Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-198-2019.pdf
PDF · 95.35 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/198/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 36 865 141, proti povinnej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 10422/10, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.933,74 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Er/2219/2010-25 zo dňa 13. septembra 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (I.výrok). Oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok)
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO : 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, č. k. SR 17586/09 zo dňa 23.11.2009. Súd prvej inštancie mal za to, že je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie vykonateľné tak po formálnej, ako aj materiálnej stránke.
3. Za týmto účelom exekučný súd preskúmal exekučný titul. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvu o úvere možno považovať za zmluvu spotrebiteľskú, a to i napriek tomu, že údaje o povinnej uvedené v záhlaví zmluvy nasvedčovali tomu, že vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Z obsahu uzavretej zmluvy však nevyplývalo, že by povinná vstupovala do zmluvného vzťahu s oprávneným v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Pri vymedzení účelu úveru nebola zaškrtnutá kolónka, že sa úver poskytuje na účely podnikania, ale kolónka „na výkon zamestanania“. Zároveň poukázal na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom zmluvnom vzťahu treba povinnú považovať za spotrebiteľa a oprávneného za dodávateľa. Súd prvej inštancie mal za to, že rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť z ustanovenia bodu 18 zmluvy o úvere, kde Rozhodcovská doložka tvorila súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ išlo o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka teda zakladala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a ako taká bola neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal za to, že rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, a preto sa na rozhodcovský rozsudok hľadí ako na pakt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, a preto exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľnú zmluvnú podmienku, odôvodňovalo aj zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) bod 3 Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol súd postupom podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a to tak, že oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa názoru oprávneného bola zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Odvolateľ odmietol postavenie povinnej zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľa a zdôraznil, že je potrebné chrániť dobrú vieru veriteľa pri uzatváraní zmluvy, nakoľko povinná v žiadosti o poskytnutie úveru uviedla, že žiada o poskytnutie úveru na účely výkonu zamestnania. Oprávnený má za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde je spolukontrahentom fyzická osoba. Povinná v zmluve výslovne vyhlásila a svoje vyhlásenie osobitne potvrdila svojim podpisom, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na účely výkonu zamestnania. Mal za to, že mravná kategória (dobrá viera) sa vzťahuje aj na veriteľa, ktorý uzatváral zmluvu s dlžníkom v dobrej viere, že dlžník nie je spotrebiteľom, a preto treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok. Z uvedených dôvodov zastával oprávnený názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. 6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 20.07.2010 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 09.09.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 09 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn.: SR 17586/09 zo dňa 23.11.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2010 a vykonateľnosť dňa 21.01.2010. Súd prvej inštancie vydal dňa 16.09.2010 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený doplnil podaním zo dňa 21.01.2016 návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie preskúmal exekučný titul a dospel k záveru, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, a preto postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
11. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku; ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
12. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku; ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) <., a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku; exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
17. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (platnom v čase uzatvorenia zmluvy); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
18. Podľa § 53 ods. 5 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 54 ods. 1 OZ; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený zmluvou o úvere, ako vzťah spotrebiteľský. Oprávnený pri uzatvorení a plnení zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti (čo vyplýva z predmetu jeho činnosti). Povinná bola v zmluve o úvere označená údajmi, ako meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo zápisu v živnostenskom registri. Údaje ako obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo zápisu v živnostenskom registri podľa § 47 ods. 2 živnostenského zákona sú voľne prístupné vo verejnej časti živnostenského registra, naopak údaje ako číslo občianskeho preukazu a rodné číslo je možné zistiť len z občianskeho preukazu alebo z inej verejnej listiny, ktoré však svojho držiteľa identifikujú ako fyzickú osobu - občana SR. Súd prvej inštancie zistil, že pri vymedzení účelu úveru nebola zaškrtnutá kolónka, že úver sa poskytuje na účely, ale kolónka „na výkon zamestnania“. Oprávnený však žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce, že by bol úver úver povinnej poskytnutý na podnikateľské účely nepredložil. S prihliadnutím na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa súd prvej inštancie priklonil k záveru, že zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, a teda je nevyhnutné zmluvu o úvere zo dňa 03.12.2008 za zmluvu spotrebiteľskú.
21. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, teda zmluvné strany dohodli pre daný prípad tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne išlo o oprávneným tvrdený obchodno-právny vzťah, zmluva o úvere by sa riadila § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď zmluvné strany prejavia vôľu bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by jej úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.
22. Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných zmluvných podmienok, ktoré boli ako celok vopred pripravené na predtlačenom tlačive, pričom povinná ako spotrebiteľ, nemala žiadnu možnosť reálne ovplyvniť jej obsah. Z týchto dôvodov je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola s povinnou individuálne dojednaná, a preto je neplatná, v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nemohol spĺňať podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom. 23. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a s dôvodmi, na ktoré poukázal ohľadom konštatovania absolútne neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, upravených v OZ. V záujme spravodlivého usporiadania vzťahov je potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného dôvodu posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne a v súlade s právom. Rozhodcovský rozsudok, ktorý vzišiel z rozhodcovského konania, založeného neplatnou rozhodcovskou doložkou, nemôže byť zákonným exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a to ani z časti. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 330/2011-16: „Vychádzajúc z dikcie citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku je zrejmé, že súd pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, ako aj počas celého exekučného konania (exekúcie) je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady na vedenie exekúcie. Skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. na základe ktorého je exekúcia vedená, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku...“ 24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, v medziach podaného odvolania, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Skutočnosť, že doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie bolo doručené súdu prvej inštancie až dňa 03.02.2016, t. j. po uplynutí lehoty podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (22.01.2016) nie je relevantná pre konštatovanie vecnej správnosti napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá po posúdení podmienok ďalšieho vedenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) záveru o existencii dôvodov na zastavenie exekúcie, a nie pokračovania exekúcie. Súd prvej inštancie zaoberajúc sa obsahom doplnenia návrhu, ktorý bol podaný po lehote, poskytol oprávnenému viac práv ako keby pristúpil k zastaveniu exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, keďže oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil v lehote. Rovnako viac práv poskytol oprávnenému aj odvolací súd, ktorý sa zaoberal aj meritom veci (či existujú dôvody pre zastavenie exekúcie, či sa oprávnenému nepodarilo vyvrátiť domnienku v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v zmysle rozsahu posudzovanom súdom prvej inštancie a jeho záverov), keď napadnuté uznesenie v tomto smere preskúmal v rozsahu odvolacích námietok hoci pokiaľ by súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Odvolací súd je toho názoru, že by bolo prílišným formalizmom, ak by vo výroku vecne správne uznesenie o zastavení exekúcie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie len preto, že sa súd zaoberal nad rámec svojich povinností aj samotným doplnením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, napriek tomu, že bolo
podané po lehote (t.j. ako by nebolo podané vôbec), pričom vo výroku by nové rozhodnutie súdu prvej inštancie zostalo s prihliadnutím na okolnosti veci nezmenené.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).