Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/48/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu N. H.ńa, nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.ńskiego X/XX, XX-XXX F., Poľská republika, právne zastúpeného JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou so sídlom J. M. Geromettu 146/1, 010 01 Žilina, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: Dominika Agata Kolek DOMINEWS, so sídlom Centrálna 632/7, 089 01 Svidník, IČO: 47632020, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej č. 22901-3/2018-BA zo dňa 4. júla 2018, na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4. júla 2018 číslo: 22901-3/2018-BA a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.: 2778-2/2017- SK zo dňa 28.4.2017 rozhodla tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Dominika Agata Kolek DOMINEWS od 1.7.2014 do 30.11.2015 podľa slovenskej legislatívy.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán prvého stupňa citoval ustanovenia článku 11 ods. 3 písm. a/, článku 13 ods. 1, článku 13 ods. 3 Nariadenia (SR) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.4.2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.9.2009 (ďalej len „základné nariadenie"). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že poľská inštitúcia ZUS oddzial Rzeszówie, informovala žalovanú v súlade s článkom 2 vykonávacieho nariadenia listom č. OÚ350000/D/2016-008349/001-RWA: 350000/70/3033/2016-ÚBS-2-2mg zo dňa 21.12.2016, že žalobca podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia, od 1.7.2014 do 30.11.2015 právnym predpisom Poľskej republiky, podľa článku 11 ods. 3 písm. a/ základného nariadenia.

3. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie.

4. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal odvolanie aj ďalší účastník zamestnávateľa žalobcu: Dominika Agata Kolek DOMINEWS, IČO: 47 632 020, ktorý v odvolaní namietal rovnaké skutočnosti ako žalobca.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 4.7.2018 č.: podľa o sociálnom poistení (ďalej len „") odvolania žalobcu a ďalšieho účastníka zamestnávateľa žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č.: 2778-2/2017-SK zo dňa 28.4.2017 vo veci vzniku a zániku sociálneho poistenca zamestnanca zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník.

6. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobkyne, ďalšieho účastníka, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgán prvého stupňa, najmä citovala ustanovenia , zákona o sociálnom poistení, , , príslušné články 11 ods. 1, 11 ods. 3, 13 ods. 1, 13 ods. 3 základného nariadenia, 14 ods. 5b, článku 16 ods. 1, 2, 3, článku 76 ods. 4 Nariadenia ES parlamentu a Rady 883/2004 z 29.4.2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 987/2009 zo 16.9.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie").

7. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že podľa výpisu zo živnostenského registra zo živnostenského registra Okresného úradu Svidník bol zamestnávateľ - ďalší účastník zapísaný v živnostenskom registri číslo: 9126, pod obchodným menom: Dominika Agata Kolek DOMINEWS na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č.: OŽP-AA/2013/02027-000002 v období od 1.1.2014 do 4.4.2017. Ďalší účastník sa od 1.1.2014 prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného sociálnou poisťovňou. Ďalší účastník prihlásil žalobkyňu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedeného žalovanou od 1.6.2014 do 30.11.2015.

8. Žalovaná konštatovala, že správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia vydala rozhodnutie č. A1 zo dňa 12. júna 2009, o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa základného nariadenia (ďalej len „Rozhodnutie č. A1, zo dňa 12. júna 2009"), ktorým stanovila pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa použijú aj v prípade, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. V súvislosti s vyššie uvedeným postupom bolo žalovanej, v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a predpisov, zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeň Spoľecznych, oddzial w Rzeszowie (ďalej len „ZUS") dňa 5. marca 2015 doručené oznámenie číslo 350000/70/277/2015- UBS2/66070811973, ktorým ZUS určila, že žalobca podlieha v období od 1. júla 2014 do 30. júna 2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Žalovaná listom číslo 36263-2/2015-BA, zo dňa 6. mája 2015, v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, oznámila ZUS, že nemôže prijať určenie uplatniteľných právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože podľa jej názoru niesol výkon závislej činnosti žalobcu pre zamestnávateľa Dominika Agata Kolek DOMINEWS na území Slovenskej republiky znaky zanedbateľných činnosti, berúc do úvahy skutočnosť, že žalobca na základe uzatvorenej zmluvy s danou spoločnosťou vykonával činnosť v rozsahu 12 hodín mesačne za mzdu 30 eur mesačne. Dňa 29. októbra 2015 bolo doručené žalovanej zo strany ZUS oznámenie, číslo 350000/70/1010/2015-UBS-2mg-66070811973, zo dňa 20. októbra 2015, z ktorého vyplýva, že ZUS, oddzial w Rzeszowie, trvala na svojom stanovisku zo dňa 18. februára 2015. V zmysle bodu 6 Rozhodnutia č. A1, zo dňa 12. júna 2009, žalovaná listom číslo 18209-4/2016-BA, zo dňa 9. marca 2016, zahájila prvú fázu dialógu a zmierovacieho postupu, priamo informovala ZUS Department Ubezpieczeň i Skľadek, Warszawa, kde objasnila že ZUS, oddzial w Rzeszowie, pri svojom určení vychádzala len

