Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-5T/60/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Blažovskej a prísediacich Ireny Herichovej a Michala Čipkalu v trestnej veci obžalovaného G. G. a spol. pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , , , a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. decembra 2019 v Košiciach takto

rozhodol:

Podľa oslobodzuje obžalovaných G. G., nar. XX.XX.XXXX v L., O. L., nar. XX.XX.XXXX v L., C. V., nar. XX.XX.XXXX v L., C. H., nar. XX.XX.XXXX v L., B. U., nar. XX.XX.XXXX v L., Q. H., nar. XX.XX.XXXX v L., G. L., nar. XX.XX.XXXX v L., G. T. (rod. F.), nar. XX.XX.XXXX v L., G.. G. L., nar. XX.XX.XXXX v L. a C. W., nar. XX.XX.XXXX vo H. U. F., spod obžaloby prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 12.05.2010 sp. zn. XIV Gv 20/09 pre skutok právne kvalifikovaný u obžalovaných G. G., O. L., C. V. a C. H. ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , , , s poukazom na , , , , a formou spolupáchateľstva podľa a zločin vydierania podľa , , , s poukazom na , , a formou spolupáchateľstva podľa , u obžalovaných B. U., Q. H., G. T. (rod. F.) a G. L. ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , , , s poukazom na , , a formou spolupáchateľstva podľa , u obžalovaných G. L. a C. W. ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , , , s poukazom na , , a u obžalovaného C. W. aj podľa , a formou spolupáchateľstva podľa , ktorý mali spáchať tak, že dňa 21. marca 2009 v čase asi o 11,40 hod. v Košiciach na Južnej triede v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Juh, po tom čo spoločne ako službukonajúci príslušníci Policajného zboru G. G., O. L., C. V., C. H., B. U. a Q. H. zadržali a predviedli G. R., nar. XX.X.XXXX, B. L., nar. XX.XX.XXXX, L. Q., nar. X.X.XXXX, O. T., nar. X.X.XXXX, O. Q., nar. XX.X.XXXX a F. Q., nar. XX.X.XXXX, následne všetci okrem Q. H. a B. U. tieto maloleté osoby, po zistení ich totožnosti, zhodili vo vstupnej chodbe na zem pred dvoch štekajúcich psov bez ochranných náhubkov, ktorých držali na vôdzke psovodi G. G. a O. L., pričom psy pohrýzli G. R., F. Q. a B. L.; následne maloletých udierali a kopali do rôznych častí tela a pod hrozbou, že v tom budú pokračovať, ich nútili, aby sa navzájom silno udierali dlaňou ruky po tvári (fackou) a potom sa pobozkali, pričom sa im smiali a vulgárne, aj pre rómsky pôvod, nadávali; poškodení mali strach, kričali a plakali, čo si niektorí z nich natáčali na mobilné telefóny a fotoaparáty, sledovali to aj Q. H. a B. U. spolu s príslušníkmi Policajného zboru G. T. (rod. F.) a G. L., ktorí na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice - Juh vykonávali stálu službu a proti takému konaniu nezakročili, G. G., O. L., C. V. a C. H. prikázali predvedeným osobám ísť do uzavretej časti suterénu schodišťa budovy a rýchlo sa vyzliecť donaha v čase 10 sekúnd, čo aj odpočítavali, vybrať si všetky veci, dať ruky hore za hlavu, otočiť sa chrbtom k stene a kričali, aby boli ticho, že posledný z nich dostane bitku a ak sa

nevyzlečú, opäť privedú psa, čo si niektorí z nich natáčali na mobilné telefóny; O. L. udrel otvorenou dlaňou ruky po tvári F. Q., lebo sa v suteréne rozprával a hovoril to na O. Q. s tým, že ak to zopakuje, dá mu opäť facku, C. V. zavesil predvedeného O. Q. na zábradlie na poschodí, z ktorého tento visel držiac sa na rukách, po ktorých ho C. V. striedavo udieral svojimi rukami, keď ho pri lustrácii nútil povedať meno jeho matky; následne v poobedňajších hodinách asi o 15,00 hod. príslušníci Policajného zboru G. L. a C. W., ktorí predvedené osoby na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice - Juh strážili na chodbe, týmto vulgárne nadávali a fyzicky napadli tak, že G. L. kopol F. Q. a kopol do nohy aj B. L., keď odmietli obed a smiali sa, nakoniec opľul O. T. a vulgárne im nadával aj pre rómsky pôvod, potom položil na stôl svoju služobnú zbraň a povedal, aby mu odcudzili prsteň s retiazkou, a keď odmietli, udrel ich dlaňou ruky po tvári (fackou); C. W. sa opýtal L. Q., či aj on kradne a viackrát ho udrel dlaňou ruky po tvári (fackou), potom vybral a zasunul späť zásobník na svojej služobnej zbrani a túto priložil k hlave L. Q. a opýtal sa ho, či chce, aby ho zastrelil, následne zbraň odložil do puzdra a vo vedľajšej miestnosti všetkým predvedeným prikázal postaviť sa tvárou k stene s rukami hore, L. Zupkovi prikázal, aby mu olízal topánku a neskôr, aby udrel lopatou po hlave F. Q., čo ten aj urobil; obžalovaní G. G., O. L., C. V., C. H., B. U., Q. H., G. T. (rod. F.), G. L., G. L. a C. W. ako príslušníci Policajného zboru svojím konaním postupovali v rozpore s o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a zároveň ním porušili povinnosti policajta uvedené v , , o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, pričom obžalovaní Q. H., B. U., G. T. (rod. F.) a G. L. svojím konaním porušili aj povinnosť uvedenú v písm. d/ uvedeného zákona, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa odkazuje poškodených G. R., nar. XX.X.XXXX v L., bytom L., T. XX, O. T., nar. X.X.XXXX v L., bytom L., T. X, naposledy bytom L., T. XX, F. Q., nar. XX.X.XXXX v L., bytom L., T. XX, B. L., nar. XX.XX.XXXX v L., bytom L., T. XX, O. Q., nar. XX.XX.XXXX v L., bytom L., T. XX a L. Q., nar. XX.XX.XXXX v L., bytom L., T. XX s nárokmi na náhradu nemajetkovej škody a trov právneho zastúpenia na civilný proces.

odôvodnenie:

Za účelom zistenia skutkového stavu veci súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc o výsluchoch obžalovaných z prípravného konania, výsluchom svedkov - poškodených, svedkov a znalcov, prečítaním znaleckých posudkov, zápisníc o výsluchoch svedkov a znalcov z prípravného konania a prečítaním listín.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozhodol vo veci prvýkrát dňa 27.02.2015 tak, že podľa oslobodil všetkých obžalovaných spod obžaloby prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 12.05.2010 sp. zn. XIV Gv 20/09, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní a poškodených G. R., O. T., F. Q., B. L., R. E., E. Q., C. N., O. Q., ktorí si v konaní uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a trov právneho zastúpenia, odkázal podľa na občianske súdne konanie. Na základe odvolania prokurátora preskúmal Krajský súd v Košiciach zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku i postup konania ktoré im predchádzalo a uznesením zo dňa 18.04.2016 sp. zn. zrušil rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa vadu v postupe spočívajúcu v hodnotení dôkazov ktoré nevykonal, čo je v rozpore so zásadou bezprostrednosti, a to vo vzťahu k obrazovému a zvukovému záznamu na CD-R nosiči, na ktorom mala byť zachytená udalosť z 21.03.2009 na OO PZ Košice - Juh, ktorý navrhol vykonať na hlavnom pojednávaní prokurátor a súd jeho návrh odmietol, pričom takto mal postupovať predčasne. V ďalšom vytkol, že svedecké výpovede konkrétne označených svedkov hodnotil so zameraním na obrazovo - zvukové záznamy o udalosti zo dňa 21.03.2009, aj keď dôkaz obrazovým a zvukovým záznamom na CD-R nosiči nevykonal. Vytkol aj, že prvostupňový súd v rozsudku poukázal na rozpory medzi výpoveďami svedkov - poškodených G. R., O. T., F. Q., L. Q., B. L. a O. Q. z prípravného konania a z hlavného pojednávania a na to, že poškodení si aj navzájom rozporovali, pričom však

nie všetky rozpory vo výpovediach svedkov sa odstraňovali postupom podľa . Nakoniec, že odmietol vykonať ako dôkaz tie časti znaleckých posudkov vypracovaných D.. C. V., v ktorých sa posudzujú sklony obžalovaných k fantazijnému spracovaniu skutočností, ku klamstvu, k sugestibilite, účelovému spracovaniu jednotlivých údajov, ako aj všeobecná a špecifická vierohodnosť obžalovaných, s poukazom na to, že znalec psychológ je síce povolaný vyjadriť sa k črtám osobnosti, nie však k otázke vierohodnosti výpovedí obvinených. Odvolací súd nariadil vykonať dokazovanie znaleckými posudkami vypracovanými znalcom - psychológom D.. C. V. v celom rozsahu a v ďalšom na základe prípadných návrhov procesných strán predložiť svedkom G. R., B. L., L. Q., O. T., O. Q. a F. Q. ich predchádzajúce výpovede (z prípravného konania).

V nadväznosti na citované uznesenie odvolacieho súdu navrhol prokurátor doplniť dokazovanie znaleckým skúmaním CD-R (DVD) nosiča o udalosti z 21.03.2009 na OO PZ Košice - Juh v odbore Foto a video, aby tak bolo zistené, či bol záznam na ňom z hľadiska obsahu upravený, konvertovaný, vytvorený strihom alebo montážou záberov a či je technicky možné dej na zázname takto naaranžovať, ďalej obrazovým a zvukovým záznamom na tomto CD-R (DVD) nosiči, ako aj nadväzujúcim obrazovým a zvukovým záznamom na CD nosiči (ktorý slúžil KR PZ Košice pre personálne konanie voči obžalovaným)

- ich prehratím na technickom zariadení, prečítaním nevykonaných častí (odpovedí na šieste až deviate otázky) znaleckých posudkov D.. C. V., znalca z odboru Psychológia, ktoré vypracoval v rámci vyšetrenia duševného stavu obžalovaných, predložením (prečítaním) zápisníc o výsluchoch svedkov - poškodených G. R., O. T. a F. Q. z prípravného konania, v častiach, v ktorých si na hlavnom pojednávaní rozporovali (u svedkov - poškodených L. Q., O. Q. a B. L. nenavrhol takýto postup z dôvodu, že v čase výsluchov v prípravnom konaní mali menej ako 15 rokov, z ich výsluchov boli vyhotovené obrazovo- zvukové záznamy, ktoré boli v plnom rozsahu prehratím z DVD nosiča oboznámené). Splnomocnenec poškodenej navrhol doplniť dokazovanie v rozsahu ako prokurátor, naviac požadoval predložiť (prečítať) zápisnice o výsluchoch svedkov - poškodených L. Q., O. Q. a B. L. z prípravného konania.

V novom konaní súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkov - poškodených G. R., O. T., F. Q., prečítal zvyšné časti znaleckých posudkov z odboru Psychológia č. 87/09, 88/09, 89/09, 90/09, 91/09, 92/09, 93/09, 94/09, 95/09, 96/09 (body 6 až 9) vypracovaných PhDr. C. V. a ďalšie listiny. Ostatné procesnými stranami navrhnuté dôkazy podpísaný súd opätovne odmietol ako nedôvodné a na hlavnom pojednávaní dňa 17.05.2017 rozhodol v predmetnej trestnej veci druhýkrát tak, že podľa oslobodil všetkých obžalovaných spod obžaloby prokurátora Generálnej prokuratúry SR sp. zn. XIV Gv 20/09 z 12.05.2010, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní a zároveň podľa odkázal poškodených s nárokmi na náhradu nemajetkovej ujmy a trov právneho zastúpenia na civilný proces.

Aj tento druhý rozsudok napadol riadnym opravným prostriedkom prokurátor, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, keďže Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. zo dňa 04.05.2018 zrušil rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na znovuprejednania a rozhodnutie. Nesúhlasil totižto odvolací súd s postupom prvostupňového súdu, ktorý podľa neho v rozpore aj so závermi jeho uznesenia sp. zn. z 18.04.2016 v rámci doplnenia dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 17.05.2017 podľa ako nedôvodné odmietol návrhy prokurátora a A. L., splnomocnenca poškodeného O. Q., vykonať dôkazy: znalecký posudok z odboru Foto a video na záznam na CD-R (DVD) nosiči (z č.l. 3034a) a obrazovo-zvukové záznamy na CD-R (DVD) a CD nosičoch (z č.l. 3034a, 4059). Vyjadril právny názor, že je potrebné doplniť dokazovanie a ako dôkaz vykonať obrazový a zvukový záznam na CD-R (DVD) nosiči o udalosti z 21.03.2009 na OO PZ Košice - Juh a nadväzujúci obrazový a zvukový záznam na CD nosiči, ktorý slúžil KR PZ Košice pre personálne konanie voči obžalovaným, ich prehratím na technickom zariadení a pre zodpovedanie otázky, či dej na zázname bol technicky upravený a pozmenený, pribrať do konania znalca z príslušného odboru, podľa návrhu strán kontradiktórneho konania.

Súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu pribral prvostupňový súd uznesením zo dňa 04.01.2019 do konania znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická fotografia a video JUDr. Ing. A. T., na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2019 na návrh prokurátora prečítal znalecký posudok č. 15/2019, ktorý znalec vypracoval, zároveň k nemu znalca vypočul a vykonal aj obrazovo-zvukový záznam z CD-R (DVD) nosiča a CD nosiča, rovnako súladne s návrhom prokurátora aj splnomocnenca.

Týmto teda boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky dôkazy navrhnutné procesnými stranami a nakoľko žiadne ďalšie neboli ani súdu známe, dokazovanie bolo ukončené.

Všetci obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili podľa , že sú nevinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a nakoľko využili svoje zákonné právo a odopreli vypovedať, boli na návrh prokurátora na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o ich výpovediach z prípravného konania, do ktorých uviedli:

Obžalovaný G. G., že pozná všetkých spoluobvinených, W. a L. však nie podľa mena. Dňa 21.3.2009 slúžil s Konderlom od 07.00 hod. do 19.00 hod., bol vodičom služobného terénneho vozidla značky Nissan Navara, označeného psom. V ten deň mali celkom štyroch psov. On mal dvoch psov farby vlkošedej, teda do hneda, jeden bol starý a druhý mladý. L. mal dvoch psov, mladšieho a staršieho, jeden bol úplne vlkošedý, skoro čierny, druhý bol čierny. Pred 12.00 hod. boli v lese nad Luníkom IX, kde cvičili so psami. Cez rádiostanicu ho zavolal operačný dôstojník s tým, že medzi „blšákom“ a Optimou alebo Hornbachom došlo k lúpežnému prepadnutiu a vyslal ich na miesto činu. Na mieste sa na zemi nachádzala staršia pani, pri nej boli asi štyria operatívci a príslušníci PMJ, pravdepodobne H. a V.. Na prieskum terénu použili dvoch služobných psov. Bol nájdený jeden podozrivý chlapec rómskeho pôvodu, ktorého naháňal V.. Chlapec im povedal, že ostatní utekali domov. Vozidlami šli spolu s operatívnymi pracovníkmi na Luník IX, tam im chlapec ukázal kde bývajú ostatní. S L. aj so psami vystúpili z auta, zdržiavali sa v blízkosti vozidiel, okolo ktorých sa zišlo viac ako sto Rómov. Niektorí policajti išli do vchodu, jedna matka doniesla rómskych chlapcov so slovami „berte ich, robte s nimi poriadky“. Rómov zobrali do auta, nepamätal či najprv jedného a potom dvoch, alebo naopak. On bol vodič, vzadu s tromi deťmi sedel V. a pravdepodobne aj L.. Počas cesty neublížil žiadnemu chlapcovi, šoféroval, nevidel, či im ublížili kolegovia vzadu. Smerom na OO PZ Košice - Juh išlo v kolóne asi šesť až sedem áut, z toho štyri vozidlá mohli byť PMJ. Pred budovou OO PZ Košice - Juh zaparkovali, on počkal kým vystúpili zadržaní a kolegovia, vyvetral vozidlo a vyvenčil psov, čo trvalo tri alebo štyri minúty. Psov nechal vo vozidle a presunul sa pred budovu na schodíky, do budovy nevstúpil. Potom sa vrátil sa k vozidlu a zobral svojho staršieho psa farby vlkošedej. Je zvyknutý po zákroku prejsť so psom celú budovu, aby si pes zvykol na prostredie, pre psa je to tréning. Pes mal nasadený košík, ktorý mu nedal dolu, nebol na to dôvod. Po vstupe do budovy bol vo vstupnej chodbe veľký krik, kričali rómski chlapci. Niekto v civile, asi operatívec, si niečo natáčal na mobil, alebo si fotil tváre detí tak, že každého z nich si postavil pred seba, odfotil mu tvár a niečo na nich kričal. Keď jeho pes pri vstupe do budovy počul hluk a videl viac osôb, začal štekať. Po budove sa to veľmi ývalo, lebo bola v rekonštrukcii a bol to uzavretý priestor. Pes ho potiahol smerom k zadržaným osobám, ktoré sa zdržiavali medzi vchodovými dverami a kávomatom. Psa pritiahol na vodítku k sebe, pričom pes stále štekal. Potom s ním vyšiel po schodoch na prvé poschodie, ale nakoľko stále štekal, asi po troch minútach s ním vyšiel pred budovu. Nepustil svojho psa na zadržaných a nedal mu povel „trhaj“, takýto povel pre psa ani neexistuje. Nevidel, aby zadržané osoby kvôli štekotu psov plakali, oni sa medzi sebou naťahovali a ukazovali na najmenšieho z nich. Deťom neprikázal fackovať sa, ľahnúť si na zem a nepustil na nich psa. Psa odniesol do vozidla a keď sa vracal späť, pri schodoch do budovy stretol bývalého technika G., ktorý sa ho opýtal, či ho odvezie domov. Súhlasil, zatelefonoval L., ktorý vyšiel z budovy bez psa a dohodli sa, že on zoberie na služobnom vozidle G. a L. zoberie jeho vozidlo. Cesta k G. trvala 15 až 20 minút, vo vozidle mal už zrejme štyroch psov. Na OO PZ Košice - Juh sa už nevrátil. Celkovo sa v budove OO PZ zdržal asi tri minúty, pred budovou bol asi 12 minút. L. sa v priestoroch OO PZ Košice - Juh zdržal asi 15 minút, usúdil to podľa toho, že keď so svojim psom vstúpil do budovy počul štekot iného psa z pravej strany budovy a neskôr na jeho telefonát L. vyšiel z budovy. V budove OO PZ on kričal len na svojho psa, na Rómov nekričal, nenatáčal si ich, nevidel že by sa fackovali a bozkávali, nevidel aby kolega alebo niekto iný na nich huckal psa. Nepamätal si, či v budove stretol riaditeľa alebo zástupcu OO PZ Košice - Juh a nezaregistroval vyšetrovateľa JUDr. R., nakoľko v budove bolo veľmi veľa ľudí. Až neskôr sa dozvedel, že L. a F. (T.) mali v ten deň stálu službu, v inkriminovanom čase ich v budove nevidel. Keď odchádzal z budovy na oddelení zostalo asi 20 policajtov, niektorí boli v uniforme a štyria až piati v civile. Záznam o udalosti zo dňa 21.3.2009 videl prvýkrát na inšpekcii MV SR v Košiciach. Bol veľmi nekvalitný, nespoznal sa na ňom, psy na zázname nie sú jeho. Ani na predložených fotografiách zo záznamu nikoho neopoznal. Neskôr mu W. povedala, že musela potvrdiť to, čo bolo v personálnom spise, teda že osoba na zázname sa podobala na neho a aj jeden zo psov by mohol patriť jemu, pričom takto vypovedala aj keď ho neopoznala. Počas vyšetrovania sa so spoluobvinenými kontaktoval len zbežne, väčšinou telefonicky, iné osoby nekontaktoval. Na Alžbetinej ulici stretol Mgr. H. R., ktorému na jeho

otázku odpovedal, že ho zo zboru prepustili. Vymenili si telefónne čísla, následne sa však nekontaktovali, nestretli, nezazvonil na zvonček Mgr. R. v mieste jeho trvalého bydliska, nevie kde býva. V zázname o použití služobného psa uviedol, na aké práce boli jemu pridelené dva služobné psy dňa 21.3.2009 použité. Určite nebolo potrebné použiť služobného psa v budove na obranné práce, či bolo potrebné psa použiť na zaistenie páchateľa si nepamätá. Nebolo potrebné predvedené osoby strážiť so psom. Dospelý pes mal v budove košík a druhý pes - šteňa behalo len pred budovou a košík nemalo. Je na uvážení psovoda, kedy dá psovi košík dolu. Nevedel, či Konderla bol v budove s obidvoma služobnými psami a či tieto mali košíky. Po vzhliadnutí obrazového a zvukového záznamu z DVD nosiča a fotografií z DVD neopoznal žiadnu osobu, ani psy na zázname nie sú jeho. Poukázal na to, že záznam je nekvalitný. Nevedel ako ho mohli na videozázname podľa postavy a hlasu opoznať Mgr. C. T. a Mgr. T.. Hlasovú vzorku pre identifikáciu hlasu neposkytol.

Obžalovaný O. L., že z obvinených osobne pozná G. a V., ostatných nepozná po mene, možnože ich pozná z videnia. Dňa 21.3.2009 mal dennú službu od 07.00 hod. do 19.00 hod. s G.. Mali pridelené služobné vozidlo prispôsobené služobným psom. V ten deň boli voľby. Mal oblečenú zelenú pracovnú uniformu a čiernu taktickú vestu, pravdepodobne mal aj čiapku a na nohách čierne kanady. Niekedy dopoludnia im oprečný dôstojník rádiostanicou oznámil, že pri Hornbachu došlo k lúpežnému prepadnutiu staršej ženy. Presunuli sa tam a na prieskum terénu nasadili služobných psov. Psy identifikovali stopu páchateľa, mladého Róma, ktorý sa rozbehol a kolega z PMJ V. ho chytil. Tento Róm uviedol, že ostatní išli na Luník IX. Podozrivého zadržali a všetci policajti sa presunuli na Luník IX, kde kolegovia z PMJ našli ďalších páchateľov. On a G. boli pri vozidlách. Vo vozidle PMJ boli traja páchatelia, oni viezli tiež troch páchateľov. Na OO PZ Košice - Juh išli v zložení: on ako spolujazdec, G. ako vodič, V. sedel vzadu s troma zadržanými. Počas jazdy zadržaných nikto nebil. Po príchode na obvodné oddelenie on s V. odprevadili zadržané osoby do budovy. Nevedel, či s nimi išiel aj G.. Takto pravdepodobne postupovali aj kolegovia z PMJ s ostatnými zadržanými. On a G. vyšli z budovy vyvenčiť psov, toto trvalo asi 5 minút. Šteňa čiernej farby dal na vodítko, náhubok mu nenasadil a vošiel do budovy, kde zadržané osoby na seba kričali a smiali sa. Do budovy vošiel so psom z dôvodu výcviku, aby si pes zvykol na cudzie prostredie, hluky a druhy podláh. Nevie kde bol vtedy G., pravdepodobne ešte vonku. Šteňa sa po príchode do budovy tešilo, skučalo a štekalo. Vyšiel so psom na poschodie, lebo s ním nechcel manipulovať pred deťmi. Hore sa zdržal asi päť minút, kde jeho pes už neštekal a bol s ním v priestoroch toaliet. Potom zišiel do vestibulu, kde šteňa začalo opäť štekať, na nikoho však neskočilo, neprišlo do kontaktu so žiadnou osobou. Vo vestibule sa zdržal veľmi krátko, vyšiel von, šteňa dal do auta a vrátil sa do budovy, lebo potreboval ísť na toaletu. Prešiel vestibulom na prvé poschodie k toaletám a medzitým mu zavolal G., aby prišiel von. Keď vyšiel z toaliet opäť prechádzal vestibulom, kde G. ani žiadneho psa nezaregistroval. Pred budovou sa G. rozprával s G., ktorého potom odviezol služobným vozidlom domov, on išiel G. vozidlom. Na OO PZ Košice - Juh sa už nevrátili. Na oddelení služobnej kynológie spísali záznam o použití služobného psa. Počas zotrvania na OO PZ Košice - Juh nebol so svojim psom v pravej časti budovy za stálou službou. V budove registroval príslušníkov PMJ, asi aj príslušníkov obvodného oddelenia a nejakých civilov, stálu službu neregistroval. Nevidel aby niekto z príslušníkov PZ dával pokyny zadržaným osobám, aby ich fackoval, natáčal, nevidel aby sa zadržané osoby bozkávali, ani aby na nich niekto huckal psov, nevidel a nepočul ich plakať. Zadržané osoby boli pri schodoch naľavo, smerujúcich na prvé poschodie, niekde pri zábradlí. Nedával im žiadne pokyny. Svojho psa nenechal v budove bez dozoru a nevie, či počas jeho prítomnosti v budove tam boli súčasne dva psy. Mladé psy sa pri zadržiavaní osôb trénujú bez košíka, formou hry na handričku. Zadržanie osoby so svojim psom v budove ale necvičil. Nevie, či mali zadržané osoby zo psa strach, ale rešpekt určite mali. K rekognícii zo dňa 8.6.2009, pri ktorej ho opoznali poškodený B. L., ktorý uviedol „tento ujo udrel F. Q. po líci, dal mu facku a poslal ho ďalej do diery, mal čierneho psa, ktorý pohrýzol mňa, G. R., O. Q., F. Q., pes bol na vodítku, mne šla krv“, poškodený O. Q., ktorý uviedol „opoznal som ho preto, lebo tento ujo dal F. Q. facku, tento ujo nemal psa, mňa pes nepohrýzol“, poškodený F. Q., ktorý uviedol „táto osoba mi uvedeného dňa dala facku tak, že ma zavolala von z diery a na chodbe mi dala facku preto, že sme sa rozprávali“ a poškodený O. T., ktorý uviedol „opoznal som tohto uja, lebo udrel kamaráta F. Q., dal mu facku na líce“ sa vyjadril tak, že facku nikomu nedal, jeho pes nikoho nepohrýzol a nevie že by niekomu tiekla krv. Zdôraznil, že zadržané osoby v diere, teda v suteréne, nevidel, videl ich len vo vestibule. V budove zadržané osoby nefotil. O situácii z 21.3.2009 sa dozvedel až zo správ. Neskôr si pozrel záznam na internete, avšak nikoho neopoznal, spoznal len budovu OO PZ Košice - Juh. Po prehratí záznamu z DVD nosiča, ako aj predložení fotografií z DVD uviedol, že neopoznal žiadnu osobu podľa výzoru ani podľa hlasu. Spoznal len budovu OO PZ Košice - Juh. Po prepustení z polície

pracoval tri mesiace v Českej republike. V súvislosti s predmetnou vecou ho nikto neoslovil a ani on nikoho nekontaktoval. Hlasovú vzorku pre identifikáciu hlasu neposkytol.

Obžalovaný C. V., že okrem W. pozná všetkých spoluobvinených. Dňa 21.3.2009 vykonával službu s kolegom U., ktorý bol šoférom. Pred obedom reagovali na výzvu operačného dôstojníka, že medzi OD Hornbach, Optima a Carrefour malo dôjsť k prepadnutiu staršej ženy. Zadržal unikajúceho páchateľa, pričom žiadne donucovacie prostriedky nepoužil. Našli odcudzenú peňaženku, v ktorej bolo 105,00 € v bankovkách. Chytený rómsky chlapec im povedal mená a bydliská jeho komplicov. So zadržaným sa vozidlom odobrali na Luník IX, kde za spolupráce rodičov vyviedli z bloku troch ďalších chlapcov. Zvyšných dvoch doma nenašli, ale kontaktovali ich rodičov a oznámili im čo sa stalo. Na OO PZ Košice

- Juh sa vo vozidle psovodov presúval v kolóne ako prvý. Pri výjazde z Luníka IX jeden z chlapcov vykríkol „tam sú tí dvaja“. Zastavili a s L., ktorý sedel na mieste spolujazdca vpredu, sa rozbehli za dvoma osobami, ktoré po krátkej naháňačke chytili. V terénnom vozidle psovodov zn. Opel potom sedel za šoférom G. na zadnom sedadle spolu s troma zadržanými. Na OO PZ Košice - Juh prišli okolo obeda. Zadržané osoby nechali vo vstupnej chodbe budovy. On a U. šli lustrovať zadržané osoby na stálu službu, H. a O. šli písať úradný záznam o predvedení osôb do miestnosti za šatňou v zadnej časti budovy na prízemí. S chlapcami zostali pravdepodobne psovodi L. a G., možnože aj H. a stála služba, v tom čase nevedel mená policajtov, ktorí mali stálu službu. U. im neskôr pomáhal pri vypísaní záznamu, pretože O. bol nový. Lustrácia mu trvala asi hodinu, možno viac, lebo predvedení nevedeli hodnoverne uviesť mená rodičov ani adresy. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či najskôr šiel vozidlom, ktoré mal v ten deň pridelené U. pre poškodenú do nemocnice a potom písal v budove záznam o zaistení veci, alebo naopak. V nemocnici sa zdržal približne 45 minút, cesta trvala 20 - 30 minút, vzhľadom na zranenie poškodenej išiel totižto veľmi pomaly. Poškodenú priviezol na OO PZ Košice - Juh, lebo sa rozhodla vec oznámiť. Spolu s dcérou bola umiestnená na lavičke nachádzajúcej sa na malej chodbe. On šiel za kolegami do miestnosti, kde písali záznam o zaistení veci a záznam o obmedzení osobnej slobody, čo trvalo asi 40 minút. Zaistené veci, mobilný telefón a euromince, už boli v kancelárii, on osobne ich od nikoho nebral. V rámci odpočinku šiel s U. vozidlom do reštaurácie Baránok. Asi po hodine sa vrátili na OO PZ Košice - Juh, kde vo vstupnej chodbe a ani na prízemí už nikto, okrem stálej služby, nebol. Predpokladal, že deti si prevzal vyšetrovateľ. S kolegom U. pokračovali v služobnej činnosti. Nevidel, že by bol niekto z policajtov deťom ubližoval, nič protiprávne, nezvyčajné ani čudné nezaregistroval. Psovodi boli v budove pravdepodobne vtedy kedy on lustroval, avšak štekot psov nepočul. Nevenoval pozornosť kriku a nevedel, či to bol krik detí alebo krik dospelých, či to bol krik radostný alebo smutný. Nikoho a nič si nenatáčal a nikto mu neposlal mms. Po príchode na obvodné oddelenie boli deti vo vstupnej chodbe. Keď išiel pre poškodenú sedeli na zemi v blízkosti kávomatu, boli oblečené a neplakali, nevidel, aby boli zranené. Nevie ktorí policajti ich vtedy strážili. Nevie kde sa deti nachádzali v čase keď sa na oddelenie vrátil s poškodenou, ani kto ich strážil. Poškodená nechcela aby ju páchatelia videli, preto ju spolu s dcérou usadil na lavičku do chodbičky a poučil ju o možnosti podať trestné oznámenie. S vyšetrovateľom sa na obvodnom oddelení nestretol a nevie kedy poškodená s dcérou odišli. Lustráciu vykonával na stálej službe s U. a s kolegom zo stálej služby. Počas lustrácie nedošlo k incidentu medzi ním a poškodenými a nestalo sa tak ani pri prevoze zadržaných na obvodné oddelenie. Zadržaným nedával nijaké príkazy. Počas jeho prítomnosti na obvodnom oddelení sa s riaditeľom obvodného oddelenia ani s jeho zástupcom nestretol, nevidel ich, bol v zadnej časti budovy na stálej službe, tiež v nemocnici. Obžalovaný k výsledkom rekognície zo dňa 14.8.2009, pri ktorej ho opoznali poškodení O. Q., ktorý uviedol “tento ujo ma dal na zábradlie na druhom poschodí, ja som sa tohto zábradlia chytil rukami a on ma po rukách bil; on tiež povedal, aby sme sa navzájom fackovali, kričal na nás nadávkami; povedal dvom ujom čo mali psov, aby ich na nás pustili, oni ich držali na vodítku a tak púšťali na nás, jeden pes pohrýzol G. R., B. L. a F. Q.; tento ujo si natáčal aj to, ako sa fackujeme a ako na nás púšťajú psov; tento ujo nám kázal ísť do diery, povedal, aby sme sa vyzliekli a išiel het, neviem ako dlho tam bol“, F. Q., ktorý uviedol „tento ujo nás z Luníku IX odviezol na políciu a to mňa, B. L. a G. R., v aute ma zbil aj chalanov a to tak, že nám dal facku, mne dal asi päť, šesť a on sedel na zadnom sedadle vedľa nás a pravou rukou nám dával facky, my sme sedeli po jeho pravej ruke; tento ujo nám kázal ísť do diery, povedal mi, aby som vyšiel z diery von a potom mi dal facku, lebo sme sa rozprávali; zobral O. Q. a dal ho cez zábradlie na 1. alebo 2. poschodie, chcel ho zhodiť a bil ho po rukách ako sa držal zábradlia a visel; keď sme sedeli v budove, kázal nám vstať a fackovať sa aj bozkávať sa“, O. T., ktorý uviedol, „tento ujo nám kázal fackať sa; kázal jednému policajtovi, ktorý mal psa, aby ho na nás huckal a púšťal; kázal nám ísť do diery a vyzliesť sa a zavesil O. Q. na zábradlie na 2. poschodie a chcel ho zhodiť, neveril, že mama O. Q. sa volá Q. N., preto ho zavesil na to zábradlie; natáčal nás a nadával nám „vy špinaví Cigáni“; predtým ani potom som toho uja nevidel, patril medzi troch najhorších, čo nám robili zle“, B. L., ktorý

uviedol, „tento ujo nám kázal fackovať sa; potom nás poslal do diery, kázal nám vyzliecť sa a aby sme boli ticho; potom zobral O. Q. a zavesil ho na zábradlie z 1. poschodia a keď bol zavesený, bil ho po rukách; predtým, keď sme šli na políciu bol s nami v aute, teda so mnou, s F. Q. a G. R., on sedel s nami vzadu v aute a dal si na ruku čiernu rukavicu a potom nás bil, mne dal dvakrát do tváre; natáčal a pritom sa smial, nadával nám v zmysle, že sme Cigáni a smrdíme“, L. Q., ktorý uviedol „tento ujo zobral O. Q. na 2. poschodie a zavesil ho cez zábradlie; povedal, aby sme sa navzájom bili, fackali, dávali si poza uši, povedal ujovi aby na nás pustil psov, mňa pes nepohrýzol; natáčal si nás na mobil, poslal nás do diery, aby sme sa tam vyzliekli; nadával nám, že sme špinaví, smrdíme a neumývame sa“, uviedol, že popísaného konania sa nedopustil, Rómom žiadne príkazy ani pokyny nedával, nikoho z nich neudrel, výzvy počas prevozu uposlúchli, nikoho nikam nezavesil, nefackal, nikomu nenadával, nikoho a nič nenatáčal a nevie o tom, aby popísaným spôsobom konal niektorý z jeho kolegov. Poškodení ho opoznali pravdepodobne na základe toho, že zákroky na Luníku IX vykonával pravidelne, minimálne dvakrát za službu, druhý dôvod je ten, že od incidentu do vykonania rekognície sa s poškodenými stretol minimálne trikrát, ukazovali si na neho prstom a pokrikovali slovami: „To je ten policajt“. Aj dva alebo tri dni po 21.3.2009 opätovne zakročoval pri výkone štátnej služby, kde stretol tieto osoby. Po prehratí záznamu z DVD nosiča a predložení fotografií z DVD uviedol, že okrem maloletých chlapcov, ktorých videl 21.3.2009, predtým aj potom, neopoznal žiadnu inú osobu. Záznam videl aj v televízii, taktiež nikoho neopoznal. K tomu, že ho na predmetnom videozázname opoznali V. L. a D. T. podľa hlasu uviedol, že L. pozná od doby, keď ich kvôli predmetnej záležitosti zo zboru prepúšťali.

Obžalovaný C. H., že zo spoluobvinených nepozná W., L., L. ani F. (T.). Dňa 21.3.2009 mal službu v čase 06.00 hod. - 18.00 hod. ako zásahová hliadka spoločne s H. a O.. Do služby bol velený ako veliteľ hliadky a vodič. Do služby boli inštruovaní hlavne pre voľby, teda k zabezpečeniu verejného poriadku. Pred obedom boli cez rádiostanicu operačným dôstojníkom vyrozumení, že za VŠA bola väčšou skupinkou Rómov prepadnutá staršia pani. Šli k OC Optima. Na mieste činu poškodenej poskytli prvú pomoc a zavolali RZP. Hliadka V. a U. chytili jedného Róma, ktorý označil smer úteku ďalších páchateľov. Prišla aj hliadka kriminálnej polície. Všetky hliadky sa presunuli na Luník IX, kde sa zdržali asi pol hodinu. Bolo to asi 5 - 6 hliadok, z toho 3 vozidlá PMJ a 1 vozidlo psovodov. Na Luníku IX k nim prišla nejaká pani s dvoma Rómami so slovami “berte si ich, keď kradli“ a rovno ich dala do auta. Na ulici Hrebendovej zobrali jedného Róma asi do vozidla psovodov. Cestou boli zadržaní ďalší dvaja Rómovia, celkom ich bolo šesť. Kolóna áut sa presunula na OO PZ Košice - Juh. V ich vozidle bol vodičom on, vedľa neho sedel H. a za ním na zadnom sedadle O. s dvoma zadržanými osobami. Počas jazdy nedošlo k žiadnemu fyzickému ani inému napádaniu. Po príchode pred OO PZ Košice - Juh všetci spolu vystúpili a postupne vchádzali do budovy. S nimi vošli aj psovodi G. a L. s dvoma psami, ktoré veľmi štekali. Budova bola v rekonštrukcii. Rozdelili Rómov, aby si sadli, resp. stáli na schodoch vedúcich na poschodie, do suterénu, tiež pri kávomate. Rómovia sa začali navzájom osočovať, v slovenčine. Do budovy vošli siedmi príslušníci PMJ, D. a Q. tam boli asi 10 sekúnd, lebo boli vyslaní na zákrok. Zostali piati príslušníci PMJ, dvaja psovodi G. a L. a ďalší minimálne štyria príslušníci z obvodného oddelenia. O. poslal písať záznam do miestnosti na to určenej, ktorá sa nachádzala v zadnej časti budovy. On po troch minútach odišiel za O. a po 10 minútach šiel na stálu službu, kde boli policajtka a policajt. Zdržal sa tam asi 3 minúty. Následne prešiel cez dvojkrídlové sklenené dvere na malú chodbičku. Minimálne jedno krídlo týchto dverí bolo pevne otvorené, videl teda na vstupnú chodbu, kde sa nachádzalo veľmi veľa ľudí, policajti aj osoby v civile. Zadržané rómske deti nevidel a nepočul štekot psov, v budove sa psy nenachádzali. Potom sa vrátil k O.. Asi po troch minútach k nim prišiel U., potom H. a následne V.. Kolegom povedal, že je potrebné zadržané osoby lustrovať. Po čase každý doniesol nejaké údaje. Problémy boli s lustráciou jedného zo zadržaných. Vyšetrovateľ prišiel asi 45 minút po začatí písania záznamu. Poškodená sa nachádzala pri stálej službe na lavičke, kedy dvojkrídlové dvere už boli asi zatvorené, aby nevidela na zadržané osoby. Chvíľu bol pri poškodenej, vrátil sa späť k O., kde sa zdržal asi 10 minút, potom šiel s H. na obed. Keď odchádzali z budovy zadržané osoby nevidel. Nevedel, či tam boli jeho kolegovia z PMJ, ale psovodi tam už neboli. Na obede sa zdržal asi 50 minút, potom sa vrátili pre O., ale do budovy už on ani H. nevošli. Z budovy vyšiel O. a pokračovali v služobnej činnosti. G. v uvedený deň zazrel vo vstupnej chodbe budovy OO PZ Košice - Juh, mohlo to byť pri predvádzaní Rómov. O udalosti zo dňa 21.3.2009 sa dozvedel od nadriadeného G., ktorý mu volal, aby sa vo vlastnom záujme dostavil do práce. V ten deň im pustili krátky šot z internetu, na ktorom sa Rómovia fackali. Potom ich vypočúvali na inšpekcii a vyzvali ho, aby vydal mobil. Na druhý deň ho zavolal do práce asi E.. Po príchode si dal bundu na vešiak. Prečítali im rozkaz, že sú prepustení na 60%. Na druhý alebo tretí deň v šatni zistil, že na jeho civilnej bunde sa na zadnej časti z vnútornej strany nachádzali dve nálepky v tvare štvorca na sebe, ktoré odlepil, rozrezal nožom a spláchol. Nálepky ukázal aj kolegom U., H., V. a O.. Všetci si prehľadali veci aj šatňu PMJ,

ale nič nenašli. K výsledkom rekognície zo dňa 8.6.2009, pri ktorej ho opoznal poškodený F. Q., ktorý uviedol „osoba s tabuľkou č. 3 do mňa kopala na policajnej stanici, nenatáčala“, (tabuľku č. 3 mal C. H.), „osoba s tabuľkou č. 6 (H. H.) udrela L. Q. po tvári fackou a mala na rukách rukavice, táto osoba nás kamerovala na mobilný telefón a nahrávku z telefónu si posielala s iným kolegom, táto osoba (C. H.) ma bila, udrela ma do chrbta pelendrekom, nútila nás, aby sme sa bili poza uši, ujo držal v ruke psa, aby nás pohrýzol a pes pohrýzol O. Q., F. Q. aj R., aj natáčal nás, tento ujo držal hnedého psa, tento ujo nám prikázal ísť do diery“ uviedol, že tvrdenia sa nezakladajú na pravde, H. H. na OO PZ Košice - Juh nebol, on obušok nenosí, nemal ho na oddelení, nikoho nenútil biť sa, psa nedržal, nie je psovod a vlastného psa nemá. Nenatáčal, nikomu nič neprikazoval a nevedel o tom, že by boli zadržané osoby v nejakej diere. Nevidel, aby sa boli deti fackovali ani aby niekto z policajtov deti fyzicky akýmkoľvek spôsobom napádal, nútil ich aby sa fackovali, bozkávali, vyzliekali a nevidel žiadne natáčanie. Nespomína si, či sa služobukonajúci príslušníci na stálej službe pohybovali aj v priestoroch vstupnej chodby. Na zázname z DVD nosiča ani na fotografiách z DVD žiadnu osobu neopoznal. Obžalovaný neposkytol hlasovú vzorku pre skúmanie hlasu.

Obžalovaný B. U., že zo spoluobvinených nepozná L. a W., ostatných pozná zo služobnej činnosti. Dňa 21.3.2009, teda v deň volieb, mal dennú službu s V.. Mali pridelené služobné vozidlo a slúžili asi v dobe 06.00 hod. - 18.00 hod.. Okolo 10.00 hod. - 11.00 hod. operačný dôstojník cez rádiostanicu vyhlásil pátranie po viacerých unikajúcich mladistvých, resp. maloletých osobách, ktoré sa mali dopustiť prepadnutia v blízkosti Hornbachu alebo Baumaxu. Oni boli blízko, s vozidlom zastavil, V. vystúpil, utekal za unikajúcimi osobami a jedného z páchateľov chytil. Vozidlom sa presunuli na miesto činu, kde sa nachádzali kolegovia, asi H., H. a O., tiež zranená poškodená. Po chvíli prišla sanitka. Zadržaný ukázal trasu ktorou ostatní ušli. So psovodmi a ďalšími hliadkami sa presunuli na Luník IX. Zadržaný povedal mená a adresy ďalších osôb. On a H. ostali pri vozidlách. Dvaja páchatelia prišli s matkou jedného z nich a ďalších dvoch zadržali pri odchode z Luníka IX. Potom sa aj so zadržanými premiestnili v kolóne áut na OO PZ Košice - Juh, pričom on išiel sám. Po príchode pred budovu OO PZ Košice - Juh videl ako kolegovia vchádzajú so zadržanými osobami do vnútra. G. bol pri aute bez psa, druhého psovoda vtedy nevidel. Vošiel do budovy. Zadržané osoby stáli vo vstupnej chodbe, ktorou prešiel k stálej službe cez tzv. lietačky. V budove registroval väčší počet príslušníkov PZ zo zákroku, ale aj iných, napríklad z kriminálnej polície, teda boli tam piati z PMJ, dvaja psovodi, zadržané osoby a iní príslušníci. Hliadka D. a Q. bola vyslaná na ďalší zákrok. Po vstúpe do budovy, nepočul ani nevidel žiadne psy. Na stálej službe boli L. a F., komunikoval hlavne s L., ktorému povedal čo sa stalo, vzal od neho papier a išiel na chodbu spisovať mená zadržaných. Na stálej službe sa zdržal asi 10 minút, pokiaľ sa dohodli na postupe. Počas toho počul štekot psov vychádzajúci z chodby budovy aj z vonku. Po 10 minútach sa postavil ku kávomatu, ktorý sa nachádzal pri dvojkrídlových sklenených dverách, tzv. lietačkach. Zadržané osoby sa nachádzali pri zábradlí, stáli jeden vedľa druhého, oproti nim vo vzdialenosti asi 2 metre boli 4 - 5 policajti, vnímal G. a H., ostatných si nepamätá, H. stál pri schodoch smerujúcich na poschodie oproti nemu. Psa nevidel, nakoľko keď vychádzal zo stálej služby do hlavnej vstupnej chodby, z budovy odchádzal G. so psom tmavej farby, L. so psom vôbec nevidel. Ako stál pri kávomate volal si po jednom každého zo zadržaných, aby mu uviedol svoje meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu a mená rodičov a písal si aj ich popis. Trvalo to asi 10 minút. Zadržané osoby sa navzájom osočovali. Neplakali a neboli zranené. Po spísaní mien šiel naspäť na stálu službu, kde L. osoby lustroval. V tom čase boli s ním na stálej službe V. a H., ktorých pre doplnenie údajov posielal späť k zadržaným. Pri lustrácii nastal problém s jedným zo zadržaných. Vtedy on odišiel do miestnosti k O. a na stálej službe zostali V. s H.. On na stálej službe lustroval spoločne s L. asi 45 minút. Počas lustrácie počul občasný krik prichádzajúci zo vstupnej chodby, brechot psov vtedy nepočul. Po príchode k O. bol v miestnosti H.. Asi po 15 minútach odišiel H. na obed, pravdepodobne s H.. K O. do miestnosti vstupovali viaceré osoby, nosili zaistené veci - mince a mobil. V tejto miestnosti sa zdržal zhruba hodinu. Okolo 13.00 hod. - 13.30 hod. šiel na obed s V.. Prechádzali aj vstupnou chodbou, vtedy sa tam zadržané osoby nenachádzali, nevie, kde boli. Nevšimol si ani policajtov, v budove bolo ticho. V tom čase už boli na oddelení poškodená s dcérou. Na obede sa zdržali asi 45 minút, vrátili sa asi o 14.00 hod. - 14.30 hod., možnože až o 15.30 hod., kvôli záznamu o zaistení veci, ktorý spísal Q.. Na vstupnej chodbe sa nenachádzal nikto. Tu sa zdržali asi 30 minút. Kmec počas doby lustrovania nevyšiel zo stálej služby na chodbu, bol stále s ním, mal heslo do lustrácií. Nevidel, aby sa boli deti v priestoroch pri kávomate fackovali, skôr sa medzi sebou drgali a kričali po sebe. Keď spisoval mená a adresy zadržaných netelefonoval, telefonát mal až počas lustrácie, kedy vyšiel na chodbu medzi lietačkami a jedálňou. Obžalovaný k výsledkom rekognície zo dňa 14.8.2009, pri ktorej ho opoznali poškodení O. Q., ktorý uviedol „tento ujo stál pri kávomate, spísal si naše mená a adresy, ale to až potom čo sme sa dofackovali, až potom si písal mená a adresy, keď

sme sa fackovali stál pri kávomate“, F. Q., ktorý uviedol „tohto muža poznám z policajnej stanice, len tam stál s policajtkou, on nevidel keď sme si dávali facky, videl nás v diere, stál pri dverách, nenatáčal nás, videl nás keď sme boli v diere vyzlečení, tá policajtka stála pri tomto mužovi, rozprávali sa spolu“, B. L., ktorý uviedol „táto osoba nás videla ako sme boli zoblečení, ale nekamerovala, neviem či nás videla keď sme sa fackovali, asi nás nevidela“ uviedol, že nevidel žiadnu bitku ani fackovanie, nevidel, aby boli deti umiestnené v suteréne schodiska, policajtku F. (T.) videl len na stálej službe, v iných priestoroch budovy obvodného oddelenia sa s ňou nestretol. H. R., bývalého zástupcu OO PZ Košice - Juh, nepozná. Keď tento uviedol, že za ním bol psovod H. U. a zazvonil mu na zvonček, nevie sa k tomu vyjadriť, nakoľko on nie je psovod, jeho krstné meno nie je H., naviac nemá tušenie kde menovaný býva. O udalosti zo dňa 21.3.2009 sa dozvedel asi 7.4.2009 od veliteľa PMJ G., ktorý ho stiahol do práce. Už na PMJ im veliteľ čaty povedal o čo sa jedná a na internete ukazoval šoty, na ktorých však on neopoznal žiadnu osobu. Na inšpekcii bol vypočutý ako svedok, ale žiadnu nahrávku mu neprehrali. Bolo mu vznesené obvinenie a bol prepustený zo zboru. Na prehratom zázname z DVD nosiča ani na predložených fotografiách z DVD neopoznal jednoznačne žiadnu osobu, ani seba. Neposkytol hlasovú vzorku pre identifikáciu hlasu.

Obžalovaný Q. H., že zo spoluobvinených pozná V., H. a U.. Dňa 21.3.2009 mal dennú službu so H. a O.. Službu mali aj hliadka V. - U. a hliadka D. - Q.. Niekedy pred obedom boli operačným dôstojníkom vyslaní na miesto lúpežného prepadnutia medzi OC Hornbach a Baumax. Iná hliadka chytila páchateľa. Vrátili sa k poškodenej, ktorá sedela na zemi. Potom šli na Luník IX, lebo zadržaný uviedol, že ďalší páchatelia utekali smerom domov, teda na Luník IX. Medzi služobnými vozidlami sa nachádzalo aj vozidlo psovodov. V ich služobnom vozidle prevážali dve zadržané osoby, ktoré sedeli vzadu s O.. Vodič bol H., on sedel vpredu ako spolujazdec. Neregistroval žiadny fyzický útok voči zadržaným. Po príchode na OO PZ Košice - Juh boli všetky zadržané osoby postupne predvádzané a umiestňované na hlavnú vstupnú chodbu. Vo vstupnej chodbe sa okrem zadržaných osôb nachádzali on a kolegovia z PMJ - H., O., V. a U.. Do budovy prišiel aj jeden psovod so psom. V budove boli aj kolegovia z obvodného oddelenia, pohybovalo sa tam viac policajtov. Kolegovia išli spísať záznam do zadnej miestnosti, záznam písal O.. Bol vo vstupnej miestnosti keď sa pes rozštekal, čo sa ývalo po celom objekte. Pravdepodobne mal náhubok. Psovod držal psa na vodítku a on mu povedal, aby zobral psa, lebo deti sa boja. Jedného chlapca aj odtiahol, aby na neho pes neskočil. Následne psovod zobral psa a odišiel, nevie, či von alebo do inej časti budovy. Tiež nevie, či pri príchode do vstupnej chodby bol na mieste H.. Zadržaným vravel aby sa nebáli, že pes im nič nespraví. Chlapci sa upokojili a on šiel do zadnej miestnosti za O.. Kolegom z obvodného oddelenia povedal, aby zadržané osoby postrážili. Pri písaní záznamu mu O. alebo H. povedali, že údaje o zadržaných osobách nie sú úplné, aby ich doplnil cez lustráciu. Šiel lustrovať na stálu službu, kde mal službu L.. Zaregistroval aj policajtku, nevie či bola tiež na stálej službe. Lustroval s L., trvalo to asi 20 - 30 minút. Vznikol problém pri lustrovaní matky jedného zo zadržaných. Nevidel, že by bol niektorý z policajtov držal jedno zo zadržaných detí nad zábradlím. Lustrovať mohol aj V., ostatní kolegovia sa pohybovali po objekte obvodného oddelenia. Po lustrovaní šiel do miestnosti, kde sa písal úradný záznam. Boli tam O., H. a U.. Zdržal sa 10 minút, opäť šiel lustrovať osoby na stálu službu a vrátil sa k O. a H.. Počas tejto doby vo vstupnej chodbe nebol. Asi po hodine od príchodu na OO PZ Košice - Juh šiel so H. na obed. Keď vychádzal z budovy na chodbe si zadržané osoby nevšimol. Počas doby na obvodnom oddelení okrem štekotu psa, na ktorý upozornil kolegu psovoda, neregistroval žiadny hluk, krik, plač, rev, nič mimoriadne. Na obede sa zdržali zhruba 45 minút, vrátili sa pre kolegu O., počkali ho pred budovou. V tom čase sa tam nachádzalo aj vozidlo hliadky V. - U.. Odišli a pokračovali v ďalšej služobnej činnosti do 18.00 hod. Počas zotrvania v budove obvodného oddelenia stálu službu L. na hlavnej vstupnej chodbe nevidel, F. (T.) nepozná po mene, ale registroval jednu policajtku, ktorá sa pohybovala po šatni a telefonovala, na vstupnej chodbe ju nevidel. Počas písania záznamov prišiel do budovy vyšetrovateľ, ktorý od nich zisťoval čo sa stalo v miestnosti, kde sa písal úradný záznam. Počas doby ako lustroval na stálej službe zaregistroval aj poškodenú s dcérou, sedeli na chodbe pri stálej službe. Nevidel žiadne protiprávne konanie príslušníkov PZ, žiadne facky. O udalosti zo dňa 21.3.2009 sa dozvedel až v deň, kedy sa dostavil na KR PZ na základe telefonátu veliteľa PMJ G.. Odtiaľ šiel na inšpekciu, kde sa ho pýtali, či videl v správach nejaké záznamy, on povedal, že nie. Pýtali sa aké má nahrávky v mobile, ktorý dobrovoľne vydal, zaistili ho. Pustili mu úryvok, neopoznal budovu ani osoby. Asi o dva dni nato si z internetu pustil záznamy, ale žiadnu osobu neopoznal. K opoznaniu O. Q., ktorý k jeho osobe uviedol „je to osoba, ktorá nás dala od psov nabok, keď psov na mňa pustili, potom išiel het, on nerobil nič, on išiel preč z budovy, bol tam asi 10 minút, keď sme sa fackovali on bol preč, on to nevidel, on bol ten dobrý, on nekameroval, on nemal prsteň ani retiazku, on odišiel, lebo sa nemohol na to pozerať“uviedol, že on na vstupnej chodbe stál maximálne 5 minút, teda počas doby kedy pes na deti štekal a upozornil psovoda, aby psa dal

preč. Psovod psa držal, pes štekal a mykal sa v smere k deťom. Vzdialenosť medzi psom a deťmi bola 2 - 3 metre. Na zázname z DVD nosiča a predložených fotografiách z DVD neopoznal žiadnu osobu. Postava, ktorá vychádzala po schodoch by mohla patriť policajtke. Čo sa týka psov, čierny sa podobá na psa ktorého mal psovod, ktorého upozornil, aby ho stiahol od detí ďalej. Obžalovaný neposkytol hlasovú vzorku pre skúmanie hlasu.

Obžalovaný G. L., že dňa 21.3.2009 vykonával stálu službu na OO PZ Košice - Juh s kolegyňou F. v čase od 07.00 hod. do 19.00 hod.. Od riaditeľa D. dostali mimoriadne úlohy ohľadom volieb prezidenta. V ten deň mali dve osoby ktorým bola obmedzená osobná sloboda, tieto boli eskortované hliadkou W. - L. do Spišskej Novej Vsi a druhou hliadkou do ústavu na výkon väzby v Košiciach. Hliadka odišla do Spišskej Novej Vsi asi o 10.00 hod. a vrátila sa asi o 14.00 hod.. Na oddelení bol od rána riaditeľ OO PZ D. a príslušníci, ktorí boli velení do výkonu služby ohľadom volieb. Počas doobedňajšej služby riaditeľ chodil z budovy von a dnu, kontroloval hliadky a informoval sa o stave a priebehu volieb. Budova OO PZ bola v tom čase v rekonštrukcii, prerábalo sa prízemie budovy a jedálne. Stála služba bola vykonávaná v priestoroch bývalých ženských šatní, kam z prístupovej chodby vedú dvojité dvere. Zo stálej služby sú okná iba na dvor, na parkovisko pred oddelenie, teda na stranu kde sa vchádza do budovy. Asi o 11.45 hod. boli operačným strediskom OR PZ Košice vyslané všetky hliadky k OC Hornbach, kde malo dôjsť k prepadnutiu poškodenej K. E.. Cez rádiostanicu sa dozvedel, že údajných páchateľov príslušníci PZ zaistili. Okolo 12.10 hod. boli páchatelia predvedení na obvodné oddelenie. Už z okna videli prichádzajúce vozidlá, šli otvoriť dvere a do budovy vchádzali policajti so zadržanými. Postupne vošlo asi 20 ľudí, nevie či aj psy. Najprv dvere zamkol, ale nakoľko osoby prichádzali a niektoré odchádzali, nariadil jednému príslušníkovi, aby stál pri vchodových dverách a zabezpečoval ich. On s kolegyňou šiel na stálu službu. Bolo mu oznámené, že na oddelenie boli predvedení šiesti rómski chlapci, ktorí sa mali dopustiť lúpeže pri OC Hornbach. Informoval o tom aj operačné stredisko. Zadržané osoby boli strážené predvádzajúcimi príslušníkmi. Povedal im, že osoby prevezme až keď budú hotové úradné záznamy o predvedení, dovtedy za tieto osoby nezodpovedal. Kolegom ukázal miestnosť v ktorej mohli vyhotoviť úradné záznamy a povedal im, že zadržané osoby môžu strážiť len na vstupnej chodbe, lebo budova je v rekonštrukcii a iné miesto na stráženie nebolo. Vrátil sa na stálu službu, kam prichádzali príslušníci a spolu s kolegyňou lustrovali zadržané osoby, preberali telefóny a vybavovali iné činnosti stálej služby. Lustrovanie trvalo dlhšie, asi 40 minút, lebo niektoré údaje boli neúplné a museli vyzývať príslušníkov PMJ o ich doplnenie. Úradné záznamy o obmedzení osobnej slobody písali policajti do príchodu vyšetrovateľa, teda asi do 14.00 hod.. Asi 10 minút pred príchodom vyšetrovateľa prišla do budovy poškodená s dcérou, boli umiestnené na lavičke na menšej chodbe pred kuchynkou. On sa zdržiaval na stálej službe, maximálne bol v hliadkovej miestnosti. Na vstupnej chodbe, ktorá bola predelená od malej chodby dverami, tzv. lietačkami z tmavého skla, nebol. Vyšetrovateľ si prevzal úradný záznam z obmedzenia osobnej slobody a od príslušníkov PMJ aj páchateľov. Potom s poškodenou a jej dcérou odišiel na ohliadku miesta činu. Vypísal si žiadosť o stráženie osôb a niekedy v tom čase prišla zo Spišskej Novej Vsi hliadka v zložení W. a L., ktorým on ako stála služba nariadil, aby prevzali od vyšetrovateľa zadržaných na stráženie. Zadržaných strážili na chodbe pri zábradlí do 18.00 hod.. Prechádzal popri nich asi o 17.30 hod., keď vyprevádzal stránku. Potom zadržaných hliadka premiestnila na chodbu pred kanceláriu L., v ktorej W. a L. písali záznam zo služby. Po odchode W. a L. okolo 18.00 hod., strážila zadržané osoby druhá hliadka, ktorá bola predtým v ústave na výkon väzby v Košiciach. V tejto hliadke bola aj žena. K vyšetrovateľovi zadržané osoby preeskortovali pravdepodobne na dvoch vozidlách po 18.15 hod.. Medzi 13.40 hod. a 13.45 hod. prišiel na stálu službu zástupca riaditeľa OO PZ Košice - Juh R., ktorého informoval o danom prípade. Na stálej službe sa tento zdržal asi 5 - 10 minút, potom odišiel do svojej kancelárie na prvom poschodí. Na stálu službu prišiel ešte raz, urgovať zabezpečenie fyzického prevzatia zadržaných osôb vyšetrovateľom Následne sa ohľadom prevzatia zadržaných osôb viackrát telefonicky informoval. Počas služby bol u neho jedenkrát riaditeľ D., asi 15 minút po tom, ako boli osoby predvedené na oddelenie. Informoval ho, že na chodbe sú zadržané osoby a PMJ píše záznam o ich obmedzení. Opýtal sa ho, kde majú byť zadržané osoby a D. povedal, že tam, kde sú, lebo nemajú iné miesto, a z jeho kancelárie odišiel. Asi o 10 minút telefonoval na stálu službu a kolegyni F. povedal nech upozorní príslušníkov PMJ aby sa správali slušne, lebo sú voľby a chodia kontroly. Zadržané osoby pobehovali po celej chodbe a smiali sa, jeden zo zadržaných stále chodil za ním nech mu vráti mobil. Upozornil hliadku, aby sa zadržané osoby správali slušne, aby dávali na nich pozor nech z oddelenia neujdú. V uvedený deň obedoval v kuchynke, kolegyňa F. (T.) bola na obede asi o 13.30 hod. - 14.20 hod.. Počas služby nepočul v budove štekot psov, krik ani plač, nevidel osoby s rukami hore. Zadržané osoby sa mu na nič nesťažovali. Bol tam zvýšený hluk, ale to je bežné pri predvádzaní zadržaných väčším počtom príslušníkov PMJ. V tom čase sa vykonávala rekonštrukcia

budovy, na chodbe bola ozvena, lebo to bol otvorený priestor. V okolí OO PZ sú po všetkých stranách firmy, ktoré majú psov na stráženie. V uvedený deň mali psy pustené, lebo bol sviatok. Nevenoval pozornosť štekotu psov. K výsledku rekognície, pri ktorej ho poškodený O. Q. opoznal a uviedol "tento ujo tam stál a pozeral sa na nás, nerobil nám nič, bol tam v čase, keď sme sa fackali, bol tam asi desať minút, on nám nekázal nič, ani si to nenatáčal na mobil, nebol pri psoch ani keď sme boli v diere" uviedol, že na tej chodbe nebol, nevidel ako sa fackali. Predpokladá, že ho opoznal ten, čo stále od neho pýtal mobil, alebo jeden z tých, ktorých ráznejšie upozorňoval, aby sa správali slušnejšie. Kolegyňa F. bola u riaditeľa a po návrate mu povedala, že podpisovala nejaké preškolenia. Stále telefonovala mobilom, lebo mala rodinné problémy. Stálej službe riaditeľ OO PZ ani zástupca odchod z budovy nehlásia. K povinnosti stálej služby vo vzťahu k zadržaným osobám uviedol, že až po prevzatí zadržaných stálou službou je táto zodpovedná za osoby a dbá, aby bolo s nimi zaobchádzané slušne a podľa všetkých zákonných nariadení. On túto povinnosť v danom prípade nemal, lebo ich ako stála služba OO PZ neprevzal. Za zadržané osoby zodpovedala PMJ. Na zázname z DVD nosiča ani na fotografiách z DVD neopoznal žiadnu podľa vzhľadu ani podľa hlasu. Nevyjadril sa k tomu, že Mgr. T. ho na zázname a na fotografiách jednoznačne opoznal.

Obžalovaná G. T. (rod. F.), že zo spoluobvinených pozná osobne L., W. a L., sú jej kolegami z OO PZ, ostatných osobne nepozná. Dňa 21.3.2009 vykonávala spolu s kolegom G. L. v čase 07.00 hod. - 19.00 hod. stálu službu na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh. V ten deň boli voľby prezidenta SR a v službe bolo viac policajtov. V budove bol riaditeľ Mgr. D., ktorý priebežne vychádzal z budovy na kontrolu jednotlivých stanovísk. Medzi 12.00 hod. - 12.30 hod. predviedli príslušníci PMJ na oddelenie šesť rómskych detí, s ktorými boli aj príslušníci kynológie. Celkom prišli asi tri vozidlá PMJ a jedno vozidlo kynológie. Keď vošli s deťmi do budovy, ona s kolegom L. odišli na stálu službu. Tam za nimi prišli jeden alebo dvaja príslušníci PMJ, ktorí im povedali, že rómske deti mali spáchať lúpež za blšákom pri Hornbachu a že poškodená je na ošetrení v nemocnici. Vyrozumeli operačného dôstojníka KR PZ Košice. Ona s kolegom lustrovali na stálej službe páchateľov, ktorých zoznam im priniesol jeden z príslušníkov PMJ, ktorý sa priebežne chodil informovať o stave lustrácie. Lustrácia prebiehala asi 20 - 30 minút. Po vylustrovaní všetkých mien odovzdali údaje príslušníkom PMJ, ktorí prišli na stálu službu a so zoznamom odišli do hliadkovej miestnosti, ktorá sa nachádzala za miestnosťou stálej služby. Asi 15 minút po príchode príslušníkov PMJ si odskočila do jedálne, lebo mala súkromný telefonát. Na stálu službu sa vrátila o päť minút. Kolega L. jej povedal, že tam bol riaditeľ D., ktorému popísal čo sa stalo. Asi o 5 minút jej D. telefonoval s tým, že má povedať policajtom z PMJ nech sa ukľudnia, že chodí kontrola z Bratislavy a dávajú fúkať. Povedala to asi dvom príslušníkom PMJ, ktorí stáli pri dverách do miestnosti stálej služby. Počula buchnutie dverí auta a z okna videla vozidlo, ktoré malo podľa L. patriť kriminálnej polícii. Z vozidla vystúpili dvaja muži v civile, nevie kam išli. Po vstupe do budovy zostali príslušníci PMJ, kynológie, aj páchatelia stáť na chodbe medzi vchodovými dverami a schodmi na poschodie, dvere ostali odomknuté. Počula štekot psov, ale nevie, či bol z vnútra alebo z vonku. Asi po 35 - 40 minútach, keď šla za riaditeľom na poschodie podpísať preškolenie, prechádzala okolo zadržaných, ktorí sa nachádzali na pôvodnom mieste, na chodbe pri kávomate a strážili ich príslušníci PMJ. Telefonovala, preto neregistrovala čo sa tam presne deje, ale žiadneho psa nevidela. Nevidela žiadnu bitku, nepočula plač zadržaných. Bol tam hluk z rozprávania medzi tam prítomnými osobami. Keď sa po 3 - 4 minútach vracala na stálu službu, zadržaní na chodbe kľudne stáli, psov nevidela. Chodbou prešla znovu asi o 13.30 hod. - 13.45 hod. keď odchádzala na obed. Vrátila sa asi o 50 minút, príslušníci PMJ a psovodi tam už neboli. Pri páchateľoch, ktorí stáli pri kávomate pri zábradlí, bol W.. Deti boli kľudné. Ešte pred jej odchodom na obed prišli na obvodné oddelenie poškodená z lúpeže s dcérou. Sadli si na lavičku v chodbe pri stálej službe. Táto chodba je od chodby kde boli páchatelia oddelená dverami. L. sa s poškodenou na chodbe rozprával medzi 15.00 hod. až 15.30 hod., inak nevie koľkokrát vyšiel z miestnosti stálej služby. Pred jej odchodom na obed sa dostavil vyšetrovateľ s kriminalistom W., ktorým odomkla dvere na kancelárii, označenej na náčrtku č. 5. Po návrate z obeda okolo 14.30 hod. - 14.45 hod. jej telefonoval na stálu službu kolega W., aby zistila u detí, ktoré z nich bolo pri lúpeži asi spred týždňa. Šla za zadržanými, ktorých strážil W.. Traja z nich jej povedali, že boli pri tej lúpeži a uviedli aj mená ďalších spolupáchateľov, tieto si zapísala. V tom čase sa deti smiali, s kolegom W.artovali, boli kľudné, na nič sa nesťažovali a nevidela na nich žiadne zranenia. Počas zapisovania údajov do protokolu udalostí prišiel na stálu službu zástupca riaditeľa Mgr. R., ktorý prikázal jej a L., aby urgovali vyšetrovateľa na prevzatie detí. W. strážil zadržaných asi do 17.30 hod. - 18.00 hod., kedy ich vzali hliadky na dvoch vozidlách k vyšetrovateľovi na Alvinczyho ulicu. Zo stálej služby, ktorá sa nachádzala od vstupnej chodby za tretími dverami, nebolo vidieť do priestorov vstupnej chodby, kde boli zadržané osoby umiestnené. Išiel odtiaľ hluk, nakoľko bol predvádzaný väčší počet osôb, neprikladala tomu vážnosť. V tom čase prebiehala rekonštrukcia budovy a hlasy sa viac

ývali. Nevidela a nepočula, aby bolo voči zadržaným zo strany policajtov použité násilie, alebo aby boli tieto osoby nútené navzájom sa biť. Zadržané osoby nevidela v suteréne, nevidela žiadne natáčanie zo strany policajtov. Ani ona samotná sa nepodieľala na žiadnej trestnej činnosti, k zadržaným osobám sa správala normálne, medzi Rómami má známych a má s nimi normálne vzťahy. Nevyjadrila sa k tomu, že na zázname z DVD nosiča ako aj na fotografiách z DVD ju podľa postavy opoznal T. a podľa chôdze s najväčšou pravdepodobnosťou Mgr. R., podľa obidvoch mala ísť hore po schodoch. Na zázname z DVD nosiča ani na fotografiách z DVD neopoznala žiadnu osobu.

Obžalovaný G. L., že zo spoluobvinených pozná L., F. (T.) a W., sú to kolegovia z OO PZ Košice - Juh, o ostatných len vie že sú policajti. Dňa 21.3.2009 mal spolu s kolegom C. W. dennú službu od 06.00 hod. - 18.00 hod.. Na pokyn stálej služby v zložení L. a F. a so súhlasom operačného dôstojníka previezli okolo 10.00 hod. zadržanú osobu na Okresný súd do Spišskej Novej Vsi, odtiaľ sa vrátili po 15.00 hod.. Po vstupe do budovy obvodného oddelenia videl na hlavnej vstupnej chodbe po pravej strane pri kávomate asi 5 - 6 Rómov, ktorých strážili kolegovia D. a G.. Boli tam aj ďalší asi šiesti kolegovia, väčšinou zo skráteného vyšetrovania. Príslušníkov PMJ, psovodov, ani psov nevidel. Stála služba L. im povedal, že potrebuje strážiť zadržaných. V čase 15.15 hod. - 16.00 hod. spolu s W. ostali teda strážiť zadržaných Rómov, D. a G. šli do hliadky. Na oddelenie si priniesol obed, ktorý mal v umelohmotnej miske. Kým W. strážil zadržané osoby, on šiel do svojej kancelárie, ktorá sa nachádzala na pravej strane oproti jedálni, kde sa odstrojil a najedol. Potom šiel do kancelárie kolegu, kde sa zdržal asi do 17.40 hod.. Pracoval na spisoch, chodil na sekretariát na prvé poschodie, na toaletu. Minimálne trikrát prechádzal popri zadržaných osobách, boli na tom istom mieste pri kávomate a bol pri nich W.. Na vstupnej chodbe videl okrem W. len L., ktorý odprevádzal stránku. Asi 15 minút pred koncom služby premiestnil W. zadržané rómske osoby na chodbu pred jeho kanceláriu, na ktorej boli otvorené dvere a písal úradný záznam zo služby. Chlapci sa medzi sebou zabávali a prechádzali sa po chodbe. Okolo 18.00 hod. sa prezliekol do civilu. Nastupujúcej hliadke T. oznámil, že zadržané osoby treba strážiť. Z oddelenia odišiel krátko po 18.00 hod., W. ostal na oddelení. Počas celej doby čo bol v budove obvodného oddelenia nevidel a nepočul, aby niekto z kolegov robil zadržaným osobám niečo zlé. Chlapci sa navzájom nefackali, neplakali, nikto si ich nenatáčal, neboli tam psy. Ani on sa žiadneho protiprávneho konania proti nim nedopustil. Nepamätá si, či mal na sebe nejaký šperk, ale vlastní zlatú retiazku na ruku, aj prsteň zo žltého kovu. Starší chlapci si robili žarty z jedného z chlapcov, naznačovali gestami a pohybom tela, že ho chcú udrieť, smiali sa z neho a zabávali sa na ňom. Rozhodol sa, že mu kúpi čokoládový nápoj za vlastné peniaze, bolo mu ho ľúto. Povedal mu, že ak chce, môže sa dať napiť aj ostatným a on tak urobil. Chlapci sa medzi sebou rozprávali po rómsky, upozornil ich, aby sa rozprávali po slovensky. Požiadali ho o vodu, on im povedal, aby použili pohár z čokoládového nápoja a po jednom si chodili pre vodu do hliadkovej miestnosti. Opýtal sa ich čo urobili. Uviedli, že okradli tetu, dvaja sa smiali a hovorili niečo v zmysle, že jeden dával pozor, bol bojko a sledoval situáciu. Kolega W. so zadržanými žartoval, chlapci mu rozprávali vtipy, boli veselí, nikto sa nesťažoval. Ani na jednom z nich nevidel žiadne zranenia. W. v budove fajčiť nevidel. Zadržaným pred skončením služby núkal pomaranč, jablko, keks, ale nechceli, hanbili sa. Počas služby mal služobnú zbraň na opasku, neskôr keď sa šiel najesť odstrojil sa a dal si zbraň do šuplíka, kde zostala do konca pracovnej doby, keď odchádzal zobral ju so sebou. Nevie, či zadržaným rómskym deťom navrhol aby ho okradli o prsteň a retiazku. Určite im nenadával a ani nepočul, že by im nadával niekto z kolegov. Nedával im nijaké pokyny, iba ich upozornil, aby sa správali slušne, nebehali po chodbe a rozprávali medzi sebou po slovensky. L. vyšiel zo stálej služby a tiež ich upozornil aby boli tichšie, že sa tam nedá pracovať. Nevidel, aby bol W. dával zadržaným pokyny aby olízali topánku, dali ruky hore a opreli sa o stenu. On ani W. nepriložili nikomu zo zadržaných zbraň k hlave, nikoho nefackovali. Obžalovaný sa k rekognícii zo dňa 14.8.2009, pri ktorej ho opoznal poškodený O. Q. tak, že „tento ujo mal retiazku a prsteň, na chodbe pri kávomate prišiel ku každému z nás, spýtal sa, či chceme retiazku a potom nám dal po facke každému jednému, pričom F. Q. aj kopol do nohy a povedal aby sa chytil, lebo spadne, tento ujo mal aj jedlo a toto ponúkol B. L. a B. povedal, že nechce a tento ujo ho nato kopol do boku do nohy a aj chodidlom o špičku nohy a mal obuté čierne kanady, tento ujo prišiel až v čase, kedy sme boli už von z diery, teda na konci, keď sme boli v miestnosti s rukami hore, tak zase prišiel k nám a G. R. kúpil kapúčino, on nám nenadával, ani nás nenatáčal“ nevyjadril, ale poukázal na to, že ku dňu vykonania rekognície bol v procesnom postavení svedka. O predmetnom incidente sa dozvedel až deň po zverejnení záznamu v médiách od kolegov. Na zázname z DVD nosiča ani na predložených fotografiách z DVD neopoznal žiadnu osobu ani po hlase, opoznal len budovu OO PZ Košice - Juh.

Obžalovaný C. W., že okrem obvinených L., L. a F. (T.), ktorí sú jeho kolegovia z OO PZ Košice - Juh a pozná ich služobne, ostatných obvinených nepozná. Dňa 21.3.2009 v čase od 06.00 hod. do 18.00 hod. vykonával obchôdzkovú službu s kolegom G. L.. Asi o 10.00 hod. eskortovali osobu na súd do Spišskej Novej Vsi, odkiaľ sa vrátili približne o 15.10 hod. - 15.30 hod.. Po príchode na oddelenie sa na vstupnej chodbe nachádzali kolegovia G. a D. a zadržané osoby na pravej strane v blízkosti kávomatu. Neskôr sa dozvedel, že tieto osoby mali okradnúť nejakú pani. V budove sa nachádzali aj ďalší kolegovia zo skráteného vyšetrovania. On išiel do svojej kancelárie kde sa najedol, kolega L. bol zatiaľ na vstupnej chodbe s G. a D.. V kancelárii, ktorá sa nachádzala vedľa stálej služby, sa zdržal asi 20 minút. Približne o 15.45 hod. sa vrátil na vstupnú chodbu k zadržaným osobám. Niekedy v tom čase k nim prišiel L., ktorý vykonával stálu službu s F. s tým, aby jedna hliadka išla do obvodu a druhá aby zabezpečovala zadržané osoby na oddelení. Asi od 16.00 hod. zadržané osoby strážili len on a L.. Stále sa nachádzali na vstupnej chodbe, niektoré z detí stáli, ďalšie sedeli, smiali sa, hrali sa, kričali po sebe. On ich upozorňoval aby sa správali slušne, aby neboli hluční a nebehali po budove. L. odišiel do kancelárie pracovať na spisoch, on zostal so zadržanými sám asi do 17.30 hod.. Počas tejto doby vykonal niekoľko telefonátov a viackrát popri ňom prešli na poschodie L. aj F., ktorá odnášala a vydávala zbrane kolegom. Cez chodbu teda stále niekto chodil, so zadržanými osobami nebol sám. Zastavil sa pri ňom aj L., rozprávali sa. Približne o 17.00 hod. prešiel popri ňom vtedajší zástupca R., šiel na stálu službu a o chvíľu späť na poschodie. Žiadnych civilov, príslušníkov PMJ, psovodov ani psov, poškodenú, vyšetrovateľa ani operatívca v budove nevidel. Mal oblečenú pracovnú uniformu, zelené maskáče a čiernu taktickú vestu. Bol ozbrojený služobnou zbraňou a mal putá. Približne o 17.30 hod. odišiel do svojej kancelárie písať záznam. Zadržané osoby najskôr zobral so sebou do kancelárie, kde stáli pri stole. Začali sa správať hlučne, preto ich dal na chodbu pred kanceláriu L. s tým, aby na nich dal pozor. V kancelárii napísal záznam a keď ho dával podpísať L. videl, ako im L. kúpil čokoládový nápoj a núkal im keks. V kancelárii sa prezliekol do civilu, pozdravil sa s L., ktorý už bol v civile a asi o 18.00 hod. odšiel domov. Nie je pravdou, že L. Q. alebo niekomu inému priložil zbraň ku hlave. Nikoho k ničomu nenútil, psychicky ani fyzicky nikomu neublížil, L. Q. mu neolízal topánku. Počas jeho prítomnosti zadržaným nikto neubližoval, nenadával im, ale ani im nerozprával vtipy. Jeho úlohou bolo zabezpečiť stráženie zadržaných do odovzdania ďalšej hliadke, svoju úlohu si riadne splnil. Šperky, konkrétne retiazku na ruke ani prsteň nemal, nosí iba striebornú retiazku na krku. Na vstupnej chodbe nevybral z puzdra služobnú zbraň a nevidel žiadneho z kolegov aby tak urobil. G. L. zadržané osoby svojim jedlom neponúkol. Zadržaným nikto nedal pokyn aby dali ruky hore. Na OO PZ Košice - Juh videl kolegyne D., F. a T.. Obžalovaný sa k rekognícii zo dňa 14.8.2009, pri ktorej ho opoznal poškodený O. Q. tak, že „tento ujo bol pri nás s tým, čo mal retiazku a prsteň, tento ujo priložil pištoľ L. ku hlave a spýtal sa ho či chce, aby ho zastrelil, L. povedal, že nie a rozplakal sa, tento ujo L. bil tak, že ho zavolal k sebe, dal si na obe ruky čierne rukavice a L. fackal niekoľkokrát, keď si L. chytil rukami tvár, povedal mu, aby ruky dal dole a potom mu dal facku; neskôr nás zobral do miestnosti, kázal nám dať ruky hore, tvárou sme boli k stene, vtedy nám nič nerobil; o trošku neskôr tento ujo povedal L., aby mu olízal botasku, ale nato O. T. povedal, že to urobí za L. on, tento ujo preto povedal O. že je dobrý a nech si sadne; potom odišiel aj s tým, čo mal retiazku a prsteň a ostali s nami len dve ženy“, nevyjadril a poukázal na to, že ku dňu 14.8.2009 bol v procesnom postavení svedka. O tom, čo sa malo stať na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel v ten deň, keď to dávali v televízii a záznami si pozrel aj na internete. Ani na zázname z DVD a ani na predložených fotografiách z DVD neopoznal žiadnu osobu, spoznal iba budovu OO PZ Košice - Juh.

Na návrh prokurátora boli na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia - poškodení, ktorých sa malo konanie obžalovaných priamo dotknúť. V prípravnom konaní boli tí, ktorí mali menej ako 15 rokov, t.j. L. Q., O. Q. a B. L., vypočutí za použitia technického zariadenia určeného na prenos zvuku a obrazu, pričom pred ich výsluchom na hlavnom pojednávaní boli obrazovo - zvukové záznamy s nahrávkami výsluchov na DVD nosičoch vykonané.

Svedok - poškodený G. R. v rámci výpovedí v prípravnom konaní uvádzal, že dňa 21.3.2009 jeho kamaráti F. Q., O. Q., B. L., O. T. a L. Q. olúpili tetu. On bol od nich ďalej, lebo sa mu to nepáčilo. Ostatní ju olúpili a potom sa rozutekali. Asi o 10.00 hod. ich policajti chytili a odviezli na políciu. V aute išli traja policajti, on, F. Q. a B. L.. Hneď po vstupe do budovy im policajti povedali, aby si sadli na zem. Bolo tam päť policajtov. Asi po piatich minútach doniesli veľkého čiernohnedého policajného vlčiaka. Policajt v zelenej uniforme mu povedal, aby sa postavil a povedal meno, dátum narodenia a zapisoval si to. Potom ho policajt zhodil na zem pred psa tak, že ho rukami chytil zozadu a hodil na zem. Druhý policajt, ktorý držal psa hnedej farby, tohto pustil a povedal „trhaj“. Pes na neho skočil a zahryzol sa mu do pravej nohy

v oblasti lýtka. Neplakal, ale kričal, aby zobrali psa, že sa bojí. Policajt so psom povedal, aby sa nebál. Druhý policajt, ktorý mal čierne tričko si ho kameroval na mobil, smial sa a hovoril, aby na neho ešte púšťali psa. Doviezli druhého psa, čierneho, ktorý bol väčší a tohto sa už všetci báli. Potom povedali O. Q. aby sa postavil a povedal svoje meno. Potom ho zhodili na zem a pustili na neho hnedého psa, ktorý na neho len štekal, nepohrýzol ho. Takto sa museli všetci postaviť, nadiktovať mená a potom ich policajt hodil na zem pred psa. Druhý policajt sa pýtal na mená rodičov. Hnedý pes okrem neho pohrýzol aj F. Q.. Potom psov už nevidel. Traja policajti si ich nahrávali na mobilný telefón, posielali si video. Vie to podľa toho, lebo tam prišiel aj starší policajt, ktorému ďalší policajt ukázal nahrávku, na ktorej sa obaja smiali a starší policajt povedal, aby mu to poslal. Policajti potom odviedli psov von z budovy, asi do auta, a vrátili sa. V ten deň sa museli aj fackovať a bolo to po tom, ako na nich policajti pustili psov. Jeden z policajtov povedal, aby sa navzájom fackovali tak, že väčší s väčším a menší s menším. On sa fackoval s F. Q., O. T. s B. L. a L. Q. s O. Q.. Nevedel koľko rán si dali, ale potom sa museli vymeniť a on sa fackoval s B. L., ktorý mu dal asi päť rán. Keď on mal dať facku B. L., tento sa uhol a policajt do neho kopol, povedal mu, že keď sa ešte raz uhne, opäť ho kopne. Bol to jeden z policajtov, ktorí ich priviezli. Keď sa fackovali a hrýzli ich psy, policajtka tam nebola. Policajtka ale videla ako stáli pri stene a počula keď policajt povedal L., aby mu pobozkal topánku. Nevidela keď boli v suteréne, ona im nič zlé nerobila, len povedala, že smrdia. U O. Q. nevedeli zistiť meno jeho matky. Im piatim prikázali, aby vošli do priestoru pod schodmi. Vtedy prišiel policajt v čiernom tričku, vysoký a ostrihaný na tzv. číro. Tento chytil O. Q. odzadu za plecia rukami a chcel ho pustiť cez zábradlie dole k nim, z výšky asi dva metre. O. plakal a hovoril, že matka sa volá Q.. Policajt odpovedal, že to nie je pravda, pustil ho a O. sa zachytil rukami o zábradlie. Policajt ho udierať päsťami po jednej a potom po druhej ruke. O. visel nad nimi asi v dvojmetrovej výške a keby spadol, tak by dopadol na betón. Policajt ho potom zdvihol cez zábradlie a poslal ho po schodoch dole k nim. Prišiel po schodoch nižšie, bližšie k nim a povedal, aby sa vyzliekli. Hore okolo zábradlia stáli asi traja policajti a minimálne jeden ich natáčal na mobil. Jeden z nich, ktorý bol vysoký, chudý a mal oblečené čierne tričko povedal, že ak sa nevyzlečú donesie psa. Oni sa báli, preto sa vyzliekli donaha. Traja policajti boli hore a jeden dole pri zábradlí. Policajt, ktorý stál dole pri schodoch im postupne kázal vytriasť si topánky, nohavice, ponožky a tričká. Povedal, že hľadá peniaze, ktoré zobrali pani. Jemu z nohavíc vypadlo 1,50 Euro a O. T. vypadli z topánky 2 Eurá. Policajt ich zobral a povedal, aby sa obliekli. Takto tam boli celkom asi pol hodinu, z toho asi 15 minút boli vyzlečení, potom vyšli hore, sadli si na schody. Keď sedeli na schodoch asi päť minút, vošiel do budovy policajt a v ruke mal v umelohmotnej nádobe obed. Opýtal sa ich, či chcú obed. F. Q. s O. T. sa smiali, načo do nich kopol a všetci sa museli postaviť. Tento policajt mal na ruke zlatý prsteň a zlatú retiazku, bol mladý, chudý, vysoký a blok vlasy si česal cez oko. Z puzdra vybral zbraň, ktorú dal na stôl pri zábradlí. Povedal im, „okradnite aj mňa vy cigáni“ a začal im nadávať „vy geňa, vy skurvy syni“. Prišiel ku L. a ukázal mu zlatú retiazku a povedal, aby si ju zobral. L. povedal, že nechce a policajt mu dal facku. Potom prišiel ku každému z nich a povedal im, aby si vzali retiazku, ktorú mal na ruke, a keď mu každý povedal, že nechce, dal im facku. Ten policajt povedal L., aby zobral lopatu a udrel ňou F. Q. po hlave. L. to urobil, lebo sa bál. Ostatní policajti boli neďaleko a rozprávali sa. Potom si policajt vzal zbraň a odišiel hore po schodoch. Ostal ich strážiť len jeden policajt, ktorý s nimi robil žarty a strážil ich asi 20 minút. Opäť prišiel policajt so zlatým prsteňom a retiazkou na ruke. Povedal im „vy sa tu smejete, vy svine, smrdíte ako zdochliny“ a odišiel. Následne sa tí traja policajti, ktorí tam boli od začiatku, vrátili a dali ich do inej miestnosti na prízemí a povedali im, aby sa otočili hlavou k stene a ruky dali nad hlavu. Vtedy tam prišla policajtka v civile, ktorá sa išla prezliecť. Keď vyšla z kancelárie už mala na sebe uniformu. Do miestnosti prišiel aj policajt, ktorý mal zlatý prsteň a keď videl, že sa mu kamaráti smejú, kúpil mu v kávomate kakao. Neskôr im dovolili dať ruky dolu a každému sa dali napiť vody. Potom im policajtka povedala, že idú preč a autom ich odviezli. Odvtedy sa bojí, po obchodoch chodí s mamou, babkou a von chodí iba s bratom, bojí sa väčších psov, uteká pred nimi, predtým sa nebál. Bojí sa aj keď je sám a vidí vonku policajtov. Doma o udalosti nepovedal, lebo sa cítil trápne pred mamou zato, že okradol pani. Nikto ho neovplyvňoval a nehovoril ako má vo veci vypovedať. Poškodený G. R. na hlavnom pojednávaní dňa 19.9.2013 uviedol, že na udalosti zo dňa 21.3.2009 si už presne nepamätá. Keď vypovedal pred vyšetrovateľom pamätal si viac a vypovedal pravdivo. Stručnejšie, oproti výpovediam z prípravného konania, popísal ako ich policajti priniesli na policajnú stanicu, museli nadiktovať svoje mená, mená rodičov a adresy, pričom každého z nich policajti najprv hodili na zem a púšťali na nich psov bez náhubku. Veľký čierny pes ho pohrýzol do ľavej nohy, do lýtka a roztrhol mu nohavicu. Potom im policajti prikázali, aby sa navzájom fackovali, pričom všetko si nahrávali na mobily. Neskôr prišiel do budovy policajt (ukázal na obžalovaného Mgr. G. L.), mal so sebou obed a pýtal sa ich kto je hladný. Nikto nereagoval, báli sa. Tento policajt kopal B. L., potom im ponúkal svoju zlatú retiazku a zlatý prsteň, služobnú zbraň si zložil na stôl a vyzval ich, aby ho okradli, potom

priložil zbraň L. Q. ku hlave. Po fackovaní ich poslali do suterénu, kde sa museli vyzliecť úplne donaha. Hľadali peniaze a pri vyzliekaní odpočítavali od desať do nula s tým, že kto bude posledný, na toho pôjde pes. On mal u seba nejaké drobné, ktoré mu dala mama na cestovný lístok. Niekto na pokyn policajta udrel F. Q. po hlave. Keď boli v suteréne, O. Q., u ktorého bol problém s presným menom jeho matky, jeden policajt zavesil na zábradlie a pritom ho mlátil po rukách, aby sa pustil a aby spadol, aj toto si policajti nahrávali. Jemu dal policajt (ukázal na obžalovaného Mgr. G. L.) kapučíno a povedal mu, aby sa podelil s ostatnými. Vypýtali si vodu na pitie. Nevedel sa vyjadriť k tomu, koľko policajtov sa nachádzalo v budove, všetci mali klasické policajné uniformy zelenej farby, na detaily ich oblečenia si nepamätal. Medzi policajtmi bola jedna žena, nepamätal si čo robila. Nevedel uviesť, či na policajnej stanici sa nachádzali osoby v civilnom oblečení. Policajti sa ich pýtali slušne len na mená a adresy, inak im vulgárne nadávali, hovorili im, že sú svine, že smrdia, plus iné nadávky. Podľa poškodeného sa voči nim správali popísaným spôsobom preto, lebo sú Rómovia. Nepamätal si na to, ako sa na obvodnom oddelení správal L. Q.. Oproti prípravnému konaniu popísal ako ich policajti zadržali a predvádzali na obvodné oddelenie. On a B. L. šli dole kopcom od tzv. milionárskej štvrte, kde na zastávke zastavilo policajné auto. Z auta vystúpil policajt (poškodený ukázal na obžalovaného C. H.), vybehol za nimi na kopec, nadával im, vyťahal ich za uši a odvliekol do auta, v ktorom už sedel F. Q.. Policajt si prisadol k nim dozadu a tam ich začal biť. Jeho udrel lakťom do tváre, zbil L. a možnože aj F. Q.. V prípravnom konaní o tom nehovoril, lebo bol dlho v šoku, doteraz sa bojí policajtov aj psov, sám nevychádza z domu, o udalosti sa mu sníva, nenavštívil však psychológa ani psychiatra. Oproti prípravnému konaniu naviac uviedol aj to, že z rany ktorú mu spôsobil pes krvácal, na ošetrenie sa nežiadal a nevie, či o zranení a dotrhaných nohaviciach povedal vyšetrovateľovi. Okrem toho, že ich policajti zrážali na zem pred psov, k iným fyzickým kontaktom medzi chlapcami a policajtmi nedošlo. Psov sa báli najmä kvôli tomu, že išlo o policajných psov, ktorí počúvali na povely. Na obvodnom oddelení sa správali slušne, robili všetko to, čo im prikázali, nebol dôvod, aby k nim policajti boli zlí. Medzi sebou sa rozprávali iba pošepky, nesmiali sa, boli smutní. On bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný pre trestný čin lúpeže. Svedok - poškodený G. R. vypovedal pred súdom opakovane, v rámci doplňovacieho konania, kedy uviedol, že nevie koľko policajtov bolo dňa 21.03.2009 na Obvodnom oddelení PZ v Košiciach - Juh v čase ich predvedenia, nepamätá si na udalosti z toho dňa, lebo si na to nechce pamätať. V rámci odstraňovania rozporov v jeho skorších výpovediach mu bola predložená zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania zo dňa 27.05.2009 formou prečítania tých častí, v ktorých sa odchýlil v podstatných bodoch pri výpovedi na hlavnom pojednávaní. Keď v prípravnom konaní uvádzal, že v čase vstupu do budovy obvodného oddelenia PZ boli na mieste piati policajti, nevie čo má k tomu povedať, lebo si na to nepamätá. Pamätá si len dvoch psov, nemeckých ovčiakov, ale už nevie akej boli farby. Nevedel aké povely dávali policajti psom, ale jeho začal kúsať pes do nohy, ten pes mal košík, mätal s tým košíkom a poranil mu nohu, roztrhol mu nohavice. Psy veľmi brechali, nepočul povely, aj oni kričali, lebo sa psov báli. Jeho pes poranil možnože tak, že ho poškrabal labou. Nevie, či policajt dával psovi také povely ako to uvádzal v prípravnom konaní, avšak pred vyšetrovateľom určite vypovedal pravdivo, lebo vtedy si to viac pamätal. Keď v prípravnom konaní vypovedal, že si ho policajt v čiernom tričku kameroval na mobil, teraz si na to vôbec nepamätá a nevie, či policajti použili mobily, ale asi nedržali v rukách telefóny, niekto iný tam stál a natáčal si to. Policajti nekomentovali žiadne fotografie ani záznamy. Nevedel ako dlho sa psy nachádzali v budobe, či ešte niekoho okrem neho pohrýli, nevedel sa bližšie vyjadriť k policajtke, kedy prišla, čo robila, ani k preverovaniu mena matky O. Q., ale policajti to dosť dlho nevedeli zistiť. Nevedel kde sa počas preverovania O. Q. nachádzal, možnože ho policajt držal cez zábradlie, ale nevie ktorý policajt a z akej výšky. Nevedel odstrániť rozpory ani vo vzťahu k pozícii a počtu policajtov v čase keď boli v tzv. diere, nevedel či ich vtedy policajti natáčali. Ani v ďalšom nevedel jasne a zrozumiteľne odpovedať na položené otázky, po prečítaní konkrétnych častí jeho výpovede z prípravného konania uvádzal len to, že vypovedal pravdivo. Bez predloženia jeho skoršej výpovede si pamätal, že potom k policajtom, ktorí ich predviedli, prišiel ešte jeden, ktorý im ponúkal zlaté šperky a dal na stôl zbraň, že si to môžu zobrať, ale keď nechceli, vzal si to späť, nenapadol ich slovne ani fyzicky. V budove sa aj fackovali, nepamätal kto s kým, ale po facke si dali pusu, to všetko riadili policajti, nevie či v tom čase tam boli psy. Nepamätal, či to bolo tak ako vypovedal v prípravnom konaní, že policajt kopol do B. L., ani to, či on udrel B. L., či si to policajti kamerovali, ale policajtka pri tom nebola. Nevedel, či v prípravnom konaní vypovedal pravdivo o tom, že policajtka im povedala, že smrdia, či videla ako stáli pri stene, či počula ako policajt povedal L. aby mu pobozkal topánku, nevedel či tieto udalosti sa vôbec stali. Nepamätal si ani na to, že v predmetnej veci vypovedal na hlavnom pojednávaní, ale ak vypovedal v roku 2013, možnože si na niečo z prejednávaných udalostí pamätal. Nevie ani to, či pred vyšetrovateľom na ul. Alvinczyho povedali o konaní policajtov na Južnej triede. Nepamätal si na spôsob výsluchu pred vyšetrovateľom. Vie len to, že s poranením od psa nebol na lekárskom ošetrení.

Svedok - poškodený O. T. v prípravnom konaní uvádzal, že 21.3.2009 spolu s kamarátmi okradli staršiu pani a peniaze si rozdelili. Okolo 11.00 hod. ich chytili policajti a doviezli ich do policajnej budovy. Tam im policajti prikázali, aby si sadli na zem. Vysoký, nabitý policajt v zelených policajných šatách bez čiapky, so žltými vlasmi, väčšími pozdĺž stredu hlavy, jemu a B. L. povedal, aby sa fackali, dali si štyri facky dlaňou. Ostatní policajti povedali aj ďalším kamarátom, aby sa fackali. Fackali sa G. R. s F. Q. a L. Q. s O. Q.. Boli tam ôsmi policajti, medzi nimi aj šiesti policajti z auta. Tiež iní policajti, oblečení v čiernych tričkách a zelených nohaviciach. Všetci ôsmi policajti si ich natáčali na mobilné telefóny. Policajt im povedal, aby išli dole po schodoch do diery a že ak sa nevyzlečú, tak hodí k nim psa, ktorý ich zožerie. Mali si dať ruky za hlavu a takto čakali asi hodinu. V diere si mali vytriasť všetky veci, aby zistili, či majú peniaze, on mal 2 Eurá a G. R. 1,50 Euro, ktoré dali policajtovi. V diere sa nemohli rozprávať, lebo jeden z policajtov povedal, že ak sa budú rozprávať, hodí k nim psa. Vtedy bol jeden policajt na schodoch a ostatní piati - šiesti, boli hore pri zábradlí. On v diere plakal, lebo keď sa fackovali, tak na nich púšťali psov. Jeden nabitý policajt chytil O. Q. za ramená, lebo neveril ako sa volá jeho matka a zavesil ho z prvého poschodia. Keby ho odtiaľ pustil, tak O. by spadol do diery. O. plakal, až vrieskal. Keď vošli do budovy, tak s nimi prišli policajti s dvoma psami, čiernym a hnedým. Jeden z týchto policajtov bol menší, na hlave mal čiernu čiapku, bol tučný a kázal psovi, aby pohrýzol R. a L.. Druhý policajt pustil čierneho psa na F., G. a B.. Hnedý pes poškrabal G. R. na nohe. Najskôr na nich púšťali hnedého psa a potom čierneho. Na neho psov nepúšťali, on sa schoval za stôl, keď policajti psov huckali. Keď potom sedeli na schodoch, tak jeden policajt povedal L., aby zobral lopatu a udrel F. Q. po hlave. Tento to aj urobil a dal mu silnú ranu. Menší policajt so žltými vlasmi položil pištoľ na stôl a povedal, že on je stará baba, aby ho okradli, mali mu ukradnúť prsteň a retiazku z ruky. Jeho opľul a iného kopol do nohy, ďalšieho do zadku a F. Q. do chrbta a do hlavy. Ten policajt im nadával, aj ostatní im nadávali do smradľavých a špinavých cigánov, skurvených degešov. Boli aj v miestnosti pri záchodoch, kde mali stáť s rukami za hlavou. Tam jeden policajt povedal L., aby mu olízal topánku. On sa opýtal, či to môže za L. urobiť, ale policajt mu to nedovolil. Povedal mu, že je dobrý chlapček a dovolil mu sadnúť si. Tento policajt namieril pištoľ na L.. Bola tam jedna policajtka v uniforme a túto videl, keď ich prevážali k vyšetrovateľovi. Nevidel ju ísť hore schodmi. Po bitke mal opuchnuté líca, iné zranenie nemal, u lekára nebol. Rodičom to povedal až vtedy, keď to bolo v televízii. Snívalo sa mu o tom v prvú noc a na druhý deň nemohol ísť von, lebo mu to mama zakázala. Bojí sa policajtov, ale bál sa ich aj predtým. Bojí sa aj psov. Od tej doby chodí von len s bratrancom alebo s niekým iným, večer sa ale bojí. Na hlavnom pojednávaní na rozdiel od prípravného konania uviedol, že do budovy policajnej stanice vstúpil okrem chlapcov a viacerých policajtov aj jeden policajt s dvoma psami. Označil obžalovaného O. L., mal na nich psov huckať slovami „trhaj, trhaj cigána“. Pes pohrýzol len G. R. a B. L.. Ich poranenia po pohryznutí videl, keď sa v diere vyzliekli. Ivan L. mal zranenie pod kolenom vzadu, G. R. mal škrabanec. Jeho pes nepohrýzol, lebo všetci chlapci boli počas púšťania psov na kope a on bol úplne dole, ostatní boli na ňom. Je pravdou, že tam bol stôl, ale on sa za stôl neskryl. Psy tam neboli v čase, keď sa už na príkaz policajtov fackovali. Keď si v tzv. diere vytriasli šatstvo, peniaze a telefón mal len G. R., on peniaze nemal. Popísal ako vyzerala lopata, ktorou L. udrel F. Q. po hlave, lebo policajt mu povedal, že ak tak neurobí, tak ho zbije. Policajtka so žltými vlasmi, oblečená v uniforme, videla keď ich psy hrýzli, keď sa navzájom fackovali a bozkávali. Smiala sa a tiež ich kamerovala. Rozpory vo výpovediach ohľadom prítomnosti a konania policajtky odstránil tak, že už nevie ako to bolo, ale že policajtka s nimi bola určite večer, keď ich odviezli na Alvinczyho. Po vstupe do budovy im policajti povedali, aby si kľakli. Rovnako vypovedal ohľadom umiestnenia v tzv. diere, fackovaní a bozkávaní, nadávkach a o natáčaní na mobilné telefóny. Policajti sa z nich smiali. Ten policajt, ktorý držal v ruke zbraň a hovoril koho z nich zabije, kúpil im kapučíno. Nevie, či v budove bol policajt, ktorý by prikázal svojim kolegom, aby psov zobrali preč. V čase, keď vypovedal pred vyšetrovateľom si pamätal viac, aj keď o udalosti sa doposiaľ rozpráva s kamarátmi a bratrancami. Výpoveď svedka - poškodeného O. T. sa v podsatatných bodoch odchyľovala od jeho skoršej výpovede z prípravného konania, preto po zrušení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom a vrátení veci na znovu prejednanie a rozhodnutie bol menovaný opätovne vypočutý. Spontánne k udalostiam zo dňa 21.03.2009 vypovedať nevedel a na položené otázky odpovedal „neviem, nepamätám si“. Spomenul si len na to, že v budove policajnej stanice boli dvaja psy, jeden čierny a jeden hnedý, na pokyn policajtov sa fackovali a potom pobozkali, v diere sa vyzliekli donaha pod hrozbou, že inak ich zbijú, po fackovaní mal napuchnuté líce a pes poranil len F. Q., G. R. a B. L.. Za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach mu bola prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania, do ktorej popísal čo sa udialo dňa 21.03.2009 po tom, ako pri „blšáku“ prepadli staršiu ženu, ktorej zobrali peniaze a rozdelili si ich. Policajti ich chytili a doviezli do policajnej budovy,

tam im prikázali, aby si sadli na zem. Vysoký, nabitý policajt v zelených policajných šatách bez čiapky, so žltými vlasmi väčšími pozdĺž stredu hlavy, jemu a B. L. povedal, aby sa fackali, dali si štyri facky dlaňou. Ostatní policajti povedali aj ďalším kamarátom, aby sa fackali. Fackali sa G. R. s F. Q. a L. Q. s O. Q.. Boli tam ôsmi policajti, medzi nimi aj šiesti policajti z auta. Tiež iní policajti, oblečení v čiernych tričkách a zelených nohaviciach. Všetci ôsmi policajti si ich natáčali na mobilné telefóny. Keď boli v diere, jeden policajt im povedal, že ak sa nevyzlečú, tak hodí k nim psa, ktorý ich zožerie. Mali si dať ruky za hlavu a takto čakali asi hodinu. Vtedy bol jeden policajt na schodoch a ostatní piati - šiesti, boli hore pri zábradlí. On v diere plakal, lebo keď sa fackovali, tak na nich púšťali psov. Jeden nabitý policajt chytil O. Q. za ramená, lebo neveril ako sa volá jeho matka a zavesil ho z prvého poschodia. Keby ho odtiaľ pustil, tak O. by spadol do diery. O. plakal, až vrieskal. Keď vošli do budovy, tak s nimi prišli policajti s dvoma psami, čiernym a hnedým. Jeden z týchto policajtov bol menší, na hlave mal čiernu čiapku, bol tučný a kázal psovi, aby pohrýzol R. a L.. Druhý policajt pustil čierneho psa na F., G. a B.. Hnedý pes poškrabal G. R. na nohe. Najskôr na nich púšťali hnedého psa a potom čierneho. Na neho psov nepúšťali, on sa schoval za stôl keď policajti psov huckali. Keď potom sedeli na schodoch, tak jeden policajt povedal L., aby zobral lopatu a udrel F. Q. po hlave. Tento to aj urobil a dal mu silnú ranu. Menší policajt so žltými vlasmi položil pištoľ na stôl a povedal, že on je stará baba, aby ho okradli, mali mu ukradnúť prsteň a retiazku na ruke. Jeho opľul a iného kopol do nohy, ďalšieho do zadku a F. Q. do chrbta a do hlavy. Ten policajt im nadával, aj ostatní im nadávali do smradľavých a špinavých cigánov, skurvených degešov. Tam jeden policajt povedal L., aby mu olízal topánku. On sa opýtal, či to môže za neho urobiť on, ale policajt mu to nedovolil. Povedal mu, že je dobrý chlapček a dovolil mu sadnúť si. Tento policajt namieril pištoľ na L.. Bola tam jedna policajtka v uniforme a túto videl, keď ich prevážali k vyšetrovateľovi. Nevidel ju ísť hore schodmi. Po bitke mal opuchnuté líca, iné zranenie nemal, u lekára nebol. Rodičom to povedal až vtedy, keď to bolo v televízii. Snívalo sa mu o tom v prvú noc a na druhý deň nemohol ísť von, lebo mu to mama zakázala. Bojí sa policajtov, ale bál sa ich aj predtým. Bojí sa aj psov. Od tej doby chodí von len s bratrancom alebo s niekým iným, večer sa ale bojí. Rozpory vo výpovediach svedka - poškodeného O. T. sa odstrániť nepodarilo.

Svedok - poškodený F. Q. v rámci výpovedí v prípravnom konaní uvádzal, že dňa 21.3.2009 boli pri blšáku, prepadli staršiu pani, ukradli jej peňaženku a utekali smerom k Hornbachu. Keď ich policajti chytili, jeho pri OC Optima, odviezli ich na policajnú stanicu Juh. O. Q., L. Q. a O. T. išli v jednom aute, on spolu s G. R. a B. L. išli v druhom aute, v ktorom boli aj psy. Do budovy polície vošli spoločne aj s policajtmi, ktorí ich chytili. Na polícii si sadli na zem. Policajti doniesli psa, veľkého tmavohnedého, bez náhubku. Policajt, ktorý mal psa povedal O. Q., aby si ľahol na zem a pustil na neho psa, ktorý bol na vodítku, kusol ho do nohy a ruky. Druhý išiel G. R., ktorý si ľahol na zem. Vtedy doniesli druhého psa, čierneho a dali mu dole košík. Pustili oba psy, ktoré boli na vodítku. Obaja policajti štvali psov na R., ktorého aj psy pohrýzli. Potom išli ďalší, on asi štvrtý. Na každého z nich policajti huckali psov, ktoré pohrýzli piatich kamarátov, okrem O. T., ktorý sa schoval za stôl. Policajti potom psov odniesli do auta a vrátili sa naspäť. Policajt, ktorý mal čierneho psa, mal čierne vlasy a zelené policajné šaty a bol vysoký. Druhý policajt, ktorý mal hnedého psa, bol trochu nižší a mal žlté vlasy, strih na „pankáča“, bol pri sebe a mal uniformu zelenej farby. Jeden z policajtov, ktorí ich priviezli na olicajnú stanicu im im povedal, aby sa postavili oproti sebe a silno sa udierali po tvári a že keď nebudú, tak ich zbije. Takto sa udierali on s G. R., B. L. s O. T. a L. Q. s O. Q., dlaňou, nevie koľkokrát. Bolo tam deväť až desať policajtov, ktorí si ich natáčali na telefóny, teda natáčali si ich aj tí, ktorí tam pracujú a len išli okolo. Natáčali ich aj pri psoch keď sa fackovali. Po fackovaní im policajt, ktorý mal účes ako „pankáč“ a mal hnedého psa povedal, aby išli dole schodmi do diery, vyzliekli sa donaha a vytriasli veci. Urobili to lebo sa báli. Policajti ich mobilnými telefónmi natáčali. Keď boli vyzlečení, museli dať ruky hore a takto stáli 10 alebo 15 minút. Potom sa mali obliecť. Rozprávali sa medzi sebou. Prišiel iný policajt, chudý, vyšší, povedal mu, aby vyšiel hore von z diery, opýtal sa ho prečo sa smeje, dal mu facku a povedal mu, aby sa vrátil späť do diery. Potom prišiel policajt tzv. „pankáč“, zavolal O. Q., chytil ho rukami za oblečenie, vyšiel s ním na poschodie a prehodil ho cez zábradlie tak, aby sa oboma rukami držal zábradlia. Búchal ho po rukách, aby sa pustil. O. sa ale držal a plakal. Následne ho chytil, zobral cez zábradlie a poslal do diery. Držal ho asi na druhom alebo treťom poschodí, nad nimi. Potom im policajt „pankáč“ povedal, aby vyšli z diery a sadli si na schody, kde sedeli asi hodinu. Prišiel ďalší policajt v zelenej uniforme, povedal, že je asi zo Žiliny, mal jedlo a povedal B., že mu doniesol večeru. B. sa smial a policajt ho kopol, resp. mu silno stúpil na nohu. B. plakal. Ten policajt mal zlatú retiazku a prsteň a povedal, aby mu ukradol retiazku, že stála desať tisíc. Tento policajt mal aj pištoľ, dal dnu zásobník, natiahol, priložil zbraň ku hlave L. a povedal mu, že ho zabije. L. sa zľakol, začal plakať, preto dal policajt zbraň do puzdra. Pri ďalšej výpovedi poškodený uviedol, že to bol iný policajt ktorý priložil L. Q. pištoľ ku hlave, nie ten, ktorý mal zlatú retiazku a prsteň.

Jeden z policajtov im povedal, aby išli hore schodmi za ním, mali sa postaviť s rukami za chrbtom tvárou ku stene. Prišla tam aj policajtka v civile, ktorá sa prezliekla do uniformy. Opýtala sa, že čo urobili a oni jej odpovedali, že prepadli pani. Predtým ho policajti nepoznali ani on ich nepoznal. Policajtka nevidela keď ich hrýzli psi, ani keď sa fackovali, prišla okolo ôsmej večer, ona nič nevidela, ale potom jej policajt tzv. „pankáč“ dal mobil a ukázal jej nahrávku, ktorú on počul. Policajtka povedala, aby jej túto nahrávku poslal na mobil. Prišiel ďalší policajt, ktorý povedal L. Q., aby mu olízal topánku. O. T. povedal, že to urobí za neho, ale policajt mu to nedovolil. Vtedy tam bola aj policajtka, ktorá tiež videla keď stáli tvárou ku stene. D. ich odviedla k vyšetrovateľovi. Ešte predtým policajt tzv. „pankáč“ povedal L., aby zobral lopatu a udrel ho po hlave, čo L. urobil. Potom jemu policajt prikázal, aby udrel L. po tvári a on to urobil. Nepamätal či im niektorý z policajtov nadával. Rodičom to nepovedal v ten deň, mame na druhý deň povedal čo sa stalo, že na nich policajti pustili psov a bili ich, ale mama mu neverila. Uverila mu až vtedy, keď to videla v televízii. Bolela ho tvár, hlava a ruka po uhryzení psom. Potom nebol von, lebo sa bál. Neskôr videl v meste v civile policajta tzv. „pankáča“, ktorý mal hnedého psa a ktorý keď ho zbadal, išiel k nemu, ale on ušiel. Tento policajt bol najhorší, on ich fackal aj kopal. Svedok - poškodený F. Q. aj na hlavnom pojednávaní popísal udalosti, ktoré sa mali stať po ich zadržaní v budove OO PZ Košice - Juh. Na rozdiel od prípravného konania však uviedol, že keď boli dole v „diere“ a on sa zasmial, policajt prišiel k nemu, chytil ho, zdvihol a pustil, kým v prípravnom konaní uvádzal, že mu dal facku. Tiež chronologicky inak, na rozdiel od prípravného konania, usporiadal aktivity napríklad v tom, že fackovať sa mali až po tom, ako ich poslali z „diery“ preč. Fackovať sa im prikázal ten policajt, ktorý ich nabádal, aby mu ukradli retiazku a ktorý B. L. stúpil na nohu. L. Q. mu dal lopatou po hlave a on mu to mal vrátiť, ale odmietol tak urobiť. Na hlavnom pojednávaní však tvrdil, že L. dali k tomu príkaz viacerí policajti. Nevedel, na ktorej nohe mal škrabanec od psa. Na hlavnom pojednávaní si už nepamätal kedy prišla do budovy policajtka, či videla všetko to, čo s nimi v budove robili policajti a nevedel ju opísať. Vyšetrovateľovi na Alvinczyho nepovedali nič o zraneniach ani o tom, čo s nimi policajti robili, lebo boli vystresovaní a tiež nevedeli, či z Alvinczyho ich nezoberú späť na Juh, báli sa. V ostatnom vypovedal zhodne, k niektorým okolnostiam sa vyjadril detailnejšie, napr. že psy mali na začiatku košíky, potom im ich policajti dali dole a takto ich púšťali na nich spôsobom, že im uvoľňovali vodítka, psy štekali, oni sa báli, napriek tomu sa k nim policajti so psami približovali. Nepamätal v akom poradí ich volali pred psov, ani či R. mal po uhryznutí ranu, nevedel, či L. bol zranený psami. Keď rozdielne vypovedal ohľadom O. Q., ktorého mal policajt prevesiť cez zábradlie, aj ohľadom policajtky, odôvodnil to tým, že keď vypovedal v prípravnom konaní pamätal si viac, odvtedy prešli štyri roky. Svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní si s nikým neozrejmoval. Poškodený si nepamätal, či psov púšťal jeden alebo viacerí policajti. Za lúpež, ktorá predchádzala konaniu policajtov, bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov nepodmienečne, následne sa žiadnej inej trestnej činnosti nedopustil, žije slušným životom. Nakoľko sa výpoveď svedka - poškodeného F. Q. na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch odchyľovala od jeho skoršej výpovede z prípravného konania, resp. na niektoré okolnosti si nepamätal, na účely odstránenia rozporov mu bola v rámci druhého výsluchu na hlavnom pojednávaní predložená zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania formou prečítania tých častí, ktoré obsahujú v podsatatných bodoch odlišné údaje od výpovede svedka na hlavnom pojednávaní. Poškodený k prečítanému uviedol, že tak ako vypovedal v prípravnom konaní je skutočná pravda, ale prešli roky, nepamätá si na všetko, nerozmýšľa o tom. Okrem iného mu boli prečítané aj tie časti zápisnice o výpovedi, kde popisoval koľko bolo na obvodnom oddelení policajtov, akým spôsobom voči nim postupovali so psami, ako reagovali psy, aké zranenia im spôsobili. Potvrdil, že všetko čo uvádzal je pravda, avšak následne na konkrétne otázky, položené mu k týmto skutočnostiam v rozpätí niekoľkých minút, už nevedel odpovedať, teda koho z poškodených a koľkokrát psy pohrýzli, uviedol len, že ich hrýzli v nohách, lebo tam mali tie „šľahy“, že v nohách mali od psov diery, resp. vzápätí uviedol, že nevie, či ostatní mali zranenia, ale on mal, opäť rozdielne uvádzal, že jeho hrýzli dva psy, nevedel popísať policajtov, ktorí mali psov. Najprv uvádzal, že na mobily ich natáčali všetci policajti, nato uviedol, že si ich nahrávali len dvaja. Tvrdil ale, že po prečítaní časti jeho skoršej výpovede sa na všetky udalosti z inkriminovaného dňa rozpamätal.

Svedok - poškodený L. Q. v prípravnom konaní uvádzal, že na jeho nápad F. Q. okradol tetu, boli tam aj G. R., O. Q., O. T. a B. L.. Policajti ich chytili a previezli autom na políciu, kde ich bili a púšťali na nich dvoch psov, hnedého a čierneho, ktorí ich pohrýzli, jeho však nie, lebo na neho psa nepustili. Jeden policajt mu chcel dať olízať botasku, ale on to neurobil, chcel tak urobiť O. T.. Ten istý policajt im kázal, aby dali ruky hore. Policajt, taký pankáč, mu kázal aby dal F. Q. po hlave lopatou, on to urobil, zobral lopatu a udrel F. po hlave. Policajti im kázali ísť do diery a museli sa tam všetci vyzliecť, vytriasť veci,

či nemajú peniaze, ktoré mali zobrať starej pani. Museli sa aj navzájom fackovať a potom si dať pusu. On sa fackal s O. Q., dali si asi päť silných faciek. Policajti im nadávali. Jeden povedal, že bol v Žiline a potom chcel dať jesť B. L. a keď si jedlo od neho nezobral, policajt ho kopol do zadku. Jeden policajt bol dobrý, ochraňoval ich aby ich psy nepohrýzli. Zlí policajti ich ale bili, jeden zlý bol tučný, mal svetlé vlasy a lysinku. Bola tam aj policajtka, ktorá bola dobrá a kúpila im kapučíno. O. Q. chcel policajt hodiť do diery, bol to ten, ktorý mal hnedého psa. O. plakal a vrieskal, tak ho nehodil. Policajti ich kamerovali telefónom. Na hlavnom pojednávaní L. Q. uviedol, že z tých udalostí na polícii si pamätá len to, že ich bili, hádzali do diery, kázali mu udrieť lopatou F. Q. po hlave a priložili mu pištoľ k hlave (ukázal na pravú spánkovú oblasť). Vypovedal v prítomnosti obžalovaných L., H., U., L. a W., ukázal na obžalovaného C. H., že je to ten, ktorý ich silno bil rukami aj pelendrekom po nohách i po tele. Obžalovaného Mgr. G. L. označil ako policajta, ktorý mu ukázal pištoľ a priložil mu ho ku hlave, drzo na neho pozeral. Poškodený nedokázal spontánne vypovedať, na položené otázky odpovedal tak, že si nepamätá ako na nich psov púšťali, ale púšťali ich na všetkých, čierny pes pohrýzol len G. R. a F. Q., ktorému roztrhal šušťaky. Psy tam boli keď sa fackovali a policajti im hovorili „silno dávajte“. Jeden mladý policajt, na ktorého si ale nepamätá, hovoril „dosť, dosť, stačí“. Nepamätá si ktorý policajt chcel zhodiť F. Q. do diery lebo plakal a kričal. F. Q. udrel po hlave rýľom, ktorý zdvihol obidvoma rukami, F. mal z toho hrču. Nechcel ho udrieť, ale policajt mu to kázal a on sa bál, preto to urobil. Stalo sa to v budove polície tam, kde sú záchody. Policajt, ukázal na G.. G. L., dal L. jedlo, ten istý dal jemu olízať topánku, ale on tak neurobil a tiež mu držal pištoľ pri hlave. Po bitke na polícii mal červené šnúry na chrbte a na nohách. Až po bitke mu policajt priložil pištoľ ku hlave. Keď dal F. Q. lopatou, vtedy tam už psy neboli. Poškodený na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že už dva roky je v reedukačnom centre, lebo nechodil do školy, fetoval a kradol. Kvôli fetovaniu bol liečený na psychiatrii, bol aj hospitalizovaný. Fetoval aj vtedy, keď sa stali tie udalosti na polícii.

Svedok - poškodený O. Q. v prípravnom konaní uvádzal, že keď bol vonku s B. L., L. Q., G. R., F. Q. a O. Q., L. ukázal na tetu, že jej ukradnú kabelku a urobil to F. Q.. Všetci s kabelkou ušli, peniaze si rozdelili. Potom ich chytili policajti a na dvoch autách ich previezli na políciu, on šiel v aute s O. T., L. Q. a troma policajtmi. V budove polície im policajti povedali, aby si sadli na zem a povedali pravdu kto ukradol kabelku. O. povedali, že to bol F. Q.. Policajti doniesli dvoch psov, hnedého a čierneho, ktorí nemali náhubky a držali ich na vodítku. Policajt, ktorý bol vyšší, nabitý, starší a mal sivé vlasy, ho dal na schody, aby ho pes nepohrýzol. Policajt, ktorý mal hnedého psa, bol vysoký a mal žlté vlasy cez stred hlavy a na bokoch lysinku. Druhý policajt s čiernym psom, bol chudý, na hlave mal čiapku a bol v uniforme. Vtedy tam bolo spolu asi deväť policajtov, ktorí si natáčali keď na nich púšťali psov a povedali, že si to nechajú na pamiatku. Pohryzení boli F. Q., G. R. a B. L.. Policajt so žltým pásom vlasov cez stred hlavy im povedal, aby sa navzájom bili, vtedy tam už psy neboli. On sa fackal s L., F. Q. s G. R. a B. L. s O. T.. Keď B. L. dal O. T. slabú facku, tučný policajt s čiapkou ho kopol a povedal mu, aby mu dal šupu. Bol to policajt, ktorý nemal psa. Potom na konci im policajt s vlasmi cez stred hlavy povedal, aby sa pobozkali. Všetci prítomní policajti im povedali, aby šli dole schodmi do diery. Ten, ktorý mal vlasy cez stred hlavy im povedal, aby sa povyzliekali donaha, či niečo nemajú. Keď boli vyzlečení, ruky mali za hlavou, trvalo to asi jednu hodinu. Policajti ich zhora kamerovali. Potom ten, ktorý mal vlasy cez stred hlavy im povedal, aby sa obliekli a sadli si na zem v diere. O. Q. zdvihol a odniesol na druhé poschodie, pustil ho cez zábradlie, O. sa zachytil rukami aj nohami a policajt ho bil po rukách. O. sa ale nepustil, potom ho policajt vytiahol a pustil späť do diery. Chudý policajt, ktorý mal čiapku a nemal psa, zavolal F. Q. von z diery a dal mu facku s tým, že keď bude ešte raz klamať, tak mu dá opäť facku. Potom prišiel jeden veľmi chudý policajt, vyšší, s čiernymi, dlhšími vlasmi a povedal im, aby vyšli z diery a sadli si na schody. Tento policajt prišiel ku L., opýtal sa ho či chce jeho jedlo. Keď on jedlo nechcel, policajt ho kopol. O. T. sa opýtal koľko má rokov a keď mu povedal svoj vek, policajt ho opľul. Prišiel aj chudý, vysoký policajt, ktorý mal retiazku a prsteň a opýtal sa L., či nechce retiazku, že dal za ňu 20.000,- Sk. Keď L. povedal že nechce, policajt mu dal facku a L. plakal. Rovnako policajt postupoval aj voči nemu, R. a L.. Potom kopol do stoličky, ktorá sa zlomila a L. sa opýtal prečo zlomil stoličku. Potom prišiel iný policajt, nabitý, s krátkymi, čiernymi vlasmi a v čiernej uniforme. Tento policajt mal na opasku pištoľ, vytiahol ju, nabil a priložil ju L. ku hlave. Opýtal sa ho či ho má odstreliť, L. plakal a pokakal sa. Policajt zobral pištoľ a dal si ju späť do puzdra. Ten policajt potom zobral rukavice, dal si ich na ruky a fackal L. po líci, oni sa museli otočiť, aby to nevideli. Potom si policajt dal rukavice dole a povedal L., aby zobral lopatu a udrel ňou po hlave F. Q.. L. to spravil. Potom ich všetkých zobral do inej miestnosti na tom istom poschodí, kde sa museli otočiť ku stene a ruky dať hore na stenu. Ten policajt, ktorý dal L. pištoľ ku hlave mu povedal, aby mu olízal topánky. O. T. povedal, že to urobí za neho, policajt ho pochválil a povedal mu aby si sadol. Policajt s retiazkou a prsteňom kúpil G. R. kapučíno. Keď stáli s rukami hore, bola tam policajtka v uniforme a dvaja policajti, ten s prsteňom a retiazkou a ten, ktorý mieril pištoľou na

L.. Neskôr ich previezli k vyšetrovateľovi. Domov prišiel večer a mame povedal, že sa fackali, ostatné nepovedal, lebo sa bál, čo urobil. Tá situácia sa mu stále premieta, má to pred očami keď ide spať. Pamätá, že v budove videl dve policajtky, jedna bola v uniforme a mala čierne dlhé vlasy, druhá prišla večer, mala červené vlasy a nebola v uniforme, tá o ničom nevedela a odviezla ich k vyšetrovateľovi. Bol tam aj taký policajt, ktorý nemal vlasy, ten sa ich pýtal na meno a dátum narodenia, nenatáčal, stál pri kávomate a potom odišiel preč. Pri ďalšej výpovedi v rámci prípravného konania poškodený uviedol, že ten, ktorého dňa 29.6.2009 opoznal pri rekognícii (G. L.), bol na mieste asi desať minút počas toho ako sa fackovali. On tam len stál a pozeral sa na nich, nič nerobil, nenatáčal ich na mobil. Mal oblečenú uniformu (čierne krátke tričko s označením polícia a nohavice z pracovného odevu čiernej farby), mal opasok, pištoľ a vzadu na opasku mal putá. Keď pri rekognícii dňa 14.8.2009 opoznal ďalšieho policajta (Mgr. G. L.), tento mal retiazku a prsteň, prišiel k nim keď už boli von z diery na chodbe pri kávomate a každého z nich sa opýtal či chce retiazku a potom im dal po facke, F. Q. aj kopol do nohy. Mal aj jedlo, ponúkol ho B. L. a keď B. povedal že nechce, kopol ho do nohy, pričom mal obuté čierne kanady. Keď stáli v miestnosti s rukami hore kúpil G. R. kapučíno. On ich nenatáčal, nevidel keď sa fackovali ani keď na nich púšťali psov, nenadával im. K osobe, ktorú taktiež opoznal pri rekognícii dňa 14.8.2009 (C. W.), uviedol, že priložil L. ku hlave pištoľ a spýtal a ho, či ho má zastreliť, L. sa rozplakal. Potom L. bil tak, že si ho zavolal k sebe, dal si na obe ruky čierne rukavice a L. fackal. Neskôr ich zobral do miestnosti, kázal im dať ruky hore a byť tvárou k stene. L. prikázal, aby mu olízal botasku, ale O. T. povedal, že to urobí za L., povedal mu, že je dobrý a aby si sadol. Tento policajt potom odišiel s tým policajtom, ktorý mal retiazku a prsteň a ostali s nimi len dve ženy. Svedok - poškodený O. Q. na hlavnom pojednávaní ku skutku spontánne vypovedať nevedel. Uviedol len toľko, že sa fackovali a že sa vyzliekli donaha. Na položené otázky odpovedal, že z prítomných obžalovaných (L., H., U., L., W.) pozná len G. L., on im povedal aby sa fackovali, ponúkol im striebro a prsteň, chcel dať B. L. jedlo, ale keď B. odmietol, kopol do neho jedenkrát. Všetci policajti ich natáčali na mobil keď sa bili, dávali si facky, keď na nich púšťali psov, aj keď boli v diere. Na ďalšie otázky odpovedal, že v ten deň bola na mieste aj policajtka, ktorá mala čierne vlasy, uniformu a videla len to, ako boli v diere. Pes pohrýzol do nohy G. R., B. L. a F. Q., preto, lebo ho policajti nahuckali. Videl rany po uhryznutí na nohách G. R. a F. Q., B. L. mal rany na ruke. Mali aj potrhané šatstvo od psov. Psy tam už neboli keď sa navzájom fackovali, policajti im hovorili, aby sa bili silnejšie. Jeho prevesil policajt cez zábradlie, lebo nevedel presne povedať matkine meno, resp. policajt mu neveril, že hovorí správne meno. Dali sa im vyzliecť, hľadali či nemajú niečo pri sebe. G. R. zobrali telefón. Videl aj to, ako L. zdvihol lopatu a dal ňou F. Q. po hlave. Tibor im potom povedal, že ho z toho bolí hlava. Boli tam dvaja psy, jeden hnedý a druhý čierny, bez náhubkov, policajti ich mali na vodítku a psov huckali „trhaj, chyť ho“. Niektorí z chlapcov ležali na zemi a pes ich zožral, niektorí stáli. R. pes zožral nohavice. Policajti im nadávali do degešov, pľuli na nich, ale nevedel presne ktorí to boli. Ten s retiazkou mal poobedňajšiu smenu, nebol tam keď sa fackovali, ale keď prišiel, začal ich biť. Nevedel popísať oblečenie policajtov. V ten deň ich policajti zobrali preto, lebo ukradli jednej žene kabelku. Neskôr sa už žiadnej trestnej činnosti nedopustil. Stále myslí na to čo sa stalo, cíti sa zle, tak, ako by bol celý život týraný. Cíti sa zle najmä keď je doma a keď prejdú cez Luník IX policajti.

Svedok - poškodený B. L. v prípravnom konaní uviedol, že L. v Kauflande navrhol, aby okradli staršiu pani. F. Q. jej strhol kabelku, teta spadla, L. túto kabelku zobral, všetci ušli, drobné peniaze si rozdelili a kabelku zahodili. D. ich chytili a všetkých šiestich previezli na políciu. Jeho prevážali na políciu v aute, v ktorom boli aj psi. Keď ich chytili, tak jeho a G. R. chytil policajt za uši, jemu dal jednu ranu rukou, na ktorej mal rukavičku a R. dal štyri, potom ich posadil do auta. Na polícii sa stretli všetci šiesti. Do budovy išli aj psy. Vo vestibule pustili psov na neho, G. R., O. Q. a F. Q.. Boli to hnedý a čierny pes. Jeho pohrýzol pes do nohy, tiekla mu krv. Pes pohrýzol aj G. R. a F. Q.. Policajt, ktorý mal asi hnedého psa, mal blonďavé vlasy cez stred hlavy, po bokoch vyholené, bol chudý a vysoký. Druhý policajt so psom mal čiapku, tiež bol vysoký a chudý. Policajti na nich psov huckali. Keď ich psy uhryzli, natáčali ich štyria policajti, medzi nimi policajt s blond vlasmi cez stred hlavy a policajtka v uniforme s kučeravými žltými vlasmi po plecia. Potom dali psov do auta a na príkaz policajta s blond vlasmi cez stred hlavy sa museli navzájom fackovať. On sa fackoval s O. T., O. Q. s L. Q. a G. R. s F. Q., potom sa on fackoval s G. R.. Spomenutý policajt im potom povedal, aby sa pobozkali a smial sa. Vtedy boli pri nich asi šiesti až siedmi policajti. Potom na príkaz museli ísť po schodoch do diery, tam im policajt, ktorý mal čiapku a psa povedal, či chcú aby k nim pustili psa, lebo sa rozprávali. Policajt s blond vlasmi cez stred hlavy im povedal, aby si dali všetky veci dolu. Keď videli, že sú pohryzení, tak im policajt povedal, že to majú z toho, že spadli. Museli sa vyzliecť donaha a vytriasť veci. Vypadnuté peniaze odovzdali policajtom. Dole boli vyzlečení asi 5 minút, ale celkom boli v diere asi hodinu a pol. Medzitým sa policajt s blond vlasmi

cez stred hlavy pýtal O. Q. koľko má rokov. On mu povedal, že deväť, ale keď policajt cez počítač zistil, že má dvanásť rokov, chybil ho za prsia a odniesol na druhé poschodie. Tam mu dal dve facky, opäť ho chytil a dal ho cez zábradlie. O. sa zábradlia chytil, policajt ho udieral po rukách päsťami, O. sa ale držal. Policajt ho zobral zo zábradlia, dal ho na schody a povedal, aby išiel do diery. Keď vychádzali z diery a išli hore po schodoch, prišiel policajt v uniforme, ktorý mal jedlo a toto ponúkol ho každému. O. Q. povedal, že nechce, policajt ho kopol do nohy. Toho policajta z videnia pozná, má blond vlasy, je chudý, vysoký a mal byť v Spišskej Novej Vsi. Ten istý policajt povedal L.ovi, aby dal F. Q. lopatou po hlave, čo L. aj urobil. Policajt s jedlom mal aj prsteň a retiazku na ruke. F. povedal, či nechce prsteň, že stál 10.000,- Sk. Keď F. povedal že nechce, policajt ho kopol do nohy a povedal, že ak ho uvidí, tak ho zbije. Tento policajt ich stále bil po hlave a F. Q. stúpil na nohu. Jemu povedal, že by ho zabil a ďalšiemu povedal, že by ho nechal. Ten istý policajt im neskôr kúpil kapučíno a dal ho R.. Prišiel druhý policajt v zelenej uniforme, bol tučný, mal žlté krátke vlasy, vytiahol pištoľ z puzdra, niečo robil so zásobníkom a dal pištoľ ku hlave L.. L. utekal a veľmi plakal. Potom si zapálil cigaretu a žartoval s nimi. Ani jeden z týchto dvoch policajtov im nekázal dať ruky nad hlavu, bol to policajt, ktorý mal na hlave číro. Okrem policajtky, ktorú videl na začiatku a ktorá mala blond vlasy a fotila ich mobilom, prišla aj druhá policajtka v civile, prezliekla sa do uniformy. Tiež mala blond vlasy, ale nefotila ich. Iní policajti ich večer odviezli k vyšetrovateľovi. Keď prišiel domov a povedal mame že prepadol tetu, mama ho zbila. Otca sa bál že ho zbije za krádež. Bál sa aj policajtov, asi jeden mesiac sa mu veľmi zle spalo, bojí sa chodiť do mesta, ale aj rodičia mu to zakázali. Nad rámec uvedeného B. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že po príchode do budovy si všetci šiesti sadli na zem vedľa seba. Policajt (ukázal na prítomného obžalovaného O. L.) mal pri sebe dvoch psov na vodítku, jedného hnedého a jedného čierneho. Jeho pohrýzol asi jeden pes do lýtka, z ktorého krvácal a doteraz má jazvu, aj do zadku, z tejto rany nekrvácal. G. R. pohrýzli dva psy, mal väčšie zranenie ako on a mal aj roztrhané nohavice. Nemal sa kde skryť. Popísal ako vyzerala lopata, ktorou dal L. Q. po hlave F. Q., naznačil, že L. Q. mal v tom čase výšku asi 1,2 metra až 1,3 metra, toto videl lebo stál pri nich na vzdialenosť asi 1,5 metra, ale už si nepamätal aká rana to bola. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo sa policajti voči nemu takto správali. Nepamätal prečo ich vôbec na policajnú stanicu priviezli, ani odkiaľ ich zobrali, v aute ale šiel s G. R. a F. Q.. Nepamätal sa kde boli psy v čase, keď sa s chlapcami navzájom fackovali, prečo zavesil policajt O. Q. na zábradlie, prečo im kázali vyzliecť si šaty. On doposiaľ nebol súdne trestaný ani sa voči nemu trestné stíhanie neviedlo.

Na hlavnom pojednávaní boli na návrh prokurátora vypočutí svedkovia - poškodení, zákonní zástupcovia osôb, ktorých sa konanie obžalovaných malo priamo dotknúť. U N. I. až v rámci výsluchu súd zistil, že nie zákonným zástupcom (poškodeného G. R.), preto ho v ďalšom podľa na hlavné pojednávanie ako poškodeného nepripustil, neprináleží mu procesné postavenie poškodeného a ani práva s tým spojené.

Svedkyňa - poškodená A. E. v prípravnom konaní uviedla, že keď sa v marci roku 2009 dozvedela, že jej syn G. R. mal okradnúť nejakú ženu a že ho policajti vzali na políciu, spolu s ostatnými matkami detí šla na Alvinczyho. Okolo 19,00 hod. doviezli chlapcov, vrátane jej syna, ktorý bol smutný a mal červené líca. Aj ostatní chlapci boli smutní a vystrašení. Vyšetrovateľ ich pustil asi o 23,00 hod., odišli domov, ale syn jej nechcel nič povedať. Všimla si, že sa začal báť policajtov, nechcel chodiť vonku. Asi o dva týždne videli v televízii záznam, ako sa jej syn a ostatní chlapci fackujú, ako sa vyzliekli a policajti na nich kričali. Až vtedy jej syn povedal, že ich tam bili, že sa museli biť medzi sebou a spomínal aj psov, ktorých bolo vidno aj na zázname. Až vtedy jej ukázal nohu, že ho pohrýzol pes. U lekára neboli, nesťažoval sa na žiadne bolesti. Mal roztrhnuté nohavice, ale tie už boli staršie. Na hlavnom pojednávaní len odkázala na svoju výpoveď z prípravného konania, lebo si už na nič nepamätala. Na otázky odpovedala tak, že syn mal na nohe škrabanec, nevie, či na pravej alebo na ľavej, nekrvácal však. Mal aj červené líca, ale nevedela kto ich bil a ako ich bil. Záznam v televízii videla na druhý deň po udalosti, vzápätí uviedla, že si nepamätá kedy videla ten záznam a nepamätá, čo bolo jeho obsahom. Po jeho odvysielaní sa vonku stretli rodičia chlapcov a všetci sa o tom rozprávali.

Svedok - poškodený N. I. vypovedal na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní, že keď policajti zobrali chlapcov na políciu, šiel on aj ostatní rodičia na policajnú stanicu na Juh, kde im povedali, že deti odvezú na Alvinczyho ulicu. Keď ich tam okolo 19,00 hod. priviezli, deti boli smutné a všetky mali červené líca. Od vyšetrovateľa sa dozvedel, že boli obvinení z lúpeže staršej ženy. V prípravnom konaní uvádzal, že v ten večer mu G. nič nepovedal. Na hlavnom pojednávaní zas tvrdil, že keď ho doviezli

na Alvinczyho opýtal sa ho po rómsky či ho bili a on po rómsky odpovedal, že áno. V televízii videl záznam, kde bol jeho syn a ostatní chlapci. V prípravnom konaní tvrdil, že záznam videl s odstupom asi dvoch týždňov, na hlavnom pojednávaní, že ihneď na druhý deň. V rámci odstraňovania rozporov vo výpovediach uvádzal, že záznam videl na druhý deň, ale aj o dva týždne, lebo to opakovali. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že na zázname opoznal G. R., F. Q., L. Q., O. T., ďalej tam videl policajta v zelenej uniforme, držal psa, ktorý mal čiernu srsť a vzadu na nohách hnedú, ale nepamätal, či pes mal náhubok. Pýtal sa G. prečo im skôr nepovedal čo sa na polícii stalo, on tvrdil, že sa veľmi hanbil, pretože sa museli vyzliekať donaha a že sa museli navzájom fackovať, potom pobozkať, že ich pohrýzli psy.

Svedkyňa - poškodená K. T. na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní zhodne vypovedala, že od susedy sa dozvedela, že jej syna O. T. a jeho kamarátov zobrali na políciu, preto všetci rodičia išli za deťmi na Alvinczyho, kde na nich čakali. V prípravnom konaní uviedla, že deti priviezli na dvoch autách v doprovode policajtov asi o 19,00 hod.. Potom deti na polícii vypočúvali a domov sa vrátili asi o 23,00 hod.. Deti boli vystrašené, jej syn mal opuchnuté líca a povedal jej, že ho bolí hlava. Pred spaním mu dala liek. V ten večer jej nič iné nepovedal, až neskôr, keď v televízii videla ako sa deti vyzliekli donaha, ako sa bili a spoznala svojho syna, priznal sa jej, že aj on bol v diere nahý, že na nich huckali psov, že si museli dávať silné facky, že na nich policajti kričali a nadávali im do cigánov. Na lekárskom ošetrení v súvislosti s udalosťami z toho dňa syn nebol a nemal poškodené šatstvo. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že ešte na Alvinczyho si všimla, že syn A. E. mal roztrhnuté nohavice - rifle a on aj povedal svojej matke ešte na polícii, že ho uhryzol pes. Vyšetrovateľovi sa nesťažovali ako vyzerajú deti, lebo ich nepustili dnu, vypočúvali len deti. O tom, čo sa stalo na policajnej stanici počula aj od iných ľudí, všetci poškodení bývajú na Luníku IX, tak sa o tom rozprávalo. Ona so synom Ondrejom nikdy nemala výchovné problémy, po udalosti v roku 2009 nedošlo u neho k zmenám v správaní, aj skôr bol utiahnutý a málo chodil vonku.

Svedok - poškodený C. T. na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní uvádzal, že manželka (K. T.) bola na polícii pre ich syna O. T., kým on zostal doma s ostatnými deťmi. Vrátili sa neskoro večer, nehovorili nič, syn šiel rovno spať, lebo bol unavený. Keď sa na druhý deň popoludní vrátil z práce syn mu povedal, že na polícii im policajti kázali, aby sa medzi sebou bili a aby sa vyzliekli. Najprv synovi neveril, ale neskôr videl v televízii záznam. V prípravnom konaní uvádzal, že na zázname spoznal svojho syna, videl chlapcov navzájom sa fackovať, boli vyzlečení a policajti na nich veľmi kričali. Na hlavnom pojednávaní uvádzal, že na zázname spoznal L., ktorého niektorý z chlapcov silno udrel a videl štekať psa. Po odvysielaní záznamu v televízii sa syn O. nechcel o danej záležitosti rozprávať, spomínal len, že policajti mali psa a toho na nich huckali, ale pes bol na vodítku. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že o tom, čo sa malo stať na policajnej stanici mu možno povedala jeho manželka alebo ostatní chlapci, lebo syn hovoril skôr s matkou. Počul ale, že L. policajti kázali pobozkať jednému z nich topánku a že jeho syn to chcel urobiť namiesto L.. V prípravnom konaní uviedol, že odvtedy má jeho syn strach pred policajtmi, uteká domov keď policajti prídu na Luník IX a vonku ide len so svojimi mladšími súrodencami. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho syn nemá ukončené základné vzdelanie, kvôli problémom s dochádzkou bol premiestnený na špecializovanú základnú školu, aj tam mal absencie, naposledy chodil do siedmeho ročníka.

Svedkyňa - poškodená V. Q. vypovedala, že dňa 21.3.2009 medzi 09,00 hod. až 10,00 hod. prišli policajti a zobrali jej syna F. Q. do policajného auta. Od L. Q. sa dozvedela, že mali spáchať lúpež, preto jeho aj O. T. odniesla k policajtom, aby ich tiež zobrali. Policajta sa opýtala prečo je jej syn v aute a prečo ho berú. Policajt jej odpovedal aby sa nestarala a aby šla preč. V prípravnom konaní uvádzala, že už vtedy mal jej syn zakrvavené pery, čo videla cez sklo auta. Neskôr išla ona aj ostatní rodičia chlapcov, ktorých zobrali policajti, na OO PZ Košice - Sídlisko KVP, tam im povedali, že deti sú na polícii na Juhu a odtiaľ budú prevezené na Alvinczyho. Tam čakali na chlapcov asi od 15,00 hod.. Okolo 19,00 hod. priviezli chlapcov na dvoch policajných autách, všetky deti plakali a jej syn mal napuchnuté líca a popraskané pery, bol vystresovaný a hladný. Rodičia čakali na deti asi do 23,00 hod.. V prípravnom konaní uvádzala, že vtedy jej syn povedal, že na neho skočil pes a pohrýzol ho do nohy. Následne zle spal, nechutilo mu jesť, keď videl policajtov veľmi sa bál a z bytu vyšiel až po troch dňoch, ale len s ňou. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten deň jej syn nepovedal nič o tom, čo sa dialo na policajnej stanici na Juhu. Bál sa o tom hovoriť, myslel si, že za nimi prídu policajti a že ich zbijú. Až keď to videla v správach povedal jej, že ich policajti bili, že bol nahý, že sa museli bozkávať, jeden policajt mu dal topánku, aby ju bozkal a že sa bili lopatou po hlave. K rozporom vo výpovediach svedkyňa uviedla, že si nepamätá na to, že by pred vyšetrovateľom hovorila, že jej syn o udalosti povedal ešte v ten večer. Pravdou je, že

jej o tom povedal až na druhý deň, keď to všetko videla v správach, ale žiadne zranenie jej neukázal. O tom čo sa dialo na polícii vie len od svojho syna, s nikým iným o tom nerozprávala. V televízii videla všetkých šiestich chlapcov. V prípravnom konaní uvádzala, že syn jej povedal, že sa museli fackovať a po fackovaní pobozkať, že policajti na nich kričali že sú smradľaví cigáni, pohrýzli ich psy a niektorí z nich museli pobozkať policajtovi topánku. Policajt im prikázal, aby išli do suterénu, tam sa vyzliekli donaha a dali ruky hore, všetci plakali a kričali, lebo sa báli. L. Q. ho na príkaz policajta udrel lopatou po hlave. Na hlavnom pojednávaní však uvádzala, že syn F. jej nehovoril o tom, či im policajti niečo prikazovali ani o tom, čo im policajti na policajnej stanici robili. Zhodne ale uvádzala, že odvtedy jej syna bolieva hlava, štyri až päťkrát za deň má očné tiky a búcha sa po hlave. Povedal jej, že keď ho L. Q. udrel lopatou po hlave, že hlava ho rozbolela tak, že si myslel, že praskne. Na lekárskom ošetrení so synom nebola. V televízii videla len to, že na deti štekali psy, že sa bozkávali a že boli nahé. Od tých udalostí sa jej syn nestretáva s ostatnými poškodenými chlapcami, nechce mať s nimi nič spoločné, lebo za lúpež bol vo výkone trestu a už chce žiť riadnym spôsobom života.

Svedok - poškodený F. Q. na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní vypovedal o tom, ako prišli policajti na Hrebendovu ulicu a zobrali jeho syna do policajného auta. Mohlo byť 11,00 hod. až 11,30 hod.. Na hlavnom pojednávaní naviac uviedol, že keď to videla jeho manželka, šla sa pozrieť k policajnému autu, v ktorom syn F. sedel a videla, že mal zakrvavené pery. Keď sa ho pýtala čo spravil neodpovedal, preto nevedeli čo sa v ten deň stalo. Jeho manželka zobrala L. Q. a O. T. a odniesla ich policajtom. Zhodne uvádzal, že neskôr šla spolu s ostatnými rodičmi na políciu, domov sa vrátili neskoro večer. V prípravnom konaní uvádzal, že na synovi si zranenie nevšimol, ale mal červené, trochu opuchnuté líca a bál sa. Opýtal sa ho čo sa stalo a syn mu povedal, že za lúpež dostal od policajtov facku. Na hlavnom pojednávaní ale uvádzal, že v ten večer sa so synom nestretol, keď sa vrátili domov syn šiel do svojej izby. Na druhý deň po príchode z práce mu syn povedal, že pri Kauflande prepadli staršiu pani. Vtedy videl, že má trochu napuchnuté pery a tvár, pýtal sa ho čo to je, ale syn mu nič nepovedal. Keď mal odstrániť rozpory vo svojich výpovediach uvádzal, že už si nepamätá ako to bolo, teda kedy sa so synom o udalostiach z toho dňa rozprával. Keď to videl v televíznych novinách syn mu povedal, že sa museli medzi sebou fackovať, bozkať, vyzliecť donaha, že na nich huckali a púšťali psov a jeho pes pohrýzol. Až po niekoľkých dňoch mu syn povedal, že na príkaz policajta mu dal L. lopatou po hlave, nehovoril o tom, či si ich policajti natáčali na mobilné telefóny. Zhodne však uvádzal, že odvtedy sa syn zmenil, je podráždený, zamyslený. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že nepodmienečný trest odňatia slobody uložený za lúpež syn vykonal a možnože zmeny, výkyvy správania súvisia s výkonom trestu. Na hlavnom pojednávaní tiež uvádzal, že v televízii videl chlapcov vyzlečených donaha s rukami hore, videl ako sa dvaja navzájom fackovali, pri nich stál jeden policajt a videl aj štekajúceho psa. Spoznal piatich chlapcov, L. Q. nebolo vidno, on bol ešte malý. O tom, čo sa stalo deťom na policajnej stanici sa následne rozprávali s ostatnými rodičmi a deťmi, všetci bývajú spolu na Luníku IX, často sa stretávajú. Jeho syn sa s ostatnými poškodenými už nestretáva.

Svedkyňa - poškodená R. E. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uvádzala, že keď jej syn L. Q. a ostatní chlapci prepadli staršiu ženu, policajti ich chytili a zobrali na policajnú stanicu. Rodičia čakali deti na Alvinczyho asi od 15,00 hod. do 19,00 hod., kedy tam deti priviezli. Deti boli vystrašené, báli sa, mali červenú tvár a povedali, že dostali od policajtov za lúpež. Domov ich pustili okolo 23,00 hod.. L. nič nepovedal, ale nechcel jesť, bál sa, zvlášť policajtov, na druhý deň nešiel von, lebo ho bolela hlava, tri dni nebol v škole, polihoval, až neskôr sa osmelil a chodil aspoň hrávať futbal. Na druhý alebo tretí deň dávali v televízii záznam ako sa deti medzi sebou bili, potom boli nahé v pivnici, videla ako O. Q. udrel jej syna a potom jej syn O. Q., bolo počuť ako ich nabádali „ešte silnejšiu mu daj facku“, potom O. Q. dal jej synovi silnejšiu a jej syn O. Q. dal tiež. Tiež videla ako policajti huckali na deti psov, bola zhrozená. Potom jej L. povedal, že jeden policajt vzal pištoľ, nabil ju a priložil mu ju k hlave, možnože ten istý policajt mu kázal olízať mu topánku. Po fackovaní si museli dávať bozky. Policajt mu tiež povedal, aby dal lopatou po hlave F. Q., čo on aj urobil. Policajti im nadávali do čiernych, smradľavých a špinavých, či nemajú vodu a nemajú sa kde umývať. Všetci chlapci plakali a boli vystrašení. Neskôr jej F. Q. ml. rozprával, že psy do nich skočili a že ich hrýzli do nôh. Po odvysielaní záznamu v televízii aj ostatné deti rozprávali čo sa stalo na polícii. Od syna vie, že jeden mladší policajt bol k nim dobrý a kúpil im kapučíno, iný ale O. Q. chytil a chcel ho pustiť dole cez schody. O týchto udalostiach sa rozprávali všetci navzájom, teda chlapci a ich rodičia, stretávali sa často, pretože bývajú spolu na Luníku IX. V prípravnom konaní svedkyňa uvádzala, že L. mal poškriabanú nohu, na hlavnom pojednávaní uviedla, že nemal žiadne zranenie. Na hlavnom pojednávaní tiež uviedla, že zo strany polície pravdepodobne nebolo poskytnuté chlapcom jedlo, boli hladní, ale rodičia im stravu doniesli. Okrem toho že mali červené líca si na nich nič iné nevšimla, keď

vyšli z K. boli veselí, smiali sa. Rodičia tam nehovorili o tom, že deti majú červené líca, lebo všetci boli radi, že deti sú už vonku a nebolo jednoduché čakať tam celé popoludnie, skoro do polnoci. O tom, že policajti mali dať deti do sprchy a striekať ich vodou rozprával jeden cudzí chlapec, ale L. jej povedal, že sa to nestalo. U L. bola nariadená ústavná výchova pretože s ním boli výchovné problémy, nechodil do školy, kradol. Ona si odpykáva šesťmesačný nepodmienečný trest odňatia slobody za zanedbanie povinnej výživy.

Svedok - poškodený E. Q. na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní zhodne uvádzal, že jeho syna L. zobrali policajti, lebo mal s kamarátmi prepadnúť ženu. Na políciu za ním šla jeho matka R. E.. Keď sa z polície vrátili povedala mu, že chlapci niekde pri Kauflande zobrali žene kabelku. V televízii videl ako policajti púšťali na deti psov, ako sa deti navzájom bili, jeho syna L. udrel O. Q. a potom L. udrel jeho. Neskôr mu to potvrdil aj syn. Od družky tiež vie, že policajti mali dať deti do sprchy a striekať ich vodou a že L. držal policajt pri hlave pištoľ. V rámci ďalšej výpovede v prípravnom konaní uvádzal, že sa syna pýtal, či na nich policajti púšťali vodu a on mu povedal, že toto s nimi nerobili. S nikým iným o tých udalostiach nerozprával, len jeho družka sa o tom rozprávala s ostatnými rodičmi. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď sa syn vrátil z Alvinczyho nevšimol si na ňom žiadne zranenie a ani družka mu nepovedala, že by bol syn zranený. To, ako má vypovedať si ozrejmovali s ich právničkou, ona im hovorila a poučila ich čo majú hovoriť, ako sa majú správať, pozdraviť, atď.. L. sa po tých udalostiach zmenil, bol slušný, poslúchal a nechodil vonku tak ako predtým. Často sa sťažoval na bolesť hlavy.

Svedkyňa - poškodená C. N. na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní zhodne uvádzala, že po tom ako mal jej syn O. Q. so svojimi kamarátmi prepadnúť staršiu pani, prišli k nim domov policajti a zobrali O. aj jeho kamarátov. Rodičia zistili, že ich deti sú na policajnej stanici na Juhu, ale bolo im povedané, aby šli na Alvinczyho, kde chlapcov priviezli okolo 19,00 hod.. Chlapci boli prestrašení, plakali a boli hladní. Jej syn aj všetci jeho kamaráti, mali červené líca. Domov šli neskoro, okolo 22,00 hod.. V prípravnom konaní uvádzala, že už vtedy jej syn povedal, že na polícii sa museli fackovať, že na nich púšťali psov, ktorí niektorých chlapcov pohrýzli. Na hlavnom pojednávaní uvádzala, že v ten večer jej syn nepovedal čo sa na polícii stalo, bál sa, pretože na neho kričala kvôli tomu čo spáchal. Až na druhý deň keď videli záznam v televízii začal syn rozprávať, že ich tam bili, že boli povyzliekaní donaha, púšťali na nich psov, jeden z policajtov ho držal z druhého poschodia cez zábradlie a pritom ho bil po rukách. Rozpory vo výpovediach odstránila tak, že pravdou je to, čo vypovedala pred vyšetrovateľom, teda že o všetkom jej syn povedal už cestou domov z polície a keď to bolo odvysielané v televízii, začali o tom rozprávať všetky zainteresované deti. Zhodne uvádzala, že po predmetných udalostiach sa jej syn stal utiahnutým, nechcel o tom rozprávať, veľa rozmýšľal, nechcel chodiť do mesta sám, v noci kričal zo sna, často sedí, cmúľa si palec a nereaguje na okolie. O udalostiach nechce veľmi rozprávať, ale povedal jej aj to, že policajti im nadávali do špinavých cigánov a degešov, že sa museli bozkávať, on s L., nahí v diere museli mať ruky hore a policajti si to nahrávali a posielali si medzi sebou, že si to nechajú na pamiatku. Tiež jej povedal, že Kevin musel dať lopatou po hlave F. Q., že policajti mu kázali oblízať policajtovu topánku a priložili mu k hlave pištoľ. Syn mal len červené líca, nebol zranený, takže u lekára s ním nebola. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa tvrdila, že o tom, že chlapci boli vyfackovaní, povedala na Alvinczyho vyšetrovateľovi, ale on ju nepočúval. Chlapci sa museli vyfackať navzájom, ale fackovali ich aj policajti. Videla to jasne aj v televízii na druhý deň ako sa to stalo. Na zázname sa jej syn fackal s L. Q. a ostatní chlapci tak robili tiež. Tiež videla ako chlapci boli vyzlečení donaha, ako na nich policajti kričali. Zostala šokovaná, chce na to zabudnúť, ale jej syn to stále prežíva. Potom ako to dali prvýkrát v televízii, stretli sa všetci rodičia a deti, bývajú v jednom bloku, navzájom o tom rozprávali, rodičia sa vypytovali detí čo sa stalo a stále sa o tom rozprávajú, aj pred hlavným pojednávaním. Na hlavnom pojednávaní tiež uviedla, že so synom mala výchovné problémy, nechodil do školy, resp. utekal zo školy a základnú školskú dochádzku ukončil v 5. ročníku. Za lúpež nebol stíhaný, lebo vtedy mal len dvanásť rokov, ale je stíhaný pre krádež.

