Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/39/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobkyne M. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, B., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 47 234 148 proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o určenie neplatnosti uznesení, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -124 zo dňa 05. 12. 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -124 zo dňa 05. 12. 2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala určenia, že uznesenia 1, 2, 3, 4 a 5 Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v uznanom poľovnom revíri Zubenské, ktoré sa konalo dňa 11. 06. 2018 a bolo osvedčené Notárskou zápisnicou č. N430/2018, NZ20318/2018 spísanou JUDr. Danielou Vozárovou, notárkou, sú neplatné, zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške (výrok II.), s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník (výrok III.). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že podmienku úspešného uplatnenia práva na súde tvorí aktívna a pasívna vecná legitimácia, ktorá sa odvodzuje od hmotného práva. Žalobca a žalovaný musia mať pre splnenie vecnej legitimácie určitý hmotnoprávny vzťah k prejednávanej veci, t. j., že sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti. Na otázku vecnej legitimácie nadväzuje aj inštitút nerozlučného spoločenstva, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Nerozlučným spoločenstvom je tiež potom aj nútené spoločenstvo, ktoré je takým procesným spoločenstvom, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V prípade, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov, súd žalobu podľa . zamietne. Dovolať sa (relatívnej) neplatnosti treba voči všetkým účastníkom právneho úkonu (R 45/1986). Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní; v prípade zmluvy ak

niektorá zo zmluvných strán (prípadne jej právny nástupca) nie je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie (porovnaj napríklad rozsudok bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky sp. zn. zo dňa 29.02.1988, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.05.2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.02.2011 a sp. zn. zo dňa 13.05.2014 ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 21.12.2005, sp. zn. zo dňa 18.09.2012 alebo sp. zn. zo dňa 27.11.2014). V prípade sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu je tak vecná legitimácia strán (spolu s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení) predpokladom úspešnosti žaloby. V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu však nejde len o to, či konkrétny subjekt (žalobca alebo žalovaný) mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik sporného právneho úkonu, ale tiež o to, či a ako sa následné určenie neplatnosti tohto právneho úkonu premietne do jeho právnych pomerov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 20. 05. 2015). Uznaný poľovný revír okamihom jeho vzniku treba posudzovať ako spoločnú vec za použitia a a nasl. . Poľovný revír predstavuje spojenie lesných a poľných pozemkov, spravidla viacerých vlastníkov, ktoré vytvára kompaktné prostredie pre chov a lov voľne žijúcej zveri v súlade s požiadavkami právnych predpisov, pričom užívateľom poľovného revíru je buď priamo jeho vlastník alebo iný subjekt. Poľovný revír je považovaný za tzv. spoločnú vec a vlastník, resp. vlastníci postupujú právo užívania poľovného revíru k celému poľovnému revíru (k celku) a užívateľ (nájomca) poľovného revíru je následne oprávnený vykonávať právo poľovníctva na všetkých pozemkoch, ktoré sú súčasťou poľovného revíru, nielen na niektorých poľovných pozemkoch. Otázku hospodárenia so spoločnou vecou riešia vlastníci spoločnej veci na zhromaždení. Uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov sú záväzné pre všetkých vlastníkov spoločnej veci, teda aj takých, ktorí sa na vydaní uznesenia nepodieľali, alebo hlasovali proti jeho prijatiu. Ustanovenie upravuje vzťah spoluvlastníkov k tretím osobám. Vychádza z jednotnosti vlastníctva a je výrazom ochrany tretích osôb. Preto zákon prezumuje u všetkých spoluvlastníkov spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť a na druhej strane aj solidárne oprávnenie všetkých spoluvlastníkov. Je však potrebné rozlišovať právne úkony týkajúce