Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sa/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: X.. K. X., I. XX, U., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 19. 02. 2019 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. 01. 2019, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. 01. 2019 ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 10. 2018 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej, ktorého súčasťou je aj spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 26. 05. 2017 požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku odo dňa 08. 12. 2014.

2. V spise sa nachádza rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava č. GR ZVJS-1454/33-08 zo dňa 25. 09. 2008, ktorým bol žalobcovi v súlade s ust. v spojení s priznaný výsluhový dôchodok v sume 35.265,- Sk mesačne. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava č. GR ZVJS-1454/33-12 zo dňa 31. 05. 2012 mu v súlade s ust. v spojení s zanikol nárok na výsluhový dôchodok dňom 31. 05. 2012 z dôvodu, že podľa personálneho rozkazu ministra spravodlivosti SR č. 15 zo dňa 30. 05. 2012 bol žalobca dňom 01. 06. 2012 opätovne prijatý do služobného pomeru. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava vydalo dňa 06. 02. 2017 potvrdenie, podľa ktorého ku dňu prvého skončenia služobného pomeru t. j. k 09. 09. 2008 služobný pomer žalobcu trval 26 rokov a 351 dní. Pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1981 do 30. 09. 1982 v I. kategórii funkcií, od 01. 10. 1982 do 31. 12. 1999 doba služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v I. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 01. 01. 2000 do 09. 09. 2008 v III. pracovnej kategórii.

3. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 21. 07. 2017 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktorým zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 26. 05. 2017 o starobný dôchodok. Vo svojom rozhodnutí poukázal na ust. a uviedol, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku

poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak, a na ust. , podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie funkcií priznávajú do 31. 12. 2023 a vzťahujú sa len na tých poistencov, ktorí dobu služby získali v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku. V závere svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže vykonával žalobca službu od 01. 10. 1981 do 31. 12. 1999 v I. kategórii funkcií, od 01. 01. 2000 do 09. 09. 2008 v III. pracovnej kategórii, v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií získal 18 rokov a 92 dní. Jeho služobný pomer stále trvá. Uviedol, že pokiaľ nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, lebo jeho služobný pomer trvá, nie je možné zohľadniť na nárok na starobný dôchodok výkon doby služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby.

4. Po podaní odvolania proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaná v celom rozsahu odvolanie zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21. 07. 2017.

5. Následne žalobca podal proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 07. 11. 2017 správnu žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -40 zo dňa 24. 07. 2018. Správny súd zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 07. 11. 2017 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21. 07. 2017 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok žalobcu, a vec bola vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu. Dôvodom zrušenia rozhodnutí správnych orgánov žalovanej bola ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Súd správne orgány v ďalšom konaní zaviazal na opätovné rozhodnutie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku s tým, že rozhodnutie aj náležite odôvodnia.

6. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 26. 10. 2018 zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 26. 05. 2017.

7. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie odvolanie, v ktorom namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, zastávajúc názor, že zo zákona ani z iného právneho predpisu nevyplýva, že pre priznanie starobného dôchodku musí byť služobný pomer ukončený. Poukázal na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 4/2012, 60. rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že samotné trvanie služobného pomeru nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zo všeobecného systému sociálneho poistenia aj príslušníkovi ozbrojených síl a zborov, ak došlo k splneniu podmienok pre vznik nároku na túto dávku skôr, ako boli splnené podmienky pre vznik nároku na výsluhový dôchodok. Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu uplatnenia nároku na starobný dôchodok žalobca spĺňal všetky podmienky nároku na priznanie dávky starobného dôchodku, žiadal odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovni na nové prejednanie a rozhodnutie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej

8. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. 01. 2019 žalovaná podľa o sociálnom poistení (ďalej len ako „“) odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 10. 2018, vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok, zamietla v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 26. 05. 2017 požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie (ďalej len ako „správny orgán prvého stupňa“) o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 08. 12. 2014. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -40 zo dňa 24. 07. 2018 bolo zrušené rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 07. 11. 2017 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX. XXX XXXX 0 zo dňa 21. 07. 2017 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok žalobcu a vec bola vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia uvedených rozhodnutí bola nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Následne napadnutým rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 10. 2018 bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -40 zo dňa 24. 07. 2018 a o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku bolo opätovne rozhodnuté.

Žalovaná uviedla, že podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-14454/33-2017 zo dňa 06. 02. 2017, žalobca vykonával službu v období od 01. 10. 1981 do 31. 12. 1999 v I. kategórii funkcií, od 01. 01. 2000 do 09. 09. 2008 v III. pracovnej kategórii. V služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií žalobca získal 18 rokov a 92 dní. Služobný pomer od 01. 06. 2012 naďalej trvá. Žalobca bol dňom 01. 06. 2012 opätovne prijatý do služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, rozhodnutím č. GR ZVJS-14454/33-12 zo dňa 31. 05. 2012 bolo rozhodnuté o zániku nároku na výsluhový dôchodok dňom 31. 05. 2012. Zvýraznila, že podľa a v znení neskorších predpisov s použitím v znení neskorších predpisov, žalobca dôchodkový vek dovŕšil dňa 08. 12. 2014. Uviedla, že žalobca v odvolaní namietal, že na účely vzniku nároku na starobný dôchodok mu nebola zhodnotená doba služobného pomeru v trvaní 29 rokov a 192 dní. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 08. 2012, podľa ktorého sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorému sa vypláca výsluhový dôchodok, môže krátiť iba primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí poukázal aj na to, že v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor“), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. Výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systém sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku. Vzhľadom na to, že žalobca nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, nakoľko jeho služobný pomer trvá, nemá podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nárok na uplatnenie článku 33 ods. 2 Dohovoru a na nárok pre starobný dôchodok nie je možné zohľadniť obdobie výkonu služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby. Doba služobného pomeru a príjmy dosiahnuté počas obdobia výkonu služby sa zohľadnia žalobcovi pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy po skončení služobného pomeru. Žalobca v odvolaní poukázal na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR, z ktorého vyplýva, že samotné trvanie služobného pomeru nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zo všeobecného systému sociálneho poistenia aj príslušníkovi ozbrojených síl a zborov, ak došlo k splneniu podmienok pre vznik nároku na túto dávku skôr, ako boli splnené podmienky pre vznik nároku na výsluhový dôchodok. K uvedenej námietke žalobcu považovala žalovaná za potrebné uviesť, že napadnutým rozhodnutím zo dňa 26. 10. 2018 bol posúdený nárok na starobný dôchodok žalobcu len v rozsahu dôb dôchodkového poistenia získaných žalobcom vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Na nárok na starobný dôchodok ku dňu 08. 12. 2014 získal žalobca obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia od 01. 09. 1973 do 30. 06. 1981, od 03. 08. 1981 do 30. 09. 1981 a od 03. 10. 2008 do 31. 05. 2012, v rozsahu 11 rokov a 241 dní. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. k 08. 12. 2014, žalobca nespĺňal podmienku uvedenú v v znení a nezískal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. Záverom uviedla, že obdobie dôchodkového poistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí bolo zhodnotené na základe údajov uvedených žalobcom v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v evidencii Sociálnej poisťovne. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

9. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 25. 01. 2019 podal žalobca správnu žalobu zo dňa 19. 02. 2019, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 25. 02. 2019. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 25. 01. 2019, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 10. 2018 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 26. 05. 2017 podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku na pobočke Sociálnej poisťovne v Leviciach, s uplatnením nároku na dávku starobného dôchodku od 08. 12. 2014, t. j. po dovŕšení veku 57 rokov a po splnení podmienky doby poistenia aspoň 15 rokov, teda podľa jeho názoru, po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok nároku na starobný dôchodok. Uviedol, že rozsudkom súdu bolo zrušené rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 07. 11. 2017 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21. 07. 2017 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia uvedených rozhodnutí bolo, že obidve rozhodnutia žalovanej boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pričom Krajský súd v Nitre zaviazal žalovanú v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 26. 05. 2017 a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Pod náležitým odôvodnením bolo potrebné sa vysporiadať s viacerými odvolacími námietkami žalobcu, ako aj s právnymi a skutkovými nedostatkami, ktoré zistil Krajský súd v Nitre. Žalovaná sa s týmito nedostatkami žiadnym spôsobom v novom prvostupňovom rozhodnutí nevysporiadala a opätovne zamietla žalobcovu žiadosť zo dňa 26. 05. 2017 o priznanie starobného dôchodku, ktorou si žalobca uplatnil priznanie starobného dôchodku s uplatnením nároku na starobný dôchodok za spätné obdobie od 08. 12. 2014 v zmysle ustanovení a z titulu zásady zachovania získaných nárokov (služby v I. kategórii funkcií) v spojitosti s predchádzajúcou právnou úpravou, a to o sociálnom zabezpečení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „“). Poukazujúc na ustanovenia , a , uviedol, že tieto ustanovenia zákona o sociálnom poistení vychádzajú zo zásady zachovania získaných nárokov. Zákon o sociálnom poistení v nich rešpektuje právnu úpravu účinnú pred 01. 01. 2004. Uviedol, že účelom o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý bol prevzatý do , bolo zachovať nároky vzniknuté pred účinnosťou novely, ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie, aj po účinnosti tejto novely. Tento krok bol a je v súlade s princípom zachovania nadobudnutých práv ako súčasti princípu právnej istoty. Účinky tejto právnej normy boli fakticky obmedzené do roku 2023. Vzhľadom na , ak osoba vykonávala niektoré zo zamestnaní zaradených do I. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu vznikne jej nárok na starobný dôchodok dovŕšením stanoveného (v niektorých prípadoch aj zníženého) veku aj po dni 31. 12. 2003, t. j. aj v súčasnosti. Uviedol, že zníženie veku pre nárok na starobný dôchodok sa týka v tomto prípade aj jeho, pritom platí, že uvedené dôchodky osôb, ktoré vykonávali zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, sa vypočítajú podľa aj podľa zákona o sociálnom poistení (). Dôchodok sa potom prizná v sume vypočítanej podľa toho právneho predpisu, podľa ktorého bude suma dôchodku vyššia. Podľa občan, ktorý vykonával pred 01. 01. 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. 12. 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v až h/ (išlo o službu v ozbrojených zložkách), t. j. napr. v armáde, v Zbore nápravnej výchovy (ZVJS), Zbore národnej bezpečnosti, resp. v Policajnom zbore. Podľa podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórii alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. 12. 1999. Vychádzajúc z ustanovenia a , žalobcovi trvala služba I. kategórie funkcií k 31. 12. 1999. Nakoľko bol žalobca zamestnaný 25 rokov, pričom 18 rokov žalobcovi trvala služba v I. kategórii funkcií, žalobca splnil dovŕšením dôchodkového veku 57 rokov všetky podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 08. 12. 2014.

Podľa platí, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, získané do 31. 12. 2003, teda podmienka doby poistenia 15 rokov sa považuje za splnenú. Nakoľko žalovaný nerešpektoval v prvostupňovom rozhodnutí a druhostupňovom rozhodnutí splnenú podmienku doby poistenia 15 rokov zo strany žalobcu, tým neboli zachované nároky, ktoré mu vznikli na základe právnej úpravy , vyplývajúc zo zásady zachovania získaných nárokov z titulu trvania doby služby v I. kategórii funkcií. Žalovaná vo výroku prvostupňového rozhodnutia uviedla, že rozhodla podľa a , čo však nekorešponduje s odôvodnením. Citáciou ďalších ustanovení v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktoré absentujú vo výroku prvostupňového rozhodnutia (odôvodnenie nenadväzuje na výrok) spôsobujú vadu prvostupňového rozhodnutia. Ide o ustanovenia o sociálnom zabezpečení v znení , a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V prvostupňovom rozhodnutí žalovaná poukázala na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. z 22. 08. 2012, v ktorom je uvedené: „.... sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorému sa vypláca výsluhový dôchodok, môže krátiť iba primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku, a teda sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128“, ktorý sa však na tento prípad nevzťahuje, keďže nie je poberateľom výsluhového dôchodku. S týmto názorom sa stotožnil aj správny súd, čo malo podstatný vplyv na vydanie prvostupňového rozhodnutia a druhostupňového rozhodnutia. Namietal, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré odseky z citovaných ustanovení , ods. l a 2 sa vzťahujú na prípad žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že v jednotlivých odsekoch je rôzne upravený dôchodkový vek pre vznik nároku na starobný dôchodok a zastal názor, že ustanovenie sa na jeho prípad nevzťahuje. Žalovaná v druhostupňovom rozhodnutí jednoznačne uviedla, že doby hodnotila ku dňu 08. 12. 2014 a žalobca týmto dňom splnil podmienku dôchodkového veku s použitím , avšak sa už ďalej nevysporiadala s dobou, ktorú posudzovala za 25 rokov zamestnania. Za významnú skutočnosť v tejto veci žalovaná považovala aj to, že žalobca nie je poberateľom dávky výsluhového dôchodku a služobný pomer žalobcovi trvá, teda pre tieto dôvody nie je možné zohľadniť na nárok na starobný dôchodok obdobie dôchodkového poistenia policajta ku dňu 08. 12. 2014 (výkon doby služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby):

- od 01.10. 1981 do 31. 12. 1999 - služba I. kategórie funkcií,

- od 01.01.2000 do 09.09.2008 - služba III. kategórie funkcií,

- od 01.06.2012 do 08. 12.2014 - bez kategórie, pričom služobný pomer naďalej trvá Obdobie zaradené v I. kategórii funkcií žalobcovi trvalo 18 rokov a 92 dní a celkovo do dovŕšenia dôchodkového veku (08. 12. 2014) služobný pomer trval 29 rokov a 177 dní. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že napriek tomu, že mu nárok na výsluhový dôchodok zanikol (rozhodnutie č. GR ZVJS-14454/33-12 zo dňa 31. 05. 2012), z rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia č. GR ZVJS-14454/33-08 zo dňa 25. 09. 2008 a z potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia č. GR ZVJS-d-14454/14-2017 zo dňa 12. 05. 2017 vyplývalo, že ku dňu 09. 09. 2008 jeho služobný pomer trval 26 rokov a 351 dní a táto doba bola hodnotená ako výkon doby služby policajta, počas ktorej dosiahol konkrétne osobné vymeriavacie základy počas výkonu doby služby. Taktiež z potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia č. GR ZVJS-d-14454/14-2017 zo dňa 12. 05. 2017 vyplýva, že žalovaná disponovala v dobe rozhodovania o starobnom dôchodku žalobcu informáciou, že od 01. 06. 2012 do 08. 12. 2014 žalobcovi opätovne vznikol služobný pomer, ktorý ku dňu dovŕšeného dôchodkového veku trval 921 dní (t. j. 2 roky a 191 dní). V tejto súvislosti žalovanej vyplýva zákonná povinnosť zisťovať hrubé zárobky žalobcu u žalobcovho zamestnávateľa (za dobu trvania služobného pomeru v súčte 9 rokov a 177 dní). Za predpokladu, že hrubé zárobky u žalobcovho zamestnávateľa žalovaná nezisťovala, žalovaná si nezabezpečila potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia, čo je v rozpore s procesným postupom žalovanej uvedenom v a 233 ods. 10 Z rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia č . GR ZVJS-14454/33-08 zo dňa 25. 09. 2008 vyplýva, že časť tejto doby už bola hodnotená pri prvom