Svedok - poškodený O. Q. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uvádzal, že v jeden deň v marci odišiel jeho syn s kamarátmi do Kauflandu a keď sa vrátil domov, prišli okolo 11,00 hod. policajti a odniesli ich. S matkou syna C. N. žijú v spoločnej domácnosti, ona šla za synom na policajné oddelenie na Sídlisko KVP, tam nebol. Policajti poslali rodičov na Južnú triedu. Domov sa vrátili okolo polnoci a družka mu povedala, že chlapci urobili nejakú lúpež na starej žene. Na druhý deň ráno sa syna na to pýtal, on mu povedal, že to F. Q. ukradol kabelku staršej žene a ona spadla. V prípravnom konaní uvádzal, že na druhý deň mu syn O. povedal, že na polícii sa museli fackovať a vyzliecť donaha, po dvoch dňoch mu povedal, že jeden policajt ho držal zo zábradlia. On tomu uveril až keď videl záznam v

televízii, vtedy mu syn naviac povedal, že tam boli psy, ktorých na nich púšťali, jeho nepohrýzli, ale iného chlapca áno, že policajt držal pištoľ pri L. hlave a že niekto udrel lopatou po hlave F. Q.. Na hlavnom pojednávaní uvádzal, že o tom, čo sa stalo na polícii na Južnej triede, im syn najprv nepovedal. Až keď zverejnili záznam v televízii povedal im, že na príkaz policajtov sa museli navzájom fackovať, bozkávať, že ich tam bili, púšťali na nich psov, jeden policajt ho prevesil cez zábradlie a búchal po rukách, ale iný policajt povedal, aby ho nechal. V rámci odstraňovania rozporov vo výpovediach sa svedok vyjadril tak, že syn o udalostiach na polícii hovoril až po odvysielaní záznamu v televízii. Potom sa o udalostiach rozprávali aj s ostatnými deťmi a rodičmi, všetci bývajú vedľa seba na Luníku IX, je preto jasné, že o tom hovorili. Na hlavnom pojednávaní tiež uvádzal, že jeho syn mal roztrhané nohavice, lebo pes ho ťahal, bolel ho chrbát, pretože dostal s obuškom. Syn sa veľmi zmenil, je tichší, bojí sa, lebo tých policajtov pozná aj keď ich vidí v meste v civile. Na hlavnom pojednávaní uvádzal, že v televízii videl ako sa deti fackujú, bozkávajú a videl aj psov, ktorých policajti huckali, bol tam krik v zmysle „daj mu facku, silnejšiu, teraz sa pobozkajte“. Jasne videl všetkých chlapcov ako sa vyzliekajú a na tom istom mieste, keď už boli oblečení, sa fackovali. V televízii to ukazujú často, jeho syna vidieť do tváre.

Svedkyňa - poškodená K. E., v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypovedala, že po tom, ako jej syna B. L. zadržala a zobrala polícia, s matkami ostatných chlapcov, ktorých tiež zobrali, šli na políciu na Alvinczyho ulicu, kam chlapcov doviezli policajti na dvoch autách večer okolo 19,00 hod.. Syn mal červené líca, bol smutný, ale ani večer keď prišli domov jej nič nepovedal a šiel spať. Pýtala sa ho, či ich na polícii zbili, lebo videla, že on aj ostatní chlapci boli červení, ale nikto sa nepriznal. Až po odvysielaní záznamu v televízii jej syn povedal, že sa tam bili navzájom, že sa museli vyzliecť donaha, že na nich poštvali psov a jeho pes pohrýzol do nohy, že sa bili lopatami, že im policajti nadávali že smrdia. V prípravnom konaní uviedla aj to, že pes mal pohrýzť, podľa jej syna, aj R. a Q., že jeden policajt zobral chlapca od psov, aby ho nepohrýzli, ďalší O. Q. zavesil na zábradlie, L. dal policajt pištoľ k hlave, policajti ich fotili, údajne na pamiatku, nadávali im že sú špinaví. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že o takomto správaní policajtov na polícii sa dozvedela najprv z televízie ihneď na druhý deň ráno o 08,00 hod. alebo o 08,30 hod., keď to dávali prvýkrát. Syn neutrpel žiadne zranenie, mal len červené líca a poškrabanú nohu, ale s tým na lekárskom ošetrení neboli. Nepamätala si, či mal poškodené veci, ktoré mal v ten deň oblečené. O tom, že ho pohrýzol pes, jej syn povedal na druhý deň ako sa to stalo. O udalostiach sa následne rozprávali chlapci a ich rodičia, stretávajú sa každý deň, lebo bývajú na tom istom sídlisku. Vtedy nevedela prečo ich policajti vzali, neskôr sa dozvedela, že nejakej staršej žene zobrali drobné peniaze. Syn jej nepovedal o tom, čo im hovorili policajti. V jeho správaní nezaznamenala žiadne zmeny, doma sa správal slušne, chodil do školy, ale kamarátil sa už len s G. R.. V prípravnom konaní však svedkyňa uviedla, že správanie jej syna sa zmenilo v tom, že sa bojí policajtov a nechodí už sám do mesta.

Svedok - poškodený B. L. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uvádzal, že jeho syna B. L. a ostatných chlapcov, ktorí mali prepadnúť nejakú pani, chytili a zobrali policajti a družka K. E. spolu s ostatnými matkami šli za nimi na políciu. Domov sa vrátili neskoro, on už spal a syna nevidel. Až na druhý deň ráno si všimol, že syn má poranenú nohu, v prípravnom konaní uvádzal, že ju mal poškrabanú, na hlavnom pojednávaní hovoril o modrine. Syn mu povedal, že to má od psa. Videl na jeho tvári červené fľaky, syn ťažko chodil a bolo na ňom vidieť, že bol zbitý. V prípravnom konaní uvádzal, že neskôr videl záznam v televízii, na hlavnom pojednávaní tvrdil, že záznam videl ihneď na druhý deň a spoznal svojho syna a jeho kamarátov. Až vtedy mu syn povedal, že chlapci sa medzi sebou na polícii bili, že policajti na nich púšťali psov, že sa museli vyzliecť, že policajti ho kopali. V prípravnom konaní tvrdil, že od syna vedel, že policajti im nadávali že sú špinaví a že nemajú vodu, na hlavnom pojednávaní tvrdil, že syn mu o nadávakch policajtov nehovoril. O udalostiach sa rozprával len so svojim synom. Na lekárskom ošetrení neboli a syn nemal poškodený odev. V prípravnom konaní tvrdil, že od predmetných udalostí sa správanie jeho syna zmenilo bojí sa policajtov a nechodí tak často vonku, raz počul ako syn zo sna kričal a plakal. Na hlavnom pojednávaní ale uvádzal, že správanie syna sa zmenilo k lepšiemu, základnú školu skončil v ôsmom ročníku a zostal doma.

V prípravnom konaní a následne na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia:

C. R., riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru Košice, vypovedal rovnako, že obžalovaných pozná zo služobnej činnosti podľa mena, osobne pozná L., G. a H.. Dňa 7.4.2009 v popoludňajších hodinách bol telefonicky vyrozumený ministrom vnútra Slovenskej republiky, že na strane košických

policajtov došlo k protiprávnemu konaniu, ktoré je zachytené na videonahrávke, ktorú minister obdržal od denníka SME. Bolo mu oznámené, že nahrávku dostane služobným e-mailom za účelom stotožnenia miesta činu a príslušníkov PZ. Vzhľadom na veľkosť súborov nebolo možné preposlať záznam mailom, preto bol napálený na CD nosič, ktorý mu bol doručený do kancelárie okolo 16,00 hod. alebo 17,00 hod.. Zavolal si funkcionárov krajského a okresného riaditeľstva PZ, riaditeľa OPP KR PZ Košice, veliteľa PMJ, riaditeľa OR PZ Košice a jeho zástupcu. Spoločne si prezreli záznam. Opoznali budovu OO PZ Košice

- Juh, ktorá bola v rekonštrukcii a identifikovali policajtov. V prípravnom konaní uviedol, že opoznal G. a H. a podľa hlasu H. a U., na hlavnom pojednávaní uviedol, že opoznal L., U., H., a H. len podľa hlasu. Iné osoby neboli stotožnené ani jeho podriadenými. Zdôraznil, že nahrávka na DVD, ktoré získal z MV SR bola nekvalitná, záznam odvysielaný v televízii bol kvalitnejší, ale po obsahovej stránke boli totožné. Prezretie záznamu nebolo opoznávaním osôb, znamená, že nebol spracovaný úradný záznam z opoznávania. Z nahrávky nepočul žiaden konkrétny povel od policajta vo vzťahu k poškodeným v zmysle aby sa bili, bozkávali a pod.. Toho istého dňa sa začalo spracovávanie personálnych rozkazov riaditeľa KR PZ na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby U., V., H., H., G., L., O., L. a F., lebo sa stali dôvodne podozrivými, že porušili služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom. Rozkazy boli osobne vyhlásené dňa 8.4.2009, začalo konanie o prepustenie zo služobného pomeru a boli spracované návrhy na pozbavenie funkcie u štyroch funkcionárov - veliteľa PMJ, zástupcu veliteľa PMJ, riaditeľa OO PZ Košice - Juh a jeho zástupcu pre výkon služby. Rozkazy MV SR zo dňa 14.4.2009 boli doručené označeným funkcionárom. Po prepustení zo služobného pomeru boli u neho v kancelárii L. a G., povedali mu, že si neuvedomili čo sa vtedy na obvodnom oddelení PZ dialo, nevedeli, že to niekto natáčal, že niektorý z policajtov mal počas služby súkromný mobil. Podľa jeho názoru policajti porušili zvlášť hrubým spôsobom služobnú prísahu v tom, že pri osobnej prehliadke zadržaných osôb nepostupovali podľa predpisov a taktických postupov, ale nevedel akým konkrétnym spôsobom každý jednotlivý policajt. Neštandardné bolo aj to, že zadržané osoby sa bozkávali a fackovali.

Ing. D. T., PhD., zástupca riaditeľa KR PZ Košice, v prípravnom konaní uviedol, že všetkých obžalovaných pozná služobne, na hlavnom pojednávaní upresnil, že osobne pozná C. V., ktorý sa venuje tým istým športom, stretávajú sa na tréningoch a je aj jeho študentom, tiež B. U., ktorý bol v minulosti jeho susedom. O tom, čo sa stalo na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel v deň, keď ho krajský riaditeľ zavolal do práce, kde už mal k dispozícii nahrávky spracované v takej podobe, aby sa dali prehrať na služobnom počítači. Po prezretí nahrávky opoznal podľa oblečenia, výzoru a hlasu príslušníkov PZ, konkrétne príslušníkov PMJ, psovodov a príslušníka obvodného oddelenia. V prípravnom konaní po prehratí záznamu z DVD nosiča a predložení fotografií z tohto DVD opoznal podľa výzoru B. U., ktorý telefonoval pri kávomate, možnože počul aj jeho hlas, podľa hlasu C. V., podľa oblečenia psovodov, z ktorých jeden bol G., keď prvýkrát vzhliadol záznam jeho priezvisko nevedel, podľa vzhľadu H., podľa oblečenia - čierneho trička s krátkym rukávom, by jedna z osôb mohla byť príslušníkom PZ a jedna príslušníčkou PZ radení na obvodnom oddelení. Na hlavnom pojednávaní sa nevedel vyjadriť menovite k opoznaným obžalovaným, nevedel, či plány služieb mal k dispozícii pred alebo až po vzhliadnutí nahrávky, či mu boli predkladané nejaké iné obrazové záznamy, príp. fotografie, či bol nejakým spôsobom nabádaný k opoznávaniu určitých osôb, či niekto pri opoznávaní podľa nahrávky vyslovoval mená obžalovaných. Záznam pravdepodobne videl aj v správach a čo sa týka kvality vnímal ho ako amatérsku nahrávku. Jednoznačne sa vyjadril, že podľa záznamu ani jeden z policajtov nevykonával takú činnosť, ktorá by sa na prvý pohľad dala hodnotiť ako trestná, policajti sa nedopúšťali žiadneho brutálneho konania. Na zázname videl aj predvedené osoby, nachádzali sa v otvorenom suteréne, ktorý bol súčasťou vstupného vestibulu budovy obvodného oddelenia, robili niečo so svojimi odevnými zvrškami. Vyzliekanie a obliekanie vecí v rámci predvedenia a vyšetrovania spadá pod osobnú prehliadku, v danom prípade zo záznamu nebolo zrejmé, či sa jednalo o vykonávanie osobnej prehliadky. Asi 50% úkonov vykonávaných v rámci represie zasahuje do základných ľudských práv a slobôd a pre bežného občana sa môžu javiť ako šokujúce.

G.. D. D. na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní zhodne uvádzal, že v čase kedy mal byť skutok spáchaný bol riaditeľom OO PZ Košice - Juh a teda obžalovaných W., L., F. a L. pozná osobne, boli jeho priamymi podriadenými, ako policajta PMJ pozná služobne H., ostatných obžalovaných nepozná. Dňa 21.3.2009 sa konali voľby prezidenta SR. Do služby nastúpil v ten deň asi o 05,00 hod. a skončil ju o 14,00 hod. alebo o 15,00 hod.. Stálu službu mali F. a L.. Rozdelil hliadky a keďže v obvode bolo veľa volebných miestností, vykonával kontrolu podriadených v teréne. Okolo 10,00 hod. bol na štábe na OR PZ Košice, vrátil sa do budovy OO PZ Košice - Juh, ale následne sa striedavo pohyboval na označených miestach, aby zabezpečil dobrý priebeh volieb. Na hlavnom pojednávaní objasnil, že v tom

čase bola budova obvodného oddelenia v stave veľkej rekonštrukcie, opravovalo sa všetko od strechy až po prízemie. Stála služba bola premiestnená z pôvodného miesta od vchodu vľavo až za tzv. lietacie dvere vpravo. Z tejto miestnosti boli okná len na ulicu, nebolo z nej vidieť do vestibulu tak, ako tomu bolo v čase, keď stála služba bola na pôvodnom mieste a mala presklenú stenu. Obvodné oddelenie fungovalo v provizóriu, využívali sa všetky voľné priestory, v suterénnej časti boli v jednej miestnosti zaistené veci a stavebný materiál, inak sa suterén bežne nevyužíval. Na hlavnom pojednávaní sa pre odstup času nevedel vyjadriť k tomu, či počas výkonu služby v ten deň bol alebo nebol na stálej službe. Vybavil si ale, že vo vestibule videl policajtov PMJ a psovodov, popoludní sa tam nachádzali aj predvedené osoby, ktoré sa mali v ich obvode dopustiť lúpeže. Išlo o rómskych chlapcov, ktorých neskôr prevzal vyšetrovateľ. Nevidel ich v suteréne a vo vzťahu k nim nezaregistroval nič zvláštne. Na hlavnom pojednávaní sa k osobám obžalovaných vyjadril tak, že L. bol starší, skúsenejší policajt, F. bola oproti nemu mladšia policajtka, ale obidvaja si vzorne plnili služobné povinnosti, niekoľko rokov robili len stále služby. L. bol mladší policajt, avšak aktívny, snaživý a ctižiadostivý a nebyť predmetných udalostí, v kariérnom postupe by sa bol dostal ďalej. Osobu W. nevedel bližšie charakterizovať, išlo o mladého policajta. Vo vzťahu k jeho osobe mali predmetné udalosti taký dopad, že bol odvolaný z funkcie riaditeľa OO PZ Košice - Juh, ustanovený za vyšetrovateľa OR PZ a následne asi po mesiaci prepustený zo služobného pomeru. Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave v konaní o zrušení skončenia pracovného pomeru, ktoré inicioval, preto sa vrátil do PZ. Neskôr na vlastnú žiadosť z PZ odišiel. Svedok sa v prípravnom konaní vedel bližšie vyjadriť k udalostiam zo dňa 21.3.2009, keď oproti tomu čo uvádzal na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď sa vrátil z kontroly v teréne, pred budovou OO PZ stáli vozidlá PMJ a jeden psovod v uniforme. Po vstupe do budovy videl asi piatich až šiestich zadržaných rómskych chlapcov, nachádzali sa vo vestibule pri zábradlí, pri kávomate, štyroch príslušníkov PMJ, na uniformách mali taktické vesty, v ľavej časti vstupnej miestnosti bol psovod, ktorý držal psa na vodítku, pes neštekal, bol kľudný. Deti boli oblečené, neplakali, nič zvláštne si nevšimol. Prešiel cez dvojkrídlové dvere a na stálej službe od L. a F. zistil, že ide o páchateľov z lúpeže, ktorých prevezme vyšetrovateľ. Na stálej službe sa zdržal asi 5 minút, potom odišiel do svojej kancelárie na poschodie, ani vtedy, keď opätovne prechádzal popri zadržaných osobách, si nevšimol nič zvláštne. Hodinu vybavoval agendu v svojej kancelárii, na ktorej mal ako vždy zatvorené dvere a pustenú hudbu. Následne opäť odchádzal do terénu, aj vtedy sa zadržané osoby nachádzali približne na tom istom mieste, boli oblečené, nekričali, pri nich sa nachádzali príslušníci PZ, pes tam už nebol. Taká istá situácia bola asi po 45 minútach, keď sa opäť na oddelenie vrátil, šiel do svojej kancelárie, kde mu jeho zástupca referoval priebeh služby. Spolu s ním opäť odišiel do terénu, asi po hodine, okolo 15,00 hod. sa do budovy obvodného oddelenia vrátili a opäť prešli popri zadržaných osobách stojacich na prízemí. On nevidel zadržané osoby v suteréne schodiska, ale s odstupom času sa dozvedel, že príkaz, aby tam boli zadržané osoby umiestnené, dal jeho zástupca R., kvôli prebiehajúcej rekonštrukcii nebolo iné miesto. Počas jeho prítomnosti sa príslušníci PZ nedopúšťali protiprávneho konania. L. a F. pravdepodobne nevidel vo vstupnej chodbe. O skutočnosti, že zadržané osoby sú mladistvé, resp. maloleté, ho informovala F., ktorej ohľadom toho na stálu službu telefonoval, kvôli uplatneniu volebného práva zadržaných osôb. Na zázname, ktorý funkcionárom PZ prehral riaditeľ KR PZ Košice, ani neskôr na zázname z DVD nosiča a fotografiách z neho, žiadnu osobu neopoznal, identifikoval len budovu OO PZ Košice - Juh.

Mgr. H. R. bol zástupcom riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh. V rámci výpovedí uvádzal, že z obžalovaných pozná služobne F., L., L. a W. asi jeden rok, z videnia z výkonu služby H., ostatných obžalovaných nepozná. Dňa 21.3.2009 boli prezidentské voľby, on bol velený do služby ako riadiaci druhej smeny, pričom služba mu začínala od 15,00 hod.. Do služby prišiel skôr, medzi 13,00 hod. a 13,30 hod.. S riaditeľom obvodného oddelenia D. bol dohodnutý, že služobným vozidlom prejdú jednotlivé okrsky, vrátane Šebastoviec a Barce, keďže on bol na oddelení krátko a nemal dostatočnú teritoriálnu znalosť. Po vstupe do budovy obvodného oddelenia zbadal priamo pred sebou na vzdialenosť 3 až 4 metre neznámych chlapcov, dvaja - traja z nich čupeli, všetci boli oblečení, neplakali. Pri nich boli mladý policajt, ktorý mal na sebe pracovné oblečenie psovoda a príslušník PMJ. Psa nevidel, nepočul štekanie, neregistroval komunikáciu medzi chlapcami ani medzi chlapcami a policajtmi. Spomenutý mladý policajt mu povedal, že sa jedná o páchateľov lúpežného prepadnutia staršej ženy, ktorá pri prepadnutí utrpela zlomeninu ruky a že už bol vyrozumený výjazd a vyšetrovateľ. Tomuto policajtovi povedal, že nie je vhodné, aby chlapci stáli tesne za vchodom, kde sa pohybujú stránky a policajti, resp. svedkovia - poškodení z prípadu lúpežného prepadnutia, že nie je vhodné, aby páchatelia prichádzali s týmito osobami do kontaktu, a že je potrebné umiestniť zadržané osoby na inom mieste, aj z dôvodu, že je deň volieb a môžu prísť kontrolné orgány. Návrh policajta na umiestnenie páchateľov v šatni alebo miestnosti pre policajtov, kde sa nachádzali počítače určené pre hliadkovú službu, zavrhol, nakoľko

v tých priestoroch sa policajti prezliekali a prezbrojovali a jedáleň sa takisto prerábala. Spontánne sa rozhliadol okolo seba a policajtovi povedal, aby zadržané osoby umiestnili do spodnej časti schodišťa. Nato policajt vydal pokyn a osoby začali schádzať dole. Odišiel na prvé poschodie do svojej kancelárie, do ktorej sa vchádzalo cez sekretariát, teda v poradí cez druhé dvere vľavo. Prvé dvere vľavo boli vstupnými dverami do kancelárie riaditeľa, ktorému vzápätí povedal aby urgoval stálu službu nech si vyšetrovateľ prevezme zadržané osoby. Videl ako riaditeľ telefonoval so stálou službou. V svojej kancelárii sa prezliekol do uniformy a krátko nato odišli s riaditeľom do terénu. Zadržané osoby neregistroval. Na oddelenie sa z ohliadky volebných miestností vrátili medzi 14,45 hod. až 15,00 hod., teda asi po 45 minútach. Zadržané osoby sa nachádzali na chodbe v priestoroch pri kávomate, pri nich bol vyšetrovateľ, ktorý si niečo zapisoval, kolegovia z výjazdu a z kriminálky. Ani vtedy si nič mimoriadne nevšimol, nepočul hluk, krik, nevidel žiadne násilie, bitku ani nič podobné. S riaditeľom vyšli na prvé poschodie, medzi 15,00 hod. až 15,30 hod. prebehla inštruktáž, riaditeľ odišiel asi o 15,45 hod. a on pracoval na agende týkajúcej sa volieb cca 10 minút. Niečo pred 16,00 hod. šiel opäť do obvodu za hliadkami, zadržaných chlapcov videl sedieť pri kávomate, strážil ich W., ktorý stál medzi zadržanými a pootvorenými dverami smerujúcimi von z budovy. Na jeho upozornenie W. dvere zatvoril. Šiel na stálu službu, kde sa L. a F. opýtal, kedy prevezú zadržaných. Potom bol v teréne a po jeho návrate do budovy obvodného oddelenia tam zadržané osoby už pravdepodobne neboli. K osobe obžalovaného W. svedok na hlavnom pojednávaní na rozdiel od prípravného konania uviedol, že si už nepamätá, či tohto videl v prítomnosti zadržaných osôb. Tiež, že si nepamätá, či v ich prítomnosti videl obžalovaného L.. Zdôraznil, aj na hlavnom pojednávaní, že počas celej doby si nevšimol žiadne protiprávne konanie zo strany policajtov voči zadržaným osobám a ani na zadržaných si nevšimol nič nezvyčajné. Stálu službu F. a L. pri zadržaných osobách nevidel, F. za ním v kancelárii nebola. Zhruba po mesiaci mu telefonoval riaditeľ obvodného oddelenia D., aby okamžite prišiel do práce. Pri stretnutí mu povedal, že je problém v súvislosti s predvedenými maloletými osobami v deň volieb. V ten večer toho boli plné médiá. On videl záznam prvýkrát na internete, neskôr v televízii a potom v súvislosti s konaním o prepustenie F. zo služobného pomeru. Začali sa robiť úkony koordinované okresným a krajským riaditeľstvom, takisto inšpekciou. Šetrenie ohľadom udalostí prebiehalo v dvoch režimoch, v rámci trestného konania na inšpekcii v Košiciach a neskôr v Banskej Bystrici, zároveň sa viedli konania o prepustenie z policajného zboru. On na DVD zázname ani fotografiách z neho neopoznal žiadnu osobu. E. a L. mu povedali, že jeden z policajtov má byť G., ktorého on dovtedy nepoznal. Na podnet L. vypracoval úradný záznam do spisu F., že na videozázname videl osobu ženského pohlavia od pása dole idúcu hore schodiskom v čase, kedy sa zadržaní chlapci fackovali. Osoba mala na sebe šitím upravené, zúžené nohavice, aké nosievala F. a aj podľa chôdze by sa mohlo jednať o obžalovanú. Pred vyšetrovateľom sa vyjadril, že sa môže jednať o osobu L. nachádzajúcu sa pri sklenených nepriehľadných dvojkrídlových dverách pri kávomate, avšak na hlavnom pojednávaní uvádzal, že L. neopoznal, že aj pred vyšetrovateľom sa vyjadril tak, že z krátkeho záberu s rozrastrovanou tvárou sa osoba nedá identifikovať. V súvislosti s prejednávaným prípadom bol oslovený dvakrát. V prvom prípade obžalovaným U., ktorý mu zazvonil na domový telefón a dosť agresívne a direktívne ho vyzval, aby zišiel dole, že s ním chce hovoriť. Nemal z toho dobrý pocit, bál sa, bola tma a naviac, s policajtmi neudržiaval kamarátske vzťahy, nemal s ním o čom rozprávať. Urobil o tom úradný záznam a dal ho vyšetrovateľovi inšpekcie. Druhý prípad sa stal asi o dva týždne neskôr. Na Alžbetinej ulici v Košiciach ho zastavil muž, z jeho slov vydedukoval, že ide o G., ktorý mu povedal, že zo strany košickej inšpekcie sa robia kroky vo vzťahu k nemu aj k riaditeľovi OO PZ Košice - Juh, podal mu to ako informáciu a poskytol mu svoje telefónne číslo. Neskôr s ním do kontaktu neprišiel. Aj o tejto udalosti spísal úradný záznam.

Mgr. D. E. bol zástupcom riaditeľa pre výkon služby na OO PZ Košice - Juh. Na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní uviedol, že z tamojšieho oddelenia pozná obžalovaných F., L., W. a L., zo služby pozná psovodov G. a L., aj obžalovaného H.. Dňa 21.3.2009 čerpal dovolenku, nebol teda v službe. O skutku sa dozvedel sprostredkovane v ten deň, kedy sa záznam odvysielal v správach. On si to pozrel na stanici TA3, spoznal len ich obvodné oddelenie, nie osoby. Zatelefonoval riaditeľovi OO PZ Košice

- Juh D., ktorý mu povedal, že už sa to rieši a že je u krajského riaditeľa. Po návrate z dovolenky bol u riaditeľa OPP KR PZ Košice Ing. E., ktorý jemu a R. prehral záznam z DVD a predložil fotografie. Záznam bol nízkej kvality, ale pravdepodobne zachytával F. ako prechádzala po schodisku. Žiadnu inú osobu, ani na fotografiách, neopoznal, boli veľmi nekvalitné. Asi o dva až tri týždne mu telefonoval riaditeľ OPP L., že na zázname je aj L.. Záznam si opätovne pozrel a usúdil, že na konci záznamu mohol byť asi v polsekundovej sekvencii L., čo aj uviedol do úradného záznamu, ktorý bol súčasťou návrhu na jeho prepustenie. Ako jediný priamy nadriadený obžalovaného L., keďže riaditeľ a jeho zástupca už boli prepustení, vyhotovil návrh na jeho prepustenie z PZ. Zo záznamu z DVD, ktorý mu bol prehratý v rámci

výsluchu v prípravnom konaní, a na fotografiách z neho opoznal psovoda, pravdepodobne G., lebo L. bol menší, útlejší. V tom čase poznal G. a L. aj podľa mena, prichádzal s nimi do kontaktu častejšie, keď v rámci posilnenia výkonu služby chodievali dva alebo tri mesiace vypomáhať na OO PZ Košice - Juh. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase opoznávania osôb už vedel kto mal dňa 21.3.2009 na OO PZ Košice - Juh stálu službu, zistil si to z plánu služieb. Záznam mal v počítači aj riaditeľ OPP, ktorý im ho prehral a spoločne sa snažili zistiť, kto je na ňom zachytený. Atmosféra nebola dobrá, tlak médií bolo cítiť všade. Kvalita záznamu bola slabá, preto sa aj vyjadril tak, že len pravdepodobne ide o L., G. a F.. K obžalovaným ktorých poznal osobne uviedol, že G. a L. boli mladší policajti, správali sa úctivo a slušne, nemal s nimi negatívne skúsenosti. H. poznal ako staršieho, skúseného policajta z PMJ, takisto s ním nemal negatívne skúsenosti. S L. pracoval dlhšiu dobu, vychádzali veľmi dobre, služobné povinnosti si plnil na dobrej úrovni, vedel pomôcť, s kolegami vychádzal veľmi dobre, ani s ním nemal negatívne skúsenosti. F. bola v kolektíve obľúbená, svoje úlohy si plnila. G. L. poznal ako veľmi dobrého policajta, bol slušný, nebol s ním žiaden problém. K C. W. sa vyjadriť nevedel, na oddelení bol veľmi krátko.

Mgr. F. L. pôsobil ako riaditeľ Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ Košice. Vzhľadom k množstvu policajtov ktorých riadil obžalovaných podľa mena nepoznal. Dňa 21.3.2009 nebol v služobne, bol práceneschopný. O skutku sa dozvedel od nadriadeného, riaditeľa OR PZ Košice PhDr. A. C. v deň kedy to bolo prvýkrát v médiách. Riaditeľ mu v kancelárii prehral záznam na jeho počítači. Prítomní boli aj zástupca riaditeľa OR PZ Košice T. a zástupca riaditeľa OPP, OR PZ Košice T.. Opoznal interiér budovy OO PZ Košice - Juh. Osoba so psom sa podobala na G., ostatné osoby opoznal ako policajtov, nie po mene. Na základe záznamu sa začalo konať. Zisťovalo sa kto bol v tom čase v službe a následne konkrétnych príslušníkov žiadali, aby zo služby vyhotovili záznam. Keď už vedel o ktorých konkrétnych policajtov sa jednalo, začal konanie o prepustenie zo služobného pomeru nakoľko dospel k záveru, že hrubo porušili prísahu a služobné povinnosti. Záznam z udalostí zo dňa 21.3.2009 videl aj v spravodajstve televízie, po obsahovej stránke išlo o totožnú nahrávku vo vzťahu k tej, ktorú mu prehral nadriadený. Obidva záznamy boli menej kvalitné, ťažko sa podľa nich rozpoznávalo. Pri stotožňovaní osôb sa osoby vyjadrovali tak, že nie sú si isté o koho sa jedná, uvádzali slová „možno, asi, pravdepodobne“. Psov po mene neopoznal. V štádiu prípravného konania zo záznamu z DVD nosiča ani fotografií z tohto záznamu neopoznal žiadnych príslušníkov PZ, ani po hlase, len v jednej sekvencii by sa mohlo jednať o G., usúdil tak podľa výzoru, postavy, oblečenia a uniformy. Na fotografiách z DVD neidentifikoval žiadneho policajta.

Ing. M. E., riaditeľ Oddelenia poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ Košice uvádzal, že dňa 21.3.2009 boli voľby prezidenta SR a on bol velený do štábu volieb. Počas dňa bolo oznámené lúpežné prepadnutie ženy rómskymi chlapcami, ktorých zadržali, predviedli a urobili všetky potrebné úkony PMJ- čkári. Nadriadený predniesol návrh na udelenie odmien, keďže pri zadržiavaní podozrivých osôb konali policajti promptne. Z obžalovaných pozná H., H., U. a V., ktorí boli členmi PMJ, ostatných obžalovaných možnože pozná z videnia. Na základe výzvy zástupcu riaditeľa KR PZ Košice T. sa dostavil k riaditeľovi KR PZ Košice, ktorý mal k dispozícii obrazovo - zvukový záznam a oboznámil ho so situáciou ku ktorej malo dôjsť dňa 21.3.2009. Na mieste mu bol prehratý záznam a dostal aj jednu nahrávku na DVD nosiči, ktorú potom prehrávali v jeho kancelárii za účelom stotožňovania osôb. Prítomní boli jeho podriadení funkcionári, veliteľ PMJ G., zástupca riaditeľa PMJ I. a veliteľ čaty W., ktorí opoznali hlas H. a V.. Zo záznamu boli vyhotovené aj statické fotografie, podľa ktorých sa ale nedalo policajtov stotožniť, boli veľmi nekvalitné. V rámci výsluchu v prípravnom konaní mu bol prehratý obrazovo - zvukový záznam z DVD nosiča a predložené fotografie z tohto DVD. Na zázname opoznal U., ktorý telefonoval, aj H.. Neskôr sa vyjadril, že z obrazovo - zvukového záznamu nebolo možné presne zadefinovať, resp. stotožniť osobu, nakoľko záznam bol nekvalitný, nebolo možné identifikovať ani hlasy. To, čo bolo odvysielané v televízii bolo vyššej kvality. Časť nahrávok ktoré mal on bola absolútne nepoužiteľná. Keď boli opoznaní H. a U. a podľa hlasu H. a V., tak to len za pomoci úradných záznamov, ktoré už mali k dispozícii, bez toho by to nebolo možné. Na základe pokynu nadriadených, buď riaditeľa KR PZ Košice R. alebo jeho zástupcu T., boli spracované návrhy na prepustenie policajtov z policajného zboru z dôvodu porušenia etického kódexu príslušníka PZ. Konkrétny personálny akt realizoval personálny odbor KR PZ Košice v súčinnosti s Ministerstvom vnútra SR (personálnym aktom je rozkaz nadriadeného s personálnou právomocou, ktorý je oprávnený prepustiť osobu z pomeru v PZ). Nevedel sa vyjadriť k tomu, či k návrhu sa vyjadrovala aj odborová organizácia. Celé šetrenie vo vzťahu k policajtom bolo metodicky riadené personálnou a sociálnou sekciou MV SR, s ktorou vtedajšia riaditeľka personálneho odboru KR PZ Košice F. I. konzultovala postup, vrátane textu návrhu na prepustenie z policajného zboru. Ministerstvo zadalo, k porušeniu akej konkrétnej právnej normy zo strany policajtov došlo, a teda čo má tvoriť dôvod

návrhu na prepustenie zo služobného pomeru. Na hlavnom pojednávaní charakterizoval obžalovaných H., H., U. a V., ktorých bližšie poznal, ako veľmi dobrých a spoľahlivých príslušníkov PZ.

Mgr. V. L., zástupca riaditeľa Odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ Košice, v prípravnom konaní vypovedal, že pozná všetkých obžalovaných služobne, na hlavnom pojednávaní sa vyjadril tak, že pozná len V., H., U., H. a W., s ktorými mal len pracovný vzťah. Zhodne uvádzal, že dňa 21.3.2009 nebol v práci a o tom čo sa malo stať na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel od svojho nadriadeného, riaditeľa OPP KR PZ Ing. E., ktorý ho kontaktoval telefonicky v ten deň kedy bola nahrávka zverejnená v médiách a vyzval, aby prišiel do práce. Prehral mu záznam z počítača, z ktorého mal opoznať príslušníkov PZ. V prípravnom konaní uviedol, že opoznal podľa výzoru dve osoby - Q. H. a B. U. a podľa hlasu C. V. a C. H., ktorí v zábere neboli. V. a H. dávali zadržaným osobám pokyny ako sa majú biť. Na hlavnom pojednávaní sa k tomu pre odstup času vyjadriť nevedel. V prípravnom konaní svedok po vzhliadnutí záznamu z DVD nosiča a fotografií z tohto nosiča uviedol, že B. U. stál pri kávomate a telefonoval, Q. H. len stál.

Mgr. C. T. je od 1.6.2007 zástupcom riaditeľa OPP, OR PZ Košice. V prípravnom konaní uvádzal, že služobne pozná všetkých obžalovaných, na hlavnom pojednávaní upresnil, že osobne pozná len G., H. a L., ostatných obžalovaných pozná z videnia. Mohlo to byť 7.4.2009, keď sa v televízii na viacerých kanáloch hovorilo o tom, že zo strany košických policajtov malo dôjsť k protiprávnemu konaniu. Kontaktoval riaditeľa OPP L., ktorý mu povedal, aby prišiel do práce. Tam už boli riaditeľ OR PZ Košice C., jeho zástupca T. aj riaditeľ OPP L.. Vtedy už bol k dispozícii videozáznam, na základe ktorého sa začali zabezpečovať všetky služobné pomôcky zo dňa 21.3.2009 a stotožňovať podozrivé osoby. On opoznal podľa výrazu, hlasu a celkového prejavu G., ale nevedel čo G. robil. Keď prišiel k nadriadenému L. boli tam už záznamy zo služieb a teda aj mená policajtov, ktorí mali v inkriminovaný deň službu. Nevedel sa vyjadriť ku kvalite záznamu, ale G. videl dobre.

JUDr. H. R. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní tak, že z obžalovaných pozná služobne len G. G., psovoda, s ktorým v minulosti spolupracoval. Dňa 21.3.2009 mal službu ako vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Košiciach, do ktorej bol velený rozkazom riaditeľa OR PZ Košice. Niekedy v obedňajšom čase mu telefonoval operačný dôstojník s tým, že na OO PZ Košice - Juh sú zadržané osoby, ktoré sa mali dopustiť lúpeže. Po príchode pred budovu obvodného oddelenia k nemu pristúpili dvaja príslušníci kriminálnej polície v civile a povedali mu, že zadržané osoby sú podozrivé aj z inej lúpeže, v súvislosti s ktorou bol u jedného z nich zaistený mobilný telefón. Pri vchodových dverách budovy OO PZ Košice - Juh stretol G., bývalého policajta na dôchodku, ktorý si tam prišiel ošetriť ruku a W., príslušníka kriminálnej polície, s ktorým bol velený do služobnej pohotovosti. Zadržané osoby vo vestibule nevidel, domnieval sa, že sa nachádzajú v zadnej časti budovy. Obvodné oddelenie sa rekonštruovalo, mnohé steny boli vybúrané, všade bol prach a neporiadok. V miestnosti nachádzajúcej sa napravo od vestibulu vyťažili spolu s W. poškodenú a jej dcéru. Toto trvalo asi 20 minút, potom sa presunul do zadnej časti budovy na prízemí. Videl troch príslušníkov PMJ, ktorých nepoznal, za počítačom písali úradný záznam o obmedzení osobnej slobody. Až následne prišiel do kontaktu so zadržanými osobami, ktoré sa nachádzali v suteréne schodiska, tam kde končia schody, a vyťažil ich k dôvodu zadržania a k incidentu. V tom čase boli zadržané osoby v poriadku, sedeli na schodoch, nemali poškodené šatstvo, boli oblečené, neboli zranené a nevykazovali znaky toho, že by bol voči nim zrealizovaný nezákonný postup. Neplakali, neboli agresívne a o nič ho neprosili. Vyťažovanie trvalo asi hodinu. Prekvapila ho ich ochota spolupracovať, popísali ako došlo k lúpežnému prepadnutiu, rozprávali cez seba, jeden druhého obviňovali. Hľadal psovoda, nakoľko mal informáciu, že bol na mieste činu a potreboval od neho správu o použití služobného psa. Zároveň operačnému dôstojníkovi oznámil, že preberá prípad. Následne vykonal obhliadku miesta činu, ku ktorej bol privolaný technik. Vrátil sa na OO PZ Košice - Juh, aby oproti podpisu na záznamoch o obmedzení osobnej slobody zadržané osoby prevzal. Prepravu vykonával kolega W., ktorý aj poškodenú s dcérou odviezol na Alvinczyho ulicu. Podľa úradného záznamu prípad prevzal o 14,15 hod.. Tento čas ale nie je v súlade s reálnym, nakoľko prípad prevzal skôr, pri začatí vyťažovania, ale nechal to tak. Na Alvinczyho ulici ho už pri vchode do budovy čakali rodičia zadržaných. Oznámil im, že deti budú postupne predvádzať v čase medzi 18,00 hod. až 19,00 hod. a zároveň ich požiadal, aby deťom kúpili jedlo, nakoľko zadržané osoby mali na jedlo nárok po piatich hodinách. Bol rád, že prítomnosť rodičov zadržaných nemusel cestou operačného dôstojníka zabezpečiť a že sa ustanovili sami. Svedok aj na hlavnom pojednávaní zdôraznil, že na OO PZ Košice - Juh nebol svedkom toho, že by boli zadržané osoby niekým napádané, alebo že by bolo s nimi nakladané spôsobom, ktorý nekorešponduje so zásadami služobnej zdvorilosti

alebo elementárnej slušnosti. Psovodov ani psov v budove nevidel, z príslušníkov PMJ tam bol vysoký, nakrátko ostrihaný policajt športovej postavy, ktorý sa pravdepodobne volá V. a registroval aj viacerých príslušníkov obvodného oddelenia. S príslušníkmi OO PZ Košice - Juh nemal veľmi dobré vzťahy pre časté konflikty ohľadne kompetencií. Niektorí rodičia sa pri vypočutí ponosovali v tom zmysle, že príslušníci PZ mali neprimerane postupovať pri pátraní a následnom zadržiavaní detí. Inštruoval ich, že v prípade ak majú nejaké pochybnosti, nech sa sťažujú na KR PZ na inšpekcii. Počas postupne realizovaných úkonov boli zadržané osoby na chodbe spolu s rodičmi. Boli veselé, rozprávali sa medzi sebou a hrali futbal s plastovou fľašou. Nepôsobili vydesene ani vystrašene, nevšimol si na nich žiadne zranenia, necítil zápach, boli v poriadku. Ak by bola nejaká zo zadržaných osôb zranená, privolal by rýchlu zdravotnícku pomoc, aj v prípade, ak by sa niektorá z osôb na ošetrenie žiadala. Na Alvinczyho boli zadržané osoby privezené okolo 18,00 hod. a po celý čas, teda asi až do 22,00 hod., boli s rodičmi. Rodičia svoje výhrady voči postupu policajtov zopakovali aj pri vypočutí obvinených za účasti ich právnej zástupkyne a zástupcu ÚPSVaR Košice, kedy im opäť odporučil, aby sa obrátili na inšpekciu. Konkrétne si pamätal na pani Q., ktorá hovorila niečo v tom zmysle, že príslušníci PZ sa hrubo správali k ich deťom. Nespomínal si na to, že by niektorí z rodičov hovorili o poranení detí, príp. o potrhanom šatstve. Pokiaľ zákonní zástupcovia na hlavnom pojednávaní vypovedali, že po prevoze ich detí na Alvinczyho ulicu tieto vykazovali známky zranení ako začervenané tváre, opuchnuté pery, krvácajúce pery, žiadne takéto zranenie si ani na jednej zo zadržaných osôb nevšimol, naopak, zadržané osoby boli veselé, smiali sa, hrali, a teda rodičia mohli len inak subjektívne vnímať určité skutočnosti a veci dramatizovať. Pani Q. sa konkrétne sťažovala, že jej dieťa bolo prenasledované psom, že dostalo facku od policajtov keď policajti prišli pre deti na Luník IX. V inkriminovanom čase bola časť budovy OO PZ Košice - Juh v rekonštrukcii, stála služba sa nachádzala po pravej strane od vstupu do budovy. V súčasnosti je stála služba naľavo. Nepamätal si kto z príslušníkov PZ mal vtedy stálu službu, osobne ich nepozná. S funkcionármi OO PZ Košice - Juh sa v budove pravdepodobne nestretol. Obrazovo - zvukový záznam, ktorý mu premietol riaditeľ OR PZ Košice, bol totožný s tým, ktorý bol odprezentovaný v médiách, ich kvalitu navzájom neporovnával.

Mgr. G. W. mal dňa 21.3.2009 služobnú pohotovosť ako operatívny pracovník výjazdovej skupiny OR PZ v Košiciach. Z obžalovaných pozná podľa mena C. H., ktorý je starším policajtom, ostatných by mohol poznať z videnia, zvlášť obžalovanú F.. Niekedy pred 13,00 hod. ho operačný dôstojník telefonicky vyrozumel, že na OO PZ Košice - Juh sa nachádzajú osoby podozrivé z trestného činu lúpeže, ako aj poškodené osoby. Výjazdová skupina sa odobrala na obvodné oddelenie, kde ihneď po príchode vyťažil poškodenú staršiu pani, ktorá sa tam nachádzala s dcérou, a pri lúpežnom prepadnutí v blízkosti OC Baumax mala utrpieť zranenie. Výjazdová skupina bežne pracuje tak, že po príchode na miesto činu sa venuje najprv poškodeným osobám, ktoré bližšie popíšu okolnosti prípadu, následne sa vykonávajú ďalšie procesné úkony. V prípravnom konaní uviedol, že po príchode do budovy obvodného oddelenia sa zadržané osoby nachádzali v suteréne schodiska, na hlavnom pojednávaní si už nevedel spomenúť kde tieto osoby boli, ale museli byť na prízemí, lebo ich videl. Ešte pred budovou stretol G. ako čakal na vyšetrovateľa R.. Vyťažovanie poškodenej prebiehalo v kancelárii nachádzajúcej sa na prízemí v zadnej časti budovy a trvalo asi pol hodinu. Následne šli s poškodenou a jej dcérou na miesto činu, kde sa zdržali 30 až 45 minút. Keď sa vrátili k budove OO PZ Košice - Juh, on už do budovy nevstúpil, ale odobral sa s poškodenou a jej dcérou na úrad vyšetrovania. Nepamätal si na to, či v budove videl aj psov, takýmto veciam nevenoval pozornosť. Nevšimol si ani, že by zo strany kolegov - policajtov dochádzalo voči zadržaným osobám k takému správaniu, ktoré by vybočovalo z rámca riadneho plnenia služobných povinností. Na hlavnom pojednávaní zdôraznil, že v budove obvodného oddelenia sa v tom čase nachádzalo veľa policajtov. Až dodatočne si uvedomil, že bol deň volieb a počet policajtov spojil s touto udalosťou. Stálu službu na OO PZ Košice - Juh mali v ten deň L. a F.. Určite sa stretol s obžalovaným H., v miestnosti kde sa píšu záznamy od neho prevzal služobné záznamy. Nepočul žiaden krik detí ani krik príslušníkov PZ, nevie o čom sa zadržané osoby rozprávali, bol s nimi vyšetrovateľ a po ich prevezení na Alvinczyho ulicu im bol umožnený styk s rodičmi. Zadržané osoby boli mimoriadne veselé, hravé, museli ich upozorniť aby nevystrájali. Nevšimol si na nich žiadne zranenia ani poškodené šatstvo, v prípade zranenia by osobu k úkonu neprevzal. Nezacítil žiaden zápach a vo vzťahu k zadržaným osobám nevnímal nič nezvyčajné. Na požiadanie im poskytol vodu. O udalostiach, ktoré sa mali stať na OO PZ Košice - Juh, sa dozvedel po niekoľkých dňoch z televízie, opoznal len budovu, žiadnu osobu. Obrazovo-zvukový záznam z udalosti mu nadriadenými prehratý nebol.

Ing. G. G. bol veliteľom PMJ OPP KR PZ Košice. Funkcie bol pozbavený v súvislosti s prejednanou udalosťou, aktuálne zastáva funkciu zástupcu riaditeľa pre výkon služby Obvodného oddelenia PZ

Košice - Západ. Obžalovaní V., H., U. a H. boli jeho podriadenými, ostatných obžalovaných po mene nepozná. Dňa 21.3.2009 nebol v službe a o tom čo sa malo stať sa dozvedel dňa 7.4.2009, keď mu okolo 17,30 hod. zavolal krajský riaditeľ s tým, že došlo k protiprávnemu konaniu viacerých košických policajtov, medzi ktorými mali byť aj jeho podriadení. V ten istý deň boli jemu aj ostatným funkcionárom krajského riaditeľstva predložené videozáznamy, ku ktorým sa v prípravnom konaní vyjadril tak, že opoznal H. a U., neskôr uvádzal, že so 100% istotou neopoznal nikoho. Na hlavnom pojednávaní si nepamätal, či mu vyšetrovateľ inšpekcie Ministerstva vnútra poskytol obrazový záznam. Zo zvukového záznamu neopoznal žiadnu osobu. Poznamenal, že v priestoroch kde malo dôjsť ku skutku je veľmi zvláštna akustika, neopoznal by ani vlastný hlas. V prípravnom konaní po prezretí si záznamov z DVD nosiča ako aj fotografií opoznal podľa uniformy a postavy H., aj U. ktorý stál pri kávomate. Pri fackujúcich sa deťoch bol psovod, o ktorom sa po prepuknutí incidentu dozvedel, že sa volá G.. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaní V., H., U. a H. patrili medzi najlepších policajtov na útvare ktorý viedol, čo sa týka výslednosti práce, objasňovania trestných činov, zadržiavania páchateľov, ale aj v iných oblastiach činnosti.

H. W. bola ku dňu 21.3.2009 vedúcou oddelenia služobnej kynológie OPP OR PZ Košice. Z funkcie bola odvolaná bez udania dôvodu dňa 15.4.2009, aktuálne pracuje na označenom oddelení ako referent

- psovod. Z obžalovaných pozná G. a L., boli jej podriadenými, zo služby pozná aj U., ostatných obžalovaných pozná len podľa mien. Dňa 7.4.2009 jej telefonoval riaditeľ OR PZ Košice PhDr. A. C., aby sa dostavila do jeho kancelárie, kde už boli viacerí funkcionári, medzi nimi určite L.. Na počítači jej prehrali obrazovo - zvukové záznamy a pýtali sa jej, či vie o čo a o koho ide. Záznamy boli veľmi zlej kvality, nedalo sa jednoznačne uviesť kto bol na nich zachytený. Videla aj psov, mohlo sa jednať o psov, ktorých mali L. a G.. Pýtali sa jej, či je tam G., či rozoznáva G. hlas. S odstupom niekoľkých dní prebehlo opoznávanie druhýkrát. Opätovne im povedala, že sa nevie jednoznačne vyjadriť, na fotografiách z uvedených záznamov nevedela s určitosťou označiť osobu G., aj keď jedna z osôb sa na neho podobala. Neopoznala ani O. L., akurát jeden zo psov jej pripomínal jeho služobného psa. Obrazovo - zvukový záznam jej bol prehratý aj vyšetrovateľom, ktorý jej predložil aj fotografie z tohto záznamu. Boli nekvalitné, nevedela opoznať žiadnu osobu, aj keď vyšetrovateľ na ňu tlačil, kričal v zmysle nech mu nehovorí, že osoba určite nie je G.. Aj pri nadriadených mala pocit že vyžadujú, aby osoby na zázname jednoznačne označila, opoznala. Na podnet nadriadených predložila záznamy zo služieb, záznam o použití psa, úradný záznam z predvedenia, ako aj prezenčné listiny z jednotlivých preškolení. Obžalovaní G. a L. boli v pozícii referent - psovod oddelenia služobnej kynológie a dňa 21.3.2009 boli v službe, čo zistila z úradných záznamov. Každý policajt na oddelení služobnej kynológie má prideleného psa. V tom čase mal L. dvoch psov: starého psa, ktorý mal kategóriu a mohol byť použitý v službe, bol vo farbe pálená, t.j. hnedočierna, a šteňa čiernej farby. Nevedela, či v inkriminovaný deň mal v službe aj šteňa. G. mal v tom čase dvoch alebo troch psov. Slúžil so starým psom, ktorý mal zapísanú farbu pálená, avšak bol skôr krémovo - čiernej farby, šteňa bolo farby vlkosivej. Je vždy na psovodovi, či v budove použije psa bez náhubku, a to aj pri strážení osôb, resp. pri osobách nižšieho veku. Psovodi nosia v službe listnaté maskáče alebo zelenú pracovnú uniformu, niektorí používajú aj taktické vesty. Oblečenie môžu kombinovať so šiltovkou čiernej farby alebo baretou zelenej alebo čiernej farby. Nevedela ako boli G. a L. v inkriminovaný deň ustrojení. Do styku s nimi prišla keď končili výkon služby a odovzdávali jej veci, o predmetnej záležitosti sa nerozprávali, s U. v kontakte nebola.

Mgr. K. T. pozná všetkých obžalovaných služobne, H., L., F., G. a L. aj po mene. Dňa 21.3.2009 bol v službe, nakoľko bol vedúci volebného štábu OR PZ Košice. Na Obvodnom oddelení OO PZ Košice

- Juh v ten deň nebol. Na hlavnom pojednávaní uvádzal, že o skutku sa dozvedel z médií, aj keď pre odstup času nevedel informácie konkretizovať. V prípravnom konaní však uvádzal, že o tom čo sa malo stať 21.3.2009 na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel v apríli, kedy mu volal riaditeľ OR PZ Košice aby sa dostavil na pracovisko, kde ho C. oboznámil so situáciou a za prítomnosti riaditeľa OPP L., riaditeľa vnútorného oddelenia H. a vyšetrovateľa R. bol prehratý videozáznam aj záznamy z REDATu. Rozpor vo výpovediach na hlavnom pojednávaní vysvetlil tak, že pre odstup času už naozaj nevie ako sa dozvedel o predmetných udalostiach a keď sa vyjadril, že u riaditeľa OR PZ neboli prehrávané záznamy z REDATu, nepamätá si na to. Šetrenie predmetnej udalosti na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh viedol riaditeľ D., na OPP riaditeľ L. a pravdepodobne aj jeho zástupca T.. Na okresné riaditeľstvo PZ boli postupne volaní obžalovaní, aby sa vyjadrili k udalostiam zo dňa 21.3.2009. Svedok sa nevedel vyjadriť ku kvalite obrazovo - zvukového záznamu, ktorý vzhliadol aj pred vyšetrovateľom a ani k tomu, či záznamy zo služieb mal k dispozícii pred alebo po vzhliadnutí záznamu. V čase kedy malo dôjsť ku skutku bola budova OO PZ Košice - Juh v rekonštrukcii, stála služba bola z pôvodného miesta presunutá do malej

miestnosti nachádzajúcej sa ďalej od vchodu napravo, okná z tejto miestnosti boli orientované len na ulicu Južná trieda. Po vzhliadnutí obrazovo - zvukového záznamu z DVD nosiča a prezretí fotografií z tohto DVD nosiča pred vyšetrovateľom uviedol, že opoznáva stálu službu L., tiež F., ktorá išla hore schodmi, aj psovoda G..

D. L. dňa 21.3.2009 vykonával v budove OO PZ Košice - Juh operatívnu službu s kolegom T. od 04,00 hod. do 16,00 hod.. Okolo 11,00 hod. počuli cez rádiostanicu, že došlo k lúpežnému prepadnutiu v okolí OC Hornbach. Prišli na miesto, kde už bola RZP, poškodená, príslušníci PMJ aj príslušníci PZ z obvodného oddelenia. Služobné vozidlo psovodov a ani psov na mieste nezaregistroval. Asi po 15 minútach sa všetky tam prítomné služobné vozidlá premiestnili na Luník IX, kde už videl dvoch psovodov so psami aj ich vozidlo. K vozidlám pristúpila Rómka, ktorá držala dvoch rómskych chlapcov a odovzdala ich policajtom. Deti nastúpili do služobného vozidla. Na Luníku IX sa zdržali asi pol hodinu, potom sa vozidlá presúvali smerom na OO PZ Košice - Juh, kde cestou boli zadržané ďalšie dve osoby. V ich vozidle sa nenachádzala žiadna zadržaná osoba, preto nešli ihneď na OO PZ Košice - Juh, prišli tam asi po pol až trištvrte hodine. Pred budovou sa nachádzalo niekoľko služobných policajných vozidiel, medzi nimi aj vozidlo psovodov. Budova obvodného oddelenia bola v rekonštrukcii. Vstúpil do nej cez otvorené dvere. Niekde v strede vstupnej chodby stáli zadržaní, neplakali. Po stranách boli asi štyria príslušníci PMJ, psov nevidel a nepočul. V budove bol relatívny kľud. S T. pristúpili k zadržaným osobám, kolega im fotil tváre na mobil a on si zapisoval údaje, teda meno a bydlisko, to všetko pre služobné potreby. Získané fotografie tvárí zadržaných kolega preniesol do databázy v služobnom počítači. Následne na stálej službe lustroval zadržané osoby, za prítomnosti stálej služby, ktorej mená uviesť nevedel. Lustrácia trvala 10 až 15 minút. Okrem stálej služby registroval aj iných príslušníkov PZ, takisto hluk, ale nie nezvyčajný, nenasvedčoval žiadnemu protiprávnemu konaniu v budove. Pri opušťaní budovy opätovne prešiel cez hlavnú chodbu, kde zadržané osoby stáli pri zábradlí. Ani vtedy nevidel psov, zadržaní neplakali, nevidel že by sa boli fackovali alebo inak neprimerane správali. Asi traja príslušníci PMJ stáli pri stenách. Pri hlavných vchodových dverách stretli zástupcu riaditeľa OO PZ Košice - Juh R., ktorý vchádzal do budovy. Jemu povedal, že došlo k lúpežnému prepadnutiu, tam prítomným policajtom, aby zadržané osoby dali dole, lebo sú voľby, chodia stránky, prebieha rekonštrukcia, aby sa náhodou niečo nestalo a osoby neušli. Videl ako zadržané osoby šli dole schodiskom a R. hore schodmi na prvé poschodie. Z budovy odišli, späť sa nevrátili. Pred budovou ešte stretli kolegu W.. Žiadne mimoriadne konanie zo strany policajtov ani zadržaných osôb počas jeho prítomnosti na obvodnom oddelení PZ neregistroval. Oproti prípravnému konaniu sa na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že pre účely lustrácie boli od zadržaných osôb vyžiadané len ich mená a priezviská, čo pre lustráciu stačilo. Záznam z udalostí na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh videl v televízii, v prípravnom konaní sa po prehratí záznamu z DVD nosiča a predložení fotografií z tohto DVD vyjadril, že jednu osobu pozná ako psovoda z Košíc.

K. T. potvrdil, že dňa 21.3.2009 vykonával v budove OO PZ Košice - Juh operatívnu službu s kolegom L. v čase asi od 04,00 hod. do 16,00 hod.. Z obžalovaných pozná H. a U., nakoľko v minulosti slúžil na PMJ, ostatných obžalovaných podľa mena nepozná. Po príchode na OO PZ Košice - Juh videl pred budovou pobehovať dvoch psov, pri ktorých bol jeden psovod. Pri jeho vstupe do budovy cez otvorené vchodové dvere videl na hlavnej chodbe pri zábradlí zadržané osoby, ktoré stáli vedľa seba a desiatich príslušníkov PZ, medzi nimi aj z PMJ. Psov v budove nevidel. S kolegom L. si pre služobnú potrebu zistili údaje zadržaných a odfotili ich tváre, čo trvalo asi 15 minút. Odišli na stálu službu lustrovať zadržané osoby. Tam sa nachádzali policajtka a policajt, lustrácia trvala asi 15 minút. Počas lustrácie na stálej službe registroval hluk, nebol to ale netypický hluk, preto nešiel pozrieť čo sa deje. Keď vyšli zo stálej služby, na malej chodbe sedela na lavičke poškodená s dcérou. Prešli cez tzv. lietacie dvere na vstupnú chodbu, kde pri zábradlí stáli zadržané osoby a pri nich dvaja alebo traja príslušníci PMJ. Psovodi ani psy tam neboli. Nebol svedkom toho, že by sa boli zadržané deti fackovali, že by sa boli vyzliekali v suteréne a podobne. Podľa jeho názoru boli zadržaní nafetovaní, ale nevystrájali, boli v podstate kľudní. V budove sa nachádzalo viac policajtov, kvôli prezidentským voľbám ich bolo všade veľa. V budove videl aj obžalovaných, ktorých podľa mena nepozná. Na hlavnom pojednávaní si už nepamätal, či sa v budove alebo jej okolí stretol s nejakým nadriadeným, avšak v prípravnom konaní uvádzal, že na chodbe stretli s kolegom L. zástupcu riaditeľa OO PZ Košice - Juh R., ktorý sa potom rozprával s príslušníkmi PMJ. Povedal im, aby zadržané osoby dali z hlavnej chodby preč, niekde dole schodmi, lebo chodia stránky. Následne aj videl ako zadržané osoby zišli po schodoch dole a preskočili asi jeden meter vysoké zábradlie. Z budovy odišli, pri dverách stretli kolegu W. a videli prichádzať vyšetrovateľa. Do budovy OO PZ Košice - Juh sa už nevrátil. O udalostiach zo dňa 21.3.2009 sa dozvedel z médií. V prípravnom konaní uviedol, že nadriadení mu ukázali videozáznamy a fotografie za účelom stotožnenia osôb. Podľa

hlasu opoznal H.. Na hlavnom pojednávaní uvádzal, že si na nič také nepamätá, fotografie boli veľmi slabej kvality. Na zázname z DVD nosiča a fotografiách z tohto záznamu spoznal pred vyšetrovateľom hlas H. a na fotografiách podľa uniformy príslušníkov PMJ a psovodov, mená neuviedol, pri kávomate stojaca osoba bola podľa neho B. U..

Y. Q. pracoval do 31.6.2009 na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh ako referent. Z obžalovaných pozná služobne aj po mene L., G., L., F., L. a W.. Dňa 21.3.2009 mal nočnú službu od 19,30 hod. do 7,30 hod., pravdepodobne s F. L.. V čase jeho príchodu sa vo vestibule budovy obvodného oddelenia, resp. na hlavnej chodbe a ani v priestoroch vedúcich k stálej službe a šatniam nenachádzali žiadne zadržané rómske osoby. Nevedel si spomenúť kto mal v tom čase stálu službu, ale určite sa s členmi stálej služby stretol. O tom čo sa v ten deň malo na obvodnom oddelení stať sa dozvedel po odvysielaní v televízii. Obrazovo - zvukový záznam videl pri výsluchu v prípravnom konaní. Keď vypovedal, že opoznáva osobu G. G. stojacu pri osobách rómskeho pôvodu, ktoré sa navzájom fackovali, nebola to pravda, nevie prečo tak urobil, G. nepoznal.

K. K. doposiaľ pôsobí ako starší referent OPP OR PZ Košice a obžalovaných pozná z videnia zo služobnej činnosti. Dňa 21.3.2009 službu nemal a o tom čo sa malo stať na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh, sa dozvedel deň po tom, ako bol záznam odvysielaný v médiách. Podieľal sa na príprave podkladov pre inšpekciu, úkonoch realizovaných na požiadavku vyšetrovateľa (rekognícia) a zabezpečovaní osôb. V prípravnom konaní mu bol vyšetrovateľom prehratý záznam z DVD nosiča a predložené fotografie z tohto DVD. Podľa siluety postavy a hlasu opoznal G., stál za fackujúcimi sa chlapcami, nie je si tým ale istý na 100%. Záznam bol po obsahovej stránke totožný s tým, ktorý bol medializovaný, bol veľmi nízkej kvality po stránke obrazovej i zvukovej. Keď vypovedal v prípravnom konaní s najväčšou pravdepodobnosťou už vedel kto z policajto mal vtedy službu.

D. N. pracoval do 31.5.2009 na OO PZ Košice - Juh ako referent. Pozná obžalovaných L., F., L. a W., pracovali na tom istom oddelení, ostatných obžalovaných pozná len služobne. N. 21.3.2009 mal službu od 15,00 hod. do 1,00 hod.. Pri príchode do služby a vstupe do budovy si všimol rómske deti, niektoré stáli, iné sedeli pri kávomate, smiali sa a pri nich stojaca osoba v civile niečo spisovala. Zadržané osoby boli v kľude, neplakali, nekričali. Iné civilné osoby v budove obvodného oddelenia nezaregistroval, nevidel ani príslušníkov PMJ, psovodov ani psov. Stretol len kolegov z oddelenia, boli v uniformách. V ten deň boli voľby. Rozdelenie vykonal R. v kancelárii na prvom poschodí. Cestou na prvé poschodie takisto prechádzal popri zadržaných rómskych chlapcoch, tiež keď odchádzal s kolegyňou B. G. do terénu. Nepočul krik, plač, hluk, nezaregistroval žiadnu protiprávnu činnosť. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že zadržané osoby si bližšie nevšímal, nič ho nezaujalo, v priestoroch kde sa nachádzali sa bežne zdržiavali zadržané osoby, nakoľko na obvodnom oddelení nemali miestnosť určenú pre zadržaných. Keď sa počas služby v rámci odpočinku okolo 17,00 hod. na obvodné oddelenie vrátil, chvíľku sa zdržal vo vestibule, avšak zadržané osoby sa tam nenachádzali. Potom fajčil pred budovou a po 10 až 15 minútach pokračoval s G. v služobnej činnosti. Nepamätal si na to, či budova OO PZ bola v tom čase v rekonštrukcii, kde sídlila stála služba, ani ako sa využíval suterén budovy. O udalostiach ktoré sa na oddelení mali stať sa dozvedel až z médií. Potom si záznam prehral z internetu, následne mu boli predložené fotografie na opoznanie nejakej osoby a vyšetrovateľom prehratý záznam z DVD nosiča a predložené fotografie z DVD. Ani v jednom prípade neopoznal žiadnu osobu, spoznal len budovu obvodného oddelenia.

D.. B. G. mala dňa 21.3.2009 ako referentka OO PZ Košice - Juh službu od 15,00 hod. s kolegom N.. D. obžalovaných, ktorí pracovali na tamojšom oddelení, z videnia tiež V., po mene U. a H.. V prípravnom konaní uvádzala, že zadržané rómske deti v počte asi 5 si všimla až vtedy, keď schádzala z prvého poschodia, kde bola na rozdelení. Stáli na chodbe na prízemí pri kávomate, boli veselé, hravé, v pohode. Boli pri nich aj muži v uniformách, ktorí ich pravdepodobne strážili. Nedialo sa nič výnimočné, nepostrehla žiadne protiprávne konanie. Po rozdelení odišla s kolegom N. do terénu. Na oddelenie sa počas služby vrátila na hygienickú prestávku jedenkrát, vtedy už vo vestibule rómske deti nevidela a neboli tam ani pri skončení jej služby. Za jej prítomnosti sa v budove obvodného oddelenia psy nenachádzali, bolo tam ale viac policajtov, nakoľko bol deň volieb. Na hlavnom pojednávaní však svedkyňa vypovedala, že počas jej prítomnosti v budove OO PZ Košice - Juh neregistrovala zadržané rómske deti. Rozpor vo svojich výpovediach odstránila tak, že pred vyšetrovateľom určite vypovedala pravdivo, s odstupom niekoľkých rokov si už presne nepamätá na udalosti z toho dňa. Na hlavnom pojednávaní sa nevedela vyjadriť ani

k tomu, či obžalovaní W. a L. nosili šperky, nevedela kto mal v inkriminovaný deň stálu službu, kde bola stála služba situovaná a nepamätala si ani na rekonštrukciu budovy.

G. T. zhodne uvádzal, že z obžalovaných pozná služobne aj po mene L., F., L. a W., nakoľko pracuje ako referent na OO PZ Košice - Juh. Dňa 21.3.2009 mal službu od 04,00 hod. do 16,00 hod., s kolegyňou A. boli radení ako hliadka v teréne. Počas služby prišli na obvodné oddelenie o 7,00 hod. za účelom odovzdania písomností týkajúcich sa volieb, potom okolo 15,00 hod. pred skončením služby. Budova obvodného oddelenia bola v rekonštrukcii, stála služba bola premiestnená na chodbu po pravej strane, okná z nej boli situované na dvor. Všimol si, že vo vestibule pri kávomate stáli asi štyria mladší Rómovia, pri nich bola osoba v civile a niečo si písala. Šiel na poschodie, kde sa zdržal asi 30 minút. Keď z oddelenia odchádzal opäť prechádzal cez vestibul, kde sa stále vo vstupnej chodbe nachádzali Rómovia a pri nich muž v civile niečo spisoval. Nezaregistroval žiaden hluk, psov nevidel. Rómovia stáli kľudne pri zábradlí, nič nezvyčajné si na nich nevšimol. O udalostiach ku ktorým malo dôjsť na OO PZ Košice

- Juh sa dozvedel dva dni po tom, ako bola vec medializovaná. Bol u L., ktorý mu predložil fotografie a záznam, z ktorých neopoznal žiadnu osobu. Zo záznamu z DVD nosiča ani z fotografií z DVD nosiča neopoznal žiadnu osobu ani v rámci výsluchu vyšetrovateľom PZ.

E. A., referentka na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh vypovedala, že z obžalovaných pozná L., F., L. a W., na hlavnom pojednávaní upresnila, že pozná aj V., ale v tom čase ho nevedela stotožniť podľa mena. Dňa 21.3.2009 nastúpila do služby o 4,00 hod., po rozdelení šla asi o 11,00 hod. do terénu na hliadkovú činnosť s kolegom T.. Pred budovou Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh si nevšimla žiadne osoby, psy, ani väčší počet služobných vozidiel. S kolegom sa na oddelenie vrátili až pred skončením služby okolo 15,00 hod.. Po vstupe do budovy videla vo vestibule pri kávomate sedieť asi päť rómskych detí, pri nich stála osoba v civile, rozprávala sa s nimi a niečo spisovala. Nevenovala tomu pozornosť a pokračovala na prvé poschodie, kde v kancelárii spísala záznam zo služby, odovzdala ho, na stálej službe odovzdala služobnú zbraň a odišla. Pred budovou obvodného oddelenia ani v budove nevidela žiadnych psov, nepočula štekot a nevidela ani príslušníkov PZ z iných útvarov. Na oddelení bol kľud, nebola svedkom žiadnej protizákonnej činnosti. O udalostiach na OO PZ Košice - Juh sa dozvedela v ten deň ako to bolo odvysielané v správach. Bola u L., predložil jej fotografiu, z ktorej neopoznala žiadnu osobu. Nevie, či obžalovaný L. nosil šperky. V prípravnom konaní po prezretí záznamu z DVD nosiča a fotografií z tohto DVD uviedla, že neopoznala žiadnu osobu, spoznala len budovu OO PZ Košice - Juh. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že stála služba bola počas rekonštrukcie budovy obvodného oddelenia premiestnená do kancelárie nachádzajúcej sa na prízemí napravo, z ktorej nebolo okno do vestibulu, okno smerovalo len na ulicu. V inkriminovanom čase mali stálu službu F. a L.. V práci sa stretávala častejšie s W. a L., pýtala sa ich čo sa vtedy dialo, povedali jej, že na oddelenie prišli popoludní, nevedia o ničom.

A. A. bol v čase kedy malo dôjsť ku skutku v pozícii referenta OO PZ Košice - Juh. Dňa 21.3.2009, ako to vyplýva z jeho výpovedí, mal službu v čase od 4,00 hod. do 16,00 hod., s kolegom N. vykonávali činnosť v obvode. Počas služby boli na oddelení asi o 6,00 hod., kde riaditeľovi odovzdali písomnosti týkajúce sa volieb, zdržali sa tam asi 15 minút, potom sa na oddelenie vrátili až pred skončením služby okolo 15,00 hod..V priebehu dňa cez rádiostanicu zachytil, že niekde pri OC Hornbach došlo k lúpežnému prepadnutiu. Po príchode na oddelenie zaregistroval vo vestibule, resp. na vstupnej chodbe, maloleté rómske deti, ktoré stáli pri kávomate. Osoba v civile si niečo spisovala. Psov ani kolegov z iných útvarov PZ nevidel. O udalostiach ku ktorým malo dôjsť sa dozvedel deň po tom ako bol záznam odvysielaný v televízii. L. mu predložil jednu fotografiu a záznam, z ktorého neopoznal žiadnu osobu. Zo záznamu z DVD nosiča a z fotografií z tohto DVD neopoznal žiadnu osobu ani pred vyšetrovateľom, spoznal len budovu OO PZ Košice - Juh. Nevedel či obžalovaný L. nosil šperky. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že počas jeho zotrvania v budove obvodného oddelenia nevidel žiadne protiprávne konanie, nevidel že by bol niekto rómske deti strážil, nezaregistroval nič zvláštne na výzore ani na správaní detí, určite by si to pamätal. V tom čase bola budova obvodného oddelenia v rekonštrukcii a stála služba bola premiestnená do prvej alebo druhej miestnosti napravo od vstupu do budovy, do ktorej sa vchádzalo z chodby. Medzi vstupnou chodbou, resp. vestibulom a chodbou z ktorej boli dvere na stálu službu, boli lietacie dvere. Predpokladá, že v ten deň mali stálu službu F. a L.. Následne s obžalovanými o predmetnej záležitosti nekomunikoval, od roku 2010 nepracuje na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh. Oproti prípravnému konaniu kedy uvádzal, že z obžalovaných pozná L., F., L. a W., na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná aj V. a H., s ktorými sa zoznámil až v čase prebiehajúceho trestného konania, ale ani s nimi nie je v kontakte.

Mgr. Y. H. mal ako referent OO PZ Košice - Juh dňa 21.3.2009 službu v čase od 15,00 hod. do 01,30 hod.. Na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uvádzal, že z obžalovaných služobne pozná L., F., L. a W.. V ten deň prišiel do práce asi o 14,40 hod.. Po vstupe do budovy obvodného oddelenia zbadal vo vestibule pri kávomate štyri alebo päť rómskych detí, niektoré čupeli, iné sedeli alebo stáli. V prípravnom konaní uvádzal, že pri nich bola jedna osoba mužského pohlavia v civile. Na hlavnom pojednávaní si na túto okolnosť spomenúť nevedel. Rovnako ale uvádzal, že na deťoch a ani v budove obvodného oddelenia si nič zvláštne nevšimol, nevidel aby boli deti plakali, nepočul krik, nevidel psov ani príslušníkov PZ z iných útvarov. Po príchode sa zapísal do knihy príchodov nachádzajúcej sa na stolíku pri zábradlí oproti vchodovým dverám do budovy. Šiel do svojej kancelárie na poschodí a po rozdelení, ktoré trvalo asi 10 až 15 minút, si na stálej službe prevzal služobnú zbraň a s kolegom Q. odišiel do terénu. Opäť prešiel okolo kávomatu, nepamätal, či sa tam rómske deti nachádzali, ale zaregistroval väčší počet príslušníkov PZ, ktorí boli na rozdelení. Z terénu sa na oddelenie vrátil až pred skončením služby asi o 1,00 hod., vtedy sa tam už rómske deti určite nenachádzali. O udalosti na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel z televíznych novín, neskôr mu boli zo strany L., ako aj v rámci výsluchu zo strany vyšetrovateľa predložené záznamy a fotografie, z ktorých ale neopoznal žiadnu osobu, spoznal len budovu obvodného oddelenia. Počas spomenutej služby nestretol v budove obvodného oddelenia L. ani W. a nevedel, či L. nosil šperky. Na hlavnom pojednávaní naviac uviedol, že v tom čase bola budova obvodného oddelenia v rekonštrukcii, nepamätal ale kde sa nachádzala stála služba ani kto ju v inkriminovaný deň vykonával.

D. Q., referent na OO PZ Košice - Juh slúžil dňa 21.3.2009 od 15,00 hod. s kolegom H.. V prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní uvádzal, že z obžalovaných pozná L., F., L. a W.. V ten deň prišiel do práce dosť neskoro, tesne pred začiatkom služby a po vstupe do budovy si všimol, že v suteréne schodiska sa nachádzali rómske deti. Stáli vedľa seba, boli oblečené, bol kľud, nikto im nedával žiadne príkazy. Na stálej službe sa u L. a F. informoval čo sa deje. Povedali mu, že došlo k lúpeži, boli zadržaní páchatelia a že prípad prevezme vyšetrovateľ ÚJaKP. Na chodbe na lavičke pred stálou službou sedeli dve ženy, jedna z nich mala obviazanú ruku a plakala, pravdepodobne išlo o poškodenú z lúpeže. Šiel na prvé poschodie do svojej kancelárie, následne do kancelárie riaditeľa, kde bola 15 až 20 minútová inštruktáž, potom odišiel s kolegom H. do terénu. Opäť prechádzal cez vestibul, ale nepamätal si, kde sa v tom čase rómske deti nachádzali. Vo vestibule boli ostatní kolegovia, kvôli voľbám boli v ten deň všetci policajti radení na OO PZ Košice - Juh velení do 12-hodinových služieb, na oddelení bolo teda viac policajtov ako v obyčajný deň. Nebol svedkom žiadneho protiprávneho konania zo strany príslušníkov PZ. Rómske deti nevykazovali známky zranenia, nekrvácali, neboli v traume, neplakali, boli vysmiate. Nezaregistroval komunikáciu medzi týmito deťmi a príslušníkmi PZ, nevidel, že by bol niekto dával deťom pokyny, nevidel psov a nepočul ich štekot. Keď sa na oddelenie v nočných hodinách pred ukončením služby vrátil, zadržaní sa tam už nenachádzali. O tom čo sa stalo na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel z televízie. Neskôr mu nadriadení prehrali záznam kvôli opoznaniu osôb. Bol zostrihaný, na zázname neboli vrchné časti tiel, neopoznal nikoho. Nadriadený mu prehral záznam aj z telefónu, tiež neopoznal žiadnu osobu. Zo záznamu z DVD nosiča a z predložených fotografií ani pred vyšetrovateľom neopoznal žiadnu osobu, spoznal len budovu OO PZ Košice - Juh. Na hlavnom pojednávaní naviac uviedol, že pred nástupom do služby, pri príchode k budove obvodného oddelenia videl odchádzať psovoda s policajným psom. Budova obvodného oddelenia bola v rekonštrukcii a stála služba bola presunutá do provizórnych priestorov, do ktorých sa vchádzalo z chodby po pravej strane. Z tejto kancelárie nebol výhľad na chodbu, resp. do vestibulu budovy obvodného oddelenia. V ten deň mali stálu službu L. a F.. S obžalovanými o udalostiach z toho dňa nerozprával.

Dňa 21.3.2009 mal L. Q. dennú službu na OO PZ Košice - Juh s kolegom H.. Z obžalovaných pozná L., F., W. a L.. Na podrobnosti z toho dňa si už nepamätal. Službu vykonával mimo budovu obvodného oddelenia, ktorá bola v tom čase v rekonštrukcii. Miestnosť stálej služby bola na ten čas presunutá, bolo treba prejsť cez vestibul, cez tzv. lietačky, asi po troch metroch odbočiť doprava, kde z malej chodbičky boli dvere do miestnosti stálej služby. Do budovy obvodného oddelenia prišiel krátko pred ukončením služby, teda pred 16,00 hod.. Po vstupe do budovy sa vo vestibule pri kávomate nachádzali rómske deti. Prešiel popri nich do zadnej miestnosti, kde asi 5 minút písal úradný záznam zo služby, odniesol ho riaditeľovi na prvé poschodie, asi po 10 minútach sa vrátil do šatne na prízemí, prezliekol sa a po 5 minútach vyšiel z budovy. Niekoľkokrát teda prešiel vestibulom, kde stále registroval rómske deti pri kávomate. Príslušníkov PMJ, psovodov ani osoby v civile nevidel. Registroval len kolegov z OO PZ Košice - Juh, bolo ich viac, lebo sa menili služby. Na oddelení nevidel psov a teda nepočul ani štekot psov.

Stálu službu vykonávali L. a F.. Nevidel žiadne protiprávne konanie príslušníkov PZ voči rómskym deťom. O tom čo sa malo na obvodnom oddelení stať sa dozvedel z médií. Následne bol u T., za prítomnosti L. sa ho pýtali, či bývalý zástupca obvodného oddelenia R. bol alebo nebol na oddelení. R., W. ani L. v ten deň nestretol. Záznam z udalosti mu bol prehratý z DVD nosiča až v rámci výsluchu vedeného vyšetrovateľom, zo záznamu a ani z predložených fotografií neopoznal žiadnu osobu.

