Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-20-2018.pdf
PDF · 146.01 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou, v právnej veci žalobkyne: G. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, F., zastúpená: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka, Nitrianska 5, Piešťany proti žalovaným: 1. J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, M., 2. U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. W. XX, 3. J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, F., t.č. C. F. Q. R., zastúpený: advokátska kancelária In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1., 2. a 3. rade k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom F. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F., obec F., okres F., ako pozemky - parcely registra "." evidované na katastrálnej mape ako parc.č. XXXX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parc. č. XXXX a vyporiadava tak, že nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej v 1. rade sumu 16.000 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade sumu 16.000 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanému v 3. rade sumu 16.000 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.02.2018, doručenou súdu dňa 28.02.2018, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1., 2. a 3. rade k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom F. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F., obec F., okres F., ako pozemky - parcely registra "." evidované na katastrálnej mape ako parc.č. XXXX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parc. č. XXXX (ďalej len "nehnuteľnosti") a vyporiada tak, že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej zároveň uloží povinnosť zaplatiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade na vyrovnanie ich podielu každému sumu 2.600 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a
žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a to žalobkyňa v podiele X/X a žalovaní v 1. až 3. rade každý v podiele X/X. Nehnuteľnosti začal stavať ešte v roku 1957 nebohý manžel žalobkyne, po uzatvorení sobáša v roku 1960 žalobkyňa nehnuteľnosti dokončila spolu s manželom. Žalobkyňa nehnuteľnosti k dnešnému dňu aj užíva. Svoj podiel spolu so žalovanými v 1. až 3. rade, ktorí sú deťmi žalobkyne, nadobudla žalobkyňa titulom dedenia po nebohom manželovi. V predmetných nehnuteľnostiach spolu so žalobkyňou žil aj žalovaný v 3. rade a to až do doby, kým nebol väzobne stíhaný. Žalovaná v 1. a v 2. rade tieto nehnuteľnosti neužívajú takmer 30 rokov. Vzhľadom k tomu, že spolužitie v tejto nehnuteľnosti medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade bolo poznačené dlhodobými nezhodami, agresivitou a násilím zo strany žalovaného v 3. rade, ktorý je aj momentálne trestne stíhaný a toho času obmedzený na osobnej slobode z dôvodu, že podľa obžaloby od presne neustáleného obdobia, najmenej však od roku 2008 v dome, ktorý tvorí predmet podielového spoluvlastníctva týral jeho manželku, maloletého syna ako aj žalobkyňu - svoju matku, rozhodla sa žalobkyňa osloviť žalovaných v 1. až 3. rade s návrhom na zrušenie a vzájomné vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva a to spôsobom, kedy by sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom by bola vyplatená suma zodpovedajúca veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, t.j. každému suma 2.600 eur. Hodnota nehnuteľnosti bola v dedičskom konaní po nebohom P. X. stanovená vo výške 13.000 eur. Žalobkyňa k tomuto návrhu pristúpila aj z dôvodu, že žalovaný v 3. rade opakovane svojim ľahkovážnym spôsobom života čelil exekúciám a jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach bol zaťažený exekučným záložným právom, dlhy z exekúcie za neho žalobkyňa často z obavy, aby neprišla o strechu nad hlavou, uhrádzala zo svojich prostriedkov. Táto situácia je aj vzhľadom k vyššiemu veku žalobkyne XX rokov pre ňu už neúnosná a je preto potrebné túto situáciu vyriešiť tak, aby sa už do budúcna predchádzalo sporom. Výzva žalobkyne na mimosúdnu dohodu zostala bezvýsledná. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. zo dňa 26.02.2018, osvedčenie o dedičstve D 244/03, Dnot 42/03, obžalobu 2Pv 45/17/2207-52 zo dňa 11.12.2017, upovedomenie o podaní obžaloby zo dňa 11.12.2017, potvrdenie A., a.s. o vklade žalobkyne na účet H. X., výpis z LV č. XXXX zo dňa 04.08.2008 v časti ťarchy výmaz a zrušenie EX 1316/07, výzvy na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdnou dohodou s podacími lístkami.
