Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/94/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, s.r.o., IČO: 36234176, Teplická 7434/147, Piešťany, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Trenčín, proti žalovanému: T. G., nar. XX.XX.XXXX, N. O. XX/XX, Š., zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát v Žiline, o 3.844,12 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 2.232,81 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania:

- zo sumy 45,14 € od 16.01.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.02.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.03.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.04.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.05.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.06.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.07.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.08.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.09.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.10.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.11.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.12.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.01.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.02.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.03.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.04.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.05.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.06.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.07.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.08.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.09.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 90,88 € od 16.10.2019 do zaplatenia a

- zo sumy 90,88 € od 16.11.2019 do zaplatenia.

II. Žaloba sa zamieta v časti o 1.611,31 € s prevyšujúcim úrokom z omeškania.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 16,16 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní pre Okresným súdom Banská Bystrica) z 01.04.2019, postúpenou na návrh žalobcu tun. súdu 18.07.2019, domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výrokoch I a II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol spotrebiteľský úver v sume 4.548,55 €, ktorý mal žalovaný splatiť s úrokom 84 mesačnými splátkami po 90,88 €.

2. V odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 28.05.2019, sp. zn. , žalovaný žiadal platobný rozkaz zrušiť, pretože zmluva neobsahuje konkrétny termín konečnej splatnosti a správnu RPMN, teda nevyhovuje požiadavkám o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy, v dôsledku čoho je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho namietol, že žalobca nepostupoval podľa (ďalej len „“), pretože žalovaného neupozornil na možnosť dlh „zosplatniť“, a zároveň vzniesol námietku premlčania neuhradených splátok.

3. Súd na prejednanie veci podľa (ďalej len „“) nariadil pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti riadne a včas predvolaných právnych zástupcov strán vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: podací hárok (č. l. 13 a14), zmluva (č. l. 15 až 17), úverové zmluvné podmienky (č. l. 19 až 36), výzva (č. l. 38), podací hárok (č. l. 39 a 40), výpis (č. l. 41 a 42) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné ( ), ustálil tento skutkový stav.

5. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. l. 15 až 17).

6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere XXXXXXXXXX (č. l. 15 až 17; ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), v ktorej sa dohodli o. i. na nasledujúcich podmienkach:

„Úver

28. Druh úveru … Bezúčelový úver… 30. Celková výška úveru … 4 548,55 EUR 31. Celková výška mesačnej splátky … 90,88 EUR 32. Počet splátok … 84 33. Ročná úroková sadzba … 16,31 % 34. RPMN … 17,7 % 35. Odplata … 16,31 % 36. Priemerná hodnota RPMN … 15,44 %… 38. Celková čiastka splatná spotrebiteľom … 7 633,92 EUR … 41. Termín konečnej splatnosti … 84 mesiacov po poskytnutí úveru… Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci… 48. Spôsob výplaty klientovi … na bežný účet…“

7. V záverečnej časti zmluvy sa nachádzal text:

„Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy… sú úverové podmienky žalobcu… Vy… podpisom potvrdzujete, že ste úverové podmienky prevzali, ste s nimi oboznámený(á)… a prejavujete súhlas byť nimi viazaný(á). … Za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia Vašich zmluvných povinností) nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. „zosplatnenie“ úveru). …“

8. Úverové zmluvné podmienky žalobcu, platné od 01.10.2015 (č. l. 18), obsahovali o. i. tieto ustanovenia:

„Hlava 4. Plnenie zo zmluvy § 1 Úver Vám poskytujeme v okamihu, kedy prijmete finančnú čiastku v hotovosti, alebo tretím dňom po dni, kedy odošleme finančnú čiastku na účet, ktorý ste za týmto účelom určili v zmluve. …

§ 3 Úver Vám poskytneme až po dodaní originálov riadne vyplnenej zmluvy, prípadne ďalších dokumentov dohodnutých s Vami alebo s predajcom.“

9. Žalovaný splátky platil, až kým sa nedostal do omeškania s platením v poradí 26. splátky splatnej 15.01.2018, ktorú uhradil len čiastočne v rozsahu 43,74 €, a celkovo žalobcovi do podania žaloby zaplatil 2.315,74 € (výpis čerpania, splátok a úhrad, č. l. 41; nesporná skutočnosť). Na tomto mieste sa žiada uviesť, že súd nemohol zohľadniť žalovaného tvrdenie o vykonaní ďalších platieb po podaní žaloby, pretože právny zástupca žalovaného odoslal podanie obsahujúce toto tvrdenie elektronicky len jeden deň pred pojednávaním, v dôsledku čoho bolo sudcovi predložené až po vyhlásení rozsudku.

10. Dňa 19.04.2018 vyhotovil žalobca list, ktorým vyzval žalovaného na splatenie celého úveru (výzva k splateniu celého úveru, č. l. 38). Nebolo preukázané, že by tomuto listu predchádzala iná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej by žalobca upozornil žalovaného na upozornenie na jeho omeškanie a s tým súvisiacu hrozbu „zosplatnenia“ dlhu. Žalobca síce tvrdil, že žalovaného upozornil, no žalovaný toto tvrdenie spochybňoval. Bolo preto na žalobcovi, aby svoje tvrdenie preukázal, napríklad predložením listiny obsahujúcej upozornenie, prípadne iným dôkazom, čo však neurobil. Keďže svoje dôkazné bremeno neuniesol, súd vychádzal z toho, že žalobca žalovaného neupozornil na možnosť „zosplatnenia“ dlhu podľa .