skončení služobného pomeru žalobcu, viď. potvrdenie Útvaru sociálneho zabezpečenia č. GR ZVJS- d-14454/14-2017 zo dňa 12. 05. 2017, z ktorého vyplýva aj ďalšia skutočnosť, že žalobcovi vznikol ďalší služobný pomer dňa 01. 06. 2012 a ku dňu 08. 12. 2014 služobný pomer trval. Teda žalovaná nesprávne zistila dobu trvania služobného pomeru v rozsahu 26 rokov a 351 dní ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (k 08. 12. 2014), pretože druhý služobný pomer žalobcu (od 01. 06. 2012 do 08. 12. 2014) do trvania služobného pomeru žalobcu žalovaná nezapočítala. Žalobcovi ku dňu 08. 12. 2014 trval služobný pomer 29 rokov a 177 dní. Aj napriek týmto skutočnostiam žalovaná žalobcovi zohľadnila len obdobie dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní od 01. 09. 1973 do 30. 06. 1981, od 03. 08. 1981 do 30. 09. 1981 a od 03. 10. 2008 do 31. 05. 2012, ktorých súčet žalobca dosiahol v trvaní 11 rokov a 241 dní. Rozhodnutím č. GR ZVJS-14454/33-08 zo dňa 25. 09. 2008 bol žalobcovi od 10. 09. 2008 priznaný výsluhový dôchodok podľa v spojení s , pričom pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba:

- od 01. 10. 1981 do 30. 09. 1982 - základnej vojenskej služby,

- od 01. 10. 1982 do 09. 09. 2008 - služobného pomeru prísl. ZVJS. Ku dňu skončenia služobného pomeru (09. 09. 2008) žalobcovi služobný pomer trval 26 rokov a 351 dní. Z potvrdenia č. GR ZVJS-d-14454/14-2017 zo dňa 12. 05. 2017 vyplýva, že doba základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže bola zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia nasledovne:

- od 01. 10. 1981 do 30. 09. 1982 v I. kategórii funkcií,

- od 01. 10. 1982 do 31. 12. 1999 v I. kategórii funkcií,

- od 01. 01. 2000 do 09. 09. 2008 v III. pracovnej kategórií. Vychádzajúc z personálneho rozkazu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 15 zo dňa 30. 05. 2012 bol žalobca prijatý dňom 01. 06. 2012 do služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže a tento služobný pomer ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku (08. 12. 2014) trvá. Rozhodnutím č. GR ZVJS-14454/33-12 zo dňa 31. 05. 2012 Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže odňal žalobcovi od 01. 06. 2012 výsluhový dôchodok podľa v spojení s , teda nárok na výsluhový dôchodok žalobcovi zanikol dňa 31. 05. 2012. Z uvedených listín vyplýva, že odo dňa 01. 06. 2012 (opätovne vzniknutého služobného pomeru) do dovŕšenia dôchodkového veku (08. 12. 2014) služobný pomer žalobcovi trval 921 dní (t. j. 2 roky a 191 dní). Žalobca jednoznačne preukázal žalovanému primeranú dobu trvania služobného pomeru, t. j. výkon doby služby policajta (príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže), ktorý ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku (08. 12. 2014) trval 29 rokov a 177 dní (26 rokov a 351 dní + 2 roky a 191 dní). Pre účely stanovenia výšky starobného dôchodku nič nebránilo žalovanej, aby do doby dôchodkového poistenia započítala:

- pomernú dobu v rozsahu 29 rokov a 177 dní, z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (policajta),

- pomernú dobu v rozsahu 11 rokov a 241 dní, zo všeobecného systému sociálneho poistenia (civilného zamestnania). Celkovo teda 41 rokov a 53 dní. Na základe uvedených skutočností žalovaná dospela k nesprávnemu záveru, že ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. k 08. 12. 2014, žalobca nesplnil podmienku dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. Táto rozhodujúca skutočnosť bola významná pri zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok žalobcu žalovanou. Žalovaná nesplnenie doby dôchodkového poistenia žiadnym spôsobom nezdôvodnila. Taktiež žalovaná nezdôvodnila, prečo dobu služby a príjmy dosiahnuté počas výkonu doby služby zohľadní až v budúcnosti pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, t. j. po skončení služobného pomeru, zvlášť pokiaľ to nevyplýva zo Žalobca poukázal na súčasný právny stav, že napriek už ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom nároku policajta na starobný dôchodok, zákonodarca doteraz v súlade s Dohovorom č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu, krátenia alebo pomerovania starobného dôchodku vo vzťahu k získaným rôznym obdobiam dôchodkového zabezpečenie (poistenia). Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku policajtov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok (nie priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok) aj na účely nároku a výšky starobného dôchodku, je potom úlohou správnych orgánov a súdov vysporiadať sa s týmto nedostatkom právnej úpravy tak, aby bolo zachované garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Podľa platí, že občania majú právo na primerané

hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je podľa názoru súdu také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie v rozsahu započítaného dôchodkového poistenia len 11 rokov a 241 dní smeruje proti základnému princípu práva na primerané hmotné zabezpečenia v starobe, ktoré ako bolo uvedené vyššie má zodpovedať celej dĺžke poistenia a nie len dobe poistenia 11 rokov a 241 dní. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 platí, že ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Výsluhový dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikne v budúcnosti nárok zhodnocuje len dobu trvania služobného pomeru, z tohto dôvodu môže žalovaná krátiť dávku starobného dôchodku len vo vzťahu k dobe trvania služobného pomeru, avšak za dobu poistenia (11 rokov a 241 dní) je žalovaná povinná krátenú dávku starobného dôchodku žalobcovi priznať od 08. 12. 2014, v opačnom prípade by táto civilná doba dôchodkového poistenia nebola zhodnotená a žalobcovi by žalovaná odňala prístup k starobnému dôchodku, t. j. prístup na primerané hmotné zabezpečenie v starobe ( ). Pre žalobcu je teda nezrozumiteľné, podľa ktorej právnej normy žalovaná posudzovala nárok žalobcu na starobný dôchodok, či podľa alebo podľa a podľa ktorej mu hodnotila splnenie doby dôchodkového poistenia. Žalobca poukázal aj na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 4/2012, 60. rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že samotné trvanie služobného pomeru nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zo všeobecného systému sociálneho poistenia aj príslušníkovi ozbrojených síl a zborov, ak došlo k splneniu podmienok pre vznik nároku na túto dávku skôr, ako boli splnené podmienky pre vznik nároku na výsluhový dôchodok. Napriek tomu, že ide o neobvyklú situáciu pri posudzovaní nároku žalobcu, ktorý je príslušníkom ozbrojeného zboru a ktorému skôr vznikol nárok na starobnú dôchodkovú dávku, než nárok na výsluhový dôchodok, nemôže samotná skutočnosť, že služobný pomer nie je ukončený, vylúčiť priznanie dávky, ak inak sú náležitosti veku a trvania poistenia vo všeobecnom systéme splnené. Súčasné trvanie služobného pomeru preto nebráni žalovanej zohľadniť na nárok na starobný dôchodok dobu výkonu služby policajta a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby policajta ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože tieto doby žalobca získal podľa a údaje o dosiahnutých hrubých zárobkoch počas tohto obdobia sú nemenné, na ktoré nemá vplyv ani trvanie služobného pomeru, či ukončenie služobného pomeru alebo poberanie výsluhového dôchodku. Žalobca narodený 08. 12. 1957 splnil podmienku zníženého dôchodkového veku na nárok na starobný dôchodok dňom dovŕšenia veku 57. rokov (t. j. dňa 08. 12. 2014), čo potvrdila v druhostupňovom rozhodnutí aj žalovaná v súlade s , a v spojení s , a v znení účinnom do 30. 06. 2003. Žalobca teda splnil všetky zákonom požadované podmienky nároku na starobný dôchodok (podmienku veku 57 rokov, 25 rokov zamestnania, z toho 18 rokov v I. kategórií funkcií), teda splnil aj spornú podmienku dôchodkového poistenia aspoň 15 rokov, t. j. celkovo 15018 dní, teda 41 rokov a 53 dní ku dňu 08. 12. 2014 (vznik nároku na starobný dôchodok). Z toho 29 rokov a 177 dní (služobný pomer) + 11 rokov a 241 dní (civilné zamestnanie). Vo vzťahu k celkovej dobe zamestnania mala žalovaná jednoznačne preukázanú celkovú dobu trvania zamestnania 41 rokov a 53 dní, z toho dobu trvania služobného pomeru 29 rokov a 177 dní a dobu civilného zamestnania 11 rokov a 241 dní. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že žalovaná nesprávne posúdila dobu poistenia pre nárok žalobcu na starobný dôchodok. Na tom nič nemení skutočnosť, že žalobcovi v súčasnosti služobný pomer trvá. Ďalšie získané doby (civilného zamestnania alebo doby služby) získané po vzniku nároku na starobný dôchodok nemajú vplyv na nárok na starobný dôchodok (len na výšku starobného dôchodku, napr. zvyšovanie starobného dôchodku za dobu ďalšieho trvania zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok).