z rozsahu pracovného času, ktorý je však len jedným z kritérií na určenie uplatniteľnej legislatívy. Žalovaná upozornila na hospodársku návratnosť zamestnania, že pracovná činnosť počas víkendov nasvedčuje tomu, že činnosti sú vykonávané popri hlavnej činnosti, ktorou je samostatná zárobková činnosť v Poľskej republike, a taktiež, že pri vykonaných kontrolách sa zamestnanci Sociálnej poisťovne ani raz osobne nestretli so žiadnymi zamestnancami zamestnávateľa. V nadväznosti na to, ZUS Department Ubezpieczeň i Skladek, Warszawa, listom číslo 992900/511/87/2016, zo dňa 25. októbra 2016, po opätovnej analýze, ustálila, že predložené dokumenty nepreukazujú, že by zamestnanec reálne vykonával činnosť na území Slovenskej republiky a určila že na žalobcu sa v období od 1. júla 2014 do 30. júna 2015 uplatňujú právne predpisy Poľskej republiky. Žalovaná súhlasila so stanoviskom ZUS Department Ubezpieczeň i Skľadek, Warszawa, číslo 992900/511/87/2016, čo potvrdila listom č 18209-6/2016-BA. zo dňa 9. decembra 2016. Súčasne v liste žiadala o stanovisko aj k obdobiu od 1. júla 2015 do 30. novembra 2015. ZUS, listom číslo: OU350000/D/2016-008349/001, zo dňa 21. decembra 2016, určila, že žalobca v období od 1. júla 2014 do 30. novembra 2015 podlieha legislatíve Poľskej republiky. Hoci žalovaná v úvode zahájenia zmierovacieho dialógu namietala určenie uplatniteľnej legislatívy Slovenskej republiky z dôvodu, že činnosť vykonávaná zamestnancom na území Slovenskej republiky vykazuje znaky marginálnej činnosti, v spolupráci so ZUS, postupom v zmysle Rozhodnutia č. A1, zo dňa 12. júna 2009, ZUS, ako príslušná inštitúcia štátu bydliska žalobcu, opätovným preskúmaním a následným analyzovaním situácie, ustálila, že zamestnanec nepreukázal reálny výkon činnosti pre zamestnávateľa. Na základe uvedeného došlo k zmene kvalifikácie činnosti zamestnanca, o čom ZUS informovala žalovanú.

9. K námietke žalobcu, že ZUS určila ako predbežnú legislatívu Slovenskej republiky, a toto svoje určenie zmenila výlučne na základe informácie, ktorú ZUS poskytla Sociálna poisťovňa, že práca, ktorú zamestnanec vykonáva na území Slovenskej republiky je marginálneho charakteru, žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa v zmysle článku 76 (4) prvá veta základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, ako inštitúcia, na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, má povinnosť informovať a spolupracovať s inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie koordinačných nariadení. V zmysle uvedeného Sociálna poisťovňa poskytla ZUS potrebné dokumenty na základe ktorých ZUS, určila uplatniteľnú legislatívu Poľskej republiky.

10. Žalovaná zdôraznila, že ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska žalobcu v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov a postupy stanovené Rozhodnutím č. A1, zo dňa 12. júna 2009, a v rámci prvej fázy postupu zmierovacieho dialógu spoločne dospeli k dohode, výsledkom ktorej bolo definitívne určené, že menovaný bude v období od 1. júla 2014 do 30. novembra 2015 podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

11. Žalovaná konštatovala, že pokiaľ zamestnanec podal odvolanie voči určeniu uplatniteľnej legislatívy v Poľskej republike, Sociálna poisťovňa nie je viazaná názorom súdu Poľskej republiky. Na určovanie uplatniteľnej legislatívy nie sú príslušné súdy členských štátov ale inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov v zmysle koordinačných nariadení.

12. Podľa názoru žalovanej žalobcu a ďalšieho účastníka námietky, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej číslo 22901-3/2018-BA zo dňa 4.7.2018 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň požadoval náhradu trov konania.

14. Žalobca namietal ukrátenie svojich práv nezákonným rozhodnutím žalovanej ako orgánu verejnej správy. V žalobe v bode III. popísal priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal predmetnému žalobou napadnutému rozhodnutiu. V bode V. žalobca namietal prekročenie právomoci žalovanej s poukazom na článok 16 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, nakoľko podľa názoru žalobcu správne orgány nemali oprávnenie vydať rozhodnutie o vzniku a zániku sociálneho poistenia podľa § 178 ods.

1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobca ďalej namietal nesprávny procesný postup a absenciu určenia uplatniteľnej legislatívy, namietal zákonnosť procesného postupu vydania rozhodnutia a to v rovine absencie vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 a nezákonného prerušenia konania o odvolaniach rozhodnutím č. 43043-2/2017-BA zo dňa 20.06.2017. Konanie bolo prerušené až do dňa presného a úplného skutkového stavu. Žalobca má za to, že žalovaná mala prinajmenšom povinnosť preveriť a dopytovať sa poľského styčného orgánu ZUS v rámci vzájomnej výmeny informácií a súčinnosti na to, či využil žalobca opravné prostriedky v Poľsku, a či v čase vydania rozhodnutia prebiehali súdne konania ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy v Poľsku.

15. Žalobca ďalej namietal procedúru určenia uplatniteľnej legislatívy, respektíve postup žalovanej ako aj postup správneho orgánu prvého stupňa ktorá podporiac týmto konštatovaním potvrdila, že bez akéhokoľvek predchádzajúceho zisťovania skutkového stavu prijala záver o marginálnosti výkonu práce zamestnanca.

16. Žalobca poukázal na dokument: Praktická príručka o uplatniteľných právnych predpisoch v Európskej Únii (EÚ), Európskom hospodárskom priestore (EHP) a vo Švajčiarsku, vydanú v decembri 2013, ktorá má síce odporúčam' charakter, avšak je jediným dokumentom, ktorý sa vyjadruje k pojmu zanedbateľných činností, a sama žalovaná sa v Rozhodnutí na ňu odvoláva. Druhá časť Príručky pojednáva o „vykonávaní činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch", pričom o situácii, ktorá sa týka mojej osoby, t.j. výkon SZČO v jednom členskom štáte a činnosť zamestnanca v jedinom ale ďalšom členskom štáte sa pojednáva výlučne v bode 14. druhej časti Príručky, str. 40: „Na osobu, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec aj ako samostatne zárobkovo činná osoba v rôznych členských štátoch, sa uplatňujú právne predpisy členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec. Ak okrem samostatne zárobkovej činnosti vykonáva aj činnosť ako zamestnanec vo viacerých členských štátoch, na určenie, ktorý členský štát je príslušný v súvislosti s činnosťou, ktorú daná osoba vykonáva ako zamestnanec, sa uplatňujú kritéria článku 13ods. uvedené v odseku I. "Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že pojem marginálnosti, resp. zanedbateľných činností sa berie do úvahy a posudzuje sa len vtedy, ak by žalobca ako zamestnanec zároveň vykonával činnosť ako zamestnanec vo viacerých členských štátoch. Čo však nie je jeho situácia, keďže vykonáva činnosť ako SZČO v jednom členskom štáte a činnosť zamestnanca len v jedinom ďalšom členskom štáte, a teda platí prvá veta: „Na osobu, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec aj ako samostatne zárobkovo činná osoba v rôznych členských štátoch, sa uplatňujú právne predpisy členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec.

17. Z tohto dôvodu žalobca považuje postup sociálnej poisťovne za nesprávny. Zákonodarca totiž v tomto prípade nedáva na výber a dôsledne určuje, že sa na zamestnanca vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky, keďže tu došlo k výkonu činnosti ako zamestnanca.

18. Ak by aj žalovaná nesprávne vyhodnotila, že pojem marginálnosti sa má vzťahovať aj na žalobcovu situáciu, potom mala posudzovať rozsah jeho činnosti ako zamestnanca vo vzťahu k výkonu SZČO v Poľsku, kedy by zistila, že nejde o marginálnu činnosť zamestnanca na Slovensku, keďže tu vykonával prácu v rozsahu 12 h mesačne za odmenu 30 EUR mesačne. Sociálnae poisťovňa však toto vôbec neposudzovala a preto mám za to, že nedostatočne a neúplne zistila pri vydaní rozhodnutia skutkový stav veci. Za ukazovateľa zanedbateľných činností sa považujú činnosti predstavujúce menej ako 5 % pravidelného pracovného času zamestnanca /SZČO a/alebo menej ako 5 % jeho celkovej odmeny. Z dôvodu nejednoznačnosti spojok a/alebo nie je jednoznačné, či je potrebné použiť obe kritéria spoločne alebo alternatívne. Pracovný čas pri vykonávaní podnikateľskej činnosti nie je striktne definovaný, preto je potrebné kvôli výpočtu predpokladať v priemere 8 hodín denne. Za tohto predpokladu (ktorý nemusí odrážať realitu - lebo v niektoré dni sa nemusí žalobca vôbec zaoberať podnikateľskou činnosťou - záleží to od organizácie práce a charakteru činnosti), za predpokladu 21 pracovných dní (v priemere) za každý mesiac v roku 2014 (2015), potom činnosť zamestnanca na Slovensku nie je marginálneho charakteru, nakoľko tvorí 7,14 % pravidelného pracovného času (výpočet: (12 * 100)/168 = 7,14 ).

19. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu, sp. zn. zo dňa 10.09.2014 „Ak sociálna poisťovňa vydala rozhodnutia na základe úsudku prijatého v rámci predbežnej otázky, je potom úlohou všeobecných súdov, aby v rámci postupu podľa a nasl. a v medziach podanej žaloby preskúmali, či prijatý záver správneho orgánu o relevantnej predbežnej otázke

mal oporu v dokazovaní potrebnom na jej riadne objasnenie alebo či nejde o exces alebo zjavnú svojvôľu, ktorá môže mať za následok vyslovenie nezákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu".

Podstatné zhrnutia vyjadrenia žalovanej vo vyjadrení k žalobe

20. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 6.5.2019, v ktorom uviedla priebeh administratívneho konania, skutkový stav zistený správnym orgánom správneho stupňa, skutkový stav zistený odvolacím orgánom, citovala príslušné zákonné ustanovenia totožné s odôvodnením napadnutých rozhodnutí, zároveň navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

21. Žalovaná poukázala na to, že dňa 5.3.2015 v súvislosti s postupom určovania uplatniteľnej legislatívy zo strany Poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, podľa článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia bolo doručené oznámenie č. 350000/70/277/2015-ÚBS2/66070811973 zo dňa 18.2.2015, ktorým ZUS ako príslušná inštitúcia určila, že žalobca podlieha v období od 1.7.2014 do 30.6.2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, čo žalovaná ako inštitúcia dotknutého členského štátu listom č. 36263-2/2015-BA zo dňa 6.5.2015 v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia namietala, pretože podľa jej názoru výkon práce žalobcu ako zamestnanca na území Slovenskej republiky má znaky marginálnej činnosti. Dňa 29.10.2015 bolo žalovanej doručené oznámenie ZUS, Oddziat w Rzeszowie, č. 350000/70/1010/2015-UBS-2mg-66070811973, zo dňa 20. októbra 2015, z ktorého vyplývalo, že ZUS naďalej trvá na svojom stanovisku zo dňa 18. februára 2015 o určení slovenskej legislatívy ako uplatniteľnej. Z dôvodu existencie rozdielu v stanoviskách príslušných inštitúcií vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov Sociálna poisťovňa, v zmysle bodov 6 a 7 rozhodnutia č. A1, listom č. 18209-4/2016-BA, zo dňa 9. marca 2016, zahájila prvú fázu postupu dialógu a zmierovacieho postupu a informovala priamo ZUS, Departament Ubezpieczeň i Sktadek, o skutočnosti, že príslušná ZUS, Oddziat w Rzeszowie, vychádzala pri určení uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu len z rozsahu jeho pracovného času, ktorý je však len jedným z viacerých rozhodujúcich kritérií na určenie uplatniteľných právnych predpisov. Sociálna poisťovňa zároveň v predmetnom liste informovala ZUS o výsledkoch kontrol vykonaných u zamestnávateľa, pričom upozornila na pochybnosti o hospodárskej návratnosti zamestnania žalobcu, ako aj na skutočnosť, že pracovná činnosť sa vykonáva počas víkendov, čo nasvedčuje tomu, že ide o činnosť vykonávanú popri hlavnej činnosti, ktorou je samostatná zárobková činnosť v Poľsku. V nadväznosti na uvedené ZUS, Departament Ubezpieczeň í Sktadek, v zmysle bodov 9 a 10 rozhodnutia č. A1, listom č. , zo dňa 25. októbra 2016, oznámila Sociálnej poisťovni, že opätovná analýza predmetného prípadu preukázala, že zhromaždené dokumenty nie sú dôkazom reálneho výkonu činnosti žalobcu na území Slovenskej republiky, a preto sa na neho v období od 1. júla 2014 do 30. júna 2015 uplatňujú právne predpisy sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Sociálna poisťovňa listom č. 18209-6/2016-BA, zo dňa 9. decembra 2016, oznámila ZUS, že s určením poľských právnych predpisov pre žalobcu súhlasí a zároveň požiadala o zaslanie stanoviska ZUS vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy na obdobie od 1. júla 2015 do 30. novembra 2015, z dôvodu že žalobca bol v systéme slovenského sociálneho poistenia prihlásený až do 30. novembra 2015. Následne bolo Sociálnej poisťovni dňa 5. januára 2017, zo strany ZUS, Oddziat w Rzeszowie, doručené oznámenie č. OU350000/D/2016-008349/001, zo dňa 21. decembra 2016, ktorým ZUS určila, že žalobca, v súlade s článkom 11 (3a) základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, podlieha v období od 1. júla 2014 do 30. novembra 2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

22. Z vyššie uvedeného je podľa názoru žalovanej zrejmé, že k definitívnemu určeniu uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu došlo v rámci prvej fázy postupu dialógu a zmierovacieho postupu, rešpektujúc pritom postupy stanovené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, ako aj postupy určené rozhodnutím č. A1. Predmetné informácie o procese určovania uplatniteľnej legislatívy, ako aj o definitívnom určení poľskej uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu, boli v celom rozsahu uvedené aj v napadnutom rozhodnutí.

23. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa posudzovania „zanedbateľných činností" žalovaná poukázala na skutočnosť, že v predmetnom prípade síce Sociálna poisťovňa v úvode zahájenia postupu dialógu a zmierovacieho postupu namietala určenie slovenskej legislatívy ako uplatniteľnej z dôvodu, že činnosť žalobcu na území Slovenskej republiky vykazuje znaky marginálnej činnosti, pričom vychádzala zo skutočností zistených vykonanými kontrolami, o ktorých informovala aj príslušnú ZUS, ale zároveň aj samotná ZUS vykonala v danej veci potrebné šetrenia, pričom na základe opätovného preskúmania

a analýzy predmetnej situácie dospela k záveru, že žalobca nepreukázal, že reálne vykonáva činnosť pre zamestnávateľa na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného došlo k zmene kvalifikácie činnosti žalobcu, o čom ZUS informovala Sociálnu poisťovňu. Uplatniteľná legislatíva bola teda žalobcovi určená z dôvodu nepreukázania reálneho výkonu jeho činnosti na území Slovenskej republiky.

24. K žalobcom namietanému nedostatku právomoci Sociálnej poisťovne na vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa v danom prípade nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ale napadnutým rozhodnutím rozhodla vo veci nevzniku sociálneho poistenia žalobcu podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Žalobca bol totiž ako zamestnanec zamestnávateľa prihlásený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, tzn. v systéme slovenského sociálneho poistenia, v období od 1. júla 2014 do 30. novembra 2015, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v uvedenom období podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna poisťovňa nútená odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie žalobcu v registri poistencov.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu v replike

25. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej písomným podaním, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 13.6.2019, v ktorej v plnom rozsahu zotrval na skutkových a právnych dôvodoch nezákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia žalovanej. Zároveň poukázal na záver veľkého senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. . Konštatoval, že z rozhodnutia nie je zrejmé či, resp. ako bola definitívne určená uplatniteľná legislatíva, respektíve, či prebehla dohoda medzi žalovanou a poľským justičným orgánom. Z administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť podstatná pre vydanie riadneho rozhodnutia v súlade s právnymi predpismi.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej v duplike

26. Žalovaná sa vyjadrila k replike žalobcu duplikou, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 19.7.2019, v ktorej konštatovala, že v prejednávanom prípade k určeniu prejednávanej legislatívy žalobcu ako zamestnanca zamestnávateľa došlo v rámci prvej fázy postupu dialógu a zmierovacieho postupu rešpektujúc pritom postupy stanovené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. V uvedenom prípade, teda nedošlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy dohodou podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

27. Podľa (ďalej len „") v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

29. Podľa pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

30. Podľa správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

31. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

33. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

34. V tretej hlave je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

35. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.

36. Podľa v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

37. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

38. Podľa vety prvej , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

39. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

40. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

41. Krajský súd v Prešove ako správny súd na nariadenom pojednávaní ( ) dňa 10.12.2019 konanom v neprítomnosti žalobcu a ďalšieho účastníka preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle a nasledujúcich v spojení s , pričom dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby. Vychádzal pri tom z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 4. decembra 2018.

42. Predmetom prieskumného konania na správnom súde bolo rozhodnutie žalovanej č. 22901-3/2018- BA zo dňa 04.07.2018, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a ďalšieho účastníka a potvrdila prvostupňové rozhodnutie žalovanej, pobočky Svidník, vo veci vzniku a zániku sociálneho poistenia žalobcu. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, správny súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu.

43. Správny súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánu verejnej správy nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu podľa tretej časti prvej a tretej hlavy (upravujúcej rozhodovanie o žalobách v sociálnych veciach (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán bol príslušný na konanie a následne, či si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutí, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutia správneho orgánu boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí žalovaného správneho orgánu v konaní o sociálnej žalobe, ktorú podala fyzická osoba, správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

44. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá (ďalej len „") Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

45. Základom interpretácie a aplikácie je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

46. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z , sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané" (, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne , Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, )". (. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. ). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m.m. ).

47. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

48. Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

49. Z uvedeného článku vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle , s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie ( ).

50. Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa ( ).

51. Slovenská republika vstupom do Európskej únie na základe Zmluvy o pristúpení podpísanej v Aténach dňa 16. apríla 2003 jej zmluvnými stranami, ktorá podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy vstúpila do platnosti dňa 1. mája 2004, ako nový členský štát Európskej únie touto Zmluvou o pristúpení preniesla svoje právomoci na Európsku úniu v určenej miere a svojim vstupom do Európskeho spoločenstva sa súčasne zaviazala k uplatňovaniu právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Právne záväznými aktami na úseku sociálneho zabezpečenia pre členské štáty Európskej únie (teda aj pre Slovenskú republiku) sú Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a Nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie). Európsky parlament a Rada prijal Nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej články 42 a 308, konajúc postupom v článku 251 zmluvy, sledujúc ciele, uvedené v preambule zmluvy.

52. Základné nariadenie v druhej hlave ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov uplatniteľných na fyzické osoby vykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členských štátoch. V článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje všeobecné pravidlo zakotvené v preambule tohto nariadenia, že osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu; tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. V čl. 11 ods. 3 písm. a/ uvedeného nariadenia európsky zákonodarca stanoví, že s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Pokiaľ fyzická osoba vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch sa určí príslušnosť právneho predpisu členského štátu EÚ podľa právnej úpravy ustanovenej v čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, v zmysle ktorého osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1 čl. 13.