sa veci ako takej a úkony týkajúce sa iba podielu toho ktorého spoluvlastníka. Ak totiž úkon spoluvlastníka sa bude týkať len jeho podielu, vystupuje tento spoluvlastník samostatne. Ak sa však úkon týka hospodárenia celej veci, ide o úkon, na ktorom sa podieľajú všetci spoluvlastníci solidárne. To sa v súdnom konaní o určenie neplatnosti uznesenia vlastníkov spoločnej veci premieta v tzv. nerozlučnom spoločenstve, pretože dôsledky tohto súdneho rozhodnutia ohľadne rozhodovania celej veci, sa týkajú všetkých spoluvlastníkov. Žalobkyňa sa v predmetnej veci domáhala určenia neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri Zubenské, ktorý je spoločnou vecou. Súd mal za ustálené, že predmetom tohto zhromaždenia bolo rozhodovanie vlastníkov o hospodárení a užívaní so spoločnou vecou a teda sa týkala všetkých. Súd však pred posúdením pasívnej vecnej legitimácie prejudiciálne skúmal, či žalobkyňa v súdnom konaní osvedčila svoju aktívnu legitimáciu. Súd po vykonanom dokazovaní nemal za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou spoločnej veci - pozemkov v poľovnom revíri Zubenské. Táto skutočnosť nevyplynula ani z listiny prítomných vlastníkov pozemkov, v ktorej bola žalobkyňa uvedená pod poradovým číslom. Listina predložená žalobkyňou má charakter fotokópie, ktorá netvorila neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice, tak ako sa to konštatuje na str. 2 notárskej zápisnice. Z takéhoto listinného dôkazu súd nemal skutočne a bezpečne preukázané, či uvedená fotokópia časti listiny prítomných vlastníkov pozemkov skutočne patrí k predmetnej notárskej zápisnici. Žalobkyňa nepreukázala vlastníctvo konkrétneho pozemku v poľovnom revíri Zubenské výpisom z príslušného listu vlastníctva a tvrdenie, že takýto pozemok bol do poľovného revíru začlenený. Vo vzťahu k tomu v žalobe takéto tvrdenie, opreté o príslušné dôkazy, úplne absentovalo. Túto skutočnosť sa žalobkyni nepodarilo preukázať ani na pojednávaní, kde právna zástupkyňa žalobkyne príslušným listom vlastníctva nedisponovala a nevedela ani po upozornení súdu na uvedený nedostatok spornosť vlastníctva žalobkyne k pozemku v poľovnom revíri relevantne odstrániť. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa po upozornení zo strany súdu nepožiadala v zmysle o poskytnutie dodatočnej lehoty na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov. Keďže vecná legitimácia strán v spore vyplýva v prejednávanom prípade z hmotného práva, súd nezaťažovala ani poučovacia povinnosť ohľadne správneho okruhu strán v spore a ani povinnosť vykonať dokazovanie na zistenie všetkých do úvahy prichádzajúcich vecne legitimovaných subjektov. Súd tak mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že bola aktívne legitimovaná na podanie žaloby. Súd ďalej zistil, že na strane žalovaného sa jedná o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Z fotokópie notárskej zápisnice je zrejmé, že medzi vlastníkov poľovných pozemkov patrili napr. osoby - C. W., V. Q. v zast. JUDr. Petrom Nízkym,

Obec Zubné, a to v zmysle námietok, ktoré uvedené osoby predkladali na zhromaždení. Keďže vlastníci poľovných pozemkov v revíri Zubenské napadnutými uzneseniami rozhodovali o spoločnej veci, už v zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že tvoria nerozlučné spoločenstvo. Preto pasívna vecná legitimácia nesvedčí len žalovanému, ktorého žalobkyňa označila, ale vecne legitimovaní museli byť všetci vlastníci pozemkov poľovného revíru Zubenské. V zmysle § 5 zákona o poľovníctve o využití práva poľovníctva rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru. Právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov majú všetci vlastníci. Prípadné určenie neplatnosti prijatého uznesenia na zhromaždení sa tak prejaví v právnom postavení vlastníka (obnovenie práva hlasovať na prípadnom ďalšom zhromaždení vlastníkov o tej istej otázke). Stranami sporu o určenie neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov (pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 27.09.2017). Keďže žalobkyňa neoznačila ako žalovaných preukázateľne všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, trpí žaloba vadou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Súd preto žalobu pre nedostatok aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Vec právne posúdil podľa , a , , a , , , , , , .

2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle , a to podľa pomeru úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu uvedeného v , , a z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu či aplikáciu práva s daným výsledkom považuje za nespravodlivý, arbitrárny, nezákonný a v širšom kontexte tiež protiústavný a nepreskúmateľný. Celá rozhodovacia či posudzovacia činnosť súdu, poznajúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, spočívala v zodpovedaní jedinej otázky, a to skúmania splnenia procesných podmienok, čo do otázky spôsobilosti označených subjektov byť účastníkom konania, tzv. procesnú subjektivitu a procesnú spôsobilosť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade, ak má byť výrok určujúceho rozsudku záväzný pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, musia byť prispôsobené tejto okolnosti aj strany sporu a vzhľadom k predmetu sa jedná podľa názoru súdu o nerozlučné procesné spoločenstvo podľa . Zároveň súd dospel k názoru, že žalobkyňa nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko súd nemal po oboznámení sa s dôkazmi za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou spoločnej veci - pozemkov v Poľovnom revíri Zubenské, keď táto skutočnosť podľa názoru súdu nevyplýva z predloženej listiny prítomných vlastníkov pozemkov. Nakoľko žalobný návrh neobsahoval označenie všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Zubenské z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ako aj nepreukázaním aktívnej vecne legitimácie súd žalobu zamietol s poukazom, že sa ďalej meritom veci nezaoberal. S takýmto právnym posúdením sa nestotožňuje, domnieva sa, že správny je jej záver o neexistencii povinnosti žalovať všetkých vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru odobrený aj autorom komentára Zákon o poľovníctve, podľa ktorého, v zhode s jej názorom, nie je potrebné, aby boli stranami sporu všetci títo vlastníci. Je potom zrejmé, že právny názor súdu nie je správny, ako ani záver prijatý na podklade tohto záveru. Tiež sa nestotožňuje s názorom súdu ohľadne nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie. Z listiny prítomných vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Zubenské je zrejmé, že žalobkyňa je v predmetnej listine uvedená ako vlastníčka poľovného pozemku v poľovnom revíri v celkovej výmere k výmere poľovného revíru. Z tejto listiny je zrejmé, že žalobkyňa sa na zhromaždení vlastníkov dala zastúpiť splnomocnencom P. A., ktorý uvedenú listinu podpísal, čím potvrdil svoju účasť na danom zhromaždení. Ako vyplýva z notárskej zápisnice, pre účasť na zhromaždení bolo potrebné podľa verejnej vyhlášky sa preukázať dokladom totožnosti, dokladom osvedčujúcim vlastníctvo k poľovným revírom (list vlastníctva), prípadne splnomocnenie na zastupovanie vlastníka na zhromaždení a v prípade právnických osôb doklad osvedčujúci ich právnu subjektivitu. Listiny predložené na preukázanie oprávnenia konať za vlastníkov boli predložené a odovzdané zvolávateľovi zhromaždenia, ktorý vyhlásil, že tieto listiny nebudú priložené k notárskej zápisnici. Zhromaždenie vlastníkov bolo zvolávané ako neverejné, a preto sa ho mohli zúčastniť len oprávnené a pozvané osoby. V notárskej zápisnici je konštatované že zhromaždenia sa zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov spolu s výmerou 2907,8464 ha, čo predstavuje 80,1722 %. Tento údaj korešponduje aj so žalobkyňou predloženou listinou prítomných vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobkyňa splnila všetky podmienky predložením

