Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/101/2019

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -87 zo dňa 10. júna 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal proti žalovanému, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, nakoľko nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu a žiadal, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu vo výške 1.279,39 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu o výške 255,88 Eur a trovy konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na , ., , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ako aj Exekučného poriadku. Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. , , súd prvej inštancie zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného POHOTOVSŤ, s.r.o. proti povinnej Jitke Moravčíkovej, podal exekútor JUDr. Rudolf Krutý na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa 14. 01. 2011 a následne Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením č. k. -10 zo dňa 06. 06. 2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 06. 2011. Uznesením č. k. -13 zo dňa 27. 07. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 08. 2011, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom exekučné konanie zastavil. Okresný súd zo spisu Spr 2042/10 zistil, že žalobca podľa dňa 02. 09. 2010 sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu - prieťahy v konaní s odôvodnením, že neobdržal poverenie aj napriek tomu, že spolu so žiadosťou o vydanie poverenia predložil všetky listiny potrebné k vydaniu poverenia. Predsedníčka Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v tejto veci k sp. zn. odpoveďou zo dňa 14. 09. 2010 uvidela, že poverenie na vykonanie exekúcie nebolo vydané, že právny zástupca oprávneného bol vyzvaný na predloženie listín, ktoré sú nevyhnuté k posúdeniu splnenia podmienok podľa zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň bol súdom poučený o následkoch nepredloženia žiadaných listín v stanovenej lehote, pričom právny zástupca oprávneného požadované listiny nedoplnil. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkových zistení a príslušných právnych predpisov považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za neodôvodnenú. Okresný súd poukázal na výklad pojmu nesprávneho úradného postupu, ktorý uviedol NS SR vo svojom rozsudku , podľa ktorého

takýto pojem nemá legálnu definíciu, avšak v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Podľa záveru súdu prvej inštancie z uvedeného vyplýva, že postup súdu zahrňujúci právne posúdenie veci, skutočnosť, že súd je oprávnený v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul, na tento účel zistiť skutkový stav, vybrať a aplikovať zvolený právny predpis na skutkový stav, ktorý následne nájde výraz vo vydanom rozhodnutí, nemožno považovať za nesprávny úradný postup na účely a zodpovednosť štátu za takýto nesprávny úradný postup je vylúčená. Rovnako neprichádza do úvahy zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože ani jedno rozhodnutie vydané v súvislosti s konaním o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo zrušené pre nezákonnosť. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že oprávnenie a zároveň povinnosť exekučného súdu skúmať exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu pred udelením poverenia vyplýva nielen zo zákonných ustanovení ale aj z takmer jednotnej a dlhodobej súdnej praxe podporovanej aj rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie, a to najmä vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrígez Nogueira /C-40/08, tiež poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011, podľa ktorého ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 29. 03. 2011 pripustil možnosť exekučného súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v zákona o rozhodcovskom konaní a následne exekúciu zastaviť. Ďalej súd poukázal aj rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, konkrétne na uznesenie zo dňa 03. 03. 2011, podľa ktorého pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená, potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Z tohto hľadiska sú potom tvrdenia žalobcu o nesprávnom úradnom postupe súdu v uplatnenom nároku neopodstatnené, preto nemohla žalobcovi za žiadnych okolností vzniknúť tvrdená materiálna škoda, resp. nemateriálna ujma. Pokiaľ žalobca predkladal na vykonanie exekúcie exekučný titul, ktorý bol jeho pričinením vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie, alebo z dôvodu plnenia v rozpore so zákonom, nemôže sa odvolávať na nemožnosť ďalšieho uplatnenia svojho práva zo zmlúv o úvere pred súdom v dôsledku veci rozsúdenej. Tento stav zapríčinil jedine oprávnený (žalobca) a pokiaľ mu vznikla škoda alebo nemajetková ujma, zodpovedá si za ňu sám. Podľa záveru súdu prvej inštancie nie je pravdou, že okresný súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol do 142 dní od doručenia tejto žiadosti. Súdu lehota na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti v prípade, kedy zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa považoval súd v trvaní 142 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných žalobcom s osobitou rýchlosťou. Okrem toho, že súd nezistil v namietanom exekučnom konaní žiadny nesprávny úradný postup, žalobca vôbec nepreukázal existenciu akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s tvrdeným postupom. Majetková škoda vyčíslená žalobcom v rozsahu istiny a príslušenstva plnenia, ktoré navrhoval vymôcť v exekučnom konaní v žiadnom prípade nevznikla v dôsledku postupu súd, keď exekučný súd v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou mohol a aj skúmal materiálnu vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takéto konanie súdu nemohlo spôsobiť škodu žalobcovi a z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. S poukazom na ustanovenie súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení a to, že v spojení s ustanovením sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s ustanovením , že v konaní rozhodoval vylúčený sudca ( v spojení s ), okresný súd vec nesprávne právne posúdil, tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že okresný súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa s tým, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Žalobca uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu je potrebné z konania vylúčiť, pričom skutočnosť, že krajský súd nevzhliadol v žalobcom označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdov. Čo sa týka konečného rozhodnutia vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa , proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie svojho práva na kontradiktórne konanie, kedy žalobca ako strana sporu nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom o prednesoch vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu, koncepciu spravodlivého súdneho konania s tým, že kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám, keď žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný list. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti konaním dlžníka. Súd však úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé akou úvahou súd dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ v tomto konaní je jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami, ako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež na skutočnosť, že aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie súdu je preto vnútorne rozporné a napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Uviedol, že sú irelevantné úvahy súdu o tom aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil a tiež sú irelevantné úvahy o podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v právnej sfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“), ktorý okrem iného zrušil platný v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

5. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon ( účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti pôvodného procesného predpisu , posudzoval dôvody odvolania podľa jeho ustanovení.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa , nakoľko je vo výroku vecne správny.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a preto sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojil si dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolaniu žalovaného dodáva nasledovné:

10. Ak súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na exekúciu po uplynutí 15 dňovej lehoty, nemožno s poukazom na všetky okolnosti danej veci označiť jeho postup za rozporný so zákonom. Okresný súd správne považoval lehotu 15 dní za lehotu stanovenú iba pre rozhodnutie o udelení poverenia a nie aj pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti. Z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu neplatí, ak súd rozhoduje o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a rovnako, ak je ako exekučný titul predložené rozhodnutie rozhodcovskej komisie alebo ňou schválený zmier ( Exekučného poriadku). Oproti iným exekučným titulom je v tomto prípade exekučný súd povinný preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska rozhodnutia vo veci samej (ustanovenie rozhodcovskom konaní). Oprávnenie ako aj povinnosť preskúmavať rozhodcovský rozsudok vyplýva z ustanovenia Exekučného poriadku v spojení s a o rozhodcovskom konaní, ako aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutie z 06. 10. 2099 „Astrucom“). Z takéhoto zistenia vyvodil potom súd prvej inštancie aj správny právny záver o tom, že nemožno konštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu ako predpokladu zodpovednosti podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2013 Z. z. V tomto smere odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom uvedené právne závery sú ustálené aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, a ani odvolací súd nemá dôvod sa od nich odkloniť. 11. Zo strany okresného súdu nedošlo ani k odňatiu možnosti konať pred súdom, ktorú žalobca vidí v pojednávaní v jeho neprítomnosti, pretože dôvod, ktorý pre odročenie uviedol žalobca, teda že je potrebné vyčkať rozhodnutia o ústavnej sťažnosti podanej pre rozhodovanie vylúčeným sudcom, nemožno považovať za dôvod pre odročenie pojednávania tak ako to predpokladá ustanovenie . O námietke zaujatosti zákonného sudcu bolo právoplatne a vykonateľne rozhodnuté nadriadeným súdom v konaní, č. k. -11 tak, že zákonná sudkyňa Mgr. Stanislava Miklánková nebola vylúčená, a preto okresný súd nemal dôvod vyčkávať na ďalšie rozhodnutia súvisiace s otázkou jej zaujatosti. (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie platný a účinný procesný právny predpis upravujúci súdne konanie) upravoval postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní tak, že ukladal súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania ( ) a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, kedy sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadil pojednávanie, mohol vec prejednať v neprítomnosti predvolaného účastníka len vredy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania ( ). Nakoľko môže účastník v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu, má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť súdneho konania. O možnosti prejednať vec na pojednávaní v neprítomnosti