Vo vzťahu k súbehu starobných dôchodkov (z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a všeobecného systému sociálneho poistenia) podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 žalobca poukázal na to, že v žiadnom prípade mu nevznikne nárok na starobný dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Takou dávkou by bol jedine starobný dôchodok podľa V. časti o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ( ), ktorý by sa považoval od 01. 07. 2002, t. j. od účinnosti za výsluhový dôchodok podľa , preto výsluhový dôchodok, ktorý bude v budúcnosti priznaný podľa , v percentuálnej výmere podľa zo základu určeného podľa nemôže plniť funkciu starobného dôchodku od dovŕšenia dôchodkového veku, pretože dôchodkový vek nastal skôr, než bude priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Vydané druhostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo (prvostupňové rozhodnutie) je v rozpore aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 11. 2009 (R 68/2011). V tejto súvislosti žalobca namietal porušenie zásady zachovania získaných nárokov z I. kategórie funkcií, ktoré nastalo zamietnutím žiadosti o starobný dôchodok žalovanou vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 11. 2009 (R 68/2011), pretože z pôsobnosti sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov len za obdobia dôchodkového poistenia od 01. 01. 2004, v ktorých vykonávali službu v tomto zbore, nie však za ostatné obdobie ich dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia. V tejto súvislosti ustanovenie nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru, čo v konečnom dôsledku znamená, že žalovaná nesprávne právne posúdila dobu poistenia žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta. V závere rozhodnutia (R 68/2011) Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že nepriznanie starobného dôchodku policajtom, ktorým trvá služobný pomer, by mal v prípade poistencov, ktorí boli poistencom v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia za následok diskrimináciu, a to v dôsledku nerovnakého zaobchádzania v otázkach sociálneho zabezpečenia a odnímal by im nedovoleným spôsobom dodatočné nároky, ktoré im už vznikli. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že doby služby a príjmy dosiahnuté počas výkonu služby sa zohľadnia pre nárok na starobný dôchodok a určenie sumy po skončení služobného pomeru žalobca tvrdí, že takýto postup žalovanej nemá oporu v právnej úprave a spôsobí na strane žalobcu ujmu v majetkovej sfére na nevyplatených dávkach starobného dôchodku od 08. 12. 2014 (vznik nároku na starobný dôchodok) do doby reálneho priznania dávky starobného dôchodku (resp. do dátumu uplatnenia), z hľadiska toho, že nárok na výplatu dávky sa premlčuje uplynutím 3 rokov, čo znamená, že za predpokladu žalobcovho skončenia služobného pomeru napr. k 31. 12. 2019, s uplatnením nároku na výplatu dávky za 3 roky spätne, bude starobný dôchodok vyplatený až od 01. 01. 2016. V tejto súvislosti obdobie od 08. 12.2014 do 31. 12.2015 by tvorilo obdobie, za ktoré sa výplata dávky starobného dôchodku premlčuje, teda týmto postupom by žalovaná spôsobila na strane žalobcu ujmu v majetkovej sfére na nevyplatenej dávke starobného dôchodku. Žalovaná v súčasnosti diskriminuje žalobcu voči skupine poberateľov starobných dôchodkov, ktorým stále trvá služobný pomer policajta a bol tejto skupine policajtov priznaný starobný dôchodok žalovanou a tieto starobné dôchodky sú vyplácané od žalovanej, pričom podľa platí, že poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca je príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a jeho služobný pomer trvá. Z tejto skutočnosti vyplýva, že žalobca je v súčasnosti platiteľom poistného na výsluhové zabezpečenie podľa a podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa v znení účinnom do 30. 04. 2013 žalobca nespĺňa. Jednou z podmienok nároku na výsluhový dôchodok je práve podmienka skončenia služobného pomeru, pričom žalobca neskončil služobný pomer ani sa od žalovanej nedomáha priznania výsluhového dôchodku. V tejto súvislosti je potrebné vykladať za nesprávne vyjadrenie žalovanej vo vzťahu k súbehu nárokov na starobný dôchodok (str. 4 druhostupňového rozhodnutia) zo všeobecného systému a osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia). Dávky (výsluhový dôchodok a starobný dôchodok) sú rozdielne dávky (z dôvodu nároku a splnenia rozdielnych podmienok na ich priznanie) a ktorých výplata sa neobmedzuje. Podľa platí, že pri súbehu nároku na výplatu výsluhového dôchodku, s nárokom na dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (starobný dôchodok) má poberateľ takéhoto dôchodku nárok na výsluhový dôchodok naďalej v plnej výške.

Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že z výroku prvostupňového rozhodnutia mu nie je zrejmé, ktorú zákonnú podmienku uvedenú v a nesplnil, vo vzťahu k nároku na dávku starobného dôchodku. Namietal, že tým, že žalovaná nevymedzila jednoznačne, ktorú konkrétnu podmienku žalobca nesplnil, prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie sa stáva nepreskúmateľným. Nesprávnosť právneho posúdenia veci vyplýva z aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 08. 2012 na žalobcov prípad. Žalobca v súdnom konaní (sp. zn. ) bol poberateľom výsluhového dôchodku, avšak žalobca v tomto súdnom konaní nie je poberateľom výsluhového dôchodku. Žalobca namietal tvrdenie žalovanej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a druhostupňového rozhodnutia, že okolnosť trvania služobného pomeru, skončenie služobného pomeru a poberanie výsluhového dôchodku vo vzťahu k zohľadneniu výkonu doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas výkonu doby služby tvorí podmienku nároku na starobný dôchodok. Samotné okolnosti trvania služobného pomeru, skončenie služobného pomeru alebo poberanie dávky výsluhového dôchodku žalobcom netvoria podmienky na priznanie dávky starobného dôchodku, ktoré by vyplývali z a Podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok nie je možné bez zmeny zákonnej úpravy svojvoľne rozširovať. Ďalej žalobca namietal zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a druhostupňového rozhodnutia v tom, že vo veci nebol právne a skutkovo preskúmaný dôvod nesplnenej podmienky dôchodkového poistenia 15 rokov v súvislosti s výkonom služobného pomeru žalobcu do 31. 12. 1999. Pri tom bolo potrebné vyriešiť otázku, či vylučuje použitie predchádzajúcej úpravy , ako doby dôchodkového poistenia. Taktiež žalobca namietal zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a druhostupňového rozhodnutia, pretože sú diskriminačné. Uviedol, že nezákonnosť rozhodnutia spočíva v tom, že zo podľa ktorého žalovaná rozhodovala, ani z iného predpisu nevyplýva pre priznanie starobného dôchodku podmienka predošlého ukončenia služobného pomeru, podmienka vyplácania výsluhového dôchodku, ako ani dodatočné splnenie doby poistenia 15 rokov, zvlášť pokiaľ žalobca splnil 25 rokov zamestnania a z toho 18 rokov služby v I. kategórii funkcií. Žalovaná nemôže od žalobcu požadovať vychádzajúc zo zásady zachovania získaných nárokov podľa nové podmienky splnenia nároku na starobný dôchodok. Žalovanej preto nič nebráni pre nárok na starobný dôchodok žalobcovi zohľadniť dobu výkonu služby v kategóriách a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby policajta ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože tieto údaje sú nemenné. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 09. 06. 2011 č. k. -30 zmenil tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zo záveru rozsudku vyplynulo, že Sociálna poisťovňa bola povinná priznať starobný dôchodok v krátenej výške. Takýto postup Sociálna poisťovňa však neuplatnila voči účastníkovi súdneho konania (a neuplatnila u žalobcu v tomto prípade, čo sa v konečnom dôsledku preukázalo ako nesprávne). Tvrdenie žalovaného v tejto veci teda neobstojí už aj z dôvodu, že Sociálna poisťovňa mala účastníkovi súdneho konania priznať starobný dôchodok (teda aj žalobcovi žalovaná mala priznať starobný dôchodok v tomto konaní) a postupovať rovnako. Uvedený postup, ktorého sa žalobca dožaduje v súvislosti so žiadosťou o priznanie starobného dôchodku, je bežne uplatňovaný žalovanou aj pri iných žiadateľoch o dávku starobného dôchodku, ktorí sú v služobnom pomere policajta. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia upravený nezhodnocuje prácu v kategóriách, preto žalobca regulérne očakáva od žalovanej, že prácu v I. kategórii funkcií zhodnotí žalovaná vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia (poistenia) v nároku na starobný dôchodok, nakoľko ide o obdobie, keď osobitný systém v dobe do 31. 12. 1999 nejestvoval. Žalobca očakáva od žalovanej priznanie starobného dôchodku, ktorého pomerná suma starobného dôchodku bude zodpovedať dobe civilného zamestnania, za ktoré odviedol poistné na dôchodkové poistenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal správny súd, aby druhostupňové rozhodnutie žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe

10. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12. 04. 2019. Vo svojom vyjadrení uviedla, že napadnutým rozhodnutím č. XXX. XXX XXXX 0 zo dňa 26. 10. 2018

bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -40 zo dňa 24. 07. 2018 a o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok bolo opätovne rozhodnuté v súlade s právnym názorom krajského súdu. Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS- d-14454/33-2017 zo dňa 06. 02. 2017 žalobca vykonával službu v období od 01. 10. 1981 do 31. 12. 1999 v I. kategórii, od 01. 01. 2000 do 09. 09. 2008 v III. pracovnej kategórii. V služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií žalobca získal 18 rokov a 92 dní. Služobný pomer od 01. 06. 2012 naďalej trvá. Vzhľadom na to, že žalobca bol dňom 01. 06. 2012 opätovne prijatý do služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, rozhodnutím č. GR ZVJS-14454/33-12 zo dňa 31. 05. 2012 bolo rozhodnuté o zániku nároku na výsluhový dôchodok dňom 31. 05. 2012. Žalobca dôchodkový vek dovŕšil dňa 08. 12. 2014. K námietke žalobcu uvedenej v správnej žalobe k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci vyplývajúcej z aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. na žalobcov prípad je potrebné uviesť, že žalobca v danom prípade poukázal na to, že žalovaná bola povinná zmeniť svoje rozhodnutie tak, že mala priznať starobný dôchodok v krátenej výške, s čím sa stotožnil aj žalobca. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však išlo o poberateľa výsluhového dôchodku. Vzhľadom na uvedené žalovaná trvala na odôvodnení napadnutého rozhodnutia a to, že suma starobného dôchodku poistenca, ktorému sa vypláca výsluhový dôchodok, môže krátiť iba primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Vzhľadom na to, že žalobca nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, nakoľko jeho služobný pomer trvá, nemá podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nárok na uplatnenie článku 33 ods. 2 Dohovoru a na nárok pre starobný dôchodok nie je možné zohľadniť obdobie výkonu služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby, na čom žalovaná trvá. Doba služobného pomeru a príjmy dosiahnuté počas obdobia výkonu služby sa zohľadnia žalobcovi pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy až po skončení služobného pomeru. Na nárok na starobný dôchodok ku dňu 08. 12. 2014 získal žalobca obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia od 01. 09. 1973 do 30. 06. 1981, od 03. 08. 1981 do 30. 09. 1981 a od 03. do 31. 05. 2012, v rozsahu 11 rokov a 241 dní. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. k 08. 12. 2014, žalobca nespĺňal podmienku uvedenú v v znení a nezískal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. Obdobie dôchodkového poistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí bolo zhodnotené na základe údajov uvedených žalobcom v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v evidencii Sociálnej poisťovne. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Žalobca ani v odvolacom konaní, a ani v správnej žalobe nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a na základe ktorých by bolo možné rozhodnúť inak. Vzhľadom na uvedené, nárok na starobný dôchodok žalobcovi nevznikol a žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 26. 05. 2017 bola zamietnutá správne a v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -40 zo dňa 24. 07. 2018. Žalovaná mala za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

11. Následne sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril žalobca trvajúc na tvrdeniach uvedených v správnej žalobe majúc za to, že splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok, a to znížením dôchodkového veku pre nárok na starobný dôchodok dňom dovŕšenia veku 57 rokov (t. j. dňom 08. 12. 2014), ako aj splnenia podmienky dôchodkového poistenia aspoň 15 rokov nasledovne:

- od 01. 09. 1973 do 30. 06. 1981 - 7 rokov a 305 dní (civilné zamestnanie),

- od 03. 08. 1981 do 30. 09. 1981 - 59 dní (civilné zamestnanie),

- od 01. 10. 1981 do 31. 12. 1999 - 18 rokov a 92 dní (doba služby vo všeobecnom systéme - I. kategória funkcií),

- od 01. 01. 2000 do 30. 06. 2003 - 3 roky a 181 dní (doba služby vo všeobecnom systéme - bez kategórií),

- od 01. 07. 2003 do 02. 10. 2008 - 5 rokov a 94 dní (doba služby v osobitnom systéme),

