Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/57/2018

Potvrdené rozhodnutím 14Co/39/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobkyne M. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, B., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 47 234 148 proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o určenie neplatnosti uznesení, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/57/2018-124 zo dňa 05. 12. 2019, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/57/2018-124 zo dňa 05. 12. 2019 p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobkyne M. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, B., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 47 234 148 proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o určenie neplatnosti uznesení, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 07. 2018 domáhala určenia, že uznesenia 1, 2, 3, 4 a 5 zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v uznanom poľovnom revíry D., ktoré sa konalo dňa 11.06.2018 a bolo osvedčené Notárskou zápisnicou č. N 430/2018, NZ 20318/2018 spísanou JUDr. Danielou Vozárovou, notárkou, sú neplatné. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný ako zvolávateľ a oprávnená osoba v zmysle ust. o poľovníctve v súlade s ust. zákona o poľovníctve zvolal zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri D., a to formou verejnej vyhlášky. Zhromaždenie sa uskutočnilo dňa 11. 06. 2018 o 12:00 hod., a to za účelom rozhodnutia o postúpení užívania poľovného revíru. Priebeh zhromaždenia bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 430/2018m NZ 20318/2018. Uznesenie č. 1 nezohľadňuje skutočné výmery žalovaného a teda ani podiel hlasovacích práv, preto je v plnom rozsahu neplatné. Takýmto hlasovaním nemohlo dôjsť k prijatiu platných uznesení a z toho dôvodu má za to, že je potrebné zrušiť takéto nelegálne uznesenia zhromaždenia vlastníkov a ich účinky. Do hlasovacích práv si žalovaný zahrnul aj pozemky, ktorých vlastníkom sú Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik Pliešovce, odštepný závod Kamenica nad Cirochou. Je potrebné uviesť, že tento významný vlastník pozemkov pod poľovným revírom D. na zhromaždenie vlastníkov nebol pozvaný a ani žalovaného nesplnomocnil na zastupovanie. V tomto vidí vážne procesné pochybenie. Žalovaný si na tomto zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov „privlastnil“ aj pôdu, ktorá v skutočnosti patrí Spoločnosti bývalých urbarialistov obce Jabloň, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. Q.. Túto výmeru uplatňuje žalovaný ako svoje vlastníctvo pri hlasovaní. Na zhromaždenie nebol prizvaný ani Slovenský pozemkový fond, hoci uzavrel s Poľovným klubom Ostrý vrch, so sídlom Námestie slobody 2, Humenné nájomnú zmluvu č. P50030/09.40. Z uvedeného tak má za preukázané, že žalovaný počas priebehu zhromaždenia vlastníkov nepredložil

relevantné doklady, ktoré by preukazovali jeho vlastnícke práva k pozemkom patriacim do uznaného poľovného revíru D.. Tým pádom nie je zrejmé na základe čoho predsedajúci združenia vlastníkov priznal žalovanému hlasovacie práva vo výške 75,11 %. Vo vzťahu k druhému uzneseniu o spôsobe využitia práva poľovníctva v revíri po hlasovaní o tomto bode jeden zo zástupcov vlastníkov pozemkov patriacich pod poľovný revír požiadal o predloženie splnomocnenia, ktorým žalovaný splnomocnil J.. Q. Š. na ich zastupovanie. Napriek tomu, že spomínané splnomocnenie bolo žiadateľovi poskytnuté na nahliadnutie, nebolo z neho možné urobiť si kópie a fotografie. Vadou tejto plnej moci je, že bolo vydané žalovaným len ako vlastníkom pozemkov, ktoré patria do poľovného revíru D., a nie ako správcom pozemkov. Napriek tomu však J.. Š. hlasoval aj za žalovaného ako správcu pozemkov patriacich do poľovného revíru D.. Takéto hlasovanie je v rozpore so zákonom. Žalovaný odhlasoval uznesenie č. 3, na základe ktorého zhromaždenie vlastníkov rozhodlo, že „užívateľom poľovného revíru D. bude žalovaný. Toto uznesenie trpí všetkými vyššie uvedenými vadami. Žalovaný plne ignoroval skutočnosť, že má platne uzavretú zmluvu s inými právnym subjektom - Poľovníckym klubom Ostrý vrch, a to do júna 2028.V uznesení č. 4 bola schválená výška náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru stanovená pre lesné poľovné pozemky v sume 0,99 Eur ročne, a pre ostatné poľovné pozemky 0,50 Eur ročne. Hlasovanie k tomuto uzneseniu bolo tak ako predchádzajúce v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalovaný hlasoval za návrh náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru, ktoré bolo pre žalovaného a Slovenskú republiku najnevýhodnejšie zo všetkých prednesených návrhov. Bola navrhnutá suma Ľ. W. v sume 50 Eur/ha/rok za lesné pozemky a za poľnohospodárske pozemky v sume 100 Eur/ha/rok. P. V. Q., zastúpený Q.. W. N. ponúkol sumu 10 Eur/ha/rok za všetky poľovné pozemky bez rozdielu s tým, že úhrada tejto sumy by bola zrealizovaná za 3 roky vopred. Jedná sa tak o konanie, ktoré je v priamom rozpore s dobrými mravmi, so zákonom o správe majetku štátu ako aj inými právnymi normami Slovenskej republiky. Uznesenie č. 5 obsahuje schválenie voľby dvoch splnomocnencov, ktorí budú zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov vo veci užívania poľovného revíru. Toto uznesenie vykazuje rovnaké vady ako predchádzajúce uznesenia 1-4, pre ktoré sú absolútne neplatné a nemôžu spôsobovať akékoľvek právne účinky voči tretím osobám.

