Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-22-2019.pdf
PDF · 92.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/22/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti povinným: 1/ E. P., nar. XX. XX. XXXX, V. XX/X, A. O., 2/ T. P., nar. XX. XX. XXXX, V. XX/X, A. O., o zaplatenie 1.018,13 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 14Er/567/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta, Obchodná 7, Bratislava pod sp. zn. EX 1431/2015, o odvolaní oprávneného zo dňa 29. 06. 2016 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 14Er/567/2015-26 zo dňa 08. 06. 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 14Er/567/2015-52 zo dňa 17. 06. 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 14Er/567/2015-26 zo dňa 08. 06. 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 14Er/567/2015-52 zo dňa 17. 06. 2019 p o t v r d z u j e .
II. Povinným nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súčasne uviedol, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. m/, § 243f ods. 1, 3, 5, 6 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 písm. a), b) a c), § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka..
3. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený doručil exekučnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21. 01. 2016. Súd prvej inštancie preskúmal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti s Úverovou zmluvou č. 20/299/08 zo dňa 29. 09. 2008, na základe ktorej poskytol oprávnený povinným úver vo výške 1.327,76 eur, ktorým sa povinní zaviazali zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 30,90 eur. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že v predmetnom zmluvnom vzťahu povinní vystupovali ako spotrebitelia, lebo konali pre svoju osobnú potrebu a oprávnený ako dodávateľ, keďže konal v rámci predmetu svojho podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu takto bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru, preto uvedená zmluva podlieha režimu zákona o spotrebiteľských úveroch. Za účelom zabezpečenia úveru bola vystavená vista zmenka v prospech oprávneného na zmenkovom formulári „bez protestu“, bez uvedenia zmenkovej sumy, výšky úrokovej sadzby a miesta splatnosti. V dôsledku porušenia povinností zo zmluvy o úvere zo strany povinných, pristúpil oprávnený k vyplneniu zmenky. Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2007 a ustanovenie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré zakazuje použitie zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, je účinné až odo dňa 01.05.2014.
Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci však nebolo použitie zmenky na splnenie záväzku podľa úpravy platnej a účinnej v čase podpisu úverovej zmluvy prípustné, keďže vychádzajúc z predloženej zmenky, zmenková suma v čase jej vyplnenia bola vyššia ako pripúšťa samotný zákon v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení neskorších predpisov. Zmenka bola pôvodným oprávneným vyplnená na sumu 1.018,13 eur, pričom maximálna výška zmenkovej sumy v zmysle citovaného ustanovenia v tomto prípade mala byť 398,10 eur (ako 30 % z istiny poskytnutého úveru, t. j. zo sumy 1.327,76 eur), na čo v základnom konaní prihliadnuté nebolo. Uvedený rozpor bol podľa názoru súdu prvej inštancie dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, pretože zmenková suma mala pozostávať z aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva najviac do výšky 30 % istiny poskytnutého úveru. Z uvedeného vyplýva, že obmedzenie výšky zmenkovej sumy sa týka výlučne príslušenstva vymáhaného nesplácaného úveru, čo znamená, že banka mohla platne a v súlade so zákonom vyplniť zmenku na celý zostatok úveru a príslušenstvo maximálne od výšky 30 % z istiny poskytnutého úveru. Teda, ak bol spotrebiteľovi poskytnutý úver vo výške 1.322,76 eura, z ktorého spotrebiteľ uhradil len 364,99 eura, banka mohla zmenku vyplniť na 962,77 eura a príslušné úroky najviac do výšky 30% zo sumy 1.327,76 eura, t. j. 398,33 eura. Zmenková suma teda mohla oprávnene znieť na sumu 1.018,13 eura. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (§ 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 08. 06. 2016 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. 06. 2019 podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31. 03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, č. k. 20Zm/138/2011 - 14 z 15. 06. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť vo výroku I. dňa 26. 06. 2012 a vo výroku II. dňa 10. 07. 2012. Súdny exekútor následne v podaní zo dňa 03. 04. 2015 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. 04. 2015) požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 04. 05. 2015 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora vykonaním exekúcie na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu. V podaní zo dňa 21. 01. 2016, doručenom súdu prvej inštancie dňa 26. 01. 2016 oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Dňa 08. 06. 2016 vydal súd prvej inštancie uznesenie, ktorým exekúciu zastavil a súčasne uviedol, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243kneustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017
Podľa § 243f ods. 1, 3, 5 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Podľa § 39 ods. 4 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.
9. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľova o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
10. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase vystavenia zmenky v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
11. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany
Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. Podľa právnej úpravy zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z. platnej a účinnej od 23. 12. 2015, obsiahnutej v prechodnom ustanovení § 243f ods.1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového, povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23. 12. 2015 je oprávnený tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré sa začali pred týmto dňom, v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti zákona.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, keď exekúciu zastavil. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že v predmetnom konaní konali povinní ako spotrebitelia a oprávnený ako dodávateľ v rámci predmetu svojho podnikania. Nestotožnil sa však s dôvodom zastavenie exekúcie, keď nemusel vec preskúmavať, a to s ohľadom na nedodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožno považovať podanie oprávneného, ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 26. 01. 2016, ako doplnené včas. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15. 12. 2015 a vyhlásený dňa 23. 12. 2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23. 12. 2015. Evidentne tak oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní počítaných od 24. 12. 2015, teda najneskôr do 22. 01. 2016 vrátane. Oprávnený takéto podanie v zákonom ustanovenej lehote neurobil, pretože na poštovú prepravu ho podal až 25. 01. 2016, a exekučnému súdu bolo doručené až 26. 01. 2016.
15. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08. 11. 2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)].
16. Aj na základe uvedeného bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd uviedol, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.
17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že v predmetnej veci bol daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, teda bez preskúmania danej veci, keď si oprávnený nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, čo však nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktoré je vo výroku vecne správne. Exekučný
súd nad rámec svojich povinností preskúmal danú exekučnú vec, pričom vzhliadol dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.
18. Vo vzťahu k námietkam oprávneného uvedeným v odvolaní odvolací súd len poznamenáva, že rovnako ako súd prvej inštancie tak aj odvolací súd považuje za neprípustné, aby bol spotrebiteľský vzťah zabezpečený formou zmenky, pričom zmenková suma 1.018,13 eura presahuje 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z obsahu zmluvy o úvere pritom vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1.327,76 eur, z čoho 30 % je 398,33 eur, a teda zmenka mohla byť vystavená maximálne na túto sumu, ktorá zároveň zodpovedá zákonnému limitu. Námietkami oprávneného uvádzanými v odvolaní sa však odvolací súd bližšie nezaoberal vzhľadom na to, že vo vzťahu k predmetu tohto odvolacieho konania sú irelevantné, pretože oprávnený si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť a návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnými nedoplnil v zákonnej lehote.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, a to aj napriek tej skutočnosti, že správne mala byť exekúcia zastavená podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil z iných právnych dôvodov v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako rozhodnutie vo výroku vecne správne.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným povinným síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinným žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
21. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.