spôsobilé spochybniť nárok žalobkyne, práve naopak, predloženým čestným vyhlásením boli potvrdené tvrdenia žalobkyne, že dlžníkovi Františkovi U. bola poskytnutá pôžička v celkovej výške 50.000,- EUR, ktorú do dnešného dňa nesplatil.
31. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom, Zmluvou o pôžičke z 07.04.2014, Oznámením o popretí pohľadávky správcom v konaní sp. zn. 4K/37/2015, čestným prehlásením z 21.01.2016, doplnením žaloby zo dňa 10.11.2016, vyjadrením žalovaného 2. z 17.02.2016, písomným podaním žalovaného 1., vyjadrením žalovaného v 1. rade doručeného súdu dňa 29.06.2018, vyjadrením žalovaného 2. k žalobnému návrhu zo dňa 09.07.2018, vyjadrením žalobkyne z 09.10.2019 ako aj celým obsahom
súdneho spisu. Súd na pojednávaní dňa 04.11.2019 vyslúchol žalobkyňu, oboznámil sa s prednesmi právnej zástupkyne žalobkyne ako aj žalovaných.
32. Súd posudzoval vec podľa ustanovení zákona:
33. Podľa § 39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
34. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
35. Podľa § 182 CSP, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
36. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
37. Podľa § 192 CSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
38. Podľa § 212 odsek 1 CSP rozsudkom súd rozhoduje vo veci samej.
39. Podľa § 212 odsek 2 CSP rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.
40. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
41. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
42. Podľa § 23 ods. 1 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
43. Podľa § 199 ods. 9 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
44. Podľa § 28 ods. 1, 2 ZKR v znení účinnom do 31.10.2013 pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd.
45. Podľa § 29 ods. 1 ZKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis.
46. Podľa § 29 ods. 4, 6 ZKR celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti.
47. Podľa § 31 ods. 1 ZKR prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok.
48. Podľa § 32 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
49. Podľa § 32 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
50. Podľa § 32 ods. 3 ZKR Pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
51. Podľa § 32 ods. 5, 6 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
52. Podľa § 32 ods. 9 ZKR Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
53. Na pojednávaní dňa 04.11.2019 právna zástupkyňa žalobkyne navrhla opraviť označenie žalovaného II., ktorý je nesprávne označený ako Okresný úrad Bratislava a to tak, že správne označenie je: Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Bratislava so sídlom Tomášikova 46, Bratislava.
54. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní túto zmenu nepripustil s poukazom na uznesenie 8Cbi/7/2016 zo dňa 30.09.2016, ktorým žalobkyňu vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie zo dňa 16.03.2016 doručené súdu dňa 21.03.2016 opravila a doplnila.
55. Súd dáva do pozornosti, že ešte vo vyjadrení zo dňa 09.10.2016 žalobkyňa nesúhlasí so vznesenou námietkou žalovanej II. ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
56. V predmetnom konaní bolo povinnosťou súdu prejudiciálne vyriešiť otázku reálneho požičania finančných prostriedkov žalobkyňou bratovi.
57. Súd konštatuje, že uznesením Okresného súdu Bratislava I z 25.09.2015, zverejnenom v Obchodnom vestníku 189/15 dňa 02.10.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Hodálova 12, 841 04 Bratislava (konkurz vedený pod sp. zn. 4K 37/2015). Predmetný konkurz bol vyhlásený na základe uloženého trestu prepadnutia majetku na majetok vyššie uvedeného subjektu, čím sa tento stal úpadcom. Predmetným uznesením bol tiež do funkcie správcu úpadcu ustanovený JUDr. Marek Glemba, Odborárske námestie 3, vchod Májkova 3, 811 07 Bratislava.
58. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobkyňa si pohľadávku, určenia pravosti ktorej sa žalobou domáha, prihlásila do konkurzného konania vedeného voči úpadcovi riadne a včas, t,
j. v súlade s citovanými ustanoveniami zákona. Súd mal rovnako za preukázané, že predmetná žaloba bola zo strany žalobkyne podaná v zákonom ustanovenej lehote v zmysle citovaného ustanovenia § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
59. Z uvedeného dôvodu súd pristúpil ku skúmaniu pravosti pohľadávky, ktorá bola zo strany správcu úpadcu popretá čo do právneho dôvodu, výšky a poradia.
