Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/2219/2010

Potvrdené rozhodnutím 1CoE/198/2019
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 36 865 141, proti povinnej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 10422/10, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.933,74 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Er/2219/2010-25 zo dňa 13. septembra 2017, takto rozhodol: Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e."

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s. r. o., Pribinova 25, Bratislava proti povinnému F. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1933,74 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 pod sp. zn. EX 10422/10 takto

rozhodol:

I. Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú a z a s t a v u j e ju.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. trovy exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený dňa 20. 7. 2010 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť sumu 1933,74 eura s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, zo dňa 23. 11. 2009, sp. zn. SR 17586/09. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie.

2. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. 3. 2017 (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

3. Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.“

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Exekučný súd je oprávnený aj povinný v každom štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Má však povinnosť skúmať exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v uznesení zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 (obdobne aj vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Cdo 122/2011) k exekúcii vedenej na základe rozhodcovského rozsudku vyjadril nasledovne: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.“

9. Vo vyššie citovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR svoj záver o nulite rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu vyvodil z toho, že pri uzatváraní rozhodcovskej doložky nebol dodržaný kontraktačný mechanizmus, t.j. nebolo preukázané doručenie prejavu vôle prijať návrh rozhodcovskej zmluvy druhej zmluvnej strane. Rovnaký záver však platí aj v prípade, ak zákonom predpísaná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy síce je dodržaná, avšak rozhodcovská zmluva sa považuje za absolútne neplatnú z iných dôvodov. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd skúma ex offo a táto spôsobuje, že na právny úkon sa hľadí tak, ako keby nikdy nebol uzavretý. K právnym následkom neplatnosti rozhodcovskej doložky z pohľadu exekučného konania Najvyšší súd SR v uznesení z 21. 3. 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 uviedol nasledovné: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“

10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. V § 53 odseku 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 sa nachádza demonštratívny výpočet zmluvných podmienok, ktoré sa bez ďalšieho považujú za neprijateľné a s ohľadom na právny následok vyjadrený v § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj za neplatné. Tento výpočet nemožno považovať za uzavretý, čo znamená, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať aj iné dojednanie tvoriace súčasť uzavretej zmluvy, pokiaľ spĺňa materiálne hľadisko, t.j. vznik

značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenia zákona je pritom potrebné vykladať a aplikovať tak, aby boli konformné so znením a účelom komunitárneho práva uplatňovaného v oblasti ochrany spotrebiteľa.

13. Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

15. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

16. Podľa čl. 6 ods. 1. smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

17. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy smernice za nekalú podmienku možno považovať dojednanie, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

18. Súd zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Rovnaký záver platí aj pri skúmaní postavenia zmluvných strán pri uzatvorení zmluvy. Z obsahu uzavretej zmluvy o úvere č. 6561419 totiž nevyplýva, že by povinný ako dlžník do zmluvného vzťahu s oprávneným vstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti. Aj keď v záhlaví zmluvy boli uvedené údaje svedčiace o tom, že povinný vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia (obchodné meno, miesto podnikania, IČO, číslo zápisu v živnostenskom registri), pri vymedzení účelu úveru nebola zaškrtnutá kolónka, že úver sa poskytuje na účely podnikania, ale kolónka „na výkon zamestnania“. Oprávnený nepredložil iné dôkazy o tom, že by mal byť úver poskytnutý v rámci podnikateľskej činnosti povinného. Z uvedených dôvodov povinného v danom zmluvnom vzťahu treba považovať za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súdu je naopak z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

19. Právna úprava spotrebiteľského práva sa vyznačuje vysokou mierou kogentnosti, pričom jej základným cieľom je poskytnúť ochranu spotrebiteľovi, ktorý sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu a s ňou spojenú slabšiu vyjednávaciu pozíciu ocitáva v nevýhode oproti hospodársky silnejšiemu a skúsenejšiemu podnikateľovi. Je úlohou štátu, aby sa pokúsil toto nerovnovážne postavenie zmluvných strán vyrovnať a dosiahnuť, aby obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán bol v súlade s tým, čo sa všeobecne akceptuje ako spravodlivé a vyvážené. Vnútroštátny súd má povinnosť posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (bod 38 rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL). Exekučný súd má navyše povinnosť preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom a pokiaľ mu to právne predpisy dovoľujú, súdu prináleží vyvodiť všetky dôsledky s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný (rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6. októbra 2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira).

20. Stály rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť o návrhu oprávneného vyvodil z ustanovenia bodu 18 Rozhodcovská doložka tvoriacej súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorého všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich

platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných pravidiel rozhodcovského súdu. Súd dodáva, že vyššie opísaný mechanizmus riešenia sporov medzi zmluvnými stranami bol v uvedenom článku všeobecných podmienok určený len za jednu z alternatív, podľa ktorých možno postupovať. Podľa písm. b) daného článku spory mohli byť riešené aj pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zák. č. 99/1963 Zb.). Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

21. Rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka v takom znení, ako to bolo uvedené vyššie, podľa svojho obsahu netvorí výhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá by rozhodovanie o všetkých sporoch medzi zmluvnými stranami paušálne zverovala výlučne rozhodcovskému súdu. Ide o rozhodcovskú doložku alternatívnu, ktorá zásadne pripúšťala podanie návrhu aj na štátny súd. Napriek tomu doložku nemožno považovať za vyváženú, pretože vylučovala spotrebiteľa z možnosti dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ už podal svoj návrh na rozhodcovský súd. Z pohľadu ochrany spotrebiteľa by malo byť nerozhodné, či jeho povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyplýva z výlučnej rozhodcovskej doložky, prípadne z faktického konania dodávateľa. Spotrebiteľ by mal byť chránený pred obomi (porovnaj s názorom K. Csacha: „Štandardné zmluvy“, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., 2009, str. 214). Rovnaký právny záver vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 5. mája 2010, č. k. 3 CoE 29/2010, dostupného na webovej stránke <http:// wwwold.justice.sk/dwn/h4/rs/rsSRspotr/KSPO_3CoE_29_2010.pdf>, s ktorým, pokiaľ ide o záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, exekučný súd súhlasí. Vo svojich dôsledkoch rozhodcovská doložka bola spôsobilá vytvoriť neprekonateľnú prekážku pred uplatnením ústavného práva spotrebiteľa na prístup k súdu. Rozhodcovská doložka v tomto zmysle zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi zmluvnými stranami vyvodil z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, na následne vydaný rozhodcovský rozsudok sa hľadí ako na paakt, ktorý nemôže tvoriť spôsobilý exekučný titul v exekučnom konaní. Keďže exekučný súd skonštatoval, že v prebiehajúcej exekúcii absentuje vykonateľný exekučný titul, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a nadväzne ju aj zastavil podľa§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienky, odôvodňuje zastavenie exekúcie aj z pohľadu aplikácie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) bodu 3 Exekučného poriadku.

22. Oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý sa ukázal byť nevykonateľným, zavinil zastavenie exekúcie, preto ho súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora JUDr. Krutého. O výške trov rozhodne súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s. p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.