B. Právne posúdenie

11. Preskúmavanou zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal úver vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa (ďalej len „“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral žalobca zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle . Z terminológie zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa ( ). Keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy ( ). Zároveň sa tým pôvodný žalobca považuje aj za veriteľa podľa o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.

12. Súd najprv posudzoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere z hľadiska kritérií stanovených . Tento zákon v v znení účinnom v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd však zistil, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere nevyhovuje týmto požiadavkám zákona.

13. Zmluva o spotrebiteľskom úvere síce deklaruje, že „termín konečnej splatnosti“ je „84 mesiacov po poskytnutí úveru“, avšak toto ustanovenie nemožno považovať za výslovné určenie časového okamihu (termínu) konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ale len za spôsob výpočtu tohto okamihu. Ustanovenie treba vykladať z pohľadu jeho účelu, ktorým je informovať spotrebiteľa ako slabšiu stranu, ktorá v porovnaní s dodávateľom nemá rovnaké vedomosti a skúsenosti s dojednávaním spotrebiteľských úverov a ich fungovaním, o tom, dokedy presne je zmluvou o spotrebiteľskom úvere viazaný, aby tak mohol mať jasný prehľad o svojich záväzkoch a mohol posúdiť svoju schopnosť splatiť úver v dohodnutom termíne. Uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru len formou návodu v podobe matematického vzorca nemožno považovať za „termín konečnej splatnosti“. Aj z jazykového vyjadrenia tejto zákonnej náležitosti je zrejmé, že zmluva má obsahovať „termín“, a nie „spôsob výpočtu termínu“, či „vzorec na výpočet termínu“. Slovom „termín“ sa pritom rozumie „vymedzenie času, v ktorom treba splniť niečo“ (pozri Krátky slovník slovenského jazyka 4, 2003; dostupný na http://slovniky.juls.savba.sk). Na podporu tohto záveru možno uviesť, že aj v prípade iných typov zmluvných dojednaní rozlišujú právne predpisy určenie konkrétneho údaja a spôsobu jeho výpočtu. Ako príklad možno poukázať na týkajúci sa zmluvnej pokuty, ktorá je podobne formalizovaným inštitútom ako kategória zmlúv o spotrebiteľskom úvere („…v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia“), či týkajúci sa

dojednania kúpnej ceny („V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia.“). Ustanovenie bodu 41 zmluvy nielenže prenáša na spotrebiteľa bremeno matematického výpočtu konkrétneho termínu, ale v spojení bodom 48. zmluvy a Hlavou 4 § 1 úverových zmluvných podmienok robí okamih poskytnutia úveru závislým od úkonu žalobcu. Úver sa totiž považuje za poskytnutý tretím dňom po dni, keď žalobca odošle „finančnú čiastku“ na účet žalovaného. Nie je však vôbec isté, či a kedy žalobca tento úkon vykoná (či a kedy peniaze odošle), pretože Hlava 4. § 3 úverových zmluvných podmienok ho nezaväzuje učiniť tak v určitej konkrétnej lehote. Posledné citované ustanovenie umožňuje veriteľovi otáľať s odoslaním peňazí (poskytnutím úveru) bez časového obmedzenia. Spotrebiteľ však zostáva naďalej zmluvou viazaný, pretože keď veriteľ peniaze odošle, vznikne mu povinnosť ich vrátiť. Celkovo tak spotrebiteľ nie je schopný pri uzatvorení zmluvy posúdiť, ako dlho bude zmluvou viazaný, čomu má inak napomáhať práve zákonom požadovaná obsahová náležitosť zmluvy v podobe jasného vymedzenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

14. Žalobcov odkaz na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, je v tejto veci nepríhodný. Súdny dvor EÚ v citovanom rozsudku neposkytoval výklad smernice z pohľadu termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, takže jeho závery nemožno na prejednávanú veci uplatniť. Ani výklad predostretý Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. , ktorým reagoval na spomenutý rozsudok Súdneho dvora EÚ, neobsahuje usmernenie použiteľné pri výklade

15. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti ako jednu z povinných náležitostí stanovených (pozri v tomto zmysle tiež rozsudky Krajského súdu v Trnave z 24.01.2018, sp. zn. a z 22.05.2013, sp. zn. ). Dôsledky v takomto prípade upravuje cit. zákona, podľa ktorého má absencia náležitosti stanovenej v za následok uplatnenie fikcie, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tak je to aj v tejto veci.

16. Žalovaný tak bol povinný vrátiť žalobcovi len sumu istiny úveru, teda 4.548,55 €, z ktorej ale medzičasom zaplatil 2.315,74 €, takže mu zostáva uhradiť 2.232,81 €. Túto sumu bol povinný vrátiť v dohodnutých splátkach. Svoju povinnosť však porušil, pretože od 26. splátky, ktorú splatil tiež len čiastočne, už žiadne ďalšie splátky nezaplatil.