53. Postup uplatňovania článku 13 základného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje v čl. 16 vykonávacieho nariadenia (č. 987/2009).

54. Podľa čl. 16 ods. 1 až 6 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe. Ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.

55. V čl. 2 až v čl. 5 vykonávacieho nariadenia európsky zákonodarca ustanovuje rozsah pôsobnosti, pravidlá výmen medzi inštitúciami a rozsah pôsobnosti a pravidlá výmen medzi dotknutými osobami a inštitúciami, formát a spôsob výmeny údajov a právnu relevantnosť dokumentov a podporných dokladov vystavených v inom členskom štáte nasledovne:

56. Čl. 2 ods. 1 až 4, na účely vykonávacieho nariadenia sa výmeny medzi úradmi a inštitúciami členských štátov a osobami, na ktoré sa vzťahuje základné nariadenie, zakladajú na zásadách

verejnej služby, účinnosti, aktívnej pomoci, rýchleho poskytovania a dostupnosti vrátane elektronickej dostupnosti, a to predovšetkým pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím. Inštitúcie si bezodkladne poskytujú alebo vymieňajú všetky údaje potrebné na stanovenie a určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie. Prenos takýchto údajov medzi členskými štátmi prebieha buď priamo medzi inštitúciami, alebo nepriamo prostredníctvom styčných orgánov. V prípade, že osoba omylom predložila informácie, dokumenty alebo žiadosti inštitúcii na území iného členského štátu, ako je ten, v ktorom sa nachádza inštitúcia určená v súlade s vykonávacím nariadením, táto inštitúcia bezodkladne postúpi predmetné informácie, dokumenty alebo žiadosti inštitúcii určenej v súlade s vykonávacím nariadením spolu s údajom o pôvodnom dátume ich predloženia. Tento dátum je pre príslušnú inštitúciu záväzný. Inštitúcie členského štátu však nemôžu niesť zodpovednosť ani sa ich nečinnosť nemôže považovať za prijatie rozhodnutia, ak im inštitúcie iného členského štátu zaslali informácie, dokumenty alebo žiadosti oneskorene. Ak sa údaje postúpia nepriamo prostredníctvom styčného orgánu členského štátu určenia, lehoty na odpoveď na žiadosti začínajú plynúť od dátumu, keď styčný orgán prijal žiadosť, ako keby ju prijala inštitúcia v tomto členskom štáte.

57. Článok 3 ods. 1 až 4, členské štáty zabezpečia, aby dotknutým osobám boli sprístupnené potrebné informácie s cieľom informovať ich o zmenách, ktoré sa zaviedli základným nariadením a vykonávacím nariadením, aby mohli uplatňovať svoje práva. Taktiež zabezpečia užívateľsky prístupné služby. Od osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie, sa vyžaduje, aby dotknutým inštitúciám postúpili informácie, dokumenty alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné na posúdenie ich situácie alebo situácie ich rodín, na určenie alebo zachovanie práv a povinností a na určenie uplatniteľných právnych predpisov a ich povinností, ktoré z nich vyplývajú. Členské štáty pri zhromažďovaní, odstupovaní alebo spracovaní osobných údajov podľa svojich právnych predpisov na účely vykonávania základného nariadenia zabezpečujú, aby dotknuté osoby mohli v plnej miere vykonávať svoje práva týkajúce sa ochrany osobných údajov v súlade s predpismi Spoločenstva o ochrane fyzických osôb vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov a voľnému pohybu takýchto údajov. V rozsahu potrebnom na uplatňovanie základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia zodpovedné inštitúcie postúpia dotknutým osobám informácie a vydajú im dokumenty, a to bezodkladne a v každom prípade v rámci lehôt stanovených právnymi predpismi dotknutého členského štátu. Zodpovedná inštitúcia oznámi svoje rozhodnutie žiadateľovi s bydliskom alebo miestom pobytu v inom členskom štáte priamo alebo prostredníctvom styčného orgánu členského štátu bydliska alebo pobytu. V prípade zamietnutia dávok táto inštitúcia tiež uvedie dôvody zamietnutia, opravné prostriedky a lehoty na odvolanie. Kópia tohto rozhodnutia sa zašle ďalším zainteresovaným inštitúciám.

58. Článok 4 ods. 1 až 3, správna komisia určí štruktúru, obsah, formu a podrobné mechanizmy výmeny dokumentov a štruktúrovaných elektronických dokumentov. Zasielanie údajov medzi inštitúciami alebo styčnými orgánmi sa uskutočňuje elektronickými prostriedkami buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom prístupových bodov patriacich do spoločného bezpečnostného rámca, ktorý je schopný zaručiť dôvernosť a ochranu vymieňaných údajov. Pri komunikácii s dotknutými osobami zodpovedné inštitúcie používajú mechanizmy, ktoré sú vhodné v danom prípade, a podľa možnosti maximálne uprednostňujú používanie elektronických prostriedkov. Správna komisia vypracuje praktické pravidlá zasielania informácií, dokumentov alebo rozhodnutí dotknutej osobe pomocou elektronických prostriedkov.