G. O. zhodne vypovedal, že okrem L., L. a W. pozná ostatných obžalovaných ako kolegov. Dňa 21.3.2009 mal službu na PMJ od 6,00 hod. do 18,00 hod. so H. a H.. Počas služby boli operačným dôstojníkom cez rádiostanicu vyrozumení, že došlo k lúpežnému prepadnutiu v blízkosti OC Hornbach. Keď prišli na miesto, boli tam psovodi a jeden zadržaný páchateľ. Postupne chytili ďalších a previezli ich na OO PZ Košice - Juh. Po príchode pred budovu obvodného oddelenia sa presunuli aj so zadržanými do budovy. Jeden alebo dvaja zadržaní išli s ním, nechal ich vo vstupnej hale, kde bol v tom čase pravdepodobne kolega zo stálej služby. Zadržaných neskôr v budove obvodného oddelenia nevidel. Po príchode sa totižto ihneď odobral písať záznam o zadržaní osôb, prešiel cez dlhú chodbu, potom cez miestnosť do chodbičky a odtiaľ do rohovej miestnosti určenej na písanie záznamov. Táto miestnosť sa nachádza asi 50 metrov od vstupných priestorov. Pri písaní záznamu mu osobné údaje zadržaných osôb nosili striedavo U. a H., zdržali sa pri ňom dlhšie, boli to starší policajti a pomáhali mu pri písaní záznamu. Na chvíľu tam prišiel V., ale aj iní policajti. Záznam písal 2 až 2,5 hodiny, možnože dlhšie, a z kancelárie vôbec nevyšiel. Nespomínal si, či o priebehu služby písal záznam on, alebo či tak urobil starší kolega. Z budovy odchádzal so H. a H. a v ten deň sa už na obvodné oddelenie nevrátil. Počas svojho zotrvania v budove obvodného oddelenia nepočul žiaden krik, štekot psov, plač detí a nevidel ani nič zvláštne, čo by upútalo jeho pozornosť. F. videl keď prechádzal popri miestnosti stálej služby do miestnosti, v ktorej písal záznam. Miestnosť stálej služby sa kvôli rekonštrukcii nachádzala na inom mieste ako pôvodne, na prízemí vpravo.

Dňa 21.3.2009 mal v čase od 5,30 hod. do 17,30 hod. na PMJ KR PZ Košice službu aj svedok C. D., vykonával ju s B. Q.. Na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní uvádzal, že z obžalovaných pozná V., H., U. a H., boli jeho kolegami zo smeny, pracoval s nimi 6 až 7 rokov, ostatných pozná z videnia. Pre časový odstup si na hlavnom pojednávaní dokázal vybaviť len to, že dňa 21.3.2009 sa podieľal na zákroku - zaistení mladistvých podozrivých osôb z lúpeže, bol na mieste kde malo dôjsť k trestnému činu, pátrali po páchateľoch, išlo o bežný zákrok akých absolvoval veľmi veľa. Nepamätal si ani na to, či v ten deň vôbec bol v budove OO PZ Košice - Juh, ak bol, nevykonával tam žiadnu činnosť, pretože operátor z pultu ochrany objektov ho na základe signálu o narušení objektu vyslal na iné miesto. Určite ale nezaregistroval nič podozrivé ani nič protiprávne. Nevedel, či sa v ten deň stretol s L. a F., kde v tom čase bola miestnosť stálej služby a nepamätal si na správanie zadržaných osôb pri ich predvádzaní. Do pozornosti súdu dal, že s dvoma z nich prišiel následne do kontaktu v súvislosti s ich trestnou činnosťou, keď vykradli novinový stánok v Kavečanoch. V prípravnom konaní k udalostiam zo dňa 21.3.2009 vypovedal podrobnejšie keď uviedol, že počas služby v dopoludňajších hodinách boli s kolegom Q. vyslaní na preverenie lúpežného prepadnutia, ku ktorému došlo na ceste k „blšáku“ medzi OC Hornbach a Baumax. Po príchode na miesto činu sa tam nachádzala poškodená a boli zadržaní jeden alebo dvaja podozriví z lúpeže. Na Luníku IX hľadali ďalšie podozrivé osoby, po ich vypátraní ich naložili do služobných vozidiel a prevážali na OO PZ Košice - Juh. Vo vozidle v ktorom šiel on sa nenachádzala žiadna zo zadržaných osôb. Po príchode do budovy OO PZ Košice - Juh na chodbe a ani v iných priestoroch zadržané osoby nevidel. On alebo jeho kolega spísal záznam o zaistení mobilného telefónu, ktorý mal pri sebe jeden z páchateľov lúpeže. Záznam sa spisoval buď na stálej službe, alebo v hliadkovej miestnosti. Po spísaní záznamu z budovy odišli, nič neobvyklé si nevšimol, psov nevidel, nič zvláštne nepočul. Po nahliadnutí do potvrdenia o zaistení veci - mobilného telefónu G. R. zo dňa 21.3.2009 uviedol, že tento záznam pravdepodobne písal Q., čas korešponduje s reálnym časom. Po nahliadnutí do úradného záznamu zo dňa 7.4.2009 a záznamu zo služby zo dňa 21.3.2009 pripustil, že na objekte boli od 12,53 hod. do 13,05 hod., potom pokračovali v hliadkovej službe, šli späť do budovy OO PZ Košice - Juh, kde sa spísal záznam o zaistení vecí. S najväčšou pravdepodobnosťou teda nebol v budove keď predviedli zadržaných Rómov. Nepamätal si, či tam ostali O., H. a H., ale videl stálu službu F. a L. a operatívca L. a jeho kolegu. Tiež uviedol, že 6 až 7 minútový záznam videl jedenkrát v televízii alebo na internete. Nespoznal žiadnu osobu ani prostredie. O tom, že malo dôjsť k trestnej činnosti príslušníkov PZ voči ŕomskym mladistvým a maloletým osobám sa dozvedel až 7.4.2009, keď ho riadiaci pracovníci vyzvali na spísanie úradného záznamu zo zadržania rómskych osôb. Nikto z nadriadených mu záznam z predmetnej udalosti neprehrával.

Svedok H. H. bol do 18.5.2011 príslušníkom PZ, služobné povinnosti vykonával na obvodnom oddelení PZ Košice - Sídlisko KVP. Aj dňa 21.3.2009, v deň prezidentských volieb, mal službu od 4,00 hod. do 16,00 hod.. S G. M. mali pridelené služobné motorové vozidlo a zdržiavali sa na kontrolných bodoch v Myslave, Pereši a v Lorinčíku. Počas dvoch odpočinkov boli na Obvodnom oddelení Košice - Sídlisko KVP. Medzi 9,00 hod. a 12,00 hod. slúžil s N. K., potom opäť až do skončenia služby s M.. Cez rádiostanicu počul, že bola prepadnutá staršia pani a následne že boli chytení maloletí rómski páchatelia. Inak s týmto prípadom do styku neprišiel. V ten deň nebol na OO PZ Košice - Juh ani na sídlisku Luník IX, neprišiel do styku s maloletými a mladistvými páchateľmi a teda nemohol sa voči nim dopustiť žiadnej trestnej činnosti, nikdy ich fyzicky ani verbálne nenapadol. Podľa názoru svedka ho poškodené osoby opoznali pri rekognícii pravdepodobne preto, lebo v mesiaci apríl 2009 predviedol na pokyn riaditeľa obvodného oddelenia poškodených a ich rodičov k výsluchu. Okrem toho s nimi mohol prísť do kontaktu na sídlisku Luník IX, kde na služobné zákroky chodieval pravidelne, robieval aj dozor pri odpisovaní elektriny a chodieval na tamojšiu základnú školu. Poškodení sa dopúšťali trestnej činnosti. Bol ako figurant pri rekognícii dňa 8.6.2009, kde sa mal opoznávať C. H., a niektorí z opoznávajúcich ho opoznali buď z vyššie uvedených dôvodov, alebo na základe toho, že so H. sú rovnaké typy. Keby bol vedel v akej veci ide ako figurant do rekognície nebol by sa postavil a aj riaditeľ by ho z takejto rekognície automaticky vylúčil, pretože predtým prišiel do kontaktu s poškodenými. Vždy sa strihal dohola, resp. vlasy mal o dĺžke maximálne 1 centimeter a na Obvodnom oddelení PZ Košice - Sídlisko KVP bol jediný vysoký policajt so svetlými vlasmi. Po spomenutej rekognícii si so H. vymenili telefónne čísla. Dňa 21.10.2009 ho H. telefonicky požiadal o stretnutie, dôvod uviesť nechcel, lebo mal odpočúvaný telefón. On mu potom poslal sms správu, že na stretnutie s ním nepôjde. H. poznal len ako policajta, v súkromí sa s ním nikdy nestretával, nemali kamarátsky vzťah, nevie nič o jeho súkromnom živote, vnímal ho len ako staršieho policajta, dokonca nevedel na ktorom útvare bol radený. Spísal úradný záznam ohľadom kontaktov so H. a odovzdal ho riaditeľovi Mgr. F., ktorý ho zaslal na 4. inšpekčné oddelenie MV SR v Košiciach. Riaditeľ mu zakázal kontaktovať sa so H. a nariadil mu každý pokus menovaného o kontakt oznámiť. Na zázname z DVD nosiča ani fotografiách z DVD, ktoré mu boli predložené v rámci výsluchu v prípravnom konaní, neopoznal žiadnu osobu.

Mgr. D. F., riaditeľ OO PZ Košice - Sídlisko KVP, na hlavnom pojednávaní uvádzal, že obžalovaných poznal len z videnia ako policajtov, v súkromí s nimi kontakt nemal. Pre odstup času sa k udalostiam súvisiacim so skutkom vyjadriť nevedel. Uviedol len, že na pokyn okresného riaditeľa C. sa dostavil do kancelárie krajského riaditeľa R., nakoľko sa predpokladalo, že ku skutku došlo na OO PZ Košice

- Sídlisko KVP. Nikdy nebol prizvaný k opoznávaniu osôb podľa obrazovo - zvukového záznamu ani podľa fotografií. V prípravnom konaní však vypovedal, že v kancelárii riaditeľa KR PZ mu bol za prítomnosti okresného riaditeľa prehratý záznam za účelom stotožnenia objektu, neopoznal na ňom žiadnu osobu. Pri prehratí záznamu z DVD nosiča a predložení fotografií z DVD vyšetrovateľom, sa mu osoba stojaca za fackujúcimi rómskymi deťmi podobala na G., ktorého pozná ako psovoda. Rozpory vo výpovediach svedok na hlavnom pojednávaní odstránil tak, že pre odstup času si nespomína na všetko. Dňa 21.3.2009 mal službu, ale na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh nebol. Neskôr, bol oslovený riaditeľom OPP OR PZ Košice L. aby vypočul poškodených, ktorí mali trvalé bydlisko v služobnom obvode OO PZ Košice - Sídlisko KVP. Vypočul ich vo vzťahu k administratívnemu konaniu o prepustenie policajtov za prítomnosti riaditeľa OO PZ Košice - Staré Mesto E. a druhýkrát po stotožnení L. za prítomnosti riaditeľa OO PZ Košice - Juh G.. Poškodení mali dostatočný priestor pre výpoveď, vypovedali spontánne, voľne, za prítomnosti rodičov.

Ing. D. E., riaditeľ OO PZ Košice - Staré Mesto, na hlavnom pojednávaní uviedol, že z obžalovaných pozná W., L. a G., ostatných len z videnia. V deň volieb 21.3.2009 mal službu od rána do neskorého popoludnia a vykonával kontrolu stanovísk hliadok. Bol na príjme rádiostanicou, počul komunikáciu medzi hliadkami, ktoré zadržali páchateľov nejakej krádeže, operačnému hlásili, že ich predvádzajú na OO PZ Košice - Juh, kde asi tri mesiace predtým on pôsobil ako zástupca riaditeľa. Odtiaľ pozná W. a L., obidvoch ako poctivých policajtov, s ktorými nikdy nemal problém. V deň volieb bolo viac mimoriadnych opatrení na zabezpečenie ich priebehu, plus bol to deň nabitý kontrolami z KR PZ, OR PZ, z prezídia PZ i z Ministerstva vnútra SR. Pohybovali sa po celom obvode, kontrolovali výkon služby príslušníkov na zabezpečenie volieb. S odstupom času videl v televízii záznam zachytávajúci udalosti, ku ktorým malo dôjsť na OO PZ Košice - Juh dňa 21.3.2009. On v tento deň na OO PZ Košice - Juh nebol, ale zo záznamu opoznal budovu oddelenia. Záznam bol nejasný, nikoho z policajtov neopoznal. Na hlavnom pojednávaní si už nespomínal na to, že v ďalších dňoch, tak ako to uvádzal v prípravnom konaní, mu bol na OR PZ Košice prehratý záznam, z ktorého podľa výzoru a hlasu opoznal G.. Bol

pri tom, keď bol predložený aj vtedajšej vedúcej oddelenia služobnej kynológie W., ktorá sa vyjadrila v tom zmysle, že na zázname nachádzajúca sa osoba by mohol byť psovod G.. L. mu o tom nadiktoval záznam, on ho síce spísal, no nepodpísal. V prípravnom konaní mu bol prehratý záznam z DVD nosiča a predložené fotografie z toho nosiča, podľa hlasu aj podľa výzoru opoznal osobu G. stojaceho za fackajúcimi sa rómskymi deťmi. Záznam nebol takej kvality, aby sa z neho dalo bezpečne opoznať. Na pokyn nadriadeného bol pri výsluchu na Obvodnom oddelení PZ Košice - Sídlisko KVP, ktorý výsluch viedol F. v konaní o prepustenie obžalovaných z PZ. Na hlavnom pojednávaní sa nevedel vyjadriť ani k tomu, v akom stave bola budova OO PZ Košice - Juh v čase kedy malo dôjsť ku skutku. Keď odchádzal z tamojšieho oddelenia rekonštrukcia neprebiehala, vie ale, že neskôr bola vykonaná. Pred rekonštrukciou sa miestnosť stálej služby nachádzala po vstupe do budovy naľavo, počas rekonštrukcie bola premiestnená, ale nevedel kam.

G. D. bol radený ako referent na OO PZ Košice - Nad Jazerom a z jeho výpovedí vyplýva, že z obžalovaných pozná V., G. a L.. Dňa 21.3.2009 v práci nebol, čerpal trojtýždňovú dovolenku. Ku skutku sa vyjadriť nevedel, o udalostiach, ku ktorým malo dôjsť na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel z televízie. V súvislosti s tým mu ešte počas dovolenky telefonoval zástupca riaditeľa OO PZ Košice - Nad jazerom Bc. D. M. s tým, aby sa súrne ustanovil do jeho kancelárie. Tam už boli L. a T.. Najprv mu nepovedali o čo ide. Pýtali sa ho, či má mobilný telefón a nakoľko ho mal pri sebe, ukázal im ho s tým, že v ňom nemá žiadne videá a že má ešte ďalší, starý telefón, na ktorý sa nedá nahrávať. Požiadali ho, aby im ho predložil. Otvoril skrinku v ktorej mal telefón uložený, prezreli si ho a vrátili mu ho späť. Vrátili sa do kancelárie, kde mu ukázali fotky. Na jednej bol policajt v uniforme a šiltovke stojaci pri kávomate. Pýtali sa ho, či to nie je on. Bolo to fotené na OO PZ Košice - Juh, kde on nebol. Osoba na fotografii mala niečo cez seba, vyzeralo to ako vôdzka. Povedal im, že má len psa malého plemena, yorkshirského teriéra. Ukázali mu ďalšiu, zväčšenú fotografiu, ktorá bola rozmazaná a na nej už nebolo vidieť vôbec nič. Na požiadanie s nimi šiel na oddelenie poriadkovej polície na Kuzmányho ulicu v Košiciach, kde mu prehrali záznam. Stále sa ho pýtali na postavu toho istého policajta, ktorého nevedeli stotožniť. Nestotožnil ho ani on, nebolo to možné. Uviedli mu viacero mien s otázkou, či sa na nich nepodobá. V uniforme sa ale všetci policajti podobajú. Podľa záznamu ani fotografie sa táto osoba skutočne nedala opoznať, preto neuviedol žiadne meno. Kvalita záznamu bola vyslovene otrasná. Už si nepamätal mená, ktoré v jeho prítomnosti nadriadení vyslovovali. Pri prehrávaní záznamov bola atmosféra napätá, nevedeli kto bol na zázname a snažili sa ho presvedčiť, že to bol on. Osoba na zázname mala na sebe uniformu a čiernu služobnú šiltovku. O pôvode záznamov, ktoré mu boli prehraté nevedel nič, nikto mu nepovedal odkiaľ pochádzajú, kedy a kde boli nahraté. Keď v prípravnom konaní uviedol, že sa mu zdá, že jedna osoba na zábere je psovod a volá sa G. alebo G., vyjadril sa tak preto, lebo sa ho opakovane pýtali, či to môže byť G. alebo či to môže byť psovod. Poznal jedného psovoda, ktorého stretával v rámci služby, na jeho meno si vtedy nevedel spomenúť a nevedel, či práve on bol na zázname.

Z výpovedí K. E. z hlavného pojednávania i z prípravného konania vyplýva, že dňa 21.3.2009 ju po ceste k „blšáku“ prepadli zozadu, strhli jej z ruky kabelku. Páchateľov nevidela. Prišiel k nej jeden pán a zavolal políciu. Veľmi ju bolela ruka a záchranka ju odniesla do nemocnice na ošetrenie. Košice nepozná, nevedela ako sa dostane na políciu, preto pre ňu a jej dcéru, ktorá bola s ňou, prišli policajti a odviezli ich na policajnú stanicu na Juh. V lekárskej správe z ošetrenia bol uvedený čas 12,30 hod., preto predpokladá, že na policajnej stanici bola asi od 13,00 hod.. S dcérou sedeli na lavičke za dvojkrídlovými dverami na menšej chodbe a čakali na vyšetrovateľa. Pri vchodových dverách oddelenia, v kúte po ľavej strane, si všimla jedného psa, ktorý kľudne ležal. Pre silné bolesti ruky nevnímala kto každý sa nachádzal v policajnej budove, ale žiadnych chlapcov tam nevidela. Nepočula krik detí ani policajtov, nepočula štekot psov. Nevedela by opoznať žiadneho z policajtov, ktorí sa v tom čase v budove nachádzali. Na obvodnom oddelení bola asi hodinu. Prišiel vyšetrovateľ, zobral ich do kancelárie dozadu, pýtal sa ich čo sa stalo, potom ich zobral na miesto kde došlo k lúpeži a odtiaľ na iné miesto, kde vypovedala do zápisnice.

H. E. zhodne vypovedala, že keď dňa 21.3.2009 okolo 10,40 hod. šla so svojou matkou (K. E.) z Hornbachu, bola jej matka prepadnutá. Niesli obraz, ona šla pred matkou maximálne na vzdialenosť jedného metra. Pri prepadnutí matka spadla, bola zranená, bola privolaná polícia a záchranka, ktorá ich vzala do nemocnice na ošetrenie. Z nemocnice odišli na OO PZ Košice - Juh o 12,30 hod. až 13,00 hod., previezli ich policajti. Vošli do budovy obvodného oddelenia, prešli hlavnou chodbou, dvojkrídlovými sklenenými neprehľadnými dverami a usadili sa na lavičku na menšej chodbe. Prišiel vyšetrovateľ a zobral ich do zadnej miestnosti. Povedali mu čo sa stalo a medzi 14,30 hod. až 14,45 hod. s ním odišli

na miesto činu a na policajnú stanicu Juh sa už nevrátili. Po vstupe do budovy obvodného oddelenia nevidela žiadne rómske osoby, nepočula krik detí, zvýšený hlas policajtov ani štekot psov. Bolo tam veľa policajtov, chodili hore-dole, rozprávali sa medzi sebou, ale inak bolo všetko kľudné. Žiadneho z policajtov ktorí sa nachádzali v budove nepoznala. Bola tam aj jedna policajtka s tmavými vlasmi po plecia, vyšla z dverí oproti miestu kde s matkou sedeli a spýtala sa, či matka niečo nepotrebuje a či je v poriadku. Keď vchádzala do budovy obvodného oddelenia všimla si psa, ležal pri stene po pravej strane chodby, nebol pri ňom žiadny policajt, pes neštekal. Asi po 5 minútach od príchodu na policajnú stanicu prišiel k nej policajt a povedal, aby išla s ním a aby identifikovala páchateľov. Prišli do chodby, ku schodisku, ktorého schody viedli dole. Zišla 5 - 6 schodov, pozrela cez zábradlie a dole vo voľnom priestranstve videla 6 rómskych detí. Ten policajt im kázal, aby sa postupne postavili, ukázali sa jej tvárou a potom si naspäť sadli. Páchateľov neopoznala. Deti boli oblečené, nevšimla si na nich žiadne zranenie, ale pôsobili na ňu tak, akoby sa trošku báli, keďže sedeli so sklonenými hlavami a kolená mali obopnuté rukami. Nebola svedkom agresívneho správania policajtov voči nim. Nepočula, či sa deti medzi sebou rozprávali a nevšimla si nič nezvyčajné. Policajt, ktorý ju k rómskym deťom odviedol, bol v zelenej uniforme, na ktorej mal čiernu vestu s nápisom Polícia. Bol vysoký asi 180 cm, športovej postavy s úplne nakrátko ostrihanými svetlými vlasmi. Z prehliadky miesta činu ich zobrali na iný policajný útvar, kde ona a jej matka vypovedali.

Z výpovedí svedka F. G. vyplynulo, že 24 rokov pracoval ako kriminalistický technik na OR PZ v Košiciach. Z obžalovaných sa pozná s G., ostatných, s výnimkou U., L. a W. pozná podľa mena zo služobného pomeru. Na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní uvádzal, že dňa 21.3.2009 bol na čerpacej stanici na ulici Južná trieda, kde si pri umývaní auta ublížil tak, že pre bolesti ruky nebol schopný šoférovať. Pred Obvodným oddelením PZ Košice - Juh videl policajné autá, vrátane vozidla psovodov. Rozhodol sa, že sa pôjde pozrieť, či tam nebude niekto z jeho známych, aby ho odviezol domov. Mohlo byť okolo 11,30 hod., keď sa po príchode pred budovu OO PZ stretol s G., ktorý tam venčil dvoch psov. Pred budovou fajčili asi 10 až 15 minút, pri vchodových dverách, ktoré sa medzi tým často otvárali a zatvárali, pretože bol deň volieb a bol veľký pohyb policajtov. Na vstupnej chodbe budovy si všimol Rómov, niektorí sedeli na schodoch smerujúcich dole a niektorí stáli. Rozprávali medzi sebou po rómsky a vyzeralo to tak, akoby sa medzi sebou handrkovali, boli hluční, chichotali sa, búchali do seba a dobre sa zabávali. Inak nezaregistroval žiaden krik, plač, naopak, bolo počuť len chichot a osoby sa správali akoby boli na ihrisku. G. dal svojich psov do vozidla a šiel do budovy pre L., kde sa zdržal asi jednu minútu. L. vyšiel z budovy bez psa a spoločne sa všetci traja, teda vrátane G., odobrali na umyvárku, kde nechal svoje vozidlo. Kľúče dal L. a pomohli mu odpraviť sa domov. Cesta k nemu trvala asi 10 minút. Pre neho popísané udalosti neboli podstatné, až kým nevidel záznam v televízii a na internete. V tom čase ešte pôsobil v policajnom zbore, na KR PZ Košice ako civilný zamestnanec. Riaditeľ OR PZ Košice C. mu ukázal fotky a prehral aj video. Ani z jedného zo záznamov a ani zo záznamu, ktorý mu prehral vyšetrovateľ z DVD nosiča a ani z predložených fotografií nedokázal opoznať žiadnu osobu. Záznamy zverejnené na internete a v televízii boli na 100% upravované. Záznam ktorý videl u vyšetrovateľa bol kvalitnejší. Ako kriminalistický technik má skúsenosti s videonahrávkami aj s fotografiou, preto ku kvalite záznamov uviedol, že ak by niekto poznal osobu na zázname dlhšiu dobu, 5 až 10 rokov, pravidelne sa s ňou stretával, mohol by takúto osobu na zázname opoznať. Vyšetrovateľ ho tlačil aby sa vyjadril na koľko percent môže osoby opoznať. Bol nútený obrátiť sa na dozorového prokurátora, aby vyšetrovateľovi vysvetlil, že ak niekoho neopozná na 100%, tak sa k tomu vyjadrovať nebude.

Z výpovedí F. T. U. z prípravného konania a z hlavného pojednávania vyplynulo, že bol vedúcim investigatívneho oddelenia denníka SME, keď si dňa 7.4.2009 asi o 13,00 hod. našiel na svojom pracovnom stole v kancelárii obálku, ktorá obsahovala DVD nosič a sprievodný list. DVD nosič si ihneď prehral a z jeho obsahu - šiestich videozáznamov - bolo evidentné, že došlo k nevhodnému zaobchádzaniu zo strany príslušníkov PZ voči mladistvým a maloletým osobám, jednalo sa minimálne o ponižovanie ľudskej dôstojnosti. Prečítal si sprievodný list so stručným vysvetlením pisateľky, ktorá mala materiál získať z mobilu, v prípravnom konaní uvádzal synovho, na hlavnom pojednávaní synovcovho, ktorý mal byť policajtom. Ihneď dal DVD nosič šéfredaktorovi, ktorý si pozrel dva súbory, čo mu stačilo k tomu, že obsah zverejnia v médiách. Z obsahu záznamu nevedeli kde a kedy sa to odohralo, avšak bolo evidentné, že policajti nútili deti vzájomne sa vyfackať, vyhrážali sa im služobným psom, nútili ich vyzliekať sa, čo podľa neho bolo veľmi nespravodlivé, neľudské a nedôstojné správanie k maloletým osobám. Vzápätí sa skontaktoval s Ministerstvom vnútra SR, ktoré v tom čase riadil A. L., hovorcovi Y. F. vysvetlil aký má záznam a dohodol s ním stretnutie. DVD nosič odovzdal technikom za účelom zverejnenia na internete a vyhotovenia kópie. On sám nie je natoľko technicky zdatný, aby kópiu

nahrávok vyhotovil sám, ale pre technikov to nebol problém. Nepovedali mu nič o tom, že by bolo treba záznam upraviť v zmysle odšumenia alebo skvalitnenia. Nato sa pred redakciou denníka stretol s Y. F. a odovzdal mu nosič. V prípravnom konaní svedok tvrdil, že hovorcovi Ministerstva vnútra SR odovzdal kópiu DVD nosiča, na hlavnom pojednávaní sa s určitosťou nevedel vyjadriť, či išlo kópiu alebo originál nahrávky. Nevedel sa vyjadriť k tomu, koľko kópií nahrávky obsiahnutej na DVD nosiči technici vyhotovili, nebol pri tom. V ten istý deň napísal k nahrávke článok a zverejnil ho na internete. Predpokladá, že hovorca postúpil nahrávku ministrovi vnútra, lebo v ten istý deň mu okolo 18,00 hod. mailom poslal stanovisko, že MV SR sa nestotožňuje s konaním príslušníkov PZ a vec budú prešetrovať. Večer bol záznam odvysielaný v televíznych novinách. Nevedel kto ho médiám poskytol, je možné, že si ho stiahli z webovej stránky denníka SME. Záznam na DVD nosiči ktorý získal bol totožný so záznamom prezentovaným v médiách. Na internete a následne ani v iných médiách nebol odprezentovaný celý obsah videonahrávok, nakoľko na internet nezavesil všetko, videonahrávky sa opakovali, nebolo to potrebné. Čo do kvality, nevšimol si rozdiel. Pokiaľ sa CD prehráva na kvalitnom počítači, vyzerá to lepšie ako keď je zverejnené cez vysielaný signál. Dňa 25.8.2009 na zápisnicu o vydaní veci dobrovoľne vydal pre účely trestného konania DVD nosič s nahrávkou udalostí zo dňa 21.3.2009, ku ktorým malo dôjsť na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh. V prípravnom konaní tvrdil, že pre účely trestného konania odovzdal originál DVD nosiča, teda ten, ktorý obdržal on, na hlavnom pojednávaní si už nepamätal, či vyšetrovateľovi odovzdal originál alebo kópiu. Predpokladal, že ten DVD nosič, ktorý mu bol doručený v obálke, sa nachádza v trezore redakcie denníka SME, kde sa ukladali všetky háklivejšie materiály. Na druhej strane ale bolo zvykom, že orgánom činným v trestnom konaní sa odovzdávali originály materiálov. Na hlavnom pojednávaní upresnil, že obálka s obsahom nosiča a listu mu nebola doručená do vlastných rúk. Aj keď bola adresovaná na jeho meno, nevie kto ju položil na jeho pracovný stôl. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, kde sa nachádza sprievodný list, ktorý nebol pisateľom podpísaný a ani obálka, ktorá nemala spätnú adresu odosielateľa. Za DVD nosič určite nikomu nezaplatil. Pre odstup času si už na hlavnom pojednávaní nepamätal, či sprievodný list bol písaný rukou tak, ako to tvrdil v prípravnom konaní, alebo či bol napísaný za použitia techniky. Keď vo veci vypovedal prvýkrát, určite si viac pamätal a keď uvádzal, že išlo o ženský rukopis, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou tak.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok H. E., ktorý za použitia písomných poznámok uvádzal, že bola sobota, deň volieb, keď okolo 12,45 hod. odišiel autobusom z Kechneca do Košíc navštíviť otca do nemocnice. Pri pokladni v Lidli zistil, že mu boli ukradnuté doklady a peniaze. Z telefónneho automatu zavolal na 158, kde mu policajt poradil, aby krádež nahlásil na polícii na Južnej triede č. 64. Keď vošiel do budovy obvodného oddelenia, mohlo byť asi 14,30 hod., zbadal policajtov, ktorí strážili menšie a väčšie rómske deti. Policajti ho usmernili, aby šiel ďalej, doprava. Usadil sa na stoličku za kyvadlovými dverami. Všimol si, že deti boli hlučné, skákali po schodoch, nahlas sa medzi sebou rozprávali, ale policajti ich neupozorňovali, len ich strážili. Bol od nich na vzdialenosť asi 1 meter až 1,5 metra, nevšimol si na nich žiadne zranenia ani nič zvláštne, deti boli oblečené, nevyzerali zničene. Nevedel sa vyjadriť k tomu, koľkí policajti boli pri deťoch. Asi jeden policajt mal pri sebe psa. Na mieste kde bol policajtmi odposlaný už sedeli dve ženy, mladšia a staršia. Na vybavenie čakal dosť dlho, najprv zobrali tie ženy, potom jeho. Musel prejsť cez dve miestnosti, za ktorými boli dve kancelárie a v jednej z nich vypovedal pred policajtom. Policajt si všetko zapísal, ale medzitým sa venoval aj policajtom, ktorí odovzdávali zbrane a ďalším, ktorí zbrane preberali. Z obvodného oddelenia odišiel okolo 16,30 hod., rómske deti sa nachádzali na schodisku na podeste. Počas celého svojho zotrvania v budove obvodného oddelenia nič nezvyčajné nezaregistroval.

Svedkyňa F. W., sociálna pracovníčka poverená zastupovaním Reedukačného centra Mlynky - Biele Vody, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že L. Q., u ktorého bola rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. nariadená ústavná starostlivosť, bol prijatý do ich reedukačného centra dňa 22.3.2012. Dlhšie bol vedený v evidencii kurately pre poruchy správania, keď nerešpektoval rodičov, fetoval, nechodil do školy a páchal rôznu trestnú činnosť. Navštevuje špecializovanú základnú školu, je žiakom 7. ročníka. Kvôli poruchám správania na vyučovaní a vo výchovnej činnosti, výbušnosti a agresivite bol v novembri 2013 vyšetrený. L. sa zajakáva a v rámci vyšetrenia uviedol, že to má od štvrtého roka svojho života, odkedy ho sestra oliala horúcou vodou. Stále sa ťažko ovláda, spoluchovancom nadáva, vyvoláva bitky, jedného udrel päsťou a spôsobil mu otras mozgu, je hyperaktívny. Ku skutku sa svedkyňa vyjadriť nevedela a k tomu, ako vypovedal poškodený L. Q. na hlavnom pojednávaní, keďže bola prítomná, uviedla, že nevie posúdiť, či na udalosti o ktorých vypovedal si pamätá a či hovoril pravdu. V jeho povahe totižto je, že vie klamať, odtajiť, uviedla to aj psychologička. Na druhej strane je tichší a spontánne nerozpráva o udalostiach. Pozitívom jeho

správania je, že rešpektuje dospelých, ona ako sociálna pracovníčka s ním žiaden problém nemala. Rodičia ho nekontaktujú, dopisuje si iba s bratom, ktorý je vo výkone trestu. Počas jarných aj letných prázdnin bol u sestry, nakoľko rodičia sa zdržiavali v zahraničí. Nemá vedomosť o tom, či rodičia používali telesné tresty voči L.. Zo súdneho rozhodnutia, ktorým bola nariadená ústavná výchova vyplýva, že výchova v rodine bola narušená a že rodičia súhlasili s ústavnou výchovou kvôli tomu, že so synom mali výchovné problémy, kradol, fajčil, fetoval.

Na hlavnom pojednávaní súd na návrh prokurátora vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania, ktorých ostatné procesné strany a ani súd nepovažovali za potrebné na hlavnom pojednávaní osobne vypočuť.

Svedok B. Q. uviedol, že po mene pozná kolegov z PMJ H., H. a U., F. a L., ostatných možno pozná z videnia. V ten deň boli voľby prezidenta a on mal službu s kolegom D. od 05.30 hod. do 17.30 hod.. Operačným dôstojníkom bolo cez rádiostanicu hlásené, že medzi OC Hornbach a „blšákom“ došlo k lúpežnému prepadnutiu staršej ženy. Keď prišli na uvedené miesto, nachádzali sa tam hliadky, vrátane PMJ a psovodov, bola tam aj poškodená. Zadržali asi dvoch páchateľov, ktorí uviedli, že ostatní bežali smerom na Luník IX. Preto sa služobnými vozidlami premiestnili na sídlisko, kde zdržali ďalšie osoby, ktoré služobnými vozidlami premiestnili na OO PZ Košice - Juh. Po príchode pred budovu OO PZ Košice

- Juh ich operačný dôstojník vyslal na signál. Nepamätá si, že by on alebo kolega D. vystúpili z vozidla, alebo že by boli v objekte OO PZ Košice - Juh. Keď sa vrátili pred budovu OO PZ Košice - Juh, videl vozidlá PMJ, nevedel, či tam bolo aj vozidlo psovodov. Po jeho vstupe do budovy sa vo vstupnej chodbe nenachádzali žiadne osoby. S D. šli do miestnosti, kde kolegovia O., H. a U. písali záznam. Prešli pritom popri stálej službe, ktorú vykonávala F.. V kancelárii, kde kolegovia písali záznam, sa zdržali asi 5 minút a pri východe z kancelárie stretli vo dverách dve osoby mužského pohlavia v civile. Dali mu mobilný telefón s tým, že bol nájdený pri osobnej prehliadke u jedného zo zadržaných rómskych detí. Z toho usúdil, že ide o vyšetrovateľa a operatívca realizujúcich danú lúpež. Následne šiel s kolegom D. na stálu službu, kde napísal záznam o zaistení veci - mobilného telefónu. Na stálej službe sa zdržali po dobu písania záznamu, asi 30 minút. V tom čase bola na stálej službe F., nespomínal si, či tam bol aj iný príslušník PZ. Záznam niekomu odovzdal a z budovy odišli. Počas doby čo bol na OO PZ Košice - Juh, 45 minút až 1 hodinu, nevidel ani nepočul žiadne psy a ich štekot, nevidel ani zadržané rómske deti, nepočul krik, plač a nevedel, kde sa v tom čase tieto osoby nachádzali. Potom sa už do budovy OO PZ Košice - Juh nevrátili. Keby bol stretol G. L., tak by si to pamätal, lebo bol jeho spolužiakom z policajnej školy. O tom čo sa stalo na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel v deň keď to bolo vysielané v médiách. Zo záznamu z televízie aj z internetu spoznal iba budovu OO PZ Košice - Juh, žiadnu osobu neopoznal. Zo záznamu z DVD nosiča ani z fotografií z DVD rovnako neopoznal žiadnu osobu.

Svedkyňa G. H., referentka na OO PZ Košice - KVP uviedla, že dňa 21.3.2009 boli voľby. Mala hliadkovú službu s kolegom L., v poobedňajších hodinách do ich dvojčlennej hliadky nastúpila kolegyňa K.. Okolo 11.00 hod. bolo hlásené pátranie po piatich osobách podozrivých z lúpeže. Popísaní boli ako Rómovia a nakoľko predpokladali, že budú unikať smerom na Luník IX, čakali na Triede KVP. Nikoho podozrivého nespozorovali, preto sa presunuli za OC Optima, avšak následne boli operačným vyslaní na ďalší zákrok. Príslušníci PMJ im povedali, že ich zapíšu do záznamu, nakoľko sa aj oni podieľali na pátraní po podozrivých. Asi o 17.00 hod. ich stála služba z OO PZ Košice - Juh vyzvala, aby si prišli vyzdvihnúť záznam. Do budovy šiel pre záznam L., ona a K. čakali v služobnom vozidle na parkovisku pred OO PZ Košice - Juh. L. sa v budove zdržal veľmi krátko. Ona so zadržanými osobami neprišla do styku vôbec, pred budovou obvodného oddelenia neregistrovala psy, psovodov ani služobné vozidlá psovodov a PMJ. O tom čo sa stalo v uvedený deň sa dozvedela od riaditeľa OO PZ Košice - KVP. Po prehratí záznamu z DVD nosiča a predložení fotografií z tohto DVD pred vyšetrovateľom uviedla, že na nich neopoznala žiadnu osobu.

Svedkyňa N. K. uviedla, že dňa 21.3.2009 mala službu od 07.30 hod. do 19.30 hod. na OO PZ Košice - KVP spoločne s G. H. a H. L.. Po nástupe do služby jej zástupca riaditeľa oznámil, že s kolegom H. pôjdu slúžiť do obce Myslava, Lorinčik a Pereš, Do služby nastúpila okolo 08.00 hod., spolu slúžili asi do 12.30 hod., vrátila sa na útvar OO PZ Košice - KVP, kde o chvíľu prišla hliadka v zložení L. - H. a pokračovala v službe s nimi. Takto všetci traja vykonávali službu do 19.30 hod.. Okolo 17.00 hod. síce prišli pred budovu OO PZ Košice - Juh, L. z vozidla vystúpil a šiel do budovy pre záznam, ale ona s kolegyňou H. čakali v aute. Pri zadržaní páchateľov z lúpeže a ani pri ich predvádzaní nebola. V úradnom zázname

boli napísaní iba preto, lebo boli súčinní pri pátraní s hliadkami PMJ. O tom čo sa stalo na OO PZ Košice

- Juh sa prvýkrát dozvedela až dňa 7.4.2009 pri výsluchu na inšpekcii v Košiciach. Z obvinených pozná z videnia psovoda G..

Svedok H. L. uviedol, že dňa 21.3.2009 mal na OO PZ Košice - KVP hliadkovú službu s H. a K. v čase 07.30 hod. -19.30 hod.. L. K. bola do 12.00 hod. v službe s iným kolegom. Počas služby s H. niekedy pred obedom vo vysielačke počul, že došlo k lúpeži v blízkosti OC Hornbach. Boli v blízkosti Luníka IX. a šli smerom k Optime. Unikajúcich páchateľov v okolí nevideli, ale vo vysielačke počuli, že už zadržali nejakých chlapcov. Šli na miesto zadržania, kde pri jednom zo služobných policajných vozidiel videli rómskeho chlapca. Bola tam jedna hliadka OO PZ Košice - Západ a jedna hliadka PMJ. Kolegovia z PMJ sa ich opýtali, či ich majú zapísať do záznamu o predvedení a oni s tým súhlasili, lebo sa podieľali na zadržaní. Na OO PZ Košice - Juh neboli, nikoho tam nepredvádzali a žiadne osoby v súvislosti s lúpežou nemali vo svojom služobnom vozidle. Okolo 17.00 hod. im asi z OO PZ Košice - Juh volali, aby si prišli pre záznam. Po príchode pred budovu obvodného oddelenia vošiel do budovy sám, kolegyne zostali v služobnom vozidle. Po vstupe do budovy si všimol jedného policajta ako tam stál, pravdepodobne strážil 5 až 6 zadržaných rómskych detí. Vo vstupnej hale stretol kolegu, ktorého meno nevie, a opýtal sa ho kde je stála služba. Na stálej službe si prevzal od službukonajúceho príslušníka PZ záznam, podpísal ho a vrátil sa do vozidla. V budove sa zdržal asi jednu až dve minúty, stretol len troch policajtov, ktorých po mene nepozná a videl zadržané rómske osoby, ktoré taktiež nepozná. Na internete si prezrel videozáznamy, z ktorých neopoznal žiadnu osobu, lebo príslušníkom PZ je len od 1.3.2009. Z fotografií z DVD nosiča taktiež neopoznal žiadneho príslušníka.

Svedok Ing. H. R. uviedol, že dňa 21.3.2009 boli voľby, od 06.00 hod. do 18.00 hod. mal službu ako veliteľ smeny 1. čaty PMJ na KR PZ Košice. Počas služby bol vonku služobným motorovým vozidlom s veliteľom čaty W.. Vo vysielačke počuli, že hliadky prehľadávajú okolie Hornbachu, kde malo dôjsť k prepadnutiu staršej osoby. Pri hliadke, v ktorej bol H., sa aj zastavili. Pokiaľ si dobre pamätá, boli tam aj psovodi, ich počet a mená nevie. Od H. zistili, že hľadajú Rómov, ktorí prepadli staršiu pani, ktorú previezli do nemocnice. Ku koncu služby prevzali od O. úradný záznam zo zákroku. V ten deň nebol na OO PZ Košice - Juh a neprišiel do styku so žiadnymi maloletými ani mladistvými osobami. Jeho hliadka zabezpečovala všetko, čo sa týkalo volieb. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo bol v rámci rekognície dňa 8.6.2009 opoznaný, pravdepodobne sa podobá na niekoho z opoznávaných osôb. Poškodených v ten deň fyzicky nenapadol, nebol pri zákroku ani na OO PZ Košice - Juh a nenapadol ich ani v iný deň.

Svedok G. G. uviedol, že dňa 21.3.2009 mal v čase od 18.00 hod. do 06.00 hod. nočnú službu na PMJ KR PZ v Košiciach. Nepamätal si že by bol počas služby na OO PZ Košice - Juh, ani na lúpež pri OC Hornbach. Nevedel prečo ho pri rekognícii opoznal O. T., s poškodenými do styku neprišiel pred, ani po udalosti.

Svedok H. H. uviedol, že dňa 21.3.2009 nebol v práci, mal dovolenku, nebol teda na OO PZ Košice - Juh a o udalostiach z toho dňa sa dozvedel z televízie. Poškodených nepozná, neprišiel s nimi do kontaktu. Na Luník IX. chodieva v rámci služobných zákrokov, ale na poškodených si nepamätá.

Svedok F. A. uviedol, že dňa 21.3.2009 mal nočnú službu od 17.30 hod. alebo 18.00 hod. na PMJ OPP KR PZ Košice. Vykonával bežnú hliadkovú službu, na OO PZ Košice - Juh nebol. Neskôr sa dozvedel z médií, že tam došlo k protiprávnemu konaniu príslušníkov PZ proti maloletým a mladistvým Rómom. Mená poškodených neboli zverejnené a osoby, ktoré videl v televízii a na internete nepozná, neprišiel s nimi do kontaktu. V rámci služobných výjazdov chodia aj na Luník IX,. Pred a ani po udalosti nepoužil fyzické násilie voči rómskym deťom. Z obvinených pozná V., H., U. a H. ako bývalých kolegov. Nevedel prečo bol pri rekognícii dňa 29.6.2009 opoznaný, pravdepodobne si ho opoznávajúci s niekým pomýlil. Nepamätal si, či pri opoznávaní mal vlasy, alebo či bol ostrihaný, dohola sa dáva strihať každých 14 dní.

Svedok M. H. uviedol, že osobne pozná ako kolegov W., L., L. a F., mimo služby sa s nimi nestretáva. O ostatných obvinených vie, že sú policajti. Dňa 21.3.2009 bol v službe na OO PZ Košice - Juh v čase asi od 03.00 hod. do 15.00 hod., alebo od 04.00 hod. do 16.00 hod.. Službu mal s L. Q., ako motohliadka v mestskej časti Košice -Barca a Košice - Šebastovce. Počas služby cez rádiostanicu zachytil, že niekde pri OC Baumax došlo k lúpeži a na miesto boli vyslané službukonajúce hliadky, ich hliadka na miesto vyslaná nebola. Vie, že bolo zadržaných asi 5 rómskych detí. On na OO PZ Košice - Juh prišiel až tesne pred skončením služby, teda medzi 15.00 hod. až 16.00 hod.. Po príchode na oddelenie si na vstupnej

chodbe a ani v inej časti budovy nevšimol žiadne zadržané osoby, nevidel psov, nepočul krik ani plač a nevidel žiadne fyzické napádanie detí zo strany policajtov. Do svojej kancelárie prešiel po malej chodbe, okolo stálej služby. Nevšimol si, či na lavičke oproti stálej služby sedela nejaká osoba. Jeho kancelária sa nachádza na malej chodbe vzadu, pred hliadkovou miestnosťou. L. Q. napísal záznam zo služby. Na OO PZ Košice - Juh sa nestretol s kolegami L., F., W. ani L.. Riaditeľ D. počas jeho služby najmenej dvakrát prešiel v teréne okolo ich hliadky, keďže zabezpečovali verejný poriadok pri voľbách prezidenta. Asi po mesiaci započul, že v ten deň bol nejaký problém v súvislosti so zadržanými rómskymi chlapcami. Na OPP mu predložili, asi pán L., pravdepodobne čiernobielu fotografiu s jednou osobou, ktorá mala krížom cez plece a hruď popruh alebo kožený remeň. Išlo pravdepodobne o psovoda, keďže mal aj zašpinené kanady, lebo kanady málokedy nosia príslušníci obvodného oddelenia, skôr príslušníci PMJ alebo psovodi, oni nosia pracovné nohavice v kanadách. Osobu na fotografii neopoznal. Na zázname z DVD nosiča v prípravnom konaní pravdepodobne opoznal podľa oblečenia policajtov stálej služby L. a F., avšak podľa tváre nedokázal tieto osoby jednoznačne stotožniť. Tí, ktorí pracujú v budove, chodia ľahšie oblečení, v tričku, môžu tak chodiť aj v zimnom období. Policajt, ktorý dával deťom pokyny na fackovanie, bol podľa oblečenia pravdepodobne psovod, ale podľa tváre ani podľa hlasu nedokázal jednoznačne určiť o koho ide.

Svedok M. G. uviedol, že z obvinených pozná služobne G., V., L., F., L. a W., ostatných nepozná. Dňa 21.3.2009 vykonával hliadkovú činnosť s kolegyňou D. v dobe od 07.30 hod. do 19.30 hod.. Od 14.00 hod. do 15.45 hod. vykonávali stráženie osôb na OO PZ Košice - Juh. Keď tam prišli, zadržané osoby sa nachádzali vo vstupnej chodbe pri kávomate, neplakali, nesťažovali sa, neboli zranené, nevystrájali, boli kľudné. Počas stráženia boli pri zadržaných buď obidvaja alebo len jeden z nich. Nikto z príslušníkov PZ im nerobil nič zlé. Nevidel tam žiadnych psov. Potom prišli W. s L. a prevzali stráženie osôb. V čase medzi 18.15 hod. a 18.55 hod. tri zo zadržaných osôb previezli na ÚJaKP k vyšetrovateľovi. O tom čo sa stalo sa dozvedel z médií. Na vyšetrovateľom PZ predložených fotografiách z DVD nosiča neopoznal žiadneho policajta.

Svedkyňa E. D. uviedla, že z obvinených pozná služobne len L., F., L. a W.. Na OO PZ Košice - Juh nastúpila od 1.3.2009 a dňa 21.3.2009 mala hliadkovú činnosť s kolegom M. G. v čase od 07.30 hod. do 19.30 hod.. Od 14.00 hod. do 15.45 hod. vykonávali s kolegom stráženie zadržaných osôb, ktoré sa po ich príchode na OO PZ Košice - Juh nachádzali vo vstupnej chodbe pri kávomate, neplakali, nesťažovali sa, neboli zranené, nevystrájali a boli kľudné. Po celý ten čas bola pri nich spolu s kolegom. Nikto z príslušníkov im nerobil zle, nevidela žiadnych psov v budove ani v blízkosti zadržaných osôb. V čase medzi 15.30 hod. až 16.00 hod. prevzali stráženie zadržaných osôb kolegovia W. a L.. Následne medzi 18.15 hod. až 18.55 hod. tri zo zadržaných osôb previezli na ÚJaKP k vyšetrovateľovi. O tom čo sa stalo na OO PZ Košice - Juh sa dozvedela z internetu. Zo záznamu ani z predložených fotografií z DVD nosiča u vyšetrovateľa neopoznala žiadnu osobu.

Svedkyňa N. M. uviedla, že obvinených pozná služobne, podľa mena L., L., F., L. a W., ostatných len z videnia. Od 1.6.2009 je vo funkcii referent na OO PZ Košice - Šaca, dovtedy pracovala na OO PZ Košice

- Juh ako poverený policajt. Dňa 21.3.2009 mala službu od 15.00 hod. do 1.00 hod., lebo boli voľby. Do práce prišla asi 15 minút pred začatím služby. Vo vestibule v tom čase nebol nikto, či bol niekto pod schodiskom nevie. O 15.00 hod. bolo rozdelenie a slúžiť mala s kolegom G. L.. Rozdelenie trvalo asi 15 minút, po rozdelení šla na stálu službu prevziať si služobnú zbraň, nevšimla si cudzích policajtov ani Rómov. Na stálej službe bol G. L., nevedela, či tam bola aj F.. Na lavičke pri stálej službe za „lietačkami“ sedeli dve osoby. Z oddelenia vychádzali asi o 15.20 hod., po hodine sa vrátili späť, ona zostala vo vozidle a kolega L. šiel na oddelenie, kde sa zdržal asi minútu, potom sa vrátili do obvodu. Všimla si R., ktorý išiel na oddelenie. O tom čo sa stalo na oddelení sa dozvedela až v deň keď to vyšlo v médiách, kde zo záznamu v televízii spoznala oddelenie OO PZ Košice - Juh, nespoznala žiadneho policajta. V uvedený deň na oddelení nestretla kolegov W. a L., na oddelení ani pred ním si nevšimla žiadne psy a nepočula štekot psov. Po prehratí záznamu z DVD nosiča ako aj predložení fotografií z uvedeného DVD vyšetrovateľovi uviedla, že neopoznala žiadnu osobu, spoznala len budovu OO PZ Košice - Juh.

Svedok G. G. uviedol, že z obvinených pozná aj po mene L., L., F., L. a W., ostatných len služobne. Dňa 21.3.2009 mal službu od 15.30 hod. do 1.00 hod., do služby prišiel asi 15 až 20 minút pred jej začatím. V uvedený deň prebiehali voľby. Pri jeho príchode do budovy OO PZ Košice - Juh sa vo vestibule, resp. vo vstupnej chodbe pri kávomate, nachádzali rómske deti, ktoré asi čupeli pri stene. Pri týchto deťoch bolo asi 8 až 10 príslušníkov PZ, medzi nimi aj cudzí policajti, ktorí nepracovali na OO PZ Košice - Juh. Vo

vestibule ani pred budovou neboli žiadne psy. On sa vo vstupnej chodbe zdržal len po dobu zapísania sa do knihy príchodov a odchodov, potom šiel doprava a popri stálej službe prešiel do šatne. Nepamätal, aby sa v priestoroch na chodbe pri stálej službe nachádzali nejaké civilné osoby. Tiež si nevšimol, aby sa v kancelárii za šatňou zdržiavali príslušníci z iného oddelenia. Po tom čo sa prezliekol šiel na rozdelenie na prvé poschodie, opäť prešiel vestibulom, kde stále boli v blízkosti kávomatu pri stene rómske deti a 8 až 10 príslušníkov PZ. Rozdelenie trvalo asi 10 minút, bolo na ňom cca 10 ľudí, viedol ho R., dozvedel sa tam, že službu má s kolegom C. M.. Po rozdelení vyšli z budovy k vozidlu, opäť teda prešiel vestibulom, kde sa stále nachádzali spomenuté osoby. Na oddelenie sa vrátili tesne pred koncom služby. O tom, čo sa stalo na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel zo správ. V tejto súvislosti bol na okrese, kde mu boli predložené asi dve fotografie na opoznanie osoby, nepamätal si kto mu fotografie predložil, ale nikoho na nich neopoznal. Žiadnu osobu neopoznal zo záznamov odvysielaných v médiách, ani zo záznamu z DVD nosiča ani z fotografií z tohto DVD.

Svedok F. N. uviedol, že z obvinených pozná služobne aj po mene V., L., F., L. a W.. Dňa 21.3.2009 mal službu v čase od 04.00 hod. do 16.00 hod. s A. A.. Počas služby boli asi o 06.30 hod. na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh odovzdať listinné materiály týkajúce sa volieb, potom sa tam vrátili až pred ukončením služby, niečo po 15.00 hod.. Vo vestibule pri kávomate sa nachádzali nejakí Rómovia, pri nich bola osoba v civile. Na oddelení bol kľud, k žiadnemu protiprávnemu konaniu tam nedochádzalo. Nevidel žiadnych psov a nepamätal, či tam boli príslušníci z iných útvarov. Z budovy odišiel asi o 16.00 hod.. Nevedel, či G. L. nosí šperky. O udalosti na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel až keď to bolo odvysielané v médiách. Nato ho telefonicky zavolali na OPP ku L., kde mu predložili fotografie, na ktorých nikoho neopoznal. Zo záznamu z DVD nosiča ani z fotografií z tohto DVD neopoznal žiadnu osobu, spoznal len budovu OO PZ Košice - Juh.

Svedkyňa I. T. uviedla, že z obvinených pozná služobne L., F., L. a W.. Dňa 21.3.2009 mala s kolegom R. v služobnom obvode Košice - Juh nočnú službu v čase od 18.00 hod. do 06.00 hod.. Do práce prišla asi o 17.45 hod.. Na chodbe sa nachádzali rómske deti, stáli pri stene oproti ich kanceláriám. Prešla popri nich do svojej kancelárie, prezliekla sa do uniformy a šla na stálu službu pre zbraň. Stálu službu mali G. F. a asi aj G. L.. Nevšimla si, či boli otvorené dvere na kancelárii kolegu L. alebo iného kolegu. Deti sa na nič nesťažovali. Nepamätala si, či po príchode do práce stretla L. alebo W.. Asi o 18.10 hod. previezli rómske osoby na pokyn stálej služby k vyšetrovateľovi na Alvinczyho ulicu na dvoch služobných vozidlách. Ona s kolegom R. viezli tri rómske deti a ďalšia hliadka v zložení D. a G. ďalšie tri. Počas prevozu sa deti na nič nesťažovali, nevšimla si a ani necítila, aby bol niekto z nich pošpinený. Nepočula ani nevidela, že by niekto z kolegov povedal chlapcom aby mu olízali topánku. Nevedela, či L. nosí šperky. O udalosti na OO PZ Košice - Juh sa dozvedela z televízie. Na zázname z DVD nosiča ani na fotografiách z DVD neopoznala žiadnu osobu, spoznala iba budovu OO PZ Košice - Juh.

Svedok M. R. uviedol, že služobne pozná L., F., L. a W.. Dňa 21.3.2009 mal službu v čase od 18.00 hod. do 06.00 hod., do práce prišiel asi o 17.45 hod.. Stála služba, asi L., mu povedal, aby urýchlili inštruktáž, lebo je potrebné eskortovať osoby k vyšetrovateľovi na Alvinczyho ulicu. Vtedy videl, že na chodbe pri jedálni stáli zadržané osoby rómskeho pôvodu. Nepamätal si, či sa na oddelení stretol s kolegom W., s ktorým má spoločnú kanceláriu. Asi o 18.15 hod. zadržané osoby preeskortovali k vyšetrovateľovi. S kolegyňou T. mali vo vozidle tri osoby, ďalšie boli vo vozidle hliadky D. a G.. On s kolegyňou T. zostali pri vyšetrovateľovi, ktorý dal žiadosť o stráženie osôb. Za jeho prítomnosti sa zadržané osoby na nič nesťažovali a on si nevšimol že by boli zranené. Nevidel, aby im bol niekto na OO PZ Košice - Juh ubližoval, ani on sa voči nim nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Nevedel, či L. nosí šperky. Nevšimol si, aby jedna z rómskych osôb bola pošpinená, necítil žiaden zápach. Nepočul aby niekto z kolegov povedal chlapcom, aby mu olízali topánku. O tom, čo sa stalo na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel z televíznych novín. Zo záznamu z DVD nosiča ani fotografií z DVD, ktoré mu predložil vyšetrovateľ, neopoznal žiadnu osobu, spoznal iba budovu OO PZ Košice - Juh.

Svedok PhDr. A. C. uviedol, že ako riaditeľ OR PZ Košice pozná obvinených zo služobnej činnosti ako svojich podriadených. Dňa 21.3.2009 nebol v službe, bol na kúpeľnej liečbe v Trenčianskych Tepliciach. Dňa 7.4.2009 mu okolo 16.00 hod. telefonoval riaditeľ KR PZ Košice aby sa dostavil do jeho kancelárie. Oznámil mu, že nejakí Rómovia mali byť šikanovaní na Luníku IX. Čakalo sa na nahrávky, ktoré mal dostať riaditeľ KR PZ Košice. Následne si ich spolu prezreli a on opoznal budovu OO PZ Košice - Juh. Telefonoval riaditeľovi OO PZ Košice - Juh a riaditeľovi OPP, teda svojim podriadeným, kvôli stotožneniu príslušníkov PZ. Zo záznamu poskytnutého riaditeľovi KR PZ Košice bol vyhotovený záznam za účelom

stotožňovania príslušníkov PZ, ktorý on dostal po služobnej línii. Prehral ho podriadeným funkcionárom, ktorí opoznali príslušníkov PZ. On zo záznamu neopoznal žiadneho príslušníka PZ. Na zázname boli služobné psy, preto dali záznam prezrieť W., vedúcej oddelenia služobnej kynológie, ktorá po prezretí záznamu uviedla, že psov majú pridelených G. a L.. Po prehratí záznamu z DVD nosiča a predložení fotografií z tohto DVD uviedol, že neopoznal žiadnu osobu.

Svedok Ing. O. H., riaditeľ vnútorného odboru OR PZ Košice, uviedol, že o udalosti zo dňa 21.3.2009 sa dozvedel od riaditeľa OR PZ Košice, ktorý ho vo večerných hodinách zavolal do práce. Vysvetlil mu čo sa stalo a požiadal ho, aby zotrval na pracovisku pre prípadnú realizáciu personálnej agendy. Záznam videl za prítomnosti riaditeľa OR PZ, neopoznal žiadneho príslušníka PZ.

Svedok D. W. uviedol, že služobne aj po mene pozná L., F., L. a W.. Dňa 21.3.2009 mal službu v čase od 19.00 hod. do 7.00 hod.. Do služby prišiel asi o 18.45 hod., na oddelení bol kľud a vo vstupnej chodbe sa nikto nenachádzal. Službu si prevzal od stálej služby L. a F.. Pri preberaní mu povedali, že hliadka, ktorá končila o 19.30 hod. a nová hliadka, ktorá nastúpila do služby o 18.00 hod. eskortovali osoby podozrivé z lúpeže k vyšetrovateľovi. Počas služby nestretol kolegov W. a L., ktorí mali končiť o 18.00 hod.. O tom, čo sa stalo na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel z médií, opoznal ich budovu, ktorá bola v rekonštrukcii. Z DVD nosiča ani z fotografií z DVD neopoznal žiadnu osobu.

Svedok Mgr. D. M., zástupca riaditeľa OO PZ Košice - Nad Jazerom uviedol, že dňa 21.3.2009 mal službu od 20.00 hod. asi do 02.00 hod.. Prebiehali voľby a zabezpečoval ostrahu volebných miestností. O tom, že v ten deň boli na OO PZ Košice - Juh predvedení rómski chlapci nevedel, dozvedel sa o tom až neskôr z médií. Na porade u okresného riaditeľa PZ mu predložili fotografiu za účelom opoznania osoby

- D., k fotografii sa mali vyjadriť aj ostatní tam prítomní funkcionári. Po prehratí záznamu z DVD nosiča a predložení fotografií z DVD pred vyšetrovateľom uviedol, že osobu v uniforme stojacu za fackajúcimi sa chlapcami na zázname Cigosi 5 pozná z videnia, ide o policajta z Košíc, nevie kde je služobne zaradený, inak nikoho neopoznal.

Svedok Bc. A. L. uviedol, že osobne pozná obvinených F., L., W. a L.. Dňa 21.3.2009 mal službu od 04.00 hod. do 16.00 hod. s kolegom C.. Na OO PZ Košice - Juh prišli okolo 07.00 hod., potom okolo 15.00 hod. a zotrvali tam až do skončenia služby. Po ich príchode okolo 15.00 hod. stáli vo vestibule pri kávomate asi štyria rómski chlapci, pri nich bol muž v civile. S C. šli na prvé poschodie, kde v kancelárii spísali záznam zo služby. Pred 16.00 hod. šiel na stálu službu odovzdať služobnú zbraň. Prechádzal schodiskom cez vestibul, ale nepamätali si, či sa vo vestibule alebo v priestoroch suterénu pod schodiskom nachádzali rómske deti alebo iné osoby. Ani pri odchode z budovy si rómske osoby nevšimol a nepamätal si, či stretol W. a L.. O tom čo sa stalo na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel až z televíznych novín. Neskôr mu boli predložené fotografie za účelom opoznania osoby. Vtedy a ani po prehratí záznamu z DVD nosiča a predložení fotografií z DVD neopoznal žiadnu osobu.

Svedok Mgr. G. C. uviedol, že osobne pozná ako kolegov F., L., W. a L.. Dňa 21.3.2009 mal službu s A. L. od 04.00 hod. do 16.00 hod.. Počas služby prišli na OO PZ Košice - Juh dvakrát, asi o 07.00 hod. a pred skončením služby asi o 15.00 hod.. Pri ich druhom príchode sa vo vestibule pri kávomate nachádzali rómske deti podozrivé z lúpeže. Šiel na stálu službu odovzdať služobnú zbraň, stálu službu mali L. a F.. Potom šiel na prvé poschodie, kde sa zdržiaval vo svojej kancelárii až do konca služby, t.j. do 16.00 hod.. S kolegom spísali záznam zo služby a odovzdali knihu jázd nastupujúcej hliadke. Nepamätal si, či sa vo vestibule nachádzali rómske osoby, ani to, či stretol W. a L.. O tom, čo sa stalo na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel až z médií. Neskôr mu boli predložené fotografie, ale neopoznal žiadnu osobu. Po prehratí záznamu z DVD nosiča a predložení fotografi z DVD pred vyšetrovateľom uviedol, že neopoznal žiadnu osobu.

Svedok Bc. C. A. uviedol, že osobne pozná ako kolegov F., L., W. a L.. Dňa 21.3.2009 mal nočnú službu s kolegom W. od 19.00 hod. do 07.00 hod.. Do práce prišiel asi o 18.45 hod., vo vestibule budovy obvodného oddelenia sa nenachádzali žiadne osoby. On prevzal službu od stálej služby v zložení L. - F.. Na oddelení bol kľud, nevidel žiadnych psov ani služobné vozidlá psovodov. O udalostiach na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel z televízie, neopoznal žiadnu osobu, spoznal iba ich oddelenie. Zo záznamu z DVD nosiča ani fotografií z DVD taktiež neopoznal žiadnu osobu.

Svedok F. L. uviedol, že osobne pozná ako kolegov F., L., W. a L.. Dňa 21.3.2009 mal nočnú službu od 19.30 hod. do 07.30 hod. s kolegom Q.. Do práce prišiel asi o 19.15 hod., kedy sa vo vestibule budovy nenachádzali žiadne osoby, kolegovia z PMJ, ani psovodi a psy. O udalostiach na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel z televízie, zo záznamu neopoznal žiadnu osobu, spoznal iba ich oddelenie. Ani zo záznamu z DVD nosiča a fotografií z DVD neopoznal žiadnu osobu.

Svedok Ing. C. M. uviedol, že osobne pozná ako kolegov F., L., W. a L.. Dňa 21.3.2009 mal službu od 15.00 hod. do 01.00 hod. s kolegom G.. Do práce prišiel asi o 14.30 hod., po vstupe do budovy sa zapísal do knihy príchodov, nachádzajúcej sa vo vestibule na stole pri zábradlí v blízkosti kávomatu. Letmo si pri kávomate všimol rómske deti, ale bol tam kľud. Na stálej službe si vyzdvihol služobnú zbraň a z budovy odišiel. Nevšimol si príslušníkov z PMJ ani psovodov a psov. Počas služby nebol na oddelení. O udalostiach na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel z médií. Zo záznamu neopoznal žiadnu osobu, spoznal iba ich oddelenie. Zo záznamu z DVD nosiča ani predložených fotografií z tohto DVD neopoznal žiadnu osobu.

Svedok G. L. uviedol, že osobne pozná ako kolegov F., L., W. a L., ostatných obvinených po mene nepozná. Dňa 21.3.2009 mal službu od 15.00 hod. do 01.00 hod. s kolegyňou N. M.. Do práce prišiel asi o 14.45 hod.. Po príchode do budovy si všimol, že vo vestibule v blízkosti kávomatu sa nachádzalo šesť až sedem rómskych detí a boli tam aj kolegovia, ktorí práve prichádzali do služby a zapisovali sa do knihy príchodov a odchodov nachádzajúcej sa pri zábradlí v blízkosti kávomatu. Potom prešiel popri stálej službe, v jeho kancelárii sa ustrojil do uniformy a šiel na rozdelenie na prvé poschodie. Prešiel vestibulom popri kávomate, kde stále registroval rómske deti. Po rozdelení, ktoré trvalo asi 30 minút, šiel do svojej kancelárie, prešiel vestibulom, opäť videl pri kávomate rómske osoby. V kancelárii sa zdržal asi tri minúty, potom z oddelenia odišiel. Aj pri odchode videl pri kávomate rómske osoby, pri ktorých bola osoba mužského pohlavia v civile, ktorá si niečo zapisovala do notesu. Nepamätal si, aby sa na oddelení nachádzali psy, nepočul štekot, nevidel kolegov z PMJ ani psovodov. Na oddelenie sa vrátil asi po 1 až 3 hodinách pre tankovaciu kartu, kedy sa v rohu vestibulu pri kávomate stále nachádzali rómske deti, ktoré strážil W.. Ešte pred budovou stretol vtedajšieho zástupcu R.. Asi po troch minútach z oddelenia odišiel. O udalosti na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel z médií, pričom zo záznamu neopoznal žiadnu osobu, spoznal iba vestibul ich oddelenia.

Svedok Ing. G. I., referent špecialista OPP KR PZ Košice uviedol, že v marci 2009 zastával funkciu veliteľa PMJ KR PZ Košice, obvinených pozná zo služobnej činnosti. Dňa 21.3.2009 boli voľby, on službu nemal. O tom, čo sa stalo na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel v deň, keď to vyšlo v médiách. V ten istý deň ho nadriadený okolo 17.00 hod. telefonicky zavolal do práce. Hlásil sa u riaditeľa OPP KR PZ Košice E., kde boli prítomní aj G. - veliteľ PMJ, L. - zástupca OPP KR PZ Košice a W. - veliteľ čaty policajtov, ktorí sa údajne dopustili trestného činu. Všetkým prítomným bol prehratý záznam, ktorý sa v ten istý deň objavil aj v televíznych novinách. Na základe pokynu riaditeľa OPP KR PZ Košice mali zo záznamu identifikovať osoby. K záznamu sa vyjadrili písomne, tieto záznamy sa nachádzajú v personálnych spisoch. Niektorých príslušníkov PZ opoznal po hlase aj podľa výzoru. Následne bol bez udania dôvodu z funkcie veliteľa PMJ KR PZ Košice odvolaný a zaradený na OPP KR PZ Košice ako referent špecialista. Po prehratí záznamu z DVD nosiča a predložení fotografií z tohto DVD pred vyšetrovateľom uviedol, že vzhľadom na odstup času nie je si 100% istý v opoznaní.

Svedok C. W., veliteľ čaty PMJ OPP KR PZ Košice, uviedol, že obvinených pozná zo služobnej činnosti. Dňa 21.3.2009 mal plánovú službu od 6.00 hod. do 18.00 hod. s kolegom R.. Cez rádiostanicu sa dozvedel, že došlo k lúpežnému prepadnutiu a asi o 11.20 hod. sa služobným vozidlom dostavili na miesto. Bola tam hliadka v zložení H. - H. - O. a prišla aj hliadka U. - V.. Vydal pokyn, aby po zaistení všetkých páchateľov týchto predviedli na OO PZ Košice - Juh a vyhotovili úradný záznam. S kolegom R. odišli späť na útvar PMJ. O tom, čo sa dňa 21.3.2009 stalo na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel až z médií. V ten deň sa na základe pokynu nadriadených dostavil do práce, oboznámili ho s predmetným incidentom, avšak žiadny záznam mu neprehrali, nepredložili mu fotografie. Neskôr ho zavolal E. a za prítomnosti G. a I. im bol prehrávaný záznam a mali z neho identifikovať ľudí podľa výzoru alebo hlasu. On s určitosťou nevedel opoznať, resp. identifikovať konkrétnu osobu. V tejto súvislosti on svojim podriadeným žiadne fotografie nepredkladal, ani neprehrával záznam. Po prehratí záznamu z DVD nosiča a predložení fotografií z tohto DVD v prípravnom konaní uviedol, že na zázname Cigosi 2 by sa mohol nachádzať H., zdá sa mu to podľa postavy, ale nevie to s určitosťou.

Svedok Bc. H. G. uviedol, že služobne pozná všetkých obvinených okrem G., V. a H.. Dňa 21.3.2009 nemal službu a nebol v práci. V tom čase vykonával funkciu zástupcu riaditeľa OO PZ Košice - Západ pre výkon služby, od 1.5.2009 je riaditeľom OO PZ Košice - Juh. O tom, čo sa stalo dňa 21.3.2009 na OO PZ Košice - Juh sa dozvedel v deň, ako sa to vysielalo v médiách, kde zo záznamu nikoho neopoznal. Nadriadenou osobou mu nebol prehraný záznam kvôli opoznaniu príslušníkov PZ. Na porade mu bola predložená rozmazaná fotografia, podľa ktorej nestotožnil žiadnu osobu. Po prehratí záznamu z DVD nosiča a predložení fotografií z tohto DVD vyšetrovateľovi uviedol, že na zázname Cigosi 2 je príslušník PZ v uniforme, ktorého pozná z videnia, nevie ako sa volá, podľa ustrojenia môže ísť o príslušníka PMJ.

V štádiu prípravného konania bola pribratá do konania znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality PhDr. N. T., ktorej bolo uložené na základe psychologického vyšetrenia svedkov - poškodených posúdiť z psychologického hľadiska ich celkový intelekt, pamäťové a rozumové schopnosti, schopnosť vnímať, rozpoznávať prežité skutočnosti a tieto reprodukovať, posúdiť psychiku, vierohodnosť výpovedí, príp. zhodnotiť iné skutočnosti, ktoré by vyšli najavo v priebehu znaleckého skúmania a mali by súvis s predmetnou vecou.

V znaleckom posudku č. 62/2009 zo dňa 3.7.2009 vo vzťahu k poškodenému F. Q., nar. XXXX znalkyňa uzavrela, že má podpriemerné intelektové a celkové rozumové schopnosti, pohybujú sa na úrovni hraničného pásma, ich zníženie je podmienené najmä sociálnymi a rodinnými podmienkami a nedostatočnou motiváciou vzdelávať sa. Prežité udalosti dokáže spontánne reprodukovať v podstatných skutočnostiach a doplneniami na položené otázky. Konfabulačné skreslenia pri reprodukcii prežitého v súvislosti s posudzovaným skutkom neboli zistené. Časová orientácia nie je narušená, rozlišuje prítomnosť od spomienok na prežité udalosti v minulosti, ale vzhľadom na slabé vedomosti, ktoré sa získavajú školským vzdelaním, nie je schopný presne odhadnúť časové úseky jednotlivých skutočností v rámci predmetného skutku. Osobnosť sa vyvíja nedostatočne diferencovane v oblasti vyšších citov sociálnych, morálnych a etických, štrukturálne disharmonicky s poruchami správania od veku maloletého s asociálnym zameraním. Má sklon k sebapresadzovaniu sa, je impulzívny, podlieha momentálnym nápadom a impulzom, má sklon využívať druhých pre vlastné ciele, ovplyvňovať ich v záujme uspokojovania vlastných egocentrických záujmov a potrieb. Prognosticky nepriaznivá sa javí tendencia k vytváraniu závislostí, k rizikovému správaniu a konaniu s agresívnymi prejavmi. V súvislosti s predmetným skutkom prežíval úzkosť a strach, fyzickú bolesť, zahanbenie a poníženie v súvislosti s nahotou, cítil sa ohrozený. Nepríjemné pocity pretrvávali jeden alebo dva dni. V súčasnosti je bez psychických obtiaží, okrem zvýšeného rešpektu viazaného k osobám policajtov a vyhýbanie sa im. Neboli zistené neurotické prejavy, ani narušenie osobnosti, ktoré by bolo následkom prežitého v súvislosti s vyšetrovaným skutkom. Reprodukcia predmetnej udalosti z psychologického hľadiska bola čiastočne spontánna a čiastočne doplnená odpoveďami na otázky, nebola emocionálne skreslená, ani ovplyvnená inými osobami, vychádzala z reálne prežitého a v podstatných skutočnostiach je použiteľná pre účely trestného konania. Nebol u neho zistený sklon vymýšľať vo vzťahu k predmetnej veci. V dôsledku zvýšenej pozornosti novinárov, médií a opakovaných výsluchov sa cíti dôležitý, s odstupom času od udalosti naznačený je sklon zveličovať, nadsadzovať v rámci prežitého. Hraničné lži skóre poukazuje na mierny sklon vylepšovať sa v sociálne žiaducom obraze. Patologický sklon klamať a konfabulovať nebol zistený.

V znaleckom posudku č. 63/2009 zo dňa 3.7.2009 vo vzťahu k poškodenému G. R., nar. XXXX znalkyňa uzavrela, že má ľahko podpriemerné intelektové a celkové rozumové schopnosti. Bežné situácie v sociálnom prostredí postihuje, dokáže ich samostatne riešiť a v jednoduchých situáciách sa rozhodovať. Vzhľadom na nedostatočne stimulujúce rodinné prostredie nemá možnosť ďalšieho rozvoja svojich rozumových schopností. Je schopný správne vnímať, uchovať v pamäti a následne reprodukovať prežité udalosti v ich podstatných skutočnostiach, príčinných a chronologických súvislostiach. S odstupom času od prežitých udalostí môže mať problém ich presne časovo určiť. Osobnosť sa vyvíja štrukturálne menej diferencovane v oblasti vyšších citov morálnych a sociálnych, záujmy nie sú adekvátne rozvíjané napriek relatívne dobrým mentálnym predpokladom. V rámci svojej komunity je primerane sociálne začlenený, vyhľadáva stimuláciu, vzrušenie a dobrodružstvo, čo pri nedostatočnom rozvoji vyšších citov môže viesť k asociálnemu správaniu. Neboli u neho zistené neurotické príznaky, ktoré by sa viazali k prežitej predmetnej udalosti, alebo by boli psychickou odozvou na ňu. V kritickom čase posudzovaného skutku bol v emocionálnom aj fyzickom strese, bol v silnom úzkostnom napätí, prežíval strach, hanbu i poníženie, nedošlo však k nadhraničnej záťaži, ktorú by nedokázal psychicky

a fyzicky zvládnuť, a ktorá by u neho vyvolala následné poruchy emocionality alebo správania trvalého charakteru. Z psychologického hľadiska má reprodukcia prežitej predmetnej udalosti znaky vierohodnosti a použiteľnosti v trestnom konaní. Dokáže spontánne vypovedať k podstate veci, v obsahu neboli zistené logické nezrovnalosti, nebol zistený negatívny vplyv emocionality v zmysle dramatizovania, zveličovania, ani sklon konfabulačne skresľovať prežité okolnosti. Skóre lži poukazuje na primeranú mieru úprimnosti v poskytovaní údajov o sebe. Z hľadiska psychologického je schopný verbálne popísať predmetnú udalosť tak, ako ju prežil.

V znaleckom posudku č. 64/2009 zo dňa 3.7.2009 vo vzťahu k poškodenému O. T., nar. XXXX, znalkyňa uzavrela, že intelektové a celkové rozumové schopnosti má na úrovni hraničného pásma medzi podpriemerom a ľahkou debilitou, pri tejto úrovni chápe podstatu nenáročných sociálnych situácií. Funkcia pamäti je podpriemerná, prežité udalosti si pamätá lepšie, dokáže si ich vybaviť spontánne a reprodukovať niektoré skutočnosti, iné skutočnosti iba na položené otázky. Rozlišuje prítomnosť od zážitkov v minulosti. Nemá sklon konfabulačne skresľovať v reprodukcii to, čo mal prežiť. V rodinnom prostredí prebieha jeho vývin osobnosti bez výraznejšej stimulácie a pozitívnej motivácie k intelektuálnemu rozvoju, nebol obmedzovaný, nemá vytvorené vnútorné limity a potrebné autoregulačné mechanizmy. Je výchovne ťažko zvládnuteľný, temperamentovo nekľudný, nudí sa, neobsedí. Vnútornú prázdnotu zaháňa vyhľadávaním neustáleho vzrušenia a zábavy, dobrodružstva, čo pri nedostatočnom rozvoji vyšších citov vedie k asociálnym prejavom. V situáciách keď pociťuje úzkosť, alebo v afektoch hnevu sa u neho ľahko aktivuje agresivita. Je citovo plytký, nemá dostatočnú empatiu k prežívaniu druhých, môže sa prejavovať nedostatočne citlivo, surovo. Súčasný psychický stav nemanifestuje emocionálne poruchy, ani osobnostné narušenie, ktoré by malo byť v súvislosti s prežitými skutočnosťami v rámci predmetnej udalosti. Hraničné rozumové a pamäťové schopnosti sa pohybujú na hranici ľahkej debility, jeho reprodukcia prežitého vychádza z reálne prežitej udalosti, dokáže z nej reprodukovať fragmenty, či už spontánne, alebo odpoveďami na položené otázky. Z psychologického hľadiska jeho reprodukcia predmetnej udalosti v jednoduchej podstate postihuje to, čo prežil a v základnej dejovej línii je použiteľná v trestnom konaní. Reprodukcia v detailoch môže byť nepresná a nespoľahlivá. Aktuálne nie sú u neho zvýraznené sklony podávať skreslené informácie o sebe, je primerane úprimný, nie je zistený sklon mystifikovať realitu, konfabulačne ju skresľovať.