2. Žalovaná v 1. rade k žalobe uviedla, že svoj spoluvlastnícky podiel na nadobudla titulom dedenia po svojom otcovi P. X.. Ako dôvod k vysporiadaniu žalobkyňa uvádza nezhody, exekúcie a trestné stíhanie brata J. X.. V ničom neuvádza a ani nie je na to dôvod, že by bol problém so žalovanou v 1. rade ako podielovou spoluvlastníčkou, že by nejako negatívne zasahovala do výkonu jej vlastníckeho a užívacieho práva. Žalovaná 1 považuje žalobu za účelovú, aby prišla o svoj podiel zdedený po otcovi a aby mohla mama so všetkými nehnuteľnosťami na LV č. XXXX nakladať samostatne. Žalovaná 1 nesúhlasí s tým, aby súd vydal rozhodnutie, že jej spoluvlastnícky podiel pripadne mame. V prípade, že súd z nejakých dôvodov rozhodne tak, že prikáže jej spoluvlastnícky podiel mame, tak žalovaná 1 nesúhlasí s navrhovanou sumou, ktorú jej má vyplatiť. Výplatok vo výške 2.600 eur je vypočítaný z hodnoty, na ktorej sa ako dedičia v rámci dedičskej dohody zhodli pre účely dedičského konania, a to v roku 2003. Za 13 rokov sa hodnota nehnuteľností značne zmenila, takže ak súd prikáže jej spoluvlastnícky podiel mame, tak nech to je za aktuálne platnú trhovú hodnotu nehnuteľností. Žalovaná 1 ako dôkazy navrhla vyžiadať z dôvodu hospodárnosti odborné vyjadrenie napr. z troch realitných kancelárií pôsobiacich v danom regióne, prípadne znalecké dokazovanie.
3. Žalovaná v 2. rade k žalobe uviedla, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, nestotožňuje sa však s ponúkanou sumou, ktorú jej chce žalobkyňa vyplatiť za jej spoluvlastnícky podiel v čiastke 2.600 eur. Táto ponúkaná suma nezodpovedá reálnej hodnote predmetných nehnuteľností. Suma, z ktorej žalobkyňa vypočítala náhradu za spoluvlastnícke podiely bola určená v roku 2003 v rámci dedičského konania po otcovi a táto suma v súčasnosti nie je aktuálna ako hodnota predmetných nehnuteľností. Cena obdobných nehnuteľností v F. sa v súčasnosti pohybuje okolo 75.000 eur až 80.000 eur. Pokiaľ by žalobkyňa ponúkla žalovanej v 2. rade namiesto žaloby čiastku za jej spoluvlastnícky podiel, ktorá by sa aspoň približovala k reálnej trhovej hodnote, mohla sa celá vec vybaviť mimosúdnou dohodou. Žalovaná 2 navrhuje, aby súd vykonal dôkaz určením hodnoty nehnuteľností znaleckým posudkom, ktorý stanoví všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností a z takto určenej sumy nech je určená suma, ktorú jej bude žalobkyňa povinná vyplatiť za jej spoluvlastnícky podiel. Vzhľadom na to, že žalobkyňa podhodnotenou sumou za spoluvlastnícky podiel žalovanej 2 vyvolala zbytočný súdny spor, žalovaná 2 žiada, aby bola žalobkyňa zaviazaná náhradou trov konania, ktoré jej v konaní vzniknú.
4. Žalovaný v 3. rade k žalobe uviedol, že svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti o veľkosti X/ X nadobudol titulom dedenia po svojom otcovi P. X.. Žalovaný nesúhlasí, aby jeho podiel po otcovi pripadol mame. Suma 2.600 eur ponúknutá žalobkyňou nezodpovedá reálnej hodnote predmetných nehnuteľností. Žalovaný nezobral žalobkyni žiadny majetok. Nie je pravdou, z čoho ho obvinili žalobkyňa a jeho manželka, pod nátlakom polície dali trestné oznámenie pre týranie blízkej a zverenej osoby, obžaloba 2Pv 45/17/2207-52 sa vôbec nezakladá na pravde. Žalovaného v 3. rade na základe obvinenia žalobkyne odsúdili na XX rokov. Na hlavnom pojednávaní nebol prítomný jeho advokát Z. N., mal dovolenku, sudca mu dal niečo podpísať, žalovaný nevie, čo to bolo. Vo výpovediach svedkov sú chyby a odchýlky a sú dopisované skutky, čo nespravil. Za advokátom chodili poškodené, ktoré ho platili. Žalovaný to žiada prešetriť. Žalobkyňa vyhodila z domu manželku žalovaného a tri deti dala do detského domova, aj keď tam majú trvalý pobyt. Žalobkyňa mu spôsobila škodu, lebo mu nechala uhynúť zvieratá. Žalobkyňa dala žalovaného zatvoriť do väzenia, lebo chcela prepísať ten dom. Pokiaľ bol žalovaný doma, platil si všetky poplatky aj exekúcie. Žalovaný v 3. rade navrhol výsluch svojej manželky G. X. ako svedkyne.
5. Žalobkyňa v replike uviedla, že nesúhlasí s tým, že hodnota predmetných nehnuteľností je v rozmedzí 78.000 eur až 80.000 eur, ale zotrváva na tom, že hodnota nehnuteľností je veľmi podobná tomu, ako bola určená v dedičskom konaní po jej nebohom manželovi. Vzhľadom k tomu, že hodnota predmetných nehnuteľností je medzi stranami sporná, osloví žalobkyňa realitnú kanceláriu za účelom zistenia trhovej hodnoty nehnuteľností.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných uviedla, že z dôvodu rozporných tvrdení o hodnote nehnuteľností požiadala znalkyňu o vypracovanie znaleckého posudku. V zmysle znaleckého posudku je hodnota nehnuteľností určená vo výške 80.000 eur. V súlade s uvedeným preto žalobkyňa navrhuje, aby súd uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť ostatným podielovým spoluvlastníkom sumu zodpovedajúcu ich spoluvlastníckym podielom, každému sumu 16.000 eur. Žalobkyňa ako dôkaz predložila znalecký posudok znalkyne Z.. H. X. č. X/XXXX.
7. Žalovaná v 1. rade v duplike uviedla, že súhlasí s návrhom žalobkyne, že v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva nadobudne jej podiel o veľkosti X/X s povinnosťou výplatku vo výške 16.000 eur vypočítaného z hodnoty stanovenej súdnym znalcom. Žalovaná v 1. rade svoj súhlas s návrhom žalobkyne zopakovala aj v ospravedlnení jej neúčasti na pojednávaní.
8. Žalovaná v 2. rade v duplike uviedla, že súhlasí s návrhom žalobkyne, že v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva nadobudne jej podiel o veľkosti X/X s povinnosťou výplatku vo výške 16.000 eur vypočítaného z hodnoty stanovenej súdnym znalcom.
9. Právny zástupca žalovaného v 3. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný v 3. rade nesúhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z dôvodov podrobne uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného v 3. rade doručenom súdu. K znaleckému posudku znalkyne Z.. H. X. č. X/XXXX uviedol, že jeho závery nie sú zo strany žalovaného v 3. rade objektívne spochybňované.
10. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného v 3. rade uviedla, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v zmysle predloženého znaleckého posudku súhlasia aj žalované v 1. a 2. rade, nesúhlas žalovaného v 3. rade považuje za účelový, bez racionálneho zdôvodnenia o čom svedčí aj skutočnosť, že závery znaleckého posudku nespochybňuje.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. zo dňa XX.XX.XXXX, osvedčením o dedičstve D 244/03, Dnot 42/03, obžalobou 2Pv 45/17/2207-52 zo dňa 11.12.2017, upovedomením o podaní obžaloby zo dňa 11.12.2017, potvrdením A., a.s. o vklade žalobkyne na účet H. X., výpisom z LV č. XXXX zo dňa 04.08.2008 v časti ťarchy výmaz a zrušenie EX 1316/07, výzvami na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdnou dohodou s podacími lístkami, znaleckým posudok znalkyne Z.. H. X. č. X/XXXX, prvou stranou zápisnice o neverejnom zasadnutí sp. zn. 1T/90/2017 zo dňa 28.12.2017, upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie 105EX 108/19-28 zo dňa 05.06.2019, exekučným príkazom 105EX 108/19-29 zo dňa 05.06.2019, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. zo dňa 29.11.2019, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti
žalovanej v 1. rade, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti a zároveň pojednával v neprítomnosti žalovaného v 3. rade, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk dňa 23.09.2019, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
12. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava podanej žaloby v celom rozsahu a má za to, že žaloba bola podaná dôvodne. Snažili sa mimosúdne s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodnúť, avšak bezúspešne. Nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, preto navrhuje, aby súd na návrh žalobkyne podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušil a vyporiadal spôsobom, že výlučnou vlastníčkou sa stane žalobkyňa s povinnosťou výplaty hodnoty podielov v zmysle predloženého znaleckého posudku. Zároveň žiada, aby boli žalovaní zaviazaní k náhrade trov konania. K tvrdenému možnému rozdeleniu nehnuteľnosti žalovaným 3 uviedla, že žaloba bola podaná 28.2.2018, teda takmer pred dvomi rokmi, žalovaný 3 pokiaľ tvrdí, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná, treba to preukázať odborným vyjadrením alebo znaleckým posudkom, uvedené doposiaľ do spisu nepredložil. Žalobkyňa trvá na tom, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Tvrdenie žalovaného 3 považuje za účelové. Nehnuteľnosť žalovaný 3 užíval, avšak nie riadne, bolo tam násilie voči manželke, deťom a žalobkyni. Na jeho podiel bola zriadená exekúcia aj v roku 2017, žalobkyňa za neho uhradila sumu 301,50 eur a 245,80 eur. Opätovne je jeho podiel zaťažený exekúciou, je to teda dôvod hodný osobitného