60. Správca úpadcu žalobkyňou uplatnenú pohľadávku poprel z dôvodu, že „v prílohách prihlášky pohľadávky - t. j. v zmluve o pôžičke a v čestnom vyhlásení úpadcu o tom, že bola pôžička poskytnutá pôžička sú závažné rozpory v tvrdení o tom, kedy, ako a v akej výške bola pôžička poskytnutá, pričom tieto zakladajú dôvodnú pochybnosť správcu či vôbec bola takáto pôžička úpadcovi poskytnutá.“
61. Správca poprel na základe priloženej zmluvy o pôžičke prihlásenú sumu pohľadávky čo do výšky prihlásených úrokov z omeškania v sume 3.021,51 EUR z dôvodu, že v priloženej zmluve o pôžičke nie je voľba Obchodného zákonníka, jedná sa o zmluvu medzi dvomi fyzickými osobami nepodnikateľmi, teda úrok za relevantné obdobie je v zmysle občianskoprávnych predpisov 5,05% p. a. čo činí sumu 1.895,48 EUR
62. Súd uvádza, že jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky.
63. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016).
64. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo úlohou súdu preskúmať, či reálne došlo medzi žalobkyňou a úpadcom k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, či došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov a či úpadca aj reálne disponoval veriteľkou poskytnutou finančnou sumou, v prípade ak áno či následne v zmysle článku 2 odsek 2 zmluvy o pôžičke vzniklo žalobkyni právo na zmluvnú pokutu vo výške 5.000 EUR titulom zmluvnej pokuty zo zmluvy o pôžičke.
65. Žalovaný II. namietal v konaní pasívnu vecnú legitimáciu, bolo povinnosťou súdu sa s touto námietkou vysporiadať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009) Pod pojmom vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi, resp. žalovanému - ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
66. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý je v danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného.
67. Žalobkyňa v žalobnom návrhu označila ako žalovaného v II. rade Okresný úrad Bratislava.
68. Súd uvádza, že v zmysle § 2 odsek 1 zákona č. 278/1993 Zb. na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, vrátane finančných prostriedkov ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky.
69. Podľa § 2 odsek 2 zákona č. 278/1993 Zb. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 odsek 1 písmena a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa majetku štátu týkajú.
70. Žalovaný v II. rade je preddavkovou organizáciou bez právnej subjektivity a jeho právomoci a kompetencie sú presne vymedzené v Smernici ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
71. Žalobkyňa v žalobe ako žalovaného označila len orgán oprávnený konať v mene štátu - Okresný úrad Bratislava, bolo preto povinnosťou konajúceho súdu ako súdu všeobecného žalobkyňu vyzvať na odstránenie vád žalobného návrhu, spočívajúceho v jeho nezrozumiteľnosti z dôvodu neurčitosti.
72. Na tomto mieste konajúci súd pripomína, že aj najvyšší súd vo svojej judikatúre viac ráz dospel k záveru, že riadne označenie štátu ako účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu bez ktorého nemožno v konaní pokračovať. Štát je ako účastník konania označený riadne ak je súčasne s ním označený príslušný orgán, ktorý má v mene štátu konať s uvedením jeho názvu a sídla. Pokiaľ nie je žalovaný takto riadne označený, súd ho poučí a vyzve na opravu žaloby (uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 64/2011 z 28.10.2011, uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 193/2009 z 29.09.2009).
73. V konaní bola žalobkyňa zastúpená kvalifikovaným advokátom a bolo vecou (povinnosťou) advokáta postarať sa o to, aby na súd podal kvalifikované podanie.
74. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na § 2 zákona č. 278/1993 Zb. súd konanie voči žalovanému v II. rade zastavil.
75. Súd konštatuje, že žalobkyňa na preukázanie tvrdení založila do súdneho spisu Zmluvu o pôžičke uzatvorenú dňa 07.04.2014 medzi úpadcom ako dlžníkom a žalobkyňou ako veriteľkou.
76. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
77. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.
78. V čl. I bod 2 Zmluvy o pôžičke sa uvádza: „Finančné prostriedky poskytne veriteľ dlžníkovi v hotovosti dňa 07.04.2014. ...... Dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že finančnú pôžičku vo výške 50.000 EUR prevzal dňa 07.04.2014 od veriteľa riadne a včas.
79. Súd konštatuje, že v Čestnom prehlásení dlžníka zo dňa 21.01.2016 je uvedené: finančné prostriedky vo výške 50.000 EUR boli dlžníkovi poskytnuté pani Borbélyovou vo viacerých splátkach v rokoch 2012 až 2014, o čom bola dňa 07.04.2014 spísaná zmluva o pôžičke.
80. Žalobkyňa vo výpovedi pred súdom uviedla, že sumu 50.000 EUR požičala svojmu bratovi po častiach z dôvodu, že bol gemblér. Keďže ide o záležitosti rodinného charakteru, ťažko sa jej o nich hovorí. Spomína si, že prvú čiastku pôžičky poskytla bratovi niekedy v roku 2012. Splatnosť pôžičky nebola stanovená, nespomína si na to. Pokiaľ šlo o požičané peniaze, boli to peniaze rodinné, ktoré ušetrila matka žalobkyne a úpadcu. Zmluvu o pôžičke s bratom uzatvorila až v roku 2014, keď už požičaná suma bola vysoká (50.000 EUR). Zdôraznila, že šlo o peniaze, ktoré našetrila matka a otec,
peniaze boli bratovi poskytnuté väčšinou v rodičovskom byte. Žalobkyňa uviedla, že nemala a nemá vedomosť o tom, že jej brat mal obrovský majetok. Podpis na zmluve o pôžičke je jej, nepamätá si kto túto zmluvu pripravoval.
81. Na základe listinných dôkazov a vykonaným dokazovaním má súd za to, že vzhľadom na vyššie uvedené rozpory je namieste otázka, kedy reálne došlo k poskytnutiu pôžičky a či vôbec pôžička poskytnutá bola.
82. Zmluva o pôžičke je v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2010 sp. zn. 3 Cdo 325/2009), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutiu
- odovzdaniu peňazí.
83. Bolo na žalobkyni ako veriteľke, aby preukázala reálne odovzdanie peňazí bratovi. Výsluch žalobkyne túto skutočnosť žiadnym spôsobom v neozrejmil.
84. Žalobkyňa v konaní nepreukázala reálne odovzdanie peňazí a následne neozrejmila súdu ani skutočnosť, že tak vysokou sumou v roku 2014 disponovala. Žalobkyňa súdu nepreukázala ani reálny čas prevodu finančných prostriedkov, nevedela súdu opísať situáciu (situácie), za ktorých k reálnemu odovzdaniu peňazí došlo (pri tak vysokej sume je viac ako pravdepodobné, že by si ich mala pamätať). Tvrdeniam žalobkyne ohľadom poskytnutia pôžičky súd nemohol uveriť, keďže žalobkyňa si nevedela spomenúť na okolnosti, za ktorých peniaze bratovi požičala.
85. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí...." (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010.
86. Súd dáva do pozornosti, že v článku I bod 2 zmluvy o pôžičke z 07.04.2014 sa uvádza, že žalobkyňa poskytne dlžníkovi pôžičku v hotovosti čo je následne negované vo vete ďalšej a uvádza sa, že právo voľby spôsobu plnenia patrí žalovanému.
87. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že pôžičku reálne úpadcovi poskytla, správca úpadcu v zmysle § 32 ZKR správne prihlásenú pohľadávku poprel aj v časti prihlásených úrokov z omeškania.
88. Súd vec prejednal v rozsahu tvrdení a listinných dôkazov uvádzanými žalobkyňou a žalovanými 1. a 2., a právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju zamietol.
89. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a listinné dôkazy rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
90. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný v 1. tade bol v spore úspešný v plnom rozsahu, preto mu prináležia trovy konania. Žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade si trovy konania neuplatnili, preto ich súd nepriznal. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).