V znaleckom posudku č. 65/2009 zo dňa 6.7.2009 vo vzťahu k poškodenému B. L., nar. XXXX, znalkyňa uzavrela, že jeho intelektové schopnosti sa pohybujú na úrovni hraničného pásma s IQ 74. Pri tejto úrovni je jeho myslenie na úrovni konkrétnych jednoduchých, lineárnych vzťahov. Verbálna zložka je slabá, má zníženú schopnosť v časovom slede zoradiť jednotlivé myšlienky v rámci deja. Má sklon konfabulačne domýšľať skutočnosti. Funkcia pamäti je celkovo znížená, podpriemerná. Schopnosť správne vnímať nie je kvalitatívne narušená, ale vnímanie je povrchné, nepostihuje detaily. Schopnosť uchovať v pamäti a následne správne reprodukovať exponovaný materiál je oslabená, fragmentárna, časovo neusporiadaná s tendenciou ku konfabulačným skresleniam. Osobnostný vývin je vo vývinovom období puberty, prebieha nedostatočne diferencovane s poruchami správania. Emocionalita je labilná, afektivita ľahko dráždivá, so sklonom k impulzivite a agresívnym prejavom. Akcentovaný je sklon k presadzovaniu sa, svojhlavosti, expanzívnej výbojnosti. Vyššie city sa nedostatočne rozvíjajú, citovo je plytký, chýba mu citová saturácia v rodinnom prostredí, ako aj identifikácia so sociálne schválenými normami a pravidlami. Neprejavujú sa u neho následky prežitej traumy v súvislosti s predmetnou udalosťou. V kritickom čase posudzovaného skutku bol v emocionálnom strese spojenom aj s fyzickou bolesťou, bol v silnom úzkostnom napätí, prežíval strach, aj pocity zahanbenia, nedošlo však k nadlimitnej záťaži, ktorú by nedokázal v tej chvíli psychicky a fyzicky zvládnuť, ktorá by u neho vyvolala následné poruchy emocionality alebo správania trvalého charakteru. Dochádza u neho k sekundárnej viktimizácii v súvislosti s opakovanými vyšetrovacími úkonmi. Z psychologického hľadiska jeho výpoveď vychádza z reálne prežitého, reprodukcia je však v dôsledku znížených rozumových a pamäťových schopností nepresná a nespoľahlivá v detailoch, časových odhadoch, v chápaní príčinných súvislostí, chýba jej ucelenosť, je fragmentárna, konfabulačne dokresľovaná, čo znižuje jej vierohodnosť a použiteľnosť v trestnom konaní. Má sklon konfabulačne, lživo skresľovať realitu, v rámci slaboduchosti nie vždy rozlišuje medzi predstavami a realitou, myslenie je infantilné, naivné, čo znižuje objektivitu a pravdivosť popísaných udalostí.

V znaleckom posudku č. 66/2009 zo dňa 10.7.2009 vo vzťahu k poškodenému O. Q., nar. XXXX, znalkyňa uzavrela, že intelektové schopnosti má na úrovni ľahkého podpriemeru s IQ 86. Úroveň vedomostí a informácií, ktoré závisia od školského vzdelania je slabá, ale orientácia v praktických

situáciách a sociálnych vzťahoch je priemerná. Má bystrý postreh a dobrú pamäť. Funkcia pamäti je priemerná, schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne správne reprodukovať prežité udalosti je zachovaná. Pomerne spoľahlivo si dokáže zapamätať prežité udalosti čo do podstatných skutočností i detailov, zachováva aj časové usporiadanie dejových následností, chápe jednoduché príčinné súvislosti. Osobnostný vývin maloletého nie je ukončený, je ovplyvnený negatívnymi vzormi správania tak v rodinnom, ako aj v širšom sociálnom a vrstovníckom prostredí, v ktorom sa pohybuje. Je kamarátskej povahy, živý, podnikavý. Vyhľadáva vzruch a zábavu. Má sklon k rizikovému správaniu, je impulzívny, podlieha svojim momentálnym nápadom a zvodom vonkajšieho prostredia, vyhľadáva dobrodružstvo spojené s rizikom, čo sa manifestuje asociálnymi prejavmi, dopúšťaním sa trestnej činnosti, nezáujmom o učenie, záškoláctvom. V kritickom čase prežíval zvýšený emocionálny stres, situačný strach a úzkosť, aj fyzickú bolesť, plakal, cítil sa ohrozený na živote. Následne sa u neho prejavovali neurotické symptómy, došlo k regresu na nižšiu úroveň fungovania, cmúľanie palca, spanie s matkou, úľakové reakcie, čo možno hodnotiť ako posttraumatické stresové príznaky v súvislosti s predmetnou udalosťou. Vzhľadom na relatívne dobrú odolnosť na záťažové situácie sa dobre vyrovnal s prežitou traumou a v súčasnosti jeho emocionalita nevykazuje zvýšenú senzitivitu, úzkostnosť, obyčajne je veselý a šťastný, pohotovosť k neurotickým prejavom nebola zistená ani v záťažových situáciách pri úkonoch v súvislosti s opakovanými vyšetrovacími úkonmi na polícii. Má relatívne dobré rozumové i pamäťové predpoklady aby reprodukoval vo vzťahu k posudzovanému skutku to, čo skutočne prežil. Nebol zistený sklon ku konfabulačnému alebo emocionálnemu skresľovaniu. Z psychologického hľadiska je jeho výpoveď hodnoverná a použiteľná v trestnom konaní. Nebol zistený sklon klamať, resp. vymýšľať si, je schopný popísať predmetné okolnosti tak ako ich prežil, bez zveličovania.

V znaleckom posudku č. 67/2009 zo dňa 10.7.2009 vo vzťahu k poškodenému L. Q., nar. XXXX, znalkyňa uzavrela, že má mierne retardovaný vývin, intelektové a celkové rozumové schopnosti sa pohybujú na hranici ľahkej debility s IQ 70. Myslenie je nezrelé, relatívne lepšiu má praktickú zložku intelektu, ale chápe iba bežné, jednoduché situácie a vzťahy. Funkcia pamäti je defektná, potrebuje mnohonásobné opakovanie, aby si zapamätal niečo z učiva. Lepšie si dokáže zapamätať to, čo prežil, čo má pre neho výrazný osobný alebo emocionálny náboj. Vzhľadom na neusporiadané myslenie a slabú schopnosť verbálne vyjadriť svoje myšlienky je reprodukcia prežitého fragmentárna, nepresná a nespoľahlivá v detailoch, podrobnostiach, časových odhadoch a popise osôb. Vývin osobnosti je nedostatočne diferencovaný s poruchami emocionality a správania. Emocionalita je nezrelá, detská, labilná, s primitívnymi strachmi a úzkosťami, ktoré sa prejavujú neurotickými tikmi a koktavosťou. Pri zvýšených nárokoch na psychický výkon alebo v psychickej záťaži má sklon k zvýrazneniu úzkostnej reaktivity, zvýšenému vnútornému napätiu, ktoré sa manifestuje nápadnejšími tikmi tváre, alebo pohybovými tikmi. Poruchy správania sa manifestujú zlyhávaním v škole, záškoláctvom, krádežami, výbuchmi zlosti, vzdorovitým, agresívnym, trvalo neposlušným, provokatívnym správaním. Nedostatočný je rozvoj vyšších citov, čo pri nezdržanlivosti a sklone k vyhľadávaniu vzrušenia a nebezpečenstva vedie k asociálnym prejavom. V kritickom čase predmetnej udalosti prežíval výrazný emocionálny stres spojený aj s fyzickou bolesťou, šlo u neho o silný stresujúci zážitok, ktorý vyvolal akútnu stresovú reakciu s manifestáciou zvýšeného úzkostného napätia, strachu, plaču, pocitu ohrozenia, je pravdepodobné, že nebol schopný orientovať sa v situácii a vzhľadom na jeho slabšiu mentálnu výbavu a rozptýlenú pozornosť mu mohlo uniknúť mnoho podstatných i menej podstatných skutočností, ktoré si neskôr domýšľa a dopĺňa sprostredkovanými informáciami od kamarátov. Trvalé následky stresujúceho zážitku neboli zistené, odzneli v priebehu jedného - dvoch dní, maloletý znovu funguje a je začlenený v sociálnom prostredí ako to bolo pred predmetnou udalosťou. Z psychologického hľadiska reprodukcia prežitej predmetnej udalosti má zníženú mieru hodnovernosti a použiteľnosti v trestnom konaní. Nedokáže spontánne ucelene vypovedať, pamätá si len fragmenty vyšetrovanej udalosti, reprodukcia je nepresná a nespoľahlivá vzhľadom k slabšej mentálnej výbave a pamäťovej funkcii, má sklon konfabulačne skresľovať prežité okolnosti. Má sklon klamať, konfabulovať, je ľahko ovplyvniteľný vo svojom úsudku a konaní, je detsky naivný, ale aj primitívne prefíkaný. Z hľadiska psychologického jeho reprodukcia posudzovaného skutku vychádza z reálneho prežitého, ale čo sa týka presného a detailnejšieho popisu jednotlivých okolností a osôb nie je spoľahlivá. Vzhľadom na vulnerabilitu a zníženú schopnosť zvládať psychickú záťaž nie je žiaduce, aby bol vystavovaný ďalším výsluchom a úkonom v súvislosti s vyšetrovaním predmetného skutku.

Znalkyňa PhDr. N. T. v prípravnom konaní psychologicky vyšetrila a následne z psychologického hľadiska určila úroveň a štruktúru rozumových schopností, celkový intelekt a posúdila štruktúru osobnosti obžalovaných, najmä so zameraním na ich prípadnú agresivitu a sklon k extrémizmu.

V znaleckom posudku č. 93/2009 zo dňa 25.9.2009 znalkyňa vo vzťahu k obžalovanému G. G. uzavrela, že intelektové schopnosti má na úrovni vyššieho priemeru až ľahkého nadpriemeru. Myslenie je dynamické, má bystrý postreh, rýchlo sa orientuje v situácii, vyjadrovanie myšlienok je správne verbálne, obsahovo aj štrukturálne. Osobnosť je nedostatočne štrukturálne usporiadaná, nevyrovnaná. Analýza odpovedí a asociácií má tendenciu neodhaliť svoju pravú podstatu, svoje vnútro. Praje si urobiť dobrý dojem v smere sociálne pozitívneho obrazu. Afektivita je labilná, ale sociálne prispôsobivá, sebaovládanie je naučené, emócie sú pod racionálnou kontrolou. Snaží sa regulovať citové napätie. V sociálnom kontakte je zdvorilý, diplomatický. Je spoločenskej, kamarátskej povahy, so sklonom k dominantnému presadzovaniu sa. Prevláda u neho pocit hrdosti, sebaovládajúcej nadradenosti nad druhými, pocity moci, kontroly alebo schopnosti riadiť a ovplyvňovať dianie. Snaha mať veci pod kontrolou sa môže prejavovať ako panovačnosť a snaha potlačiť druhých. Agresivita je jednou z jeho dominantných vlastností, je však racionálne kontrolovaná, ovládaná, doposiaľ bola kompenzovaná sociálne prijateľným spôsobom, a to športovými aktivitami, ale aj v zamestnaní. Vo vyhrotených situáciách, napr. keď sa cíti nedostatočne rešpektovaný, je znižovaná jeho autorita či už verbálnym alebo fyzickým napádaním, sa agresivita ľahko aktivuje, nemá problém udrieť. Je akčný, príčinlivý, s potrebou aktivity, iniciatívy, chuťou podnikať, niekedy príliš horlivý. Zvýraznená je situačná úzkosť, neistota, sklon k dysforickým rozladám, čo je vyvolané situáciou, v ktorej sa ocitol. Cíti sa zneuznaný, chýba mu kontakt s ľuďmi jeho vzťahového rámca. Nevzdáva sa, jednanie je zamerané na vzrast sebaúcty. Verbálne neprejavil sympatiu s nejakou ideológiou, či extrémistickým hnutím.

V znaleckom posudku č. 72/2009 zo dňa 20.7.2009 znalkyňa vo vzťahu k obžalovanému O. L. uzavrela, že je rozumovo bystrý, rýchlo chápe a orientuje sa v životných situáciách. Verbálne vyjadrovanie je pohotové, myslenie a reč sú usporiadané. Má ľahko nadpriemerné intelektové schopnosti. Štruktúra jeho osobnosti je nevyrovnaná, emocionalita a socializácia v období dospievania ostali zabrzdené, vyššie city sa nedostatočne rozvinuli, čo sa prejavuje neujasnenosťou vlastných postojov a hodnôt, neukončeným vývinom mravných princípov, ktoré sú určované svedomím. Navonok je prispôsobivý, kamarátsky, emocionalitu racionálne ovláda, pôsobí kľudne, flegmaticky. Domnieva sa, že má prirodzenú prevahu a rešpekt. Ide o osobnosť živú, zvýšene sebavedomú, nezdržanlivú, agresívnu, ktorá nemá strach, s pocitmi povýšenosti a samoľúbosti. Agresivita patrí medzi dominantné rysy jeho osobnosti, za bežných okolností ju má pod racionálnou kontrolou, je ventilovaná v sociálne akceptovanej profesii, v ktorej má uspokojenú potrebu moci, samoľúbosť, cíti sa dôležitý, nadradený, v symbióze so psom vzbudzuje rešpekt, ale aj strach, alebo naopak, pocit bezpečia a ochrany u druhých. V záťaži alebo v konfliktných situáciách sa v rámci jeho nezdržanlivosti a pri hypotrofii vyšších citov môže agresivita ľahko aktivovať na akýkoľvek vyvolávajúci sociálny podnet. Absentuje svedomie, pocity viny, ľútosť, nedáva najavo, že by si niečo bral k srdcu, citovo a postojovo sa neprejavuje, vyhýba sa hodnotiacim súdom, aby verbálne nedal najavo čo si skutočne myslí. Je zvýraznená tendencia k opozičným postojom, tvrdohlavosť, neústupnosť, napätý vzťah so sociálnym prostredím.

V znaleckom posudku č. 91/2009 zo dňa 28.8.2009 znalkyňa vo vzťahu k obžalovanému C. V. uzavrela, že má intelektové a celkové rozumové schopnosti bez manka, reč je kultivovaná, hovorí stručne a uvádza podstatu veci. Schopnosť správne vnímať a bezprostredne reprodukovať exponovaný logický materiál je zachovaná, postihuje podstatné skutočnosti v ich chronologickej postupnosti. Detailom sa nevenuje. Časová orientácia je správna. Sklon ku fabulačnému skresľovaniu na báze pamäťovej nedostatočnosti nebol zistený. Intelektové schopnosti sa pohybujú na úrovni vyššieho priemeru. Osobnosť je egocentricky zameraná na seba, s naučeným sebaovládaním, emocionálne diferencovaná a sociálne prispôsobivá, adekvátne začlenená v sociálnom prostredí. Má rád ľudí, je priateľskej povahy, rád pomôže. Má silnú vôľu, dobrú sebakontrolu, emocionálne sa ovláda, v bežných životných situáciách sa dokáže prispôsobiť buď aktívnym presadzovaním sa, alebo na princípoch poddajnosti. Agresivitu má pod kontrolou, vzbudzuje prirodzený rešpekt, v jednaní má sklon k autoritatívnosti. Je vnútorne identifikovaný so sociálnymi normami a zákonmi, v práci sa realizoval. Verbálne neprejavil sympatiu s nejakou ideológiou, či hnutím. Má sklon vedome skresľovať, vylepšovať sa v sociálne pozitívne obraze, je spoločensky pohotový, vypočítavý, so zmyslom pre presnú kalkuláciu.

V znaleckom posudku č. 70/2009 zo dňa 17.7.2009 znalkyňa vo vzťahu k obžalovanému C. H. uzavrela, že praktická zložka intelektu, schopnosť chápať sociálnu situáciu a reagovať na ňu sú priemerné, myslenie je menej pružné, rigidné. Celkový intelekt sa pohybuje na dolnej hranici priemerného pásma. Osobnosť je emocionálne nevyrovnaná, sociabilná, komunikatívna, so sklonom k sebapresadzovaniu,

direktívnemu, jednoduchému a priamočiaremu jednaniu. Rád sa predvádza, vyžaduje rešpekt, ocenenie, potrebuje mať pocit moci, že má kontrolu nad druhými, vplyv na dianie okolo seba. Agresivita, ktorá patrí medzi dominantné vlastnosti osobnosti, je potláčaná, v bežnom živote racionálne ovládaná, v záťažových alebo napätých situáciách však otvorene prejavuje hostilitu a dochádza aj k aktivovaniu agresie, či už ako sprievodný prejav afektu, alebo cielené, vedomé agresívno - silácke konanie. Identifikuje sa navonok so spoločnosťou uznávanými zákonmi a normami, vo všeobecnosti ich rešpektuje, ale riadi sa aj vlastnými mravnými a etickými normami a presvedčením, pri hodnotení skutočnosti vnáša subjektívne dojmy, čím stráca odstup od veci, potrebný kritický náhľad. Nemá sklon sympatizovať s nejakou ideológiou, prejavy extrémizmu a rasizmu verbálne odsudzuje. Svoj agresívno

- silácky štýl jednania uplatňuje bez ohľadu na farbu pleti, ide mu o skutok a spravodlivosť, za vinou nasleduje odplata. Nemožno pritom vylúčiť latentné negatívne postoje k previnilcom vychádzajúce z vlastných frustrácií, ktoré sa ventilujú agresiou. Spravodlivosť niekedy berie do vlastných rúk.

V znaleckom posudku č. 71/2009 zo dňa 20.7.2009 znalkyňa vo vzťahu k obžalovanému B. U. uzavrela, že je bystrý, rýchlo chápe, myslenie je pružné, s dobrým logickým úsudkom. Orientácia v bežných životných situáciách a sociálnych vzťahoch je pohotová, ich porozumenie je správne, chápe príčinné vzťahy a súvislosti. Verbálna zložka zodpovedá názorovej, má dobrý slovník a pohotové vyjadrovanie. Osobnosť je emocionálne a sociálne primerane adaptovaná, dynamická, s rysmi dominancie, kooperatívne podnikavá, energická, je súťaživý, útočný, rád druhých usmerňuje. Dokáže fungovať bez problémov aj v subordinovanej pozícii. Agresivita je integrovanou súčasťou jeho osobnosti, v bežnom živote je racionálne ovládaná a potláčaná. Príležitostne môže dochádzať k impulzívnym výbojom, predramatizovanému a nadsadenému jednaniu s agresívnym nábojom, ktoré má epizodický charakter s cieľom zdôrazniť svoju prevahu, moc, postavenie, egocentrickú potrebu presadenia sa. Neboli u neho zistené rysy neznášanlivosti, nenávisti, antisociálne postoje a cítenie. Verbálne neboli prejavené sympatie k žiadnej ideológii.

V znaleckom posudku č. 69/2009 zo dňa 16.7.2009 znalkyňa vo vzťahu k obžalovanému Q. H. uzavrela, že verbálna a názorová zložka rozumových schopností sú rovnaké, dobré je logické myslenie. Schopnosť verbálne vyjadriť svoje myšlienky, slovná pohotovosť a slovník sú primerané, myslenie usporiadané. Celkový intelektový potenciál je priemerný. Osobnosť je introvertovaná, ale s potrebou sociálneho kontaktu, emocionálne stála, vyrovnaná, kľudnej povahy. V sociálnom a pracovnom prostredí je prispôsobivý, adekvátne začlenený, zachováva si však aj určitú mieru svojho individualizmu, názory a presvedčenie, ktorými sa riadi. Vyššie city má dobre rozvinuté, etické a morálne normy má internalizované. Slušným a rezervovaným správaním si vie získať druhých, nenechá sa vyprovokovať. Je pre neho charakteristické ochraňovať druhých, poskytovať im pocit bezpečia. Identifikovaný je so spoločensky uznávanými zákonmi a pravidlami, nemá sklon prejavovať sa ako osoba autoritárska s militantnými postojmi či názormi. Vie byť prísny a zároveň zhovievavý, nemá rád bezmocnosť, slabosť, utrpenie, má potrebu pomáhať druhým. Má rád pocit víťazstva, ale iba nad rovnocenným súperom. Nie je prefíkaný a zlomyseľný. Je vo všeobecnosti znášanlivý a primerane tolerantný. Agresivita je integrovaná v štruktúre osobnosti, manifestuje sa sociálne akceptovaným spôsobom, športom, pracovnou realizáciou, je racionálne ovládaná a kontrolovaná, fyzická agresivita je potláčaná, nemožno vylúčiť jej verbálnu formu, napr. nadávky. Nebola verbálne prejavená sympatia s nejakou ideológiou, či hnutím.

V znaleckom posudku č. 68/2009 zo dňa 15.7.2009 znalkyňa vo vzťahu k obžalovanej G. T. uzavrela, že jej rozumové schopnosti sa pohybujú v pásme ľahkého nadpriemeru. Myslenie má primeranú dynamiku. Nevedomé skreslenie súdov a úsudkov pod vplyvom negatívnych postojov a emócií nebolo manifestované. Verbálna a názorová zložka sú vyrovnané. Vedomosti, informácie, porozumenie sociálnym situáciám, sú bez manka, racionálne inhibítory v záťažových situáciách primerane fungujú. Je schopná správne vnímať, uchovať v pamäti a správne si vybaviť a reprodukovať prežité skutočnosti. Intelekt je ľahko nadpriemerný. Vývin osobnosti prebiehal vyrovnane a diferencovane v usporiadanom rodinnom prostredí bez negatívnych výchovných vplyvov. Je emocionálne stabilná, mierna, kľudná, kontroluje svoje city, udržuje si primeranú rezervu. V sociálnom kontakte je primerane komunikatívna, vo vzťahu k osobným záležitostiam mierne uzavretá, submisívna. Prístup k životu je celkovo optimistický, s istou dávkou bezstarostnosti. Nevyhľadáva dobrodružstvo ani riziko. Chápe druhých, je tolerantná, priateľská a prispôsobivá. Vyššie city morálne, sociálne a etické sú primerane rozvinuté. Je vnútorne identifikovaná so spoločenskými normami a pravidlami. V interakcii s inými osobami jej prístup je citlivý, hostilita, agresivita, nevraživosť a autoritatívnosť nie sú zvýraznené medzi dominantnými rysmi

osobnosti, agresivita je integrovaná a racionálne ovládaná v rámci štrukturálneho uspôsobenia. Neboli verbalizované predsudky, ani negatívne postoje k iným ľuďom, menšinám či národom. Má praktické záujmy a hodnoty, nepriťahuje ju žiadna ideológia.

V znaleckom posudku č. 112/2009 zo dňa 14.12.2009 znalkyňa vo vzťahu k obžalovanému G. L. uzavrela, že myslenie je obsahovo a štrukturálne bez porúch, logický úsudok nie je narušený, ale nezrelý v praktických záležitostiach. Verbálna zložka intelektu je emocionálne akcentovaná, s prejavmi podráždenosti. Potrebuje viac času aby porozumel situácii a vyriešil ju, ťažšie sa sústreďuje. V bežnom živote sa ťažšie prispôsobuje, fungujú síce stereotypy, ale v náročnejších životných situáciách a v záťaži má sklon k povrchnosti. Má priemerné intelektové a celkové rozumové schopnosti. Osobnosť je emočne nevyrovnaná, neurolabilná, senzitívna na vonkajšie podnety. Temperamentová báza je ľahko vzrušivá, so slabšou emocionálnou autoreguláciou, sklonom k prchkosti, nedotklivosti, rozčuľovaniu sa. Afektivita je ľahko dráždivá, výbušná. V afektoch zlosti sa môže aktivovať agresivita, ktorá je ináč racionálne kontrolovaná. V záťažových životných situáciách má sklon k mrzutosti, nervozite, dysfóriám. Vyššie city sú primerane rozvinuté. Je identifikovaný so spoločenskými normami a zákonmi, neboli zistené asociálne postoje a názory, sympatizovanie s nejakou ideológiou, neboli u neho manifestované militantné postoje, názory alebo predsudky voči niektorým skupinám, národom či etnikám.

V znaleckom posudku č. 111/2009 zo dňa 10.12.2009 znalkyňa vo vzťahu k obžalovanému G. L. uzavrela, že myslenie je obsahovo a štrukturálne bez porúch, v bežných životných situáciách sa rozumovo prispôsobuje, chápe príčinné vzťahy a chronologické náväznosti v sociálnom dianí. Problémy rieši s rozvahou, dôkladne, rozoberá ich skôr čiastkovo, chýba niekedy globálny pohľad. Pozornosť a funkcia pamäti je bez manka. Schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti je zachovaná. Všestranná orientácia je správna, mentálna kontrola je spoľahlivá. Sklon skresľovať prežité udalosti v dôsledku pamäťovej nedostatočnosti nebol zistený, konfabulácie neprítomné. Celková intelektová kapacita sa pohybuje v pásme priemeru. Osobnosť je štrukturálne diferencovaná, bez výraznejšej psychopatológie, s prispôsobivou emocionalitou a adekvátnou sociálnou začlenenosťou, konvenčným správaním. Vyššie city morálne, etické a sociálne sú rozvinuté, je identifikovaný so spoločnosťou uznávanými normami a pravidlami. Chce mať moc, presadiť sa, získať uznanie a prestíž, ale iba medzi rovnocennými, nie vyvyšovať sa nad slabšími. Húževnato a vytrvalo ide sa stanovenými cieľmi. Agresivita je integrovaná v štruktúre osobnosti, manifestuje sa sociálne akceptovaným spôsobom, je racionálne ovládaná a kontrolovaná. Sklon prejavovať sa fyzicky násilne nie je zvýraznený. Nemá sklon prejavovať sa nadradene, ani ako osoba s militantnými postojmi či názormi.

V znaleckom posudku č. 110/2009 zo dňa 9.12.2009 znalkyňa vo vzťahu k obžalovanému C. W. uzavrela, že má priemerné rozumové schopnosti, usporiadané myslenie, dobrý logický úsudok, prispôsobuje sa v sociálnych situáciách a vzťahoch. Funkcia pamäti je bez manka, schopnosť správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti je zachovaná. Pozornosť je v norme, s dobrou koncentráciou. Intelekt sa pohybuje na úrovni pásma vyššieho priemeru. Osobnosť je štrukturálne diferencovaná, emocionálne a sociálne prispôsobivá, s primerane rozvinutými vyššími citmi morálnymi, etickými a sociálnymi. Má silnú vôľu, dobrú sebakontrolu, jeho konanie má cieľové zameranie, nepodlieha náladám. Je vnútorne disciplinovaný, identifikovaný so spoločensky uznávanými normami a zákonmi. Hostilné cítenie, asociálne tendencie, agresivita, sklon k násiliu nie sú zvýraznené medzi dominantnými charakteristikami osobnosti, nebol prejavený sklon k neznášanlivosti ani nadradenosti vo vzťahu k druhým, ani sympatizovanie s nejakou ideológiou, či hnutím.

Znalkyňa PhDr. N. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodených vyšetrovala individuálne, za použitia psychologických metód výkonových na zistenie kognitívnych funkcií, intelektu a pamäti, dotazníkových a projektívnych k vyšetreniu osobnosti. K dispozícii mala vyšetrovací spis. Závery a zistenia vo vzťahu k poškodeným prezentovala totožne so znaleckými posudkami. Vo vzťahu k poškodenému O. Q. doplnila, že tento nie je relatívne schopný vypovedať k veci a odpovedať na otázky, takže jeho reprodukcia toho, čo sa mohlo stať, bola celistvejšia, nepresnosti mohli vzniknúť z hľadiska chronológie, nakoľko pamäť je podpriemerná. Vo vzťahu k poškodenému F. Q. naviac uviedla, že pri psychologickom vyšetrení, na ktoré prišiel v sprievode svojej matky, ochotne spolupracoval a nesťažoval sa na žiadne zdravotné ťažkosti. Vo vzťahu k znaleckému posudku z odvetvia Neurológie, v ktorom bol taktiež posúdený intelekt menovaného, sa znalkyňa vyjadrila tak, že intelektové schopnosti F. Q. sú posúdené na úrovni hraničného pásma, teda na úrovni medzi debilitou a podpriemernými intelektovými

schopnosťami, čo tiež hovorí o mentálnej retardácii. Praktická zložka jeho fungovania rozlišuje čo je krádež a čo lúpež, takže aj to, ako dokáže ovplyvniť a zariadiť si svoje veci aby sa vyvíjali v jeho prospech, svedčí o jeho intelekte. Znalkyňa zotrvala aj na znaleckých posudkoch vo vzťahu ku všetkým obžalovaným. Naviac uviedla, že v posudkoch sa snažila zachytiť presné znenie vyjadrení obžalovaných aj vo vzťahu ku skutku samotnému. Robila si poznámky, anamnézy, obžalovaní ale nemali možnosť sa s týmito oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Otázku sklonu k extrémizmu, resp. sympatie s nejakou ideológiou, posudzovala čisto na základe rozhovoru s obžalovanými, neexistujú totiž iné metódy, pri ktorých by sa prejavili tieto sklony. Vo vzťahu k obžalovanému C. V. objasnila, že v posudku prezentovaný záver o sklone menovaného vedome skresľovať a vylepšovať svoje postavenie aj s naučeným sebaovládaním, bol zistený dotazníkovým vyšetrením. Čo sa týka naučeného sebaovládania, ide o uplatnenie racionálnych mechanizmov v správaní, keď dokáže udržať pod kontrolou impulzy v bežných aj záťažových situáciách. Sklon skresľovať sa prejavuje v projekcii, že nepriznáva svoje určité nedostatky a uprednostňuje vo svojom popise len sociálne priaznivé charakteristiky, takže o sebe podáva skreslený obraz. Vo vzťahu k obžalovanému O. L. vysvetlila, že záver o jeho tendencii k opozičným postojom znamená, že menovaný má iné názory ako väčšina ľudí. Vo vzťahu k obžalovanému C. H., kde v znaleckom posudku uviedla, že udával určité skutočnosti a do určitej miery zastával isté stanovisko, odkázala na časť svojho posudku č. 70/2009 s názvom „K posudzovanému skutku“, kde v priamej reči zaznamenala vyjadrenia obžalovaného ku skutku: „Keď policajt nemôže udrieť, nech si aspoň medzi sebou dajú facky, všetko je nafúknutá bublina, vždy je krik pri predvádzaní, takto to ide, ale predsa žiadne mučenie nebolo, žiadne ublíženie na zdraví, Guantánámo je mučenie, nie toto“. Obžalovaný H. nemal možnosť prečítať si prepis jeho výpovede z jej poznámok do znaleckého posudku, avšak zapísala si to tak, ako to obžalovaný vyjadril.

Takisto v štádiu prípravného konania bol pribratý znalec z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých PhDr. C. V., ktorému bolo uložené komplexne psychologicky vyšetriť obvinených a následne posúdiť úroveň ich duševného a mravného vývoja, intelektu, zistiť povahové rysy a vlastnosti, vykonať rozbor osobnosti so zreteľom na druh a spôsob vyšetrovanej trestnej činnosti, posúdiť schopnosť správne a úplne vnímať udalosti, zapamätať si ich a reprodukovať, posúdiť sklony k fantazijnému spracovaniu skutočností, ku klamstvu, sugestibilite, alibistickému spracovaniu situácie, účelovému spracovaniu jednotlivých údajov, posúdiť možnosť nápravy pri prípadnom uložení trestu odňatia slobody a posúdiť, či ambulantné vyšetrenie obvinených postačuje, resp. či nie je potrebné ústavné pozorovanie, aby sa dospelo k iným diagnostickým záverom. PhDr. C. V. vypracoval dňa 13.12.2009 znalecké posudky na obžalovaných: G. G. pod č. 87/09, O. L. pod č. 88/09, C. V. pod č. 89/09, C. H. pod č. 90/09, B. U. pod č. 91/09, Q. H. pod č. 92/09, G. T. pod č. 93/09, G. L. pod č. 94/09, G. L. pod č. 95/09 a C. W. pod č. 96/09. So súhlasom prokurátora boli na hlavnom pojednávaní znalecké posudky prečítané. Na základe psychologického vyšetrenia znalec PhDr. C. V. posúdil:

Obžalovaného G. G. ako osobu s limitovaným repertoárom vzorcov sociálnej spolupráce, ktorá nevykazuje abnormné zvýšenie agresívnych tendencií, intenzita agresívnych sklonov neprekračuje hranicu populačnej normy. Zreteľne zvýšenú má reakčnú rýchlosť a pohotovosť k nedomysleným impulzívnym činom, emotivita je menej diferencovaná, nevyvážená, nadmerne kontrolovaná, emočný kontakt chýba. Vyššie city má menej diferencované v dôsledku nepriaznivých vplyvov pôvodnej rodiny. Vykazuje ľahko nadpriemernú úroveň intelektových schopností. Neboli objektivizované xenofóbne ani rasistické tendencie. V záťažových situáciách je disponovaný k impulzívnemu reagovaniu. Pamäťové schopnosti svojim rozsahom a kvalitou dovoľujú vo všeobecnosti podať hodnovernú výpoveď, nemá zvýšenú sugestibilitu ani sklon k fantazijnému spracovaniu skutočnosti. Špecifická vierohodnosť výpovedí je nepresvedčivá v dôsledku prítomných obranných mechanizmov osobnosti, nadmernej sebakontroly, vrátane tendencií ostať v skrytosti a nedopustiť spontánne prejavy. Prognóza ďalšieho vývoja osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je priaznivá, v prípade uloženia trestu odňatia slobody tento môže splniť výchovný účel.

Obžalovaného O. L. ako osobu matrimoniálne adaptovanú s negatívnou delikventnou anamnézou, ktorá vykazuje ľahko nadpriemernú úroveň intelektových schopností. Nadmerná agresivita nepatrí do výbavy jeho osobnosti, ale s ohľadom na nedostatočnú kontrolu impulzov sa agresívne správanie ľahko aktivuje, prah na uvoľnenie agresie je nízky. V záťažových situáciách mu chýba potrebná samostatnosť rozhodovania, reaguje aktívne, ale prevažne rutinne, impulzívne, bez využitia fázy

zvažovania potrebného rozhodnutia a spolieha sa prevažne na opakovanie naučených postupov. Zjavné sú vnútorné konflikty, neistota, pocity ohrozenia. Sebahodnotenie je kompenzačne ľahko nadhodnotené. Nemá rasové a xenofóbne predsudky a postoje. Schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať je nadpriemerná. Nemá sklon k nadmernému fantazijnému spracovaniu skutočnosti. S ohľadom na prítomnosť obranných mechanizmov osobnosti nemožno vylúčiť sklony ku klamstvu, alibizmu a účelovému spracovaniu jednotlivých údajov. Prognóza ďalšieho vývoja osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je priaznivá. Všeobecná vierohodnosť je zachovaná, špecifická vierohodnosť výpovedí v dôsledku masívnych obranných mechanizmov a neprimerane zvýšenej sebakontroly je závažne znížená na úroveň blízku stupňu plnej nevierohodnosti.

Obžalovaného C. V. ako osobu s disharmonickým duševným vývojom vykazujúcu abnormnú štruktúru osobnosti s akcentáciou snahy o dominanciu a potrebou imponovať okoliu vlastnou výkonnosťou. Temperament mu umožňuje bezprostredne, pohotovo, samostatne a rozhodne reagovať. Nevykazuje zvýšenie agresívnych tendencií nad hranicu bežnú v populácii. Neinklinuje k rasovým predsudkom a xenofóbii. Intelektové schopnosti sú diferencované a v porovnaní s populačnou normou odpovedajú miernemu nadpriemeru. Jeho aktivita pri plnení povinností v inkriminovanej veci bola nadpriemerná a jeho angažovanosť mohla skĺznuť do nežiaducej roviny. Schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a bez skreslenia reprodukovať je bezchybná. Sugestibilitu a sklon k fantazijnému spracovaniu skutočností je možné vylúčiť. S ohľadom na egocentrickú orientáciu a abnormnú štruktúru osobnosti s akcentáciou snahy o dominanciu a potrebu imponovať okoliu, ako aj neprípustnosť vo vyjadrovaní k inkriminovanej udalosti, nemožno vylúčiť sklon k alibistickému spracovaniu situácie, účelovému spracovaniu jednotlivých údajov, prípadne klamstvu. Všeobecná vierohodnosť je zachovaná. Špecifická vierohodnosť je prítomnými obrannými mechanizmami osobnosti, vrátane neprístupnosti a podozrievavosti, významne znížená na úroveň blízku hranice plnej nevierohodnosti.

Osoba C. H. vykazuje abnormnú štruktúru osobnosti s akcentovanými črtami nerozvážnosti, nezdržanlivosti, vrátane nedisciplinovaného pitia. Intelektové schopnosti má zachované, odpovedajú pásmu populačnej normy. Emotivita je menej diferencovaná, menej zrelá, chýba jej potrebná stabilita. Kontrola afektových prejavov je menej spoľahlivá. Rozsah prežívania je zúžený a vyššie city sú menej rozvinuté, mravné cítenie dosahuje premorálnu úroveň. Neinklinuje k extrémizmu, rasovo motivovaným postojom. Jeho vôľové vlastnosti vykazujú potrebnú rozhodnosť a dostatok energie, je vytrvalý a sústredený, ale s nižšou sebadisciplínou. Veľmi pravdepodobná je značná frustrovanosť zo služobnej činnosti, ktorá pre opakované riešenie recidív priestupkov proti zákonu znížila významne jeho frustračnú toleranciu, čo mohlo viesť k hľadaniu zdanlivo prijateľného jednoduchého riešenia zákonne ťažko postihnuteľných prekročení zákona recidivujúcimi maloletými páchateľmi. Schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať je zachovaná. V prípade, že sa pre to rozhodne, dovoľuje mu podať vierohodnú výpoveď. Nemá zvýšenú sugestibilitu ani sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti. Sklon k alibistickému spracovaniu situácie, účelovému spracovaniu jednotlivých údajov je zjavný vzhľadom k zistenému pragmatickému vzťahu k pravde, keď za pravdivé je považované to, čo je pre obvineného priaznivé. V prípade uloženia trestu odňatia slobody tento môže zaistiť nápravu a splniť výchovný účel. Všeobecná vierohodnosť je zachovaná. Špecifická vierohodnosť s ohľadom na jeho vyjadrenia k fyzickým inzultáciám poškodených (pri psychologickom vyšetrení u PhDr. Hubovej) odpovedá stupňu plnej nevierohodnosti.

Obžalovaného B. U. ako osobu s negatívnou delikventnou anamnézou a bežným duševným vývojom v pôvodnej úplnej harmonickej rodine. Vykazuje nadpriemernú úroveň intelektových schopností a má veľmi dobré pamäťové schopnosti. Je menej sebakritický, so sklonom k opozícii a zachovaniu si tváre na úkor pravdy. Mravné cítenie odpovedá vlastnému ponímaniu prijatých sociálnych hodnôt. Intenzita agresívnych tendencií neprekračuje hranicu platnú pre bežnú populáciu. Vôľové vlastnosti v aktívnej zložke vykazujú dostatok energie, dynamickosť, potrebnú rozhodnosť, priebojnosť, má sklon k dominancii. Nemá sklon k rasovo motivovaným postojom. Schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať je plne zachovaná a dovoľuje podanie vierohodnej výpovede v prípade, že sa pre ňu rozhodne. Prognóza ďalšieho vývoja osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je priaznivá a je možné očakávať nápravu pri uložení trestu odňatia slobody, ktorý môže splniť výchovný účel. Všeobecná vierohodnosť je plne zachovaná, špecifická vierohodnosť je nevýznamne znížená s ohľadom na nižší stupeň sebakritickosti.

Obžalovaného Q. H. ako osobu s negatívnou delikventnou anamnézou vykazujúcu priemernú úroveň intelektových a pamäťových schopností. Zvýšená agresivita nie je trvalou vlastnosťou osobnosti. Jeho mravné cítenie odpovedá konvenčnej úrovni, vykazuje schopnosť použiť agresiu v primeranej miere a na správnom mieste v súlade so sociálnymi normami. Neinklinuje k extrémizmu, xenofóbnym a rasistickým postojom. Schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať je plne zachovaná, bez známok nadmernej sugestibility a fantazijného spracovania situácie, bez tendencie klamať, alibisticky účelovo spracovávať údaje. V prípade uloženia trestu odňatia slobody tento môže splniť výchovný účel. Vierohodnosť výpovedí je plne zachovaná tak vo všeobecnosti, ako aj špecificky vo vzťahu k inkriminovanej udalosti.

Obžalovanú G. T. (vtedy F.) ako osobu s bežným duševným vývojom, ktorá je plne v kontakte s realitou, integrovaná, vykazuje priemernú úroveň kognitívnych, intelektovo mnestických funkcií. Emotivita je dostatočne diferencovaná, prispôsobivá, s primeraným rozvojom vyšších citov, vrátane zmyslu pre pravdu. Mravné cítenie odpovedá konvenčnému stupňu. Sociálna prispôsobivosť je dobrá, orientovaná na spoluprácu, bez nadmerných agresívnych prejavov. Sebahodnotenie je reálne. Je tolerantná v otázkach viery aj národnosti, s trvale odmietavými postojmi k rasistickým prejavom. Schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať je na dobrej úrovni, bez sklonu k fantazijnému spracovaniu skutočnosti a bez tendencií k alibistickému a účelovému spracovaniu údajov, bez sklonu ku klamstvu. Prognóza je priaznivá v prípade uloženia trestu odňatia slobody, ktorý by mohol zjednať nápravu a teda splniť výchovný účel. Výpovede sú plne vierohodne vo všeobecnosti aj špecificky vo vzťahu k predmetnej veci.

Obžalovaného G. L. ako osobu s negatívnou delikventnou anamnézou, s priemernou úrovňou intelektových schopností. Mravné cítenie odpovedá premorálnemu stupňu. Emotivita je menej zrelá, reaktívne nadmerne labilizovaná, ťažšie prispôsobivá, s dysforickým podfarbením nálady a neurotickým oslabením integrity osobnosti. Kontrola afektových prejavov je nespoľahlivá. Agresivita odpovedá bežnému stupňu. Nemá rasistické postoje. Schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať je zreteľne narušená v dôsledku zisteného kvantitatívneho defektu pamäti. Schopnosť pre uchovanie podrobností a detailov chýba. Prognóza ďalšieho vývoja osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je relatívne priaznivá a v prípade uloženia trestu odňatia slobody tento môže splniť výchovný účel a prispieť k náprave. Všeobecná vierohodnosť je prevažne zachovaná, iba v dôsledku neurotického oslabenia integrity osobnosti nevýznamne znížená. Špecifická vierohodnosť je s ohľadom na narušenie duševnej rovnováhy, sklon k bagatelizácii porušenia disciplíny v minulosti a kvantitatívny defekt pamäti zreteľne znížená.

Obžalovaného G. L. ako osobu s bežným duševným vývojom a dobrou úrovňou intelektových schopností a spoľahlivou funkciou pamäti tak v rozsahu, ako aj kvalite. Emotivita prispôsobivá, prevažne itroverzívne orientovaná. Mravné cítenie je na konvenčnej úrovni, rešpektuje záujmy a práva druhých, bez ohľadu na národnosť a etnickú príslušnosť. Stupeň agresivity odpovedá úrovni nevyhnutnej pre výkon služby. Neboli zistené zvýšené sklony k agresívnym prejavom. Schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať je v plnej miere zachovaná. Neboli preukázané sklony ku klamstvu, sugestibilite, alibistickému spracovaniu situácie ani účelovému spracovaniu jednotlivých údajov. V prípade uloženia trestu odňatia slobody môže tento zaistiť nápravu a splniť výchovný účel. Vierohodnosť výpovedí je plne zachovaná tak vo všeobecnej, ako aj v špecifickej rovine.

Obžalovaného C. W. ako osobu sociálne dobre adaptovanú s bežným duševným vývojom, vykazujúcu priemernú úroveň intelektových schopností v pásme populačnej normy. Emotivita je dostatočne diferencovaná aj v sociálnej oblasti a hodnotová orientácia je sociálne pozitívna. Mravné cítenie odpovedá konvenčnému stupňu, nebol zistený príklon ku xenofóbnym a rasistickým predsudkom. Vôľové vlastnosti v aktívnej zložke vykazujú potrebnú rozhodnosť, priebojnosť a dostatok energie. Rovnako sa pri sledovaní cieľa vyznačuje potrebnou vytrvalosťou a sebadisciplínou. Osobnosť je komponovaná, sociálne adaptabilná. Schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať je nevýznamne oslabená zisteným subnormným rozsahom pamäti, ale predpokladá sa, že sa jedná iba o nevýznamný prechodný pokles výkonu v dôsledku únavy. Nemá sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, ku klamstvu, sugestibilite, alibistickému spracovaniu situácie, ani účelovému spracovaniu jednotlivých údajov. Je možné očakávať nápravu pri

uložení trestu odňatia slobody. Všeobecná vierohodnosť je plne zachovaná a ani špecifická vierohodnosť v danej veci nie je spochybnená.

Znalec PhDr. C. V. v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrval na vypracovaných znaleckých posudkoch aj na svojej výpovedi z prípravného konania. Vo vzťahu k osobe obžalovaného G. G. zdôraznil skutočnosť, že v citovej zložke sú u neho vyššie city menej diferencované s ohľadom na nepriaznivé podmienky pôvodnej rodiny. Vo vzťahu k osobe obžalovaného C. V. zdôraznil, že zo všetkých vyšetrovaných on vykazoval najväčšiu angažovanosť a iniciatívne si plnil povinnosti a s ohľadom na aktivačnú úroveň mohla presiahnuť optimum, mohla viesť k nežiaducemu konaniu. U obžalovaného C. H. je veľmi pravdepodobne vysoká frustrovanosť zo služobnej činnosti, z toho, že zadržia páchateľov, vyťažia ich a s ohľadom na vek ich musia prepustiť a toto sa často opakuje, pri takomto postupe človek sa dostáva do stavu bezmocnosti a možné sú nevhodné riešenia. Agresivita u neho však nevybočuje z normálnej úrovne a v bežných situáciách je kontrolovaná, pri záťaži a keď je človek dlhodobo frustrovaný môže byť znížený prah afektívnych prejavov a môže dochádzať k nečakaným a nežiaducim reakciám. U obžalovaného O. L. upozornil na zistenú impulzivitu, znížený prah na uvoľnenie agresie, reakcie sú impulzívne, bez zvažovania potrebných rozhodnutí. U obžalovaného Q. H. zvýraznil schopnosť agresie, ktorá je nevyhnutná pre policajta, má ju v správnej miere a na správnom mieste. Obžalovanému B. U. chýba potrebná sebakritika, má zvýraznený sklon k opozícii a sklon zachovať si svoju ilúziu k sebe aj na úkor pravdy. Obžalovaná G. T. k otázke svetonázoru uviedla, že je každý týždeň v kostole, je katolíčka, praktikuje vieru, pravdivosť jej tvrdenia nevie posúdiť. U obžalovaného G. L. poukázal, že v emočnej oblasti vykazuje nadmernú labilitu. Bol jediný, ktorý po strate zamestnania vyhľadal psychologickú a psychiatrickú pomoc. V zdravotnej dokumentácii má diagnózu arteriálna hypertenzia, čo je ochorenie, ktoré disponuje človeka k zmene reaktivity, teda keď sa mu zvýši tlak nemusí reagovať vždy primerane. Vo vzťahu ku všetkým obžalovaným, v súvislosti s posudzovaním xenofóbnych a rasistických tendencií PhDr. V. uviedol, že ako znalec je odkázaný na výpovede vyšetrovaných osôb, kde v danej veci viacerí spontánne hovorili o tom, že nemajú voči Rómom žiadne výhrady ani antipatie. Ani jeden z obžalovaných nevykazoval xenfóbne ani rasistické tendencie. Vo všeobecnosti objasnil rozdiel medzi špecifickou a všeobecnou vierohodnosťou tak, že všeobecná bezprostredne súvisí s osobnosťou vyšetrovaného, jeho intelektovým potenciálom, rozsahom a kvalitou pamäťových schopností. Ku špecifickej vierohodnosti nie sú v EÚ štandardy na posudzovanie. V praxi sa vychádza zo spisového materiálu, prípadne z dostupnej zdravotnej dokumentácie, zo slovného vyjadrovania a najmä priebehu explorácie - zo sledovania mimoslovných prejavov osoby. K vypracovaniu znaleckých posudkov mal k dispozícii aj psychologické hodnotenia obžalovaných, teda výsledky psychotestov, ich pracovné posudky a disciplinárne opatrenia, oboznámil sa aj s výpoveďami poškodených. Videl záznam z udalosti, ktorá je predmetom konania, nevedel či to bolo pred alebo po spracovaní znaleckých posudkov, ale nie z nosiča, ktorý mohol byť súčasťou spisového materiálu, ktorý mal k dispozícii.

V prípravnom konaní bol u všetkých obžalovaných a tých poškodených, ktorých sa konanie obžalovaných malo priamo dotknúť, skúmaný duševný stav znalcami z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, sexuológia MUDr. D. H. a MUDr. F. G.. Dňa 13.12.2009 vypracovali znalecké posudky na obžalovaných: G. G. pod č. 234/2009 a č. 225/2009, O. L. pod č. 238/2009 a č. 229/2009, C. V. pod č. 241/2009 a č. 232/2009, C. H. pod č. 239/2009 a č. 230/2009, B. U. pod č. 240/2009 a č. 231/2009, Q. H. pod č. 237/2009 a č. 228/2009, G. T. pod č. 236/2009 a č. 227/2009, G. L. pod č. 235/2009 a č. 226/2009, G. L. pod č. 232/2009 a č. 222/2009 a C. W. pod č. 233/2009 a č. 223/2009. Znalci u obžalovaných nezaznamenali v inkriminovanej dobe a ani v dobe vyšetrenia žiadne prejavy forenzne významnej duševnej choroby alebo poruchy. Chápu zmysel trestného konania, v inkriminovanom čase mohli rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, mohli rozpoznať jeho eventuálnu protiprávnosť a mohli svoje konanie ovládať. Z psychiatrického hľadiska ich pobyt na slobode nie je nebezpečný, a teda nie je dôvod na akúkoľvek liečbu ani u jedného z nich. Vyšetrenie ambulantnou formou postačilo pre spoľahlivé diagnostické závery.

Dňa 13.12.2009 vypracovali znalci znalecké posudky na svedkov - poškodených: G. R. pod č. 244/2009 a č. 235/2009, O. T. pod č. 247/209 a č. 238/2009, L. Q. pod č. 246/2009 a č. 237/2009, O. Q. pod č. 243/2009 a č. 234/2009, B. L. pod č. 245/2009 a č. 236/2009 a F. Q. pod č. 242/2009 a č. 233/2009, v ktorých na základe výsledkov komplexného psychologického vyšetrenia posúdili, či sa u menovaných v dôsledku prežitej traumy a s odstupom času nevyvinula post traumatická stresová porucha, resp. či posudzované udalosti nezanechali iné následky na ich psychike.

U G. R. nezistili žiadne následky v zmysle duševnej choroby alebo poruchy. Osobnosť (povaha, názory, morálka, charakter, temperament, atď.) sa zrejme už dlhodobo vyvíja disharmonickým smerom, čo nie je následkom posudzovaných udalostí, ale je výsledkom adaptácie na tú časť subkultúry, v ktorej sa prevažne pohybuje. U O. T. nezistili žiadne následky v zmysle duševnej choroby alebo poruchy. Je trvalo ľahko duševne zaostalý a je trvalo primitívnou osobnosťou, naviac dlhodobo sa disharmonicky vyvíjajúcou. U L. Q. skonštatovali prejavy nejasného pôvodu, ktoré značnú dobu predchádzali posudzovaným udalostiam, takže prejavy vyvolané možnou traumatizáciou inkriminovaným činom zaraditeľné medzi duševné choroby alebo poruchy sa nepotvrdili. U O. Q. nezistili žiadne následky v zmysle duševnej choroby alebo poruchy. Je u neho prítomná ľahká úzkostná reakcia s prvkami vzťahovačnosti, táto je zrejme podmienená aktuálnou situáciou. Ani u B. L. nezistili žiadne následky v zmysle duševnej choroby alebo poruchy, ľahká úzkostná reakcia nechorobnej hĺbky a epizodické ľahké poruchy spánku si nevyžadovali medicínsky zásah. U F. Q. nezistili post traumatickú stresovú poruchu ani iné následky na jeho psychike v zmysle duševnej choroby alebo poruchy.

Na hlavnom pojednávaní MUDr. D. H., znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, sexuológia, zotrval na vyššie citovaných znaleckých posudkoch v celom rozsahu. Potvrdil, že ani u jedného z obžalovaných nezistili so znalcom MUDr. F. G. forenzne významnú duševnú poruchu alebo chorobu. Pokiaľ by mali nejakú závažnú duševnú poruchu alebo chorobu, ktorá by narušovala podstatným spôsobom hlavne ich rozpoznávacie schopnosti, napr. chorobnú motiváciu v správaní, bolo by to pre celkové hodnotenie významné, takisto, ak by mali samotnú duševnú chorobu alebo narušené ovládacie schopnosti. Prebehli nejaké mechanizmy správania, v ktorých sa prejavili nejaké povahové črty, ale nemožno tým pádom hovoriť o forenzne významnej duševnej chorobe alebo poruche, a keďže boli pribratí aj znalci - psychológovia, tak patrí do znaleckej etiky prenechať im hodnotenie pozornosti, pamäte, intelektu, osobnosti a povahy, lebo na to majú citlivejšie metódy. U G. G. je preukázaná určitá protichodnosť jeho hodnotení u zamestnávateľa, keď na jednej strane bol kritizovaný, ale aj vyzdvihovaný. Nehodnotí to však ako významné, C. V. vykazuje určité povahové svojráznosti. Nápadné bolo, že od skončenia ZŠ sa občas venoval alkoholu, potom to totálne znížil, nikdy neprišiel do stavu, že by mal poruchy pamäti. O. L. je bez forenzne významnej duševnej poruchy alebo choroby. Osobnosť je nechorobne impulzívnejšia a diferencovaná na niečo, čo ale nie je znalecky významná záležitosť a nie je ani v medzinárodnej klasifikácii chorôb. V tom čase bol relatívne mladý, emočná zrelosť s nejakým oneskorením môže prísť. U B. U. nebolo zistené nič pozoruhodné, žiadne významné povahové črty, z medicínskeho pohľadu je absolútne neutrálny. U C. H. taktiež nebola zistená forenzne významná duševná porucha alebo choroba, je menej zdržanlivý, niekedy je to ochranný, niekedy obranný mechanizmus. U G. T., rod. F. nebola zistená žiadna choroba ani porucha, v jej zdravotnej dokumentácii nebol psychiatrický nález. Uviedla, že dostala strach že je do toho zainteresovaná hlavne vtedy, keď generálny prokurátor F. vyhlásil, že môžu byť vyšetrovaní väzobne, bol u nej psychoterapeutický zásah. Q. H. je bez nápadností, je na škodu, že zanechal vysokoškolské štúdium. G. L. je neurolabilnejšia osobnosť, nedosahuje chorobný stupeň, ale je prchkejší ako ostatní posudzovaní. U G. L. nebola zistená žiadna duševná choroba ani porucha, anamnéza nebola nápadná, ale bola zistená zvláštnosť - tetánia po dehydratácii, sprevádzaná kŕčmi, čo nebolo z hľadiska psychiatrie významné. U C. W. nebola zistená žiadna duševná choroba ani porucha. V anamnéze bolo nápadnejšie, že sa priznával, že chodí na pivo, ale nebolo to na hranici škodlivosti a už vôbec nie prítomný syndróm závislosti na alkohole. Psychotické prejavy teda neboli zistené ani u jedného z obžalovaných. Ani čo sa týka posúdenia svedkov - poškodených od podania znaleckých posudkov neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu záverov v nich uvedených. Pozoruhodné u L. Q. bolo, že poruchy konania - tiky, grimasy a koktanie nastali, ako to matka potvrdila, už asi rok pred udalosťami, čo vylučuje post traumatizáciu. Poruchy správania boli u neho prítomné aj predtým vo forme záškoláctva, čo je bežné u detí, ktoré pochádzajú z menej stimulujúceho prostredia. U B. L. nebola potvrdená žiadna post traumatická porucha. Bola zistená len plytká post traumatická porucha v zmysle porúch spánku a nálady, ktoré ustúpili, nebola potrebná liečba, išlo len o reakciu na stres, ktorá je normálna. G. R. sa vyvíja disharmonicky. Nebola u neho zistená žiadna forenzne významná porucha, ani post traumatická. Podľa jeho vlastného vyjadrenia sa občas opije, bez telesných a duševných následkov. O. T. má znížený intelekt, je bez známok psychotraumatizácie. F. Q. je ľahko mentálne retardovaný, stresová porucha sa u neho nevyvinula. Osobnosť O. Q. bola vo vývoji. Počas vyšetrenia javil známky ľahkej úzkostnej reakcie, čo sa ale nedalo dať do súvislosti s predmetnou udalosťou, mohlo to byť spôsobené vyšetrením, nevyžiadalo si medicínsku starostlivosť.

Znalec ďalej objasnil, že post traumatická stresová porucha vzniká buď v dôsledku jednorazového zážitku, alebo v dôsledku desivých opakovaných zážitkov, pričom je dôležitá dĺžka trvania zážitku. Krátkodobé odznejú samé, dlhodobé majú tendenciu sa fixovať, keď trvajú dlhšie ako polroka je nutná pomoc špecialistu. Nie pri každej stresovej situácii dochádza k post traumatickému šoku. V danom prípade bolo zaujímavé, že vysoké percento vyšetrených, či už obžalovaných alebo poškodených, nepozná svojho otca, to je pozoruhodné zo sociálneho hľadiska.

Na niektoré otázky, ktoré boli pôvodne zadané znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a sexuológia MUDr. D. H. a MUDr. F. G., nakoniec zodpovedal do konania pribratý znalec z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí Mgr. Y. R.. Vykonal komplexné psychologické vyšetrenie svedkov - poškodených, ktorých sa malo konanie obžalovaných priamo dotknúť, následne posúdil úroveň ich duševného a mravného vývoja, intelektu, povahové rysy a vlastnosti, schopnosť správne a úplne vnímať prežívané a sledované udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať, posúdil sklony ku klamstvám, konfabulácii a celkovú hodnovernosť, a to v znaleckých posudkoch č. 45/2009 osobnosť G. R., č. 46/2009 osobnosť O. T., č. 49/2009 osobnosť F. Q., č. 47/2009 osobnosť L. Q., č. 50/2009 osobnosť O. Q., č. 48/2009 osobnosť B. L., zo záverov ktorých vyplýva, že: Osobnostný vývin G. R. prebieha disharmonicky, absentujú základné pracovné návyky a zmysel pre povinnosť. Vyššie city a empatické schopnosti nie sú rozvinuté na veku primeranej úrovni, nie sú však ani hrubým spôsobom narušené. Schopnosť nadväzovať sociálne kontakty je dostatočná. Intelektové schopnosti sú na dolnej hranici populačnej normy. Racionálne dokáže v dostatočnej miere odlíšiť základné hranice protiprávneho konania. Schopnosť správne a úplne vnímať prežívané a sledované udalosti nie je významným spôsobom narušená, je schopný zapamätať si základnú podstatu prežitého a adekvátne to reprodukovať, aj keď môže dochádzať ku skresleniam v popise zážitkov, ale len v detailoch, nie do podstaty prežitého. Je pravdepodobné, že vo výpovediach môže používať aj klamstvá a polopravdy, v danom prípade však možno jeho výpoveď považovať za skôr vierohodnú. Sklony ku konfabuláciám zistené neboli. V čase psychologického vyšetrenia sa cítil dobre, nemal nepríjemné sny ani spomienky na udalosti prežité na policajnom oddelení, chutilo mu jesť, spával dobre, predmetné zážitky spracoval bez väčších ťažkostí, ich doznievanie malo iba krátkodobý charakter, netrpí príznakmi pokračujúcej psychickej traumy. O. T. je osobnosť simplexne štruktúrovaná až primitívna, s mentálnym deficitom v pásme ľahkej retardácie, neprimerane rozvinutá je kvalita sociálnej osobnostnej sféry, nedošlo k rozvinutiu vyšších citov ani empatických schopností, nie sú dostatočne vyvinuté vôľové a motivačné vlastnosti a v správaní dominujú negativistické postoje. Schopnosť správne a úplne vnímať prežívané a sledované udalosti je redukovaná zníženou úrovňou intelektu a pamäťových funkcií, je schopný zapamätať si len podstatné fakty a tieto aj reprodukovať. Kvalita pamäťových stôp klesá v závislosti od času uplynutého od zažitej udalosti. Nejedná sa u neho o zvýšenú sugestibilitu, ku klamstvám môže dochádzať v rámci potreby chrániť svoju vlastnú osobu. Jeho výpoveď možno považovať za skôr vierohodnú, keďže nepotvrdili sa ani sklony ku konfabuláciám. Neboli u neho zaznamenané významné príznaky dlhodobo nespracovanej psychickej traumy. Vývin osobnosti F. Q. prebieha disharmonicky, chýba dostatočná kontrola, dohľad a podpora v plnení základných povinností. Empatické schopnosti sú nerozvinuté, teda nezaoberá sa tým, čo prežíva obeť násilného činu. Nemá osvojené morálne hodnoty a mravné normy, je ešte schopný poučiť sa z eventuálneho trestu. Intelektové schopnosti sú na dolnej hranici populačnej normy. Verbálne schopnosti sú podpriemerné, vôľové a motivačné osobnostné vlastnosti sú nedostatočné. Úroveň pamäťových schopností je celkove podpriemerná, je schopný zapamätať si podstatné fakty, tieto adekvátne reprodukovať. Výpovede môžu byť skreslené v detailoch, v časových súvislostiach. Sklony ku konfabuláciám zistené neboli, avšak zámerné skresľovanie údajov vo svoj prospech nemožno vylúčiť. Pravdepodobné sú zámerné klamstvá s cieľom získať výhody pre svoju osobu. Výpoveď týkajúcu sa predmetného skutku možno považovať za skôr vierohodnú. Nepotvrdili sa symptómy svedčiace pre prítomnosť post traumatickej stresovej poruchy, aj keď matka udávala, že stále prežíva dôsledky traumatického zážitku z policajného oddelenia, budí sa, bolieva ho hlava, čo poškodený nepotvrdil, uviedol len strach z policajtov. Intelektové schopnosti L. Q. sú na dolnej hranici populačnej subnormy, tesne nad hranicou ľahkej mentálnej retardácie. Osobnosť je simplexná, s mimoriadne jednoduchou štruktúrou a patologickými znakmi pravdepodobne organickej genézy. Nemožno vylúčiť ani začínajúci rozvoj psychotického ochorenia, ktorého prvé príznaky boli pozorované rok pred vyšetrením, nie sú teda dôsledkom prežitej psychotraumy v súvislosti so skutkom. Vnímanie a hodnotenie reality je neadekvátne, sebahodnotenie

nereálne vysoké. Emocionalita je vyprahnutá, afektivita nevýrazná. Schopnosť správne a úplne vnímať prežité a sledované udalosti je oslabená, reprodukcia prežitého je slabšia. Úroveň pamäťových schopností je znížená až na hranicu ľahkej retardácie. Prítomné sú tendencie k používaniu klamstiev s cieľom chrániť svoju vlastnú osobu. Jeho výpovede sú málo vierohodné. Sklony ku konfabuláciám sa nepotvrdili. Neboli zaznamenané ani príznaky svedčiace pre post traumatickú stresovú poruchu. Úroveň intelektových schopností O. Q. je na dolnej hranici populačnej subnormy. Osobnosť sa vyvíja v insulficientnom rodinnom prostredí bez bežného dohľadu a usmernenia správania. Je ľahko ovplyvniteľný, túžiaci po nových zážitkoch, čo prináša riziko zapojenia sa do trestnej činnosti, avšak sám nie je iniciátorom. Dokáže spoľahlivo rozpoznať spoločensky nebezpečné správanie od bežného konania. Vyššie city a empatické schopnosti sú rozvinuté nedostatočne. Vôľové a motivačné schopnosti sú rozvinuté slabšie, morálne normy nie sú zvnútornené v dostatočnej miere. Schopnosť správne a úplne vnímať prežívané a sledované udalosti je znížená najmä nižšou hodnotou intelektu, nedostatky v tejto oblasti je schopný vyvážiť relatívne dobre fungujúcou pamäťou, ktorej úroveň sa pohybuje v dolnom pásme normy. Je schopný zapamätať si množstvo detailov z prežitých situácií, chápanie súvislostí medzi nimi je však slabšie. Dokáže si zapamätať aj podstatné fakty prežívaných udalostí a tieto primerane reprodukovať. Je ľahšie ovplyvniteľný a zvýšene sugestibilný. Jeho výpovede možno považovať za skôr vierohodné, sklony ku konfabuláciám obsahov prežitých udalostí neboli zistené. Zistené príznaky svedčiace pre paranoidné nastavenie ako aj fenomény svedčiace pre prežívanie strachu nie je možné spojiť s jeho obvinením z trestnej činnosti ani s dôsledkom zážitkov na policajnom oddelení. Úroveň intelektových schopností B. L. je na dolnej hranici populačnej normy, slabé sú verbálne schopnosti aj praktická zložka intelektu. Osobnosť je pubescentná, simplexne štruktúrovaná. Vývin zaostáva takmer vo všetkých osobnostných ukazovateľoch. Empatické schopnosti, vyššie city a mravné normy sú nedostatočne rozvinuté. Vie relatívne spoľahlivo odlíšiť spoločensky tolerované správanie od protiprávneho. Schopnosť správne a úplne vnímať prežívané udalosti je obmedzená v dôsledku znížených intelektových a pamäťových schopností, je však schopný zapamätať si podstatné skutočnosti prežitých udalostí, reprodukcia ale môže byť s časovým odstupom nepresná. Môže dochádzať ku skresleniu v interpretácii časových súvislostí, ako aj v chápaní dejových vzťahov. Zámerné skresľovanie výpovedí ako aj klamstvá sa vzhľadom k zistenej osobnostnej štruktúre vylúčiť nedajú. Jeho výpovede možno považovať za menej vierohodné. Má sklony ku nahrádzaniu pamäťových nedostatkov konfabulačnými obsahmi. Neboli zistené príznaky prežitej traumy, aj keď v rámci anamnézy boli ním aj príbuznými udávané.

Znalec Mgr. Y. R. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch podaných znaleckých posudkov, nie sú mu známe žiadne skutočnosti, na základe ktorých by ich mal zmeniť. Poukázal najmä na zistenia, že L. Q. má intelektové a pamäťové schopnosti v pásme populačného podpriemeru, jeho schopnosť podať vierohodnú výpoveď je znížená. G. R. má intelektové schopnosti v pásme dolného priemeru (čo bola najvyššia úroveň zo všetkých poškodených), je schopný zapamätať si udalosti, k skresleniu môže dochádzať, ale ide skôr o vierohodnú výpoveď. O. T. má intelekt v pásme ľahkej mentálnej retardácie, jeho spolupráca v rámci vyšetrenia bola plytká, neadekvátna, kládol si podmienky, dožadoval sa, aby boli dosiahnuté jeho želania ako má vyšetrenie prebiehať, bol drzý, neochotný. Vykazuje ľahkú mentálnu retardáciu, jeho výpoveď je skôr vierohodná. B. L. má intelekt podpriemerný, na dolnej hranici, pamäťové schopnosti má tiež podpriemerné, jeho výpoveď je skôr nevierohodná. U F. Q. bol zistený rozdiel v úrovni intelektu, ako sa zistil v rámci testových metód a v tom, ako menovaný pôsobil navonok, aká úroveň intelektu bola prejavená podľa kresieb, Rošachovho testu a pod.. V pozorovaní, ako aj z rozloženia správnych odpovedí v testoch bolo zistené skresľovanie výpovedí, snažil sa pôsobiť horším dojmom. Mohol simulovať nižší intelekt ako je jeho skutočná schopnosť. Pamäť má podpriemernú, ale podstatné fakty je schopný si pamätať a reprodukovať. Skutočnosti sú skreslené v detailoch a časových súvislostiach, nemožno vylúčiť zámerné skresľovanie údajov vo svoj prospech. Menovaný bol znalecky posudzovaný aj neurológom, ktorý vyslovil ľahkú mentálnu retardáciu. Presnejšie metódy na zistenie stupňa intelektu majú psychológovia oproti neurológom. O. Q. má podpriemerné IQ, pamäťové schopnosti má lepšie ako intelektové, spadajú do dolného pásma priemeru, výpovede sú skôr vierohodné. Nakoniec znalec uviedol, že skutočnosť, že u vyšetrovanej osoby je materinským jazykom iný jazyk než slovenský, môže, ale nemusí ovplyvniť výsledky psychologických vyšetrení. Je treba citlivo zvoliť diagnostické nástroje, vybrať kultúrne nezávislý test, ktorý nepodlieha verbálnym schopnostiam, tak, ako tomu bolo aj v danom prípade. Ani u jedného z poškodených nezistil post traumatickú stresovú poruchu. Podľa diagnostických kritérií by táto mala byť stanovená skôr ako 6 mesiacov po strese, potom sa už

hodnotí ako stresová porucha, najprv je to len reakcia na stres. Poškodení boli vyšetrení s odstupom viac ako 6 mesiacov po skutku, následky zistené neboli.

V nadväznosti na vyjadrenie poškodeného F. Q., že ho L. Q. na príkaz policajta udrel lopatou po hlave, bol poškodený v štádiu prípravného konania vyšetrený, ako to už bolo spomenuté, aj znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Neurológia MUDr. G. E., ktorý svoje diagnostické závery zhrnul v znaleckom posudku č. 10/2009 zo dňa 14.12.2009, aj tento znalecký posudok súd na hlavnom pojednávaní prečítal. Neurologický nález nevykazuje u poškodeného žiadne ložiskové zmeny. V popredí je mentálna retardácia so známkami emotívnej a sociálnej nezrelosti. CT mozgu supra a infratentriálne je v norme, EEG vyšetrenie nevykazuje žiadne ložiskové zmeny a nález je v medziach normy. Poškodený netrpí neurologickými chorobami, ktoré by mohli byť v príčinnej súvislosti so spáchaním trestného činu a nezistili sa u neho žiadne známky organického alebo iného mechanického poškodenia mozgu, čo potvrdzuje aj záver psychologického vyšetrenia.

Znalec MUDr. G. E. vypovedal v štádiu prípravného konania, na hlavnom pojednávaní súd len prečítal zápisnicu o jeho výsluchu, do ktorej zotrval na záveroch podaného znaleckého posudku č. 10/2009. F. Q. sa pri vyšetrení nesťažoval na bolesti hlavy a neudával ani iné obtiaže, v minulosti netrpel neurologickými chorobami a nezistili sa u neho žiadne známky organického alebo iného mechanického poškodenia mozgu.

Ohľadom ustálenia a posúdenia závažnosti ochorení zistených u obžalovaných G. G. a C. V. bol do konania pribratý znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo MUDr. L. N., ktorý v znaleckom posudku č. zo dňa 8.8.2009 uviedol, že G. G. a C. V. svoju neúčasť na procesných úkonoch ospravedlňovali potvrdeniami Sociálnej poisťovne o dočasnej pracovnej neschopnosti, G. G. od 14.4.2009 a C. V. od 5.6.2009, s povolenými vychádzkami. U G. G. bol stav odborným lekárskym nálezom hodnotený ako akútne bolestivé postihnutie chrbtice a chrbta s obmedzením pohybového rozsahu vyznačeného najmä v driekovo-krížovej krajine, s vyžarovaním bolesti do ľavej dolnej končatiny. C. V. bol všeobecným obvodným lekárom vypísaný do stavu práceneschopnosti z dôvodu opakovaného vykĺbenia pravého ramena, podrobil sa operácii pravého ramena a následne prebiehala rehabilitácia. Nálezy znalec vyhodnotil tak, že G. G. a C. V. vzhľadom na svoj zdravotný stav, napriek tomu, že v tom čase boli stále vypísaní do stavu práceneschopných, boli schopní a spôsobilí zúčastňovať sa procesných úkonov pred vyšetrovateľom PZ, bez predpokladov zhoršenia ich zdravotného stavu, s výnimkou dlhšie trvajúcich fyzicky náročných procesných úkonov, zaťažujúcich najmä postihnuté oblasti.

Znalec MUDr. L. N. zotrval v prípravnom konaní na závere svojho posudku č. z 8.8.2009, ktorý vypracoval na základe spisového materiálu, údajov zo zdravotnej dokumentácie a konzultácie s ošetrujúcimi lekármi. Vyplýva to z prečítanej zápisnice o jeho výsluchu.

Na zápisnicu o vydaní veci dobrovolne vydal pre účely trestného konania dňa 25.8.2009 svedok F. T. U. vyšetrovateľovi MV SR SKIS 3. inšpekčného oddelenia Banská Bystrica DVD nosič, s údajným obsahom nahrávky udalostí z 21.3.2009 v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice

- Juh. Na posúdenie otázok, či je možné videosúbory upraviť do videoformátu prehrávateľného na ľubovoľnom DVD prehrávači, či je možné všetky tieto údaje uložiť na prídavný DVD nosič tak, aby bol použiteľný v bežnom DVD prehrávači a ak je to možné, či je potrebné zvýšiť, resp. vylepšiť kvalitu videozáznamu a z tohto vyhotoviť fotografie, bol pribratý v štádiu prípravného konania, znalec z odboru Elektrotechnika, odvetvie Riadiaca elektronika, Výpočtová technika, Odhad hodnoty elektrických a elektronických zariadení Ing. C. D.. Znalec preskúmal DVD nosič a dňa 31.8.2009 vypracoval znalecký posudok č. 20/2009, ktorý súd na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora prečítal. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že všetky videozáznamy boli vytvorené pomocou nejakého mobilného telefónu so zabudovaným digitálnym fotoaparátom. Videozáznam vytvorený na ľubovoľnom mobilnom telefóne je možné prehrávať na bežných počítačoch, pokiaľ majú nahraté príslušné kódeky, ktorých je veľmi veľa. Niekedy je problém videozáznamy prehrať na bežnom počítači, ešte komplikovanejšie to je pri prehrávaní na bežných stolových DVD prehrávačoch. Videoformáty používané v mobilných telefónoch je nutné pomocou konverzných programov previesť na taký formát, aký vie prehrávať videoprehrávač. Vo všeobecnosti platí, že kopírovaním a prevodmi digitálnych videosúborov sa kvalita kópie alebo prevodu nezhorší, ale pravdou je tiež, že kópia nikdy nemôže byť lepšia (kvalitnejšia)

ako bola použitá predloha. Preskúmaný DVD nosič je v skutočnosti CD-R nosičom. Je na ňom uložený adresár „GUANTANÁMO“, ktorý bol vytvorený dňa 3.4.2009 napaľovacím programom NERO BURNING ROM. Uložené súbory boli pomocou konverzných programov prevedené do rôznych bežne používaných videoformátov a uložené do príslušných adresárov. Všetky videozábery boli vytvorené pomocou mobilného telefónu a z týchto videozáznamov (pohyblivých záberov) boli získané fotosnímky, ktoré boli uložené na prídavný DVD nosič do adresára FOTOGRAFIE z MT.

Následne dňa 30.10.2009 vypracoval znalec Ing. C. D. ďalší znalecký posudok pod č. 25/2009, v ktorom sa zaoberal otázkou lokalizácie, prípadne obnovy videozáberov, resp. fotozáberov alebo SMS správ týkajúcich sa udalostí z 21.3.2009, doby vyhotovenia, doby preposielania videozáberov, resp. fotozáberov alebo SMS správ týkajúcich sa predmetnej udalosti, hlavne v časovom slede od 21.3.2009 do 8.4.2009 (kedy bol prípad medializovaný), prvotného vyhotovenia videozáberov, resp. fotozáberov alebo SMS správ, to všetko z mobilných telefónov v počte 11 kusov, dobrovoľne vydaných obžalovanými G., L., V., H., U., H., F., ale aj svedkami G. O., C. D. a B. Q.. Všetky mobilné telefóny s vloženými SIM kartami boli po dobití vstavaných batérií plne funkčné. Podľa zoznamu všetky videosúbory boli uložené do adresára „Slovenské Guantanámo“ a na predmetný CD nosič napálené až 3.4.2009 o 17.30 hod.. Jednotlivé súbory videozáznamov „Cigosi1.mp4“ až „Cigosi6.mp4“ boli „vytvorené“, pravdepodobne prekopírované z nejakého nosiča (napr. USB kľúčenky), alebo z nejakého mobilného telefónu v čase od 22.3.2009 do 27.3.2009. Zdrojový telefón (na ktorom/ých boli predmetné video zábery vytvorené) sa medzi skúmanými mobilnými telefónmi nenachádza.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal aj zápisnicu o výsluchu znalca Ing. C. D. z prípravného konania, do ktorej zotrval na vypracovaných znaleckých posudkoch č. 20/2009 zo dňa 31.8.2009 a č. 25/2009 zo dňa 30.10.2009. Pri vypracovaní ostatne označeného vychádzal zo znaleckého posudku č. 20/2009, ako aj zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 217/2009 a zaistených mobilných telefónov.

Mobilné telefóny, ktoré obžalovaní G., L., V., H., U., H. a T. a svedkovia O., D. a Q. dobrovoľne vydali, boli podrobené skúmaniu v odbore Elektrotechnika a to súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. V znaleckom posudku č. 217/2009 z 12.6.2009 znalecký ústav identifikoval z predložených mobilných telefónov IMEI, zistil prijaté, odoslané a neprijaté hovory uskutočnené mobilnými telefónmi s uvedením príslušných časových a kontaktných údajov u každého telefónu, zistil všetky SMS a MMS správy jednotlivo u každého telefónu taktiež s uvedením príslušných časových a kontaktných údajov, všetky multimediálne súbory (obraz, video, zvuk), vyhodnotil možnosť pozmenenia vizuálnych grafických súborov a multimediálnych súborov a zadokumentoval poznámky, kalendár a iné, ako aj možnosť dátového prenosu súborov z jedného mobilného telefónu na druhý. Preskúmaním mobilných telefónov, SIM kariet a pamäťových kariet, za použitia metód používaných na analýzu mobilných telefónov, SIM kariet a pamäťových kariet po stránke hardvéru a softvéru, neboli zistené skutočnosti relevantné pre trestné konanie.