zástupcu platí to isté ako o účastníkovi konania. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejdnaná verejne a v jeho prítomnosti nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) je potrebné posudzovať vždy vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa pojednávania pred súdom je právom účastníka, a to v každom štádiu konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo je potrebné považovať za dôležitý dôvod, ktorý by bránil možnosti prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Takýto dôležitý dôvod, pre povahu ktorého sa nemôže pojednávania zúčastniť účastník konania, prípadne jeho zástupca, sa musí týkať predovšetkým jeho osoby a mal by sa vyznačovať určitou mierou nepredvídateľnosti, mal by byť závažný a svojim rozsahom alebo z iných dôvodov by mal obsahovať dôvodený znak ospravedlniteľnosti. Dôležitosť dôvodu je potrebné hodnotiť vzhľadom na všetky okolnosti konkrétnej veci ako aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania. Súd ale môže žiadosť o odročenie pojednávania posudzovať len pohľadu tých skutočností, ktoré sú prípadne uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania. Žalobca v návrhu na zrušenie pojednávania považuje za dôvod skutočnosť, že nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci nestrannému súdu, pretože nesúhlasí s uznesením krajského súdu o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Žiadal o prerušenie konania a to do rozhodnutia o podanej sťažnosti Ústavným súdom SR. Podľa názoru odvolacieho súdu, v zhode s názorom okresného súdu, riadne predvolaný žalobca (jeho zástupca) neuviedol žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol pojednávania zúčastniť. Súd prvej inštancie preto správne pokračoval v konaní a jeho postupom nebolo žalobcovi odňaté právo zúčastniť sa pojednávania, oboznámiť sa s obsahom spisu, zúčastniť sa vykonávania dôkazov a vypočuť si prednesy žalovaného a následne sa k nim vyjadriť a prípadne navrhnúť, označiť a predložiť ďalšie dôkazy. Tohto práva sa žalobca sám svojou neprítomnosťou na pojednávaní bezdôvodne vzdal.

12. Pokiaľ ide o námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, podľa ktorej mal vo veci konať a rozhodovať vylúčený sudca, túto považuje odvolací súd za nedôvodnú. Žalobca namietal zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorým bola prejednávaná vec náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom toho istého súdu. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -11 zo dňa 17. 10. 2012 bolo rozhodnuté, že sudkyňa Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom Mgr. Stanislava Miklánková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 12. 2012. Samotná skutočnosť, že je okresným súdom prejednávaná vec náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom toho istého súdu v inej veci, hypotézu právnej normy uvedenú v nenapĺňalo. Z uvedeného dôvodu už odvolací súd právoplatne rozhodol, že vyššie uvedená sudkyňa, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také právne významné skutočnosti, ktoré predpokladá citované ustanovenie , pre ktoré by bolo možné mať za to, že rozhodol vo veci nezákonný sudca. Z tohto dôvodu žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa v spojení s považuje odvolací súd za nedôvodný.