17. Žalobca tvrdil, že právo žalovaného splácať úver v splátkach zaniklo v dôsledku „zosplatnenia“ úveru. Na to, aby bolo možné považovať list žalobcu z 19.04.2018 za s takýmito účinkami ( v spojení so záverečnými časťami zmluvy a úverovými zmluvnými podmienkami), však musí vyhovovať požiadavkám, ktoré na takýto právny úkon kladie zákon. Ustanovenie v spojení s umožňujú veriteľovi sankcionovať dlžníka, ktorý sa dostal do kvalifikovaného omeškania, tak, že mu priznávajú právo dlh za určitých okolností „zosplatniť“. Aby tak mohol veriteľ urobiť, musí ísť o dlhšie trvajúce omeškanie (aspoň s troma splátkami) a o práve dlh „zosplatniť“ musí byť dlžník upovedomený aspoň 15 dní vopred. Tieto ustanovenia poskytujú dlžníkovi dlhší čas na nápravu omeškania a možnosť reagovať pred tým, než dôjde k strate výhody splátok, sú preto nepochybne ochranného charakteru a ich účelom je predísť tomu, aby mohol veriteľ v spotrebiteľskom vzťahu požadovať od dlžníka zaplatenie celého dlhu mimo režimu dohodnutého splátkového kalendára za takých istých podmienok, aké by platili vo vzťahu s rovnovážnym postavením zmluvných strán. Z týchto ustanovení je tiež zrejmé, že predpokladom uplatnenia práva veriteľa dlh „zosplatniť“ (dohodnutého v zmluve na základe ) je splnenie upozorňovacej povinnosti vyplývajúcej z . Pokiaľ si veriteľ túto povinnosť nesplní, jeho „zosplatňujúci“ úkon nemôže vyvolať ním želaný následok v podobe zániku práva spotrebiteľa plniť dlh v splátkach. Pokiaľ veriteľ takýto úkon učiní bez upozornenia podľa , je jeho právny úkon v rozpore so zákonom, a teda v zmysle je neplatný. Keďže žalobca v prejednávanej veci nepreukázal, že by podmienky stanovené v splnil, nemožno právnemu úkonu zachytenému v liste žalobcu z 19.04.2018 priznať účinky, ktoré si z neho tento vyvodzoval. To potom ale znamená, že súd musí vychádzať z toho, že k „zosplatneniu“ dlhu ani inej zmene splatnosti jednotlivých splátok nedošlo a žalovaný je povinný spornú pohľadávku splatiť v splátkach po 90,88 € s pôvodne dohodnutou splatnosťou vždy k 15. dňu mesiaca.

18. Na druhej strane ani žalovaného námietka premlčania neuhradených splátok nemôže obstáť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že najstaršou nesplnenou splátkou je 26. splátka, ktorej splatnosť nastala 15.01.2018. Keďže žaloba bola podaná 01.04.2019, táto a novšie splátky nie sú premlčané. Ďalej sa žiada dodať, že keďže súd vyhodnotil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bezpoplatkový pre absenciu náležitosti podľa , už nie je rozhodujúca žalovaného námietka, že RPMN bola vypočítaná nesprávne. Tu len súd poznamenáva, že žalovaným vypočítaná RPMN je nižšia, než tá, ktorú žalobca uviedol v zmluve, v dôsledku čoho nemožno považovať RPMN za uvedenú nesprávne v neprospech spotrebiteľa tak, ako to má na mysli cit. zákona.

19. Keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ), žalobcovi nemožno priznať celú sumu nesplatenej istiny, pretože tá v danom čase ešte nebola splatná. Doposiaľ sa totiž stali splatnými len splátky splatné od 15.01.2018 do 15.11.2019 (vrátane). Spolu so splátkou splatnou 15.01.2018, z ktorej zostáva žalovanému uhradiť 45,14 €, tak žalovaného splatný dlh predstavuje sumu [45,14 € + (22 x 90,88 €)] = 2.232,81 €.

20. Pokiaľ však ide o úrok z omeškania, tento si ale žalobca vzhľadom na jeho mylnú predstavu o splatnosti dlhu neuplatnil správne. Žalovaný má totiž povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania podľa v spojení s nariadenia č. podľa splatnosti jednotlivých splátok (vždy do 15. dňa mesiaca) a aktuálne platnej úrokovej sadzby ECB.

21. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy považoval súd žalobcom uplatňovaný nárok za dôvodný v časti istiny 2.232,81 € spolu s úrokom z omeškania podľa splatnosti jednotlivých splátok, a preto žalobe v tejto časti vyhovel (výrok I) a v zostávajúcej časti tvorenej sumou 1.611,31 € ju zamietol (výrok II).

22. O trovách súd rozhodol na základe tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému podľa vzhľadom na pomer úspechu strán (2.232,81 € : 1.611,31 €, teda 58,08 % : 41,92 %) nárok na náhradu 16,16 % trov konania (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.