Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: Bc. M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. nad O., ul. B. X/ X, zastúpená JUDr. Martinom Bartkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667 a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667, proti žalovaným: 1/ W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. nad O., H. II XX/XX, 2/ W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, obaja žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení zástupcom: F. kancelária Mikita s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. 1. mája 11, 3/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. nad O., H. I XX/XXX, o určenie neplatnosti právnych úkonov, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené v tomto konaní uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 04.02.2019.

III. Žalovanému v 1. rade súd p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Žalovanému v 2. rade súd p r iz n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

V. Žalovanému v 3. rade súd p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1 Dňa 01.02.2019 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa proti žalovaným domáha, aby súd určil, že zmluva o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti TMS GmbH, s.r.o., IČO: 46 553 061, uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu spoločnosti TMS GmbH, s.r.o., je neplatný právny úkon. Túto žalobu odôvodnila tým, že dňa 28.08.2018 podala na Okresnom súde G. návrh o rozvod manželstva so žalovaným 1/. Vec bola vedená Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. . Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -92 zo dňa 16.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.01.2019, bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené. Manželstvo so žalovaným 1/ trvalo od 14.06.2003 do 21.01.2019. Počas tohto manželstva nadobudli majetok značnej hodnoty pozostávajúci z rozličných nehnuteľností, hnuteľných vecí a obchodného podielu v obchodnej spoločnosti TMS GmbH s.r.o., IČO: 46 553 061, pôvodne so sídlom v ich rodinnom dome, a to Prejtská 6/7, Dubnica nad Váhom. Žalovaný 1/ so samotným návrhom o rozvod manželstva súhlasil. Napriek tomu, že účastníci viedli diskusiu ohľadom budúceho rozdelenia majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode manželstva, žalovaný 1/ bez jej vedomia a súhlasu, vykonal počas tohto obdobia také právne úkony, ktorými zmenšil masu BSM, resp. sa účelovo zbavil majetku patriaceho do BSM, a to všetko napriek jej výslovného nesúhlasu nakladať s majetkom BSM bez vzájomnej dohody. Dňa 03.07.2018 podala na Okresnom súde Trenčín

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci o úpravu práv a povinností k ich mal. deťom na čas do rozvodu manželstva. Vec bola vedená týmto súdom pod sp.zn. . Dňa 13.07.2018 bola právnemu zástupcovi žalovaného 1/ doručená výzva na vyjadrenie sa k jej návrhu. Akonáhle sa žalovaný 1/ túto skutočnosť dozvedel, bolo mu zrejmé, že rozvod manželstva je len otázkou krátkeho času, a tak účelovo previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti TMS GmbH, s.r.o. na žalovaného 2/, a to ešte za sumu absolútne nezodpovedajúcu hodnote tejto spoločnosti. Žalovaný 1/ počas trvania manželstva, dňa 14.02.2012, nadobudol obchodný podiel v tejto obchodnej spoločnosti, a to z prostriedkov patriacich do BSM. Sama žalobkyňa žalovanému 1/ pri vedení spoločnosti pomáhala s administratívnymi vecami a vedením účtovníctva. Žalovaný 1/ po tom, čo zistil, že žalobkyňa nehodlá zotrvávať v nefunkčnom manželstve, bez jej súhlasu previedol obchodný na svojho kamaráta, žalovaného 2/ za sumu 15.000 eur, pričom táto zmena bola zapísaná do Obchodného registra Slovenskej republiky dňa 10.08.2018. Týmto úkonom sa tak žalovaný 1/ snažil, aby významná hodnota z ich BSM nebola predmetom vzájomného vyporiadania BSM po rozvode, a teda, aby žalobkyňa nemala podiel na hodnote spoločnosti. Z účtovnej závierky obchodnej spoločnosti za rok 2017 vyplýva, že táto obchodná spoločnosť v roku 2017 mala majetok vo výške 300.616 eur, pričom len peniaze a účty v bankách predstavovali sumu 108.286 eur. Tržby tejto spoločnosti za rok 2017 boli vo výške viac ako 630.000 eur. Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. -93 zo dňa 29.04.2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.06.2008) zmluva o prevode obchodného podielu nadobudnutého jedným z manželov počas trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM musí byť v súlade s ustanoveniami , najmä s . Obchodný podiel nadobudnutý počas manželstva zo spoločných prostriedkov manželov sa stáva súčasťou BSM, a preto pri predaji obchodného podielu, ktorý úkon sa vymyká z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov. Napriek uvedenému, žalovaný 1/ previedol celý svoj obchodný podiel v spoločnosti na žalovaného 2/, aj keď k takémuto prevodu žalobkyňa nikdy nedala súhlas, práve naopak, výslovne nesúhlasila s prevodom akéhokoľvek majetku z BSM bez vzájomnej dohody, pričom určite by nesúhlasila, aby sa obchodný podiel spoločnosti predal za 15.000 eur, keď len prostriedky na účtoch v bankách predstavovali 108.286 eur. Žalobkyňa je toho názoru, že predmetná zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti TMS GmbH, s.r.o. je relatívne neplatným právnym úkonom, pretože obchodný podiel žalovaného 1/ patrí do BSM žalobkyne a žalovaného 1/, keďže tento obchodný podiel nadobudol žalovaný 1/ za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM. Žalobkyňa sa tak podanou žalobou domáha relatívnej neplatnosti tejto zmluvy v zmysle ako osoba aktívne legitimovaná, ktorá túto neplatnosť nespôsobila.

1.2 Spolu so žalobou bol súdu doručený aj návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému v 2. rade nakladať a disponovať s obchodným podielom v predmetnej obchodnej spoločnosti do právoplatného skončenia konania. Tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že sa obáva, že obchodný podiel spoločnosti bude prevádzaný na ďalšie osoby, aby sa žalobkyňa nemohla účinne domôcť svojich práv. Na základe tohto návrhu súd uznesením zo dňa 04.02.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému v 2. rade nakladať a disponovať s obchodným podielom v obchodnej spoločnosti TMS GmbH, s.r.o., IČO: 46 553 061, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Toto uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 11.02.2019 a právoplatnosť dňa 24.04.2019.

2. Na základe návrhu žalobkyne zo dňa 12.03.2019 súd uznesením zo dňa 04.06.2019 pripustil pristúpenie žalovaného v 3. rade do konania a takisto pripustil zmenu žaloby tak, že sa ňou žalobkyňa domáha 1/ určenia, že zmluva o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti TMS GmbH, s.r.o., IČO: 46 553 061, uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu spoločnosti TMS GmbH, s.r.o., je neplatný právny úkon a 2/ určenia, že zmluva o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti TMS GmbH, s.r.o., IČO: 46 553 061, uzatvorená medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu spoločnosti TMS GmbH, s.r.o., je neplatný právny úkon.

3.1 Dňa 05.09.2019 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaných v 1. a v 2. rade, v ktorom k žalobe uviedli, že obaja žalovaní ostali z konania žalobkyne po doručení žaloby veľmi prekvapení, nakoľko k prevodu obchodného podielu medzi nimi došlo so súhlasom žalobkyne, ktorá bola plne informovaná o všetkých právnych úkonoch. Veď ak by s týmto právnym úkonom nesúhlasila, tak by sa jeho neplatnosti domáhala bezodkladne po tom ako sa o tomto dozvedela, čo vedela bezprostredne po

tom ako došlo k podpisom zmluvy o prevode obchodného podielu, a nie až po pol roku. Žalobkyňa o prevode obchodného podielu vedela už v auguste 2018, kedy došlo k prevodu a žalobu podala až vo februári 2019.

3.2 Žalovaní v 1. a 2. rade ďalej argumentujú, že k prevodu obchodného podielu medzi žalovanými došlo za trvania manželstva, čo je jediné pravdivé tvrdenie žalobkyne v žalobe. Žalovaný 1/ nemal žiadnu vedomosť v čase prevodu obchodného podielu, že žalobkyňa sa chce rozviesť, pretože ani v jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 13.07.2018 nebola ani len zmienka o rozvode. Veď žalobkyňa so žalovaným 1/ ešte v októbri 2018 absolvovali spolu s deťmi dovolenku v Turecku a množstvo výletov ako rodina a bolo to všetko pre to, aby sa zachovalo ich manželstvo, takže zo strany žalovaného 1/ nemohlo ísť o žiaden úmysel. Jediný a skutočný dôvod pre ktorý žalovaný 1/ predal obchodný podiel v spoločnosti bolo to, že žalobkyňa chcela, aby žalovaný 1/ už nepracoval v Nemecku, a predaj firmy bola jediná možná cesta, ako toto splniť. Žalovaný 1/ dlho zvažoval tento krok, ale po dlhých rozhovoroch s manželkou - žalobkyňou sa rozhodol, že teda spoločnosť predá. Dohodol sa aj s manželkou, že bude už pracovať doma na Slovensku a že spoločnosť predá jeho kamarátovi - žalovanému 2/. Žalovaný 2/ bol pri tom, ako sa o tejto veci dohadovali, a teda nechápe prečo toto popiera. Žalobkyňa vedela aj to, že za akú sumu sa firma predáva. Žalobkyňa účelovo tvrdí že nemala vedomosť o predaji. Žalovaný 1/ si po spoločných dovolenkách v Turecku a po rôznych rodinných výletoch uvedomil, že žalobkyňa ho nemá rada a jediné o čo jej ide sú peniaze. Dokonca mu ani nepovedala, že ona si medzi časom podala návrh na rozvod, o ktorom žalovaný 1/ nevedel a kupoval jej darčeky a platil drahé výlety a dovolenky. Keď sa už žalovaný 1/ dozvedel, že podala návrh na rozvod, a že ako všade pred známymi rozpráva, aký je hrozný manžel, tak si povedal, že nebude zotrvávať v manželstve so žalobkyňou.

3.3 Ďalej žalovaní uvádzajú, že hodnota spoločnosti sa určuje inak a iným spôsobom ako si myslí žalobkyňa. Faktom je, že spoločnosť v roku 2017 dosiahla zisk 3.690 eur. Kúpna cena za predaj obchodného podielu bola úplne primeraná s ohľadom na záväzky spoločnosti a na to, čo spoločnosť vykonáva. Čo sa týka posúdenia toho, či vôbec je potrebný súhlas manžela k prevodu obchodného podielu za trvania manželstva, tak aj judikatúra súdov v tomto prípade je nejednotná. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ktorým súd vyslovil, že obchodný podiel nie je ani súčasťou BSM, a teda ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom, nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu. Existuje množstvo rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorými boli žaloby o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - konkrétne zmluvy o prevode obchodného podielu bez súhlasu druhého manžela zamietnuté, napr. rozhodnutie Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.10.2016, rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp.zn. zo dňa 10.11.2016, rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. zo dňa 13.04.2016. Žalovaní majú za to, že obchodný podiel nie je predmetom BSM, pretože nemá hmotnú povahu, nie je možné ho považovať za vec v právnom zmysle. Nikto iný ako spoločník a teda ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka ohľadom prevodu obchodného podielu na tretiu osobu. Takéto právo sa dá obmedziť v spoločenskej zmluve. Obchodný podiel patrí výlučne spoločníkovi a spoločníkom je len manžel. Čo sa týka prevodu obchodného podielu, tak tu platia osobitné ustanovenia a , ktoré sú lex specialis voči . Nositeľom práv a povinností spoločníka spoločnosti je ten z manželov, ktorý uzatvoril spoločenskú zmluvu, a to bez ohľadu na pôvod finančných prostriedkov. Nakladanie s právami a povinnosťami spoločníka a to pokiaľ ide aj o nakladanie s obchodným podielom nie je obmedzované ustanoveniami , keďže sa spravuje len príslušnými ustanoveniami . Nikto nemôže zasahovať do práv a povinností spoločníka, a to ani manžel spoločníka.

3.4 Procesným dôvodom, pre ktorý by mala byť žaloba zamietnutá je, že žalobkyňa si nesplnila svoju hmotnoprávnu povinnosť, a to že by sa voči žalovanému domáhala relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žalovaní sa dozvedeli o tom, že žalobkyňa namieta relatívnu neplatnosť právneho úkonu až z podanej žaloby. Takýmto konaním žalobkyne došlo k nesplneniu hmotnoprávnej povinnosti.