potrebných a vyžadovaných dokumentov na účasť na zhromaždení vlastníkov a na základe toho bola na toto zhromaždenie prostredníctvom svojho splnomocnenca pripustená, čo je potvrdené v samotnej listine prítomných vlastníkov, a to aj niekoľkými podpismi osôb, ktoré túto skutočnosť overovali, t. j. za zvolávateľa zhromaždenia podpis J.. Q. M. a podpisom skrutátora J.. V. A.. Z listiny prítomných zjavne vyplýva, že ide o listinu prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Zubenské o výmere 3627,00 ha konaného vo Vranove nad Topľou dňa 11. 06. 2018. Nemôže obstáť ani názor o tom, že žalobkyňa nepreukázala vlastníctvo konkrétneho pozemku v Poľovnom revíri Zubenské výpisom z príslušného listu vlastníctva. Poukázala v ďalšom na ust. a . Skutočnosť aktívnej vecnej legitimácie medzi stranami nebola sporná. Má za to, že predloženou listinou prítomných vlastníkov je hodnoverne preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku začleneného do Poľovného revíru Zubenské, aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Aj v prípade, ak by názor uznávaného právneho teoretika nebol správny, zastáva názor, že označenie okruhu či na strane žalovanej, či na strane žalobcu je v pôsobnosti aktívne legitimovanej strany, a zároveň túto okolnosť, resp. nedostatok považuje za odstrániteľný, a preto na odstránenie nedostatku súd mal možnosť príslušným procesným postupom vyzvať stranu, čo v tomto konaní neučinil. V ďalšom poukázala na ust. , a ich citáciou. V záujme nastolenia jednak právnej istoty pre ďalšie konanie vo veci poznajúc právnu úpravu, v zmysle ktorej je pre súd nižšieho stupňa povinnosťou postupovať v súlade s právnym názorom nariadeným nadradeným súdom, mohol vo veci rozhodnúť poznajúc aj názor na ďalšie minimálne dve otázky, ktoré pre rozhodnutie veci budú, resp. sú podstatné, a to potreba preukazovania naliehavého právneho záujmu, či jeho danosť, v prípade tejto konkrétnej žaloby v kontexte právnej argumentácie prednesenej či uvedenej v písomnom podaní, ako aj prípustnosť žalobného návrhu len v prípade odkazu konkrétneho paragrafového znenia osobitného predpisu, pri absencii ktorého je možné považovať žalobný návrh za neprípustný, alternatívne naopak, že nie je nutné uvádzať osobitný predpis, v prípade že neplatnosť jednotlivých právnych úkonov, či aktov, resp. prejavov vôle je spôsobená nedodržaním, či porušením všeobecných ustanovení ako zákona lex generalis stanovujúcich podmienky platnosti právnych úkonov uvedených v až 36 citovaného zákona, nehovoriac o ustanovení tohto predpisu. Nazdáva sa preto, že v prípade, ak odvolací senát dospeje k záveru, že niektorý, či všetky z jej uvedených a vytýkaných odvolacích dôvodov je daný a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bude zrušený s vrátením na ďalšie konanie, bude len prospešné v záujme garantovania práva, nielen na spravodlivý, ale aj rýchly súdny proces bez prieťahov, ako aj napĺňajúc zásadu hospodárnosti konania, aby odvolací súd vyslovil právny názor aj na jej vyššie citované, či nastolené otázky a v budúcnosti nebolo potrebné opäť vec prejednávať v rámci ďalšieho odvolacieho konania, nakoľko doterajšia činnosť súdu prvej inštancie tieto atribúty podľa jej názoru nenapĺňa, nehovoriac o tom, že spôsob akým sa súd tzv. zbavil veci, nie je v súlade ani s garantovaným právom, na prejednanie veci pred nestranným súdom, nakoľko v zmysle právnej teórie, súd nemá hľadať spôsob ako vec neprejednať z dôvodu formálnych nedostatkov, ale naopak hľadať spôsob ako nastoliť stav právny. Navrhla odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť, rozhodnúť v texte navrhovaným spôsobom a v prípade úspechu priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, s odvolaním žalobkyne nesúhlasí, má za to, že prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav a na základe toho rozhodol. Má za to, že ak má byť výrok určovacieho rozsudku záväzný pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru, musia byť tejto okolnosti prispôsobení aj účastníci konania. Stranami v takomto spore musia byť všetci tí, o ktorých právach sa má rozhodovať, alebo tí, ktorí majú alebo môžu byť týmto rozhodnutím dotknutí, t. j. všetci vlastníci poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Zubenské. Vychádzajúc z ustanovení zákona poľovníctve a , je nepochybné, že nakoľko poľovný revír je spoločnou vecou, sporovými stranami v takomto spore musia byť všetci tí, o ktorých právach sa má rozhodovať, alebo tí, ktorí majú, alebo môžu byť týmto rozhodnutím dotknutí, t. j. všetci vlastníci poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Zubenské. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. . Ďalej uviedol, že má za to, že žalobkyňou formulovaný žalobný návrh je podľa neprípustný. Napriek tomu, že žalobkyňa vzhľadom na odôvodnenie naliehavého právneho záujmu má za to, že žalobu podala v zmysle vzhľadom na znenie , príslušných komentárov, ako i dôvodovej správy, je nepochybné, že v tomto prípade sa jedná o žalobu podľa , t. j. „aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu“. Nakoľko ale táto žaloba o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nespĺňa zákonnú požiadavku „ak to vyplýva z osobitného predpisu“,

