Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/108/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu npráp. M. K., bytom H.,

zastúpeného JUDr. I. V., advokátom so sídlom K., proti žalovanému Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-85/PK-2009 zo 16. septembra 2009, na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -36 z 10. februára

2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 3

(ďalej len „OSP“) rozhodnutie žalovaného

č. p.: SLV-85/PK-2009 zo 16. septembra 2009 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Rozhodol

tak s odôvodnením, že žalovaný v súdom stanovenej lehote nepredložil spisový materiál

v danej veci, ako ani vyjadrenie k žalobe, čím prakticky znemožnil súdu preskúmať

zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a nepredloženie správneho spisu je zákonným dôvodom

na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa

a priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 292,38 eur titulom trov

právneho zastúpenia, lebo mal v konaní úspech.

Žalovaný napadol rozsudok súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podaným

odvolaním navrhujúc prvostupňový rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie, a to pre inú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205

ods. 2 písm. b/ ). Odvolanie odôvodnil tým, že spisový materiál spolu s vyjadrením

k podanej žalobe bol doručený prvostupňovému súdu dňa 14.01.2010 a napadnutý rozsudok

bol vydaný dňa 10.02.2010.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol odvolanie žalovaného

odmietnuť podľa (v spojení s ) odvolanie

odmietol, pretože bolo podané osobou, ktorá na jeho podanie nie je oprávnená. Poukazoval

na to, že správnym orgánom, ktorý rozhodoval vo veci v poslednom stupni bol Minister

vnútra Slovenskej republiky, avšak odvolanie je podané Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky. Alternatívne navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože žalovaný nesplnil

povinnosť vyjadriť sa na výzvu súdu k žalobe a doručiť konajúcemu súdu spis v určenej

lehote.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednajúc vec

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) dospel k názoru,

že napriek pochybeniu, ktorého sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní dopustil,

odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Prvou otázkou, ktorú bolo potrebné si v rámci odvolacieho konania vyriešiť, bola

otázka prípustnosti odvolania, nakoľko prvostupňový súd, zrušil žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného podľa z dôvodu, že neboli predložené spisy

správneho orgánu.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (, ).

Od 01. októbra 2004 je v správnom súdnictve opravný prostriedok prípustný, len

ak je to ustanovené v piatej časti ( veta druhá ). Výslovne ustanovené

znamená určenie rozhodnutia (uznesenia alebo rozsudku), proti ktorému možno použiť

opravný prostriedok a aj prípadné určenie, kedy je opravný prostriedok prípustný a kedy

je už vylúčený.

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu

orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho

predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok

dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo

z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie

zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom

a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, súd uvedie

vo výroku rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku

( ).

Podľa proti rozsudku súdu podľa a je prípustné

odvolanie.

Možnosť podať opravný prostriedok - odvolanie proti zrušujúcim rozsudkom

vydaným v konaní o žalobách podľa nie je v piatej časti upravená.

Z ustanovenia veta druhá takto potom vyplýva, že proti týmto

rozhodnutia nie je odvolanie prípustné, nakoľko vzhľadom na konkrétnosť právnej úpravy

odvolania v piatej časti použitie tretej časti v súvislosti s pripustením odvolania

prakticky neprichádza do úvahy.

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré

mu predchádzalo, vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie,

ktorým krajský súd „zrušuje rozhodnutie žalovanej zo dňa 05. decembra 2008, číslo: 4386/08

podľa a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie“, síce nemalo byť

vydané, nakoľko aj keď žalovaný nepredložil administratívny spis v súdom požadovanej

lehote, t. j. do 04.01.2010, ale až 14.01.2010, v čase vydania rozhodnutia 10.02.2010 súd mal

už spis k dispozícii. Preto zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nepredloženie

administratívneho spisu nebolo na mieste. Toto pochybenie prvostupňového súdu však

nie je možné v odvolacom konaní odstrániť ani inak napraviť, nakoľko ak nie sú splnené

zákonom ustanovené podmienky prípustnosti opravného prostriedku a napriek tomu by

sa odvolací súd týmto opravným prostriedkom vecne zaoberal, môže dôjsť k porušeniu

základného práva na spravodlivý proces (bližšie pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 10. októbra 2007 – www.concourt.sk).

Preto, ak krajský súd hoci nesprávne vzhľadom na doručenie požadovaného

administratívneho spisu ako aj vyjadrenie na žalobu ku dňu rozhodovania vo veci, zrušil

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu podľa ustanovenia a vec

mu vrátil na ďalšie konanie, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu

neostalo iné ako odvolanie žalovaného odmietnuť podľa v spojení

s ustanovením veta prvá ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému odvolanie nie je prípustné, keďže v danej veci odvolanie

vo svojej piatej časti výslovne nepripúšťa a iný výklad by mohol byť porušením princípu

právnej istoty ako jednej obsahových náležitostí právneho štátu.

K námietke žalobcu, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že v správnom súdnictve žalovaným

je pri rozhodnutiach vydaných v správnom konaní správny orgán, ktorý rozhodol

v poslednom stupni, ako nositeľ konkrétnych právomocí. Bude to teda správny orgán, ktorý

rozhodol v správnom konaní o odvolaní alebo o rozklade, a pokiaľ príslušný zákon riadny

opravný prostriedok nepripúšťa, bude to správny orgán, ktorý rozhodol v prvom a súčasne

aj v poslednom stupni ( ). Pri ústredných orgánoch štátnej správy (alebo

orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky) je žalovaným tento orgán,

aj keď rozhodnutie vydal ten, kto stojí na jeho čele (minister, predseda, vedúci). Napríklad

ministerstvo je centralizovaným a monokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého

stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády. Právnu subjektivitu

má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (

Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších

predpisov). Minister nie je sám o sebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto

správneho orgánu. Pri rozhodovaní o rozklade rozhodovanie v prvom aj druhom stupni

správneho konania zostáva na úrovni správneho orgánu toho istého stupňa; ide vlastne

o osobitný prípad opravy vlastného rozhodnutia. Svedčí o tom napríklad aj judikatúra

prvorepublikového Najvyššieho správneho súdu, konkrétne jeho nálezu z 23. októbra 1947

č. 302/46-7 publikovaného v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu

vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47 30296, podľa ktorého ministerstvo

je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných

do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy.

Ministerstvo je organizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným

prezidentom na návrh predsedu vlády. Na základe týchto skutočností pojmy „ministerstvo“

a „minister“ je možné považovať za pojmy identické; nejde preto o prekážku brániacu

rozhodnutiu o odvolaní (bližšie pozri napr. ZSP č. 54/2008). Takto potom ak ide

o rozhodovanie ústredného orgánu štátnej správy (alebo orgánu s pôsobnosťou pre celé

územie Slovenskej republiky) a rozklade rozhodoval vedúci tohto orgánu pasívne

legitimovaným účastníkom je tento orgán a nie ten, kto rozhodoval o rozklade.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s veta prvá a

per analogiam, keďže odmietnutím odvolania nedošlo k jeho vecnému vybaveniu a nebol

daný dôvod na rozhodnutie podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková