Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_SK-6Er-318-2010.pdf
PDF · 77.96 KB
Case nature
Area
Subarea
SK-6Er/318/2010
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému A. B., s miestom podnikania B. XXX, XXX XX B., IČO: 37 773 844, (podnikateľská činnosť ukončená k 18.1.2012), vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad Bratislava, nástupcom JUDr. Rudolfa Krutého, o vymoženie istiny 4 412,05 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Vyslovuje, že doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o tom, že vstupuje do exekučného konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6Er/318/2010 ako vedľajší účastník na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníka tohto subjektu, preto jeho podania odmieta.
II. Exekučné konanie zastavuje.
III. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 23,46 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor dňa 10.5.2010 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom zo dňa 24.3.2010 na vykonanie exekúcie oprávneného a na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 21354/09 zo dňa 28.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.3.2010 a vykonateľnosť dňa 4.3.2010.
2. Uznesením Okresného súdu Svidník, č. k. 6Er/318/2010-47 zo dňa 10.3.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 15CoE/25/2020-61 zo dňa 22.10.2020 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
6. Podľa § 93 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (účinný do 30.6.2016, t. j. zákon platný a účinný v čase doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania), ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
8. Vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje dispozičná a prejednacia zásada, a teda väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého výsledku konania. Inštitút vedľajšieho účastníctva sa viaže práve k výsledku konania a k právnemu záujmu na výsledku konania. Právny záujem na výsledku sporu vedľajšieho účastníka je záujem tretej osoby na víťazstve strany, ku ktorej pristupuje. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva je to, aby tretia osoba, ktorá sama osebe nemôže vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku ktorej pristupuje, k víťazstvu. Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má čisto procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná, resp. nevykoná. Pokiaľ sú splnené procesné podmienky exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom konaní nedajú zvrátiť. Pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je v exekučnom konaní nepotrebná. Preto nemá vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní miesto. Exekučné konanie je samostatné konanie, ktoré má viac štádií, preto v ňom nemožno vedľajšie účastníctvo uplatniť. Pripustením vedľajšieho účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania. Vedľajšiemu účastníkovi by sa tak umožnilo predlžovať exekúciu, čo by mohlo v konečnom dôsledku poškodiť hlavne povinného. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že v exekučnom konaní nie je vedľajší účastník z pojmového hľadiska prípustný, uvedený názor nepovažuje za prekonaný, ale naopak aktuálny a potvrdený aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6 Cdo 207/2011 okrem iného uviedol, že „v exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým. Cieľom je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t.j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím.“ Rovnako aj rozhodovacou činnosťou odvolacích súdov, keď Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp. zn.10CoE/89/2012 zo dňa 27.09.2012 konštatoval, že „zo samotnej povahy inštitútu vedľajšieho účastníka vyplýva, že je možné len v sporovom konaní.“ Uvedenému korešponduje aj ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. IV. ÚS 583/2012-10). Vzhľadom na to, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nie je účastníkom konania, ani vedľajším účastníkom konania, súd jeho podania odmietol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
9. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
10. Keďže rozhodnutie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2020, súd aj bez návrhu a v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením exekučné konanie vo výroku II. tohto uznesenia zastavil.
11. Podľa § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
14. Súd konštatuje, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, teda oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nedisponoval spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie, zastavenie exekúcie zavinil samotný oprávnený a preto mu súd môže v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
15. Podaním zo dňa 28.7.2021 si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne - odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice §21a - 16,60 eura, - poštovné: žiadosť o udelenie poverenia 1,40 eura, žiadosť o vyznačenie PPL a vykonateľnosti 1 x 1,40 eura, urgencia na vydanie poverenia 1 x 1,50 eura, žiadosť o vyznačenie PPL a vykonateľnosti 1 x 1,50 eura, postúpenie oznámenia oprávneného 1 x 1,55 eura, žiadosť o vyznačenie PPL a vykonateľnosti 1 x 1,55 eura, žiadosť o vyznačenie PPL a vykonateľnosti 1 x 0,13 eura, urgencia na vydanie poverenia 1 x 0,13 eura a žiadosť o vyznačenie PPL a vykonateľnosti 1 x 0,13 eura. Celkom spolu vrátene DPH 31,07 eura.
16. O trovách exekučného konania vo vzťahu k súdnemu exekútorovi rozhodol súd v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 veta druhá a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a to vzhľadom k tomu, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Nakoľko súdny exekútor spísal návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice, súd mu priznal podľa § 21a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmenu vo výške 16,60 eura. Súd ďalej súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov - poštovné v sume 1 x 1,40 eura (§ 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.) za doručenie žiadosti o udelenie poverenia a poštovné v sume 1 x 1,55 eura za doručenie postúpenia doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena podľa § 196 Exekučného poriadku o 20 % DPH, čo predstavuje sumu 3,91 eura (20 % zo sumy 19,55 eura).
17. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov - poštovné v sume dovedna 6,34 eura, nakoľko tieto výdavky (žiadosť o vyznačenie PPL a vykonateľnosti 1 x 1,40 eura, urgencia na vydanie poverenia 1 x 1,50 eura, žiadosť o vyznačenie PPL a vykonateľnosti 1 x 1,50 eura, žiadosť o vyznačenie PPL a vykonateľnosti 1 x 1,55 eura, žiadosť o vyznačenie PPL a vykonateľnosti 1 x 0,13 eura, urgencia na vydanie poverenia 1 x 0,13 eura a žiadosť o vyznačenie PPL a vykonateľnosti 1 x 0,13 eura), nesmerovali k úspešnému vymoženiu pohľadávky oprávneného a nemožno ich preto považovať za účelne vynaložené hotové výdavky.
18. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 23,46 eura (odmena 16,60 eura, poštovné 2,95 eura, DPH 3,91 eura). Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a trovy exekučného konania oprávnenému a povinnému nepriznal. Oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nedisponoval spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie, zavinil zastavenie exekučného konania, preto mu súd náhradu trov exekučného konania nepriznal. Po preskúmaní súdneho spisu súd zistil, že úspešný povinný si trovy konania neuplatnil, v konaní povinný nebol zastúpený právnym zástupcom a žiadne iné trovy konania povinnému zo spisu nevyplývajú, preto
súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.