Súd prečítal zápisnicu o výsluchu Ing. D. M., znalca, ktorý bol súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline poverený vypracovaním znaleckého posudku z odboru Elektrotechnika č. 217/2009 z 15.6.2009, do ktorej v prípravnom konaní zotrval na záveroch posudku a nemal k nemu čo dodať.

V obnovenom konaní po tom, ako Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 04.05.2018 zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a vec vrátil na znovuprejednanie a rozhodnutie, bol do konania pribratý znalec z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická informatika, kriminalistická fotografia a video JUDr. Ing. A. T..

V znaleckom posudku č. 15/2019 zo dňa 30.06.2019, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný, objasnil, že na predmete č. 1, ktorý mu bol predložený na znalecké skúmanie - optickom dátovom nosiči CD-R zn. Verbatim s kapacitou dát 700 MB s výrobným číslom na medzikruží „N02LH25Z821089782“ s popisom „Denník SME - DVD nosič z 21.03.2009 VYDANÝ 25.08.2009“, je archivovaných 19 videosúborov, ktorých názvy, veľkosti, cesty ich umiestnenia na CD nosiči a kontrolné súčty SHA1 zadokumentoval do tabuľky č. 1 (str. 4 znaleckého posudku), a 4 zvukové súbory, ktoré neboli predmetom znaleckého skúmania v odvetví Kriminalistická fotografia a video. Analýzou obsahu obrazovo-zvukových záznamov/videosúborov bolo zistené, že videosúbory „Cigosi1.avi“, „Cigosi1.mp4“, „Cigosi3.avi“, „Cigosi3.mpg“, „Cigosi4.3gp“, „Cigosi4.avi“, „Cigosi4.mp4“, „Cigosi5.avi“, „Cigosi6.avi“ a

„Cigosi6.mpg“ boli s najväčšou pravdepodobnosťou upravované v bližšie nezistenom videoeditačnom programe. Vo videosúboroch/obrazových záznamoch bol zistený nesúlad medzi dĺžkou obrazovej a zvukovej zložky (zvuková zložka trvá dlhšie ako obrazová zložka), alebo ich vzájomný nesúlad (posun zvukovej zložky oproti videozložke), alebo videosúbor obsahuje minimálne dve sekvencie, prípadne obsahujú kombináciu uvedených zistení. Tieto úpravy nemajú vplyv na vizuálny obsah obrazovej zložky obrazových záznamov, prípadne ich sekvencií. Analýzou obsahu obrazovo-zvukových záznamov/videosúborov „Cigosi1.3g2“, „Cigosi1.mpg“, „Cigosi2.avi“, „Cigosi2.mp4“, „Cigosi3.3gp“, „Cigosi3.mp4“, „Cigosi5.3gp“, „Cigosi5.mp4” a „Cigosi6.mp4“ nebola zistená úprava/editácia ich obrazovo-zvukového obsahu. Z analýzy formátov a obsahu obrazových záznamov vyplynulo, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k ich konverzii (zmene formátu) pomocou bližšie nezisteného programu, z dôvodu, že záznamové zariadenie zvyčajne uchováva obrazový záznam v jednom formáte a až dodatočne je možné tento uložiť do rôznych formátov, alebo použiť program na jeho konverziu. Primárnym účelom konverzie formátu obrazového záznamu na iný formát je sprístupnenie jeho obsahu v rôznych druhoch softvérových/ hardvérových prehrávačoch, pričom nie je zameraná na zmenu obsahovej/vizuálnej informácie. Jednoznačne identifikovať pôvodný (originálny) formát obrazových záznamov by bolo možné až po predložení záznamového zariadenia, ktorým boli obrazové záznamy vytvorené, prípadne druhovo identického záznamového zariadenia. S určitou mierou pravdepodobnosti je možné vylúčiť formát „avi“ ako pôvodný formát, nakoľko tento je málo používaný v prenosných záznamových zariadeniach. Vizuálnou analýzou obsahu predložených obrazových záznamov nebola zistená video montáž, čiže kombinácia snímok alebo ich častí z viacerých zdrojov. Obrazové záznamy „Cigosi4.3gp“, „Cigosi4.avi“ a „Cigosi4.mp4“ obsahujú minimálne dve sekvencie, znamená že vznikli buď odstránením časti jedného obrazového záznamu (strihom), alebo spojením dvoch prípadne viacerých obrazových záznamov. Či sú tieto obrazové záznamy súčasťou iného, dejovo rozsiahlejšieho obrazového záznamu a vznikli jeho strihom, nie je možné bez originálneho obrazového záznamu zistiť. K otázke naaranžovania deja zaznamenaného na preskúmaných obrazových záznamoch sa v závere znaleckého posudku uvádza, že by si to vyžadovalo technické a teoretické znalosti z filmovej tvorby, značné skúsenosti s editáciou obrazu a zvuku a špecifický hardvér a softvér. Vzhľadom na dynamiku zaznamenaného deja a jeho vizuálnou analýzou, je veľmi nepravdepodobné, že dej zaznamenaný na preskúmaných obrazových záznamoch je naaranžovaný, teda vytvorený pomocou tzv. zeleného plátna. V kontexte znaleckého posudku č. 25/2009, ktorý vypracoval Ing. C. D. a uzavrel v ňom, že zdrojový telefón sa medzi skúmanými mobilnými telefónmi nenachádzal; ak toto tvrdenie je založené iba na absencii zistenia relevantných obrazových záznamoch v internej pamäti preskúmaných mobilných telefónov, je potrebné ešte brať do úvahy, že tieto mohli byť z pamäte mobilných telefónov odstránené (vymazané), prípadne mohli byť uložené na externom úložisku (napr. micrSD karte), ktoré bolo vložené v mobilnom telefóne, ak by mobilný telefón takouto možnosťou disponoval, a nebolo predložené na znalecké skúmanie. Z uvedeného posudku nie je jasné, či boli preskúmané interné pamäti mobilných telefónov len na úrovni existujúcich dát, alebo či bola vykonaná aj obnova dát odstránených (vymazaných).

Znalec JUDr. Ing. A. T., autor znaleckého posudku č. 15/2019 v rámci svojej výpovede pred súdom zotrval na výsledkoch znaleckého skúmania, ktorému podrobil 19 videosúborov. Nezistil zásahy do deja jednotlivých sekvencií záznamov a teda s najväčšou pravdepodobnosťou ide o pôvodné sekvencie záznamov. Stupeň pravdepodobnosti nie je možné bližšie kvantifikovať a spočíva skôr na úsudku znalca. Objasnil, že zvukovú zložku na obrazovo-zvukových záznamoch síce bližšie neskúmal, avšak v zásade to, že je posun medzi obrazom a zvukom neznamená, že je upravená obrazová zložka. Čo sa týka zvukovej zložky záznamov, tu vykonal len posluchovú analýzu, nie technickú analýzu zvuku. Ďalej objasnil, že sekvencia je sled záberov, alebo snímok s nepretržitou dejovou líniou. Ak dôjde k prerušeniu dejovej línie, prípadne chýbajú snímky, dochádza k ukončeniu sekvencie a začiatku inej sekvencie obrazového záznamu. Keď sa pod montážou chápe zásah do obrazového deja sekvencie, tak takýto nebol v danom prípade zistený. Keď pod montážou chápeme strih alebo zlúčenie sekvencií, tak toto vykonané bolo. Ďalej vysvetlil, že vzhľadom k tomu, že pohyb osôb na obrazových záznamoch je značne dynamický, nejde o statický záber, je obtiažne nasymulovať, resp. zinscenovať takýto dej pomocou zeleného plátna. Pokiaľ znalec Ing. D. v minulosti konštatoval, že v danom prípade išlo o kompilát viacerých videí z telefónov, je možné s tým súhlasiť, keďže v určitých záznamoch išlo o zlúčenie sekvencií. Znalec zopakoval, že strih, zlúčenie sekvencií nemá vplyv na obrazovú informáciu v jednotlivých sekvenciách, ako celok sa záber zmení, buď chýbajú alebo sú zlúčené sekvencie, ale na jednotlivé sekvencie tieto úpravy nemajú vplyv.

Za prítomnosti znalca bol na hlavnom pojednávaní vykonaný obrazovo-zvukový záznam z CD-R (DVD) nosiča, ktorý ako to vyplýva zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 25.08.2009, vydal podľa vyšetrovateľovi pre účely trestného konania F. T. U. a CD nosiča, taktiež o udalosti z 21.03.2009 na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh, ktorý slúžil pre Krajské riaditeľstvo PZ Košice v personálnom konaní voči obžalovaným.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie aj prečítaním listín obsiahnutých v spise:

Plán na zabezpečenie nerušenej prípravy a konania volieb prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009, konaných dňa 21.3.2009 v služobnom obvode Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh vypracoval dňa 9.3.2009 riaditeľ oddelenia Mgr. D. D. a schválil ho vedúci štábu volieb Mgr. K. T., zástupca riaditeľa OR PZ Košice. Obsahuje rozpis výkonu služby jednotlivých hliadok v čase od 04,00 hod. do ukončenia volieb pre mestské časti Košice - Juh, Košice - Barca a Košice - Šebastovce, rozpis jednotlivých okrskov, kontrolných bodov a popis hlavných úloh pre všetky hliadky.

Plán služieb na mesiac marec 2009 Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh spracovaný zástupcom riaditeľa pre výkon služby Mgr. D. E. a schválený riaditeľom Mgr. D. D. z ktorého vyplýva, že dňa 21.3.2009 boli radení do služby aj obžalovaní G. L., G. F. (teraz T.), G. L. a C. W., začiatok a koniec služby korešponduje s časom, ktorý uvádzali vo výpovediach. Okrem nich boli v inkriminovaný deň na OO PZ Košice - Juh v službe aj Mgr. D. D., Mgr. H. R., D. W., F. N., G. T., G. C., A. L., B.. C. M., N. M., D.. B. G., A. A., Ing. E. A., Mgr. Y. H., D. Q., C. A., L. Q., M. R., M. H., G. L., I. T., G. R., D. N., Y. Q., M. G., G. G., F. L. a E. D., aj u tých menovaných, ktorí boli vypočutí ako svedkovia, sa čas služieb uvedený v pláne zhoduje s tým, aký uvádzali.

Plán služieb na mesiac marec 2009 Krajského riaditeľstva PZ, Odboru poriadkovej polície, Pohotovostnej motorizovanej jednotky v Košiciach spracovaný veliteľom čaty Ing. D. E. a schválený veliteľom Ing. G. G. z ktorého vyplýva, že obžalovaní C. V., C. H., B. U. a Q. H. boli dňa 21.3.2009 v čase od 06,00 hod. do 18,00 hod. v službe. Okrem nich mali v uvedený deň službu C. D., B. Q., G. O., H. H. a iní.

O služobnej činnosti obžalovaných G. L. a C. W., ktorí boli na OO PZ Košice - Juh dňa 21.3.2009 v čase od 06,00 hod. do 18,00 hod. velení do jednej hliadky, svedčí záznam zo služby spracovaný C. W.. Okrem iného zo záznamu vyplýva, že od 10,00 hod. do 16,00 hod. realizovali prevoz osoby do Spišskej Novej Vsi a od 16,00 hod. do 18,00 hod. sa podieľali na strážení osôb a spisovaní úradného záznamu zo služby, zbrane ani donucovacie prostriedky v službe nepoužili.

Z ďalších záznamov zo služby príslušníkov PZ na OO PZ Košice - Juh vyplýva, že dňa 21.3.2009 hliadka v zložení M. G. - E. D. od 14,00 hod. do 15,45 hod. osoby na obvodnom oddelení strážila, neskôr ich prevážala z obvodného oddelia na ÚJaKP, hliadka v zložení I. T. - M. R. od 18,00 hod. do 22,00 hod. strážila páchateľov trestného činu na ÚJaKP OR PZ Košice na Alvinczyho ulici, na základe písomnej žiadosti o zabezpečenie stráženia zaistených páchateľov vyšetrovateľa PZ JUDr. H. R., hliadka v zložení Y. Q. - F. L. (služba od 19,30 hod. do 07,30 hod. dňa 22.1.2009) podľa záznamu neprišla v rámci služobnej činnosti do kontaktu s poškodenými.

Obžalovaný G. G. vypracoval záznam zo služby hliadky Oddelenia služobnej kynológie Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, ktorá v zložení G. G. - O. L. vykonávala dňa 21.3.2009 služobnú činnosť od 07,00 hod. do 19,00 hod. na území mesta Košice s prideleným služobným vozidlom Nissan Navara. Zo záznamu tiež vyplýva, že o 11,40 hod. hliadka zasahovala na ul. Moldavskej pri zadržaní a obmedzení osobnej slobody šiestich páchateľov lúpežného prepadnutia, 4 x bol použitý pes na obranné práce, voči dvom osobám každý z členov hliadky použil ostatné donucovacie prostriedky.

Na Pohotovostnej motorizovanej jednotke Odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, ako to vyplýva zo záznamov zo služby, vykonávali dňa 21.3.2009 od 06,00 hod. do 18,00 hod. služobnú činnosť hliadky v zložení obžalovaní C. V. - B. U. a C. H. - Q. H., s nimi bol v hliadke aj G. O.. Záznamy zo služby spísali V. a O. a vyplýva z nich, že všetci sa zúčastnili v čase od 11,05 hod. na Moldavskej ulici, resp. pri Hornbachu pátrania po páchateľoch lúpežného prepadnutia, bolo zadržaných

šesť podozrivých osôb, V. zaistil dve veci, pričom prvá hliadka sa prípadu venovala do 15,45 hod., druhá do 14,30 hod.. Uvedeného dňa vykonávali na útvare služobnú činnosť aj ďalšie hliadky, z ktorých sa na zákroku vo vzťahu k lúpežnému prepadnutiu a pátraní po páchateľoch podieľala aj hliadka C. D. - B. Q..

Podľa veliteľom PMJ OPP KR PZ Košice Ing. G. G. schválenej inštruktáže hliadok zo dňa 20.3.2009, si mali hliadky, do ktorých boli radení obžalovaní V., U., H. a H., plniť úlohy ako zásahové hliadky na istené objekty a činnosť zamerať na kontrolu vyšpecifikovaných parkovísk v služobnom obvode. Aj ostatné hliadky mali inštruktážou presne stanovené úlohy, kontrolné body a čas odpočinku.

Dňa 7.4.2009 popísali v úradných záznamoch priebeh hliadkovej služby zo dňa 21.3.2009 obžalovaní C. H., B. U., ale aj G. O., C. D., B. Q., C. W. a H. R.. Obžalovaný C. H. uviedol, že v ten deň vykonával hliadkovú službu od 06,00 hod. do 18,00 hod. s H. a O. na služobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia. Okolo 12,00 hod. spoločne s ostatnými hliadkami obmedzili na osobnej slobode troch maloletých a troch mladistvých Rómov, ktorí sa dopustili lúpežného prepadnutia na staršej žene, odcudzili jej kabelu a spôsobili zranenie. Jeden Róm bol zadržaný za OC Baumax, ostatní na Luníku IX. Po predvedení zadržaných na OO PZ Košice - Juh sa s O. odobral do zadnej miestnosti, kde spracovali úradný záznam o obmedzení osobnej slobody. Niektorí kolegovia robili bezpečnostné prehliadky, iní lustrovali v evidencii obyvateľstva. Na obvodné oddelenie sa ustanovil vyšetrovateľ ÚJaKP OR PZ Košice, s ktorým konzultoval podobu záznamu o obmedzení osobnej slobody, ktorý následne vyšetrovateľovi odovzdal k podpisu a odobrali sa pokračovať v hliadkovej službe. Obžalovaný B. U. popísal, že dňa 21.3.2009 vykonával hliadkovú službu od 06,00 hod. do 18,00 hod. s V. na služobnom motorovom vozidle VW Golf. Okolo 12,00 hod. spoločne s ostatnými hliadkami obmedzili na osobnej slobode šiestich Rómov, ktorí sa mali dopustiť lúpežného prepadnutia na staršej žene za OC Hornbach, odcudziť jej kabelku a spôsobiť zranenie. Za OC Baumax bol zadržaný jeden Róm, ostatní boli zadržaní na Luníku IX, boli predvedení na OO PZ Košice - Juh, kde on sa ihneď odobral zisťovať totožnosť podozrivých do miestnosti stálej služby. Následne sa v miestnosti, kde sa píšu úradné záznamy, podieľal na spisovaní záznamu, potvrdenia o zaistení vecí, ktoré sa našli u podozrivých, tieto listiny si následne prevzal vyšetrovateľ. Nevie čo robili ostatní kolegovia, niektorí určite vykonali bezpečnostné prehliadky. Po odovzdaní listín vyšetrovateľovi sa odobral pokračovať v hliadkovej službe. C. D. a B. Q. vykonávali dňa 21.3.2009 v čase od 05,30 hod. do 17,30 hod. hliadkovú službu spolu, ako to vyplýva z úradných záznamov, v ktorých rovnako popísali jej priebeh tak, že v čase okolo 11,00 hod. im operátor cez rádiostanicu ohlásil, že niekde za OC Hornbach alebo OC Baumax došlo k lúpežnému prepadnutiu staršej ženy asi šiestimi maloletými Rómami. Pátraním po okolí bolo šesť podozrivých osôb zadržaných a boli predvedené na OO PZ Košice - Juh. Ich hliadka žiadnu osobu z tohto zákroku nepredvádzala, nakoľko bola operátorom vyslaná na signál narušenia objektu na ul. Poštovú. Až potom sa odobrali na OO PZ Košice - Juh za účelom výpomoci, kde na stálej službe napísali záznam o zaistení veci - mobilného telefónu, ktorý bol nájdený u jedného z podozrivých. Záznam s mobilným telefónom odovzdali stálej službe a vrátili sa do služobného obvodu, kde pokračovali v hliadkovej službe. C. W. do úradného záznamu uviedol, že dňa 21.3.2009 nastúpil plánovaný výkon služby veliteľa čaty v čase od 06,00 hod. do 18,00 hod.. Ihneď vykonal rozdelenie a inštruktáž hliadok do výkonu služby, následne kontrolu výstroje a výzbroje hliadok a H. R. oboznámil s povinnosťami referenta povereného zastupovaním veliteľa čaty, nakoľko mal prvú službu v tejto funkcii. Spoločne potom pripravili rozdelenie a inštruktáž hliadok na najbližšiu službu a odobrali sa na kontrolu hliadok vo výkone služby. Uvedené vyplýva aj z úradného záznamu spísaného H. R., pričom obidvaja zhodne uvádzali aj to, že okolo 11,15 hod. počuli v rádiostanici, že hliadky PMJ prepátravajú okolie OC Hornbach, kde mali neznámi páchatelia prepadnúť staršiu ženu. Keďže boli v blízkosti ulice Drábovej, odobrali sa na miesto. Pri hale Cassosport zastihli hliadku PMJ v zložení H., H. a O. a hliadku z oddelenia služobnej kynológie, ustanovila sa aj hliadka v zložení U. a V.. Hliadky boli poučené o ďalšom postupe a oni sa odobrali na útvar PMJ, kde následne vykonali úkony - rozdelenie policajtov a pod.. Potom odviezli policajta na OO PZ Veľká Ida a iného doviezli späť do Košíc. Na útvare PMJ počkali na príchod ostatných policajtov, spracovali písomnosti spojené s výkonom služby počas voľby prezidenta a iné písomnosti, medzi ktorými bol aj úradný záznam z obmedzenia osobnej slobody páchateľov podozrivých z lúpežného prepadnutia pri OC Hornbach.

V Protokole udalostí operačného strediska KR PZ Košice je pod poradovým číslom 8 zaznamenaná udalosť ohlásená z mobilného telefónu o 11,10 hod.: „prepadnutie ženy pri Baumaxe piatimi cigánmi“.

Z Knihy fonogramov a hlásení a Protokolu udalostí Obvodného oddelenia Košice - Juh vyplýva, že osobám G. R., nar. XXXX, B. L., nar. XXXX, L. Q., nar. XXXX, O. T., nar. XXXX, O. Q., nar. XXXX a F. Q., nar. XXXX, bola dňa 21.3.2009 v čase o 11,40 hod. obmedzená osobná sloboda podľa , oznámenie o uvedenom prijala stála služba F. od hliadok KOTVA - PMJ, L. 650 a 252, KOTVA 923. O 12,00 hod. bola u menovaných zisťovaná totožnosť a o 14,00 hod. ich prevzal vyšetrovateľ ÚJaKP OR PZ Košice.

Aj z úradného záznamu spísaného príslušníkom PMJ OPP KR PZ Košice G. O. dňa 21.3.2009 vyplýva, že v tento deň v čase o 11,40 hod. boli hliadkami PMJ v zložení U., V., H., O., H., D., Q., hliadkou Karafa 650 v zložení H., L., hliadkou KOTVA 923 v zložení G., L., hliadkou Karafa 252, 650 v zmysle obmedzení na osobnej slobode G. R., B. L., L. Q., O. T., O. Q. a F. Q.. Osoby sú v úradnom zázname popísané čo do základných fyziognomických znakov a oblečenia. K obmedzeniu osobnej slobody osôb došlo pre dôvodné podozrenie z trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva, ktorého sa mali dopustiť dňa 21.3.2009 v čase o 11,05 hod. za OC Hornbach na poškodenej K. E.. Totožnosť osôb bola overená lustráciou v evidenciách, donucovacie prostriedky voči nim použité neboli, k zraneniu osôb nedošlo, na lekárske ošetrenie sa nežiadali. Pri bezpečnostnej prehliadke bol u G. R. nájdený mobilný telefón zn. Sony Ericsson a mince v hodnote 0,39 €, u O. T. mince v hodnote 2,00 €, nájdené veci boli zaistené. Osoby si o 14,10 hod. prevzal, spolu so zaistenými vecami a potvrdeniami o zaistení, vyšetrovateľ ÚJaKP KR PZ Košice JUDr. H. R., čo menovaný potvrdil v poznámke úradného záznamu vlastnoručným podpisom.

Starší referent Oddelenia služobnej kynológie OPP OR PZ v Košiciach, psovod - obžalovaný G. G. spísal dňa 21.3.2009 úradný záznam z použitia služobného psa na obranné práce, ktorý podpísala vedúca oddelenia H. W.. Zo záznamu je zrejmé, že dňa 21.3.2009 v čase o 11,05 hod. bola hliadka OSK v zložení G. + služobný pes Gyro a L. + služobný pes Aldo vyslaná na Moldavskú ul. v Košiciach, kde malo dôjsť k lúpežnému prepadnutiu. Po príchode na miesto hliadka zistila, že na chodníku za OC Hornbach leží K. E., nar. XXXX, ktorá pri zápase o kabelu so šiestimi chlapcami spadla na zem a poranila sa. Na prepátranie okolia boli použité služobné psy, kde na lúke v trávnatom poraste bol vyštekaním označený ležiaci a následne hliadkou zadržaný F. Q., nar. XXXX, ktorý uviedol mená a údaje ostatných páchateľov. Služobné psy boli použité aj na stráženie osoby počas bezpečnostnej prehliadky, následne po presunutí na Luník IX boli použité na zabezpečenie hliadok pri predvádzaní osôb, nakoľko na mieste sa nachádzalo približne 250 osôb rómskeho pôvodu. Pri presune hliadky boli spozorované dve osoby smerujúce z lokality Grot 4 k Triede KVP, skôr označené zadržanými osobami ako spolupáchatelia, ktoré sa dali na útek a nakoľko neuposlúchli opakovanú výzvu aby zostali na mieste, boli na ich zadržanie použité služobné psy s ochranným náhubkom. Osoby pri úteku spadli na zem a pošpinili si odev. Služobné psy boli použité aj na stráženie osôb počas bezpečnostnej prehliadky osôb obmedzených na osobnej slobode G. R., B. L., L. Q., O. T., O. Q. a F. Q.. Použitie služobných psov na obranné práce bolo oprávnené v zmysle , , o policajnom zbore. Pri použití služobných psov Gyro a Aldo nedošlo k poraneniu osôb ani ku škode na majetku.

Obžalovaný G. G. spracoval pre Odbor kynológie a hipológie Prezídia PZ MV SR dňa 21.3.2009 aj hlásenie o kladnom použití služobného psa na obranné práce, ktoré potvrdili podpisom vedúca OSK OPP OR PZ Košice H. W. a riaditeľ OPP OR PZ Košice Mgr. F. L.. Obsah citovaného hlásenia je totožný s obsahom úradného záznamu z použitia služobného psa na obranné práce.

Obsah spisového materiálu tvorí aj plánik prízemia budovy Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh s fotografiami, zachytávajúcimi priečelie, vchod do budovy a priestory na prízemí. V plániku, ktorý vypracovalo oddelenie pátrania, informácií a výjazdov ÚJaKP OR PZ v Košiciach dňa 15.3.2010 k služobnej potrebe, sú zaznamenané vzdialenostné pomery priestorov.

Mobilní operátori Orange Slovensko, a.s. dňa 10.6.2009 a T-Mobile Slovensko, a.s. dňa 9.6.2009 poskytli, na základe príkazov sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I na zistenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, výpisy odchádzajúcich hovorov a výpisy prichádzajúcich hovorov s lokalizáciou a výpisy SMS zo dňa 21.3.2009 z telefónnych čísel, ktoré v tom čase používali B. Q., C. D. a G. D..

Zo zápisníc o vydaní veci spísaných na 4. inšpekčnom oddelení Odboru inšpekčnej služby Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaní G. G., O. L., C. V., C. H., B.

U., Q. H. dňa 7.4.2009, G. F. dňa 24.4.2009, ale aj G. O., C. D. a B. Q. dňa 8.4.2009 dobrovoľne vydali svoje súkromné mobilné telefóny s príslušenstvom na znalecké skúmanie.

Z potvrdení o vrátení veci a uznesení o vrátení 3. inšpekčného oddelenia OIS SKaIS MV SR je zrejmé, že vydané mobilné telefóny s príslušenstvom boli osobám vrátené bez pripomienok k ich stavu.

Návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v mene poškodených podala dňa 23.3.2010 splnomocnenkyňa. Každý z poškodených uplatňuje na náhradu po 30.000,00 Eur s tým, že nemajetková ujma im vznikla ako následok konania obžalovaných, keď v tak mladom veku boli vystavení zo strany príslušníkov PZ konaniu, ktoré je možné definovať ako ponižovanie, kruté a neľudské zaobchádzanie. Jedným z dôvodov na takéto zaobchádzanie bola aj ich príslušnosť k rómskemu etniku. Prežitá udalosť predstavovala u jednotlivých poškodených výrazný emocionálny stres, silný stresujúci zážitok vyvolal akútnu stresovú reakciu s manifestáciou zvýšeného úzkostného napätia, strachu, plaču a pocitu ohrozenia. Požadovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy predstavuje adekvátnu náhradu za fyzické a psychické utrpenie, ktoré prežili. Poškodení si uplatnili taktiež náhradu trov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastúpením vo výške 5.657,96 Eur (ku dňu podania návrhu). Splnomocnenkyňa zotrvala na hlavnom pojednávaní na podanom návrhu čo do titulu aj výšky uplatnenej škody.

Z kópie časti vyšetrovacieho spisu ÚJaKP OR PZ v Košiciach ORP-626/3-OJP-KE-2009 vyplýva, že dňa 21.3.2009 vzniesol vyšetrovateľ PZ ÚJaKP OR PZ Košice JUDr. H. R. obvinenie ml. F. Q., ml. O. T. a ml. G. R. pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa k , , ktorého sa dopustili dňa 21.3.2009 v čase o 10,40 hod. v Košiciach v lokalite Všešportového areálu medzi obchodným domom Baumax a trhoviskom „Blšák“ na poškodenej K. E., ktorú si vyhliadli, sledovali, odzadu napadli a strhli jej z pleca kabelu s osobnými vecami, následkom čoho spadla a spôsobila si zranenie s dobou liečenia do piatich týždňov a odcudzením vecí jej bola spôsobená škoda vo výške 230,60 €.

Za zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa k , boli ml. F. Q., ml. O. T. a ml. G. R. právoplatne odsúdení rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 7.10.2009 sp. zn. , ktorým bola schválená dohoda o vine a treste uzavretá medzi menovanými a prokurátorkou Okresnej prokuratúry Košice II, ml. F. Q. k trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a ml. O. T. a ml. G. R. rovnako k trestu odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Rozsudkom bola poškodená K. E. odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

O tom, že súdne trestaný bol aj O. Q., nar. XX.XX.XXXX, svedčí trestný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 23.09.2016, právoplatný toho istého dňa, ktorým bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa , , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pre účely výkonu ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zo súdneho rozhodnutia vyplýva aj skutočnosť, že menovaný bol skôr odsúdený za zločin lúpeže podľa rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 16.06.2015 na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

K osobe poškodeného L. Q. súd na hlavnom pojednávaní prečítal: Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 16.3.2012, právoplatný dňa 13.4.2012, ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť menovaného v Reedukačnom centre Mlynky

- Biele Vody a zároveň boli rodičia zaviazaní prispievať na jeho výživu výživným po 30% zo sumy životného minima. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v školskom roku 2010/2011, kedy bol žiakom 4. ročníka ZŠ v Košiciach, vymeškal viac ako 500 vyučovacích hodín, neprejavoval záujem o výchovno- vzdelávací proces, porušoval školský poriadok, správal sa agresívne a vulgárne k pedagógom, problémy s jeho výchovou pretrvávali aj v rodinnom prostredí, rodičia nezvládali výchovu, rodičov nerešpektoval, neprimerane sa správal, požíval alkohol, fajčil a opakovane sa dopustil trestnej činnosti. Bol hospitalizovaný na detskej psychiatrickej klinike. Rodičia súhlasili s nariadením ústavnej výchovy.

Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 04.03.2015, právoplatný dňa 08.04.2015, ktorým bolo zmenené zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti tak, že mal. L. Q. bol premiestnený do Reedukačného centra, Chalmovská 679/1, Bystričany. Zároveň bola rodičom maloletého určená vyživovacia povinnosť vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Správa Reedukačného centra Mlynky - Biele Vody zo dňa 24.2.2014, z ktorej vyplýva, že L. Q. bol do tamojšieho centra prijatý 22.3.2012 a v školskom roku 2013/2014 bol žiakom 7. ročníka špecializovanej základnej školy. V jeho správaní boli často prítomné menšie konflikty so spolužiakmi a menšie disciplinárne priestupky v rámci interného poriadku, ktoré opakoval každý deň. Pre nespokojnú, konfliktnú povahu nebol obľúbeným členom skupiny. Je hlučný, hašterivý, s výrazne oslabenou oblasťou autoregulácie, zníženou toleranciou záťaže s impulzívnym konaním, často klame, napriek usvedčeniu z klamstva nepriznáva svoje chyby a dopúšťa sa ich aj napriek opakovanému napomenutiu. Kvôli hyperaktivite nedokáže, aj napriek snahe, rešpektovať dospelých. Absentujú sociálne zručnosti - citlivosť, empatia, prosocialita. Často iniciuje bitky a hádky v kolektíve. Medzi jeho pozitíva patrí, že je mimoriadne pracovitý, čo sa týka hrubej manuálnej práce. Z vyučovacích predmetom preferuje telesnú výchovu a pracovné vyučovanie, v hlavných predmetoch dosahuje priemerné výsledky. Rodina ho nekontaktuje, písomný kontakt má len so starším bratom E., ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody v Sučanoch.

V dňoch 8.6.2009, 19.6.2009, 29.6.2009 a 14.8.2009 boli 3. inšpekčným oddelením OIS SKaIS MV SR v Banskej Bystrici vykonané rekognície podľa osoby, o čom svedčia zápisnice o rekognícii obvinených a svedkov svedkami - poškodenými, ktorí mali byť priamo dotknutí konaním obžalovaných. Prílohu zápisníc tvorí fotodokumentácia. Opoznávanú osobu O. L. opoznali poškodení O. Q., ktorý uviedol, že „tento ujo dal F. Q. facku, tento ujo nemal psa, mňa pes nepohrýzol, tento ujo ani nenatáčal“, F. Q., ktorý uviedol, že „táto osoba mi dala facku tak, že ma zavolala von z diery a na chodbe mi dala facku pretože sme sa rozprávali, tento ujo nič nikomu neurobil“, B. L., ktorý uviedol, že „tento ujo udrel F. Q. po líci, dal mu facku a poslal ho ďalej do diery, taktiež mal čierneho psa, ktorý pohrýzol mňa, G. R., O. Q., F. Q., pes bol na vodítku, mne šla krv, nenatáčal nás“, poškodení G. R., O. T. a L. Q. ho neopoznali. Opoznávanú osobu C. H. opoznali poškodení O. Q., ktorý uviedol, že „tieto osoby (aj figurant H. H.) pre mňa prišli na Luník IX, s touto osobou (H.) som bol v aute, autom nás doviezli na políciu a potom odišli, nerobili nám nič, ani nekamerovali, boli s nami len trochu dnu a potom odišli, kým oni boli dnu, nerobili nám nič“, F. Q., ktorý uviedol, že „táto osoba do mňa kopala na policajnej stanici, nenatáčala“, (opoznal aj figuranta H. H. ako osobu, ktorá udrela L. Q. po tvári, a to fackou a mala na rukách rukavice, kamerovala na mobilných telefón a nahrávku z telefónu si posielala s iným kolegom), O. T., ktorý uviedol „tento ujo ma zobral z domu na policajnú stanicu, vošiel do budovy, nepamätám si kedy odišiel a neurobil nič, ani doma, keď bol po mňa, ani v budove, ostatným kamarátom nerobil nič zlé, ani nefotil“, L. Q., ktorý uviedol, že „táto osoba ma bila, udrela ma do chrbta pelendrekom, nútila nás, aby sme sa bili pozauši, držal v ruke psa, aby nás pohrýzol a pes pohrýzol O. Q., F. Q. aj R., aj natáčal nás, tento ujo držal hnedého psa a nám prikázal ísť do diery, (opoznal aj figuranta H. H. ako osobu, ktorá ho bila na polícii, dala mu facku vonku, keď ho chytila, na polícii facku nedala nikomu, nekamerovala), neopoznali ho poškodený B. L., ani poškodený G. R., ktorý ale opoznal v osobe figuranta H. H. osobu, ktorá do neho a F. Q. kopala, nadávala im „vy geňa, smrdíte jak svine“. Opoznávanú osobu B. U. opoznali poškodení O. Q., ktorý uviedol, že „tento ujo stál pri kávomate, spísal si naše mená a adresy, ale to až po tom, čo sme sa dofackovali, keď sme sa fackovali stál pri kávomate, nič zlé nerobil, nebil nás, nekameroval, nemal psa ani prsteň ani retiazku“, F. Q., ktorý uviedol, že „mne nerobil nič, nepamätám si, či dačo robil, len tam stál s policajtkou, bolo okolo 18,30 hod., viem to podľa toho, že moja mama mala telefón, on nevidel, keď sme si dávali facky, videl nás v diere, stál pri dverách, nenatáčal nás, videl nás, keď sme boli v diere vyzlečení, ja som ho videl zdola hore ako stál pri dverách, tá policajtka stála pri tomto mužovi a rozprávali sa spolu, vtedy sme boli oblečení, tento muž nebol na nás zlý“, B. L. uviedol, že „táto osoba bola pri nás, ale nerobila nám nič, videla nás, ako sme boli zoblečení, ale nekamerovala, neviem, či nás videla, keď sme sa fackovali, asi nás nevidela“, poškodení G. R., O. T. a L. Q. ho neopoznali. Opoznávanú osobu Q. H. opoznali poškodení O. Q., ktorý uviedol, že „je to osoba, ktorá nás dala od psov nabok, keď psov na mňa pustili, potom išiel het, on nerobil nič, on išiel preč z budovy, bol tam asi 10 minút, keď sme sa fackovali on bol preč, on to nevidel, on bol ten dobrý, on nekameroval, on nemal prsteň ani retiazku, on odišiel, lebo sa nemohol na to pozerať“, poškodení L. Q., G. R. a B. L.

ho neopoznali, ani poškodený F. Q., ktorý opoznal figuranta H. R., o ktorom uviedol, že mu dal facku, udrel aj G. R. a ani poškodený O. T., ktorý opoznal figuranta G. G., o ktorom uviedol, že on chytil psa a povedal, že ak povie pravdu, tak psa na neho nepustí. Opoznávanú osobu C. V. opoznali poškodení O. Q., ktorý uviedol, že „tento ujo ma dal na zábradlie na druhom poschodí, ja som sa tohto zábradlia chytil rukami a on ma po rukách bil, on tiež povedal, aby sme sa navzájom fackovali, kričal na nás nadávkami, povedal dvom ujom čo mali psov, aby ich na nás pustili, oni ich držali na vodítku a tak púšťali na nás, jeden pes pohrýzol aj G. R., B. L., F. Q., tento ujo si natáčal aj to, ako sa fackujeme a ako na nás púšťajú psov, kázal nám ísť do diery, povedal, aby sme sa vyzliekli a išiel het, neviem ako dlho tam bol, tento ujo nemal retiazku ani prsteň, tohto uja som predtým nepoznal a ani od tej udalosti som ho nevidel“, F. Q., ktorý uviedol, že „tento ujo nás z Luníka XI odviezol na políciu a to mňa, B. L. a G. R., v aute ma zbil, aj chalanov, a to tak, že nám dal facku, mne dal asi päť až šesť a on sedel na zadnom sedadle vedľa nás a pravou rukou nám dával facky, my sme sedeli po jeho pravej ruke, pred budovou polície sme sa stretli s ostatnými kamarátmi, vošli do budovy, tento ujo nám povedal, aby sme si všetci sadli na zem a vybrali všetky veci z vreciek, či nebudeme mať nejaké peniaze, tento ujo nám kázal ísť do diery, povedal, aby sme sa nerozprávali, povedal mi, aby som vyšiel z diery von a potom mi dal facku, lebo sme sa rozprávali, potom som šiel do diery, tento ujo zobral O. Q. a dal ho cez zábradlie na prvé alebo druhé poschodie, chcel ho zhodiť a bil ho po rukách ako sa držal zábradlia a visel, keď sme sedeli v budove kázal nám vstať a fackovať sa aj bozkávať sa, nepamätám si kedy odišiel, ale nebol tam už v čase, kedy mal L. bozkať topánku, tento ujo na nás psov nepúšťal, nepamätám si, či kázal, aby na nás psov púšťali, toho uja som videl potom po udalosti, ale nič zlé nám nerobil“, O. T. uviedol, že „tento ujo nám kázal fackať sa, kázal jednému policajtovi, ktorý mal psa, aby ho na nás huckal a púšťal, kázal nám ísť do diery a vyzliecť sa a zavesil O. Q. na zábradlie na druhé poschodie a chcel ho zhodiť, ten ujo neveril, že mama O. Q. sa volá C. N., preto ho zavesil na zábradlie, tento ujo nás natáčal a nadával nám - vy špinaví cigáni, predtým ani potom som toho uja nevidel, tento ujo patril medzi troch najhorších, čo nám robili zle“, B. L., ktorý uviedol, že „tento ujo nám kázal fackovať sa, potom nás poslal do diery, kázal nám vyzliecť sa a aby sme boli ticho, potom zobral O. Q. a zavesil ho na zábradlie z prvého poschodia a keď bol zavesený, bil ho po rukách, predtým, keď sme šli na políciu bol s nami v aute, teda so mnou, s F. Q. a G. R., on sedel s nami vzadu v aute a dal si na ruku čiernu rukavicu a potom nás bil, mne dal dvakrát do tváre, natáčal a pritom sa smial, nadával nám, že sme cigáni a smrdíme, on na nás psov nepúšťal, tento ujo nie je osobou, ktorá mala retiazku, prsteň, nekázal ani bozkať topánku ani nemal nič spoločné so zbraňou, tohto uja som stretol asi pred udalosťou aj potom, pred udalosťou som ho videl v uniforme, keď nás naháňal, ale neviem prečo nás naháňal, potom som ho ja videl, ale on mňa nie“, L. Q., ktorý uviedol, že „tento ujo zobral O. Q. na druhé poschodie a zavesil ho cez zábradlie, povedal, aby sme sa navzájom bili, fackali, dávali si pozauši, povedal ujovi, aby na nás pustil psov, mňa pes nepohrýzol, natáčal si nás na mobil, poslal nás do diery, aby sme sa tam vyzliekli, nadával nám, že sme špinaví, smrdíme a neumývame sa, ja som tohto uja videl až potom, bol v civile a ja som sa schoval, predtým som ho nevidel“, poškodený G. R. neopoznal pri rekognícii obžalovaného. Opoznávanú osobu G. G. neopoznal ani jeden zo šiestich opoznávajúcich poškodených. Opoznávanú osobu G. L. opoznal poškodený O. Q., ktorý uviedol, že „tento ujo tam stál a pozeral sa na nás, nerobil nám nič, bol tam v čase keď sme sa fackali, bol tam asi 10 minút, on nám nekázal nič, ani si to nenatáčal na mobil, nebol pri psoch a ani keď sme boli v diere“, ostatní opoznávajúci poškodení obžalovaného L. neopoznali. Opoznávanú osobu Mgr. G. L. opoznali poškodení O. Q., ktorý uviedol, že „tento ujo mal retiazku a prsteň, potom, keď sme boli všetci von z diery a nachádzali sme sa na chodbe pri kávomate, tak prišiel ku každému z nás, spýtal sa, či chceme retiazku a potom nám dal po facke každému jednému, pričom F. Q. aj kopol do nohy a povedal - chyť sa, lebo spadneš, tento ujo mal aj jedlo a toto ponúkol B. L., a B. povedal, že nechce a tento ujo ho nato kopol do nohy doboku a mal obuté čierne kanady, tento ujo prišiel až v čase, kedy sme boli už von z diery, teda na konci, keď sme boli v miestnosti s rukami hore, tak zase prišiel k nám a G. R. kúpil kapučíno, tento ujo už potom nám nerobil nič, on nás nenatáčal, ani nevidel keď sme sa fackovali, ani keď púšťali na nás psov, ani keď sme boli v diere, on prišiel až potom, ani nám nenadával, vtedy som ho videl prvýkrát, predtým ani potom som ho ja už nevidel“, F. Q. uviedol, že „tento ujo prišiel do budovy v čase, kedy sme boli von z diery, psov, fackovanie, zavesenie nevidel, ani nenatáčal, keď prišiel do budovy mal v rukách jedlo a povedal, že prišiel zo Žiliny alebo zo Spišskej, presne neviem, potom prišiel ku mne, núkal mi večeru, ja som povedal že nechcem, išiel k B. L., on sa zasmial a preto mu stúpil na nohu s bagandžami, povedal nám, že keby bol tu a chytil nás po lúpeži, tak by nás veľmi zbil, každého z nás sa spýtal, či mu nechceme ukradnúť jeho retiazku, mal aj prsteň, keď sme mu povedali, že nie, tak každému dal facku, ukázal nám výskok ako vie kopať počas výskoku, potom nás dal do miestnosti, aby sme si dali ruky hore, hlavami k stene a neskôr kúpil G. R. kapučíno,

nekázal bozkať topánky a nemal ani pištoľ, vtedy som ho videl prvýkrát, nepamätám si, či nám nadával“, G. R., ktorý uviedol, že „tento ujo prišiel až v čase, keď sme už boli von z diery, nebol tam od začiatku, prišiel s obedom, prišiel ku B. L. a spýtal sa ho, či chce obed, B. povedal, že nechce a on ho kopol do nohy, na chvíľu odišiel hore a keď sa vrátil, tak si dal dole retiazku z ruky, asi mal prsteň, tú retiazku každému z nás ponúkol so slovami v zmysle - okradnite aj mňa vy svine, povedal - zoberte, vy ste šiesti a ja sám, potom, keď sme povedali, že nechceme retiazku, každému z nás dal facku, myslím si, že tento položil svoju pištoľ na stôl a povedal, aby sme si ju zobrali, potom odišiel niekam inam, my sme stáli pred jeho kanceláriou tvárou k stene a rukami hore a on mal na kancelárii otvorené dvere, počul ako sa mi kamaráti smejú, preto prišiel ku mne, spýtal sa ma či som smädný, ja som povedal, že áno, potom som s ním šiel ku kávomatu a kúpil mi kapučíno a povedal, že mám si ho vypiť sám alebo sa s ním rozdeliť s kamarátmi, potom sa prezliekol a odišiel, potom už nerobil nič, toho uja som predtým ani potom nevidel, nebol to ten ujo, čo kázal bozkať topánku“, O. T., ktorý uviedol, že „to je ten, čo mal retiazku na ruke aj prsteň, prišiel s jedlom a kopol B. L., potom išiel hore, vrátil sa a povedal nám - tak ja som teraz baba, poďte ma okradnúť šiesti, my sme nešli a on nás zbil tak, že každému dal po hlave a kopol do F. Q., on spadol, povedal mu - postav sa a dal mu zase po hlave, potom keď sme stáli pred jeho kanceláriou, on mal otvorené dvere, stáli sme tvárou k stene s rukami hore, vtedy prišiel k G. R. a kúpil mu kapučíno, iné nám nerobil zle, potom ma dal sadnúť, keď druhý policajt povedal L., aby mu olízal topánku, ja som vtedy povedal, že ja tú topánku olížem za L., toto počul aj tento ujo, preto ma dal tento ujo sadnúť si, potom sa prezliekol do civilu z uniformy a odišiel preč, tento ujo prišiel do budovy keď sme boli von z diery, dovtedy nebol v budove polície, pamätám si, že nám nadával do cigánov, tohto uja som vtedy videl prvýkrát, odvtedy ani dovtedy som ho nevidel, opoznal som tohto uja podľa vlasov a tváre, tento ujo keď prišiel do budovy tak povedal, že prišiel zo Spišskej od cigánov a spýtal sa nás, či chceme dostať“, B. L., ktorý uviedol, že „tento ujo mal retiazku na ruke a prsteň, to je ten, čo ma kopol do nohy, tento ujo ma udrel viackrát do hlavy, nakoniec nám kúpil kapučíno pre G. R., neviem kedy prišiel do budovy, ale prišiel zo Spišskej, zbil F. Q. aj ostatných, F. Q. povedal, že ho chce zabiť, aj mne, nadával nám do cigánov, F. Q. stúpil na nohu, keď ma bil som plakal, on nemieril na nikoho pištoľou ani nekázal bozkať topánku, ku koncu už bol k nám dobrý, keď nám kúpil kapučíno, tento ujo hovoril niečo o retiazke, že stojí 11.000,- Sk a prsteň 10.000,- Sk a povedal nám, či si tieto veci nechceme zobrať a keď sme povedali nie, dal nám facky a mňa aj kopal“, L. Q., ktorý uviedol, že „pamätám si, že hovoril niečo o Žiline, že aj tam bil deti, mňa tento ujo nebil, či bil kamarátov si nepamätám, pamätám si, že kúpil kapučíno“. Opoznávanú osobu C. W. opoznali poškodení O. Q., ktorý uviedol, že „tento ujo bol pri nás s tým ujom čo mal retiazku a prsteň, tento ujo priložil pištoľ L. ku hlave a spýtal sa ho, či chce, aby ho zastrelil, L. povedal, že nie a rozplakal sa, tento ujo nikoho z nás nebil, len L., bil ho tak, že ho zavolal k sebe, dal si na obe ruky čierne rukavice a L. fackal niekoľkokrát a keď si L. chytil rukami tvár, povedal mu, aby dal ruky dole a potom mu dal facku, potom nerobil nikomu nič, potom neskôr nás zobral do miestnosti, kázal nám dať ruky hore, tvárou sme boli k stene, vtedy nám nič nerobil, o trošku neskôr tento ujo povedal L., aby mu olízal botasku, ale nato O. T. povedal, že to urobí za L. on, tento ujo potom povedal O. - ty si dobrý, choď si sadnúť, potom odišiel aj s tým, čo mal retiazku a prsteň a ostali s nami len dve ženy, neskôr nám L. všetkým povedal, že sa pokakal keď mu dal policajt pištoľ k hlave, nevideli sme na ňom pokakané veci, ale smrdel, toho uja som videl vtedy prvýkrát, odvtedy som ho nevidel, až dnes pred budovou polície ako šiel do budovy a bol v civile, keď sme ho zbadali, sme sa zľakli a utekali k rodičom“, F. Q., ktorý uviedol, že „tento ujo vybral pištoľ a mieril na L., tento ma nebil ani nikoho, neviem kedy prišiel do budovy, si nespomínam, či kázal pobozkať topánku, vtedy som ho videl prvýkrát, odvtedy som ho nevidel, ani dnes ako vchádzal do budovy, toto mi povedali len kamaráti“, G. R., ktorý uviedol, že „tento mieril L. pištoľou ku hlave, keď mieril bol na chodbe asi sám, ten druhý s retiazkou a prsteňom bol v budove, ale nie pri nás, neskôr nám kázal na chodbe postaviť sa tvárou k stene, hore rukami, keď išla v civile jedna žena, tak povedal, aby sme sa pozreli na tú kočku, vošla do kancelárie a z nej potom vyšla v uniforme a vtedy povedal, aby mu L. pobozkal topánku, L. to neurobil, lebo O. T. sa ponúkol, že to urobí za neho, my sme sa pritom smiali, preto O. T. povedal, že je dobrý a nech si sadne, my ostatní sme naďalej stáli pri stene, tú policajtku som tam videl prvýkrát, odviezla nás k vyšetrovateľovi, nič nám nerobila, keď policajt priložil L. pištoľ k hlave, on plakal a aj sa pokakal, čo mi povedali chlapci, toho uja som vtedy videl prvýkrát a dnes pred budovou polície ako vchádzal do budovy v civile, videl som ho na menšiu vzdialenosť ako je táto miestnosť“, O. T., ktorý uviedol, že „tento ujo nás strážil, na L. namieril pištoľ a povedal L., aby zobral lopatu a udrel F. Q. po hlave, aj to urobil a potom povedal L., aby mu olízal topánku, ale ja som povedal, že pôjdem ja, ale neurobil som to, lebo policajt, ktorý mal retiazku mi povedal, aby som si šiel sadnúť, v tom čase tam bola aj jedna policajtka, odvtedy som tohto nevidel, až dnes ho zbadal ako prvý B. L. a povedal, že to je ten policajt, čo mieril na L. pištoľ, preto sme začali utekať k lavičke, kde boli rodičia, dovtedy som ho nevidel a keď som sa z lavičky pozrel na neho, tak

som ho videl spredu do tváre, bol v civile“, B. L., ktorý uviedol, že „tento policajt dal L. pištoľ k hlave, tento nás dal postaviť k stene s rukami hore a tvárou k stene, povedal L., aby mu olízal topánku, ale keď chcel to urobiť O. Horváth on mu na to povedal - vidíš, ty si dobrý chlapec, choď si sadnúť, potom už nič zlé nespravil, nepamätám si, že by robil niečo zlé, spomínam si, že tento ujo za nami fajčil a aj sme sa s ním rozprávali, videl som ho vtedy prvýkrát v budove polície a dnes druhýkrát pred budovou polície, asi L. zakričal, že ide policajt, aby sme utekali, my sme všetci pribehli na lavičku k rodičom, sme sa báli, až vtedy som sa na neho pozrel, ale videl som ho len od chrbta ako vchádza do budovy polície“, L. Q., ktorý uviedol, že „tento ujo mi dal vtedy pištoľ ku hlave, vtedy som sa pokakal, ale neviem presne kedy, je to vážne on, tento ujo už nič neurobil, na nič iné si nepamätám, videl som ho aj dnes pred budovou, keď som ho spoznal, zľakol som sa a utekal na lavičku k mojej mame“. Opoznávanú osobu B. Q. neopoznal ani jeden z opoznávajúcich poškodených, len poškodený F. Q. opoznal figuranta H. H., ktorý bol podľa neho v budove polície, nevie presne ako dlho, nikomu nič nerobil, len sa pozeral. Opoznávanú osobu G. O. opoznali poškodení O. Q., ktorý uviedol, že „táto osoba pre nás ten deň prišla na Luník IX a doviezla nás pred budovu polície, ale dnu už nešla, takže nám nerobila zle“, F. Q., ktorý uviedol, že „je to osoba, ktorá ma viezla v aute na políciu, bola aj v budove polície, len krátko, potom odišla z budovy a až potom nás napádali psy, fackali sme sa a ostatné veci“, O. T., ktorý uviedol, že „táto osoba priviezla kamarátov na políciu, bola aj dnu v budove, ale ako dlho neviem, ale mne ani mojim kamarátom v budove nič nerobila“, B. L., ktorý uviedol, že „tento nás odviezol na aute na políciu, ale v budove nebol, on hneď odišiel preč, on ani nevidel, keď nám v budove robili zle, v aute nikomu neublížil, nikomu nedal facku, on sedel vpredu vedľa vodiča a ja, R. a F. Q. sme sedeli vzadu“, poškodení L. Q. a G. R. neopoznali žiadnu osobu. Opoznávanú osobu G. D. poškodení neopoznali, len poškodený F. Q. opoznal osobu figuranta F. A. ako tú, ktorá na nich kričala, aby šli rýchlejšie do diery, nerobila im nič zlé, nekázala im fackať sa, nehuckala na nich psov, nebila ich, len na nich kričala a bola tam po celý čas až kým nešli k vyšetrovateľovi. Opoznávané osoby H. R., D. D., M. H. ani C. D. poškodení neopoznali.

Obsah spisového materiálu tvoria aj články z denníka SME zo dňa 8.4.2009 s titulkami „Policajti ponižovali deti“ a „Polícia deťom: bite sa, vyzlečte sa“ a z denníka PLUS JEDEN DEŇ zo dňa 9.4.2009 pod titulkom „Týchto rómskych chlapcov týrali policajti“ a „Padnú ďalší policajti?“.

Na hlavnom pojednávaní oboznámil súd s Etickým kódexom príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky tvoriacim prílohu nariadenia ministra vnútra SR č. 3 z 1.2.2002. Podľa článkov 1 až 8 etického kódexu príslušník PZ (policajt) má rešpektovať ľudské práva, slobody a povinnosti a vyhýbať sa svojvoľnému a protiprávnemu konaniu, má vykonávať služobnú činnosť bez ohľadu na náboženské, rasové, národnostné, sociálne, politické, triedne a iné vonkajšie faktory, pri vyjadrovaní svojich názorov na verejnosti má vystupovať nestranne a zdržanlivo tak, aby nevyvolal pochybnosť o svojej nestrannosti, má príkladne dodržiavať zásady občianskeho spolužitia tak na verejnosti ako aj vo svojom súkromnom živote, nesmie zneužiť svoju príslušnosť k PZ na získanie osobných výhod alebo výhod pre tretie osoby, v záujem riadneho plnenia služobných povinností sa má zdržať obchodných aktivít, ktoré by boli v rozpore s nezávislosťou policajta a s riadnym plnením služobných povinností, v duchu služobnej zdvorilosti sa má správať k spolupracovníkom zdvorilo a korektne, neznevažovať ich profesionálnu spôsobilosť a voči všetkým osobám bez rozdielu má prejavovať vľúdnosť, taktnosť a ohľaduplnosť. Nariadenie o Etickom kódexe príslušníka PZ bolo zmenené a doplnené nariadením ministra vnútra SR č. 6 zo dňa 16.1.2003, podľa článku 5 policajt nesmie zneužiť svoju príslušnosť k PZ a svoje služobné zaradenie na získanie svojich osobných výhod, výhod pre iné fyzické alebo právnické osoby a bol doplnený článok 9, podľa ktorého policajt sa nesmie mimo svojej služobnej činnosti vedome stýkať s osobami, o ktorých vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery mal alebo mohol vedieť, že sú osobami spojenými s páchaním závažnej trestnej činnosti; toto sa nevzťahuje na činnosť policajtov, ak ide o dôležitý záujem služby a činnosť policajtov operatívnych služieb PZ a ak súvisí s plnením úloh PZ. Nariadením ministra vnútra SR č. 40 zo dňa 15.5.2004 bol Etický kódex príslušníka PZ čiastočne zmenený a doplnený najmä v tom, že podľa článku 1 policajt pri výkone služby i mimo služby koná v súlade s , všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými aktami riadenia Ministerstva vnútra SR, ako aj s Európskym kódexom policajnej etiky a rešpektuje ľudské práva a slobody, ako aj v tom, že podľa článku 8 správanie policajta voči občanom je transparentné, policajt prejavuje slušnosť, rešpekt, taktnosť a ohľaduplnosť voči všetkým osobám bez rozdielu, nepoužíva násilie, donucovacie prostriedky používa iba za podmienok a spôsobom stanoveným zákonom.

K osobám obžalovaných boli na hlavnom pojednávaní prečítané listiny: Pracovné posudky, osobné spisy, spisy vo veci prepustenia zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a iné súdne rozhodnutia, správy o povesti z miesta trvalých bydlísk, správy obvodných úradov, z ktorých vyplynulo najmä, že obžalovaní:

G. G. bol podľa pracovného posudku Okresného riaditeľstva PZ Košice, Odboru poriadkovej polície, Oddelenia služobnej kynológie v služobnom pomere príslušníka PZ od 1.4.2004. Od 1.1.2008 bol zaradený na oddelení služobnej kynológie ako referent psovod vykonávajúci hliadkovú službu. Na úseku svojho služobného zaradenia dosahoval dobré pracovné výsledky, v rozhodovaní bol samostatný, pri plnení úloh spoľahlivý, aktívny, s požadovanou znalosťou služobných predpisov a zásad služobnej zdvorilosti. Pri výkone služby v kontakte so spolupracovníkmi a občanmi bol komunikatívny, nekonfliktný, v kolektíve bol obľúbený. Za výsledky služobnej činnosti bol opakovane odmenený finančným darom. V priebehu roku 2005 bol jedenkrát disciplinárne potrestaný znížením služobného platu, v roku 2006 bol dvakrát disciplinárne potrestaný uložením písomného pokarhania riaditeľa OO PZ Košice - Staré mesto. Služobný pomer bol skončený dňa 14.4.2009 na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 144 z 9.4.2009 z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom spočívajúcim v tom, že sa zúčastnil ponižujúceho zaobchádzania voči mladistvým a maloletým osobám, ktorým bola obmedzená osobná sloboda, tomuto konaniu nezabránil a ani ho neoznámil, neochránil práva uvedených osôb, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Obžalovaný napadol citovaný personálny rozkaz, konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo vzťahu k personálnemu rozkazu bolo skončené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.03.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. - 133 zo dňa 24.02.2015, ktorým bol personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 144 z 09.04.2009 zrušený. Z miesta trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený len evidenčne. Na Obvodnom úrade Košice, odbore všeobecnej vnútornej správy sa dvakrát viedlo voči obžalovanému priestupkové konanie, v prvom prípade bola v roku 2008 vec odložená a v druhom prípade bolo v roku 2009 konanie zastavené.

O. L. bol podľa pracovného posudku Okresného riaditeľstva PZ Košice, Odboru poriadkovej polície, Oddelenie služobnej kynológie prijatý do služobného pomeru príslušníka PZ dňa 1.7.2004. Od 1.7.2005 bol zaradený na oddelení služobnej kynológie vo funkcii referent psovod vykonávajúci hliadkovú činnosť. Na úseku svojho služobného zaradenia dosahoval dobré pracovné výsledky, v rozhodovaní bol samostatný, pri plnení úloh spoľahlivý a aktívny, s požadovanou znalosťou služobných predpisov a zásad služobnej zdvorilosti. V kontakte s občanmi bol komunikatívny, nekonfliktný, v kolektíve obľúbený. Za dosiahnutie výsledkov služobnej činnosti bol opakovane odmenený finančným darom. Nežiaduce aktivity mimo výkon štátnej služby neboli o menovanom známe. Jeho služobný pomer bol skončený dňa 14.4.2009, na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 145 z 9.4.2009, z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Obžalovaný napadol citovaný personálny rozkaz rozkladom, ktorý MV SR rozhodnutím zo dňa 24.07.2009 č. p.: SLV-66/PK-2009 ako nedôvodný zamietol. Obžalovaný sa žalobou na Krajskom súde v Bratislave domáhal preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia, konanie bolo s definitívnou platnosťou ukončené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.06.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 13.05.2014, ktorým bol zrušený personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 145 z 09.04.2009, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané protiprávne konanie žalobcu - obžalovaného O. L. zo dňa 21.03.2009. Po prepustení z PZ bol nútený odísť za prácou do zahraničia, v dôsledku čoho došlo k rozpadu maželstva, čo oznámil súdu obžalovaný a zároveň predložil listiny: rodný list mal. O. L., nar. XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že obžalovaný je jeho otcom, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašované pracovisko Moldava nad Bodvou zo dňa 1.3.2010 č: KE5/2010/04235/1/SEP/SSD, ktorým bol obžalovanému priznaný rodičovský príspevok od 1.2.2010 v sume 256,00 € mesačne a Potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za roky 2010 z ktorého je zrejmé, že obžalovaný poberal rodičovský príspevok vo výške 256,00 € mesačne od 01.02.2010 do 31.12.2010 a vo výške 264,22 € mesačne od 01.01.2011 do 15.12.2011. Mestským úradom v Moldave nad Bodvou nie je bližšie hodnotený a podľa správy Obvodného úradu Košice - okolie, odbor všeobecnej vnútornej správy, nebol prejednávaný za spáchanie priestupku.

C. H. bol podľa pracovného posudku vypracovaného veliteľom PMJ OPP KR PZ Košice v služobnom pomere príslušníka PZ od 1.3.1983. K PMJ PZ v Košiciach bol premiestnený dňa 1.11.1987, tam

pracoval ako inšpektor poriadkovej služby a od 1.3.2008 do 15.4.2009 ako referent. Na úseku svojho služobného zaradenia spĺňal kvalifikačné predpoklady, mal dobré odborné vedomosti a bohaté praktické skúsenosti. V rozhodovaní bol samostatný a pri plnení úloh prejavoval aktivitu. Služobná disciplína bola u neho na požadovanej úrovni. Pri služobných zákrokoch vystupoval rázne a v rámci zákona. Zo strany občanov nebola zaznamenaná žiadna oprávnená sťažnosť. Dosahovanými pracovnými výsledkami sa radil k najlepším policajtom v rámci čaty do ktorej bol zaradený. Za dosahovanie veľmi dobrých pracovných výsledkov bol viackrát disciplinárne odmenený, avšak v rokoch 1990 a 1995 mu boli uložené aj disciplinárne tresty. Jeho služobný pomer bol skončený dňa 14.4.2009 na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 141 z 9.4.2009 z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, keď dňa 21.03.2009 v rámci výkonu štátnej služby v budove OO PZ Košice - Juh nezabránil ostatným príslušníkom PZ a ani neoznámil nadriadeným, že príslušníci PZ za využitia dvoch služobných psov na vodítkach bez náhubkov prinútili zadržané mladistvé a maloleté osoby aby sa vyzliekli donaha a navzájom sa udierali do rôznych častí tela. Obžalovaný napadol citovaný personálny rozkaz a následne sa žalobou proti Ministerstvu vnútra SR domáhal preskúmania zákonnosti jeho rozhodnutia SLV-70/PK-2009 zo dňa 24.07.2009, ktorým bol zamietnutý jeho rozklad a bol potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 141. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zrušil citované rozhodnutie Ministerstva vnútra SR z 24.07.2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne. V priestupkovom konaní nebol prejednaný.

C. V. bol podľa pracovného posudku veliteľa PMJ OPP KR PZ Košice v služobnom pomere príslušníka PZ od 1.1.2005, kedy nastúpil štúdium na Strednej odbornej škole PZ v Košiciach. Po jej ukončení bol k 1.1.2006 zaradený k PMJ OPP KR PZ v Košiciach ako inšpektor poriadkovej služby, od 1.3.2008 do 15.4.2009 ako referent. Aj keď bol služobne mladší policajt, na úseku svojho služobného zaradenia spĺňal kvalifikačné prepoklady, mal dobré odborné vedomosti, v rozhodovaní sa snažil byť samostatný, pri plnení úloh aktívny a spoľahlivý a jeho služobná disciplína bola vždy na požadovanej úrovni. Dosahovanými pracovnými výsledkami pri zadržiavaní páchateľov trestnej činnosti patril k najlepším policajtom v rámci čaty ku ktorej bol zaradený. Za dosahovanie veľmi dobrých pracovných výsledkov bol viackrát disciplinárne odmenený. Mal slušné a zdvorilé vystupovanie voči nadriadeným a v kolektíve bol obľúbený. Aj u obžalovaného C. V. bol personálny rozkaz ministra vnútra č. 140 z 09.04.2009, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ SR z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, keď dňa 21.03.2009 nezabránil ostatným príslušníkom PZ v tom, že prinútili zadržané mladistvé a maloleté osoby aby sa vyzliekli donaha a navzájom sa udierali do rôznych častí tela, a toto ani neoznámil nadriadeným, zrušený, a to rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2014. Najvyšší súd v rámci preskúmavania zákonnosti nemohol jednoznačne potvrdiť, ani po vzhliadnutí obrazovo - zvukových záznamov, že obžalovaný mal byť osobou, ktorá bola prítomná uvedeného konania, nie je preukázané, že by nútil osoby obmedzené na osobnej slobode k nejakému konaniu a teda nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie obžalovaného zo služobného pomeru. Z miesta trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený len evidenčne, v priestupkovom konaní prejednaný nebol.

B. U. bol podľa pracovného posudku veliteľa PMJ OPP KR PZ v Košiciach v služobnom pomere príslušníka PZ od 1.3.1990, kedy nastúpil štúdium na Strednej odbornej škole PZ v Košiciach. Po ukončení štúdia bol zaradený k PPÚ KR PZ v Košiciach, odtiaľ bol na základe vlastnej žiadosti k 1.11.1993 premiestnený k PMJ PZ Košice, kde bol zaradený ako inšpektor poriadkovej služby a od 1.3.2008 do 15.4.2009 ako referent. Išlo o policajta s dobrými odbornými vedomosťami a bohatými praktickými skúsenosťami, ktoré s ochotou odovzdával mladším policajtom. V rozhodovaní bol samostatný, pri plnení úloh aktívny, spoľahlivý s dobrou služobnou disciplínou. Na jeho prácu nebola zo strany občanov zaznamenaná žiadna oprávnená sťažnosť. Dosahovanými pracovnými výsledkami sa radil k najlepším policajtom v rámci čaty, za pracovné výsledky bol viackrát disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný bol v roku 1991 a 1992 znížením platu a v rokoch 1999 a 2005 mu bola uložená výčitka. Jeho služobný pomer bol skončený dňa 15.4.2009 na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 139 z 9.4.2009 z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, keď v rámci výkonu štátnej služby dňa 21.03.2009 nezabránil ostatným príslušníkom PZ a následne ani ich konanie spočívajúce v tom, že po obmedzení osobnej slobody a predvedení do budovy obvodného oddelenia prinútili mladistvé a maloleté osoby za využitia dvoch služobných psov na vodítkach a bez náhubkov, aby sa vyzliekli donaha a navzájom sa udierali do rôznych častí tela, svojim nadriadeným. Aj u tohto obžalovaného bol personálny rozkaz ministra vnútra SR zrušený

rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k.: - 82 z 03.09.2013, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.02.2015. Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu okrem iného vyplýva, že ani po vzhliadnutí obrazovo-zvukových záznamov sa nemohol súd jednoznačne stotožniť s tým, že obžalovaný mal byť osobou, ktorá stála pri automate na kávu a že by mala nútiť osobu ku konaniu popísanému v administratívnom spise. Trvalý pobyt má obžalovaný v obci C., kde býva s manželkou a jedným maloletým dieťaťom vo vlastnom rodinnom dome. Žije usporiadaným spôsobom života, na verejnosti sa správa slušne a zo strany spoluobčanov nebola na neho podaná sťažnosť. Obvodným úradom Košice - okolie nebol prejednaný v priestupkovom konaní.

Q. H. bol podľa pracovného posudku veliteľa PMJ OPP KR PZ v Košiciach v služobnom pomere príslušníka PZ od 1.1.1994, kedy bol prijatý na štúdium na Strednej odbornej škole PZ v Košiciach. Po jej ukončení bol zaradený k PMJ PZ Košice ako inšpektor poriadkovej služby a od 1.3.2008 do 15.4.2009 bol referentom na uvedenom úseku. Išlo o policajta s dobrými odbornými vedomosťami, ktoré uplatňoval v priamom výkone služby. Úlohy plnil k spokojnosti nadriadených, služobná disciplína bola na požadovanej úrovni, bol spoľahlivý, samostatný a rázny v rámci zákona. Radil sa medzi najlepších policajtov v rámci čaty do ktorej bol zaradený. Bol kamarátsky a nekonfliktný, v kolektíve obľúbený. Za dosahovanie veľmi dobrých pracovných výsledkov bol viackrát disciplinárne odmenený, v troch prípadoch mu bola v rokoch 2000, 2006 a 2007 uložená výčitka. Jeho služobný pomer bol skončený dňa 15.4.2009 na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR z 9.4.2009 z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Personálny rozkaz ministra vnútra SR bol zrušený rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo dňa 10.04.2015. Aktuálne prebieha konanie na Najvyššom súde SR o odvolaní žalovaného Ministerstvo vnútra SR, konanie sa vedie pod sp. zn. . Obžalovaný býva v U., obec ho hodnotí tak, že je ženatý, má jedno maloleté dieťa, býva u rodičov a dokončuje výstavbu vlastného rodinného domu. Okolím je vnímaný ako vzorný manžel, otec a občan. Je nekonfliktný, zdvorilý, vystupuje slušne a rád pomôže iným. V priestupkovom konaní prejednaný nebol.

G. T., rod. F. je podľa pracovného posudku riaditeľa OO PZ Košice - Juh OPP OR PZ Košice v služobnom pomere príslušníka PZ od 1.4.2004 a od 1.8.2008 je zaradená na OO PZ Košice - Juh ako referent s územnou a objektovou zodpovednosťou. V dobe od 8.4.2009 do 7.10.2009 bola dočasne pozbavená výkonu služby a od 8.10.2009 je naďalej zaradená ako referentka s územnou a objektovou zodpovednosťou na OO PZ Košice - Juh. Od tej doby neboli voči nej prijaté žiadne disciplinárne opaterenia, v jednom prípade jej bola v roku 2009 udelená finančná odmena za kvalitné plnenie služobných povinností. Predtým bola sedemkrát disciplinárne odmenená, ale boli voči nej prijaté aj disciplinárne opatrenia, v roku 2007 dvakrát formou písomného pokarhania a jedenkrát znížením platu, tieto opatrenia už boli zahladené. V ostatnom období neboli voči nej zo strany občanov podané žiadne sťažnosti, dodržiava pravidlá služobnej zdvorilosti a v kolektíve je obľúbená. V mieste trvalého bydliska v obci W. je jej správanie na verejnosti slušné, v priestupkovom konaní prejednaná nebola.

G. L. bol podľa pracovných posudkov riaditeľa OO PZ Košice - Juh OPP OR PZ Košice v služobnom pomere príslušníka PZ od 1.4.1994, kde bol radený ako referent stálej služby. Dosahoval dobré pracovné výsledky, pri plnení úloh bol samostatný, spoľahlivý a aktívny, zo strany vedenia neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by mu mohli byť vytknuté. Počas svojho pôsobenia v PZ bol štyrikrát disciplinárne potrestaný, v roku 1999 a 2001 písomným pokarhaním riaditeľa OO PZ a v roku 2005 znížením služobného platu. Disciplinárne opatrenia mu boli zahladené. Jeho služobný pomer bol skončený dňa 1.6.2009 na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR z 29.5.2009 z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10.2.2010 sp. zn. v právnej veci žalobcu G.a L. proti žalovanému Ministerstvo vnútra SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. SLV-85/PK-2009 zo dňa 16.9.2009 (ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie

- personálny rozkaz č. 195 zo dňa 29.5.2009, ktorým bol G. L. prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ) rozhodol tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie ministra vnútra SR a vec vrátil MV SR na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27.7.2010 sp. zn. odmietol odvolanie žalovaného - MV SR proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Takisto v právnej veci žalobcu - obžalovaného G. L. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.6.2014 sp. zn. vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Ministerstva vnútra SR č. SLV-PS-PK-50-2013 zo dňa 29.5.2013 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s

personálnym rozkazom č. 195 zo dňa 29.5.2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 02.06.2015 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.06.2014 sp. zn. . Z miesta trvalého bydliska nie je obžalovaný bližšie hodnotený, v priestupkovom konaní prejednaný nebol.

G. L. je podľa pracovného posudku riaditeľa OO PZ Košice - Juh OPP OR PZ Košice v služobnom pomere príslušníka PZ od 1.7.2003 a je zaradený vo funkcii referent s územnou a objektovou zodpovednosťou. Neboli voči nemu prijaté žiadne disciplinárne opatrenia a za dosahované pracovné výsledky a kvalitné plnenie služobných úloh bol celkovo dvadsaťpäťkrát disciplinárne odmenený vo forme peňažného daru. Patrí medzi policajtov, ktorí dosahujú najlepšie výsledky. Disciplinárneho previnenia sa dopustil v roku 2004, dvakrát v roku 2007 a jedenkrát v roku 2008, za čo mu vo všetkých prípadoch bola uložená výčitka. Z miesta trvalého bydliska je Mestskou časťou Košice - Nad jazerom hodnotený len evidenčne. V priestupkovom konaní prejednaný doposiaľ nebol.

C. W. je podľa pracovného posudku riaditeľa OR PZ vo Vranove nad Topľou v služobnom pomere príslušníka PZ od 15.9.2005. Od 1.8.2009 je zaradený na OO PZ Hanušovce nad Topľou vo funkcii referent s územnou a objektovou zodpovednosťou. V práci je plne samostatný, má dobrú znalosť právnych a interných predpisov, bohaté praktické skúsenosti a v jeho činnosti neboli zaznamenané žiadne nedostatky. Bol viackrát disciplinárne odmenený, avšak boli mu uložené aj disciplinárne tresty, v roku 2006 dvakrát formou výčitky, jedenkrát znížením platu, v roku 2008 písomným pokarhaním, v roku 2009 jedenkrát znížením platu a jedenkrát písomným pokarhaním. Obec R. ho hodnotí kladne s tým, že na verejnosti má slušné vystupovanie, aktívne sa zapája do akcií poriadaných obcou, na verejnosti nepožíva alkoholické nápoje ani návykové látky a ide príkladom mladším spoluobčanom. Je slobodný, žije v rodinnom dome, o údržbu ktorého sa dôkladne stará. Priestupkovo doposiaľ prejednaný nebol.

Odpisy registra trestov poukazujú, že ani jeden z obžalovaných doposiaľ nebol súdne trestaný.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci, čo je jedným zo základných právnych princípov, na ktorých je postavené trestné konanie. Náležité zistenie skutkového stavu veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, je totižto nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Predmetom dokazovania boli všetky skutočnosti, z ktorých bolo možné zistiť, či žalovaný skutok bol spáchaný, za akých okolností, kde, kedy, ako, z akých príčin, s akými následkami, ale aj okolnosti, ktoré charakterizujú osoby obžalovaných, formu zavinenia a v neposlednom rade aj všetky skutočnosti a okolnosti dôležité z hľadiska procesného, ktorými sa preverila vierohodnosť a zákonnosť dôkazov. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci ( ) v sebe zahŕňa aj právo procesných strán obstarávať dôkazy, čo stranám v konaní, s poukazom na kontradiktórnosť trestného konania, nebolo upreté, ale zároveň aj povinnosť súdu s rovnakou starostlivosťou pristupovať k objasňovaniu skutočností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obžalovaným, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v ich prospech. Vykonané dôkazy súd v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ( ) vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré nezaložil na ľubovôli, ale na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov, získaných a vykonaných zákonným spôsobom, jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd sám, či tak urobili orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá z procesných strán. V danom prípade prvostupňový súd už po tretíkrát rovnako konštatuje, že vykonané dôkazy nepostačujú na uznanie viny obžalovaných a nakoľko nebolo možné vykonať ďalšie s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti o tom, že skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní sa vôbec stal, nevyhnutne postupoval podľa a obžalovaných spod obžaloby, za rešpektovania zásady in dubio pro reo, oslobodil. V nadväznosti na uvedené odkázal poškodených s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces. V ďalšom súd objasní akými úvahami sa pri hodnotení vykonaných dôkazov spravoval, posúdi ich závažnosť, význam i dôkaznú silu.

Je zrejmé, že v trestnom konaní za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci. Ide teda o fakty, znalosti a skutočnosti, ktoré sa získajú z dôkazných prostriedkov, ktorými sú najmä výsluchy obvineného, svedkov, znalcov, znalecké posudky, rekognícia, listiny, informácie získané použitím informačno - technických prostriedkov atď. (vymenované v , ale nevylučujú sa ani iné). Podmienkou, aby dôkazom mohlo byť naozaj všetko, čo môže prispieť k

náležitému objasneniu veci je, aby išlo o dôkazný prostriedok získaný zákonným spôsobom, t.j. podľa alebo podľa iného zákona (napr. Zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno - technických prostriedkov, Zákona o ochrane osobných údajov, Zákona o policajnom zbore, Zákona o vojenskom spravodajstve, atď.). Nezákonne, teda v rozpore s , získaný dôkaz nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní, pokiaľ jeho nezákonnosť nie je možné odstrániť. Táto požiadavka je vyjadrená v rámci už spomenutej zásady voľného hodnotenia dôkazov v a teda, že orgány činné v trestnom konaní a súdy hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom. Bratie do úvahy nezákonne získaný dôkaz poškodzuje riadny výkon spravodlivosti, je teda nevyhnutné dodržiavať zákonnosť pri zisťovaní skutkového stavu veci.