59. Článok 5 ods. 1 až 4 dokumenty vydané inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, ako aj podporné doklady, na základe ktorých boli dokumenty vydané, uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné. V prípade pochybností o platnosti dokumentu alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené, inštitúcia členského štátu, ktorej sa dokument predložil, požiada inštitúciu, ktorá dokument vydala, o poskytnutie potrebných objasnení a v prípade potreby o zrušenie tohto dokumentu. Vydávajúca inštitúcia prehodnotí dôvody na vydanie dokumentu a prípadne ho zruší. V prípade pochybností týkajúcich sa informácií poskytnutých dotknutou osobou, platnosti dokumentu alebo podporných dokladov, alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v nich uvedené, inštitúcia miesta pobytu alebo bydliska vykoná v zmysle odseku 2 na žiadosť príslušnej inštitúcie v rámci svojich možností potrebné overenie týchto informácií alebo tohto dokumentu. Ak dotknuté inštitúcie nedospejú k dohode, môžu príslušné úrady predložiť záležitosť správnej komisii, a to najskôr jeden mesiac od dátumu, keď

inštitúcia, ktorá dostala dokument, predložila svoju žiadosť. Správna komisia sa pokúsi o zosúladenie stanovísk do šiestich mesiacov od dátumu, keď jej bola záležitosť predložená.

60. Záväznosť spolupráce medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov EÚ európsky zákonodarca ustanovuje tiež v čl. 20 ods.1 a 2 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorého dotknuté inštitúcie sprostredkujú príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sú na osobu uplatniteľné podľa hlavy II základného nariadenia, nevyhnutné informácie potrebné na určenie dátumu, ku ktorému sa tieto právne predpisy stávajú uplatniteľnými, ako aj príspevkov, ktoré táto osoba a jej zamestnávateľ alebo zamestnávatelia sú povinní platiť podľa týchto právnych predpisov. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli určené ako uplatniteľné na osobu podľa hlavy II základného nariadenia, sprostredkuje informáciu o dátume, ku ktorému sa uplatňovanie právnych predpisov stáva účinným, inštitúcii určenej príslušným úradom členského štátu, ktorého právne predpisy sa na túto osobu naposledy vzťahovali.

61. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého spisového materiálu správny súd zistil, že žalovaná tvrdila, že v zmysle zásad ustanovených v úvodnej časti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady číslo 883/2004 (základného nariadenia) je potrebné zabezpečiť, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, majú povinnosť vzájomne sa informovať a spolupracovať, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie koordinačných nariadení. O skutočnostiach zistených na základe kontroly u žalobcu bola v súlade s článkom 76 ods. 4 základného nariadenia informovaná centrála poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS v Rzesowie listom a poľská inštitúcia tieto skutočnosti akceptovala. Ďalej žalovaná uviedla, že postupom podľa článku 16 vykonávacieho nariadenia došlo medzi žalovanou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov, ktoré aj žalovaná akceptovala.

62. Napriek uvedenému Sociálna poisťovňa konajúc a rozhodujúc podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení preskúmavaným rozhodnutím vydaným v oboch stupňoch administratívneho konania určila, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 1. júla 2014 do 30. novembra 2015 podľa slovenskej legislatívy.

63. Ďalej správny súd zistil, že veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „veľký senát") posudzoval otázky nastolené senátom 9S v rozsahu vymedzenom v uznesení sp. zn. zo dňa 16. mája 2018, ktorým podľa postúpil vec vedenú na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.

64. Veľký senát uznesením sp. zn. zo dňa 4. decembra 2018 rozhodol o otázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci nasledovne: „Odpoveď na 1. otázku: Dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 z 16.09.2009 musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne. Odpoveď na 2. otázku: Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie"), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie") alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve." Rozhodnutie veľkého senátu je záväznou judikatúrou pre ďalšie rozhodovanie správneho súdu vo veciach s obdobnou právnou problematikou.

65. Vychádzajúc z uvedeného a právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave vykonávacieho nariadenia správny súd v danej veci poukazom na záver veľkého senátu v uvedenom uznesení, že dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EU podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov

týkať a zároveň musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči atď.) a založená do spisu inštitúcie sociálneho poistenia členského štátu, v tomto prípade žalovanej, konštatuje, že v preskúmavaných veciach postupom určeným v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov a postupom stanoveným Rozhodnutím č. A1, zo dňa 12. júna 2009, a v rámci prvej fázy postupu zmierovacieho dialógu sa dospelo k dohode, výsledkom ktorej bolo definitívne určené, že žalobca bude v období od 1. júla 2014 do 30. novembra 2015 podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

66. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalovaná tvrdila, že v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a predpisov, poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeň Spoľecznych, oddzial w Rzeszowie dňa 5. marca 2015 doručila žalovanej oznámenie číslo 350000/70/277/2015- UBS2/66070811973, ktorým ZUS určila, že žalobca podlieha v období od 1. júla 2014 do 30. júna 2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Žalovaná listom číslo 36263-2/2015-BA, zo dňa 6. mája 2015, v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, oznámila ZUS, že nemôže prijať určenie uplatniteľných právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože podľa jej názoru niesol výkon závislej činnosti žalobcu pre zamestnávateľa W. DOMINEWS na území Slovenskej republiky znaky zanedbateľných činnosti, berúc do úvahy skutočnosť, že žalobca na základe uzatvorenej zmluvy s danou spoločnosťou vykonával činnosť v rozsahu 12 hodín mesačne za mzdu 30 eur mesačne. Dňa 29. októbra 2015 bolo doručené žalovanej zo strany ZUS oznámenie, číslo 350000/70/1010/2015-UBS-2mg-66070811973, zo dňa 20. októbra 2015, z ktorého vyplýva, že ZUS, oddzial w Rzeszowie, trvala na svojom stanovisku zo dňa 18. februára 2015. V zmysle bodu 6 Rozhodnutia č. A1, zo dňa 12. júna 2009, žalovaná listom číslo 18209-4/2016-BA, zo dňa 9. marca 2016, zahájila prvú fázu dialógu a zmierovacieho postupu, priamo informovala ZUS Department Ubezpieczeň i Skľadek, Warszawa, kde objasnila že ZUS, oddzial w Rzeszowie, pri svojom určení vychádzala len z rozsahu pracovného času, ktorý je však len jedným z kritérií na určenie uplatniteľnej legislatívy. Žalovaná upozornila na hospodársku návratnosť zamestnania, že pracovná činnosť počas víkendov nasvedčuje tomu, že činnosti sú vykonávané popri hlavnej činnosti, ktorou je samostatná zárobková činnosť v Poľskej republike, a taktiež, že pri vykonaných kontrolách sa zamestnanci Sociálnej poisťovne ani raz osobne nestretli so žiadnymi zamestnancami zamestnávateľa. ZUS Department Ubezpieczeň i Skladek, Warszawa, listom číslo 992900/511/87/2016, zo dňa 25. októbra 2016, po opätovnej analýze, ustálila, že predložené dokumenty nepreukazujú, že by zamestnanec reálne vykonával činnosť na území Slovenskej republiky a určila že na žalobcu sa v období od 1. júla 2014 do 30. júna 2015 uplatňujú právne predpisy Poľskej republiky. Žalovaná súhlasila so stanoviskom ZUS Department Ubezpieczeň i Skľadek, Warszawa, číslo 992900/511/87/2016, čo potvrdila listom č 18209-6/2016-BA. zo dňa 9. decembra 2016. Súčasne v liste žiadala o stanovisko aj k obdobiu od 1. júla 2015 do 30. novembra 2015. ZUS, listom číslo: OU350000/D/2016-008349/001, zo dňa 21. decembra 2016, určila, že žalobca v období od 1. júla 2014 do 30. novembra 2015 podlieha legislatíve Poľskej republiky. ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska žalobcu v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov a postupy stanovené Rozhodnutím č. A1, zo dňa 12. júna 2009, a v rámci prvej fázy postupu zmierovacieho dialógu spoločne dospeli k dohode, výsledkom ktorej bolo definitívne určené, že menovaný bude v období od 1. júla 2014 do 30. novembra 2015 podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

67. Pokiaľ na základe vzájomnej koordinácie Sociálna poisťovňa a inštitúcia sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky určili uplatniteľnú legislatívu Poľskej republiky dohodou, na sociálne poistenie žalobcu sa bude aplikovať príslušná právna úprava Poľskej republiky, určená dohodou, a preto žalobca bude podliehať pod právomoc Poľskej republiky ako štátu, ktorého legislatíva bola touto dohodou určená. Uvedená skutočnosť potom vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie sociálneho zabezpečenia druhého členského štátu EÚ konať o otázke uplatniteľnosti legislatívy na sociálne poistenie žalobcu, keďže uplatniteľnosť príslušnej legislatívy na jeho sociálne poistenie bola vyriešená práve na základe dohody uzavretej medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia Slovenskej a Poľskej republiky ako členských štátov Európskej únie. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že pokiaľ došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky vo vzťahu k žalobcu od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, táto skutočnosť

vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.

68. Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery uvedené vyššie správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej náležite nevychádza z právnej úpravy ustanovenej vo vykonávacom nariadení EÚ v spojení s právnou úpravou ustanovenou v základnom nariadení EÚ, majúce za následok jeho nezákonnosť, z ktorých dôvodov správny súd napadnuté preskúmavané rozhodnutia žalovanej podľa , , zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

69. V konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania podľa , s tým, že o výške náhrady bude podľa rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.