Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: V. T., nar. XX.X.XXXX, adresa X., W.. H. XXX/X, o zaplatenie 902,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/114/2014-34 zo dňa 26.9.2016 - v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti ako i v časti o náhrade trov konania žalovaného p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 265,04 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 2.9.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, druhou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol a následne tretou výrokovou časťou vyslovil, že žalovanému sa oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania 70,64 % z celku.

2. Vec súd právne posúdil aplikáciou § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 39, § 40 ods. 1, 3, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka a § 255 Civilného sporového poriadku. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 29.7.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100031411, na základe ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1.320,- Eur s tým, že celková výška úveru predstavovala sumu 1.957,32 Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť uvedený úver s príslušenstvom v 18 mesačných splátkach vo výške 108,74 Eur splatných vždy k 24. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 61,77 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver predstavovala 51,49 % a úrok bol dohodnutý vo výške 70,01 % ročne. Zo zmluvy ďalej vyplýva i poskytnutie revolvingového úveru v sume 730,73 Eur, s dohodnutým počtom splátok 18, splatnosť splátok v 24. deň v mesiaci, výšky splátky 108,74 Eur mesačne, celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 1.304,88 Eur, predpokladaná Ročná percentuálna miera nákladov úveru po poskytnutí revolvingu 45,77 %, ročná úroková sadzba revolvingu 65,43%.

3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v konaní o žalobe a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že vzťah medzi žalovaným a žalobcom je spotrebiteľský a predmetná zmluva je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie žalovaného v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že veriteľ je dodávateľom služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaný požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah účastníkov nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2010, zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Strany v konaní nerozporovali skutočnosť, že žalovaný má v ich zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a uvedené nebolo v konaní sporným.

4. Pri týchto záveroch sa súd prvej inštancie ďalej zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu o úvere, uzavretú medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.7.2010, ako platnú, uzavretú v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa obsahu zmluvy ako aj z okolností, za akých bol žalovanému, s poukazom na kartu klienta, žalovanému bol poskytnutý klasický úver (teda nie revolvingový úver ako je úver označený v zmluve a v žalobe). K uvedenému súd dospel na základe skutočnosti, že úver bol žalovanému poskytnutý jednorazovo dňa 2.8.2010 v sume 1.320,- Eur. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky (ale aj nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom najčastejším spôsobom poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. Pri revolvingovom úvere nie je dobre možné počas čerpania určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet Ročná percentuálna miera nákladov. V danom prípade bol však žalovanému poskytnutý úver v konkrétnej výške 1.320,- Eur dňa 2.8.2010 na jeho účet, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v určených pravidelných splátkach, čo je zrejmé aj z karty klienta a z oznámenia veriteľa.

5. Súd prvej inštancie zo zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne, a to v časti priznanej vo výroku rozhodnutia. Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré by mala mať a to konkrétne sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež konečnú splatnosť úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. To, že zmluva obsahuje údaj o počte, termíne a výške splátok, bez uvedenia rozčlenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky súd nepovažuje za splnenie si povinnosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako ani uvedenie termínu splatnosti poslednej splátky úveru v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 29.7.2010 súd nepovažuje za údaj o konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia rozčlenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky a údaju o konečnej splatnosti úveru v zmluve o úvere spôsobuje, že žalobcovi zákon upiera právo od dlžníka (žalovaného) na zaplatenie úrokov z úveru a poplatky, preto súd nárok žalobcu na úroky a poplatky zamietol.

