Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-166-2019.pdf
PDF · 117.59 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/166/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: H. N., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XX, XXX XX K., právne zast. Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Levočská 4703/89, 08001 Prešov, o zaplatenie 3.691,38 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 103,62 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41,12 Eur od 16.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 62,50 Eur od 16.11.2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 94 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 1.4.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.691,38 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.415,65 Eur od 5.5.2019 do 5.9.2018, 5 % ročne zo sumy 3.405,65 Eur od 6.9.2018 do 23.1.2019, 5 % ročne zo sumy 3.395,65 Eur od 24.1.2019 do 26.2.2019, 5 % ročne zo sumy 3.394,72 Eur od 27.2.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 4.8.2015 Úverovú zmluvu č. 4508025282, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej aj len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 4.500,- Eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 112,01 Eur.
3. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 19.4.2018 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. List bol žalovanému odoslaný dňa 19.4.2018. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní od dňa odoslania výzvy na splnenie povinností a táto lehota na plnenie uplynula žalovanému dňa 4.5.2018. Žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatnil v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 4.1.2019 žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak
v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním žaloby.
4. Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 3.083,88 Eur. Žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 3.691.38 Eur, ktorý pozostáva z nasledovných položiek: Istina vo výške 211,35 Eur (táto suma prestavuje istinu splátok č. 28 - 32), úrok vo výške 296,66 Eur (táto suma prestavuje úrok zo splátok č. 28 - 32), zosplatnená istina vo výške 3.183,37 Eur (táto suma prestavuje len istinu splátok po zosplatnení, t.j. zo splátok č 33 - 72).
5. Vo veci bol 29.4.2019 Okresným súdom Banská Bystrica dňa vydaný platobný rozkaz sp. zn. 16Up/413/2019, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok uplatnený v podanej žalobe považuje za predčasný a neoprávnene zasahujúci do jeho majetku. Žalobca doteraz neosvedčil dodržanie dikcie zákona (§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ) pri zosplatnení úveru. V Zmluve sa o tomto práve po nezaplatení splátky výslovná dohoda nenachádza. Okrem toho úver zo Zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), t.j. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, a písm. f), t.j. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalobcovi z tohto zmluvného vzťahu nevznikol nárok na odplatu, preto ju nemal od neho požadovať ani v mesačných splátkach, a namiesto 112,01 Eur mu teda mal správne platiť iba 62,50 Eur. Ak by od neho žiadal túto správnu sumu, k žiadnemu omeškaniu by z jeho strany nebolo došlo.
6. Žalobca v replike poukázal na ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré je uvedené na 2. strane zmluvy: „Za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia Vašich zmluvných povinností nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru).“ Žalobca žalovaného vo výzve zo dňa 6.4.2018 upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia budúcich splátok. Žalobca ďalej uviedol, že v zmluve je na prvej strane uvedená adresa veriteľa, inú adresu ako adresu prevádzkarne alebo sídla veriteľ nepoužíva. Žalobca v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ uviedol termín konečnej splatnosti v bode 39 zmluvy ako 72 mesiacov po poskytnutí úveru, a to 15. dňa v poslednom mesiaci, a teda deň 15.8.2021.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi (zmluva o úvere,, úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., informácie o poistení, upomienka s poštovým podacím hárkom, výzva k splateniu celého úveru s podacím hárkom, výpis čerpania, splátok a úhrad) ako aj s ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
8. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 4.8.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere hotovostný úver a revolvingový úver, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 4.500,- Eur s ročnou úrokovou sadzou vo výške 21,20 %. Žalovaná sa zaviazal splácať úveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 112,01 Eur v počte 72, pričom prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Dátum splatnosti nasledujúci splátok bol vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol 72 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Celková čiastka splatná spotrebiteľom (bez platieb za doplnkové služby) bola uvedená vo výške 8.064,72 Eur. RPMN činila 23,6 %.
9. Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad žalovaná uhradila žalobcovi 27 splátok (t.j. splátky od po 112,01 Eur a čiastočne splátku č. 28 splatnú dňa 15.12.2017 sumou vo výške 29,61 Eur).
10. Listom zo dňa 6.4.2018 žalobca vyzval žalovaného na okamžité zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 476,73 Eur s tým, že inak bude bez ďalšieho upozornenia požadovať okamžité splatené celého zostatku úveru.
11. Žalobca listom zo dňa 19.4.2018 oznámil žalovanému, že z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z predmetnej úverovej zmluvy, ho spoločnosť vyzýva k splateniu celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 3.779,38 Eur a vyzval ho na jej splatenie do 15. dní odo dňa odoslania predmetnej výzvy.
12. Žalovaný dňa 4.9.2018 uhradila sumu 10,- Eur, dňa 22.1.2019 sumu 10,- Eur, dňa 25.2.2019 sumu 10,- Eur, ktoré boli započítané na úhradu splátky č. 28. Celkovo tak žalovaný uhradil sumu vo výške 3.083,88 Eur.
13. Podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny zistených NBS bola priemerná úroková miera pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou nad 5 rokov poskytnutých v mesiaci august 2015 vo výške 11,53 %.
14. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
15. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,Zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
18. Podľa § 9 ods. 2 Zákona účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
19. Podľa § 11 ods. 1 Zákona, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. V zmysle § 3 naradenia, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
26. Žalovaný namietal to, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje ním uvedené náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch.