zreteľa, z nehnuteľnosti vlastní X/X, takže to by mu nestačilo na užívanie. Výsluch žalovaného 3 ponecháva na úvahe súdu. Právna zástupkyňa žalobkyne je názoru, že výsluch žalovaného 3 vo veci potrebný nie je, nikto ho nenavrhoval. Žalovaný 3 mal dostatočný časový priestor, aby zabezpečil svoju prítomnosť na pojednávaní. Žalobkyňa bude musieť uhradiť dlžnú sumu za žalovaného 3 v exekučnom konaní. Skutočnosti uvádzané žalovaným 3 považuje za účelové a nepreukazujúce dôvod hodný osobitného zreteľa na nevyporiadanie. Žalobkyňa má vedomosť, že žalovaný 3 bol odsúdený v konaní pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 1T/90/2017 za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody XX rokov, žalovaný 3 sa nachádza v C. F. Q. R.. Do dnešného dňa žalovaný 3 nespochybnil trhovú hodnotu v zmysle znaleckého posudku, nepredložil iný znalecký posudok ani odborné vyjadrenie, ktoré by podporovalo jeho tvrdenia o reálnej deliteľnosti, kvalifikovaným spôsobom nepožiadal o to, aby bol vypočutý na dnešnom pojednávaní a tieto návrhy, ktoré právny zástupca žalovaného 3 prednáša dnes za klienta, pokladá len za účelové a snažiace sa odročiť toto pojednávanie. Žalovaný 3 má svojho právneho zástupcu už dlhšiu dobu, je kvalifikovaný, takže mal klienta usmerniť. Právna zástupkyňa žalobkyňa navrhla, aby súd výsluch žalovaného 3 nepripustil. Žalované 1 a 2 nesúhlasili ani so zrušením podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa im posielala výzvy, že ak nedôjde k dohode, obráti sa na súd. Žaloba bola podaná dôvodne a preto trvá aj na zaviazaní žalovaných na úhradu trov konania.
13. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojich vyjadrení, súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva podľa toho, ako bol dom ohodnotený. V minulosti dom patril otcovi, dostal ho od svojho otca pod podmienkou, že mama nebude mať polovicu. Žalovaná v 2. rade nesúhlasila s výškou náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorá jej bola ponúknutá pred podaním žaloby. Po ohodnotení domu potom tá suma už prislúchala trhovej hodnote. So sumou, ktorá je teraz navrhovaná vo výške 16.000 eur súhlasí. Žalovaná v 2. rade súhlasila aj predtým, len brat tam robí problémy. Nehnuteľnosť podľa jej vedomostí nie je deliteľná. Žalovaná v 2. rade s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasila, rovnako ako aj jej sestra - žalovaná v 1. rade, nesúhlasili len so sumou. Žalovaná 2 žiada, aby ona a sestra trovy konania nemuseli platiť, a boli od toho oslobodené. Podľa nej sa jedná o spor medzi matkou a bratom.
14. Právny zástupca žalovaného v 3. rade na pojednávaní uviedol, že žalovaný v 3. rade nesúhlasí s podanou žalobou, ako to vyplýva z jeho ústneho vyjadrenia počas osobnej návštevy právneho zástupcu s ním v C. rovnako tak v spojitosti s jeho vyjadrením obsiahnutým v spise. Čo sa týka dôvodov nesúhlasu, tieto už sám žalovaný 3 obsiahol vo svojom vyjadrení, pričom zdôraznil podľa jeho názoru nezákonný postup a konanie žalobkyne voči jeho osobe, kedy ho mala podľa jeho vyjadrenia, ako to vyplýva i z jeho vyjadrenia v konaní sp. zn. 1T/90/2017, neoprávnene udať zo spáchania bližšie špecifikovaných skutkov. Čo sa týka skutočnosti smerodajných pre samotné vyporiadanie mimo tohto negatívneho postoja žalovaného 3 voči žalobkyni, tento namieta i prípadnú možnosť rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti a taktiež tú skutočnosť, že túto nehnuteľnosť predtým než sa ocitol v C. riadne a reálne užíval aj spoločne so svojimi rodinnými príslušníkmi. Rozhodnutie súdu v prípade vyhovenia podanej žalobe
by tak do značnej miery do budúcna obmedzilo, resp. zamedzilo reálnej možnosti bývania v tejto nehnuteľnosti, prípadne zabezpečenia si iného bývania, či už vo vzťahu k jeho osobe alebo k jeho partnerke, resp. deťom. Ako vyplynulo z vyjadrenia žalovaného 3 počas poslednej osobnej návštevy dňa 2.12.2019, tento žiada svoju osobnú prítomnosť na tomto pojednávaní, kedy má záujem sa ústne vyjadriť k prejednávanej veci, konfrontovať sa so žalobkyňou v tomto konaní a chce navrhnúť ako dôkaz výsluch G. X., ktorá by mala podložiť jeho aktuálny postoj k predmetu konania, resp. k osobe žalobkyne a k okolnostiam, za akých skutočne došlo či už k trestnému konaniu, resp. k tomuto konaniu. Žalovaný 3 sa vyjadril, že nebude mať kde bývať v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to mu značne skomplikuje a sťaží situáciu po jeho prepustení na slobodu. Podľa aktuálneho výpisu z LV je na jeho podiel vedené exekučné konanie u exekútorky v Y. sp.zn 105Ex 108/2019. Právny zástupca predložil súdu upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie a exekučný príkaz, zápisnicu o neverejnom zasadnutí - prvú stranu. Žalovaný 3 má za to, že za daného skutkového stavu nie je možné vylúčiť dôvody osobitného zreteľa s poukazom na § 142 ods. 2 OZ. Žalovaný 3 žiada žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalovaného v 3. rade nemá vedomosť o právoplatnosti konania sp. zn. 1T/90/2017. Je úlohou súdu skúmať, či je nehnuteľnosť deliteľná. Znalec sa k tomuto mal v posudku vyjadriť. Posudok bol vypracovaný v januári 2019, preto nevie, či by sa znalec nemal vyjadriť k aktuálnej trhovej cene. Žalovaný 3 sa nachádza v C. F. a nemôže byť na jeho ťarchu, aby si platil trovy eskorty, ak chce byť prítomný na pojednávaní. Písomné vyjadrenie žalovaného bolo cca 3 mesiace po vypracovaní znaleckého posudku, preto s cenou súhlasili. V prípade, že by súd k vyporiadaniu pristúpil, treba zohľadniť, či je trhová cena aktuálna aj teraz v tomto období vzhľadom na odstup času. Právny zástupca žalovaného v 3. rade titulom záverečnej reči uviedol, že žiada, aby súd žalobu vo vzťahu k osobe žalovaného 3 zamietol z dôvodov bližšie uvedených na dnešnom pojednávaní a obsiahnutých priamo v jeho vyjadrení. V prípade, ak by súd pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, žiada, aby mu bola vyplatená reálna trhová hodnota jeho podielu ku dňu rozhodovania súdu o tejto otázke.
15. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
17. Podľa § 141 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. (1) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. (2)
18. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
19. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
20. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 Občiansky zákonník). Občiansky zákonník uprednostňuje dohodu spoluvlastníkov ako základnú formu likvidácie spoluvlastníckeho vzťahu. Ak k takejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého z nich súd svojím autoritatívnym rozhodnutím. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobov vyporiadania. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania súdom) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi súd jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občiansky zákonník). Súd, je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium" vyplývajúcej z ustanovenia § 216 ods. 2 CSP. Súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec z technického hľadiska, teda že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu), ale aj z právneho hľadiska, teda že jej rozdelenie nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. Už zaužívaná judikatúra (napr. R 43/1997) ustanovuje, že primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, treba v prípade prikázania nehnuteľností jednému alebo viacerým vlastníkom pri určení výšky primeranej náhrady v peniazoch (§ 142 od. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka) vychádzať aj z hľadísk určujúcich trhovú (všeobecnú) cenu nehnuteľností, t.j. cenu za ktorú by bolo možné predať alebo kúpiť podobnú nehnuteľnosť v čase rozhodovania súdu (t.j. cenu v mieste a v čase obvyklú podľa ponuky a dopytu). /rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/95/1995/. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX evidovaného Okresným úradom F. - katastrálnym odborom mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaní v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., obec F., okres F., a to pozemkov - parcely registra ". evidované na katastrálnej mape ako parc.č. XXXX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a stavby - rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parc. č. XXXX s to žalobkyňa v podiele X/X, žalovaná v 1. rade v podiele X/X, žalovaná v 2. rade v podiele X/X, žalovaný v 3. rade v podiele X/X.
22. Z vyjadrení strán sporu vyplynulo, že podieloví spoluvlastníci a to žalobkyňa a žalované v 1. a 2. rade nechcú zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, toto chcú zrušiť a vyporiadať tak, že nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, avšak žalované v 1. a 2. rade nesúhlasili s
výškou náhrady za ich spoluvlastnícky podiel navrhnutou žalobkyňou v žalobe z dôvodu, že táto nezodpovedala všeobecnej hodnote ich spoluvlastníckych podielov. Žalovaný v 3. rade nesúhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a v prípade jeho zrušenia žiadal, aby mu bola vyplatená za jeho spoluvlastnícky podiel náhrada zodpovedajúca trhovej hodnote jeho podielu. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba o zrušenie podielového spoluvlastníctva zo strany žalobkyne bola podaná dôvodne, preto súd rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zrušil.
23. Súd je pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva viazaný záväzným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva stanoveným v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov a rodinného domu a to žalobkyňa v podiele X/X., žalovaná v 1. rade v podiele X/X, žalovaná v 2. rade v podiele X/X, žalovaný v 3. rade v podiele X/X.
24. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností.
25. Okrem prípadov, keď nie je technicky možné stavbu rozdeliť, sa v praxi vyskytujú aj prípady, keď stavbu v tom stave, v akom sa nachádza, nemožno rozdeliť. Stačila by však menšia či väčšia stavebná úprava, aby nastala situácia, že reálne rozdelenie stavby by bolo možné. Než súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k stavbe jej reálnym rozdelením, je povinný zaoberať sa tým, či doterajší spoluvlastníci alebo niektorý z nich sú ochotní hradiť náklady na rozdelenie veci. Ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, stavba by sa z tohto hľadiska musela považovať za nedeliteľnú (N.).
26. Podľa znaleckého posudku Z.. H. X. č. X/XXXX je rodinný dom súpisné číslo XXX H., dispozične je riešený tak, že má zádverie, chodbu, komoru, WC, kúpeľňu, kuchyňu, obývaciu izbu a D. izby (str. 5 a 6). Postavený je na parc. č. XXXX o výmere XX m2. F. sa znalkyňa v znaleckom posudku k reálnej deliteľnosti rodinného domu nevyjadrila, je súd toho názoru, že na posúdenie tejto skutočnosti v danom prípade nie sú potrebné odborné znalosti a to vzhľadom na existenciu len jednej kuchyne, jednej kúpeľne a jedného WC v rodinnom dome a jeho výmeru, z ktorého dôvodu nie je rodinný dom reálne deliteľný podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, aby v súlade so stavebnými predpismi vznikli štyri samostatné stavby, ktoré bude možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Žiadna zo strán netvrdila, že by bola ochotná znášať náklady na stavebné úpravy potrebné na rozdelenie rodinného domu, preto súd dospel k záveru, že rodinný dom nie je reálne deliteľný. Pozemky prislúchajúce k tomuto rodinnému domu ako parc.č. XXXX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria a parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria vzhľadom na ich výmeru a svoj účel rovnako nie sú reálne deliteľné podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, keď tieto s domom tvoria funkčný celok a slúžia na jeho lepšie využitie.
27. Pokiaľ teda ide o spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, reálna deľba nebola vzhľadom na počet spoluvlastníkov, veľkosti spoluvlastníckych podielov, výmeru, účelné využitie rodinného domu a priľahlých pozemkov dobre možná. Preto prichádzal do úvahy žalobkyňou navrhnutý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, a to prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva podielovému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu.
28. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
29. O prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva mala záujem žalobkyňa. Žalobkyňa vlastní na nehnuteľnostiach podiel o veľkosti X/X, žalovaní v 1. až 3. rade podiel každý o veľkosti X/X, teda žalovaní samostatne vlastnia menší podiel ako žalobkyňa. Kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu teda odôvodňovalo prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.
30. V konaní bolo nesporné, že nehnuteľnosti začal stavať ešte v roku 1957 nebohý manžel žalobkyne (ktorý bol zároveň otcom žalovaných), po uzatvorení sobáša v roku 1960 žalobkyňa nehnuteľnosti dokončila spolu s manželom. Žalobkyňa nehnuteľnosti užíva doposiaľ, žalované v 1. a 2. rade nehnuteľnosti neužívajú 30 rokov, žalovaný v 3. rade nehnuteľnosť užíval do nástupu do výkonu väzby, toho času sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, kde vykonáva trest odňatia slobody v trvaní XX rokov. Spoluvlastnícky podiel žalovaného v 3. rade na predmetných nehnuteľnostiach bol viackrát zaťažený exekučným záložným právom, ktoré bolo vyznačené aj na liste vlastníctva č. XXXX zo dňa 04.08.2008 pod EX 1316/07 (č.l.8), dlhy z exekúcie za neho žalobkyňa z obavy, aby neprišla o strechu nad hlavou, uhrádzala zo svojich prostriedkov vkladom na účet súdneho exekútora H. X. v A. a.s. (č.l. 7). Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 29.11.2019 je opätovne zriadené exekučné záložné právo na spoluvlastnícky podiel žalovaného v 3. rade súdnym exekútorom H.. Y. J. pod XXXP. XXX/XX. Táto situácia je aj vzhľadom k vyššiemu veku žalobkyne XX rokov pre ňu už neúnosná, chce ju vyriešiť tak, aby sa už do budúcna predchádzalo ďalším sporom a nehnuteľnosti chce využívať na bývanie tak, ako doposiaľ.
31. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalobkyňa a manželka žalovaného v 3. rade podali na žalovaného v 3. rade trestné oznámenie, na základe ktorého prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala pod č. 2Pv 415/17/2207-52 dňa 11.12.2017 na Okresný súd Trnava obžalobu na žalovaného v 3. rade pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona ktorého sa mal žalovaný v 3. rade dopustiť okrem iného aj tým, že svojej matka G. X. (žalobkyni) sa opakovane vyhrážal, vulgárne jej nadával, pričom v roku 2014 v presne neustálenom mesiaci a dni, keď išla do garáže vo svojom rodinnom dome obvinený chytil do rúk lopatu a povedal jej, že ju zabije, pričom lopatu jej držal nad hlavou, v dôsledku čoho utiekla do izby, kde sa zamkla a privolala políciu a neskôr sa na určitý čas odťahovala k dcére do Y. a tiež v roku 2016 sa jej obvinený s nožom vyhrážal, že ju zabije, podreže a dopichá a tiež jej dával bez príčiny facky a inak ju napádal v dôsledku čoho má z obvineného strach a stres (č.l. 23). Žalovaný v 3. rade bol vzatý do väzby a v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 1T/90/2017 bol žalovaný v 3. rade uznaný za vinného a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní XX rokov, ktorý toho času vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody F. Q. R.. V danom prípade preto súd prihliadol aj na násilné správanie žalovaného v 3. rade k žalobkyni, v dôsledku ktorého sa ďalšie spolužitie žalobkyne a žalovaného v 3. rade stalo nežiaducim a ktoré odôvodňovalo prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. Vzhľadom na narušené vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade sa takýmto vyporiadaním podielového spoluvlastníctva predíde vzniku nových sporných situácii a vytvoria sa priaznivé podmienky na nerušené využitie nehnuteľností žalobkyňou.
32. Žalovaný v 3. rade síce spochybňoval postup súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 1T/90/2017 avšak v zmysle § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je oprávnený prešetrovať postup súdu v trestnom konaní tak, ako to žiadal žalovaný v 3. rade. Žalovaný v 3. rade mohol v trestnom konaní proti odsudzujúcemu rozsudku využiť všetky riadne a mimoriadne opravné prostriedky, v ktorých mohol namietať aj procesný postup súdu a ak tak neurobil, toto jeho pochybenie nie je možné napraviť v civilnom sporovom konaní.
33. Z uvedených dôvodov s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaných v 1. až v 3. rade, s prihliadnutím na účelné využitie nehnuteľností žalobkyňou a na násilné správanie žalovaného v 3. rade voči žalobkyni súd podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne.
34. Právny zástupca žalovaného v 3. rade uviedol, že za daného skutkového stavu nie je možné vylúčiť dôvody osobitného zreteľa s poukazom na § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný v 3. rade nebude mať kde bývať a to mu značne skomplikuje a sťaží situáciu po jeho prepustení na slobodu.
35. Občiansky zákonník v ust. § 142 ods.2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009).
36. V danom prípade však súd odkázanosť žalovaného v 3. rade na bývanie v spornej nehnuteľnosti nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd nemal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a to vzhľadom na násilné správanie žalovaného v 3. rade voči žalobkyni, v dôsledku ktorého si sám žalovaný zavinil, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Záujem žalovaného ponechať si spoluvlastnícky podiel nie je v porovnaní so záujmom žalobkyne na ochrane jej života a zdravia významnejší a prednejší, rovnako ďalšie spolužitie žalovaného v 3. rade ako násilníka a žalobkyne ako poškodenej z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby v spoločnej domácnosti nie je z hľadiska ďalšieho možného páchania trestnej činnosti žalovaným v 3. rade vhodné.
37. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných súd vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne Z.. H. X. č. X/XXXX zo dňa 06.01.2019, ktorá vyčíslila všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností spolu na sumu 80.000 eur. Podľa názoru súdu takto určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti zodpovedá veku nehnuteľnosti, jej technickému stavu, polohe, využitiu a situácii na trhu s nehnuteľnosťami, preto hodnotu stanovenú znaleckým posudkom považuje súd za primeranú. Právny zástupca žalovaného v 3. rade uviedol, že žiada, aby žalovanému bola vyplatená reálna trhová hodnota jeho podielu ku dňu rozhodovania súdu. Znalecký posudok č. X/XXXX znalkyňa Z.. H. X. vypracovala dňa 06.01.2019, žalovaný v 3. rade vo vyjadrení zo dňa 30.04.2019 závery znaleckého posudku nespochybnil a ani po doručení poučenia o koncentrácii a ani termínu pojednávania nenavrhol vo vzťahu k všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností vykonať nejaký dôkaz a ani žiadny dôkaz nepredložil. Žalovaný v 3. rade zároveň netvrdil, že by mal vedomosť o tom, že by sa všeobecná hodnota nehnuteľností v okrese F. mala v priebehu roka 2019 výraznejšie meniť, preto súd pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných vychádzal zo všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností stanovenej v znaleckom posudku znalkyne Z.. H. X. č. X/XXXX zo dňa 06.01.2019.
38. Vzhľadom na uvedené uložil súd žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaným ako náhradu za spoluvlastnícke podiely sumu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, teda žalovanej v 1. rade sumu 16.000 eur (X/X zo sumy 80.000 eur), žalovanej v 2. rade sumu 16.000 eur (X/X zo sumy 80.000 eur) a žalovanému v 3. rade sumu 16.000 eur (X/X zo sumy 80.000 eur) do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
39. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
40. Pokiaľ ide o lehotu na plnenie, súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu za spoluvlastnícke podiely do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, teda v lehote dlhšej ako tri dni od právoplatnosti rozsudku, keď zohľadnil skutočnosť, že sa jedná o zaplatenie vyššej sumy a žalobkyňa v žalobe žiadala určiť takúto lehotu. Súd prihliadnuc na túto okolnosť poskytol dlhšiu lehotu na výplatu, aby žalobkyňa mala reálnu možnosť svoj finančný záväzok podľa rozsudku splniť včas a riadne.
41. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne G. X., manželky žalovaného v 3. rade z dôvodu, že toto súd považoval za nadbytočné a nehospodárne, keď skutkové tvrdenia, ktoré mali byť jej výsluchom preukázané, už boli v konaní preukázané inými dôkazmi, resp. vôbec neboli sporné. V konaní bolo nesporné, že vzťah žalobkyne a žalovaného v 3. rade bol konfliktný, ich spolužitie bolo poznačené dlhodobými nezhodami a že žalobkyňa podala na žalovaného v 3. rade trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Súd opätovne poznamenáva, že je viazaný rozhodnutím Okresného
súdu Trnava, ktorý v konaní sp. zn. 1T/90/2017 uznal žalovaného v 3. rade za vinného zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby (žalobkyne), preto preukazovanie okolností, za ktorých došlo k podaniu trestného oznámenia zo strany žalobkyne a manželky žalovaného v 3. rade, boli pre konanie irelevantné.
42. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 3. rade z dôvodu, že vykonanie tohto dôkazu nenavrhol jeho právny zástupca včas, navrhol ho až na pojednávaní, pričom vykonanie tohto dôkazu by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Tento prostriedok procesnej obrany nebol uplatnený včas, nakoľko strana sporu ho mohla uplatniť už skôr a to do 20 dní od doručenia poučenia o koncentrácii, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalovaného v 3. rade doručené dňa 09.07.2019. Predvolanie na pojednávanie na deň 03.12.2019 bolo žalovanému v 3. rade doručené do vlastných rúk dňa 23.09.2019, jeho právnemu zástupcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 20.09.2019, preto žalovaný v 3. rade v spolupráci so svojím právnym zástupcom mali dostatok času na to, aby navrhli vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného v 3. rade a zároveň požiadali súd o zabezpečenie eskorty za účelom účasti žalovaného v 3. rade na pojednávaní. Súd poznamenáva, že trovy predvedenia vynaložené ústavom by bol povinný uhradiť žalovaný v 3. rade, nakoľko jeho účasť na pojednávaní nebola nevyhnutná, je zastúpený právnym zástupcom a vykonanie jeho výsluchu bolo možné vykonať v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Žalovaný v 3. rade sa navyše chcel konfrontovať so žalobkyňou v tomto konaní, avšak takýto dôkazný prostriedok (na rozdiel od Trestného poriadku) Civilný sporový poriadok neupravuje, pričom výsluch žalobkyne v konaní nikým navrhnutý nebol.
43. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko každá zo strán mala úspech len čiastočný, keď súd žalobe žalobkyne čo do zrušenia podielového spoluvlastníctva vyhovel v zmysle petitu jej žaloby, avšak ohľadne výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely boli úspešní žalovaní, ktorí žiadali vyplatiť túto náhradu vo výške všeobecnej hodnoty nehnuteľností a teda v tejto časti výrok rozsudku nebol totožný s petitom žaloby žalobkyne. Žalobkyňa v žalobe žiadala uložiť jej povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade ako náhradu za spoluvlastnícky podiel každému sumu 2.600 eur, súd vo výroku rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade ako náhradu za spoluvlastnícky podiel každému sumu 16.000 eur. Súdom určená výška náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných nebola zhodná ani so sumou, ktorú ponúkala žalobkyňa žalovaným pred podaním žaloby (2.600 eur), bola omnoho nižšia, preto bolo dôvodné, že tento návrh žalobkyne na mimosúdnu dohodu žalovaní neprijali. Vzhľadom na predmet konania však pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaných nebol percentuálne ani zlomkovo určiteľný, preto súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.