Na uvedené súd poukazuje v súvislosti s tým, že na hlavnom pojednávaní opakovane, teda aj pri znovuprejednaní veci po zrušení rozsudku zo dňa 17.05.2017, odmietol návrh krajského prokurátora aj splnomocnenca poškodeného O. Q. na vykonanie obrazovo-zvukových záznamov na CD-R (DVD) nosiči, ktorý bol vydaný denníkom SME na zápisnicu o vydaní veci z 25.8.2009 podľa a na CD nosiči, ktorý slúžil KR PZ Košice pre personálne konanie vedené proti obžalovaným zachytávajúcimi udalosti, ku ktorým malo dôjsť dňa 21.3.2009 na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh, pričom svoje rozhodnutie oprel o . V rámci návrhu na vykonanie tohto dôkazu prokurátor poukázal na to, že dôkazným prostriedkom sú okrem iného aj veci, pričom za vec sa okrem iného v zmysle považuje aj obrazový záznam na technickom nosiči, nemá teda ísť o postup v zmysle , ktorý upravuje vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo - zvukových záznamov, pre ktoré je potrebný príkaz súdu. V predchádzajúcom konaní keď súd odmietol návrh na vykonanie obrazovo-zvukových záznamov, argumentoval pôvodom CD-R (DVD) nosiča, ku ktorému vypovedal svedok F. T. U.. Dňa 7.4.2009 našiel na svojom pracovnom stole v kancelárii denníka SME, kde bol vedúcim investigatívneho oddelenia, obálku s nosičom a nepodpísaným sprievodným listom, zásielka bola adresovaná jemu a na obálke nebolo meno a adresa odosielateľa. Podľa sprievodného listu pisateľka mala získať nahrávku obsiahnutú na nosiči z mobilu svojho syna alebo synovca, ktorý mal byť policajtom. Po prehratí si šiestich videozáznamov usúdil, že došlo k nevhodnému zaobchádzaniu zo strany príslušníkov PZ voči mladistvým a maloletým osobám, preto obratom kontaktoval hovorcu ministra vnútra SR Y. F., ktorému odovzdal DVD nosič. Ešte predtým dal nosič technikom aby vyhotovili kópie, ale nevedel sa vyjadriť k tomu, koľko kópií bolo vyhotovených. Svedok U. v prípravnom konaní tvrdil, že hovorcovi MV SR odovzdal kópiu DVD nosiča, na hlavnom pojednávaní sa nevedel vyjadriť k tomu, či mu odovzdal DVD nosič ktorý získal, alebo jeho kópiu. V prípravnom konaní tiež tvrdil, že orgánom činným v trestnom konaní odovzdal nosič ktorý získal, na hlavnom pojednávaní sa už k tejto otázke s určitosťou vyjadriť nevedel, uvádzal, že originál sa pravdepodobne nachádza v trezore redakcie denníka SME, kde sa ukladali všetky háklivejšie materiály, na druhej strane ale bývalo zvykom, že orgánom činným v trestnom konaní sa odovzdávali originály materiálov. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, kde sa nachádzajú sprievodný list a obálka, v ktorej mu bol nosič doručený. K obsahu nahrávky napísal článok, ktorý spolu s časťou videonahrávok zverejnil na internete dňa 7.4.2009. V ten istý večer bol záznam odvysielaný aj v televíznych novinách, nevedel kto ho médiám poskytol. DVD nosič, ktorý pre účely trestného konania dobrovoľne vydal F. T. U., preskúmal znalec z odboru Elektrotechnika, odvetvie Riadiaca elektronika, Výpočtová technika, Odhad hodnoty elektrických a elektronických zariadení Ing. C. D. a v znaleckom posudku č. 20/2009 zo dňa 31.8.2009 uzavrel, že všetky videozáznamy obsiahnuté na nosiči boli vytvorené pomocou nejakého mobilného telefónu so zabudovaným digitálnym fotoaparátom, k otázke úpravy videosúborov a kvalite uzavrel, že vo všeobecnosti kopírovaním a prevodmi digitálnych videosúborov sa kvalita kópie nezhorší, ale kópia nemôže byť nikdy lepšia, kvalitnejšia ako bola použitá predloha, atď.. V znaleckom posudku č. 25/2009 zo dňa 30.10.2009 sa Ing. C. D. vyjadril, že preskúmaním 11 mobilných telefónov vydaných obžalovanými G., L., V., H., U., H., T., ale aj O., D. a Q. bolo zistené, že zdrojový telefón, na ktorom, alebo ktorých, boli predmetné videozábery vytvorené, sa medzi preskúmanými mobilnými telefónmi nenachádzal. Na skúmaný nosič boli všetky videosúbory napálené 3.4.2009, jednotlivé súbory videozáznamov boli „vytvorené“, pravdepodobne prekopírované z nejakého nosiča (napr. USB kľúčenky) alebo z nejakého mobilného telefónu v termíne od 22.3.2009 do 27.3.2009. Mobilné telefóny označených osôb boli skúmané v odbore Elektrotechnika aj súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý v znaleckom posudku č. 217/2009 vyjadril, že preskúmaním mobilných telefónov, SIM kariet a pamäťových kariet neboli zistené skutočnosti relevantné pre trestné konanie. Na svojich zisteniach znalci zotrvali v rámci výpovedí v prípravnom konaní.

Znalecké dokazovanie teda jednoznačne preukázalo, že nahrávky obsiahnuté na nosičoch, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu, boli získané len ako x-té kópie originálnej nahrávky po viacerých zvukových a obrazových prenosoch. Na základe uvedeného súd predtým vyslovil názor, že dôkaz získaný niekoľkonásobným prenosom obrazu a zvuku na rôznych nosičoch nemôže naplniť požiadavku náležitého objasnenia skutkového stavu veci, lebo nebol získaný v súlade s právnymi predpismi. Nie je zrejmé, kde sa nachádza originál nahrávky (zdrojový telefón nebol medzi skúmanými mobilnými telefónmi), nahrávka na nosiči na č.l. 3061 spisu bola získaná len ako x-tá kópia originálnej nahrávky a súd mal zato, že po viacerých prenosoch je nespostačujúca na posúdenie, resp. identifikáciu osôb, čo je predpokladom využitia obrazového, resp. obrazovo - zvukového záznamu ako dôkazu v trestnom konaní, a že nie je zrejmé kto je tvorcom. Súd teda uzavrel, že spomenutý dôkaz nie je dôkazom získaným zákonným spôsobom, preto ho dvakrát odmietol vykonať. Dôvodil aj, že nezákonne získaný dôkaz mal svedčiť v neprospech obžalovaných, čo je iná situácia, akoby išlo o dôkaz, ktorý by mal svedčiť v ich prospech, kde v takomto prípade by bolo možné z niektorých ustanovení vyvodiť požiadavku prípustnosti aj takto nezákonne získaného dôkazu. Za významnú okolnosť v danom prípade súd považoval aj to, že obrazovo-zvukový záznam, resp. informácie, ktoré by bolo možné z neho zistiť, nepredstavujú jediný usvedčujúci dôkaz, k dispozícii boli iné dôkazy z ktorých vychádzal pri hodnotením viny obžalovaných. Podľa názvov jednotlivých videosúborov, času a dátumu, je podľa znaleckého ústavu pravdepodobné, že videá boli konvertované alebo postrihané a teda mohla byť zhotovená montáž úsekov. Na toto zistenie poukazoval súd len okrajovo, bez toho, aby osobitne hodnotil dôkaz (obrazovo-zvukový záznam), ktorý skôr na hlavnom pojednávaní odmietol vykonať. V nadväznosti na odmietnutie tohto dôkazu nebolo na mieste, aby predmetný obrazovo - zvukový záznam, ako sa toho domáhal prokurátor a následne aj splnomocnenec, podroboval ďalšiemu znaleckému skúmaniu v odbore Foto a video zameranému na zistenia, či bol z hľadiska obsahu upravený, konvertovaný, vytvorený montážou a podobne. Naviac, k technickej stránke nahrávky viacerí svedkovia na hlavnom pojednávaní vypovedali, že záznam z DVD nosiča, ktorý im bol prehraný pri výsluchu v prípravnom konaní, bol veľmi zlej kvality, zábery boli rozrastrované, nebolo možné stotožniť osoby a to ani podľa hlasu, ktorý sa nedal rozpoznať. Zvlášť svedok F. G., ktorý 24 rokov pôsobil ako kriminalistický technik v Policajnom zbore SR, sa k záznamom vyjadril tak, že boli upravované a nekvalitné.

Až v druhom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 04.05.2018, ktorým bol v celom rozsahu zrušený rozsudok podpísaného súdu zo dňa 17.05.2017, bol vyjadrený jednoznačný názor, že v predmetnej trestnej veci je potrebné doplniť dokazovanie obrazovo-zvukovým záznamom na CD-R (DVD) nosiči o udalosti z 21.03.2009 na OO PZ Košice - Juh a nadväzujúcim obrazovo - zvukovým záznamom na CD nosiči, ktorý slúžil KR PZ Košice pre personálne konanie voči obžalovaným, a to ich prehratím na technickom zariadení a že pre zodpovedanie otázky, či dej na zázname bol technicky upravený a pozmenený je potrebné pribrať do konania znalca z príslušného odboru, ako to navrhli strany kontradiktórneho konania. Svoje názory k otázke vykonania spomenutých dôkazov prvostupňový súd opakovane vyjadril v predchádzajúcich dvoch rozsudkoch, ktorými rozhodol v predmetnej trestnej veci a poukázal na ne aj vyššie. Nakoľko je však prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, v tomto obnovenom konaní nakoniec pribral dňa 04.01.2019 znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická fotografia a video, následne na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok č. 15/2019, ktorý JUDr. Ing. A. T. vypracoval, znalca k jeho zisteniam aj vypočul a na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2019 vykonal aj obrazovo-zvukový záznam z CD-R (DVD) nosiča a CD nosiča.

Obžaloba kladie obžalovaným za vinu, že dňa 21.3.2009 v čase asi o 11,40 hod. v Košiciach v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Juh po tom, čo G. G., O. L., C. V., C. H., B. U. a Q. H. ako príslušníci policajného zboru spoločne zadržali a predviedli maloleté osoby G. R., B. L., L. Q., O. T., O. Q. a F. Q., títo, okrem Q. H. a B. U., zhodili ich vo vstupnej chodbe na zem pred dvoch štekajúcich psov bez ochranných náhubkov, ktorých držali na vôdzke G. G. a O. L., pričom psy pohrýzli G. R., F. Q. a B. L., následne maloletých udierali a kopali do rôznych častí tela a pod hrozbou, že v tom budú pokračovať, ich nútili, aby sa navzájom silno udierali dlaňou ruky po tvári (fackou) a potom sa pobozkali, pričom sa im smiali a vulgárne, aj pre rómsky pôvod, nadávali, poškodení mali strach, kričali a plakali, čo si niektorí z nich natáčali na mobilné telefóny a fotoaparáty, pričom toto sledovali obžalovaní Q. H., B. U., G. F., t.č. T. a G. L. a nezakročili proti takémuto konaniu, následne G. G., O. L., C. V. a C. H. prikázali predvedeným osobám ísť do uzavretej časti suterénu schodišťa, rýchlo sa vyzliecť donaha, vybrať veci a dať ruky hore za hlavu, otočiť sa chrbtom k stene a kričali, aby boli ticho, že posledný z

nich dostane bitku a ak sa nevyzlečú, opäť privedú psa a O. L. udrel otvorenou dlaňou ruky po tvári F. Q., lebo v suteréne rozprával, C. V. zavesil O. Q. na zábradlie na poschodí a striedavo ho udieral po rukách, na ktorých sa držal a v popoludňajších hodinách asi o 15,00 hod. aj obžalovaní G. L. a C. W., ako maloleté osoby strážili na chodbe, týmto vulgárne nadávali a fyzicky napádali tak, že G. L. kopol F. Q. a do nohy aj B. L., opľul O. T. a vulgárne im nadával aj pre rómsky pôvod a keď odmietli odcudziť mu prsteň s retiazkou, udrel ich dlaňou ruky po tvári a C. W. viackrát udrel dlaňou ruky po tvári L. Q. a tomuto aj priložil služobnú zbraň k hlave, či chce, aby ho zastrelil a následne vo vedľajšej miestnosti všetkým predvedeným prikázal postaviť sa tvárou k stene a rukami hore a L. Q. prikázal, aby mu olízal topánku a aby udrel lopatou po hlave F. Q., čím ako príslušníci Policajného zboru postupovali v rozpore s konkrétnymi ustanoveniami Zákona o policajnom zbore a tiež porušili povinnosti policajta v zmysle Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP.

Všetci obžalovaní spáchanie skutku kladeného im za vinu už v prípravnom konaní popreli, popísali priebeh výkonu služby dňa 21.3.2009, na hlavnom pojednávaní rovnako všetci vyhlásili, že sú nevinní zo spáchania žalovaného skutku a odmietli vypovedať.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že: Dňa 21.3.2009 sa konali voľby prezidenta Slovenskej republiky a v súlade s plánom na zabezpečenie nerušenej prípravy a konania volieb v služobnom obvode OO PZ Košice - Juh a plánmi služieb OO PZ Košice - Juh a KR PZ, OPP, PMJ v Košiciach na mesiac marec 2009, boli do služby v tento deň radení všetci obžalovaní, okrem nich na OO PZ Košice - Juh aj Mgr. D., Mgr. R., W., N., T., C., L., B.. M., M., D.. G., A., Ing. A., Mgr. H., Q., A., Q., R., H., L., T., R., N., Q., G., G., L. a D. a na PMJ aj D., Q., O., H. a iní. Všetci obžalovaní boli k uvedenému dňu v služobnom pomere príslušníka PZ, G. a L. boli zaradení na Oddelení služobnej kynológie OPP OR PZ Košice ako referenti - psovodi vykonávajúci hliadkovú činnosť, V., H., U. a H. boli zaradení k Pohotovostnej motorizovanej jednotke OPP KR PZ Košice ako referenti, L. a T. boli radení ako referenti stálej služby, L. a W. ako referenti s územnou a objektovou zodpovednosťou na OO PZ Košice - Juh OPP OR PZ Košice. Služobnú činnosť vykonávali v hliadkach v zložení: G. - L. od 07,00 hod. do 19,00 hod. s prideleným služobným vozidlom Nissan Navara, V. - U. od 06,00 hod. do 18,00 hod. s prideleným služobným motorovým vozidlom Volkswagen Golf a H.

- H. (+ O.) od 06,00 hod. do 18,00 hod. na služobnom motorovom vozidle Škoda Octavia, plnili úlohy ako zásahové hliadky na istené objekty. L. - W. od 06,00 hod. do 18,00 hod. na OO PZ Košice - Juh a L. - T. od 06,00 hod. do 18,00 hod. vykonávali stálu službu na OO PZ Košice - Juh. V čase o 11,10 hod. bolo z mobilného telefónu na operačné stredisko KR PZ Košice ohlásené lúpežné prepadnutie ženy v Košiciach, v blízkosti obchodného domu Baumax, na chodníku vedúcom na trhovisko „Blšák“. Prostredníctvom rádiostanice boli na miesto vyslané hliadky, okrem iných aj tie, do ktorých boli velení obžalovaní G., L., V., H., U. a H.. Na mieste činu, kde sa po ich príchode nachádzala poškodená z lúpeže K. E. spolu s dcérou H. E., vykonali hliadky pátranie po páchateľoch lúpežného prepadnutia, G. a L. použili na prepátranie okolia služobné psy. Jedného unikajúceho páchateľa - F. Q. zadržal obžalovaný V.. Následne na sídlisku Luník IX, kam sa presunuli všetky hliadky, boli zadržaní traja podozriví z lúpeže, a pri presune hliadok z Luníka IX na OO PZ Košice - Juh boli zadržaní zvyšní dvaja podozriví. Všetky zadržané osoby, G. R., B. L., L. Q., O. T., O. Q. a F. Q. boli predvedené na Obvodné oddelenie PZ Košice

- Juh, v obvode ktorého došlo k lúpežnému prepadnutiu. Budova Obvodného oddelenia Košice - Juh bola v tom čase v rekonštrukcii, stála služba bola presunutá do priestorov na prízemí, s výhľadom z miestnosti len na ulicu; rozdelenie a vzdialenostné pomery priestorov prízemia budovy sú preukázané. Bez pochybností je tiež preukázané, že všetky zadržané osoby, v tomto konaní v procesnom postavení poškodených, boli v tom čase maloleté, L. Q. mal 10 rokov, O. Q. 11 rokov, B. L. 13 rokov, O. T. a F. Q. mali 15 rokov a G. R. 16 rokov. Po predvedení na obvodné oddelenie bola ich totožnosť overená lustráciou v evidenciách a veci nájdené pri bezpečnostnej prehliadke, u G. R. mobilný telefón zn. Sony Ericsson a mince v hodnote 0,39 € a u O. T. mince v hodnote 2,00 €, boli zaistené. Poškodení boli po predvedení na obvodné oddelenie umiestnení najprv vo vstupnej chodbe, na určitý čas na pokyn zástupcu riaditeľa OO PZ Košice - Juh Mgr. H. R., v spodnej otvorenej časti schodišťa - v suterénnom priestore, potom opäť vo vstupnej chodbe a neskôr na prízemí na chodbe priľahlej ku kanceláriám, pretože kvôli rekonštrukcii budovy neboli k dispozícii iné, vhodnejšie priestory. Zadržané osoby prevzal vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Košice JUDr. H. R. o 14,15 hod., avšak na základe jeho písomnej žiadosti o stráženie osôb zostali na obvodnom oddelení PZ, kde ich od 14,00 hod. do 15,45 hod. strážila hliadka v zložení M. G. a E. D., následne obžalovaní L. a W., až kým neboli okolo 18,00 hod. prevezení na ÚJaKP

OR PZ Košice na ul. Alvinczyho, kde ich do 22,00 hod. strážila hliadka v zložení I. T. a M. R.. Tam už boli poškodení po celú dobu v kontakte s rodičmi a podrobili sa úkonom.

Všetci obžalovaní, ako to vyplýva zo zápisníc o výsluchu obvinených z prípravného konania, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané, popreli, že by sa v budove Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh správali voči poškodeným spôsobom kladeným im za vinu a tvrdili, že pri plnení služobných povinností dňa 21.3.2009 neporušili vo vzťahu k poškodeným povinnosti policajta a nedopustili sa žiadnej trestnej činnosti. Obžalovaný G. G. na svoju obranu uviedol, že v ten deň mal dvoch psov farby vlkošedej, jeden bol starý a druhý mladý, kolega L. mal takisto dvoch psov, ktorých použili na prieskum terénu na mieste kde malo dôjsť k lúpežnému prepadnutiu, v budove obvodného oddelenia služobného psa na obranné práce nepoužil. Služobným motorovým vozidlom Nissan Navara, ktoré riadil, previezli s V. a L. troch maloletých zadržaných na obvodné oddelenie, pred budovou obvodného oddelenia počkal kým všetci z vozidla vystúpia, potom vozidlo vyvetral a vyvenčil psov, čo trvalo 3 alebo 4 minúty. So starším psom farby vlkošedej, ktorý mal nasadený košík, vstúpil do budovy obvodného oddelenia tak, ako to robí po každom zákroku, so psom prejde celú budovu, aby si pes zvykol na prostredie, pre psa je to tréning. Vo vstupnej chodbe bol veľký krik, kričali zadržaní rómski chlapci a niekto v civile, pravdepodobne operatívec, si fotil ich tváre alebo niečo natáčal na mobil. Na hluk a väčší počet osôb jeho pes reagoval štekaním, ktoré sa ývalo po budove, nakoľko bola v rekonštrukcii a bol to uzavretý priestor. Je pravdou, že pes ho potiahol smerom k zadržaným osobám, ktoré sa zdržiavali medzi vchodovými dverami a kávomatom, ale on psa potiahol na vodítku k sebe, vyšiel s ním na prvé poschodie, kde pes stále štekal a asi po troch minútach s ním vyšiel pred budovu. Poprel, že by bol svojho služobného psa pustil na zadržaných, určite mu nedal povel „trhaj“, takýto povel pre psa neexistuje. Nevidel že by zadržané osoby kvôli štekotu psa plakali. Dôrazne poprel aj to, že by bol zadržaným prikázal fackovať sa, či niektorému z nich aby si ľahol na zem a pustil na neho psa. So psom sa zdržal v budove celkovo asi 3 minúty, pred budovou asi 12 minút, potom ho umiestnil ho do vozidla. Mladší pes - šteňa behal len pred budovou, košík nemal. Nakoľko predvedené osoby nebolo potrebné strážiť so psom vyšiel z budovy, kde stretol bývalého technika G., telefonicky sa spojil s L., ktorý vzápätí vyšiel z budovy bez psa a dohodli sa na ďalšom postupe. Do budovy obvodného oddelenia sa v ten deň nevrátil. Dôrazne poprel, že by bol rómskych chlapcov natáčal, nevidel že by sa boli fackovali a bozkávali, že by bol on alebo niekto iný z policajtov huckal na chlapcov psa. V budove obvodného oddelenia bolo veľa ľudí, asi 20 policajtov, z ktorých štyria alebo piati boli v civile. Na zázname, ktorý mu bol prehratý na inšpekcii MV SR a ani na zázname, ktorý mu bol prehratý vyšetrovateľom, nespoznal žiadnu osobu a ani psy neboli jeho. Aj z úradného záznamu o použití služobného psa na obranné práce, ktorý spísal dňa 21.3.2009 vyplýva, že mal prideleného služobného psa Gyra a L. služobného psa Alda. Psy boli použité na prepátranie okolia OC Hornbach, kde bola prepadnutá K. E., na lúke v trávnatom poraste vyštekaním označili ležiacu osobu - F. Q., ktorý bol zadržaný, na stráženie osoby počas bezpečnostnej prehliadky, následne na zabezpečenie hliadok pri predvádzaní osôb na Luníku IX a za nasadenia ochranných náhubkov aj na zadržanie podozrivých pri presune zo sídliska Luník IX na Obvodné oddelenie PZ Košice - Juh, kde osoby boli zadržané na úteku a nakoniec na stráženie zadržaných počas bezpečnostnej prehliadky. Pri použití služobných psov Gyro a Aldo nedošlo k poraneniu osôb ani ku škode na majetku. Z hlásenia o kladnom použití služobného psa na obranné práce, ktoré spracoval taktiež dňa 21.3.2009, vyplývajú tie isté skutočnosti ako zo spomenutého úradného záznamu z použitia služobného psa na obranné práce. Aj do záznamu zo služby zo dňa 21.3.2009 uviedol, že hliadka G. - L. zasahovala na ul. Moldavskej pri zadržaní a obmedzení osobnej slobody šiestich páchateľov lúpežného prepadnutia, kde štyrikrát bol použitý pes na obranné práce a voči dvom osobám každý z členov hliadky použil ostatné donucovacie prostriedky. Obžalovaný O. L. na svoju obranu uviedol, že v inkriminovaný deň použil služobného psa len na prieskum terénu pri OC Hornbach, kde psy identifikovali stopu páchateľa, na sídlisku Luník IX zostali so psami pri vozidlách a následne tri zadržané osoby previezli na OO PZ Košice - Juh. S V. odprevadili zadržané osoby do budovy, vzápätí z budovy vyšiel a asi 5 minút venčil psov s G.. Šteňa čiernej farby dal na vodítko, náhubok mu nenasadil a vošiel s ním do budovy z dôvodu výcviku, aby si pes zvykol na cudzie prostredie, hluky a druhy podláh. G. pravdepodobne zostal vonku. Zadržané osoby videl vo vestibule, tam na seba kričali a smiali sa, jeho šteňa reagovalo skučaním a štekaním, tešilo sa. So psom pred zadržanými maloletými nemanipuloval, vyšiel s ním na poschodie, tam pes prestal štekať, potom zišiel do vestibulu, kde sa pes opäť rozštekal, ale na nikoho neskočil, neprišiel do kontaktu so žiadnou osobou, on ani nikto iný psov na zadržané deti nehuckal a psa nenechal v budove bez dozoru. Zadržanie osoby so psom v budove necvičil. Nevie, či sa zadržaní psa báli, ale určite mali pred ním rešpekt. Jednoznačne poprel, že by bol dával akékoľvek pokyny zadržaným, alebo psovi vo vzťahu k

zadržaným, nenatáčal ich, nevidel že by sa boli fackovali alebo bozkávali, nevidel ich v suteréne, len vo vestibule. Nevedel, či v budove obvodného oddelenia sa súčasne nachádzali dva psy. Keď zišiel so svojim psom z prvého poschodia, vyšiel pred budovu, dal ho do auta a vrátil sa do budovy. Medzitým mu zavolal G., vyšiel z budovy, dohodli sa na ďalšom postupe a na OO PZ Košice - Juh sa už nevrátil. Nie je pravdou to, čo B. L., O. Q., F. Q. a O. T. uvádzali v rámci rekognície dňa 8.6.2009 a teda, že Q. dal facku, on nikoho neudrel a nie je pravdou to, čo uvádzal B. L., že jeho pes niekoho pohrýzol. Aj obžalovaný C. V. poprel všetky obvinenia a na svoju obranu uvádzal, že dňa 21.3.2009 síce prišiel do kontaktu s rómskymi chlapcami, jedného z nich zadržal medzi OC Hornbach, Optima a Carrefour, následne troch na Luníku IX a pri presune na OO PZ Košice - Juh spolu s L., po krátkej naháňačke, ďalších dvoch. Po predvedení na obvodné oddelenie zadržané osoby nechali vo vstupnej chodbe. On s U. lustroval zadržané osoby na stálej službe asi hodinu, potom šiel pre poškodenú do nemocnice, tam sa zdržal asi 45 minút, cesta mu trvala 20 až 30 minút, priviezol ju na OO PZ Košice - Juh a šiel za kolegami do miestnosti, kde sa písal záznam o zaistení veci a záznam o obmedzení osobnej slobody, čo trvalo ďalších asi 40 minút. Vtedy vo vstupnej chodbe a ani v iných priestoroch na prízemí zadržané osoby nevidel, predtým boli vo vstupnej chodbe, aj keď šiel pre poškodenú sedeli v blízkosti kávomatu. Potvrdil, že počas plnenia služobných povinností počul v budove krik, ale nevenoval tomu pozornosť. Na zadržaných osobách si nevšimol nič nezvyčajné, ani neobvyklý postup zo strany policajtov. Nevidel, že by bol niekto rómskym chlapcom ubližoval, že by ich bol niekto natáčal, dával im nejaké príkazy. Ani on sa nedopustil voči poškodeným žiadneho protiprávneho konania, nedával im pokyny, fyzicky nikomu neublížil, nenadával im, nikoho nikam nezavesil, nefackal, ani si nikoho nenatáčal. Opoznanie jeho osoby v rámci rekognície zo dňa 14.8.2009 O. Q., F. Q., O. T., B. L. a L. Q. si vysvetľuje tak, že zákroky na Luníku IX vykonával pravidelne, minimálne dvakrát za službu, od 21.3.2009 do vykonania rekognície sa pri výkone štátnej služby s poškodenými stretol minimálne trikrát. Obžalovaný C. H. poprel všetky obvinenia. Potvrdil, že sa ako člen zásahovej hliadky zúčastnil pátrania a obmedzenia osobnej slobody šiestich rómskych chlapcov, ktorých previezli na Obvodné oddelenie PZ Košice - Juh. Policajti so zadržanými postupne vošli do budovy, aj psovodi G. a L. s dvoma psami, ktoré veľmi štekali. Rómskych chlapcov umiestnili na prízemí pri schodoch vedúcich na poschodie, tam stáli pri kávomate. Popísal úkony, ktoré vykonal v miestnosti v ktorej sa spisovali záznamy. Na stálej službe registroval príchod vyšetrovateľa a keď s H. odchádzal na obed, zadržané osoby už v budove nevidel. Zdôraznil, že v budove sa nachádzalo veľa policajtov, D. a Q. síce po krátkom čase odišli, ale pohybovali sa tam aj osoby v civile. Z obedňajšej prestávky sa na obvodné oddelenie nevrátil. K tomu, že ho poškodený F. Q. pri rekognícii dňa 8.6.2009 opoznal a uviedol, že ho mal kopať, biť po chrbte pelendrekom, že mal rómskych chlapcov nútiť, aby sa bili, prikázať im ísť do diery, natáčať ich, držať v ruke psa aby ich pohrýzol, sa nezakladá na pravde. Nie je psovod a nemá ani vlastného psa, nenosí obušok, nikoho nenútil biť sa, nikomu neprikázal ísť do diery, nevidel aby sa boli fackovali, bozkávali, vyzliekali, nenatáčal a nikomu nič neprikazoval. F. Q. opoznal figuranta H. H. ako osobu, ktorá udrela L. Q. po tvári, kamerovala na mobilný telefón a nahrávku posielala iným osobám, ale H. H. v ten deň v budove OO PZ Košice - Juh nebol. Nevidel, aby bol zadržané deti niekto z policajtov fyzicky akýmkoľvek spôsobom napádal alebo ich nútil k nejakému konaniu. Obžalovaný B. U. potvrdil, že sa zúčastnil pátrania po unikajúcich mladistvých, resp. maloletých páchateľoch lúpeže, z Luníka IX prišiel služobným vozidlom sám a videl ako kolegovia vošli so zadržanými osobami do budovy, G. videl pri aute bez psa, druhého psovoda nevidel. Keď vstúpil do budovy, zadržané osoby stáli vo vstupnej chodbe, ktorou prešiel k stálej službe cez tzv. lietačky. Nachádzal sa tam väčší počet príslušníkov PZ zo zákroku, ale aj iní. V budove nevidel žiadnych psov. Na stálej službe sa zdržal asi 10 minút, počas toho nepočul štekot psov ani nič podozrivé. Keď vychádzal zo stálej služby do hlavnej vstupnej chodby, z budovy odchádzal G. so psom, L. so psom nevidel. Postavil sa ku kávomatu, pri ktorom sa nachádzali zadržané osoby, každú z nich si volal po jednom a spisoval ich osobné údaje, čo trvalo asi 10 minút. Zadržané osoby sa navzájom osočovali, ale neplakali, neboli zranené. Vrátil sa na stálu službu, kde s L. asi 45 minút osoby lustrovali. Zo vstupnej chodby počul krik, ale nevenoval tomu pozornosť, štekot psov nepočul. Keď z budovy okolo 13,00 hod. odchádzal na obed, prechádzal vstupnou chodbou, bol tam kľud, ticho, zadržané osoby nevidel. K výsledkom rekognície zo dňa 14.8.2009, pri ktorej ho opoznal O. Q. ako osobu, ktorá stála pri kávomate keď sa fackovali a F. Q. a B. L. ako osobu, ktorá ich videla v tzv. diere vyzlečených, na svoju obranu uviedol, že on nevidel žiadnu bitku, nevidel aby sa boli rómske deti v priestoroch pri kávomate fackovali, skôr sa medzi sebou drgali a kričali po sebe. Nevidel, či deti boli umiestnené v suteréne schodiska a kolegyňu F. (T.) videl len na stálej službe. Aj obžalovaný Q. H. popieral spáchanie skutku kladeného mu za vinu tvrdiac, že sa žiadneho protiprávneho konania voči poškodeným nedopustil a takéto konanie nezaregistroval ani zo strany

svojich kolegov. Po prevezení na OO PZ Košice - Juh boli všetky zadržané osoby postupne predvádzané a umiestnené na hlavnú vstupnú chodbu, kde sa okrem nich zdržiavali kolegovia z PMJ, jeden psovod so psom a kolegovia z obvodného oddelenia, celkovo sa tam pohybovalo viac policajtov. Pes sa rozštekal a mykal sa smerom k zadržaným deťom, pravdepodobne mal náhubok a určite bol na vodítku, on psovodovi povedal, aby zobral psa, lebo deti sa boja. Jedného chlapca aj odtiahol, aby na neho pes neskočil a zadržaným vravel, aby sa nebáli, že pes im neublíži. Psovod stiahol psa a odišiel s ním z budovy, on šiel do zadnej miestnosti za O., odtiaľ na stálu službu kde s L. lustroval asi 20 až 30 minút, vrátil sa do miestnosti kde sa píšu záznamy, asi po 10 minútach šiel opäť lustrovať na stálu službu a potom späť do spomenutej miestnosti. Počas toho nebol vo vstupnej chodbe a okrem skôr spomenutého štekotu psa nezaregistroval žiaden iný hluk, krik, plač, rev, nič mimoriadne. Asi po hodine od príchodu do budovy odišiel so H. na obed a v ten deň sa už na obvodné oddelenie nevrátil. Nevidel, že by bol niekto zadržaným osobám ublížil, nevidel ich v suteréne budovy a k vyjadreniu O. Q. ktorý pri rekognícii uviedol, že on ich dal od psov nabok, toto potvrdil a doplnil, že medzi psom a zadržanými deťmi bola vzdialenosť asi 2 až 3 metre. Obžalovaný G. L. tvrdil, že obvinenia spočívajúce v tom, že mal byť svedkom, keď kolegovia zhodili vo vstupnej chodbe budovy obvodného oddelenia pred dvoch štekajúcich psov poškodených, pričom psy troch z nich pohrýzli, že mal vidieť ako poškodených udierali a kopali, nútili ich navzájom sa udierať dlaňou ruky po tvári a potom sa pobozkať, že sa im smiali a vulgárne im nadávali a toto všetko si natáčali na mobilné telefóny, sa nezakladajú na pravde. Šiesti rómski chlapci, ktorí sa mali dopustiť lúpeže, síce boli dňa 21.3.2009 okolo 12,10 hod. predvedení na Obvodné oddelenie PZ Košice - Juh, kde on vykonával stálu službu, avšak tieto osoby neprevzal a teda nebol za ne zodpovedný. Za zadržané osoby zodpovedali hliadky PMJ, neskôr ich prevzal vyšetrovateľ. Vykonávala sa rekonštrukcia budovy a stála služba bola premiestnená do priestorov bývalých ženských šatní, kam z prístupovej chodby viedli dvojité dvere. Okná zo stálej služby boli situované na parkovisko pred obvodné oddelenie, preto videli prichádzajúce služobné vozidlá. Otvoril vchodové dvere a do budovy vstúpilo asi 20 ľudí, okrem zadržaných osôb aj príslušníci PZ. Najprv dvere zamkol, nakoľko niektoré osoby prichádzali a iné odchádzali, nariadil jednému z policajtov, aby zabezpečoval vchodové dvere, kolegom ukázal miestnosť, v ktorej mohli vyhotoviť úradné záznamy a povedal im, že zadržané osoby môžu strážiť len vo vstupnej chodbe, kvôli rekonštrukcii iné miesto pre ich stráženie nebolo. Odišiel do miestnosti stálej služby a do priestorov v ktorých boli umiestnení zadržaní sa už nevrátil. Popoludní hliadka v zložení W. a L. prevzali od vyšetrovateľa osoby na stráženie, vtedy prechádzal popri nich, mohlo byť okolo 17,30 hod.. Keď spomenutá hliadka premiestnila zadržaných na chodbu pred kanceláriu L., zadržané osoby pobehovali po chodbe a smiali sa, jeden z nich chodil za ním, aby mu vrátil mobil, preto upozornil hliadku. Pri predvádzaní zadržaných väčším počtom príslušníkov PZ bol v budove zvýšený hluk, kvôli rekonštrukcii bola aj veľká ozvena, ale to považoval za bežnú situáciu. Počas služby nepočul v budove žiaden plač ani štekot psov, ale v okolí obvodného oddelenia sú sídla firiem kde majú psov na stráženie a nakoľko bol voľný deň, psy boli pustené a štekali. K tomu, že v rámci rekognície ho poškodený O. Q. opoznal ako osobu, ktorá sa na nich pozerala keď sa navzájom fackali uviedol, že ide pravdepodobne o poškodeného, ktorý od neho stále pýtal mobil a ktorého ráznejšie upozorňoval na správanie. Obžalovaná G. T. sa bránila obvineniam tvrdiac, že nepočula a nevidela, že by bolo zo strany policajtov voči šiestim zadržaným rómskym chlapcom použité násilie, že by boli tieto osoby nútené aby sa navzájom bili, nevidela ich v suteréne, nevidela, že by si ich bol niekto natáčal. Po vstupe do budovy zostali rómski chlapci spolu s príslušníkmi PMJ a služobnej kynológie stáť na chodbe medzi vchodovými dverami a schodmi vedúcimi na poschodie. Ona vykonávala stálu službu v miestnosti, z ktorej nebolo vidieť do priestorov vstupnej chodby. Počula hluk, avšak pri predvádzaní väčšieho počtu osôb je to normálne, neprikladala tomu vážnosť. Počula aj štekot psov, ale nevedela, či sa z vnútra budovy alebo z vonku. Lustrovala na stálej službe a cez vstupnú chodbu prechádzala asi po 15 minútach od predvedenia osôb do jedálne, lebo mala súkromný telefonát. Po 35 až 40 minútach, keď šla na prvé poschodie za riaditeľom, zadržaní boli na pôvodnom mieste, strážili ich príslušníci PMJ. Keď sa po 3 až 4 minútach vracala na stálu službu, zadržaní stáli na chodbe, neplakali, boli kľudní, nevidela žiadnu bitku a nepostrehla u nich strach. Chodbou prešla znovu medzi 13,30 hod. až 13,45 hod. kedy odchádzala na obed a keď sa po 50 minútach vrátila, zadržaní stáli pri kávomate, pri nich bol kolega W.. Zadržaní boli kľudní, aj vtedy keď sa k ním o niekoľko minút na žiadosť kolegu W. vrátila zistiť, či niektorý z nich boli účastní lúpeže spred týždňa. Vtedy sa dokonca smiali, s W. žartovali, na nič sa nesťažovali a nevšimla si na nich žiadne zranenia. Obžalovaný G. L. sa bránil tým, že s poškodenými prišiel do kontaktu až po 15,00 hod., keď sa do budovy obvodného oddelenia vrátil z eskorty do Spišskej Novej Vsi. Na vstupnej chodbe pri kávomate stáli piati až šiesti Rómovia, ktorých strážili D. a G., neskôr prevzal stráženie s W. a po 16,00 hod. šiel pracovať

do svojej kancelárie. Medzitým prechádzal popri zadržaných, ktorých strážil sám W., aj ku koncu služby, keď ich W. premiestnil na chodbu pred jeho kanceláriu. Zadržané osoby boli veselé, smiali sa, popisovali ako olúpili staršiu ženu, musel ich upozorniť na správanie a na to, aby sa medzi sebou rozprávali po slovensky. Na správanie ich upozornil aj stála služba L.. Nedopustil sa voči nim žiadneho protiprávneho konania a nevidel, že by niekto iný z jeho kolegov takýmto spôsobom voči zadržaným konal. Zadržané osoby sa na nič nesťažovali, nevidel na nich žiadne zranenia, pred ním sa navzájom nefackovali. Z jedného z chlapcov si robili žarty, bolo mu ho ľúto, preto mu kúpil čokoládový nápoj a ostatným poskytol na požiadanie vodu. Nepamätal sa na to, či v ten deň mal na ruke šperky. Na opasku mal služobnú zbraň, ktorú si odložil do pracovného stola, kde zostala do konca pracovnej doby. Zbraň nepriložil ku hlave nikomu zo zadržaných, nikoho nefackoval, nekopol, a keď ho ako takúto osobu opoznal pri rekognícii 14.8.2009 poškodený O. Q., k tomuto dátumu bol v postavení svedka. Nakoniec aj obžalovaný C. W. poprel akúkoľvek účasť na skutku. Výkon služobnej činnosti zo dňa 21.3.2009 popísal v podstate zhodne ako obžalovaný L., vrátane situácie po návrate z eskorty na obvodné oddelenie v čase okolo 15,10 hod. až 15,30 hod.. Potvrdil, že určitú dobu strážil poškodených na vstupnej chodbe sám, avšak cez chodbu stále niekto chodil, raz to bol L., potom F., L., stránky, zástupca OO PZ R., takže so zadržanými v podstate nebol sám. Zadržané osoby sa smiali, hrali, kričali po sebe, upozorňoval ich na slušné správanie. Asi o 17,30 hod. odišiel do svojej kancelárie písať záznam, zadržané osoby najskôr zobral so sebou do kancelárie, ale kvôli hlučnému správaniu ich umiestnil na chodbu pred kanceláriu L. s tým, aby ich strážil on. Mal pri sebe služobnú zbraň, ale nie je pravdou, aby túto zbraň niekomu priložil k hlave, aby niekomu psychicky alebo fyzicky ublížil, aby niekoho do niečoho nútil a nevie o tom, že by sa takto voči zadržaným správal niekto iný, nevidel aby im bol niekto ubližoval, nadával, natáčal. Nikto im nedal pokyn aby dali ruky hore. K výsledku rekognície zo dňa 14.8.2009, v rámci ktorej ho opoznal poškodený O. Q. ako osobu ktorá priložila pištoľ ku hlave L. Q. atď., sa obžalovaný nevyjadil s poukazom na to, že ku dňu vykonania rekognície bol v procesnom postavení svedka.

Obžaloba je postavená najmä na výpovediach svedkov - poškodených, jednak tých, ktorých sa konanie obžalovaných malo priamo dotknúť, a teda ich výpovede mali byť určujúcim, kľúčovým dôkazom, a jednak ich zákonných zástupcov. U jednotlivých poškodených sa však vyskytli závažané rozpory medzi výpoveďami z prípravného konania a z hlavného pojednávania. Postupom podľa sa súd pokúsil podstatné rozpory odstrániť, keď prečítal časti zápisníc o výpovediach maloletých poškodených z prípravného konania, aby vysvetlili rozdielnosti. Po zrušení prvého rozsudku a vrátení veci odvolacím súdom takto postupoval vo vzťahu k poškodeným G. R., O. T. a F. Q., vo vzťahu k ostatným trom poškodeným (L. Q., O. Q., B. L.) odmietol návrh splnomocnenca na ich opätovný výsluch, nakoľko z ich výsluchov v prípravnom konaní boli vyhotovené obrazovo zvukové záznamy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, a teda súd mohol, aj bez predloženia skorších výpovedí maloletým poškodeným, na ne pri rozhodovaní prihliadnúť. Poškodení si však aj navzájom rozporovali, keď rozdielne popisovali skutočnosti, ktoré boli následne premietnuté do obžaloby. Obžaloba preto bližšie nešpecifikovala, ktorý z obžalovaných a akým konkrétnym spôsobom sa zúčastnil na predmetnom skutku, teda ako konkrétne ktorý z nich konal proti tomu ktorému poškodenému. Poškodení usvedčovali obžalovaných z trestnej činnosti, spôsob ich protiprávneho konania ale popísali rozdielne, pričom ich usvedčujúce vyjadrenia neboli verifikované žiadnym hodnoverným spôsobom, iným dôkazom. Poškodený G. R. popísal ako ich policajti priniesli na policajnú stanicu, kde sa postupne každého pýtali na meno a dátum narodenia. V prípravnom konaní uvádzal, že najprv ich policajti hodili na zem a púšťali na nich psov bez náhubku, jeho pohrýzol veľký čierny pes do ľavej nohy, do lýtka. Na hlavnom pojednávaní uvádzal, že na zem pred psa ich postupne hádzal len jeden policajt a to tak, že ich chytil zozadu a hodil, druhý policajt držal psa hnedej farby, tohto pustil a povedal „trhaj“. Na neho skočil hnedý pes a zahryzol sa mu do pravej nohy, do lýtka. Až potom doniesli druhého psa, čierneho, ktorý bol väčší. Na nich púšťali len hnedého psa, ktorý pohrýzol aj F. Q.. Potom psov odviedli von. Oproti prípravnému konaniu na hlavnom pojednávaní naviac uviedol, že z hryznej rany krvácal, ale na ošetrenie sa nežiadal, mal aj dotrhané nohavice. Tiež tvrdil, že okrem zrážania na zem pred psov k iným fyzickým kontaktom medzi poškodenými a policajtmi nedošlo. Vzápätí však uvádzal, že jeden policajt zavesil cez zábradlie O. Q. a mlátil ho po rukách. Potom ukázal na obžalovaného L., že tento kopal B. L. a jemu kúpil kapučíno. Policajti im prikázali, aby sa navzájom fackovali a traja si to nahrávali na mobilné telefóny. Policajtka nebola pri púšťaní psov ani pri fackovaní, nevidela keď ich poslali do suterénu. Poškodený zhodne v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní uvádzal, že policajti im vulgárne nadávali preto, lebo sú Rómovia. Odvtedy sa bojí policajtov aj psov. Doma o udalostiach nepovedal, lebo sa cítil trápne. Na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému konaniu naviac popísal ako ich policajti zadržali a ukázal na

obžalovaného H., ktorý im nadával, vyťahal ich za uši, v aute ich bil, jeho udrel lakťom do tváre a zbil aj L., o tom v prípravnom konaní nehovoril, lebo bol z celej udalosti dlho v šoku. Keď bola poškodenému pri opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní predložená zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania formou prečítania tých častí z nej, v ktorých sa odchýlil v podstatných bodoch pri výpovedi na hlavnom pojednávaní s požiadavkou odstránenia rozporov, uviedol, že si už nepamätá na udalosti toho dňa, lebo si na to nechce pamätať. Pamätá si len na dvoch psov, nevie či dostávali od policajtov povely, ale pes, ktorý mal košík, začal ho kusať do nohy, ktorú mu poranil a roztrhol mu nohavice. Policajti asi nepoužili mobily aby ich kamerovali, nedržali ich v rukách, niekto iný tam stál a natáčal si to. Pamätal si, že policajti dlho preverovali meno matky O. Q., nevie kde sa počas toho O. Q. nachádzal, možno že ho niektorý policajt držal cez zábradlie. Ešte si pamätal, že sa navzájom s chlapcami fackovali a potom si dali pusu, riadil to policajt. Na ostatné veci ako napríklad, že policajt kopol do B. L., že aj on udrel B. L., že policajtka im povedala, že smrdia, si nespomínal. Dokonca si nepamätal ani na to, že v predmetnej trestnej veci už na hlavnom pojednávaní vypovedal. V rámci rekognícií v prípravnom konaní neopoznal žiadneho z obžalovaných ako policajta, ktorý mal voči nim konať spôsobom, ktorý popisoval. Pri opoznávaní osoby C. H. poškodený opoznal v osobe figuranta H. H. osobu, ktorá do neho a do F. Q. kopala a nadávala im, pričom H., ako to vyplynulo z iných dôkazov, v inkriminovaný deň na OO PZ Košice - Juh vôbec nebol. Znalkyňa z odboru Psychológia PhDr. N. T. u poškodeného G. R. uzavrela, že má ľahko podpriemerné intelektové a celkové rozumové schopnosti, je však schopný správne vnímať, uchovať v pamäti a následne reprodukovať prežité udalosti v ich podstatných skutočnosiach, avšak s odstupom času môže mať problém ich presne časovo určiť. Nezistila u neho neurotické príznaky, ktoré by sa viazali k posudzovanej udalosti, alebo by boli psychickou odozvou na ňu. Z psychologického hľadiska má reprodukcia prežitej predmetnej udalosti u poškodeného znaky vierohodnosti a použiteľnosti v trestnom konaní, nebol u neho zistený sklon ku dramatizovaniu, zveličovaniu, ani konfabulačnému skresľovaniu, skóre lži poukazuje na primeranú mieru úprimnosti. Znalec z odboru Psychológia Mgr. Y. R. zistil, že u poškodeného prebieha osobnostný vývoj disharmonicky, absentujú základné pracovné návyky a zmysel pre povinnosť. Schopnosť správne a úplne vnímať prežívané a sledované udalosti však nie je významným spôsobom narušená, preto je schopný zapamätať si a základnú podstatu prežitého adekvátne reprodukovať, aj keď môže dochádzať ku skresleniam v detailoch. Môže používať aj klamstvá a polopravdy, ale v danom prípade jeho výpovede možno považovať za skôr vierohodné. Príznaky psychickej traumy nezaznamenal. Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria nezistili žiadne následky v zmysle duševnej choroby alebo poruchy, osobnosť sa dlhodobo vyvíja disharmonickým smerom, čo však nie je následkom posudzovaných udalostí. Matka poškodeného G. R. A. E. na hlavnom pojednávaní si pamätala už len to, že syn mal na nohe škrabanec, ale nevie či na pravej alebo na ľavej, nekrvácal. V televízii videla záznam, ale nepamätá si čo bolo jeho obsahom, nevie kto deti bil, po odvysielaní záznamu sa všetci rodičia chlapcov o tom rozprávali. Syn jej povedal, že na polícii ich bili, spomenul psov a ukázal nohu, že ho pes pohrýzol. Nekrvácal, nesťažoval sa na bolesti, preto u lekára neboli. Mal roztrhnuté nohavice, ale tie boli už staršie. Keď chlapcov priviezli na Alvinczyho mali červené líca a boli smutní. Otec poškodeného N. I. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že na Alvinczyho mu syn povedal po rómsky, že ich tam bili. V prípravnom konaní ale tvrdil, že v ten večer mu syn nepovedal nič, ale bol smutný a mal červené líca. Syn mu žiadne zranenie neukázal. Výpovede poškodeného O. T. boli plné rozporov, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani v rámci opakovaného výsluchu menovaného na hlavnom pojednávaní, kedy spontánne k udalostiam zo dňa 21.03.2009 vypovedať absolútne nevedel a na položené otázky odpovedal „neviem, nepamätám si“. Vedel len, že na policajnej stanici bol jeden čierny a jeden hnedý pes, pes poranil F. Q., G. R. a B. L., na pokyn policajtov sa fackovali a potom pobozkali, mal z toho napuchnuté líce, v diere sa vyzliekli donaha pod hrozbou, že inak ich zbijú. V rámci prvej výpovede na hlavnom pojednávaní uvádzal, že keď ich policajti priviezli do policajnej budovy, jeden z nich, označil obžalovaného Konderlu, mal dvoch psov, ktorých na nich huckal slovami „trhaj, trhaj cigána“. Jeden pes pohrýzol G. R. a B. L., ich zranenia videl keď sa vyzliekali v diere. Jeho pes nepohrýzol, lebo všetci chlapci boli počas púšťania psov na kope, on bol úplne dole, ostatní boli na ňom. Je pravdou, že tam bol stôl, ale on sa pred psami za stôl neskryl. Keď sa na príkaz policajtov navzájom fackovali, psy tam už neboli. V prípravnom konaní však tvrdil, že keď vošli do policajnej budovy prišli tam policajti s dvoma psami. Menší tučný policajt kázal psovi, aby pohrýzol R. a L., druhý policajt pustil čierneho psa na F. Q., G. R. ale aj na B. L.. Hnedý pes poškriabal G. R. na nohe, na neho psov nepúšťali, on sa schoval za stôl. Zhodne uvádzal, že potom ako sa na príkaz policajtov fackovali, museli zísť do diery, tam sa vyzliecť a vytriasť šatstvo. Na hlavnom pojednávaní uvádzal, že peniaze mal pri sebe len G. R., mal aj telefón, on peniaze nemal. V prípravnom konaní však uviedol, že aj on mal dve eurá. Na hlavnom pojednávaní tiež tvrdil, že jedna policajtka so žltými vlasmi videla keď ich psy hrýzli a keď sa navzájom fackovali a bozkávali, smiala sa a natáčala si ich.

V prípravnom konaní ale tvrdil, že žiadnu policajtku nevidel a že si ich natáčali ôsmi policajti. Jeden nabitý policajt O. Q. zavesil z prvého poschodia, O. plakal a vrieskal. Jeden policajt povedal L., aby zobral lopatu a udrel F. Q. po hlave, čo L. aj urobil. Potom im menší policajt so žltými vlasmi povedal, aby ho okradli o prsteň a retiazku, tento aj jeho opľul, iného kopol do nohy, ďalšieho do zadku a F. Q. do chrbta a do hlavy. Všetci policajti im nadávali do smradľavých a špinavých cigánov. Keď boli v miestnosti neďaleko toaliet, jeden policajt povedal L., aby mu olízal topánku a on sa ponúkol, že to urobí za neho. Tento policajt namieril pištoľ na L.. V prípravnom konaní ešte uvádzal, že po bitke mal opuchnuté líca, iné zranenia neutrpel. Rodičom o tom povedal až keď to dávali v televízii. Odvtedy sa bojí policajtov a psov, ale policajtov sa bál aj predtým. Výpoveď O. T. sa dostala do rozporu s tvrdením poškodeného F. Q., ktorý v prípravnom konaní tvrdil, že O. T. sa pred psami skryl za stôl, čo O. T. jednoznačne na hlavnom pojednávaní poprel. Svedok - poškodený O. T. v rámci rekognície v prípravnom konaní opoznal obžalovaného H., ku ktorému uviedol, že ho zobral z domu na policajnú stanicu, ale jemu ani ostatným jeho kamarátom neurobil nič zlé, ani ich nefotil a obžalovaného V. ako policajta, ktorý im kázal fackovať sa, policajtovi ktorý mal psa kázal, aby ho na nich huckal a púšťal, kázal im ísť do diery a vyzliecť sa, zavesil O. Q. na zábradlie a chcel ho odtiaľ zhodiť, nadával im a natáčal ich a patril medzi najhorších. Opoznal figuranta G. G. ako osobu, ktorá chytila psa a povedala, že ak povie pravdu, tak psa na neho nepustí. Intelektové a celkové rozumové schopnosti poškodeného O. T. znalkyňa z odboru Psychológia PhDr. T. hodnotila na úrovni hraničného pásma medzi podpriemerom a ľahkou debilitou, kde pri tejto úrovni chápe podstatu nenáročných sociálnych funkcií a s podpriemernou funkciou pamäti dokáže reprodukovať prežité, v detailoch však môže byť nepresný a nespoľahlivý. Nemá sklon skresľovať a mystifikovať realitu. Je výchovne ťažko zvládnuteľný, citovo plytký, môže sa prejavovať nedostatočne citlivo a surovo. Jeho psychický stav nemanifestuje emocionálne poruchy ani osobnostné narušenie, ktoré by malo byť v súvislosti s prežitými skutočnosťami v rámci predmetnej udalosti. Z psychologického hľadiska jeho reprodukcia predmetnej udalosti v jednoduchej podstate postihuje to, čo prežil a v základnej línii je použiteľná v trestnom konaní. Psychológ Mgr. Y. R. vyhodnotil výpoveď poškodeného ako skôr vierohodnú, aj keď môže dochádzať ku klamstvám v rámci potreby chrániť svoju vlastnú osobu. Osobnosť je symplexne štrukturovaná až primitívna, s mentálnym deficitom v pásme ľahkej retardácie, bez vyvinutia vyšších citov a s dominanciou negativistických postojov. Schopnosť správne a úplne vnímať prežívané a sledované udalosti je redukovaná zníženou úrovňou intelektu a pamäťových funkcií, preto je schopný zapamätať si len podstatné fakty a tieto aj náslene reprodukovať. Kvalita pamäťových stôp klesá v závislosti od času. Nemá príznaky dlhodobo nespracovanej psychickej traumy. Znalci - psychiatri nezistili u O. T. žiadne následky v zmysle duševnej choroby alebo poruchy. Je trvalo ľahko duševne zaostalý a je trvalo primitívnou osobnosťou, naviac dlhodobo sa disharmonicky vyvíjajúcou. Matka poškodeného O. T. K. T. na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní uvádzala, že keď chlapcov priviezli na Alvinczyho boli vystrašení a mali opuchnuté líca. Syn jej povedal, že ho bolí hlava, preto keď sa neskoro večer vrátili domov dala mu liek, inak jej nič nehovoril. Až neskôr sa priznal, že bol v diere nahý, že na nich huckali psov, museli si dávať silné facky, policajti im nadávali do cigánov. Na lekárskom ošetrení so synom nebola a nemal poškodené šatstvo. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že na Alvinczyho si všimla, že syn A. E. G. R. mal roztrhnuté nohavice a počula ako povedal svojej matke, že ho pohrýzol pes. V tomto si rozporovala s poškodenou A. E., ktorá vypovedala, že o pohryznutí psom sa dozvedela až po tom, ako bol odvysielaný záznam v televízii. K. T. tiež uvádzala, že vyšetrovateľovi sa nesťažovali ako vyzerajú ich deti preto, lebo ich nepustili dnu. Po udalostiach nedošlo u jej syna k zmene správania, k čomu však vypovedal inak otec poškodeného C. T., podľa ktorého má jeho syn O. odvtedy pred policajtmi strach, uteká pred nimi a vonku chodí len so súrodencami. Aj po premiestnení na špecializovanú základnú školu má neospravedlnené hodiny a nemá ukončené základné vzdelanie. Taktiež na rozdiel od poškodeného O. T. a K. T. uvádzal, že keď sa na druhý deň vrátil z práce syn mu povedal, že na príkaz policajtov sa medzi sebou bili, že policajti mali psa, huckali ho na nich, pes bol na vodítku a museli sa vyzliecť, ale synovi neveril. Svedok - poškodený F. Q. chronologicky rozdielne usporiadal udalosti zo dňa 21.3.2009 v rámci svojich výpovedí na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní. Na hlavnom pojednávaní uvádzal, že psy mali na začiatku košíky, ktoré im policajti dali dole a takto ich na nich púšťali spôsobom, že im uvoľňovali vodítka, psy štekali, útočili a oni sa báli. Jeho pes pohrýzol do nohy aj do ruky, R. bol takisto pohryzený a možnože aj L.. V prípravnom konaní však uvádzal, že policajti doniesli jedného, tmavohnedého psa bez náhubku. Policajt prikázal O. Q., aby si ľahol na zem a pustil na neho tohto psa, pes ho pohrýzol do nohy aj do ruky. Druhý išiel G. R., ľahol si na zem a až vtedy doniesli druhého, čierneho psa a obidvoch psov na neho pustili, psy R. pohrýzli. Psov huckali na každého z nich, psy pohrýzli piatich kamarátov, okrem O. T., ktorý sa schoval za stôl. Čierneho psa mal policajt, ktorý bol vysoký, čiernovlasý, hnedého psa mal policajt nižší, pri sebe, ktorý mal strih na pankáča. Na hlavnom pojednávaní uvádzal, že na príkaz

policajta sa mali fackovať až keď vyšli z diery a že fackovanie im prikázal ten policajt, ktorý ich nabádal, aby mu ukradli retiazku a ktorý B. L. stúpil na nohu. V prípravnom konaní však uvádzal, že na príkaz jedného policajta sa museli silno udierať po tvári, inak že ich zbije. Pri fackovaní ich natáčali deviati až desiati policajti, medzi nimi aj takí, ktorí ich nepredviedli, ale pracujú tam a len šli okolo. Po fackovaní im ten policajt, ktorý mal účes ako pankáč a mal hnedého psa povedal, aby šli dole schodmi do diery, tam sa vyzliekli donaha a vytriasli si veci. Aj pri tom ich natáčali mobilnými telefónmi. Ten pankáč O. Q. chytil za oblečenie a prehodil ho cez zábradlie. Jeho sa jeden policajt opýtal prečo sa smeje, dal mu facku a povedal mu, aby sa vrátil späť do diery. Keď vyšli z diery, prišiel ďalší policajt, vysoký, chudý s čiernymi krátkymi vlastmi, ktorý kopol B. L., resp. silno mu stúpil na nohu, pretože B. sa smial. Ten policajt mal zlatú retiazku a prsteň aj pištoľ, ktorú priložil ku hlave L. a povedal mu, že ho zabije. Pri ďalšej výpovedi v prípravnom konaní však uvádzal, že to bol iný policajt, ktorý priložil L. Q. pištoľ k hlave. Na hlavnom pojednávaní na rozdiel od prípravného konania uvádzal, že fackovať sa im prikázal ten policajt, ktorý im núkal, aby mu ukradli retiazku a ktorý B. L. stúpil na nohu. Na hlavnom pojednávaní tiež tvrdil, že L. Q. dali viacerí policajti príkaz, aby mu dal lopatou po hlave, kým v prípravnom konaní tvrdil, že mu takýto pokyn dal policajt tzv. pankáč, na ktorého pokyn on vzápätí udrel L. po tvári. Na hlavnom pojednávaní tiež uvádzal, že nevie kedy prišla do budovy policajnej stanice policajtka a nevie, či videla to, čo s nimi policajti robili. V prípravnom konaní však uvádzal, že policajtka síce nevidela ako sa navzájom fackovali a ako ich hrýzli psy, prišla okolo ôsmej večer, ale policajt, tzv. pankáč, jej na mobile ukázal nahrávku. Takisto na rozdiel od prípravného konania na hlavnom pojednávaní uvádzal, že keď bol v diere a zasmial sa, prišiel k nemu policajt, chytil ho, zdvihol a pustil, kým v prípravnom konaní uvádzal, že mu dal facku. Na hlavnom pojednávaní si už nepamätal, či psov púšťal jeden policajt alebo viacerí policajti. Uviedol však, že vyšetrovateľovi na Alvinczyho nepovedali nič, lebo boli vystresovaní a báli sa. V ten deň on ani rodičom nepovedal nič, až na druhý deň to popísal mame, ktorá mu neverila. Bolela ho tvár, hlava a ruka po uhryznutí psom, bál sa chodiť von. Keď boli poškodenému za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach predložené časti zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, zaujímal k tým také stanovisko, že všetko to, čo uvádzal v prípravnom konaní je skutočná pravda. Vzápätí však na položené konkrétne otázky k tým skutočnostiam, ktoré označil pravdivé z jeho výpovede z prípravného konania, už nevedel odpovedať, teda nevedel koho z poškodených a koľkokrát psy pohrýzli, vedel len, že psy ich hrýzli do nôh, lebo tam mali tie „šľahy“ a diery, nato už uviedol, že nevie či aj ostatní chlapci mali poranenia od psov, ale on určite mal, lebo ho pohrýzli dva psy, najprv tvrdil, že ich na mobily natáčali všetci tam prítomní policajti, vzápätí udával, že len dvaja z nich. Poškodený F. Q. sa dostal do rozporu s výpoveďou poškodeného G. R. aj O. Q. a to tým, že v prípravnom konaní uviedol, že policajt prikázal O. Q., aby si ľahol na zem a pustil na neho psa, ktorý ho pohrýzol do ruky a nohy, kým poškodený G. R. tvrdil, že O. Q. zhodili pred hnedého psa, ktorý na neho štekal, keď oproti tomu poškodený O. Q. v prípravnom konaní uvádzal, že jeden policajt ho dal na schody, aby ho pes nepohrýzol. Pri rekogníciách F. Q. opoznal obžalovaných L., H., U. a V.. Okrem nich však v osobe figuranta H. R. opoznal policajta, ktorý mu dal facku a udrel aj G. R., v osobe figuranta H. H. policajta, ktorý bol v budove policajnej stanice, nikomu nič neurobil, len sa prizeral, v osobe figuranta F. A. policajta, ktorý na nich kričal aby išli rýchlejšie do diery a bol tam celý čas, až kým nešli k vyšetrovateľovi. Nakoniec opoznal aj figuranta H. H. ako osobu, ktorá udrela L. Q. po tvári fackou, mala pritom na rukách rukavice, kamerovala na mobilný telefón a nahrávku z telefónu si posielala s iným kolegom. Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa však preukázalo, že opoznané osoby (figuranti) neboli v inkriminovanom čase v kontakte s poškodenými, resp. nekonali popísaným spôsobom. Obžalovaného L. opoznal ako toho, ktorý mu dal facku keď ho zavolal von z diery, ale inak nikomu nič neurobil (na hlavnom pojednávaní tvrdil, že ten policajt, ktorý ho zavolal z diery ho len zdvihol a pustil), obžalovaného H. ako toho, kto do neho kopal, ale nenatáčal, obžalovaný U. ich len videl v diere keď boli vyzlečení, pri ňom stála policajtka, nevidel, keď si dávali facky a nerobil im nič zlé. Opoznaný V. ich mal zbiť už v aute pri prevoze na políciu, na polícii im kázal ísť do diery, potom ho z diery zavolal a dal mu facku, zobral O. Q. a dal ho cez zábradlie a chcel ho zhodiť, bil ho po rukách ako sa držal zábradlia a visel, kázal im fackovať sa a bozkávať sa. Znalkyňa z odboru Psychológia výpovede poškodeného F. Q. vyhodnotila ako použiteľné pre účely trestného konania v podstatných skutočnostiach. Vzhľadom na podpriemerné intelektové a celkové rozumové schopnosti, ktoré sa pohybujú na úrovni hraničného pásma, dokáže prežité udalosti spontánne reprodukovať len v podstatných skutočnostiach. Konfabulačné skreslenia pri reprodukcii prežitého neboli zistené, vzhľadom na slabé vedomosti nie je schopný odhadnúť časové úseky jednotlivých skutočností v rámci predmetného skutku. V dôsledku zvýšenej pozornosti médií a opakovaných výsluchov sa cíti dôležitý, so sklonom zveličovať, nadsadzovať v rámci prežitého. Hraničné lži skóre poukazuje na mierny sklon vylepšovať sa v sociálne žiaducom obraze, patologický sklon klamať a konfabulovať nebol zistený, avšak zámerné skresľovanie údajov vo svoj prospech nemožno vylúčiť.

Je bez psychických obtiaží, okrem zvýšeného rešpektu viazaného k osobám policajtov neboli zistené neurotické prejavy ani narušenie osobnosti v súvislosti so skutkom. Osobnosť poškodeného sa vyvíja disharmonicky, s poruchami správania od veku maloletého a asociálnym zameraním. Prognosticky nepriaznivá sa javí tendencia k vytváraniu závislostí, k rizikovému správaniu a konaniu s agresívnymi prejavmi. Vývin osobnosti je disharmonický, empatické schopnosti sú nerozvinuté, nemá osvojené morálne hodnoty a mravné normy. Nepotvrdili sa symptómy svedčiace pre prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy, aj napriek tomu čo uvádzala v rámci výpovede jeho matka. Znalci z odvetvia Psychiatrie u poškodeného F. Q. nezistili posttraumatickú stresovú poruchu ani iné následky na jeho psychike v zmysle duševnej choroby alebo poruchy. Plné rozporov sú výpovede rodičov poškodeného F. Q.. Matka V. Q. v prípravnom konaní uvádzala, že ešte na Luníku IX, keď policajti zobrali jej syna do policajného auta cez sklo videla, že syn mal zakrvavené pery. Keď chlapcov priviezli na Alvinczyho všetci plakali, jej syn mal napuchnuté líca a popraskané pery. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten deň jej syn nepovedal nič o tom, čo sa na policajnej stanici stalo. V prípravnom konaní však uvádzala, že na Alvinczyho jej syn povedal, že na neho skočil pes a pohrýzol ho do nohy. Na hlavnom pojednávaní potom tvrdila, že až keď videla záznam v televízii povedal jej syn o tom, ako ich policajti bili, ako sa museli bozkávať, jeden mu dal pobozkať topánku, ako boli nahí a že sa bili lopatou po hlave. Na hlavnom pojednávaní tiež uvádzala, že syn jej nehovoril o tom, čo im policajti prikazovali, oproti tomu v prípravnom konaní popísala čo sa dozvedela od svojho syna v súvislosti so správaním policajtov. Rozpory vo výpovediach nevedela logicky odstrániť. Zhodne však uvádzala, že od tých udalostí má jej syn zdravotné problémy, bolí ho hlava, zle spí, bojí sa policajtov, štyri až päťkrát za deň má očné tiky a búcha sa po hlave. Na lekárskom vyšetrení so synom nebola. Otec poškodeného F. Q. st. na hlavnom pojednávaní takisto uvádzal, že jeho manželka videla v policajnom aute syna F., ktorý mal zakrvavené pery. V ten deň sa vrátili domov neskoro večer. Na hlavnom pojednávaní tvrdil, že vtedy sa so synom nestretol, až na druhý deň po príchode z práce mu syn povedal, že pri Kauflande prepadli staršiu pani a všimol si na ňom, že má napuchnuté pery a tvár, ale syn sa k tomu nevyjadroval. V prípravnom konaní však uvádzal, že večer, keď sa vrátili z polície si všimol, že syn mal červené, trochu opuchnuté líca a bál sa. Opýtal sa ho čo sa stalo a syn mu povedal, že za lúpež dostal od policajtov facku. Rozpory vo výpovediach nevedel odstrániť, uvádzal len, že si nepamätá ako to všetko bolo, ale určite keď videl záznam v televíznych novinách, syn mu porozprával čo všetko sa na polícii dialo, ale nespomínal že policajti si ich natáčali na mobilné telefóny. Veľa sa o tých udalostiach rozprávalo na Luníku IX, kde všetci spolu bývajú. Poškodený L. Q. na hlavnom pojednávaní nedokázal ku skutku spontánne vypovedať. Uvádzal len, že policajti ich bili, hádzali do diery, kázali mu udrieť F. Q. po hlave lopatou a priložili mu k hlave pištoľ. Označil obžalovaného H. ako policajta, ktorý ich bil rukami aj obuškom po nohách aj po tele, mal po bitke červené šnúry na chrbte a na nohách, L. označil ako policajta, ktorý mu priložil pištoľ ku hlave, drzo na neho pozeral a dal mu olízať topánku. Nevedel ktorý policajt chcel zhodiť F. Q. do diery. V tom čase fetoval. V prípravnom konaní poškodený uvádzal, že na nich púšťali dvoch psov, hnedého a čierneho, ktorý ich pohrýzli, jeho nie, lebo na neho psov nepustili. Policajt pankáč, mu kázal, aby dal F. Q. po hlave lopatou, potom im policajti kázali ísť do diery a tam sa vyzliecť a vytriasť veci. Na príkaz policajtov sa museli fackovať a potom bozkávať. Jeden z policajtov, ktorý bol v Žiline, chcel dať B. L. jedlo a potom ho kopol do zadku. Jedna policajtka im kúpila kapučíno. O. Q. chcel hodiť do diery ten policajt, ktorý mal hnedého psa. Všetci si ich natáčali telefónom. Poškodený L. Q. neopoznal pri rekognícii obžalovaných L., U., G. ani L., opoznal L., že on kúpil kapučíno a W., že mu priložil pištoľ ku hlave a vtedy sa pokakal. V opoznávanej osobe obžalovaného H. spoznal policajta, ktorý ho bil po chrbte pelendrekom, nútil ich, aby sa navzájom bili, držal psa, aby ich pohrýzol a pes pohrýzol O. Q., F. Q. aj G. R., natáčal ich, prikázal im ísť do diery. Opoznal aj obžalovaného V., ktorý mal zobrať O. Q. na druhé poschodie a zavesiť ho cez zábradlie, povedať im, aby sa navzájom bili, fackovali, nadávať im, povedať druhému, aby na nich pustil psov, natáčať si všetko na mobil a nadávať im, poslať do diery, aby sa tam vyzliekli. V osobe figuranta H. H. opoznal osobu, ktorá mu po tom ako ho chytila dala facku. Na výsledky rekognícií vo vzťahu k ostatne dvom menovaným obžalovaným súd neprihliadol vzhľadom na ich vtedajšie procesné postavenie. Znalkyňa z odboru Psychológia PhDr. N. T. k osobe L. Q. uzavrela, že má mierne retardovaný vývin, intelektové a celkové rozumové schopnosti sa u neho pohybujú na hranici ľahkej debility. Pamäť je defektná a vzhľadom na neusporiadané myslenie a slabú schopnosť verbálne vyjadriť svoje myšlienky je reprodukcia prežitého fragmentálna, nepresná a nespoľahlivá v detailoch, časových odhadoch a popise osôb. Poruchy správania sa manifestujú zlyhávaním v škole, záškoláctvom, krádežami, výbuchmi zlosti, agresívnym, neposlušným správaním. V kritickom čase predmetnej udalosti prežíval výrazný emocionálny stres, ktorý vyvolal akútnu stresovú situáciu sprevádzanú napätím, strachom, plačom, trvalé následky stresujúceho zážitku však neboli

zistené. Z psychologického hľadiska reprodukcia prežitej udalosti má zníženú mieru hodnovernosti a použiteľnosti v trestnom konaní kvôli zhoršenej pamäťovej funkcii, sklonu konfabulačne skresľovať prežité okolnosti, sklonu klamať, ovplyvniteľnosti v úsudku a v konaní, detskej naivite, ale aj primitívnej prefíkanosti. Podobne vyhodnotil osobnosť poškodeného L. Q. aj znalec z odboru Psychológia Mgr. Y. R., ktorý uzavrel, že schopnosť menovaného správne a úplne vnímať prežité a sledované udalosti je oslabená, reprodukcia prežitého je slabšia vzhľadom na úroveň pamäťových schopností, ktorá je znížená až na hranicu ľahkej retardácie. Poukázal na používanie klamstiev s cieľom chrániť svoju vlastnú osobu. Výpovede poškodeného vyhodnotil ako málo vierohodné a nezaznamenal príznaky svedčiace pre posttraumatickú stresovú poruchu. Znalci - psychiatri skonštatovali u L. Q. prejavy nejasného pôvodu, ktoré značnú dobu predchádzali posudzovaným udalostiam, ale duševná choroba ani porucha sa nepotvrdil. Matka poškodeného R. E. si v ten deň na synovi všimla len červenú tvár a aj ostatné deti povedali, že od policajtov dostali za lúpež. Ani doma jej syn nič nepovedal, ale nechcel jesť, bolela ho hlava, tri dni nebol v škole a bál sa policajtov. Na druhý deň videla v televízii ako sa deti fackovali a policajti huckali na nich psov. Až potom jej L. povedal, že policajt mu priložil pištoľ ku hlave, že na nich huckali psov, že si museli dávať facky a potom sa bozkávať, že jeden mu kázal olízať topánku, tiež dať lopatou po hlave F. Q., že im nadávali do čiernych, smradľavých a špinavých, že jeden O. Q. chytil a chcel ho pustiť cez schody, jeden mladší policajt bol k nim dobrý a kúpil im kapučíno. Podobne o udalostiach rozprávali aj ostatní chlapci a ich rodičia, nakoľko sa stretávajú často, bývajú spolu na Luníku IX. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že okrem začervenaných líc si na deťoch žiadne zranenia nevšimla. V prípravnom konaní ale tvrdila, že jej syn L. mal poškrabanú nohu, na hlavnom pojednávaní uvádzala, že nebol zranený a že keď vyšli z Alvinczyho deti boli veselé, smiali sa. O tom, že policajti mali dať deti do sprchy a striekať ich vodou rozprával jeden cudzí chlapec, ale L. to poprel. Nad synom bola nariadená ústavná výchova lebo nechodil do školy, kradol. Ona si odpykáva nepodmienečný trest odňatia slobody uložený jej za zanedbanie povinnej výchovy. Otec poškodeného E. Q. uvádzal, že až keď videl v televízii, že policajti púšťali na deti psov a deti sa navzájom bili, potvrdil mu to jeho syn. V prípravnom konaní naviac uvádzal, že od svojej družky vie, že policajt držal L. pištoľ pri hlave. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď sa syn vrátil z Alvinczyho, nevšimol si na ňom žiadne zranenie a ani družka mu o ničom takom nehovorila. To, ako má vypovedať si ozrejmovali s ich právničkou, ktorá ich poučila čo majú hovoriť a ako sa majú správať. Svedkyňa F. W., sociálna pracovníčka poverená zastupovaním Reedukačného centra Mlynky - Biele Vody, v ktorom bol L. Q. umiestnený od 22.3.2012 na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. o nariadení ústavnej starostlivosti, na hlavnom pojednávaní, uviedla, že v povahe poškodeného je, že vie klamať, odtajiť, čo potvrdila aj psychologička, ktorá ho vyšetrila v novembri 2013. Poškodený bol už dlhšie vedený v evidencii kurately pre poruchy správania, nerešpektoval rodičov, fetoval, bol záškolákom a páchal rôznu trestnú činnosť. Aj v ich zariadení sa ťažko ovláda, nadáva, vyvoláva bitky a jedného spoluchovanca udrel päsťou tak, že mu spôsobil otras mozgu. Výchova v rodine bola narušená a rodičia ho nekontaktujú. Aj zo správy Reedukačného centra Mlynky - Biele Vody zo dňa 24.2.2014 okrem iného vyplýva, že poškodený L. Q. často klame, napriek usvedčeniu z klamstva sa neprizná, v ostatnom správa korešponduje s výpoveďou svedkyne W.. Ani svedok - poškodený O. Q. ku skutku na hlavnom pojednávaní spontánne vypovedať nevedel, uviedol len toľko, že sa fackovali a že sa vyzliekli donaha. Na položené otázky odpovedal, že z prítomných obžalovaných pozná len L., on im povedal, aby sa fackovali, ponúkol im striebro a prsteň, keď L. odmietol jedlo, kopol ho jedenkrát. Policajt s retiazkou mal poobedňajšiu smenu a nebol tam, keď sa fackovali, ale keď prišiel zbil ich. Pes pohrýzol G. R. a F. Q. do nohy, B. L. do ruky, videl rany. Tu sa dostal do rozporu s výpoveďou poškodeného B. L., ktorý tvrdil, že po uhryznutí psom mal ranu na nohe a na zadku. Boli tam dva psy, jeden hnedý a druhý čierny, bez náhubkov, na vodítkach. Policajti psov huckali „trhaj, chyť ho“. Niektorí z chlapcov ležali na zemi a pes ich zožral, niektorí stáli. R. pes zožral nohavice. Keď tam už psy neboli, museli sa navzájom fackovať a policajti im hovorili, aby sa bili silnejšie, nadávali im do degešov, pľuli na nich, ale nevedel presne ktorí. Všetci policajti ich natáčali na mobil keď sa bili, keď na nich púšťali psov aj keď boli v diere. Bola tam aj jedna policajtka s čiernymi vlasmi a videla len to, ako boli v diere. Z toho čo sa stalo sa cíti zle, tak, akoby bol celý život týraný. V prípravnom konaní poškodený uviedol, že hnedého psa mal vysoký policajt so žltými vlasmi cez stred hlavy, ten im aj povedal, aby sa navzájom bili, aby sa pobozkali, v diere vyzliekli donaha, tam O. Q. zdvihol a odniesol na druhé poschodie a spustil ho cez zábradlie, bil ho po rukách. Čierneho psa mal chudý policajt s čiapkou na hlave. Potom tam bol tučný policajt s čiapkou, ktorý kopol B. L. kvôli slabej facke. Ďalší policajt, starší, vyšší, nabitý so sivými vlasmi jeho dal na schody, aby ho pes nepohrýzol. Ďalší chudý policajt s čiapkou, bez psa, zavolal F. Q. von z diery a dal mu facku. Potom prišiel jeden veľmi chudý policajt, vysoký s čiernymi dlhšími vlasmi, ktorý kopol B. L., lebo nechcel jeho jedlo, O. T. opľul, L. Q., G. R., B. L. a jemu

dal po facke. Iný policajt s čiernymi vlasmi a v čiernej uniforme nabil pištoľ a priložil ju L. Q. ku hlave, či ho má odstreliť, potom si dal rukavice, fackal L. a prikázal mu lopatou udrieť po hlave F. Q., následne ich všetkých zobral do inej miestnosti, kde sa museli otočiť ku stene, dať ruky hore a L. prikázal olízať mu topánku, čo videla aj policajtka. Všetci policajti si natáčali, keď na nich púšťali psov, keď sa fackali a keď boli v diere. V ten večer matke povedal len toľko, že sa fackovali. V rámci rekognície poškodený O. Q. opoznal obžalovaného V. ako policajta ktorý prikázal, aby na nich púšťali psov, aby sa navzájom sa fackovali a všetko si to natáčal. Dal ho cez zábradlie a bil ho po rukách keď sa držal a kázal im ísť do diery a tam sa vyzliecť. Opoznal aj obžalovaného H., spolu s figurantom H. H. mali pre neho prísť na Luník IX a doviezť ho na políciu, ale nerobili im nič. Obžalovaného L. ako policajta, ktorý dal F. Q. facku, ale nemal psa a nenatáčal. K opoznanému obžalovanému U. uviedol, že on si spisoval ich mená a adresy, keď sa fackovali stál pri kávomate, nekameroval a nemal psa. H. ako toho, ktorý ich dal od psov nabok, nevidel keď sa fackovali a nekameroval. L. tam stál asi 10 minút a pozeral keď sa fackovali, nič im neprikázal a nenatáčal. Opoznával aj obžalovaných L. a W., na výsledky rekognície súd neprihliadol z dôvodu skôr uvedeného. Znalkyňa z odboru Psychológia PhDr. T. vyhodnotila z hľadiska psychologického výpoveď poškodeného O. Q. za hodnovernú a použiteľnú v trestnom konaní. Nezistila u neho sklon klamať, vymýšľať si, naopak, má schopnosť správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti. Pamäť má priemernú, intelektové schopnosti má na úrovni ľahkého podpriemeru. Má sklon k rizikovému správaniu, je impulzívny, vyhľadáva dobrodružstvo spojené s rizikom, čo sa manifestuje asociálnymi prejavmi, dopúšťaním sa trestnej činnosti, záškoláctvom. Má dobrú odolnosť na záťažové situácie, vyrovnal sa s prežitou traumou a jeho emocionalita nevykazuje zvýšenú senzitivitu, úzkosť, obyčajne je veselý a šťastný. PhDr. T. na hlavnom pojednávaní k poškodenému doplnila, že tento nie je relatívne schopný vypovedať k veci a odpovedať na otázky, má podpriemernú pamäť. Psychológ Mgr. Y. R. vyhodnotil výpovede poškodeného O. Q. za skôr vierohodné. Dokáže si zapamätať podstatné fakty, množstvo detailov, avšak schopnosť správne a úplne vnímať prežité a sledované udalosti je znížená najmä nižšou hodnotou intelektu. Znalcom zistené príznaky svedčiace pre paranoidné nastavenie a fenomény svedčiace pre prežívanie strachu nie je možné spojiť so zážitkami na policajnom oddelení. Znalci - psychiatri nezistili u poškodeného žiadne následky v zmysle duševnej choroby alebo poruchy. Na rozdiel od toho, čo uvádzal poškodený O. Q., jeho matka C. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten večer jej syn nepovedal čo sa na polícii stalo, v prípravnom konaní ale tvrdila, že syn jej ešte v ten večer povedal, že na polícii sa museli fackovať, že na nich púšťali psov, ktorí niektorých chlapcov pohrýzli. Na hlavnom pojednávaní tvrdila, že záznam v televízii videla na druhý deň a vtedy začal syn rozprávať, povedal, že ich tam bili, púšťali na nich psov, jeden policajt ho držal z druhého poschodia cez zábradlie a bil ho po rukách, že sa museli povyzliekať donaha. Rozpory vo výpovediach odstránila tak, že pravdou je to, čo hovorila pred vyšetrovateľom, teda, že o všetkom jej syn povedal už v ten večer cestou domov, ale že aj po odvysielaní záznamu v televízii o tom rozprávali aj všetky zainteresované deti. Od nich aj od syna vie, že policajti im nadávali do špinavých cigánov a degešov, že sa museli bozkávať, že si ich natáčali a posielali si nahrávky medzi sebou, že L. musel dať lopatou po hlave F. Q., že musel olízať policajtovu topánku a priložili mu k hlave pištoľ. Na hlavnom pojednávaní tvrdila, že syn síce nebol zranený, ale mal tak ako aj ostatní chlapci červené líca, čo ihneď povedala vyšetrovateľovi, ale on ju nepočúval. Po odvysielaní záznamu v televízii sa stretli všetci rodičia a deti, bývajú v jednom bloku. Stále sa o tom rozprávajú, aj pred hlavným pojednávaním. Zdôraznila, že syn sa po tých udalostiach stal utiahnutým, často sedí, cmúľa si palec a nereaguje na okolie, veľa rozmýšľa. Sú s ním výchovné problémy, školskú dochádzku ukončil v piatom ročníku a je stíhaný za krádež. Otec poškodeného O. Q., st. na hlavnom pojednávaní uvádzal, že syn im o udalostiach na polícii povedal až po tom, ako bol zverejnený záznam v televízii. V prípravnom konaní uvádzal, že už na druhý deň mu syn O. povedal, že sa museli fackovať a vyzliecť donaha, po dvoch dňoch mu povedal, že jeden policajt ho držal zo zábradlia. Rozpor vo výpovediach odstránil tak, že pravdivo vypovedal na hlavnom pojednávaní. V rozpore s výpoveďou jeho syna na hlavnom pojednávaní tvrdil, že syn mal roztrhané nohavice, lebo pes ho ťahal, syna bolel chrbát, pretože dostal s obuškom. Často o tom s deťmi a rodičmi rozprávajú, plus v televízii často ukazujú záznam. O. Q. ml. aktuálne vykonáva osemmesačný trest odňatia slobody uložený mu za prečin krádeže. Poškodený B. L. si už na hlavnom pojednávaní nepamätal z akého dôvodu ich policajti previezli na policajnú stanicu. Označil prítomného obžalovaného L. ako policajta, ktorý mal dvoch psov, hnedého a čierneho. Jeho pohrýzol asi jeden pes do lýtka aj do zadku, ale nekrvácal, R. pohrýzli dva psy. L. Q. musel dať po hlave lopatou F. Q., nepamätal aká to bola rana. Nevedel prečo im policajti kázali vyzliecť si šaty, ani či tam boli psy keď sa navzájom fackovali. Na rozdiel od výpovede na hlavnom pojednávaní v prípravnom konaní uvádzal, že síce do budovy pustili dvoch psov, hnedého a čiernho, ale jeho pes pohrýzol len do nohy a tiekla mu krv. Tiež si rozporoval, keď v prípravnom konaní uvádzal, že G. R.

pohrýzol jeden pes. Popísal, že policajt, ktorý mal hnedého psa, mal blond vlasy cez stred hlavy, bol chudý a vysoký, ten, ktorý mal čierneho psa, mal čiapku a tiež bol chudý a vysoký. Na rozdiel od ostatných poškodených on na hlavnom pojednávaní uvádzal, že ich natáčali štyria policajti, medzi nimi ten s blond vlasmi cez stred hlavy, ale aj policajtka v uniforme s kučeravými žltými vlasmi po plecia, pričom o takejto policajtke žiaden iný poškodený nevypovedal. Policajti na nich huckali psov, potom ich dali do auta a vtedy policajt s blond vlasmi cez stred hlavy im prikázal fackovať sa a potom sa pobozkať, dať si dole všetky veci. On jediný z poškodených uvádzal, že vtedy im policajti povedali, že rany z uhryznutia psami majú z toho, že spadli. Vyzlečení boli asi 5 minút a celkovo v diere boli asi 1,5 hodiny. Ten s blond vlasmi cez stred hlavy odniesol O. Q. na druhé poschodie lebo zistil, že udával nesprávny vek, tam mu dal dve facky, prevesil ho cez zábradlie a udieral ho po rukách päsťami. Prišiel ďalší policajt, ktorý ponúkol jedlo O. Q. a keď nechcel, kopol ho do nohy. Toho policajta pozná z videnia, má blond vlasy, je chudý a vysoký. Ten istý dal príkaz L. Q., aby dal F. Q. lopatou po hlave. Mal aj prsteň a retiazku na ruke a keď F. jeho šperky nechcel, kopol ho do nohy a povedal mu že ho zabije keď ho uvidí. B. stále bil po hlave, F. Q. stúpil na nohu, jemu sa vyhrážal, že by ho zabil. Prišiel ďalší policajt s blond vlasmi a tučný, vytiahol pištoľ a dal ho ku hlave L., L. utekal a veľmi plakal. Nepovedal im dať ruky nad hlavu, prikázal im to policajt s blond vlasmi cez stred hlavy. Poškodený v mnohom rozporoval s ostatnými poškodenými, keď rozdielne opisoval osoby policajtov, resp. priraďoval im jednotlivé čiastkové útoky. Taktiež na rozdiel od ostatných poškodených uvádzal, že policajtka s blond vlasmi ich fotila mobilom. Rodičom nepovedal čo sa stalo, bál sa, že ho otec zbije za krádež a bál sa aj policajtov, preto nechcel chodiť vonku. V rámci rekognície opoznal obžalovaného L. ako policajta, ktorý mal čierneho psa, ktorý pohrýzol jeho, R., O. Q. a F. Q. a dal facku F. Q.. Obžalovaného U., že ich videl keď boli vyzlečení, ale nekameroval ich, obžalovaného V. ako toho, ktorý im kázal fackovať sa, poslal ich do diery, kde sa mali vyzliecť, O. Q. zavesil cez zábradlie a bil ho po rukách, nadával im, že sú cigáni a smrdia a už v aute pri prevoze na políciu bil jeho, F. Q. aj G. R., predtým ho videl v uniforme keď ich naháňal. Opoznal aj obžalovaných L. a W., na výsledok tejto rekognície však súd neprihliada vzhľadom na procesné postavenie, v ktorom obžalovaní boli v čase jej vykonania, ostatných obžalovaných neopoznal. Podľa znalkyne z odboru Psychológia PhDr. T. je vierohodnosť a použiteľnosť výpovede poškodeného B. L. v trestnom konaní znížená v dôsledku znížených rozumových a pamäťových schopností, je nepresná a nespoľahlivá v detailoch, v časových odhadoch, v chápaní príčinných súvislostí. Má sklon konfabulačne, lživo skresľovať realitu, nie vždy rozlišuje medzi predstavami a realitou, myslenie je infantilné a naivné, čo znižuje objektivitu a pravdivosť popísaných udalostí. Aj podľa znalca Mgr. Y. R., psychológa, je u poškodeného B. L. schopnosť správne a úplne vnímať prežité udalosti obmedzená v dôsledku znížených intelektových a pamäťových schopností, môže dochádzať ku skresleniu v interpretácii časových súvislostí, aj v chápaní dejových vzťahov. Nevylúčil skresľovanie výpovedí ako aj klamstvá a preto jeho výpovede vyhodnotil ako menej vierohodné. Znalci psychológovia nezistili príznaky prežitej traumy, aj napriek tomu, že v rámci anamnézy boli rodičmi poškodeného udávané. Znalci z odvetvia Psychiatrie nezistili u poškodeného B. L. žiadne následky v zmysle duševnej choroby alebo poruchy.

Znalci z odboru Psychológia vyhodnotili výpovede svedkov - poškodených G. R., O. T., F. Q. a O. Q. za skôr vierohodné a použiteľné v trestnom konaní, ale u O. T. poukázali na nepresnosť v detailoch a u F. Q. na sklon zveličovať a nadsadzovať vo svoj prospech. Výpovede svedkov - poškodených L. Q. a B. L. majú podľa znalcov zníženú mieru hodnovernosti a použiteľnosti v trestnom konaní, L. Q. má sklon klamať a konfabulačne dokresľovať, čo je potvrdené aj inými dôkazmi (svedecká výpoveď W. a správa Reedukačného centra Mlynky - Biele Vody) a B. L. má takisto sklony konfabulačne, lživo skresľovať realitu a nerozlišuje medzi predstavami a realitou.

Hodnotenie výpovedí svedkov - poškodených (ktorých sa konanie obžalovaných malo priamo dotknúť) z hľadiska psychologického sa však nezhoduje s právnym vyhodnotením vierohodnosti ich výpovedí. Súd výpovede poškodených hodnotí ako nevierohodné a to jednak z dôvodu množstva závažných rozporov vo výpovediach jednotlivých poškodených, keď k mnohým okolnostiam posudzovaného prípadu vypovedali rozdielne pred súdom na hlavnom pojednávaní oproti tomu, ako vypovedali v prípravnom konaní, ale aj kvôli vzájomným rozporom, čo platí aj pre svedkov - poškodených - zákonných zástupcov. Súd sa pokúsil odstraňovať rozpory vo výpovediach poškodených aj pri znovuprejednávaní veci, čo sa však nepodarilo ani pri opätovných výsluchoch poškodených G.a R., O. T.a a F. Q., ktorí si už v podstate na nič nepamätali. Poškodení G. R., O. T., F. Q., L. Q., O. Q. a B. L. vypovedali ako priami svedkovia, teda to čo vnímali vlastnými zmyslami, keďže konanie obžalovaných sa ich malo priamo dotknúť. Mali povinnosť vypovedať pravdu ku všetkým okolnostiam, ktoré majú vzťah k trestnej činnosti kladenej obžalovaným za vinu, k osobám obžalovaných, ako aj k ostatným skutočnostiam významným

pre trestné konanie, o čom, ako aj o význame a dôležitosti svedeckej výpovede boli poučení pred výsluchmi. Napriek tomu boli ich výpovede v mnohom nepresné, neúplné, obsahovali nezrovnalosti najmä v podstatných skutočnostiach, ako to súd vyššie v odôvodnení rozsudku zachytil. To môže vyplývať z ich schopnosti správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti, ktorá je podľa znalcov u viacerých oslabená, čo zvlášť u L. Q. a B. L. znížilo objektivitu a pravdivosť nimi popísaných udalostí. Znaleckým skúmaním zistená a odprezentovaná úroveň intelektových schopností, mentálnych predpokladov, disharmonicky prebiehajúci vývoj poškodených, ich rozumové a verbálne schopnosti, kvalita pamäťových funkcií, nedostatočná emocionalita a tendencie chrániť vlastnú osobu taktiež mohli viesť k rozporuplnostiam a nepresnostiam, aj keby poškodení mohli mať dobrú vôľu a chceli vypovedať pravdivo. Nevierohodnosť výpovedí, aj poškodených - zákonných zástupcov, je podľa názoru súdu spôsobená aj tým, že o udalostiach, ku ktorým malo dôjsť dňa 21.3.2009 tak, ako to sami uvádzali, sa veľmi často rozprávajú, vracajú sa k ním, preberajú ich deti a rodičia navzájom, lebo bývajú na sídlisku blízko seba, poznajú sa a stále sa stretávajú. Aj to mohlo ovplyvniť ich vlastné vnímanie a posudzovanie udalostí v zmysle ich dokresľovania, skresľovania. Naviac, výpovede si pred výsluchmi ozrejmovali navzájom aj so svojou právnou zástupkyňou, boli ňou poučení ako majú vypovedať a ako sa pri výsluchu správať, čo vyplýva z vyjadrení svedka - poškodeného E. Q.. Pri výsluchoch svedkov

- poškodených na hlavnom pojednávaní sa súdu javilo, že výpovede majú naučené. Často totižto používali termíny, ktorými vzhľadom na intelektové a celkové rozumové schopnosti, vzdelanostnú úroveň a verbálne schopnosti nemohli byť vybavení bez toho, aby sa to nenaučili. To platí aj pre rodičov poškodených, ktorí zväčša nedokázali spontánne vypovedať nad rámec naučeného, udávali napríklad rovnako čas kedy vzhliadli prvýkrát záznam v televízii, ale aj iné údaje nezhodujúce sa s realitou. Bolo badateľné, tak ako to dokonca u niektorých poškodených uzavreli aj znalci, že záujem médií, opakované výsluchy a iné procesné úkony ktorým sa podrobovali, vyvolali u nich pocity dôležitosti a zaujímavosti, pričom aj to viedlo k dramatizovaniu udalostí ku ktorým vypovedali. Nedá sa nepoukázať na tomto mieste na spôsob vedenia výsluchov tých svedkov - poškodených v štádiu prípravného konania, ktorí v tom čase nedovŕšili vek 15-teho roka života. Ako je evidentné z obrazovo - zvukových záznamov z ich výsluchov, boli porušené zásady pre výsluch svedka v zmysle spôsobu kladenia otázok, v ktorých už bola čiastočne obsiahnutá odpoveď, resp. skutočnosť, ktorá sa len mala z výsluchu svedka zistiť, čím bola narušená zákonnosť vedenia výsluchov. Poškodení popísali spôsob protiprávneho konania obžalovaných v mnohom rozdielne, resp. k jednotlivým obžalovaným rozdielne priraďovali jednotlivé čiastkové útoky. Ich usvedčujúce, aj keď rozporuplné vyjadrenia neboli verifikované žiadnym hodnoverným spôsobom, iným dôkazom tak, aby súd nevyhodnotil, okrem dôvodov vyššie popísaných, výpovede poškodených ako nevierohodné, pričom súvislostiam s inými dôkazmi sa ešte bude venovať aj v ďalšom odôvodnení rozsudku.

Opis skutku v obžalobnom návrhu, že obžalovaní G., L., V. a H. mali zhodiť poškodené maloleté osoby vo vstupnej hale Obvodného oddelenie policajného zboru Košice - Juh na zem pred dvoch štekajúcich psov bez ochranných náhubkov, ktorých držali na vôdzke G. a L., pričom psy pohrýzli G. R., F. Q. a B. L. nekorešponduje s vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní. Napr. poškodený O. Q. uvádzal, že len niektorí z chlapcov ležali na zemi a pes ich zožral, niektorí stáli, podľa neho G. R. a F. Q. mali mať rany po uhryznutí psov na nohách a B. L. na ruke, čo je v rozpore s výpoveďou B. L., ktorý tvrdil, že jeho pes pohrýzol do nohy a do zadku, ďalej uvádzal, že G. R. pes zožral nohavice, toto neuvádzal G. R. a jeho matka hovorila o tom, že mal na sebe staré zničené nohavice. V prípravnom konaní O. Q. uvádzal, že policajti ich držali jednou rukou a druhou rukou držali na vodítku psov a takto ich na nich púšťali. Rozporuje si v tom napríklad s poškodeným F. Q., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že policajti ho zavolali ku psom, uvoľnili psov na vodítkach, pustili ich na neho, on sa zľakol a sadol si na zem, ale v prípravnom konaní tvrdil, že na príkaz policajtov si ľahli na zem a policajti na nich huckali psov, ktorí pohrýzli piatich poškodených, kým O. Q. udával troch. O. Q. ďalej tvrdil, že policajti používali pre psov povel „trhaj, chyť ho“, G. R. udával povel „ trhaj“, O. T. hovoril o povele „trhaj, trhaj cigána“. Takéto povely pre cvičených policajných psov neexistujú a teda na takéto povely nemohli služobné psy reagovať. V rozpore s O. Q. a F. Q. vypovedal ku spôsobu ako ich mali obžalovaní vystaviť psom poškodený G. R., ktorý na hlavnom pojednávaní tvrdil, že policajti najprv každého hodili na zem a púšťali na nich psov bez náhubku a potom museli povedať svoje mená a adresy. V prípravnom konaní napríklad tvrdil, že najprv zisťovali ich osobné údaje a potom ho policajt hodil pred psa tak, že ho rukami chytil zozadu a hodil na zem a druhý policajt dal hnedému psovi povel „trhaj“. Keď mal odstrániť rozpory vo výpovediach, aj v iných bodoch, pri opätovnej výpovedi na hlavnom pojednávaní uvádzal, že pred vyšetrovateľom hovoril pravdu, lebo si to viac pamätal, ale jeho kusal do nohy pes ktorý mal náhubok. Poškodený B. L. napríklad na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetci sedeli na

zemi a tak na nich začali púšťať psov, potom, že policajt ho hodil na zem a pustil na neho dvoch psov a jeho pohrýzol asi jeden pes do lýtka aj do zadku. Ďalej uvádzal, že R. pohrýzli dva psy, kým R. hovoril o jednom psovi. O. T. napríklad na hlavnom pojednávaní uvádzal, že jeho pes nepohrýzol, lebo počas púšťania psov všetci chlapci ležali na sebe na kope a on bol úplne dole, v prípravnom konaní ale tvrdil, že pes ho nepohrýzol, pretože sa pred ním skryl za stôl, čo na hlavnom pojednávaní vylúčil. Na hlavnom pojednávaní tiež hovoril, že po vstupe do budovy im dali policajti príkaz, aby si kľakli, v prípravnom konaní tvrdil, že si mali sadnúť. Rozpory sa nepodarilo odstániť. Poškodený G. R. zase na druhej strane tvrdil, že poškodeného O. Q. zhodili pred hnedého psa, ktorý na neho štekal, čo je v rozpore s výpoveďou O. Q., ktorý uvádzal, že jeden policajt ho dal na schody, aby ho pes nepohrýzol. Aj ostatné rozpory vo výpovediach jednotlivých poškodených, ako aj v ich vzájomných výpovediach súd v odôvodnení vyššie popísal a na na nich poukazuje so záverom, že nie je možné uzavrieť, že obžalovaný G., L., V., H. skutočne zhodili maloleté osoby vo vstupnej chodbe budovy Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh na zem pred štekajúcich psov, ktorí pohrýzli G. R., F. Q. a B. L.. Tvrdenia poškodených o tom, že ich pohrýzli psy, dokonca G. R. dva psy a spôsobili im zranenia, z ktorých krvácali, súd nepovažuje za pravdivé, nakoľko z ďalšieho vykonaného dokazovania to nevyplynulo. Podľa názoru súdu uhryznutie trénovaným psom do akejkoľvek časti tela osoby by spôsobilo závažné poškodenie zdravia, kde následky a stopy by boli viditeľné a evidentné dlhšie časové obdobie a teda poškodenie zdravia by mohlo byť znalecky posúdené. Nikto zo svedkov, ani rodičia poškodených, si poškodenie zdravia nevšimli ani po tom, ako sa o tom údajne dozvedeli a nevyhľadali lekársku pomoc. Celkovo sa javí nemožné, aby poškodení pri ich vtedajšej telesnej konštrukcii, vzhľadom na vek, dokázali uniesť napadnutie služobným policajným psom spôsobom akým popísali. G. L. Q. R. E. napríklad na hlavnom pojednávaní uvádzala, že jej syn nemal zranenie na nohe, ale v prípravnom konaní tvrdila, že mal poškrabanú nohu a že to videla. Poškodený O. Q. mal napríklad vidieť rany po uhryznutí psom aj u B. L., ktorý aj krvácal, čo okrem neho neuvádzal nikto, ani samotný B. L.. Otec B. L. napríklad na hlavnom pojednávaní uvádzal, že jeho syn mal modrinu na nohe, že to videl, v prípravnom konaní tvrdil, že syn mal nohu poškrabanú a rozpory vo výpovediach už vysvetlil tak, že o zranení len počul od syna. Nakoľko teda nie je jednoznačne preukázané, že vyššie menovaní obžalovaní konali popísaným spôsobom, nemohli ani obžalovaní H. a U. tak, ako im obžaloba kladie za vinu, sledovať konanie spoluobžalovaných, ktoré malo pokračovať tým, že G., L., V. a H. maloletých poškodených udierali a kopali do rôznych častí tela, nútili ich, aby sa silno udierali dlaňou ruky po tvári a potom sa pobozkali, pričom si všetko natáčali na mobilné telefóny a fotoaparáty a pre rómsky pôvod im nadávať. Čo sa týka nadávok, aj pre rómsky pôvod, okrem vyjadrení maloletých poškodených a v nadväznosti na ne aj ich zákonných zástupcov, niet iných dôkazov, ktoré by to preukázali. Naviac, aj tu si poškodení rozporujú, keď uvádzajú rozdielne nadávky, a ani samotná obžaloba nekonkretizuje kto z obžalovaných a aké konkrétne vulgárne vyjadrenia mal použiť vo vzťahu k poškodeným. Aj v súvislosti s údajnými verbálnymi prejavmi obžalovaných súd poukazuje na miesto kde sa skutok mal stať, na to, že sa tam pohybovalo viac osôb, policajtov aj civilov, ktoré ani takéto konanie zo strany obžalovaných nezaznamenali. V súvislosti s týmto obvinením poukazuje súd aj na závery znalcov z odboru Psychológia PhDr. N. T., ktorá ani u jedného z obžalovaných nezistila sklon k extrémizmu, resp. sympatie s nejakou ideológiou a PhDr. C. V., ktorý posudzoval prítomnosť xenofóbnych a rasistických tendencií u obžalovaných a ani u jedného z nich tieto nezistil. Zamestnávateľ obžalovaných v rámci hodnotenia u každého z nich taktiež uzatvára, že zo strany občanov nikdy neboli voči plneniu služobných povinností, resp. voči ich správaniu vznesené žiadne dôvodné sťažnosti. Ani hodnotiaci z miesta trvalého bydliska obžalovaných nezaznamenali obdobné neslušné a vulgárne správanie akým sú nadávky, prípadne pľuvanie, ktoré taktiež poškodení udávali ako spôsob správania sa obžalovaných voči nim. Obžaloba nie je konkrétna ani v tom, ako mali obžalovaní po púšťaní psov maloletých poškodených udierať a kopať do tela, resp. ktorý z obžalovaných mal takto voči poškodeným postupovať. O fyzickom útoku síce vypovedal poškodený L. Q., ktorý dokonca označil obžalovaného H. ako osobu od ktorej dostal úder pelendrekom do chrbta, mal z toho červené šnúry, aj na nohách. Aj keď jeho matka R. E. potvrdila, že L. potom bolel chrbát a hovoril o tom na hlavnom pojednávaní aj jeho otec E. Q., nikto z tých ktorí boli na mieste sa o tom nezmienil. Obžalovaný H. bol v tom čase zaradený k PMJ ako referent. V jeho výzbroji nebol obušok, čo taktiež svedčí pre nevierohodnosť výpovede poškodeného L. Q., za súčasnej podpory znaleckých posudkov a výpovedí znalcov z odboru Psychológia, podľa ktorých je miera hodnovernosti a použiteľnosti výpovedí L. Q. v trestnom konaní znížená. Nebolo preukázané, že by boli obžalovaní iným spôsobom udierali alebo kopali poškodených do rôznych častí tela, nepreukazuje to žiaden hodnoverný dôkaz ako napríklad lekárska správa, prípadne výpoveď nezainteresovaného svedka. Javí sa nemožné, nelogické a málo pravdepodobné, aby po takýchto

napadnutiach nemali maloleté osoby následky na zdraví a aby napríklad boli schopní v ten istý deň sa podrobiť úkonom v rámci trestného konania. Už vôbec sa nepreukázalo, že obžalovaní, pričom obžaloba udáva „niektorí z nich“, si na mobilné telefóny a fotoaparáty natáčali poškodených. Všetci obžalovaní v prípravnom konaní dobrovoľne, oproti zápisniciam o vydaní vecí, vydali na znalecké skúmanie svoje súkromné mobilné telefóny s príslušenstvom, pričom ich preskúmaním v odbore Elektrotechnika znaleckým súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bolo zistené, že na SIM kartách a pamäťových kartách neboli zaznamenané žiadne relevantné skutočnosti pre toto trestné konanie. Naviac, poškodení sa rozchádzajú aj v počte policajtov, ktorí ich mali snímať prostredníctvom mobilných telefónov. Napr. G. R. udával troch, O. T. ôsmich, F. Q. deviatich až desiatich, neskôr dvoch, B. L. štyroch plus policajtku so žltými kučeravými vlasmi, aká sa na OO PZ Košice - Juh v inkriminovanom čase vôbec nenachádzala, až nakoniec si už na to nepamätali. F. Q. dokonca opoznal v osobe figuranta H. H. policajta, ktorý natáčal na mobilný telefón a nahrávku poslal ostatným. Menovaný sa pritom na mieste činu nenachádzal. Ďalej mali podľa obžaloby obžalovaní G., L., V., H. prikázať maloletým poškodeným ísť do uzavretej časti suterénu schodišťa budovy obvodného oddelenia PZ, tam sa rýchlo vyzliecť, čo odpočítavali, vybrať si všetky veci, dať ruky hore za hlavu a otočiť sa chrbtom k stene, lebo keď tak neurobia, tak privedú psa a posledný dostane bitku. K týmto obvineniam poškodení vypovedali, že policajti takto konali lebo chceli zistiť, či majú u seba peniaze, ktoré odcudzili staršej žene. Dokazovaním bolo preukázané, že do suterénu poslal poškodených jeden, nestotožnený policajt, a to na pokyn zástupcu riaditeľa OO PZ Košice - Juh Mgr. R.. Ohľadom hrozby kvôli vyzliekaniu poškodení takisto vypovedli rozdielne. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na výpovede poškodených O. T. a G.a R., ostatní poškodení o žiadnej hrozbe nehovorili. V súvislosti s umiestnením poškodených do označených priestorov, kvôli neprístupnosti iných, vhodnejších, niet relevantných dôkazov ktoré by preukázali trestnú činnosť obžalovaných. Aj k ďalšiemu obvineniu spočívajúcemu v tom, že obžalovaný V. mal zavesiť O. Q. na zábradlie a keď sa tento držal rukami obžalovaný ho mal po nich striedavo udierať kvôli tomu, že neuvádzal správne meno jeho matky, poškodení vypovedajú rozporuplne, a to aj k dôvodu prečo mal obžalovaný takto konať. Samotný O. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že policajt ho zavesil cez zábradlie, lebo nevedel povedať mamine meno, kým v prípravnom konaní tvrdil, že tak urobil, lebo F. Q. na neho povedal, že sa rozpráva. Rozdielne vypovedajú k príčinám aj G. R. a F. Q., takisto k miestu odkiaľ mal poškodený visieť, keď niektorí udávajú, že to bolo prvé poschodie, niektorí druhé a niektorí tretie poschodie. Súdu sa javí nereálne, aby bol O. Q., ktorý mal v tom čase 12 rokov, zavesený zo zábradlia z poschodia tak, že by sa držal len rukami a aby ho dospelý muž bil päsťami po rukách aby sa pustil a aby spadol. Súd poukazuje na rozpory vo výpovediach všetkých svedkov - poškodených vo vzťahu ku konaniu, ktorého sa mali dopustiť obžalovaní L. a W., na irelevantnosť výsledku rekognície z dôvodu, že v čase jej vykonania boli W. a L. v procesnom postavení svedkov a rekognícia po tom, ako im bolo vznesené obvinenie, nebola zopakovaná. Ani ostatných obžalovaných sa rekogníciou vykonanou v prípravnom konaní nepodarilo jednoznačne z trestnej činnosti usvedčiť. Zo strany poškodených bolo opoznávanie osôb zmätočné, poškodení rozdielne spájali osoby s konkrétnym protiprávnym konaním. Napríklad, obžalovaného H. označil poškodený L. Q. za osobu, ktorá držala v ruke psa a pes pokusal O. Q. a osobu, ktorá ho udrela pelendrekom. Obžalovaný H. nebol psovodom a nemal služobného, ani vlastného psa, a v jeho výbave sa nenachádzal obušok. Naproti tomu poškodený O. Q. opoznal obžalovaného H. ako osobu, ktorá nerobila nič zlé, obžalovaného L. zas ako osobu, ktorá nemala psa, pričom obžalovaný L. bol v tom čase psovodom a sám potvrdil, že v budove OO PZ bol so šteňaťom čiernej farby, mal ho na vodítku, šteňa skučaním a štekaním reagovalo na zadržaných, tešilo sa. Poškodený O. T. opoznal obžalovaného H. len ako osobu, ktorá ho v ten deň zobrala z domu na policajnú stanicu. Niektorí poškodení tak, ako to súd v odôvodnení rozsudku už uvádzal, spojili s konaním, ktoré je kladené za vinu obžalovaným, figurantov, a to aj s ich predvedením na obvodné oddelenie a to napriek tomu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto osoby s poškodenými do kontaktu neprišli. Neprihliadnuc na námietky obžalovaných voči rekognícii pre nevhodný výber osôb na opoznávanie, súd tak či tak musí konštatovať, že ani vykonaná rekognícia nevniesla do prípadu jasnejšie svetlo v zmysle jednoznačného usvedčenia obžalovaných. Hodnotiac výsledky rekognície, ale aj výpovede svedkov - poškodených poukazuje súd na to, že obžalovaní pôsobili ako príslušníci PZ na území mesta Košice, často zasahovali aj na sídlisku Luník IX, kde pri výkone služobných povinností prichádzali do kontaktu s poškodenými a preto ich títo mohli spájať s konaním, ku ktorému vypovedali.

Ďalším dôkazom na ktorom krajský prokurátor postavil obžalobu je obrazovo - zvukový záznam na CD- R (DVD) a CD nosičoch zachytávajúci udalosti v budove OO PZ Košice - Juh z 21.3.2009. Vyššie v

odôvodnení rozsudku sa súd tomuto dôkaznému prostriedku podrobne venoval a na tomto mieste už len odkazuje na znalecké posudky, výpovede znalcov a ostatné dôkazy svedčiace aj o jeho pôvode, obsahu a kvalite. Na vykonanom obrazovo-zvukovom zázname súd neopoznal žiadneho z obžalovaných podľa postavy, hlasu, či iných znakov. Čo sa týka policajtov zachytených na zázname, viditeľné sú len nejasné obrysy postáv, nakoľko záznam je nízkej kvality a snímanie bolo zamerané prevažne na osoby maloletých poškodených. Záznam z DVD nosiča ako aj fotografie, ktoré boli zo záznamu vyhotovené, boli predkladané v štádiu prípravného konania obžalovaným. Ani jeden z obžalovaných neopoznal seba a ani žiadneho iného policajta, G. G. neopoznal ani psov, tí ktorí sú na zázname neboli jeho, O. L. spoznal len budovu OO PZ Košice - Juh, C. V. len maloletých chlapcov, ktorých videl v inkriminovaný deň, predtým aj potom, Q. H. sa vyjadril, že postava ktorá vychádzala po schodoch by mohla byť spoluobvinená policajtka a čierny pes na zázname sa podobá na psa, ktorého mal psovod, ktorého upozornil, aby psa stiahol ďalej od detí. Svedok C. R., riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ Košice prehral svojim podriadeným obrazovo-zvukový záznam na CD nosiči, ktorý mu bol doručený z MV SR. Zo záznamu opoznal on aj funkcionári jednoznačne budovu OO PZ Košice - Juh. Na hlavnom pojednávaní menovaný uviedol, že podľa hlasu opoznal L., U., H. a H., iné osoby neboli stotožnené ani jeho podriadenými. Zdôraznil však, že nahrávka bola nekvalitná, aj keď po obsahovej stránke totožná s tým, čo bolo odvysielané v spravodajstve televízií. Záznam z opoznávania osôb spracovávaný nebol. Svedok Ing. D. T., zástupca riaditeľa KR PZ Košice však uviedol, že podľa výzoru opoznal pravdepodobne B. U., ktorý telefonoval pri kávomate, podľa hlasu C. V., podľa oblečenia by jeden zo psovodov mohol byť G. a jedna postava by mohla byť H.. Svedok Mgr. H. R., zástupca riaditeľa OO PZ Košice - Juh na hlavnom pojednávaní uviedol, že postava na zázname mohla patriť T. a keď v prípravnom konaní vypovedal, že podľa gestikulácie rúk by na zázname mohol byť G., došlo k nejakému omylu, nakoľko menovaného neopoznal. Svedok Mgr. D. E., zástupca riaditeľa OO PZ Košice - Juh opoznal len policajta - psovoda, skôr to mohol byť G., lebo L. je oproti nemu menší, útlejší, pričom v čase opoznávania už vedel kto mal z oddelenia Kynológie dňa 21.03.2009 službu. Svedok Mgr. V. L., zástupca riaditeľa OPP KR PZ Košice vypovedal, že na zázname opoznal B. U. ako stál pri kávomate a telefonoval a Q. H., ktorý tam len stál. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že všetci tu spomenutí, ale aj vyššie v odôvodnení označení svedkovia, ktorým boli predložené obrazovo-zvukový záznam a fotografie z neho, v čase ich vzhliadnutí už mali informácie ktorí policajti boli v inkriminovaný deň radení do služieb a zúčastnili sa zákroku vo vzťahu k maloletým páchateľom z lúpeže, pri opoznávaní policajtov sa spoločne radili, odobrovali si navzájom svoje úsudky. Na hlavnom pojednávaní uvádzali, že záznam bol nekvalitný a ani jeden z nich nebol schopný jednoznačne niektorého z obžalovaných policajtov na základe obrazovo-zvukového záznamu usvedčiť. Obrazovo-zvukový záznam nezachytáva udalosti tak, ako sú popísané v skutkovej vete obžalobného návrhu, ani ako ich popisujú poškodení, ktorých sa konanie obžalovaných malo priamo dotknúť. Nie je zachytené, že by boli G., L., V. a H. zhodili vo vstupnej chodbe na zem pred dvoch štekajúcich psov bez ochranných náhubkov, ktorých držali na vôdzke G. a L. maloletých poškodených, že by boli psy pohrýzli maloletých G. R., F. Q., či B. L. tak, ako o tom maloletí poškodení, aj niektorí ich rodičia, vypovedali. Rovnako tak na zázname nie sú zachytené žiadne povely policajtov pre psov a už vôbec nie také, o akých vypovedali maloletí poškodení. Obžalovaný G. G. súladne s tým čo je zachytené na zázname vypovedal v prípravnom konaní, že bol so svojim psom v budove OO PZ Košice - Juh, kde pes začal štekať, lebo počul hluk a videl viacero osôb. Pes ho tiež potiahol smerom k zadržaným osobám, ktoré sa zdržiavali medzi vchodovými dverami a kávomatom, on psa potiahol na vodítku k sebe a pretože tento stále štekal, vyšiel s ním po schodoch na prvé poschodie, asi o tri minúty sa vrátil dole a vyšiel s ním pred budovu. Uvedené zodpovedá obrazovo-zvukovému záznamu, rovnako tiež vyjadreniu obžalovaného, že v budove sa zvuky veľmi ývali, nakoľko bola v rekonštrukcii a bol to uzavretý priestor. Rovnako tak obžalovaný O. L. potvrdil, že bol so svojim služobným psom v budove OO PZ Košice - Juh, ale nikto na zadržané osoby psov nehuckal, nedával psom žiadne pokyny vo vzťahu k zadržaným. Zadržané osoby mali pred psami určite rešpekt, nevie, či sa aj báli. Zadržanie osoby so psom v budove necvičil. Keď je z obrazovo-zvukového záznamu zrejmé, že psy štekali na zadržané maloleté osoby, podporené je to aj výpoveďou obžalovaného Q. H., ktorý uvádzal, že bol vo vstupnej miestnosti, keď sa pes rozštekal, čo sa ývalo po celom objekte. Psa ale držal psovod na vodítku, povedal psovodovi, aby zobral psa ďalej, lebo deti sa ho boja, čo aj psovod urobil a so psom odišiel buď do inej časti budovy alebo von z budovy. Nie je zaznamenané, že by boli vyššie menovaní obžalovaní, ako aj ďalší Q. H. a B. U. po púšťaní psov maloletých poškodených udierali a kopali do rôznych častí tela. Pokiaľ sa im kladie za vinu, že poškodených nútili, aby sa silno udierali po tvári a potom sa pobozkali, na zázname je takáto situácia zachytená, avšak nie je možné stotožniť osobu, ktorá takýto pokyn poškodeným dávala. Nie sú

zachytené žiadne vulgárne nadávky voči maloletým poškodeným, ktoré im podľa obžaloby mali byť zo strany menovaných policajtov adresované. Obrazovo-zvukový záznam nie je dôkazom ani o tom, že by si boli niektorí z obžalovaných udalosti natáčali na mobilné telefóny. Na obrazovo-zvukovom zázname je síce zachytená uzavretá časť suterénu schodiska budovy, v ktorej sa maloletí poškodení vyzliekali, avšak nebola stotožnená osoba, ktorá ich pri tom usmerňovala a žiadala, aby si vytriasli veci a odpočítavala pritom čas.

Pre záver súdu vyjadrený vo výroku tohto rozsudku svedčí množstvo ďalších vykonaných dôkazov, ktoré sú v ostrom kontraste s vyjadreniami poškodených. Okrem výpovedí obžalovaných súd poukazuje najmä na výpovede svedka JUDr. H. R., vyšetrovateľa PZ, ktorý keď na OO PZ Košice - Juh prišiel prvýkrát do kontaktu s poškodenými, nachádzali sa títo na schodisku smerujúcom k suterénu, sedeli na schodoch, neplakali, neboli agresívni, o nič neprosili, boli oblečení, bez poškodenia šatstva, neboli zranení a nevykazovali znaky toho, že by bol voči nim zrealizovaný nezákonný postup. Vyťažoval ich k lúpeži z ktorej boli podozriví, čo trvalo asi hodinu a prekvapila ho ich ochota spolupracovať, navzájom sa obviňovali. Odišiel vykonať obhliadku miesta činu a keď sa na obvodné oddelenie vrátil, zadržané osoby sa stále nachádzali na schodisku smerujúcom k suterénu. Ani vtedy sa na nič nesťažovali, boli ticho. Podľa úradného záznamu prípad prevzal o 14,15 hod., tento čas sa ale nezhoduje s reálnym, prípad prevzal skôr, pri začatí vyťažovania, ale opravu času v úradnom zázname neriešil. S W., príslušníkom kriminálnej polície s ktorým bol velený do služobnej pohotovosti, s poškodenou a jej dcérou sa presunul na Alvinczyho ulicu, kde pri vchode do budovy ho už čakali rodičia zadržaných. Týmto oznámil, že ich deti budú postupne prevážať medzi 18,00 hod. až 19,00 hod. a požiadal ich, aby im kúpili jedlo. Na OO PZ Košice - Juh nebol svedkom toho, že by boli zadržané osoby niekym napádané, že by bolo s nimi nakladané spôsobom, ktorý nekorešponduje minimálne s elementárnou slušnosťou tak, ako to bolo neskôr prezentované v médiách. V budove obvodného oddelenia stretol asi troch príslušníkov PMJ a viacerých príslušníkov obvodného oddelenia, s ktorými nemal veľmi dobré vzťahy kvôli častým kompetenčným sporom. Niektorí rodičia sa ponosovali, že príslušníci PZ pri pátraní po ich deťoch a následnom zadržiavaní postupovali neprimerane a svoje výhrady voči postupu policajtov zopakovali aj keď realizoval výsluchy obvinených za účasti ich právnej zástupkyne. Konkrétne sa sťažovala pani Q., ale žiaden z rodičov nehovoril o poranení detí, prípadne o potrhanom šatstve. Inštruoval ich, aby sa v prípade pochybností sťažovali na inšpekcii KR PZ Košice, čo ale ani jeden z rodičov neurobil. V ten večer boli počas postupne realizovaných úkonov zadržané osoby na chodbe spolu so svojimi rodičmi. Boli veselé, rozprávali sa medzi sebou a hrali futbal s plastovou fľašou. V žiadnom prípade nepôsobili vydesene ani vystrašene, nevšimol si na nich zranenia, necítil zápach, boli v poriadku. Pokiaľ ich rodičia udávali, že mali začervenané tváre, opuchnuté a krvácajúce pery, žiadne takéto zranenie si ani na jednej zo zadržaných osôb nevšimol. Naopak, zadržané osoby boli veselé a smiali sa, musel ich napomínať na správanie. S výpoveďou svedka JUDr. H. R. korešponduje výpoveď svedka Mgr. G. W., ktorý mal dňa 21.3.2009 služobnú pohotovosť ako operatívny pracovník výjazdovej skupiny OR PZ v Košiciach. V budove OO PZ Košice - Juh videl zadržané osoby, ale nevšimol si, že by zo strany policajtov dochádzalo voči nim k takému správaniu, ktoré by vybočovalo z rámca plnenia služobných povinností. Na obvodnom oddelení sa nachádzalo veľa policajtov, stálu službu mali L. a F., stretol sa tam aj s obžalovaným H., od ktorého v miestnosti, kde sa písali záznamy, tieto prevzal. Nepočul krik detí ani krik príslušníkov PZ, neregistroval psov. Po prevezení zadržaných osôb na Alvinczyho ulicu im bol umožnený styk s rodičmi. Zadržané osoby boli mimoriadne veselé, hravé, musel ich upozorniť aby nevystrájali. Určite si na nich nevšimol žiadne zranenia ani poškodenie šatstva, v takom prípade by osobu k úkonu neprevzal. Necítil žiaden zápach a vo vzťahu k zadržaným osobám nezaznamenal nič nezvyčajné.

Tvrdenia poškodených sú vyvrátené, resp. minimálne spochybnené výpoveďami celého radu ďalších svedkov, ktorí v inkriminovaný deň prišli do kontaktu s poškodenými, a teda svedčia v prospech obžalovaných. Svedok Mgr. D. D. bol riaditeľom OO PZ Košice - Juh, mal službu a keď sa vrátil z kontroly v teréne videl vo vestibule budovy pri zábradlí pri kávomate piatich až šiestich rómskych chlapcov, štyroch príslušníkov PMJ a psovoda so psom na vodítku. Popri zadržaných prešiel niekoľkokrát, vždy sa nachádzali na tom istom mieste, boli oblečení, kľudní, neplakali a vo vzťahu k ním ani k príslušníkom PZ nezaregistroval nič zvláštne. Až s odstupom času sa dozvedel, že zadržané osoby boli na čas umiestnené v suteréne schodiska a to na príkaz jeho zástupcu R., nakoľko bol kvôli prebiehajúcej rekonštrukcii problém s priestormi, aj stála služba bola premiestnená do miestnosti za tzv. lietacie dvere vpravo, z ktorej bol

výhľad len na ulicu. Obvodné oddelenie fungovalo kvôli rekonštrukcii v provizóriu, využívali sa všetky voľné priestory, vrátane suterénu, ktorý sa inak bežne nevyužíval. Obžalovaní T. a L. si vzorne plnili svoje služobné povinnosti, niekoľko rokov robili len stále služby, obžalovaný L. bol mladší policajt, aktívny a ctižiadostivý, nebyť predmetných udalostí v kariérnom postupe by sa bol posunul oveľa ďalej, obžalovaného W. nevedel bližšie charakterizovať, nakoľko išlo o mladého policajta. Svedok Mgr. H. R. bol zástupcom riaditeľa OO PZ Košice - Juh a keď v ten deň prišiel okolo 13,00 hod. do služby, po vstupe do budovy obvodného oddelenia zbadal chlapcov, z ktorých dvaja - traja čupeli, ostatní stáli, boli oblečení, neplakali. Podľa oblečenia spoznal príslušníka PMJ a psovoda, psa nevidel a nepočul štekot. Jednému policajtovi povedal, že nie je vhodné, aby chlapci stáli za vchodom, kde sa pohybovali stránky a iní policajti a dal mu príkaz, aby zadržané osoby boli umiestnené dole, na spodnú časť schodiska, načo policajt vydal zadržaným osobám pokyn na premiestnenie. Krátko nato odišili s riaditeľom do terénu a keď sa okolo 15,00 hod. vrátili, zadržané osoby sa nachádzali v priestoroch pri kávomate, pri nich bol vyšetrovateľ. V súvislosti so zadržanými osobami si nevšimol nič mimoriadne, nepočul hluk, krik, nevidel žiadne násilie, bitku ani nič podobné. L. ani T. pri zadržaných osobách nevidel, nevedel, či ich strážili W. a L.. Ani svedkovia D. L. a K. T., ktorí od 04,00 hod. do 16,00 hod. vykonávali operatívnu službu v budove OO PZ Košice - Juh, zúčastnili sa pri zadržiavaní a následne boli v kontakte s poškodenými v budove OO PZ, si nič mimoriadne, čo by svedčalo pre trestnú činnosť, nevšimli. Zhodne uvádzali, že keď sa vrátili do budovy obvodného oddelenia, na chodbe na prízemí sa už nachádzali zadržaní, stáli tam, neplakali, boli kľudní. V ich blízkosti boli asi desiati príslušníci PZ, medzi nimi štyria z PMJ, psy tam neboli. T. odfotil mobilom tváre zadržaných, L. si zapísal ich údaje, fotografie preniesli do databázy v služobnom počítači a na stálej službe osoby lustrovali. Ani následne keď prechádzali cez chodbu nevidela, že by sa boli zadržané osoby fackovali, či vyzliekali v suteréne. Počuli príkaz zástupcu riaditeľa R., aby boli osoby umiestnené mimo hlavnej chodby a videli ako zišli po schodoch. Ani vtedy sa zadržaní nesprávali neprimerane, neplakali a ani v správní policajtov nezaregistrovali nič mimoriadne. Svedok D. N. pôsobil ako referent na OO PZ Košice - Juh a keď v ten deň prišiel pred 15,00 hod. do služby, videl na chodbe na prízemí rómske deti, z ktorých niektoré stáli a iné sedeli pri kávomate, smiali sa, boli v kľude a osoba v civile si niečo zapisovala. Príslušníkov PMJ, psovodov ani psov nevidel. Aj neskôr prechádzal popri zadržaných, ale nezaregistroval žiadnu protiprávnu činnosť zo strany kolegov, nepočul krik, plač, hluk. Z vypočutých svedkov mala službu aj PhDr. B. G., pričom ani ona si nič výnimočné nevšimla keď odchádzala do terénu a ani keď sa počas služby jedenkrát na obvodné oddelenie vrátila na hygienickú prestávku. Zadržané osoby videla len na chodbe pri kávomate, boli veselé, hravé, muži v uniformách ich pravdepodobne strážili, nepostrehla nič výnimočné, žiadne protiprávne konanie zo strany kolegov. V ten deň slúžili na OO PZ Košice - Juh aj G. T., v hliadke so E. A.. Obidvaja zhodne udávali, že keď sa pred koncom služby okolo 15,00 hod. vrátili do budovy obvodného oddelenia, vo vestibule pri kávomate videli sedieť asi päť rómskych detí, pri nich bola osoba v civile a niečo si písala. Taká istá situácia bola aj keď po odovzdaní služby o 16,00 hod. z budovy odchádzali. Zadržané osoby boli kľudné, neplakali, nič mimoriadne si na nich nevšimli, nedochádzalo tam k žiadnej protiprávnej činnosti. Potvrdili, že kvôli rekonštrukcii budovy bola stála služba premiestnená, výhľad z miestnosti bol len na ulicu. Aj svedok A. A. registroval pri návrate z terénu do budovy obvodného oddelenia okolo 15,00 hod. maloleté rómske deti, stáli na vstupnej chodbe pri kávomate a osoba v civile si niečo zapisovala. Kolegov z iných útvarov ani psov nevidel, nezaregistroval žiadne protiprávne konanie, nevšimol si nič zvláštne na výzore ani na správaní zadržaných. Stála služba bola premiestnená do miestnosti napravo od vstupu do budovy, z ktorej nebolo vidieť do vestibulu. Do jednej hliadky boli velení svedkovia D. Q. a G.. Y. H.. Aj títo svedkovia zhodne uvádzali, že keď pred 15,00 hod. nastupovali do služby, vo vestibule pri kávomate sa nachádzali rómske deti a pri nich osoba mužského pohlavia v civile. Svedok H. si nepamätal či zadržané osoby videl aj keď odchádzal do terénu, ale určite registroval väčší počet príslušníkov PZ. V budove obvodného oddelenia si nič zvláštne nevšimol, nepočul plač, krik, štekot psov. Svedok Q. videl zadržané rómske deti aj v suteréne schodiska, kde stáli vedľa seba, boli oblečené, kľudné, nikto im nedával žiadne príkazy. Nebol svedkom žiadneho protiprávneho konania zo strany príslušníkov PZ. Zadržané osoby boli vysmiate, nevykazovali známky zranenia, nekrvácali. Nebol svedkom komunikácie medzi nimi a príslušníkmi PZ. Svedkovi L. Q. denná služba na OO PZ Košice - Juh končila o 16,00 hod.. Vypovedal, že službu vykonával mimo budovu obvodného oddelenia, ale keď sa krátko pred skončením služby do budovy vrátil, vo vestibule pri kávomate videl rómske deti. Vestibulom prechádzal niekoľkokrát, registroval väčší počet kolegov z OO PZ Košice - Juh, ale nebol svedkom žiadneho protiprávneho konania voči zadržaným

osobám, na ktorých si nič zvláštne nevšimol. Nestretol W. ani L. a o tom čo sa malo stať sa dozvedel z médií. Svedok G. O. mal v ten deň službu na útvare PMJ s obžalovanými H. a H., podieľal sa na zadržaní rómskych detí a ich predvedení na obvodné oddelenie. Počas zotrvania v budove pracoval na zázname o zadržaní osôb v miestnosti, ktorá sa nachádzala asi 50 metrov od vstupných priestorov. Osobné údaje zadržaných mu nosili U. a H., ktorí mu pomáhali pri písaní záznamu, na chvíľu prišiel aj V.. Z miestnosti odišiel asi po dvoch hodinách, z budovy vyšiel so H. a H.. Nepočul žiaden krik, plač, štekot psov, nič zvláštne neupútalo jeho pozornosť. Obžalovanú T. videl len v miestnosti stálej služby. Aj svedok C. D. mal službu na PMJ a podieľal sa na zákroku - zaistení mladistvých osôb podozrivých z lúpeže. V ten deň bol v budove OO PZ Košice - Juh, kde s kolegom Q. písali buď v hliadkovej miestnosti, alebo v miestnosti stálej služby záznam o zaistení mobilného telefónu. Nezaregistroval nič mimoriadne, psov nevidel. Svedok F. G. bol v obedňajšom čase krátko v budove a niekoľko minút aj pred budovou OO PZ Košice

- Juh. Videl zadržané maloleté a mladistvé osoby na chodbe, chichotali sa, búchali do seba, zabávali sa, určite neplakali. Obžalovaný G. venčil pred budovou dvoch psov, potom vyšiel z budovy L. bez psa a odviezli ho domov. Nič, čo by nasvedčovalo pre trestnú činnosť príslušníkov PZ, nevidel. Svedkyne K. E. (poškodená z lúpeže) a H. E. boli v budove obvodného oddelenia asi od 13,00 hod.. Na lavičke na chodbe za dvojkrídlovými dverami čakali na vyšetrovateľa, s ktorým okolo 14,45 hod. odišli na obhliadku miesta činu a na obvodné oddelenie sa už nevrátili. Pri vstupe do budovy obvodného oddelenia si pri vchodových dverách všimli ležať psa, nebol pri ňom policajt, pes neštekal. K. E. si pre silné bolesti ruky okolie nevšímala, nevnímala kto každý sa tam nachádzal. Určite ale nepočula krik detí, policajtov ani štekot psov. H. E. registrovala väčší počet policajtov, ktorí chodili hore - dole a rozprávali sa medzi sebou, ale inak bol v budove kľud. Asi po 5 minútach od príchodu sa na žiadosť jedného policajta presunula ku schodisku a cez zábradlie videla vo voľnom priestore šesť rómskych detí, ale nevedela ich identifikovať ako páchateľov lúpeže. Boli oblečené, nevšimla si na nich žiadne zranenie. Pôsobili tak, akoby sa trochu báli. Nebola svedkom agresívneho správania policajtov voči nim a nevšimla si nič nezvyčajné. Svedok Y. Q., referent na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh, mal síce v inkriminovaný deň službu, avšak až od 19,30 hod., takže počas jeho zotrvania v budove OO PZ nevidel zadržané rómske osoby. Všetci vyššie uvedení svedkovia vypovedali na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal ako svedok aj H. E., ktorý takisto prišiel do kontaktu s poškodenými, keď do budovy obvodného oddelenia prišiel okolo 14,30 hod. oznámiť krádež. Prechádzajúc chodbou si všimol deti, ktoré sa medzi sebou rozprávali, boli hlučné a skákali po schodoch. Bol od nich na vzdialenosť asi meter až meter a pol. Nevšimol si na nich nič zvláštne, žiadne zranenie, boli oblečené. Videl jedného policajta so psom. Po výsluchu odchádzal asi o 16,30 hod., rómske deti boli na schodisku na podeste, ani vtedy nič zvláštne nezaregistroval.

Do kontaktu s poškodenými prišli v inkriminovaný deň aj ďalšie osoby, ktoré ako svedkovia vypovedali len v prípravnom konaní, zápisnice o ich výsluchoch súd prečítal na hlavnom pojednávaní. Aj výpovede týchto svedkov spochybňujú pravdivosť tvrdení poškodených. Svedok B. Q. mal službu s C. D. a ako hliadka PMJ sa podieľali na zadržaní páchateľov z lúpeže. Do budovy obvodného oddelenia prišli neskôr, pretože medzitým ich operačný dôstojník vyslal na signál. Na vstupnej chodbe sa nenachádzali žiadne osoby, pokračovali do hliadkovej miestnosti, kde O. a obžalovaní H. a U. písali záznam. Potom s kolegom D. spísal na stálej službe, kde bola F., záznam o zaistení veci - mobilného telefónu. V budove sa zdržal 45 až 60 minút, ale nevidel tam žiadne psy, nepočul teda štekot, ale ani žiaden krik, plač a nevedel, kde sa v tom čase zadržané rómske deti nachádzali. Svedkovia M. G. a E. D. vykonávali hliadkovú činnosť na OO PZ Košice - Juh, v rámci ktorej od 14,00 hod. do 15,45 hod. strážili zadržané rómske osoby v priestoroch vstupnej chodby obvodného oddelenia. Zadržané osoby neplakali, na nič sa nesťažovali, boli kľudné a neboli zranené. Nikto z príslušníkov PZ im neubližoval. Stráženie zadržaných osôb prevzali W. a L.. Pred 18,00 hod. tri zo zadržaných osôb previezli služobným motorovým vozidlom na Úrad justičnej a kriminálnej polície na Alvinczyho ulicu. Do jednej hliadky boli velení aj G. G. a Ing. C. M., ktorí mali na OO PZ Košice - Juh službu od 15,00 hod.. Aj títo svedkovia vypovedali, že vo vstupnej chodbe pri kávomate videli rómske deti a pri nich osem až desať príslušníkov PZ, psov nevideli. Po rozdelení u zástupcu riaditeľa R. odchádzali do terénu, opäť prechádzali vestibulom, ale nič mimoriadne si nevšimli. Na oddelenie sa vrátili pred koncom služby okolo 01,00 hod..

Rovnako od 15,00 hod. mali na OO PZ Košice - Juh službu N. M. a G. L., boli velení do jednej hliadky. Svedkyňa M. nezaregistrovala pri príchode do práce ani pri odchode do terénu asi o 15,20 hod. vo vestibule budovy obvodného oddelenia zadržané rómske deti ani príslušníkov PZ z iných útvarov. Svedok L. registroval pri príchode do práce vo vestibule, v blízkosti kávomatu, 6 až 7 rómskych detí a prechádzal popri nich aj po rozdelení hliadok. Osoba mužského pohlavia v civile si niečo spisovala. Nevidel psov ani kolegov z PMJ, nezaregistroval nič mimoriadne. Keď sa v popoludňajších hodinách do budovy obvodného oddelenia na tri minúty vrátil, zadržaní sa stále nachádzali vo vestibule pri kávomate a strážil ich W.. Od 04,00 hod. do 16,00 hod. mal službu F. N., ktorý bol velený do hliadky s A. A.. Vypovedal, že z terénu sa do budovy obvodného oddelenia vrátili niečo po 15,00 hod.. Vo vestibule pri kávomate boli nejakí Rómovia a pri nich osoba v civile. Na oddelení bol kľud, k žiadnemu protiprávnemu konaniu nedochádzalo ani keď z budovy asi o 16,00 hod. odchádzal. Dňa 21.3.2009 mali v služobnom obvode Košice - Juh nočnú službu aj svedkovia I. T. a M. R.. Obidvaja rovnako vypovedali, že pri príchode do práce o 17,45 hod. videli na chodbe rómske deti, ktoré stáli pri stene oproti kanceláriám. Boli v poriadku a na nič sa nesťažovali. Na pokyn stálej služby L. a F. previezli asi o 18,10 hod. tri z nich k vyšetrovateľovi na Alvinczyho ulicu, kde ich na základe písomnej žiadosti vyšetrovateľa strážili. Na obvodnom oddelení, počas prevozu a ani u vyšetrovateľa sa zadržané osoby na nič nesťažovali, neboli zranené, pošpinené. Žiaden z príslušníkov PZ sa nedopustil voči nim protiprávneho konania. Svedkovia Bc. A. L. a Mgr. G. C. mali na OO PZ Košice - Juh službu od 04,00 hod. do 16,00 hod.. Aj oni zhodne uvádzali, že po návrate z terénu okolo 15,00 hod. videli vo vestibule pri kávomate rómske deti a pri nich muža v civile. V kancelárii na prvom poschodí písali záznam zo služby, na stálej službe odovzdali zbraň a nepamätali si na to, či pri odchode z práce videli zadržané rómske deti. Svedkovia D. W., Bc. C. A. a F. L. síce mali dňa 21.3.2009 službu na OO PZ Košice - Juh, avšak išlo o nočnú službu, ktorá začínala od 19,00 hod.. Po príchode do práce sa už v budove obvodného oddelenia zadržané osoby ani príslušníci PZ z iných útvarov nenachádzali.

Na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní vypovedal celý rad svedkov, ktorí sa ku skutku nevedeli vyjadriť, nakoľko dňa 21.3.2009 neboli v budove OO PZ Košice - Juh, len po služobnej línii sa od nadriadených dozvedeli, že malo dôjsť k protiprávnemu konaniu príslušníkov PZ. Ing. M. E., riaditeľ OPP KR PZ Košice, zdôraznil, že celé šetrenie vo vzťahu k obžalovaným bolo metodicky riadené personálnou a sociálnou sekciou MV SR. Obžalovaných H., H., U. a V. poznal ako veľmi dobrých a spoľahlivých príslušníkov PZ. Mgr. D. E., zástupca riaditeľa pre výkon služby na OO PZ Košice - Juh uvádzal, že G. a L. boli mladší policajti, správali sa úctivo, slušne, plnili si svoje povinnosti, nemal s nimi negatívne skúsenosti, takisto ani so H., ktorý bol starší, skúsenejší policajt z PMJ. Veľmi pozitívne sa vyjadril aj ku L., T. a L.; W. bol na oddelení krátko, preto ho nevedel ohodnotiť. Ing. G. G., veliteľ PMJ OPP KR PZ Košice, uviedol, že V., H., U. a H. patrili medzi najlepších policajtov na útvare ktorý viedol, čo sa týka výslednosti práce, zadržiavania páchateľov, objasňovania trestných činov, ale aj v iných oblastiach činnosti. H. W., vedúca oddelenia služobnej kynológie OPP OR PZ Košice na hlavnom pojednávaní uviedla, že L. mal pridelených dvoch psov, starého farby pálenej a šteňa farby čiernej, G. mal pridelených dvoch alebo troch psov, ale slúžil so starým psom farby pálená, šteňa bolo farby vlkosivej. Je vždy na psovodovi, či v budove použije psa bez náhubku, a to aj pri strážení osôb nižšieho veku. H. H. mal dennú službu na OO PZ Košice - Sídlisko KVP, dňa 21.3.2009 neprišiel do kontaktu s poškodenými, nemohol sa teda voči nim dopustiť trestnej činnosti tak, ako ho poškodení usvedčili pri rekognícii. S poškodenými prišiel do kontaktu v apríli 2009 keď ich predvádzak k výsluchu na obvodné oddelenie a okrem toho mohol s nimi prísť do kontaktu na sídlisku Luník IX, kde na služobné zákroky chodieval pravidelne, v rámci služobnej činnosti navštevoval aj tamojšiu základnú školu, vykonával dozor pri odpisovaní elektriny a vie o tom, že poškodení sa dopúšťali trestnej činnosti. Ing. D. E., riaditeľ OO PZ Košice - Staré Mesto, pôsobil v minulosti ako zástupca riaditeľa OO PZ Košice

- Juh, odtiaľ poznal W. a L. ako poctivých policajtov. Mgr. F. L., riaditeľ OR PZ Košice, Mgr. C. T., zástupca riaditeľa OPP OR PZ Košice, Mgr. D. F., riaditeľ OO PZ Košice - Sídlisko KVP, G. D., referent na OO PZ Košice - Nad Jazerom, K. K., starší referent OPP OR PZ Košice a Mgr. K. T., v inkriminovaný deň vedúci volebného štábu OR PZ Košice, vypovedali len k obrazovo - zvukovému záznamu, ktorý súd odmietol ako dôkaz na hlavnom pojednávaní, preto ich výpovede sú irelevantné a súd na ne neprihliada a teda ich ani nehodnotí.

V prípravnom konaní vypovedali ako svedkovia G. H., N. K., H. L., Ing. H. R., G. G., H. H., F. A., D.. A. C., Ing. O. H., Mgr. D. M., Ing. G. I., C. W. a Bc. H. G., pričom obsah zápisníc o ich výsluchu, ktoré súd taktiež prečítal, nesvedčí pre trestnú činnosť kladenú obžalovaným za vinu. E. H., referentka na OO PZ Košice - KVP, sa podieľala len na pátraní po podozrivých z lúpeže, v budove OO PZ Košice - Juh nebola, rovnako ako svedkyňa K.. Len svedok L., ktorý mal s nimi hliadkovú službu, vstúpil do budovy OO PZ Košice - Juh okolo 17,00 hod., tam videl päť až šesť rómskych detí, ktoré strážil jeden policajt. Na stálej službe si prevzal úradný záznam a po jednej až dvoch minútach budovu opustil, nič neobvyklé nezaregistroval. Ing. R. slúžil ako veliteľ 1. čaty na PMJ, neprišiel do styku s poškodenými, nevie si vysvetliť prečo ho pri rekognícii dňa 8.6.2009 opoznal jeden z poškodených. Takisto svedok G. mal nočnú službu na PMJ KR PZ v Košiciach, počas ktorej však v budove OO PZ Košice - Juh nebol a nevie prečo ho pri rekognícii opoznal poškodený O. T., s ktorým nikdy do styku neprišiel. Aj svedkovia H. a A. boli poškodenými opoznaní pri rekognícii. Obidvaja tvrdili, že poškodených nepoznajú, dňa 21.3.2009 na OO PZ Košice - Juh neboli, ale v rámci služobných zákrokov chodievajú na sídlisko Luník IX. Svedkovia PhDr. C., riaditeľ OR PZ Košice, Ing. I., veliteľ PMJ KR PZ Košice, Bc. G., zástupca riaditeľa OO PZ Košice - Západ, Ing. H., Mgr. M., W., vypovedali len k obrazovo - zvukovému záznamu, na ich výpovede súd neprihliadol.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že 32 svedkov, prevažne príslušníkov PZ, boli v inkriminovanom čase v priestoroch budovy Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh a s G. R., B. L., L. Q., O. T., O. Q. a F. Q. prišli do kontaktu. Ani jeden zo svedkov si na poškodených nevšimol žiadne zranenie, roztrhané šatstvo ani nič mimoriadne, poväčšine uvádzali, že poškodení boli kľudní, dokonca mali dobrú náladu, smiali sa a boli hluční, len na svedkyňu H. E. pôsobili akoby sa trochu báli. Takisto ani jeden zo svedkov nepostrehol žiadnu protiprávnu činnosť zo strany príslušníkov PZ a nevidel, že by bol ktorýkoľvek z prítomných policajtov konal spôsobom ako je popísaný v obžalobe. Svedkovia videli poškodených zväčša na prízemí vo vstupnej chodbe pri kávomate, niektorí aj v otvorenom suteréne. Nevideli však kontakt so psom, dokonca ani nepočuli štekot psov, poškodení neplakali a nič podľa svedkov nenasvedčovalo tomu, že by sa s nimi nezaobchádzalo nevhodným spôsobom tak, aby bola ponížená ich ľudská dôstojnosť, prípadne spôsobená ujma na zdraví. To je v príkrom rozpore s výpoveďami poškodených ktorí udávali, že boli hádzaní pred psov, psy ich trhali, boli bití a podobne. Ani výpovede ďalších 29 svedkov, taktiež prevažne príslušníkov PZ, vrátane krajských a okresných funkcionárov, ktorí ale v inkriminovaný deň neprišli do kontaktu s poškodenými, nesvedčia pre trestnú činnosť obžalovaných, ale naopak, podporujú ich obranu. Niektorí z nich, napríklad svedkovia R., G., H., A., I., H., W. boli v rámci rekognície poškodenými označovaní za policajtov, ktorí sa voči nim dopustili protiprávneho konania, avšak vykonaným dokazovaním sa vylúčila aj najmenšia pravdepodobnosť, že by sa títo akýmkoľvek spôsobom podieľali na prejednanom skutku. Ide o policajtov, ktorí v rámci výkonu služobných povinností na sídlisku Luník IX, kde poškodení a ich rodičia bývajú, viackrát zasahovali, teda mohli prísť s poškodenými do kontaktu, čo pravdepodobne viedlo k tomu, že poškodení ich opoznali. Aj uvedená skutočnosť spochybnila dôveryhodnosť poškodených. Na strane druhej dôveryhodnosť svedkov nie je narušená rodinným pomerom alebo obdobným blízkym vzťahom, prípadne inými väzbami na osoby obžalovaných alebo vec samú.

Predmetom dokazovania boli aj okolnosti, ktoré charakterizujú osoby obžalovaných. Všetci boli v čase kedy sa skutok mal stať v aktívnej službe príslušníka PZ. Okrem T., L. a W. služobný pomer ostatných obžalovaných skončil na základe personálnych rozkazov Ministerstva vnútra SR z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom dňa 21.03.2009 na OO PZ Košice - Juh. Všetky personálne rozkazy však boli súdom zrušené, nakoľko nebolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané protiprávne konanie obžalovaných, u obžalovaného Q. H. konanie o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia ešte nie je právoplatne skončené, avšak aj menovaný je v aktívnej službe príslušníka PZ. Osobnými spismi príslušníka PZ, spismi vo veci prepustenia zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ, ale aj pracovnými posudkami sa podarilo vytvoriť obraz o služobnej činnosti obžalovaných. Všetci dosahovali na úseku svojho služobného zaradenia dobré pracovné výsledky, boli samostatní, spoľahliví, aktívni, so služobnou disciplínou na

požadovanej úrovni, zo strany občanov nebola ani voči jednému zaznamenaná žiadna oprávnená sťažnosť. Obžalovaní H., V., H. a U. sa dosahovanými pracovnými výsledkami radili k najlepším policajtom v rámci čaty na PMJ OPP KR PZ v Košiciach, obžalovaní L. ako referent s územnou a objektovou zodpovednosťou na OO PZ Košice - Juh bol taktiež vyhodnotený ako policajt, ktorý dosahuje najlepšie výsledky, kde za kvalitné plnenie služobných úloh bol celkovo dvadsaťpäťkrát odmenený formou peňažného daru. Obžalovaní boli vo svojich pracovných kolektívoch obľúbení, ale aj v kontakte s inými osobami nekonfliktní a zdvorilí. Za dosiahnuté pracovné výsledky boli viackrát disciplinárne odmenení, v prípade disciplinárnych postihov išlo o menej závažné služobné previnenia. Obžalovaní G., L., H., V., T., L. a L. sú z trvalých bydlísk hodnotení len evidenčne. Obžalovaný W. je z miesta bydliska hodnotený veľmi pozitívne pre svoje slušné vystupovanie na verejnosti a zapájanie sa do akcií poriadaných obcou, kde ide príkladom mladším spoluobčanom. V čase hodnotenia žil v spoločnej domácnosti s rodičmi, o údržbu rodinného domu sa dôkladne staral. Aj obžalovaný H. je v mieste trvalého bydliska vnímaný ako vzorný manžel, otec a občan. V čase hodnotenia bol ženatý, mal jedno dieťa a pracoval na výstavbe vlastného rodinného domu, jeho vystupovanie na verejnosti bolo slušné a zdvorilé. Obžalovaný U. vedie usporiadaný súkromný život, s manželkou a jedným dieťaťom obývajú vlastný rodinný dom, v mieste trvalého bydliska sa správa slušne. Udalosti, ku ktorým malo dôjsť dňa 21.3.2009, boli veľkým zásahom nielen do kariérneho života obžalovaných, ale aj do ich súkromia. Napr. obžalovaný L. bol nútený odísť za prácou do zahraničia, v dôsledku čoho došlo k rozpadu manželstva. Do osobnej starostlivosti mu bol na čas po rozvode manželstva zverený maloletý syn O., nar. XXXX, od 1.2.2010 mu bol priznaný rodičovský príspevok. O bezúhonnom spôsobe života obžalovaných svedčia aj odpisy registra trestov, ktoré preukazujú, že doposiaľ súdne trestaní neboli. V neposlednom rade súd na tomto mieste poukazuje aj na výsledky dokazovania v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, sexuológia vypracované znalcami MUDr. D. H. a MUDr. F. G. a výpoveď znalca MUDr. D. H. na hlavnom pojednávaní, z ktorých vyplýva, že ani jeden z obžalovaných v inkriminovanej dobe a ani v dobe vyšetrenia nevykazoval známky forenzne významnej duševnej choroby alebo poruchy. V prípravnom konaní boli obžalovaní vyšetrení nezávisle dvoma znalcami z odboru Psychológia PhDr. N. T. a PhDr. C. V., ktorí podali znalecké posudky a k svojim znaleckým zisteniam aj vypovedali na hlavnom pojednávaní. Výsledky komplexného psychologického vyšetrenia obžalovaných sú v odôvodnení tohto rozsudku premietnuté, je podrobne rozpísané aká je úroveň a štruktúra rozumových schopností, celkový intelekt, štruktúra osobnosti, povahové rysy a vlastnosti, schopnosť reprodukcie, prognóza vývinu vo vzťahu k náprave pri uložení trestu odňatia slobody a vierohodnosť, súd na túto časť odôvodnenia rozsudku odkazuje. Vo vzťahu k osobám obžalovaných poukazuje súd aj na vyjadrenia niektorých svedkov, najmä funkcionárov PZ SR Mgr. D., Ing. E., Mgr. E., Ing. G., Ing. E., ktorí hodnotili najmä plnenie ich služobných povinností. V podstate všetci obžalovaní boli vnímaní ako poctiví, veľmi dobrí, ak nie najlepší policajti na svojich útvaroch, najmä H., H., V., U. a L., ale aj ostatní, W., T., L., G. a L.. Závery znaleckého dokazovania v odbore Psychológia svedčiace o morálnych, etických a sociálnych citoch a identifikovateľnosti obžalovaných so spoločnosťou uznávanými normami a pravidlami správania, taktiež podporujú všeobecnú vierohodnosť výpovedí obžalovaných. Plne je zachovaná aj špecifická hodnovernosť výpovedí u obžalovaných W., L., H. a T.. U G., L. a V. je nepresvedčivá v dôsledku obranných mechanizmov a nadmernej kontroly. U U. je len nevýznamne znížená kvôli nižšiemu stupňu sebakritickosti. U L. je zreteľne znížená kvôli kvantitatívnemu defektu pamäti, narušeniu duševnej rovnováhy a sklonom k bagatelizácii a len H. je plne nevierohodný.

Na strane druhej poškodení, ktorých sa konanie obžalovaných malo priamo dotknúť, sa už ako maloletí dopúšťali činov inak trestných, resp. ako mladiství trestnej činnosti, čo okrem výpovedí niektorých svedkov, vrátane ich rodičov, je preukázané aj časťou vyšetrovacieho spisu ÚJaKP OR PZ v Košiciach, ako aj rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 7.10.2009 sp. zn. . Z týchto vyplýva, že F. Q., O. T. a G. R. boli za zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa k , , ktorého sa dopustili dňa 21.3.2009 voči K. E., právoplatne odsúdení, F. Q. k trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov nepodmienečne a O. T. a G. R. rovnako k trestu odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. O. Q., ml. bol odsúdený aj za prečin krádeže podľa , k osemmesačnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody a to trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 23.09.2016. Pre poruchy správania, záškoláctvo, agresivitu, opakovanie činnosti inak trestnej, fetovanie a konzum alkoholu bola nad poškodeným L. Q. nariadená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 16.3.2012 ústavná výchova, ktorá bola realizovaná najprv v Reedukačnom centre Mlynky - Biele Vody, kde sa menovaný správal

agresívne voči spoluchovancom, vyvolával konflikty, klamal a bol stíhaný pre trestný čin krádeže, neskôr v Reedukačnom centre Bystričany. U všetkých poškodených znalci z odboru Psychológia skonštatovali disharmonický vývoj osobnosti, citovú plytkosť, nedostatočnú empatiu, výchovnú nezvládnuteľnosť s tendenciou k vytváraniu závislostí k rizikovému správaniu. Taktiež vo vzťahu ku všetkým poškodeným uzavreli, že ani u jedného z nich sa v súvislosti s udalosťami ku ktorým malo dôjsť 21.3.2009 nevyvinula posttraumatická stresová porucha, udalosti toho dňa nezanechali na ich psychike žiadne následky.

Za takto zisteného skutkového stavu súd opakovane vyslovuje presvedčenie, že nie je možné prijať záver o vine obžalovaných, nakoľko v danom prípade nie je jednoznačné a nepochybné, že žalovaný skutok sa tak, ako je opísaný v obžalobe prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 12.5.2010 sp. zn. XIV Gv 20/09, prípadne s menšími obmenami, pri zachovaní jeho totožnosti, stal, preto nemohol postupovať inak, ako pochybnosti o vine obžalovaných, resp. o tom, že žalované konanie vôbec prebehlo, vyložiť v prospech obžalovaných a aplikujúc zásadu in dubio pro reo, postupom podľa vyniesť oslobodzujúci verdikt vo vzťahu ku všetkým obžalovaným.

Všetci poškodení, ktorých sa konanie obžalovaných malo priamo dotknúť, uplatnili prostredníctvom splnomocnenkyne nárok na náhradu nemajetkovej škody, každý po 30.000,00 € s odôvodnením, že nemajetková ujma im vznikla ako následok konania obžalovaných, ktorí ich vystavili ponižovaniu a krutému a neľudskému zaobchádzaniu, a to aj pre ich príslušnosť k rómskemu etniku, prežitá udalosť predstavovala u nich výrazný emocionálny stres, silný stresujúci zážitok, vyvolala akútnu stresovú reakciu s manifestáciou zvýšeného úzkostného napätia, strachu, plaču a pocitu ohrozenia. Na náhradu uplatnili aj trovy, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastúpením, vo výške 5.657,96 € (ku dňu 23.3.2010). Nakoľko súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil, vo vzťahu k uplatneným nárokom na náhradu škody nemohol postupovať inak ako podľa a teda poškodených G. R., O. T., F.B., B. L., O.B. a L. Q., odkázať s nárokmi na náhradu nemajetkovej škody a trov právneho zastúpenia na civilný proces.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.