3.5 Ďalším dôvodom, pre ktorý je žaloba v celom rozsahu nedôvodná, je aj to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na vyslovení relatívnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu. Žalobkyňa neurobila žiaden hmotnoprávny úkon, ktorým by namietala v čase uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu a nepreukázala akým spôsobom došlo k ohrozeniu jej záujmov. Hodnota obchodného podielu má byť predmetom konania o vyporiadanie BSM. V konaní o vyporiadanie BSM by sa súd zaoberal prejudiciálne otázkou či obchodný podiel patrí alebo nepatrí do BSM, a preto je žaloba o

neplatnosť právneho úkonu predčasná a neopodstatnená. Žalobkyňa žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala ani to, že na založenie spoločnosti boli použité prostriedky, ktoré patria do BSM, a týmto sa súd musí zaoberať v konaní o vyporiadanie BSM, a preto žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu

- prevodu obchodného podielu je neopodstatnená, keďže súd musí mať v prvom rade vyriešenú otázku, či boli akékoľvek finančné prostriedky patriace do BSM použité aj ako vklad do spoločnosti. O tom, či obchodný podiel patrí a/alebo nepatrí do BSM slúži žaloba o vyporiadanie BSM, a preto nie je daný naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby. V tomto smere poukazujú na rozhodnutia NS SR sp.zn. , a , v ktorých súd konštatoval, že ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení tejto predbežnej otázky v samostatnom súdnom konaní. Otázka či obchodný podiel patril alebo nepatril do BSM má vo vzťahu k vyporiadaniu BSM povahu predbežnej otázky, a preto nie je daný naliehavý právny záujem na tejto veci. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či nejde len o zbytočné vyvolané konanie, po ktorom bude musieť nasledovať aj tak iné ďalšie konanie. V tomto prípade je absolútne jasné, že sa bude riešiť ešte vyporiadanie BSM. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že vyslovením by bolo jej právo ohrozené.

4.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe, súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal sporové strany, resp. ich právnych zástupcov. Prvého pojednávania, ktoré bolo odročené za účelom prípadného zmierlivého vyriešenia sporu, sa zúčastnil aj žalovaný v 3. rade. Druhého pojednávania sa už nezúčastnil, zúčastnili sa ho ostatné sporové strany a ich právni zástupcovia.

4.2 Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa zotrváva na podanej žalobe, pričom jej základom je ochrana jej majetkových práv, patriacich do BSM. Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade boli manželia, pričom ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 21.01.2019. Počas manželstva sa stal žalovaný v 1. rade spoločníkom v obchodnej spoločnosti TMS GmbH s. r. o., pričom pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva účelovo previedol obchodný podiel na žalovaného v 2. rade, aby vyňal túto majetkovú hodnotu z BSM a následne zmenšil masu BSM pri vyporiadaní. Podľa uvádzaných ustanovení je potrebný súhlas druhého manžela, v prípade, že manžel disponuje majetkovými hodnotami a nejde o bežnú vec. V danom prípade žalobkyňa takýto súhlas neudelila. O dôvodnosti žaloby svedčí aj tá skutočnosť, že keď sa žalovaný v 1. rade dozvedel o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný spolu so žalobou, žalovaný v 2. rade previedol tento obchodný podiel na žalovaného v 3. rade, aby sa ešte viac sťažila pozícia žalobkyne. Po tomto prevode žalobkyňa rozšírila žalobu aj o žalovaného v 3. rade a domáha sa určenia neplatnosti aj druhej prevodnej zmluvy. Táto druhá zmluva bola urobená v čase, kedy bolo neodkladné opatrenie účinné. Žalobkyňa sa snažila o obnovenie zápisu žalovaného v 1. rade ako spoločníka v predmetnej spoločnosti aj podaním návrhu na registrový súd, teda tunajší súd, pričom s týmto návrhom bola neúspešná. Registrový súd odmietol obnoviť zápis žalovaného v 1. rade, s odôvodnením, že nie je oprávnený skúmať neplatnosť právnych úkonov. Podkladom pre zápis tejto skutočnosti môže byť len rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu. Navrhol vykonať dokazovanie vypočutím žalovaného v 2. a 3. rade k okolnostiam, za akých bol uskutočnený prevod obchodného podielu medzi nimi. Z týchto výsluchov má byť preukázané, že neexistovala dobrá viera žalovaného v 3. rade pri nadobúdaní obchodného podielu. Takisto navrhol, aby sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré boli súdu doručené.

4.3 Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní uviedol, že zotrváva na doterajšej argumentácii žalovaných v 1. a 2. rade. V prvom rade druhý prevod obchodného podielu medzi žalovanými v 2. a 3. rade nebol urobený v čase, kedy bolo neodkladné opatrenie vykonateľné, nakoľko ako vyplýva aj z rozhodnutia tunajšieho súdu , prevod bol urobený dňa 01.02.2019. Návrh bol podaný 08.02.2019 a uznesenie bolo doručené 11.02.2019. Druhý prevod obchodného podielu bol urobený v čase, kedy sa žalobkyňa nedovolala neplatnosti. V druhom rade podľa názoru žalovaných, obchodný podiel ako taký nepatrí do masy BSM, čo nič nemení na skutočnosti, že druhý manžel, ktorý nie je spoločník, má právo na príslušnú časť z hodnoty utŕženej pri predaji obchodného podielu, prípadne na časť vyrovnacieho podielu. Z tohto dôvodu nie je potrebný ani súhlas druhého manžela pri prevode obchodného podielu. Ak by tomu aj tak nebolo, žalovaní v 1. a 2. rade tvrdia, že žalobkyňa vedela o

prevode obchodného podielu. Bola aj prítomná pri kreovaní dohody medzi žalovaným v 1. a 2. rade ohľadne prevodu obchodného podielu a nemala k tomu žiadne výhrady. Nakoniec to bola aj jej iniciatíva v snahe o stabilizáciu rodiny a aby žalovaný v 1. rade nemusel dochádzať za prácou do Nemecka a ostal doma. Žalovaní v 1. a 2. rade takisto uvádzajú, že nebolo preukázané ani to, z akých prostriedkov bol počas manželstva predmetný obchodný podiel nadobudnutý. Najdôležitejšou časťou argumentácie je však to, že toto konanie je nadbytočné, keďže prebieha konanie o vyporiadanie BSM. V tomto smere poukazuje na rozsiahlu doterajšiu argumentáciu a otázka, či obchodný podiel v čase zániku BSM bol súčasťou BSM je prejudiciálnou otázkou v konaní o vyporiadaní BSM. Nakoniec vyvstáva aj praktický problém, ako by sa vyvíjalo konanie o vyporiadanie BSM, ak by táto otázka bola riešená v tomto konaní. Preto žalovaní v 1. a 2. rade žiadajú, aby súd žalobu zamietol.

5.1 Medzi sporovými stranami nie je sporné, že na tunajšom súde prebieha konanie o vyporiadanie BSM pod sp. zn. , ktoré nie je právoplatne skončené. Takisto nie je sporné, že pred podaním žaloby žalobkyňa nezasielala žalovaným v 1. a 2. rade žiaden list, ktorým by napadla neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu.

5.2 Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to č.l. 16 účtovná závierka k 31.12.2017, č.l. 19 rozvodový rozsudok sp. zn. , č.l. 28 neodkladné opatrenie, č.l. 49 zmluva o prevode obchodného podielu, č.l. 51 rozhodnutie jediného spoločníka, č.l. 129 uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. . Na základe takto vykonaného dokazovania a na základe nesporných skutkových okolností súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:

5.3 Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú bývalými manželmi, pričom ich manželstvo trvalo od 14.03.2003 do 21.01.2019, kedy bolo právoplatne rozvedené. Počas manželstva (od 14.02.2012) sa žalovaný v 1. rade stal spoločníkom v obchodnej spoločnosti TMS GmbH s.r.o., ďalej aj ako „obchodná spoločnosť“. Rovnako tak počas manželstva predal svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti žalovanému v 2. rade (od 10.08.2018). Žalovaný v 2. rade následne predal tento obchodný podiel žalovanému v 3. rade, a to Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 01.02.2019, resp. 07.02.2019, kedy bol notársky uznaný podpis oboch zmluvných strán na zmluve za vlastný. V súčasnosti prebieha na tunajšom súde konanie o vyporiadanie BSM medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Konanie sa začalo na základe žaloby žalobkyne, a to dňa 09.04.2019, pričom vo veci je nariadené prvé pojednávanie, ktoré sa doposiaľ neuskutočnilo.