takáto žaloba je neprípustná v zmysle . Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava v konaní . Zmluva č. 4895-450/2018 o užívaní Poľovného revíru Zubenské uznaného rozhodnutím bývalého Lesného úradu - Humenné, č.: LÚ-658/93/Ki zo dňa 08. 06. 1994 uzatvorená v zmysle a nasl. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola zaevidovaná orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva, ktorý túto zmluvu pre jej evidenciou skúmal, či spĺňa zákonom predpokladané náležitosti a až po zistení, že áno túto zaevidoval. Evidenciu zmluvy je možné zmeniť jedine ako výsledok správnej žaloby, na podanie ktorej už v súčasnosti uplynuli zákonné lehoty. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravdou, ako žalobkyňa tvrdí, že určovacia žaloby je jediným prostriedkom, ako sa môže domáhať svojich práv, a teda tu absentuje aj naliehavý právny záujem žalobkyne. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. V dôsledku odvolania podaného žalobkyňou proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Na základe podaného odvolania žalobkyne voči rozsudku súdu prvej inštancie tak v rozsahu podaného odvolania podľa a dôvodov podaného odvolania podľa po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia aj skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. , rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa . Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa ako odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadala ani doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ust. a o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jej viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (, , a v spojení s ust. ).

8. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobkyne a odvolacie dôvody uvedené v jej odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia týkajúcej sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. S prihliadnutím na v zásade dve odvolacie námietky, ktoré boli jednoznačne žalobkyňou v podanom odvolaní špecifikované s prihliadnutím na rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie, a to námietku nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobkyne a nesprávne posúdenie pasívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu posúdeniu, že žalobkyňa nepreukázala, že je vlastníčkou spoločnej veci - pozemkov v Poľovnom revíri Zubenské, keď táto skutočnosť nevyplynula ani z listiny prítomných vlastníkov pozemku, a tým neosvedčila svoju aktívnu legitimáciu s poukazom na to, že listina prítomných vlastníkov, ktorú predložila žalobkyňa vo fotokópii, netvorila neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice, tak ako sa to konštatuje na strane 2 notárskej zápisnice, pričom súd vyhodnotil, že z takéhoto listinného dôkazu nemal skutočne a bezpečne preukázané, či uvedená fotokópia časti listiny prítomných vlastníkov pozemkov skutočne patrí k predmetnej notárskej zápisnici, odvolací súd k tomuto posúdeniu uvádza, že súčasťou písomných dokladov, ktoré predložila žalobkyňa, je notárska zápisnica N430/2018, , ktorou notárka osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v uznanom spoločnom Poľovnom revíri Zubenské, ktoré sa konalo dňa 11. 06. 2018 vo Vranove nad

