Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-207-2019.pdf
PDF · 87.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/207/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu KRUK česká a Slovenská republika, s.r.o., IČ: 24 785 199, Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, ul. Svornosti 43, Bratislava - Podunajské Biskupice proti žalovanému: Z. L., P.. XX.X.XXXX, Y. Š.- J., W.P. XXX/X o zaplatenie 1519,22 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1519,22 EUR spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1519,22 EUR od 25.8.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojou žalobou prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1519,22 EUR ako aj úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1519,22 EUR od 25.8.2018 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 1.6.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2702 EUR. Tieto finančné prostriedky si žalovaný požičal na úhradu záväzkov. Na základe zmluvy sa žalovaný zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach v celkovom počte 60 splátok od 15.7.2015 pričom posledná splátka bola splatná dňa 15.5.2020. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť, bola 3942,60 EUR. Žalovaný z úveru doposiaľ zaplatil sumu 1182,78 EUR. Žalobca si v spore uplatňuje iba nesplatenú istinu poníženú o platby žalovaného.
2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.8.2018 došlo s účinnosťou ku dňu 24.8.2018 k t postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z titulu zmluvy o úvere zo spoločnosti Home Credit Slovakia na žalobcu. Žalovanému bola mena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 27.8.2018
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 14Up 1123/2019 dňa 12.9.2019 vydal platobný rozkaz, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1519,22 EUR spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1519,22 EUR od 25.8.2018 do zaplatenia a tiež k náhrade trov konania vo výške 337,71 Eur.
4. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor žalovaný, ktorý v odpore uviedol, že neuznáva žalobcov nárok. Žalovaný žiadal, aby mu súd priznal bezdôvodné obohatenie. Podľa žalovaného zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a nemá náležitosti, ktoré podľa zákona má mať. Žalovaný ďalej uviedol, že sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Žalovaný v odpore všetky tvrdenia žalobcu poprel a každý dôkaz považoval za sporný a žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX, čerpaním úveru, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:
6. Dňa 1.6.2015 bola medzi právnymi predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 2702 EUR. Jednalo sa o účelovú úver, kde časť úveru slúžila k úhrade záväzkov. V zmluve sa dlžník zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 60 mesiacov. Keď mesačná splátka činila 65,71 EUR. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 3942,60 EUR. Ročná úroková sadzba činila 15,67 % RPMN bola vo výške 17%. Termín konečne j splatnosti úver bol 60 mesiacov po poskytnutí úveru.
7. Vzhľadom na to, že úver nebol splácaný riadne a včas žalobca listom zo dňa 4.5.2017 zosplatnil úver žalovanému, ktorý bol vyzvaný, aby dlžnú čiastku 2260,96 EUR zaplatil do 15 dní. Žalovaný doposiaľ na úver uhradil celkom 1182,78 EUR:
8. Žalovaný uhradil v mesiacoch júl až december 2015 v každom mesiaci 65,71 EUR. Taktiež uhrádzal sumu 65,71 EUR v mesiacoch január až október 2016. Sumu 65,71 EUR ešte uhradil v mesiaci december 2016 a v mesiaci január 2017. Spolu to dáva sumu 1182,78 EUR.
9. Na pojednávaní dňa 5.12.2019 žalovaný uviedol, že je pravdou, že dostal úver 2702Eur avšak týmto úverom vyplatil predchádzajúce úver, ktoré mal od spoločnosti Home Credit. Taktiež žalovaný potvrdil, že zaplatil sumu 1182,78 EUR. Žalovaný tiež uviedol, že týmto úverom vyplatil predchádzajúce úvery avšak tie úvery riadne splácal a podľa jeho vedomostí je žalobcovi dlžný len okolo 500 EUR. Na preukázania svojich tvrdení nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz.
10. Žalobca si v spore uplatňuje len nesplatenú istinu - sumu 1519,22 EUR. Je to rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 2702 EUR a tým čo žalovaný zaplatil t.j. sumou 1182,78 EUR.
11. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Z dokazovania bolo preukázané a medi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2702 EUR. Taktiež bolo preukázané a nebolo sporné, že z poskytnutého úveru žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 1182,78 EUR. Z uvedeného vyplýva, že na istine je žalovaný dlžný žalobcovi sumu 1519,22 EUR (1519,22+1182,78=2702). Súd dáva do pozornosti žalovanému, že žalobca si uplatňuje len vrátenie toho, čo žalovanému poskytol, pričom si v spore neuplatňuje úroky dohodnuté v zmluve, resp. Iné poplatky a ani inú odmenu.
13. Súd prvej inštancie poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co 250/2018, v ktorom si hovorí, že keď si veriteľ uplatňuje len nárok na vrátenie poskytnutej istiny bez toho, aby si uplatnil nárok na zmluvné úroky, poplatky či iné príslušenstvo, pohľadávky, nie je potrebné preskúmať náležitosti zmluvy o úvere, ktoré stanovuje zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9, o ktorých prípadná absencia by spôsobila bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru (§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
14. Podľa § 215 ods. 2 C.s.p., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona; z uvedeného je zrejmé, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje postupom podľa Civilného sporového poriadku; zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania (§ 185 a nasledujúce C.s.p.), ale aj ďalšie zákonom predvídané skutočnosti (napr. všeobecne známe skutočnosti, resp. skutočnosti známe súdu z jeho činnosti v zmysle § 186 ods. 1 C.s.p., zhodné tvrdenia strán v zmysle § 186 ods. 2 C.s.p., nepopreté skutkové tvrdenia v zmysle § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., rozhodnutia iných orgánov v zmysle § 193 C.s.p.); osobitne je potrebné uviesť, že v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán, pretože nesporné skutkové tvrdenia strán si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí; priestor na dokazovanie nesporných skutkových tvrdení nedáva súdu v spotrebiteľskom spore ani ustanovenie § 295 C.s.p., pretože v prípade nesporných skutkových tvrdení strán nie je dokazovanie pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné ( skutkový stav potrebný pre rozhodnutie súdu je vytvorený práve nespornými skutkovými zisteniami); ustanovenie § 295 C.s.p. nevylučuje (nenahrádza) povinnosť spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( § 150 ods. 1 C.s.p.). t.j. súd nemôže ( s poukazom na ustanovenie § 295 C.s.p.) ani v spotrebiteľskom spore vykonávať dokazovanie ohľadne tvrdení, ktoré spotrebiteľ v spore nepredniesol; zjednodušene povedané ani v spotrebiteľskom spore nie je súd oprávnený ani povinný zisťovať skutočný stav veci; výnimočne môže súd v záujme ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami vykonať dokazovanie ohľadne ich existencie v spotrebiteľskej zmluve aj bez skutkových tvrdení spotrebiteľa o ich existencii (porovnaj Števček, M. , Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kolektív : Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1029-1031); je však potrebné uviesť, že neprijateľné zmluvné podmienky v tomto zmysle nie je možné stotožňovať so skúmaním splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (neprijateľné zmluvné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je pojmovo vylúčené, aby neprijateľnými zmluvnými podmienkami boli náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené zákonom); (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/364/2017 - 151 zo dňa 24.10.2018)
15. Súd dáva do pozornosti aj stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka v Náleze zo dňa 24.10.2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012 (odlišné stanovisko), v ktorom pomerne ilustratívne poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a „démonizovanie“ veriteľskej pozície - v neprospech právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania objektívneho práva v podmienkach kontinentálnej právnej kultúry: „Všeobecné súdy vrátane Ústavného súdu SR ochranu spotrebiteľov pustili u tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konania, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek čo sa priči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal, ale „peniaze mohol zobrať“) a to sa už dotýka samotnej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdný v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laeder a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane Ústavného súdu SR, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo už je reálne ) a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj právny štát ( čl. 1 ods. 1 Ústav SR).
16. V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% z istiny 1519,22 Eur od prvého dňa nasledujúceho po účinnosti postúpenia pohľadávky, t.j. od 25.8.2018 do zaplatenia.
17. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.