13. Neobstoja ani odvolacie námietky žalobcu, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam protistrany, dôkazom a sám navrhovať dôkazy. Nariadením pojednávania a riadnym poučením podľa okresný súd vytvoril žalobcovi možnosť uplatniť právo na kontradiktórny proces v plnom rozsahu. Ako bolo uvedené, žalobca bez ospravedlniteľného dôvodu túto možnosť nevyužil, keď sa pojednávania nezúčastnil bez toho, aby mal na to dôležité dôvody. Prejednaním veci v neprítomnosti účastníkov konania nebola zo strany súdu odňatá možnosť konať pred súdom, konanie v danej veci prebehlo pred súdom prvej inštancie s pojednávaním. Právny zástupca žalobcu aj žalovaný mali reálnu možnosť predkladať skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo skončené dokazovanie. Pred skončením dokazovania súd prvej inštancie vykonal poučenie strán podľa a následne v súlade s ods. uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Pokiaľ za tejto situácie nenavrhol žalobca pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania ďalšie dôkazy, ostali neskoršie dôkazné návrhy v odvolacom konaní prípustné iba za podmienok podľa , ktoré však naplnené neboli. Pre vykonanie dôkazu znaleckým posudkom v odvolacom konaní, tak ako ho navrhoval žalobca preto neboli splnené procesné podmienky a pokiaľ sa jedná o znalecký posudok o výške škody, bol by takýto dôkaz nadbytočný aj pokiaľ by bol procesne prípustný, pretože v prípade nepreukázania nesprávneho úradného postupu, ako jednej zo základných podmienok

vzniku škody je otázka samotnej výšky škody bezpredmetná. Okrem iného žalobcom uvádzaný znalecký posudok nebol predložený ani spolu s podaným odvolaním.

14. Rovnako odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemá žalobcom vytýkané vady, keďže okresný súd riadne zdôvodnil, prečo rozhodnutie vydané so zisteným časovým odstupom od podania žiadosti o udelenie poverenia nepredstavuje nesprávny úradný postup spočívajúci v zbytočných prieťahoch v konaní. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné zaoberať sa vznikom prípadnej škody a nemajetkovej ujmy, je potrebné najskôr zistiť, či bol splnený predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu podľa , konkrétne existencia nesprávneho úradného postupu, resp. zrušenia nezákonného rozhodnutia vydaného v exekučnom konaní. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, pričom nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom ( ). Dôkazná povinnosť žalobcu spočívala v preukázaní nesprávneho úradného postupu Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom a v predložení dôkazu o vykonaní mimosúdneho prejednania nároku na náhradu škody s príslušným štátnym orgánom. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nevydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, je nesprávnym úradným postupom podľa právoplatného rozhodnutia vydaného v inom konaní. Ďalšou podmienkou podania žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku. Túto podmienku musí splniť žalobca a splnenie tejto podmienky nie je možné zamieňať s vykonaním dôkazov v procese dokazovania tak, ako to žalobca označil v žalobe, kedy ako dôkaz navrhol vykonať pripojenie spisu žalovaného k predbežnému prerokovaniu nároku. Uvedené predpoklady v danej veci súd prvej inštancie a ani odvolací súd nezistili.

15. Pokiaľ sa žalobca vo svojom odvolaní domáha z hľadiska skutkového deja jedinečnosti daného deja, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi ako v iných svojich rozhodnutiach v obdobných veciach, odvolací súd zdôrazňuje že samotná žaloba ako aj odvolanie sú z väčšej časti zmätočné a nezakladajú sa na skutkových zisteniach, väčšina odvolacích dôvodov sa nevzťahuje na prejednávanú vec, nezodpovedá skutočnému stavu, ide o prekopírované podania, aby boli zachytené odvolacie dôvody takmer vo všetkých prípadoch, v ktorých žalobca uplatnil proti žalovanému svoje domnelé nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na súdoch SR. Príkladmo odvolací súd uvádza, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, že v meritórnom rozhodnutí sa súčasne rozhodlo aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie a pod.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa , nakoľko je vo výroku vecne správny.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , žalovanému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, trovy odvolacieho konania si neuplatnil a tieto ani nevyplývajú zo spisu, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).