Topľou, pričom je zároveň nepochybné, že žalobkyňa predložila, aj keď nie ako neoddeliteľnú prílohu, listinu prítomných, z ktorej vyplýva, že sa jedná o listinu prítomných vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Zubenské o výmere 3.627,00 ha konaného vo Vranove nad Topľou dňa 11. 06. 2018 na zhromaždení, v ktorej listine prítomných je pod bodom 4 uvedneá aj žalobkyňa. Z tejto listiny zároveň vyplýva, že žalobkyňa bola na tomto zhromaždení zastúpená splnomocnencom W. A.. Porovnaním obsahu údajov notárskej zápisnice a listiny prítomných vlastníkov na zhromaždení (doklad na č. l. 22 až 28 a č. l. 33) odvolací súd vyhodnocuje, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalobkyňa nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, z predložených listín podľa názoru odvolacieho súdu táto aktívna legitimácia žalobkyne vyplýva. Odvolací súd však uvádza, že tento odlišný názor odvolacieho súdu vo vzťahu k názoru vyslovenému súdom prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia však nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a to z dôvodu, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že z predložených dokladov je zrejmé, že medzi vlastníkov poľovných pozemkov patrili okrem strán sporu aj ďalšie osoby, napr. C. W., V. Q., ktoré osoby predkladali na zhromaždení námietky, pričom odvolací súd dodáva, že z listiny prítomných vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Zubenské na zhromaždení konaného vo Vranove nad Topľou dňa 11. 06. 2008 je zrejmé, že aj ďalšie subjekty vlastnia poľovné pozemky v Poľovnom revíri Zubenské. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v spore z dôvodu, že v spore nevystupovali všetky subjekty, ktorých práv a povinností sa týkal predmet konania; žalobkyňa v podanom odvolaní v podstate vyčítala súdu prvej inštancie, že pokiaľ rozsudok súd odôvodnil nesprávnym okruhom strán na strane žalovaného, mal možnosť vyzvať príslušným procesným postupom stranu sporu na odstránenie nedostatku, čo však neučinil. Odvolací súd uvádza, že pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; aktívne vecne legitimovaná strana je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná strana je strana, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; skúmanie vecnej legitimácie strán sporu, a to či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejavuje v rozhodnutí vo veci samej. Súd vecnú legitimáciu strán sporu skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Súd prvej inštancie správne uviedol, v súlade s jednotnou súdnou praxou, že dovolať sa relatívnej neplatnosti je nutné voči všetkým účastníkom právneho úkonu (R 45/1986). Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní; v prípade zmluvy, ak niektorá zo zmluvných strán (prípadne jej právny nástupca) nie je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie (porovnaj napríklad rozsudok bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky sp. zn. zo dňa 29. 02. 1988, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01. 05. 2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17. 02. 2011 a sp. zn. zo dňa 13. 05. 2014 ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 21. 12. 2005, sp. zn. zo dňa 18. 09. 2012 alebo sp. zn. zo dňa 27. 11. 2014). V prípade sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu je tak vecná legitimácia predpokladom úspešnosti žaloby. V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu však nejde len o to, či konkrétny subjekt (žalobca alebo žalovaný) mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik sporného právneho úkonu, ale tiež o to, či a ako sa následné určenie neplatnosti tohto právneho úkonu premietne do jeho právnych pomerov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 20. 05. 2015). Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z hľadiska predmetu konania, ktorým je určenie neplatnosti uznesení na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v Poľovnom revíri Zubenské, pasívna vecná legitimácia nesvedčí len strane, ktorú žalobkyňa označila na strane žalovaných; aj podľa názoru odvolacieho súdu stranami v prejednávanom spore z hľadiska vecnej legitimácie museli byť nevyhnutne všetci vlastníci všetkých pozemkov začlenených do spoločného Poľovného revíru Zubenské. Uvedený záver vyplýva z príslušných ustanovení o poľovníctve v znení neskorších predpisov upravujúcich rozhodovanie o prenechaní užívania poľovného revíru inej osobe, v zmysle ktorých o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa , teda na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov s tým, že vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie, alebo jeho užívanie

môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru ( a o poľovníctve v znení neskorších predpisov). Nakoľko právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov majú všetci vlastníci a prípadné určenie neplatnosti prijatého uznesenia na zhromaždení sa prejaví v právnom postavení vlastníka (obnovenie práva hlasovať na prípadnom ďalšom zhromaždení vlastníkov o tej istej otázke), stranami sporu o určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov (spoločného poľovného revíru). V danom prípade ide vo vzťahu k stranám sporu o nerozlučné spoločenstvo, a teda ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný ( ), teda nevyhnutnosť účasti všetkých uvedených subjektov v spore v prípade určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení tak vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou sporu neboli všetci účastníci dotknutého právneho úkonu, pretože nemožno pripustiť, aby sporné uznesenia boli záväzné len pre jednu skupinu vlastníkov poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie, čo by znamenalo, že pre tých, ktorí boli stranami sporu, v ktorom by došlo k určeniu neplatnosti uznesení, by bol rozsudok súdu záväzný, keďže v zmysle výrok rozsudku je záväzný len pre strany sporu, resp. pre ich právnych nástupcov, pričom pre ostatných vlastníkov poľovných pozemkov, nachádzajúcich sa v spoločnom poľovnom revíre, ktorí by stranami sporu neboli, by tento rozsudok záväzný nebol. Odvolací súd poukazuje na to, že nutnosť účasti všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v spore tak nemusí vyplývať z výslovného ustanovenia právneho predpisu (v tomto prípade zo o poľovníctve v znení neskorších predpisov), pretože vyplýva z charakteru spoločných práv a povinností, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ teda žalobkyňa na strane žalovaného označila len zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom došlo k prijatiu uznesení, ktorých platnosť žalobkyňa podanou žalobou napádala, vzhľadom na predmet konania, žalobkyňa neoznačila na strane žalovaných všetky pasívne vecne legitimované subjekty, čím zabránila možnosti súdu posudzovať dôvodnosť žaloby z hľadiska žalobkyňou tvrdených dôvodov neplatnosti sporných uznesení. Nakoľko vecná legitimácia strán v spore vyplýva v prejednávanom spore z hmotného práva, súd prvej inštancie nezaťažovala poučovacia povinnosť ohľadne správneho okruhu strán v spore a ani povinnosť vykonať dokazovanie na zistenie všetkých do úvahy prichádzajúcich vecne legitimovaných subjektov, ktoré mali byť vzhľadom na predmet konania stranami sporu. V tomto smere preto neobstojí námietka žalobkyne, že súd, pokiaľ bol toho názoru, že v súdenej veci bol nesprávne označený okruh strán sporu a že sa jednalo o odstrániteľný nedostatok, na ktorý mal súd možnosť žalobkyňu príslušným procesným postupom vyzvať, nemožno túto námietku považovať za dôvodnú, keď žalobkyni nič nebránilo zistiť okruh sporných strán z hľadiska vecnej legitimácie už len zo samotných dokladov, ktoré sama k žalobe pripojila, resp. z verejne prístupných registrov (najmä register katastra nehnuteľností).

9. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé privodiť jeho zmenu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa potvrdil z dôvodov vyššie uvedených. Odvolací súd zároveň vo vzťahu k výroku o trovách konania uvádza, že súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval ust. , a keďže žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, ako úspešnej strane sporu priznal nároku na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa pri aplikácii ust. a . V odvolacom konaní bol žalovaný v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, preto odvolací súd uložil žalobkyni, ktorá bola neúspešnou stranou sporu v odvolacom konaní, zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie postupom v zmysle .

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).