2. Tunajší súd žalovanému doručoval opis žaloby spoločne s uznesením zo dňa 28. 09. 2018 v zmysle , ktorým ho súd vyzval na vyjadrenie v lehote 15 dní. Žalovaný v replike doručenej súdu dňa 26.10.2018 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov sú záväzné pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri D.. Stranami tohto súdneho konania musia byť minimálne všetci vlastníci poľovných pozemkov, ktorí boli prítomní, či už osobne alebo v zastúpení na zhromaždení. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikovaného pod č. 30/2004. Poľovný revír je spoločnou vecou, sporovými stranami v takomto spore musia byť všetci tí, o ktorých právach sa má rozhodovať alebo tí, ktorí majú alebo môžu byť týmto rozhodnutím dotknutí, t. j. všetci vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru D.. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. .

3. Duplika žalovaného bola zaslaná žalobcovi na vyjadrenie. Žalobca doručil súdu dňa 15.12.2018 repliku, v ktorej uviedol, že tvrdenie žalovaného o okruhu žalovaných je nepodložené a v praxi nerealizovateľné. Každý z vlastníkov je oprávnený konať sám za seba a sám sa rozhodnúť, či má záujem byť účastníkom konania. Tak ako je každý vlastník oprávnený zúčastniť sa zhromaždenia vlastníkov osobne, tak je jeho právom či už domáhať sa alebo nedomáhať sa určenia platnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov. Každý z vlastníkov je oprávnený domáhať sa aj samostatne svojho práva, resp. určenia, či je uznesenie zhromaždenia vlastníkov platné alebo nie.

4. Žalovaný k replike žalobcu doručil súdu dňa 14. 02. 2019 vyjadrenie, v ktorom zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Jeho tvrdenia potvrdzuje aj súdna prax v uznesení Krajského súdu Bratislava sp. zn. .

5. Súd nariadil na deň 05. 12. 2019 pojednávanie.

6. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní krátkou cestou predložila súdu listinu prítomných vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru D., konaného vo Vranove nad Topľou dňa 11. 06. 2016. Ďalej uviedla, že aktívnu vecnú legitimáciu odôvodňuje v tom smere, že žalobkyňa je jednou z vlastníkov poľovných pozemkov združených do Poľovného revíru D.. Na pojednávaní nemá k dispozícii list vlastníctva, na základe čoho by sa identifikoval poľovný pozemok vlastnícky patriaci

žalobkyni. Žalovaný síce namietal svoju pasívnu legitimáciu, ale s týmto tvrdením sa nestotožňuje, a to z toho dôvodu, že každý môže konať samostatne.

7. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojich podaniach. Mal za to, že ide o nerozlučné spoločenstvo a podľa neoznačenie všetkých vlastníkov poľovných pozemkov sa má za nedostatok pasívnej legitimácie.

8. Súd z fotokópie Notárskej zápisnice N 430/2018, NZ 20318/2018 spísanej JUDr. Danielou Vozárovou, notárkou, so sídlom Kuzmányho 19, Banská Bystrica dňa 21. 06. 2018 zistil, že dňa 11. 06. 2018 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v uznanom spoločnom revíri D.. V rámci zhromaždenia boli prijaté uznesenia č. 1 - 5. Listina prítomných tvorí v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 o poľovníctve neoddeliteľnú prílohu tejto notárskej zápisnice.

9. Z listiny prítomných vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Zubenské na č. l. 33 spisu súd zistil, že žalobkyňa je uvedená pod poradovým č. 4 s ťažko čitateľným súpisným orientačným číslom 1834/26.

10. Podľa (ďalej aj zákon o poľovníctve) vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „").

11. Podľa zákona o poľovníctve zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním .

12. Podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.

13. Podľa § 11 ods. 1, 2 a 3 zákona o poľovníctve o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Poľovný revír nemožno rozdeliť na časti na účel ich samostatného užívania.

14. Podľa občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

15. Podľa vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

16. Podľa Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Podľa o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

18. Podľa stranami sú žalobca a žalovaný.

19. Podľa nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

20. Sporovými stranami v civilnom spore sú žalobca a žalovaný. Okruh sporových strán vymedzuje v rámci svojho dispozičného oprávnenia žalobca. Od procesného vymedzenia sporových strán je však potrebné odlišovať tzv. vecnú legitimáciu. V prípade žalobcu ide o aktívnu vecnú legitimáciu a v prípade žalovaného ide o pasívnu vecnú legitimáciu. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na súde tvorí aktívna a pasívna vecná legitimácia, ktorá sa odvodzuje od hmotného práva. Žalobca a žalovaný musia mať pre splnenie vecnej legitimácie určitý hmotnoprávny vzťah k prejednávanej veci, t. j., že sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti. Na otázku vecnej legitimácie nadväzuje aj inštitút nerozlučného spoločenstva, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Nerozlučným spoločenstvom je tiež potom aj nútené spoločenstvo, ktoré je takým procesným spoločenstvom, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V prípade, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov, súd žalobu podľa zamietne.

21. Dovolať sa (relatívnej) neplatnosti sa treba voči všetkým účastníkom právneho úkonu (R 45/1986). Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní; v prípade zmluvy ak niektorá zo zmluvných strán (prípadne jej právny nástupca) nie je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie (porovnaj napríklad rozsudok bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky sp. zn. zo dňa 29.02.1988, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.05.2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.02.2011 a sp. zn. zo dňa 13.05.2014 ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 21.12.2005, sp. zn. zo dňa 18.09.2012 alebo sp. zn. zo dňa 27.11.2014). V prípade sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu je tak vecná legitimácia strán (spolu s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení) predpokladom úspešnosti žaloby. V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu však nejde len o to, či konkrétny subjekt (žalobca alebo žalovaný) mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik sporného právneho úkonu, ale tiež o to, či a ako sa následné určenie neplatnosti tohto právneho úkonu premietne do jeho právnych pomerov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 20.05.2015)

22. Uznaný poľovný revír okamihom jeho vzniku treba posudzovať ako spoločnú vec za použitia § 853 O.z. a § 136 a nasl. O.z. Poľovný revír predstavuje spojenie lesných a poľných pozemkov, spravidla viacerých vlastníkov, ktoré vytvára kompaktné prostredie pre chov a lov voľne žijúcej zveri v súlade s požiadavkami právnych predpisov, pričom užívateľom poľovného revíru je buď priamo jeho vlastník alebo iný subjekt. Poľovný revír je považovaný za tzv. spoločnú vec a vlastník, resp. vlastníci postupujú právo užívania poľovného revíru k celému poľovnému revíru (k celku) a užívateľ (nájomca) poľovného revíru je následne oprávnený vykonávať právo poľovníctva na všetkých pozemkoch, ktoré sú súčasťou poľovného revíru, nielen na niektorých poľovných pozemkoch. Otázku hospodárenia so spoločnou vecou riešia vlastníci spoločnej veci na zhromaždení. Uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov sú záväzné pre všetkých vlastníkov spoločnej veci, teda aj takých, ktorí sa na vydaní uznesenia nepodieľali, alebo hlasovali proti jeho prijatiu. Ustanovenie upravuje vzťah spoluvlastníkov k tretím osobám. Vychádza z jednotnosti vlastníctva a je výrazom ochrany tretích osôb. Preto zákon prezumuje u všetkých spoluvlastníkov spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť a na druhej strane aj solidárne oprávnenie všetkých spoluvlastníkov. Je však potrebné rozlišovať právne úkony týkajúce sa veci ako takej a úkony týkajúce sa iba podielu toho ktorého spoluvlastníka. Ak totiž úkon spoluvlastníka sa bude týkať len jeho podielu, vystupuje tento spoluvlastník samostatne. Ak sa však úkon týka hospodárenia celej veci, ide o úkon, na ktorom sa podieľajú všetci spoluvlastníci solidárne. To sa v súdnom konaní o určenie neplatnosti uznesenia vlastníkov spoločnej veci premieta v tzv. nerozlučnom spoločenstve, pretože dôsledky tohto súdneho rozhodnutia ohľadne rozhodovania celej veci, sa týkajú všetkých spoluvlastníkov.

23. Žalobkyňa sa v predmetnej veci domáhala určenia neplatnosti uznesení vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri D., ktorý je spoločnou vecou. Súd mal za ustálené, že predmetom

tohto bolo rozhodovanie vlastníkov o hospodárení a užívaní so spoločnou vecou a teda sa týkala všetkých. Súd však pred posúdením pasívnej vecnej legitimácie prejudiciálne skúmal, či žalobkyňa v súdnom konaní osvedčila svoju aktívnu legitimáciu. Súd po vykonanom dokazovaní nemal za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou spoločnej veci - pozemkov v poľovnom revíri D.. Táto skutočnosť nevyplynula ani z listiny prítomných vlastníkov pozemkov, v ktorej bola žalobkyňa uvedená pod poradovým číslom. Listina predložená žalobkyňou má charakter fotokópie, ktorá netvorila neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice, tak ako sa to konštatuje na str. 2 notárskej zápisnice. Z takéhoto listinného dôkazu súd nemal skutočne a bezpečne preukázané, či uvedená fotokópia časti listiny prítomných vlastníkov pozemkov skutočne patrí k predmetnej notárskej zápisnici. Žalobkyňa nepreukázala vlastníctvo konkrétneho pozemku v poľovnom revíri D. výpisom z príslušného listu vlastníctva a tvrdenie, že takýto pozemok bol do poľovného revíru začlenený. Vo vzťahu k tomu v žalobe takéto tvrdenie, opreté o príslušné dôkazy, úplne absentovalo. Túto skutočnosť sa žalobkyni nepodarilo preukázať ani na pojednávaní, kde právna zástupkyňa žalobkyne príslušným listom vlastníctva nedisponovala a nevedela ani po upozornení súdu na uvedený nedostatok spornosť vlastníctva žalobkyne k pozemku v poľovnom revíri relevantne odstrániť. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa po upozornení zo strany súdu nepožiadala v zmysle o poskytnutie dodatočnej lehoty na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov. Keďže vecná legitimácia strán v spore vyplýva v prejednávanom prípade z hmotného práva, súd nezaťažovala ani poučovacia povinnosť ohľadne správneho okruhu strán v spore a ani povinnosť vykonať dokazovanie na zistenie všetkých do úvahy prichádzajúcich vecne legitimovaných subjektov. Súd tak mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že bola aktívne legitimovaná na podanie žaloby.

24. Súd ďalej zistil, že na strane žalovaného sa jedná o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Z fotokópie notárskej zápisnice je zrejmé, že medzi vlastníkov poľovných pozemkov patrili napr. osoby - Ľ. W., V. Q. v zast. Q.. W. N., Obec D., a to v zmysle námietok, ktoré uvedené osoby predkladali na zhromaždení. Keďže vlastníci poľovných pozemkov v revíri D. napadnutými uzneseniami rozhodovali o spoločnej veci, už v zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že tvoria nerozlučné spoločenstvo. Preto pasívna vecná legitimácia nesvedčí len žalovanému, ktorého žalobkyňa označila, ale vecne legitimovaní museli byť všetci vlastníci pozemkov poľovného revíru D.. V zmysle § 5 zákona o poľovníctve o využití práva poľovníctva rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru. Právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov majú všetci vlastníci. Prípadné určenie neplatnosti prijatého uznesenia na zhromaždení sa tak prejaví v právnom postavení vlastníka (obnovenie práva hlasovať na prípadnom ďalšom zhromaždení vlastníkov o tej istej otázke), stranami sporu o určenie neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov (pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 27.09.2017). Keďže žalobkyňa neoznačila ako žalovaných preukázateľne všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, trpí žaloba vadou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

25. Súd preto žalobu pre nedostatok aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle , a to podľa pomeru úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),

odvolanie musí byť podpísané ( v spojení s ). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.