6.1 Podľa ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

6.2 Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

6.3 Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7.1 Na zistený skutkový stav súd aplikoval vyššie citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil nasledovne:

7.2 Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti dvoch zmlúv, na základe ktorých došlo k prevodu obchodného podielu obchodnej spoločnosti TMS GmbH, s.r.o.. V prípade prvej z nich sa jednalo o tzv. relatívne neplatný prevod obchodného podielu zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, pričom dôvodom jej neplatnosti malo byť porušenie (absencia súhlasu druhého manžela). V prípade neskoršej zmluvy sa jednalo o tzv. absolútne neplatný prevod

obchodného podielu zo žalovaného v 2. rade na žalovaného v 3. rade, pričom dôvodom jej neplatnosti mala byť tá skutočnosť, že v čase tohto prevodu bolo „účinné“ neodkladné opatrenie tunajšieho súdu, nariadené v tomto konaní, a ktorým súd zakázal žalovanému v 2. rade nakladať a disponovať s obchodným podielom v predmetnej obchodnej spoločnosti do právoplatného skončenia konania.

7.3 Súd sa teda zaoberal dôvodmi oboch tvrdených neplatností týchto zmlúv. Pre obe tieto zmluvy súd totiž dané rôzne predpoklady ich neplatnosti, nakoľko iba prvý prevod obchodného podielu bol urobený manželom žalobkyne.

7.4 V prípade zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade ide o tzv. relatívnu neplatnosť, ktorej sa môže žalobkyňa domáhať podľa , pre porušenie . V takom prípade ide podľa názoru súdu o žalobu podľa . V tomto smere je potrebné uviesť, že určenie neplatnosti právneho úkonu, je určením právnej skutočnosti. Podľa citovaného ustanovenia , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v danom prípade podľa názoru súdu , ktorý oprávňuje toho, kto je neplatným právnym úkonom dotknutý, dovolať sa neplatnosti právneho úkonu (aj žalobou). V súdnej praxi sa je možné stretnúť s rozhodnutiami súdov, ktoré takúto žalobu nepripúšťajú, pričom podľa nich je potrebné žalovať o určenie práva podľa (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. ).

7.5 Ohliadnuc od toho, že podľa judikatúry všeobecných súdov nie je celkom jednoznačne ustálené, či obchodný podiel jedného manžela patrí do BSM (čo vyplýva aj z argumentácie strán, podporenej označenými, resp. predloženými judikátmi), v danom prípade však má rozhodujúci význam tá skutočnosť, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade prebieha konanie o vyporiadanie BSM, v ktorom sa ako prejudiciálna otázka bude s určitosťou riešiť to, či obchodný podiel vôbec patril do BSM, či následne patril do BSM aj v čase jeho zániku, a aká bola jeho hodnota. Aj v prípade, že by súd žalobe žalobkyne v tejto časti vyhovel a prípadne by vyhovel aj vo zvyšnej časti (o neplatnosť v poradí druhej zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalovanými v 2. a 3. rade, čo však ako vyplýva z bodu 7.6 nie je možné) a až následne by registrový súd obnovil zápis žalovaného v 1. rade ako spoločníka v obchodnej spoločnosti, tak by súd v konaní o vyporiadanie BSM vyporiadaval len hodnotu obchodného podielu a tento by v zmysle judikatúry všeobecných súdov nemohol prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne (táto nikdy nebola spoločníkom v obchodnej spoločnosti, má iba právo na hodnotu z tohto obchodného podielu). Jej postavenie by sa teda vyhovením tejto žalobe priamo (bezprostredne) nezmenilo. Ide tak podľa názoru súdu o nadbytočný spor. Pre žalobkyňu bolo postačujúce pre zachovanie jej práv mimosúdne (hmotnoprávne) dovolanie sa neplatnosti prvej zmluvy o prevode obchodného podielu a následne by bola možná relevantná argumentácia v konaní o vyporiadanie BSM, že hodnota obchodného podielu v obchodnej spoločnosti patrí do BSM v čase jeho zániku. Podstatným a komplexným riešením právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, ktorý je základom tohto sporu, je vyporiadanie ich BSM. Nakoniec aj mimosúdne rokovania sa mali týkať vyporiadania ich BSM. Ak by sa na ňom dohodli, ani toto konanie by už nepokračovalo. Z uvedeného tiež vyplýva nadbytočnosť tohto konania. Pre túto okolnosť súd žalobu žalobkyne ohľadne neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, zamietol. Ak by BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade nebolo zaniknuté, príp. by neprebiehalo konanie o vyporiadanie BSM, situácia by bola iná. V danom prípade tomu však tak nie je. Záverom tejto časti odôvodnenia súd uvádza, že sa stotožnil so závermi žalovanými v 1. a 2. rade predloženého rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn. z 10.11.2016, a to najmä so závermi uvedenými v bodoch 10 a 11 jeho odôvodnenia.

7.6 Čo sa týka druhej časti žaloby, súd opätovne uvádza, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa cit. ust. je jednostranným právnym úkonom, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ( ) nastávajú okamihom, keď tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Takýto právny úkon je považovaný za platný len do času, keď druhý manžel sa jeho neplatnosti dovolá ( ), pričom dovolať sa musí voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Uvedené vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. (zverejnený pod 4/2008 v ZSP) a z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. (zverejnený pod 59/2002 v ZSP). Právny úkon, u ktorého je daný

dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu neplatnosť možno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie relatívnej neplatnosti má vplyv na právne postavenie tej osoby, ktorá vec nadobudla od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie veci. Reštitúcia medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy by v takom prípade mohla mať charakter len peňažnej náhrady (Fekete, I.: l. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 305). Obdobne uzavrel túto otázku aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. . Ďalej možno poukázať na rozsudok NSSR sp.zn. z 31.08.2010, podľa ktorého „dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú.“ V danom prípade sa žalobkyňa dovolala neplatnosti zmluvy voči žalovanému v 1. rade doručením žaloby dňa 23.02.2019 a voči žalovanému v 2. rade doručením žaloby dňa 11.02.2019 (teda dovolanie sa neplatnosti nastalo dňa 23.02.2019). Skorším právnym úkonom sa žalobkyňa relatívnej neplatnosti voči nim nedovolala. Preto ak žalovaní v 2. a 3. rade dňa 01.02.2019, resp. dňa 07.02.2019 uzavreli zmluvu o prevode obchodného podielu, ich právny úkon nemôže byť v rozpore so zákonom, resp. žalovaný v 2. rade bol oprávnený nakladať s predmetným obchodným podielom.

7.7 Súd nezistil, že by sa tento právny úkon navyše priečil dobrým mravom, a to najmä za situácie, že žalobkyňa mohla vedieť o prevode obchodného podielu zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade už od 10.08.2018 (kedy táto zmena bola zverejnená vo verejnom Obchodnom registri, pričom žalobkyňa takisto uviedla aj to, že o zmluve, ktorú uzatvoril žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade sa dozvedela približne koncom augusta 2018). Žalobu o relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu podala na súd až dňa 01.02.2019, teda po rozvode manželstva a pred podaním tejto žaloby žiadny iný hmotnoprávny úkonom voči účastníkom ňou tvrdenej relatívnej neplatnej zmluvy neurobila. Za tejto situácie, že žalobkyňa bola nečinná v tejto veci viac ako 5 mesiacov, je konštatovanie rozporu s dobrými mravmi pri uzatvorení v poradí druhej zmluvy, ťažko odôvodniteľný. Z tohto dôvodu je žaloba nedôvodná aj voči žalovanému v 3. rade. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žaloba o určenie, že zmluva o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti uzatvorená medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ nebola ani riadne odôvodnená.

7.8 Vzhľadom na uvedené dôvody, pre ktoré súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nevykonal žalobkyňou navrhované dokazovanie. Skutočnosti, ktoré mali byť zistené z navrhnutých a nevykonaných dôkazov, by nemohli privodiť iné rozhodnutie súdu. Vykonanie navrhovaného dokazovania by tak bolo nehospodárne a neefektívne.

8.1 Podľa neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

8.2 Súd výrokom II tohto rozsudku podľa zrušil neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. zo dňa 04.02.2019. Rozhodol tak preto, že žalobu vo veci samej zamietol.

9.1 Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9.2 Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9.3 O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaní boli v konaní plne úspešní. Každému zo žalovaných patrí proti žalobkyni právo na náhradu trov konania. O výške trov žalovaných rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.