- od 03. 10. 2008 do 31. 05. 2012 - 3 roky a 242 dní (civilné zamestnanie),

- od 01. 06. 2012 do 07. 12. 2014 - 2 roky a 190 dní (doba služby v osobitnom systéme), t. j. celkovo 41 rokov a 68 dní ku dňu 08. 12. 2014 (vzniku nároku na starobný dôchodok) v zmysle a o sociálnom poistení v znení Túto skutočnosť žalobca oprel o hmotnoprávnu úpravu ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej boli príslušníci Zboru nápravnej výchovy zúčastnení na všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia (poistenia) do 30. 06. 2003 bez

obmedzenia, preto je opodstatnené, že obdobie (29 rokov a 272 dní) žalobca pokladá za obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecnej právnej úpravy o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), avšak žalovaná aj napriek tomu časť tohto obdobia neopodstatnene vylúčila (obdobie od 01. 10. 1981 do 02. 10.2008), resp. toto obdobie nepokladala za dobu poistenia vo vzťahu k nároku na priznanie starobného dôchodku. Žalobca preukázateľne vykonával 18 rokov a 92 dní v I. kategórií funkcií. V zmysle výkladu (resp. ods. 3) je žalobca diskriminovaný len preto, že je aktuálne v služobnom pomere, pričom sám nevyžaduje ako podmienku priznania starobného dôchodku ukončenie akéhokoľvek pracovnoprávneho vzťahu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 4/2012, rozsudok sp. zn. zo dňa 31. 07. 2009 v tom, že nárok na starobný dôchodok žalobcovi vznikol počas služobného pomeru policajta, teda skôr, ako vznikne v budúcnosti nárok na výsluhový dôchodok. Žalovaná uviedla zhodne v prvostupňovom rozhodnutí č. XXX. XXX XXXX 0 zo dňa 26. 10. 2018, v rozhodnutí o odvolaní č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25. 01. 2019, ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 12. 04. 2019, že žalobcovi započítala len obdobie civilného zamestnania (11 rokov a 241 dní). Túto informáciu žalobca poznal a toto obdobie nebolo sporné. Žalovaná sa však nevysporiadala s obdobím od 01. 10. 1981 do 02. 10. 2008 (doba služby), resp. náležite nezdôvodnila, z akého právneho dôvodu by nemala byť doba služby a príjmy dosiahnuté počas výkonu doby služby vylúčené pre nárok na starobný dôchodok a určenie jej sumy. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že doba služby a dosiahnuté príjmy by mali byť zohľadnené až po ukončení služobného pomeru žalobcu. Žalovaná sa teda nevysporiadala s právnym názorom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. -40 z 24. 07. 2018, uvedenom v bode č. 16 a s námietkami žalobcu v tomto smere. Žalobca považoval vyjadrenie žalovanej zo dňa 12. 04. 2019 za nezrozumiteľné a to z dôvodu, že na strane č. 3 žalovaná tvrdí, že vypočítaný starobný dôchodok je potrebné krátiť, pričom na totožnej strane č. 3 žalovaná nepripúšťa spôsob krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, čo zohľadňuje dávka starobného dôchodku za celé obdobie trvania zamestnania od 18. rokov veku do 62 rokov veku, t. j. u žalobcu celkovo 41 rokov a 68 dní. Z toho žalobcovi trvalo zamestnanie v dvoch systémoch, a to doba služby v ozbrojenom zbore v trvaní 29 rokov a 192 dní a doba civilného zamestnania 11 rokov a 241 dní (celkom 41 rokov a 68 dní). Za predpokladu, že by žalovaná vylúčila hodnotenie doby poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia získané v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, malo by to za následok horšie zaobchádzanie so žalobcom, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr. v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná žalovaná vôbec nespochybňuje spôsob výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Dôsledkom postupu žalovanej pri započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme (v prípade žalobcu ide o 11 rokov a 241 dní) by dochádzalo k vymeriavaniu dôchodkových dávok vo výške, akoby celkovo boli poistenci poistení len po krátky čas, a tým by dochádzalo k zníženiu ich osobného mzdového bodu a následne aj výšky starobného dôchodku. Vo vzťahu k súbehu starobných dôchodkov (z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a všeobecného systému sociálneho poistenia) podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 žalobca poukázal na to, že v žiadnom prípade mu nevznikne nárok na starobný dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Takou dávkou by bol jedine starobný dôchodok podľa V. časti o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, z tohto dôvodu je súbeh starobných dôchodkov z týchto dvoch systémov vylúčený. Žalobca v súčasnosti nemá nárok na výsluhový dôchodok, výsluhový dôchodok nepoberá, ani sa ho nedožaduje (vzhľadom k podmienkam vzniku nároku na výsluhový dôchodok uvedených v - v zmysle ktorého nárok na dávku výsluhového dôchodku vzniká dňom skončenia služobného pomeru), taktiež obdobie trvania služobného pomeru nie je zhodnotené v žiadnej dávke výsluhového dôchodku, preto žalovaná neodôvodnene zamedzuje prístup k dávke starobného dôchodku, ako základné právo v prístupe na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa odo dňa 08. 12. 2014. Žalobca poukázal aj na vznik škody, ktorá mu vzniká na nevyplatených dávkach starobného dôchodku žalovanou, od uplatnenia nároku na starobný dôchodok (t. j. od 08. 12. 2014, k 30. 04. 2019 za 53 mesiacov). Záverom uviedol, že sa pridržiava svojich tvrdení uvedených v správnej žalobe zo dňa 19. 02. 2019 a tvrdenia žalovanej vzhľadom k zamietnutej žiadosti o starobný dôchodok z dôvodu vylúčenej doby

poistenia považuje za nedôvodné. Zároveň považoval rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj druhostupňového orgánu za nezákonné, ktorých výrok nekorešponduje s odôvodnením a právnym názorom súdu, ktorým boli obe rozhodnutia zrušené.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

12. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný ( a (ďalej len „“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 01. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného podľa písm. d/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Zároveň v súlade s ust. zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, čo bolo v súlade so žalobným petitom žalobcu, ktorý žiadal zrušiť obidve rozhodnutia správnych orgánov a súd dospel k záveru, že je potrebné z dôvodov nižšie uvedených návrhu žalobcu vyhovieť. Rozsudok súd verejne vyhlásil dňa 10. decembra 2019 v súlade s ust. , pretože ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávanie a takýto postup bol v súlade s verejným záujmom, pri splnení podmienok uvedených ust. .

13. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a . Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

14. Podľa , o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 12. 2014, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa vyššie citovaného zákona, v znení , nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa , , , vyššie citovaného zákona, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Podľa , , vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo

hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu.

15. V prejednávanej veci predmet súdneho prieskumu tvorí rozhodnutie žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok. Žalovaná považovala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za zákonné z dôvodu, že žalobca na nárok na starobný dôchodok ku dňu 08. decembra 2014 získal obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v rozsahu 11 rokov a 241 dní, a preto nespĺňa podmienku uvedenú v byť dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Žalovaná skonštatovala, že žalobca vykonával službu v Zbore väzenskej a justičnej stráže v služobnom pomere 18 rokov a 92 dní a jeho služobný pomer od 1. júna 2012 naďalej trvá. Pretože nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, nie je možné zohľadniť na nárok na starobný dôchodok výkon doby služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby.

16. Správny súd po oboznámení sa s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neposkytujú správnemu súdu dostatok dôvodov pre preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k právne relevantnej otázke týkajúcej sa priznania starobného dôchodku a otázke splnenia podmienok na jeho nárok podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

17. Jedným z predpokladov činnosti správneho orgánu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu orgánov verejnej správy, a to z hľadiska požiadavky zrozumiteľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií, predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia či iný charakter) preskúmať, nemôže správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.

18. Je pritom potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správny orgánov, ani odstraňovať vlastným zistením formálny obsah a vady správneho aktu a postupu správneho orgánu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych právne relevantných otázok rešpektovali príslušné právne predpisy, vrátane predpisov vnútroorganizačných. Jedným z predpokladov prieskumnej činnosti súdu je pritom také odôvodnenie rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia napadnutého žalobou.

19. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné poznamenať, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR ). Hoci sa uvedené rozhodnutie dotýka súdneho konania, možno nepochybne jeho závery aplikovať aj na administratívne konanie, kde právo na spravodlivý proces plynie zo základných pravidiel správneho konania obsiahnutých v ust. § 3 Správneho poriadku.

20. Je potrebné dodať, že rozhodnutie správneho orgánu nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú účastník konania nastolil. Je však nevyhnutné, aby rozhodnutie administratívneho orgánu rešpektujúc princíp spravodlivého procesu reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na riešenie konkrétnych relevantných otázok.

21. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dovŕšil vek 57 rokov dňa 08. 12. 2014 a od tejto doby žiadal priznať starobný dôchodok. Žalobca vykonával štátnu službu v I. kategórii funkcií v dobe 01. 10. 1981 do 31. 12. 1999, celkovo trval služobný pomer žalobcu 26 rokov a 351 dní, čo v konaní nebolo sporné. Žalobca od 10. 09. 2008 do 31. mája 2012 poberal výsluhový dôchodok, pričom nárok naň mu zanikol v dôsledku toho, že bol opätovne prijatý do služobného pomeru dňa 01. 06. 2012 a tento trvá. Z obsahu odvolania žalobcu správny súd zistil, že jednou zo vznesených odvolacích námietok žalobcu bola námietka, že splnil zákonom stanovené podmienky na priznanie starobného dôchodku, a to jednak dovŕšením dôchodkového veku a jednak dôchodkovým poistením najmenej 15 rokov. Poukázal tiež na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 4/2012, z ktorého vyplýva, že samotné trvanie služobného pomeru nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zo všeobecného systému sociálneho poistenia aj príslušníkovi ozbrojených síl a zborov, ak došlo k splneniu podmienok pre vznik nároku na túto dávku skôr, ak boli splnené podmienky pre vznik nároku na výsluhový dôchodok. Uviedol ďalej, že na vznik nároku na výsluhový dôchodok 10. 09. 2008 Sociálna poisťovňa nemôže prihliadať, nakoľko nárok na výsluhový dôchodok zanikol dňom 31. 05. 2012.

22. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia poukázala na skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa, citovala ustanovenia a , a uviedla, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 08. decembra 2014. K námietke žalobcu, že na účely vzniku nároku na starobný dôchodok mu nebola zhodnotená doba služobného pomeru v trvaní 29 rokov a 192 dní poukázala len na názor, ktorý vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 22. augusta 2012, pričom správny súd už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že tento rozsudok sa na prejednávanú vec nevzťahuje z dôvodu, že žalobca nie je poberateľom výsluhového dôchodku. Správny súd konštatuje, že takéto odôvodnenie právne relevantnej námietky považuje za nedostatočné a nepreskúmateľné. Predovšetkým bolo potrebné vysporiadať sa s odvolacími námietkami, ale i s tým, na čo ho zaviazal správny súd v predchádzajúcom rozsudku, a to, aký vplyv má na uplatnený nárok žalobcu o starobný dôchodok trvanie služobného pomeru žalobcu a z akých dôvodov nie je možné zohľadniť na nárok na starobný dôchodok výkon doby služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby v čase od 01. 10. 1981 do 09. 09. 2008. Žalovaný sa tiež vo svojom rozhodnutí nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že nevyžaduje ako podmienku priznania starobného dôchodku ukončenie akéhokoľvek pracovnoprávneho vzťahu (pracovného či služobného pomeru). V správnej úvahe správneho orgánu absentuje dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah aj vysvetlení vzťahu medzi aplikovanou normou a zisteným skutkovým stavom.

23. Preskúmaním rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového správneho orgánu dospel súd opätovne k záveru, že obidve rozhodnutia je potrebné zrušiť preto, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 24. Správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 11. 2017, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobca o priznanie starobného dôchodku a ktoré rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. už vyslovil názor, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako i žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodov uvedených v rozsudku zo dňa 24. 07. 2018, na ktoré dôvody poukazuje i žalobca v podanej žalobe. Napriek tomu, že správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 07. 2017 z dôvodu ich nepreskúmateľnosti a pre nedostatok dôvodov a súd vo svojom rozhodnutí uviedol, akým spôsobom je potrebné odôvodniť rozhodnutie žalovaného a čím je potrebné sa zaoberať, správne orgány názor súdu nerešpektovali ani v novom rozhodnutí, ktorým zamietli žiadosť o starobný dôchodok žalobcu. Okrem údajov, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu o dĺžke doby poistenia žalobcu v osobitnom systéme, ako i všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a citácie ustanovení , , , a v znení , správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 26. 10. 2018 žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo nie je možné priznať žalobcovi starobný dôchodok, ak jeho doba dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme i osobitnom systéme vo svojom súčte spĺňa podmienku dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov a žalobca dovŕšil dôchodkový vek 08. decembra 2014, teda splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok uvedené v ust. . Správny orgán prvého stupňa opäť (rovnako ako v prvom zrušenom rozhodnutí zo dňa 21. 07. 2017) poukázal v odôvodnení rozhodnutia (zo dňa 26.10.2018) na rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. augusta 2012, ktorý rieši problematiku súbehu výsluhového a starobného dôchodku a spôsob jeho výpočtu krátením starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, hoci uvedená situácia je skutkovo odlišná od tej, ktorú posudzoval u žalobcu. Žalobca nie je poberateľom výsluhového dôchodku, jeho výsluhový dôchodok sa mu prestal vyplácať v dôsledku toho, že sa jeho služobný pomer obnovil. Na túto skutočnosť už poukázal správny súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku č. k. -40 zo dňa 24. 07. 2018, v ktorom uviedol, že sa závery uvedeného rozhodnutia na prípad žalobcu nevzťahujú, napriek tomu ich správny orgán prvého stupňa opakovane vo svojom rozhodnutí uvádza a závery tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR tvoria v podstate najväčšiu časť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku žalobcu.

25. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia (zo dňa 25. 01. 2019) síce uvádza, že dôvodom zrušenie rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 11. 2017 (ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 07. 2017) bola ich nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov, a konštatuje, že o žiadosti žalobcu bolo rozhodnuté v súlade s právnym názorom krajského súdu, pričom toto konštatovanie nezodpovedá skutočnosti. Správny súd v tejto veci nevyslovil žiadny právny názor na prejednávanú vec, poukázal však na potrebu, aby sa správne orgány vysporiadali s tým, pod akú právnu úpravu opierajú svoj názor, že žalobcovi zamietli žiadosť o starobný dôchodok z dôvodu, že vzhľadom na to, že žalobca nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, lebo jeho služobný pomer trvá, nemá podľa ustanovenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nárok na uplatnenie článku 33 ods. 2 Dohovoru a na nárok pre starobný dôchodok nie je možné zohľadniť obdobie výkonu služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby. I žalovaný cituje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. augusta 2012 napriek tomu, že tento rieši skutkovo a právne inú situáciu (súbeh nároku výsluhového dôchodku a starobného dôchodku). Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že ani tento vo svojom rozhodnutí nerešpektoval rozhodnutie správneho súdu v tom, že je potrebné v odôvodnení rozhodnutia uviesť nielen skutkový stav, ale tento subsumovať pod príslušnú právnu úpravu a riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Nie je možné nahradiť dôvody rozhodnutia správneho orgánu len poukazom na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR naviac, ktoré na prejednávanú vec nie je možné aplikovať, pričom na túto skutočnosť boli správne orgány upozornené v už zrušujúcom rozsudku tunajšieho súdu č. k. -40 zo dňa 24. júla 2018.

26. Správny súd pri zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia poukazuje (ako i vo svojom rozsudku zo dňa 24.júla 2018) na to, že správne orgány, a to prvostupňový správny orgán, ako i žalovaný nevysvetlili, akým spôsobom subsumovali zistený skutkový stav týkajúci sa žalobcu pod ustanovenia citované vo svojich rozhodnutiach a v čom vidia zhodnosť záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22. augusta 2012 na prejednávanú vec, ak na uvedený rozsudok v odôvodnení svojich rozhodnutí poukazujú. Správny súd opakovane poukazuje na to, že závery tohto rozsudku Najvyššieho súdu SR sa na prípad žalobcu nevzťahujú, keďže žalobca nie je poberateľom výsluhového dôchodku, a teda neprichádza do úvahy súbeh výsluhového a starobného dôchodku. Skutočnosť, že žalobca nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia je zrejmá, pretože jeho služobný pomer trvá a túto skutočnosť ani žalobca nespochybňuje. Z celého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa však nie je zrejmé, aký vplyv má na ním uplatnený nárok trvanie služobného pomeru žalobcu a z akých dôvodov nie je možné zohľadniť na nárok na starobný dôchodok výkon doby služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby v čase od 01. 10. 1981 do 09. 09. 2008.

27. Podľa názoru súdu sa správne orgány pri ďalšom rozhodnutí o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku musia zamerať predovšetkým na to, či žalobca spĺňa nárok na priznanie starobného dôchodku pri zníženom veku 57 rokov z dôvodu jeho zaradenia v I. kategórii funkcií, ako i otázkou započítania doby sociálneho poistenia v osobitnom a všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Pokiaľ správne orgány dospejú k rovnakému záveru, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, sú povinné svoje rozhodnutia riadne odôvodniť a právne posúdiť, prečo opätovný vznik služobného pomeru žalobcu je dôvodom na zamietnutie žiadosti o priznanie starobného dôchodku žalobcu. Odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať

na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu, alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.3.2011 v konaní pod sp. zn. ).

28. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 01. 2019 tieto zákonom požadované náležitosti neobsahovalo, v dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Aby súd mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd dospel k tomu záveru, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal so žiadosťou žalobcu o priznanie starobného dôchodku, a námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 10. 2018. Úlohou súdu však nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného, ktorá mala byť už uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia.

29. V žalobou napadnutom rozhodnutí, resp. v jeho odôvodnení nie sú uvádzané adekvátne dôvody toho, čo viedlo správny orgán k zamietnutiu žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Nedostatok právnych záverov v odôvodnení rozhodnutia robí rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľným a nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (R 33/2006). Ako podporné rozhodnutia, ktoré tiež potvrdzujú ustálenosť judikatúry najvyššieho súdu v otázke nárokov na náležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu možno uviesť aj rozhodnutie R 3/2014, podľa ktorého za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal; najmä ak ide o rozhodnutie, ktoré samo osebe znamená prekážku výkonu vybraných činností, a tiež rozhodnutie R 60/2000 podľa ktorého, (prípadne iným procesným predpisom), nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne paragrafovaným znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodovaní riadil.

30. Pre porovnanie súd poukazuje na obdobnú judikatúru Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok č. j. -51 z 22. januára 2004), z ktorej vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, ako aj správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, rovnako tak aj chýbajúca argumentácia ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

31. V kontexte s uvedeným súd uvádza, že absenciu odôvodnenia správneho rozhodnutia nie je možné nahradiť vo vyjadrení k žalobe, resp. v iných vyjadreniach pred správnym súdom, keď správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, a teda doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (podporne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18. marca 2016, resp. sp. zn. z 21. júna 2016). Uvedená judikatúra najvyššieho súdu je ustálená v názore, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie

správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom, v tomto prípade do sféry kompetencie Sociálnej poisťovne.

32. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia, resp. skutkové a právne úvahy, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané, výlučne cez odôvodnenie tohto rozhodnutia, a nie prostredníctvom obsahu administratívneho spisu, resp. dôvodov doplňujúcich, ktorými žalovaná dodatočne dopĺňa chýbajúce dôvody v rozhodnutí.

33. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie, či sa žalovaná v novom, napadnutom rozhodnutí, dostatočným spôsobom vysporiadala so žalobnými námietkami žalobcu, ktorý namietal, že žalovaná sa nedostatkami náležitého odôvodnenia rozhodnutia (a to skutkovými a právnymi), ktoré zistil Krajský súd v Nitre a na ktoré vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí poukázal, nevysporiadala ani v novom rozhodnutí. Z rozhodnutia žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu nevyplýva, z akého dôvodu nie je možné započítanie doby sociálneho zabezpečenia od 01.10.1981 do 31.12.1999 a od 01. 01. 2000 do 31. 12. 2003 do doby sociálneho zabezpečenia, prečo opätovný vznik služobného pomeru žalobcu je dôvodom na zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok, ak sú inak splnené náležitosti ust. . Žalovaná sa nevysporiadala ani s námietkou žalobcu, že nevyžaduje ako podmienku priznania starobného dôchodku ukončenie akéhokoľvek pracovnoprávneho vzťahu (pracovného či služobného pomeru).

34. Princíp právnej istoty, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu, je okrem iného požiadavka, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (podporne aplikujúc ). Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý vychádza z právnej úpravy SR, podľa ktorej občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenia v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (doby služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systéme) podľa zákona .č je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 11. 2016).

35. S poukazom na uvedené potom súd dospel k tomu záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval dôsledne podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na také rozhodnutie, a preto bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, rozhodnutie žalovanej zrušiť podľa a zároveň v súlade s ust. zrušiť i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z rovnakých dôvodov a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

36. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 26. 05. 2017 a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Povinnosťou správneho orgánu bude podrobne sa zaoberať námietkami žalobcu a najmä, riadne a zákonným spôsobom odôvodniť, prečo žalobca nemá nárok na starobný dôchodok, ak podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa doba poistenie v osobitnom systéme započítava pre účely priznania starobného dôchodku, a teda na základe akého zákonného ustanovenia skutočnosť, že žalobcov služobný pomer stále trvá, je dôvodom na zamietnutie jeho žiadosti o starobný dôchodok. Pokiaľ správny orgán poukáže na judikatúru Najvyššieho súdu SR, je potrebné skúmať, či skutkový a právny stav prejednávanej veci je zhodný. Žalobca ako účastník správneho konania má právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vo veci zamietnutia jeho žiadosti o starobný dôchodok a na to, aby sa dozvedel jasné argumenty, ako sa správny orgán vysporiadal s jeho námietkami. Správny orgán je viazaný právnym názorom správneho súdu podľa , pričom správny súd sa vecou ako takou nezaoberal, aby neprejudikoval rozhodnutie správnych orgánov. Je však potrebné rešpektovať právny názor správneho súdu v tom, že ďalšie rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.

37. Ďalšími, hmotnoprávnymi námietkami žalobcu týkajúcimi sa merita veci sa už súd nezaoberal, aby neprejudikoval výsledok ďalšieho konania správnych orgánov.

38. Taktiež správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti žalovanej, že rozhodnutie správneho orgánu, ktoré obsahuje odôvodnenie, musí mať určitú vnútornú štruktúru. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami účastníka konania, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Pokiaľ správny orgán túto štruktúru nedodrží, jeho rozhodnutie sa stáva neprehľadným až do tej miery, že nie je jednoznačné, čo je opis skutkového stavu a podklad rozhodnutia a čo je hodnotenie správneho orgánu.

39. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.