6. Súdu prvej inštancie mal v predmetnej veci preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej výške 1.320,- Eur, ktorý súd vyhodnotil ako úver bezúročný a bez poplatkov. Z karty klienta mal súd preukázané, že žalovaný do dňa podania žaloby na súd uhradil žalobcovi celkom sumu 1054,96 Eur. Súd považuje zmluvu o úvere za platnú a úver za bezúročný a bezpoplatkový. Nakoľko žalovaný svoj záväzok nesplácal riadne a včas, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 265,04 Eur, ktorá predstavuje poskytnutý úver - istinu 1320,- Eur bez úrokov a bez poplatkov po odpočítaní zaplatených splátok žalovaným v sume 1.054,96 Eur a vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Súd tiež uzavrel, že dojednanie strán o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. 14 bode 14.1.1. zmluvných dojednaní, ktoré žalobca pripojil k žalobe je neplatné. Zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút k hlavnému záväzku, k úveru je upravená v § 544 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zmluvnej pokute je dvojstranným právnym úkonom, prejavom vôle jej účastníkov a záväzku zaplatiť určenú peňažnú sumu buď dlžník veriteľovi alebo opačne pre prípad, že nastane porušenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. V dohode musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa uvedeného ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákon pre platnosť dohody medzi inými náležitosťami vyžaduje, aby dohoda mala písomnú formu. Dohoda o zmluvnej pokute nie je súčasťou zmluvy o úvere, podpísanej žalobcom aj žalovaným, ale je súčasťou zmluvných dojednaní, t.j. určitých všeobecných podmienok, ktoré majú slúžiť k tomu, aby sa do každej zmluvy o úvere, ktorú uzatvára žalobca s rôznymi dlžníkmi nemuseli prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, pričom tieto zmluvné dojednania nie sú ani jednou stranou dohody o zmluvnej pokute, žalobcom ani žalovaným podpísané. Nakoľko žalobcom predložené zmluvné dojednania nie sú podpísané ani jednou stranou, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu písomnej dohody o zmluvnej pokute, nie je splnená podmienka dodržania písomnej formy dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je dohoda o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, odporujúcim pre nedostatok písomnej formy, vyžadovanej v § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v ustanovení § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka zákonu. Peňažné plnenie zo zmluvnej pokuty možno priznať iba z platnej dohody a vzhľadom na uvedené súd žalobcovi z absolútne neplatného právneho úkonu zmluvnú pokutu nepriznal.

8. Súd prvej inštancie napokon priznal žalobcovi i zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zo súdom priznanej istiny úveru, t.j. zo sumy 265,04 Eur, s ktorou sumou sa žalovaný dostal do omeškania od 2.9.2016 do zaplatenia, t.j. odo dňa, keď žalovaný prevzal žalobu s prílohami z dôvodu, že v zmluve o úvere nebolo dohodnuté predčasné vyhlásenie splatnosti, od ktorého žalobca odvodzuje omeškanie žalovaného.

9. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku, pričom žalovanému, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70,64 % (úspech v zamietnutej časti žaloby v sume 637,32 Eur). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti tomuto rozsudku, výlučne v jeho zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie pred súdom prvej inštancie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 60,10 Eur. Argumentoval tým, že pokiaľ ide o zamietajúci výrok napadnutého rozsudku odôvodnený tým, že zmluva nemá obsahovať predpísané náležitosti - a to dobu jej trvania a rozpis splátky zdôrazňuje, že údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva z čl. 4, ods. 4.5 ako aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014 <.166, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Termín konečnej splatnosti je dátum zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky, t.j. 14.10.2014. Zmluva obsahuje údaj o počte, výške a termínoch splatnosti splátok tak, že stanovuje aká je výška splátky, aký je počet splátok a termíny splatnosti splátky. Termín splatnosti splátky v príslušnom mesiaci, dátum splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky je v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 výslovne rozhodol o tom, že nie je nutné v kontexte výkladu čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 vyžadovať, aby zmluva obsahovala rozpis splátok. Ten má svoj predmet činnosti vykonávať sám. Odvolateľ tiež tvrdí, že súd dospel k nesprávnemu záveru aj ohľadne zmluvnej pokuty, nároku na ňu a platnosti dojednania o nej. Vzhľadom na uvádzané je potom možné odvolacie dôvody podriadiť pod § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku.

11. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril v tom smere, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne a právne správne.

12. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).

Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vo výroku vecne správny.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou žalobcu bolo posúdiť správnosť záveru súdu prvej inštancie, že predmetný úver je potrebný pre absentujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročný a bez poplatkov a tiež záveru o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty a tým jej nenárokovateľnosti.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v potrebnom a dostupnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd zdieľa i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutých častiach vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd už iba odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou strán predostretou v spore, včítane argumentácie odvolateľa, ktorého odvolacie námietky v podstatnej časti nereflektujú argumentáciu odôvodňujúcu napadnutú časť rozhodnutia o žalobe použitú prvoinštančným súdom, odvolací súd už ani nemá čo podstatné k odôvodneniu prvoinštančného rozsudku uviesť.

16. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých častiach preto stručne dodáva už iba nasledovné:

17. Z odvolacej argumentácie žalobcu, ktorou sa odvolací súd bude ďalej zaoberať vyplýva, že „súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil pre prijatie záveru o údajnej absencii podstatnej náležitostí zmluvy - a to dobu jej trvania. Obsah zmluvy o revolvingovom úvere tvoria aj prílohy, ktoré sú v zmysle článku 7., ods. 7.1. zmluvných dojednaní neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

18. Tu je v prvom rade potrebné vychádzať z toho, že písomná zmluva sporových strán označená ako Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100031411zo dňa 29.7.2010 obsahuje dve spotrebiteľské zmluvy zahrnuté do jeden listiny, konkrétne zmluvu o úvere ako i zmluvu o revolvingovom úvere, ktoré sa posudzujú osobitne (§ 52a Občianskeho zákonníka). V čase uzavretia predmetnej zmluvy, ako i v čase jej ukončenia zo strany žalobcu (uplatnenie práva na okamžitú splatnosť úveru pre omeškanie s jeho splácaním) bolo žalovanému poskytnuté plnenie len z úverovej zmluvy (teda nie zo zmluvy o revolvingovom úvere), z ktorej zmluvy odvíja žalobca uplatnený nárok v predmetnom spore. Preto odvolací súd posudzoval predmetnú zmluvu v kontexte s napadnutým rozsudkom a odvolaním žalobcu.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

21. Z predmetnej zmluvy strán vyplýva výška úveru 1.320,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok/ splatnosť - deň v mesiaci): 18/24, mesačná splátka (vrátane úrokov) 108,74 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.957,32 Eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01, ročná úroková sadzba úveru 70,01 priemerná RPMN za úver 51,49, keď ostatné údaje obdobného charakteru (ďalej už necitované odvolacím súdom) sa už vzťahujú na ďalšiu zmluvu o revolvingovom úvere.

22. Posudzujúc práve citované ustanovenie zmluvy za použitia výkladu v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a to že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (ktorá tým z hľadiska podstatných náležitostí úverového vzťahu je rozhodujúcou), keď v uvedenom ustanovení sa nenachádza žiaden údaj, ktorý by sa dal považovať za označenie konečnej splatnosti úveru (je tu určený iba počet splátok a dátum ich mesačnej splatnosti). S poukazom na znenie príslušného zákonného ustanovenia nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca tu výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade splnené nebolo. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nutne uvedený iba konkrétny dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď konečná splatnosť môže byť v zmluve určená i iným spôsobom ako uvedením dátumu, avšak takým, ktorý je nesporne a jednoznačne určiteľný. V predmetnej zmluve ale údaj o konečnej splatnosti úveru nie je uvedený žiadnym spôsobom. Ak by súd prijal záver, že konečná splatnosť úveru sa dá vypočítať, tak potom údaj o konečnej splatnosti úveru by nemusel byť obsiahnutý v žiadnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, pretože ak sa v nej uvedú základné náležitosti iba podľa písm. k) zákona, dátum konečnej splatnosti úveru je vypočítateľný vždy.

23. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani odkaz na Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, z ktorého má uvedená náležitosť vyplývať, pretože predmetné Oznámenie bolo vyhotovené dňa 29.7.2010, t.j. v deň podpisu zmluvy žalobcom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podpísal zmluvu dňa 22.7.2010, t.j. skôr, odvolací súd konštatuje, že v čase kedy žalovaný zmluvu podpisoval nemal vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru. Údaj o termíne splatnosti prvej splátky, z ktorého by v spojení s údajom o tom, že úver má byť splatený v 18 mesačných splátkach bolo možné vyvodiť termín konečnej splatnosti úveru a konkrétne termíny následných splátok je uvedený len v predmetnom Oznámení, nijako nevyplýva zo samotnej zmluvy resp. Zmluvných dojednaní. Nie je pritom zrejmé, kedy sa Oznámenie o schválení revolvingového úveru reálne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, žalobca nepreukázal, že by žalovaný vyjadril s predmetným Oznámením súhlas a toto na znak súhlasu podpísal.

24. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, v konaní bolo preukázané (odvolateľom nesporované), že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.320,- Eur, tento dosiaľ uhradil sumu 1.054,94 Eur (karta klienta predložená žalobcom), bolo preto dôvodným žalobu v presahujúcej časti priznaného nároku (priznaná bola istina 265,04 Eur s príslušenstvom), zamietnuť (tu potom už potom z hľadiska hospodárnosti) bez potreby zaoberania sa i s absenciou ďalšej chýbajúcej náležitosti zmluvy - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia).

25. Odvolací súd sa ďalej zhodol i s ďalšími závermi súdu prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku, a to že dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v úverových zmluvných podmienkach, hoci boli v texte na lícnej strane zmluvy prehlásené za jej neoddeliteľnú súčasť, je absolútne neplatné.

26. Odvolací súd vychádzajúc z uvádzaného preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, spolu s výrokom o trovách konania osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého, čím sa potom ani nemohol stať predmetom prieskumu, s použitím § 387 ods. 1 potvrdil.

27. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 , o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .