Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/198/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom: SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857, zastúpeného advokátom: JUDr. Tomášom Zbojom, so sídlom I. X, XXX XX B., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom: JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Q. C. X/A, XXX XX S. - O. B., v konaní o zaplatenie 723,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -130 zo dňa 10. mája 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -172 zo dňa 5. septembra 2019, takto

rozhodol:

Odvolanie žalovaného zo dňa 26.06.2019 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -130 zo dňa 10. mája 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -172 zo dňa 5. septembra 2019 o d m i e t a .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 723,49 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 723,49 Eur od 22.03.2017 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorú žalobcu odôvodnil tým, že dňa 10.12.2016 došlo v obci Terchová ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému SOMMIR 2, s.r.o. na vozidle VW Sharan, ev. č. . Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 587 zo dňa 13.12.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru zo dňa 27.12.2016 s dátumom splatnosti 10.01.2017 na sumu 938,40 eur (bez DPH 782,- eur). Oznámením o poistnom plnení zo dňa 06.03.2017 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal dĺžku opravy, pričom zo 17 dní uznal len 11 dní a súčasne neuznal sadzbu denného nájmu a neoprávnene znížil poistné plnenie o zmenu technickej hodnoty vozidla a pevné prevádzkové náklady, čím priznal náklady vo výške 58,51 eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 29.12.2016 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 10.12.2016 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 782,- eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 06.03.2017, v zmysle

Z. z. (ďalej len "ZPZP") žalovaný sa dostal od 22.03.2017 do omeškania. Žalobca opiera nárok na náhradu škody o ustanovenie , , ZPZP a ustanovenie . Úrok z omeškania a náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky si žalobca nárokuje v zmysle , , , , Nariadenia vlády č. a v spojení s citovaného nariadenia.

2. Okresný súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právnych zástupcov procesných strán. Napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania sa žalovaný na pojednávanie neustanovil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 09.05.2019 z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne a z dôvodu hospodárnosti konania, aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov. Žalovaný súhlasil s prejednaním veci a vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, žalobu navrhol zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

3. Okresný súd konštatoval, že žalovaný v ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní iba vysvetlil dôvod svojej neprítomnosti na pojednávaní bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie pojednávania. V takomto prípade okresný súd nebol povinný postupovať v zmysle , nakoľko jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiadala o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup nie je dôležitý.

4. Pred otvorením pojednávania žalobca navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň včas a riadne predvolaný a v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, keď žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Okresný súd pri posudzovaní podmienky existencie vážnych okolností, ktorými žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, vychádzal z rozhodovacej praxe súdov a právnej teórie, ktorá za vážne okolnosti považuje okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú procesnej strane účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (náhla choroba, úraz, prípadne iné nepredvídateľné okolnosti ako porucha vozidla pri ceste na pojednávaní a pod.). Pracovná vyťaženosť a hospodárnosť konania takúto intenzitu a závažnosť nedosahujú. Okresný súd uviedol, že zatiaľ čo ust. pripúšťa možnosť rozhodnutia súdu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, teda takýto procesný postup je závislý od úvahy súdu, ust. stanovuje obligatórnu povinnosť súdu rozhodnúť o žalobe podľa (t.j. v prípade žaloby o splnenie povinnosti) v prípade, ak sú splnené kumulatívne zákonom stanovené podmienky.

5. Okresný súd konštatoval, že upravuje postup súdu a strán v civilnom procese tak, aby bolo zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní tým, že ukladá súdu s výnimkami stanovenými zákonom, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá sporové strany a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie musí byť pritom subjektom konania doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu a je na procesnej strane, či svoje právo využije alebo nie. Procesná úprava rozlišuje možnosť kontumačného rozsudku pred nariadením pojednávania a kontumačného rozsudku po nariadení pojednávania, ktorý predstavuje sankciu za nedostavenie sa na už nariadené pojednávanie. Ust. a je premietnutím aktivity procesných strán na ochrane svojich práv na uskutočnenie takých subjektívnych práv a procesných úkonov v záujme využiť prostriedky, ktoré procesným stranám poskytuje zákon, aby nedochádzalo k porušeniu ich práv (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. ). K predpokladom pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného po nariadení pojednávania patrí podmienka, že súd riadne a včas predvolá žalovaného na pojednávanie, pričom predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, žalovaný sa nedostaví na pojednávanie v určený čas, žalovaný neospravedlní svoju neprítomnosť včas a riadnymi okolnosťami a je daný návrh žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

6. Podľa okresného súdu vyplýva zo spisového materiálu nariadenie pojednávania dňa 21.02.2019 na deň 10.05.2019 o 9.00 hod. v budove Okresného súdu Žilina. Okresný súd zároveň procesné strany poučil, že ak sa vo veci riadne a včas predvolané strany nedostavia na pojednávanie a svoju neprítomnosť neospravedlnenia včas a vážnymi okolnosťami, na návrh druhej procesnej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Z pripojených doručeniek vyplýva, že predvolanie bolo doručené žalovanému dňa 27.02.2019 do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného, na predmetné pojednávanie sa žalovaný, resp. jeho právny zástupca, nedostavil a svoju neprítomnosť

neospravedlnil vážnymi dôvodmi. Vzhľadom na to, že žalobca prítomný na pojednávaní navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pričom rozhodovanie o uvedenom procesnom návrhu nie je dané na úvahu súdu, ale je jeho povinnosťou („rozhodne súd...“), okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel postupom podľa . Skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšom priebehu konania aktívny, nie je podľa rozhodovacej praxe súdov pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa rozhodujúca (obdobne uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. , , uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. ).

7. Okresný súd ďalej uviedol, že s ohľadom na skutočnosť, že rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po vykonávaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, obsahuje odôvodnenie rozsudku len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie, a preto okresný súd nie je povinný v odôvodnení uvádzať hmotnoprávne posúdenie veci, ani citovať ustanovenia hmotného práva. Keďže okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, bol v konaní úspešnou stranou žalobca, ktorému okresný súd priznal voči žalovanému v súlade s ust. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku podal cestou právneho zástupcu odvolanie žalovaný podaním zo dňa 26.06.2019 (č.l. 143 spisu). Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa . Žalovaný citoval ust. s tým, že podľa dôvodovej správy k rozsudku pre zmeškanie žalovaného slúži tento inštitút ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného. Žalovaný pritom v konaní nebol nečinný a okrem odporu predložil prvoinštančnému súdu na základe jeho uznesenia vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.09.2018. Žalovaný podaním zo dňa 09.05.2019 svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 10.05.2019 ospravedlnil z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne a tiež z dôvodu hospodárnosti konania, aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov. Žalovaný v ospravedlnení tiež uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania a informoval okresný súd, že súhlasí s prejednaním veci ako aj vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Okresný súd toto ospravedlnenie žalovaného nevyhodnotil ako dôsledok vážnych okolností. O takomto posúdení ospravedlnenia zo strany prvoinštančného súdu sa žalovaný dozvedel až zo samotného rozsudku. Ak prvoinštančný súd ospravedlnenie posúdil ako nedôvodné, mal v zmysle článku 4 per analogiam postupovať podľa a bezodkladne upovedomiť žalovaného, že dôvody ospravedlnenia nemieni akceptovať. Ak je vážnosť okolností ospravedlnenia na posúdení a voľnej úvahe samotného súdu, je povinnosťou súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu o súdnom posúdení uvádzaných dôvodov ospravedlnenia. Neexistuje relevantný dôvod, na základe ktorého by bolo dôvodné upustiť od povinnosti súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu o posúdení ňou uvádzaných dôvodov ospravedlnenia. Okresný súd tak vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného bez splnenia podmienok pre jeho vydanie, keďže žalovaný bol v konaní aktívny, riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, informoval okresný súd, že súhlasí s prejednaním veci a s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, a zo strany okresného súdu nebol bezodkladne informovaný, že by ospravedlnenie bolo posúdené ako nedôvodné. Nebola preto splnená kumulatívne stanovená podmienka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie uvedená v ust. .

9. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca mal za to, že v danej veci boli splnené podmienky pre postup v zmysle ust. . Žalobca poukázal na to, že vo svojej dôvodovej správe uvádza rozsudok pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania. Obidve formy tzv. kontumačného rozsudku predstavujú formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v absencii povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej, či v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie. Postup v zmysle ust. predstavuje rozhodnutie ako sankciu za nedostavenie sa na vytýčené pojednávanie. Ak by súd kontumačný rozsudok nevydal, išlo by o porušenie zásady právnej istoty, kontradiktórnosti a predovšetkým rovnosti strán, kedy strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Za ospravedlniteľné dôvody možno považovať iba tie dôvody, pre ktoré by súd odpustil zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, t.j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe zdravotných, či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný úkon a bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ktoré sám nespôsobil. Podľa žalobcu je zrejmé, že ak žalovaný ako dôvod neúčasti uvádza pracovnú vyťaženosť a hospodárnosť konania, tak ide o okolnosť, ktorá je žalovanému vopred známa, a teda mal dostatok času uskutočniť úkony

za účelom odstránenia tejto okolnosti tak, aby sa mohol na pojednávaní zúčastniť. Nepochybne preto nejde o vážne okolnosti znemožňujúce žalovanému účasť na pojednávaní, a teda žalovaný podľa neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalobca poukázal na názor Krajského súdu v Trnave vyjadrený v rozsudku sp.zn. , podľa ktorého je nevyhnutné, aby okrem včasného ospravedlnenia bola naplnená aj požiadavka vážnosti okolností, ktorými strana ospravedlňovala svoju neprítomnosť. Uvádzaný všeobecný dôvod pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovanie trov konania takúto intenzitu a závažnosť nedosahujú. V prípade predvolania strany alebo jej zástupcu na súdne pojednávanie nie je objektívne znemožňujúcim dôvodom neúčasti nenavyšovanie trov konania, ani všeobecná pracovná zaneprázdnenosť. Podľa žalobcu je možné po splnení zákonných predpokladov rozhodnúť kontumačným rozsudkom podľa aj vtedy, ak sa už žalovaný vyjadril k žalobe, a teda v priebehu konania nebol pasívny a skutkové tvrdenia žalobcu poprel. Zákon nestanovuje nespornosť uplatneného nároku ako podmienku aplikácie tohto ustanovenia. Podľa uznesenia NS SR sp.zn. nie je súd povinný zohľadňovať predchádzajúce procesné správanie žalovaného, nakoľko jeho aktivita či pasivita v konaní nepatrí do rámca podmienok potrebných pre rozhodnutie kontumačným rozsudkom podľa . K povinnosti informovať stranu o neakceptovaní dôvodu na odročenie pojednávania analógiou podľa zdôraznil žalobca, že toto ustanovenie je možné aplikovať len v prípade, ak strana žiada o odročenie pojednávania. Čl. 4 základných princípov výslovne stanovuje, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, posúdi sa podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Pokiaľ zákon nejakú problematiku neupravuje, môže odkázať analogicky na použitie podobnej normy na daný prípad. Tu však existuje konkrétna právna norma a nasl. , ktorá jasne upravuje danú problematiku. Tvrdenie žalovaného preto žalobca považuje za neopodstatnené a aplikácia per analogiam za daných okolností nie je akceptovateľná. Žiadne ustanovenie upravujúce vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného neodkazuje na , a teda súd nemá povinnosť stranu informovať o neakceptovaní jej ospravedlnenia. Samotný súhlas s prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného je pri naplnení zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie irelevantný, nakoľko v zmysle po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, rozhodne súd, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie. To znamená, že súd bez ohľadu na to, či bol daný súhlas alebo nie, musí rozhodnúť o tom, či sa bude konať v neprítomnosti žalovaného. Súhlas neprítomnej strany sa tak v danom smere nevyžaduje. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

10. Na doručené vyjadrenie k podanému odvolaniu žalovaný písomne nereagoval.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) postupom bez nariadenia pojednávania odvolanie žalovaného voči rozsudku okresného súdu odmietol podľa ust. ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

12. Podľa ust. , na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

13. Podľa ust. , odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

14. Podľa , odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

15. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

16. Krajský súd vo vzťahu k prejednaniu odvolania žalovaného uvádza, že v procesnej rovine bolo nevyhnutné primárne sa zaoberať otázkou, či boli splnené podmienky pre konanie odvolacieho súdu, keďže z obsahu spisového materiálu, napadnutého rozsudku, jeho odôvodnenia i poučenia bolo zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. . Okresný súd v poučení rozsudku uviedol, proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa . Z obsahu písomného odvolania žalovaného datovaného dňa 26.06.2019 (č.l. 143 spisu) vyplýva, že odvolanie proti predmetnému rozsudku pre zmeškanie bolo žalovaným podané z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie, keď žalovaný namietal, že svoju neúčasť riadne ospravedlnil.

17. Z citovaného ust. vyplývajú podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby bolo možné rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Medzi tieto podmienky patrí návrh žalobcu na takéto rozhodnutie, nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ako následku nedostavenia sa, a neospravedlnenie neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami. Krajský súd má za to, že v konaní pred okresným súdom boli všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. splnené.

18. Krajský súd mal z obsahu spisového materiálu zistené, že na pojednávaní pred okresným súdom dňa 10.05.2019 (zápisnica založená na č.l. 124-126 spisu), žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Následne okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené. Možno preto konštatovať, že je naplnená zákonom vyžadovaná podmienka danosti návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

19. Krajský súd mal za splnenú aj ďalšiu podmienku pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a to, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 10.05.2019, hoci bol na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené podľa doručenky založenej na č.l. 115 spisu dňa 27.02.2019. V doručenom predvolaní na pojednávanie (č.l. 114 spisu) je pritom obsiahnuté poučenie o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. .

20. V podanom odvolaní žalobca vzniesol námietku, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného s tým, že žalovaný v konaní nebol pasívny, keď okrem podaného odporu predložil okresnému súdu tiež vyjadrenie vo veci zo dňa 12.09.2018. Krajský súd sa s takýmto právnym posúdením prezentovaným žalovaným nestotožňuje. Rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. je koncipované ako následok nedostavenia sa na pojednávanie, na ktoré bol žalovaný riadne a včas predvolaný, za súčasného poučenia o možnosti vydania takéhoto rozsudku pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. tak predstavuje sankciu za nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie, čo nemožno spájať so žalovaným tvrdeným nedostatkom pasivity na jeho strane. V prípade, ak by žalovaný bol v konaní pasívny, prichádzala by do úvahy možnosť rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. , v zmysle ktorého ustanovenia je pre možnosť takéhoto rozhodnutia vyžadované, že sa žalovaný nevyjadrí k žalobe a neuvedie tak rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to bez vážneho dôvodu. Nemôže preto obstáť odvolací dôvod žalovaného, že v konaní nebol pasívny, keďže pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. nie je rozhodujúce posúdenie otázky aktivity, či pasivity žalovaného v konaní, ale nedostavenie sa žalovaného na nariadené pojednávanie. Kým ust. predstavuje sankciu za nesplnenie povinnosti vyjadriť sa k žalobe s tým, že v takomto prípade je možné okresným súdom rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie aj bez nariadenia pojednávania, ust. umožňuje vydať na návrh žalobcu rozsudok pre zmeškanie žalovaného ako sankciu za nedostavenie sa žalovaného na nariadené pojednávanie, pričom takýmto rozsudkom pre zmeškanie rozhoduje súd na nariadenom pojednávaní. Je potrebné dodať, že zo zákonného ust. nevyplýva podmienka nespornosti uplatneného nároku, a preto ak aj žalovaný v rámci podaného odporu, resp. v rámci písomného vyjadrenia vo veci, vzniesol námietky voči žalobcovmu nároku, tak bolo na ňom, aby následne svoje procesné práva a povinnosti realizoval aj na okresným súdom nariadenom pojednávaní.

21. K správnosti svojho rozhodnutia krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 27. februára 2018 a osobitne na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 22. novembra 2018. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. poukazuje na ust. , ako aj na právne závery odvolacieho súdu, podľa ktorých ...„Skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšom priebehu konania aktívny, nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa ust. rozhodujúca. Ako už odvolací súd uviedol, okrem splnenia podmienok v ust. súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalovaného len v prípade, že sú splnené procesné podmienky konania, ďalej by nerozhodoval rozsudkom pre zmeškanie v prípade, že tvrdenia v podaniach žalobcu by neumožňovali takýto rozsudok vyhlásiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na pojednávaní na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky podmienky zakotvené v ust. “.

22. Krajský súd ďalej k problematike ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní uvádza, že pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane zúčastniť nariadeného pojednávania, t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému, resp. právnemu zástupcovi žalovaného, uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (NS SR sp. zn. ). Takýto ospravedlniteľný dôvod žalovaný nepreukázal. Krajský súd dodáva, že ospravedlniteľný dôvod je taký dôležitý dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala pojednávanie vo veci, ktorý ako prekážka sa vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.

23. V zhode so súdom prvej inštancie je krajský súd názoru, že žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil vážnymi okolnosťami. Právny zástupca žalovaného svoju absenciu ospravedlnil iba odkazom na hospodárnosť konania a na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť. síce taxatívne neurčuje, čo je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní, resp. čo je možné považovať za vážnu okolnosť neúčasti na pojednávaní, rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov je však možné považovať za ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len závažnú prekážku, ktorá je preukázaná a ktorá bráni žalovanému dostaviť sa na pojednávanie. Existenciu takejto okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný, resp. jeho právny zástupca, ktorý žiada svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Právny zástupca žalovaného takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní netvrdil a ani nepreukázal, keďže ním tvrdené neodkladné pracovné povinnosti, pracovná vyťaženosť, či hospodárnosť konania nepredstavujú vážne okolnosti neúčasti na nariadenom pojednávaní.

24. Nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalovaného, že okresný súd mal postupovať v zmysle Čl. 4 v spojení s ust. a bezodkladne upovedomiť žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, o tom, že uvádzané dôvody ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti, nemieni akceptovať. Je nepochybné, že z Čl. 4 vyplýva analógia legis a analógia iuris, avšak zo znenia ust. jasne vyplýva, že je viazané na návrh na odročenie pojednávania. Len v prípade, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca neuskutočnili návrh na odročenie pojednávania, a preto nie je možné postupovať podľa ust. . Okresný súd nemal povinnosť bezodkladne upovedomiť žalovaného (jeho právneho zástupcu), že dôvody ospravedlnenia nemieni akceptovať. Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 09.05.2019 (č.l. 119 spisu) uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť na tomto pojednávaní, nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň vyjadril súhlas s prejednaním veci a s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, t.j. žalovaný neuskutočnil návrh na odročenie pojednávania, len s ktorým návrhom je spojený postup súdu v zmysle ust. .

25. V zmysle uvedených zhodnotení dospel krajský súd k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ust. na rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, a preto odvolanie žalovaného zo dňa 26.06.2019 proti rozsudku okresného súdu odmietol v zmysle ust. v spojení s ust. , pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného by bolo prípustné len v prípade, ak by neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, čo v danej veci splnené nebolo.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . Úspešnou sporovou stranou v tomto odvolacom konaní bol žalobca, nakoľko odvolanie žalovaného bolo krajským súdom odmietnuté ako neprípustné. Krajský súd preto žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.