27. Zmluva v čase jej uzatvárania musela podľa Zákona účinného v čase jej uzatvárania obsahovať: a) termín konečnej splatnosti a b) dobu trvania zmluvy. S účinnosťou od 1.5.2018 slovenský zákonodarca pristúpil k novelizácii predmetného ustanovenia zákona, a to zákonom č. 279/2017 Z.z. tak, že v ustanovení § 9 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová "a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru". S účinnosťou od dátumu uvedeného vyššie teda bude postačovať vyjadrenie len jednej z náležitostí týkajúcej sa trvania zmluvy a to konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ako vyplýva z dôvodovej správy uvedenej k zákonu č. 279/2017 Z.z., samotný slovenský zákonodarca pristúpil k novelizácii sporného ustanovenia výlučne z dôvodu, že toto ustanovenie je v rozpore so Smernicou. Až do účinnosti novely zákona však zmluvy musia obsahovať aj termín konečnej splatnosti, aj dobu trvania zmluvy, v opačnom prípade je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 Zákona. Doba trvania zmluvy nie je v zmluve vôbec uvedená.
28. Ako nedostatok zmluvy žalovaný uviedol, že v zmluve je nesprávne uvedenie termínu konečnej splatnosti. Ak sa v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona vyžaduje uviesť termín konečnej splatnosti, je potrebné tento termín uviesť jednoznačne s uvedením dátumu konečnej splatnosti a nepostačuje iba uvedenie spôsobu výpočtu tohto dátumu. Termín konečnej splatnosti musí byť určený dátumovo, aby poskytol spotrebiteľovi jasný a konkrétny údaj o konečnej splatnosti a neponechal na spotrebiteľa, aby komplikovane počítal tento termín výpočtom počtu splátok (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/101/2013 alebo Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19Co/211/2013). Podľa názoru súdu teda
nebola splnená ani táto obligatórna náležitosť zmluvy. Obdobne tak s poukazom na § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona chýba údaj o termínoch splátok a súdu nebol predložený žiadny dôkaz o tom, či žalobcovi bol poskytnutý nejaký splátkový kalendár. Zmluva obsahuje určenie splatnosti splátok nasledovne: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúci splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“ Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora C-42/15 zo dňa 9.11.2016. V tomto rozhodnutí Súdny dvor konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Určenie splatnosti jednotlivých splátok tak, ako sú zakotvené v zmluve, však nespĺňa podľa názoru súdu jednoznačnosť a ľahkosť identifikovania splátok, ktoré bol žalobca povinný platiť.
29. Taktiež to, čo uviedol žalobca vo svojej zmluve o spotrebiteľskom úvere je podľa názoru súdu adresa veriteľa podľa § 9 ods. 2 písmena b/ Zákona, avšak nie podľa písm. c/. To znamená, že bolo potrebné, aby žalobca ešte osobitne uviedol (aj keby to bola rovnaká adresa ako adresa jeho sídla) adresu na podávanie reklamácie alebo sťažnosti. Toto sa však v zmluve nenachádza.
30. Podľa ustálenej praxe súdov (napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č.k. IV. ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011) dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy, pričom v spotrebiteľskej zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
31. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.6.2016 č.k. 17Co/107/2016, podľa ktorého úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom najvyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka , tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
32. Pokiaľ ide o možnosť moderácie výšky úrokov, odvolací súd v tomto smere poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“). Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť nekalú podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Pokiaľ by vnútroštátny
súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takýchto zmluvách, mohlo by sa tým ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla prispieť k odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo dodávatelia by sa totiž mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak by ich záujmy ostali zabezpečené. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať tak, že vnútroštátnemu súdu v prípade, že zistí existenciu nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto toho, aby ju voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71). V danom prípade pre uvedenie úrokovej sadzby trojnásobne prevyšujúcej výšku priemerných úrokových mier Národnej banky Slovenska u nových obchodov, domácnosti, spotrebiteľské úvery, zistených v auguste 2015 je potrebné považovať úver za úžerný a v rozpore s dobrými mravmi.
33. Vzhľadom na uvedené preto súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovanému bola poskytnutá suma finančných prostriedkov vo výške 4.500,- €. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 3.083,88 Eur. Keďže žalobcovi z tohto zmluvného vzťahu nevznikol nárok na odplatu, nemal ju od žalovaného požadovať ani v mesačných splátkach, a tak namiesto sumy 112,01 Eur mal žalovaný po rozpočítaní požičanej sumy do 72 splátok splácať úver mesačnými splátkami po 62,50 Eur . Ak by od neho žiadal túto správnu sumu, k žiadnemu omeškaniu by z jeho strany nebolo došlo, a teda ani ku dňu zosplatnenia úveru (19.4.2018) nebol v omeškaní. K uvedenému dňu mal zaplatiť sumu 2.000,- Eur, pričom uhradil 3.053,88 Eur. Z tohto dôvodu neboli splnené podmienky na mimoriadne zosplatnenie úveru.
34. Ku dňu vyhlásenia rozsudku mal teda žalovaný uhradiť v splátkach sumu vo výške 3.187,50 Eur (51 splátok x 62,50 Eur), pričom doteraz uhradil sumu iba vo výške 3.083,88 Eur. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 103,62 Eur, t.j. časti neuhradenej splátky č. 50 splatnej dňa 15.10.2019 a splátky č. 51 vo výške 62,50 Eur splatnej dňa 15.11.2019.
35. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania. Podľa zistenia súdu sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., bola ku dňu 16.10.2019 a 16.11.2019 vo výške 5,00 %.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v pomere k pôvodnej žalovanej sume úspešný v rozsahu cca 3 % a žalovaný v rozsahu 97 %. Miera úspechu žalovaného tak činí 94 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.